Predseda SN V. Mihálik: Vážené Federálne zhromaždenie, vážení hostia!

Otváram 7. spoločnú schôdzku Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Srdečne vítam poslancov oboch snemovní, vládu Československej socialistickej republiky a ostatných hosťov.

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov na svojich včerajších schôdzkach zvoliIi podľa čl. 56 ústavného zákona o československej federácii nových členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Snemovňa ľudu zvolila do Predsedníctva Federálneho zhromaždenia poslanca Jiřího Buriana a Josefa Černého /volebný obvod 42/. Snemovňa národov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike zvolila za členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia poslancov Rostislava Peteru a Vladimíra Ptáčka a z poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike poslancov Olivera Rácza a Petronelu Višňovcovú.

Všetkým novozvoleným členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia srdečne blahoželám a prajem im v novej funkcii hodne úspechov v ich práci.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, obe snemovne pri prijatí súhlasného uznesenia o konaní spoločnej schôdzky podľa čl. 34 ods. 2 ústavného zákona o československej federácii súčasne schválili jej program, a to:

1. Prejav predsedu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky prof. dr. Dalibora Hanesa k 50. výročiu založenia KSČ a k súčasným úlohám Federálneho zhromaždenia

2. Voľba podpredsedov Federálneho zhromaždenia

3. Návrh Ústavnoprávnych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky

4. Vládny návrh zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií.

Prv než pristúpime k jeho prerokovaniu, konštatujem, že zo Snemovne ľudu sú na dnešnej schôdzke ospravedlnení poslanci: Indra, Luptáková, Karhan, Mazúr, Piller, Čáp, Valo, Solčanyová, Dohnalová, Miska, Voleník, Fojtík, Kozák, Čanda, Mináč, Štáfek, Perkovič, Krejčí Josef, Malecká, Švec, Pastyřík, Závěta, Závacká, Biľak, Dolanský, Fekete, Švirec, Rencesz, Monczka, Kundrata, Hronovský, Barša, Cvik, Pauster, Cyprich, Šulek.

Zo Snemovne národov sú ospravedlnení poslanci: Šalgovič, Sobotníková, Kempný, Husák, Gašparík, Diviš, Hudeček, Erban, Příhoda Ladislav, Kaňková, Doboš, Dutková, Strcula, Janík, Ďurkovič, Gavenda, Marko, Futej, Hanus, Martinák, Neubert, Šimek, Benc.

Podľa prezenčných listín je prítomných 155 poslancov Snemovne ľudu, ďalej 49 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 40 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Spoločná schôdzka snemovní je podľa § 10 zákona č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky schopná sa uznášať.

Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

Prosím, aby sa ujal slova.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes: Vážené Federálne zhromaždenie!

Vážené súdružky poslankyne a vážení súdruhovia poslanci!

Spolu s celým naším pracujúcim ľudom spomíname a oslavujeme v tomto roku 50. výročie založenia Komunistickej strany Československa. Tento náš pohľad do slávnej minulosti strany spájame s konkrétnou prácou, s prípravou XIV. zjazdu našej strany, ku ktorému náš pracujúci ľud na svojich pracoviskách pripravil tisíce významných záväzkov a uvedomele ich realizuje. Táto cieľavedomá práca a iniciatíva našich ľudí, dôsledný postup Ústredného výboru Komunistickej strany Československa i celej strany spolu so všetkými zložkami Národného frontu vytvára ovzdušie oprávnenej dôvery a nádeje pre ďalšiu úspešnú cestu pri výstavbe socialistickej spoločnosti.

Myslenie našich ľudí sa obracia dopredu. To preto, lebo v komunistickej strane vidí vedúcu silu, pretože sa Komunistická strana Československa vo svojom vývine ukázala byť najvýznamnejšou silou pokrokového spoločenského pohybu, že napriek mnohým, dakedy i nesmiernym ťažkostiam verne splnila svoje hlavné poslanie: zvrhnúť vykorisťovateľov, pozbaviť kapitalistov moci a za internacionálnej pomoci našich priateľov, najmä v úzkej bratskej spolupráci so Sovietskym zväzom, vytvoriť podmienky pre vznik a rozvoj samostatného, plne suverénneho socialistického štátu. Naša komunistická strana vytvorila predpoklady, aby sme dospeli k hlavnému cieľu nášho úsilia, v ktorom spočíva zmysel revolučného boja: vybudovať socialistickú spoločnosť, zabezpečiť jej všestranný rozvoj, dať ľuďom najširšie možnosti uplatnenia talentov, tvorivých síl, osobných záujmov, vytvoriť hmotné i duchovné bohatstvo spoločnosti.

Ak sa dnes vraciame do minulých rokov vo vývoji našej strany i k uzlovým momentom tohto vývoja, potom tento postup je našou životnou potrebou. V dejinách strany hľadáme skúsenosti, učíme sa naprávať chyby, z jej dejín čerpáme novú silu a hlboké presvedčenie o správnosti našej cesty a napokon aj pevné odhodlanie dôjsť touto cestou k víťaznému koncu.

Bola to cesta zložitá. Pripomeňme si v tejto súvislosti myšlienky, s ktorými sa podelil Vladimír Iľjič Lenin pri zrode našej komunistickej strany s našimi súdruhmi. Napríklad v rozhovore s Bohumírom Šmeralom o špecifických problémoch Československa povedal tieto veľmi významné slová: "Pokiaľ ide o predsudky maloburžoázie, jej nacionálny egoizmus a jej nacionálnu obmedzenosť, tieto predsudky zmiznú až vtedy, keď zmizne imperializmus a kapitalizmus." A v rozhovore so súdruhom Kreibichom zdôraznil: "Položenie Československa v Strednej Európe a masový charakter vašej strany je pre budúci vývoj vecí až príliš vážny."

Komunistická internacionála i Vladimír Iľjič Lenin osobne pomohli nášmu proletariátu vytvoriť svoj revolučný oddiel, dali mu na cestu mnoho svojich skúseností a nášmu pracujúcemu ľudu skvelý a žiarivý príklad i vzor, ako bolo možné po prvý raz v dejinách obrátiť pomer triednych síl a založiť spravodlivý štát pracujúcich.

Aké boli predvídavé tieto Leninove slová! O Československo sa vždy zvádzal boj. Pre imperialistov a pre agresívne sily bolo územie našich národov vždy vstupnou bránou na Východ, kľúčom do Európy a v tomto storočí - po Veľkej októbrovej revolúcii - oblasťou, ktorá sa viackrát mala premeniť na nástupisko proti Sovietskemu zväzu a socialistickému svetu. Ako to prezieravo povedal Lenin, vývoj našej strany - a jej päťdesiatročné dejiny to dosvedčujú - bol súčasne a predovšetkým dejinami zápasu o marxizmus-leninizmus, o leninské metódy výstavby komunistickej strany, o plné využitie jej vedúcej úlohy, dejinami zápasu proti oportunizmu, malomeštiactvu, nacionalizmu, proti sociáldemokratizmu, proti všetkým pokusom rozbiť a zničiť stranu, ako sme toho boli svedkami často a naposledy práve nedávno v roku 1968 - 1969. Internacionálne miesto Československa je príliš zodpovedné a z tohto hľadiska musíme pristupovať aj k základným poučeniam z dejín strany, učiť sa z nich vyvodzovať závery pre tvorivé rozvíjanie našej ďalšej cesty k socializmu.

Chcel by som sa, vážené súdružky a súdruhovia, na chvíľu zastaviť pri niektorých významných okamihoch vývoja strany, ktoré sú pre dnešok vôbec a pre nás poslancov, členov parlamentu obzvlášť veľmi živé.

Už v roku 1929 bola Komunistická strana Československa prinútená rozísť sa na svojom V. zjazde so zradcami robotníckej triedy vo svojich radoch, rozbiť pravicovo-oportunistické, likvidátorské a defenzívne tendencie v strane a nastoliť skutočný boľševický - gottwaldovský smer. Ako hlavnú úlohu vytyčuje V. zjazd strany: "Uskutočniť bojovú jednotu proletariátu a revolučný zväzok robotníkov, roľníkov a potlačených národov, uplatniť v tomto revolučnom zväzku vedúcu úlohu proletariátu, zlomiť vplyv reformistov a buržoázie na masy."

Naozaj skvelou ukážkou principiálnej odvahy a zodpovednosti poslanca voči svojmu ľudu i voči svojej strane v boji proti antikomunizmu, aktuálnej aj v súvislosti s tým, čo sme v minulých rokoch - takmer po 40 rokoch - prežili je vystúpenie súdruha Gottwalda na dramatickom zasadnutí vtedajšieho buržoázneho parlamentu, keď odhaľuje pravú tvár reakčných síl v spoločnosti slovami: "Robíte účet bez hostinského, a tým je v tomto prípade proletariát ... Tento pracujúci ľud, o ktorého kožu tu kupčíte, vám dokáže, že si nenechá na svojom tele drevo káľať." A ďalej hovorí súdruh Gottwald: "Svojmi prvými brutálnymi činmi proti pracujúcemu ľudu vyhlasujete robotníkom a komunistickej strane vojnu. Dobre, my túto výzvu prijímame, my túto výzvu opakujeme." A v atmosfére nabitej zlosťou a jedom vyhlasuje predstaviteľom buržoázie, uhľobarónom a fabrikantom: "Proletariát má húževnatosť, vytrvalosť, priebojnosť mladej triedy, ktorá sa s vami bije o celý svet."

Každý z nás, súdružky a súdruhovia, by sa mal znova dôkladne zamyslieť nad touto, dnes už legendárnou rečou Klementa Gottwalda ako nad príkladom neohrozeného postoja človeka, bojujúceho za idey socializmu a komunizmu, za pevné bratstvo so Sovietskym zväzom, poslanca, ktorý hovorí v skutočnom záujme ľudu a ktorý smelo a vynaliezavo čelí všetkým podfukom a trikom nepriateľskej propagandy.

Takých, pre dnešok mimoriadne aktuálnych príkladov v dejinách našej strany je celý rad.

Po V. zjazde sa široké masy pracujúcich i nekomunisti, občania z rôznych tried a sociálnych vrstiev, presvedčili o oprávnenosti boja strany i o tom, že strana správne oceňuje situáciu, že strane ide o šťastnejší a spravodlivý život všetkých pracujúcich občanov.

Vplyv strany na najširšie vrstvy robotníctva, na vrstvy chudobného roľníctva, na široké masy nezamestnaných, na široké vrstvy stredného stavu nepochybne veľmi vzrástol vďaka správnej politike strany.

V dramatických stretnutiach a súbojoch, keď sa pracujúci ľud pod vedením komunistickej strany štrajkami, hladovými pochodmi a všetkými legálnymi prostriedkami dožadoval spravodlivejšieho údelu, osvedčila strana svoje vodcovské schopnosti, rozšírila svoj vplyv, získala dôveru. Preto tiež, keď dochádza k bezprostrednému ohrozeniu republiky fašizmom, keď rastie fašistické nebezpečie doma i vonku, vyhlasuje strana ústami Klementa Gottwalda zásadu zjednotiť všetky sily pracujúceho ľudu proti tomuto nebezpečiu, prinútiť vládu, aby urobila nevyhnutné opatrenia na ochranu republiky, pevnejšie sa primknúť k Sovietskemu zväzu a jednotným frontom čeliť zrade. Vieme dobre - a takmer všetci tu prítomní si na to spomínate - aká to bola pohnutá, vzrušená, napätá, ale zároveň aj nadšená atmosféra za mobilizácie, keď najširšie masy pracujúcich boli odhodlané so zbraňou v ruke obrániť nedoknuteľtnosť hraníc nášho štátu a odraziť nápor hitlerovských hord.

Vám, prítomným súdružkám a súdruhom, je dobre známa aj ďalšia história, lebo sme ju takmer všetci prežívali na vlastnej koži. Obrovské obete Veľkej vlasteneckej vojny, hrdinstvá komunistov, ktorí za nesmierne ťažkých podmienok, za vyčíňania gestapa, bez ohľadu na to, že stáli zoči-voči smrti, viedli aj ďalej organizovaný boj a vlievali do sŕdc ľudí nádej a vieru vo víťazstvo, lebo oni boli doma i za hranicami hlavnou vedúcou silou nášho odboja proti fašizmu. Nikdy nezabudneme na hrdinov nášho I. československého armádneho zboru, ktorí sa po boku Sovietskej armády vyznamenali v urputných bojoch s fašistickým nepriateľom. Nikdy nezabudneme, že sa pod vedením Komunistickej strany Československa rozhoreli ohne Slovenského národného povstania a povstania českého ľudu proti fašistickým votrelcom. Tieto dejinné činy našich pracujúcich tvoria neoddeliteľnú súčasť dejín Komunistickej strany Československa.

Naše srdcia sú raz navždy naplnené vďakou k hrdinskému Sovietskemu zväzu, k jeho leninskej komunistickej strane, ktorá vždy a za všetkých okolností, vo chvíľach, keď náš národ stál na pokraji vyhubenia a zničenia, poskytovala nám zo všetkých síl pomoc politicky, na fronte, ekonomicky, slovom, ako sa dalo, všade tam, kde to bolo potrebné. Víťazné ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny, ktorú slávna Červená armáda rozhodla svojimi drvivými údermi a vyhrala za pomoci internacionálnych antifašistických síl dosiaľ najväčšiu bitku v dejinách ľudstva, to zachránilo naše národy pred likvidáciou a zánikom. Víťazná Červená armáda otvorila cestu nášmu šťastnému životu.

O povojnovom vývoji vyšlo mnoho presvedčivých a pravdivých kníh, článkov i dokumentov. Rád by som obzvlášť podčiarkol, že aj naše dejiny viac ako 25 rokov budovania socializmu boli dejinami úspechov našich pracujúcich. Máme okolo seba dosť presvedčivých faktov o tom, do akej miery sa zmenili pod vedením strany podmienky života nášho pracujúceho ľudu, obidvoch našich národov i národností. S láskou a úctou spomíname dnes, že náš najvernejší brat - Sovietsky zväz - stál aj v časoch výstavby socializmu u nás vždy verne po našom boku, že nám vždy včas pomohol. Aj v najťažších chvíľach v roku 1968 nám pomohol rozhodnúť boj o zachovanie socializmu, vytvoriť podmienky pre konsolidáciu republiky a poskytuje nám aj veľkorysé perspektívy spolupráce do budúcnosti.

S úctou si spomíname na revolučné dni Februára, keď významný marxistický mysliteľ a revolučný vodca Klement Gottwald so svojimi spolupracovníkmi, podporovaný pracujúcim ľudom, viedol naše revolučné sily tak, že smelo mohli odraziť pokus reakcie o kontrarevolučný puč a že celá moc v tomto štáte definitívne prešla do rúk pracujúceho ľudu, vedeného robotníckou triedou a revolučným predvojom - Komunistickou stranou Československa.

Vďačne spomíname, súdružky a súdruhovia, aj na obrovské úsilie našich pracujúcich, na obete, ktoré prinášali, na ich cieľavedomú prácu a odhodlanie statočne vydržať aj v ťažkých časoch. Sľúbme si tu všetci, súdružky a súdruhovia, že zostaneme verní tomuto revolučnému dielu a že ho budeme neochvejne brániť. Sľúbme si, že budeme toto dielo naďalej rozvíjať pod vedením Komunistickej strany Československa v prospech širokých vrstiev nášho obyvateľstva, v záujme šťastného života a budúcnosti nášho ľudu i jeho budúcich pokolení!

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vážení členovia strán a organizácií Národného frontu!

Veľmi mnoho sa zmenilo za posledné dva roky. Spomeňme si len, v akej situácii bol náš štát i naša spoločnosť pred dvomi - tromi rokmi, keď dochádzalo k nebezpečnému rozkladu a rozpadu socialistického spoločenského poriadku, keď štát v celom systéme svojich síl a nástrojov prestal plniť poslanie štátu moci robotníckej triedy. Aj náš zastupiteľský zbor postupne stratil svoj socialistický charakter. Dnes už je situácia vonkoncom iná. Po aprílovom pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v roku 1969 sa podarilo jej ústrednému výboru za nesmiernych ťažkostí principiálnym, marxisticko-leninským postupom strany, za účasti stále rastúceho počtu obetavých ľudí, občanov, robotníkov, roľníkov, príslušníkov ostatných spoločenských vrstiev uvádzať veci do poriadku, znovu obnoviť vedúcu úlohu strany v našej spoločnosti a postupne tiež znovu naplňovať všetky základné funkcie socialistického štátu.

Dnes môžeme zodpovedne povedať - a tak to tiež charakterizoval súdruh Husák na poslednom aktíve krajských a okresných tajomníkov KSČ v tejto sále minulý týždeň - že ak nenastanú nejaké celkom mimoriadne okolnosti, je nebezpečie politickej a ekonomickej krízy s konečnou platnosťou u nás zažehnané.

Naši pracujúci zdolávajú všetky prekážky a cieľavedome plnia i prekračujú plánom stanovené úlohy. To svedčí o činorodej aktivite, o mimoriadne pozitívnom prístupe našich pracujúcich k cieľom konsolidácie a výstavby. Teraz pri príležitosti päťdesiateho výročia strany a XIV. zjazdu prijímajú na závodoch záväzky, ktoré možno nazvať novou veľkou iniciatívou našich ľudí a ktoré - ako významné a veľké hnutie - vyžadujú maximálnu pozornosť každého z nás na každom stupni riadenia. Ide o to, nepremrhať dobrú vôľu a chuť do užitočného diela našich ľudí, ale premyslene riadiť, presne organizovať výrobu, stabilizovať výrobné programy a na všetkých úsekoch pravdivo ukazovať súčasný stav i perspektívy.