Poslankyně M. Lapárová:

Je potěšitelné, že práve v dňoch, keď sme sa vo svojich spomienkach vracali k hrdinom Pražského povstania, keď sme si pripomínali radostné chvíle oslobodenia Prahy a celej Československej republiky Sovietskou armádou, že práve v tých dňoch vláda ČSSR a vláda ZSSR podpísali Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Podpísanie tejto zmluvy je pre všetkých pokrokových, vznešeným ideám výstavby humánnej komunistickej spoločnosti oddaných občanov našej vlasti predmetom vnútorného uspokojenia nielen preto, že k nemu došlo v 25. roku existencie slobodnej Československej republiky, ale aj preto, že je to republika socialistická, že zmluvu tentokrát už nepodpisujú dva štáty s rozdielnym spoločenským zriadením, ale že ju podpisujú dva bratské socialistické štáty. Táto skutočnosť totiž sama osebe posúva obojstranný záväzok k priateľstvu, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi našimi bratskými krajinami do vyššej kvalitatívnej roviny, dáva mu nový, ušľachtilejší etický zmysel. Je to záväzok, ktorý zakladá vzájomné priateľstvo, spoluprácu a pomoc na pevných zásadách komunistickej morálky. A v tom je jeho novosť, sila i krása.

Text zmluvy zodpovedá vývojovým, historickým zmenám, ku ktorým došlo v našej vlasti i vo svete od roku 1943, keď exilná vláda buržoáznej ČSR uzavrela s vládou ZSSR zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Je jasný, nedvojzmyselný a možno s ním bez výhrad súhlasiť. Po trpkých skúsenostiach z vnútropolitického vývoja u nás v r. 1968 - 1969 treba privítať najmä to, že v 3. odstavci preambuly k zmluve a v 5. článku zmluvy je vyjadrená vzájomná povinnosť chrániť dosiahnuté socialistické vymoženosti ľudu oboch krajín. Každý článok zmluvy je v istom zmysle slova zárukou našej budúcnosti. Dáva istotu, že budeme môcť sústrediť všetky zdravé sily našej spoločnosti do tvorivej práce na rozvoji národného hospodárstva a kultúry našej socialistickej vlasti - do práce, ktorá naozaj umožní využiť všetky prednosti socialistického spoločenského poriadku v snahe o nepretržitý hospodársky, kultúrny a mravný pokrok našich národov. Z toho hľadiska, v čase, keď hospodársky a kultúrny pokrok je podmienený rozvojom vedy a techniky a účelným využitím výsledkov, ku ktorým veda a technika dospievajú, má pre naše tvorivé snahy mimoriadny význam najmä prísľub rozširovania spolupráce v oblastiach vedy a kultúry v širšom význame tohto slova. Tento vzájomný prísľub je vyjadrený v 3. článku zmluvy. Treba povedať, že ak z našej strany pochopíme a čestne využijeme možnosti bratskej spolupráce na poli vedy, kultúry a umenia, vytvoria sa lepšie predpoklady pre úspešné plnenie všetkých ostatných článkov zmluvy. V porovnaní s minulosťou tu treba mnoho naprávať. Nie náhodou antisocialistické sily vo vnútri našej spoločnosti dávno pred svojím vystúpením v roku 1968 všetkými prostriedkami, ktoré mali k dispozícii, znevažovali v očiach našej verejnosti výsledky, ku ktorým dospela sovietska veda, technika a umenie a vôbec ZSSR vo svojom kultúrnom rozvoji. Nie náhodou sa stále očividnejšie znevažovala u nás publicita pozitívnych výsledkov marxisticky orientovaných spoločenských vied v ZSSR a vzrastal počet publikácií, ktoré vnášali do spoločenskej oblasti revizionistické myšlienky a znaky. Nie náhodou sa nenápadne začala spochybňovať hodnota výsledkov, ku ktorým dospievala sovietska marxistická estetika a etika a sovietska ekonomická veda. Takisto sa zámerne postupne dostávali na okraj našich záujmov kultúrne styky so ZSSR a pozornosť sa stále viac sústreďovala na kultúrne styky so západnými imperialistickými krajinami. A zase nie náhodou na Západ veľmi často v rámci kultúrnych stykov za peniaze socialistickej spoločnosti odchádzali za poučením ľudia, ktorí tam nešli hľadať poznatky preto, aby urýchlili rozvoj našej socialistickej spoločnosti, ale šli sa tam poučiť, ako majú nenápadnejšie a účinnejšie mariť náš postup ku komunizmu, ako majú rozvracať socializmus v ČSSR. Ak by sme spätne za dobu posledných 10 rokov starostlivo preskúmali čo i len publikácie vedeckej a umeleckej literatúry, ktoré boli u nás vydané ako preklady, ukázalo by sa, že už dávno pred rokom 1968 pôsobili u nás sily, ktoré marili úsilie ozdraviť našu ekonomiku a urýchliť proces mravného zušľachtenia našej spoločnosti. A za ten čas tieto sily otravovali zdroje poznania jedom antisocializmu, antisovietizmu a mravnej dezorientácie, ktorých obeťou sa stal nejeden náš občan, najmä mladí ľudia, ktorí z vlastných skúseností nepoznali ani koristnícky kapitalistický systém, ani hrôzy fašistickej okupácie a druhej svetovej vojny. Bolo by chybou robiť si ilúzie, že sme odstránili všetky tie sily, ktoré otravujú pramene poznania správnych metód výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti a komunizmu. Preto je tak dôležité venovať maximálnu pozornosť správnemu naplneniu 3.článku Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR - rozvíjať do šírky a na vysokej kvalitatívnej úrovni vzájomnú spoluprácu vo všetkých oblastiach, ktoré sa v tomto článku uvádzajú. Pre nás bude táto spolupráca mimoriadne cenná vtedy, keď budeme za poučením o ZSSR posielať skutočných odborníkov, ľudí s komunistickým presvedčením a so zmyslom zodpovednosti pre splnenie pracovných povinností.

Na záver považujem za svoju povinnosť upozorniť na to, aby sme si uvedomili prostú skutočnosť, že zmluva o priateľstve sama osebe ešte priateľstvo nevytvára. Veľká väčšina občanov ČSSR je spojená s občanmi ZSSR citmi opravdivého priateľstva. No časť občanov našej republiky sa stala obeťou dlhoročnej antisovietskej propagandy, ktorá sa donedávna šírila legálne aj prostredníctvom informačných prostriedkov našej socialistickej propagandy a ktorá sa aj teraz nepretržite šíri ilegálnymi cestami. Je nebezpečná preto, že je vedecky premyslená. Jej obsah a metódy sa formulujú v zahraničných i domácich dielňach skúsených, vedecky fundovaných odborníkov pre ideologickú diverziu v socialistických krajinách. Je účinná, pretože si vie pozorne vybrať svoje obete v radoch mládeže, robotníkov, roľníkov i pracujúcej inteligencie. Musíme preto sústrediť pozornosť na to, aby sme čo najskôr vyliečili obete rafinovanej antisovietskej propagandy zo zhubných následkov jej vplyvu. No nielen to. Je tu aj druhá, ešte naliehavejšia úloha. Domyslieť obsah a účinné metódy pozitívne zameranej výchovy občanov ČSSR, orientovanej na formovanie hlbokých a trvalých citov bratstva, opravdivého priateľstva našich občanov k ZSSR a jeho ľudu. Pravda, takúto výchovu treba aj rozvinúť a v masovom meradle uskutočňovať tak, aby sa v najkratšom čase dosiahol jej cieľ. Začať treba predovšetkým s pozitívnou výchovou mladej pracujúcej inteligencie - učiteľov, kultúrno - výchovných pracovníkov, pracovníkov vedeckých a umeleckých inštitúcií, pracovníkov štátneho aparátu vôbec. Neslobodno podľahnúť ilúzii, že je všetko v poriadku, že sme antisovietizmus zlikvidovali. Je tu, pôsobí a jeho obeťou sú predovšetkým politicky nerozhľadení mladí príslušníci pracujúcej inteligencie, ktorí len nedávno opustili vysoké a stredné školy. Svedčia o tom priame poznatky zo škôl, úradov, závodov, potvrdzujú nám to v rozhovoroch politicky rozhľadení robotníci a družstevní roľníci.

Očakávame, že naši vedci z oblasti spoločenských vied predčia buržoáznu vedu a nájdu metódy, ktorými otupia a navždy zneškodnia zbrane antisovietskej propagandy. To sú dlžní nášmu ľudu, to sú dlžní svojej socialistickej vlasti, no predovšetkým sami sebe, ak sa považujú za socialistických vedcov.