Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Soudružky a soudruzi, vážená Sněmovno lidu, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji 11. schůzi Sněmovny lidu.

Vítám vládu Československé socialistické republiky a omlouvám ty členy vlády, kteří jsou přítomni jednání 10. schůze Sněmovny národů.

Podle prezenčních listin je přítomno 175 poslanců, takže Sněmovna lidu je podle článku 40 odst. 1 ústavního zákona o československé federaci schopna se usnášet.

Na dnešní schůzi Sněmovny lidu se omluvili tito poslanci: JUDr. Barša, RSDr. Biľak, RSDr. Cvik, Čanda, Čáp, Dohnalová, JUDr. Dolanský, PhDr. Fojtík, CSc., Hronovský, Indra, doc. ing. Kapek, Karhan, Kolder, ing. Kosmel, Koucký, Kozák, ing. Krejčí, Krutina, Lenárt, Luptáková, Majling, ing. Malecká, Mazúr, Mináč, Miska, Mjartan, Monczka, Pastyřík, Penc, ing. Perkovič, Piller, Solčanyová, Štáfek, Štefánik, JUDr. Štrougal, ing. Švec, Švírec, Uher, Valo, Vedra, Voleník, Závěta, Závodská, celkem 43 poslanci.

Oznamuji vám, že president Československé socialistické republiky svolal podle čl. 61 ústavního zákona o čs. federaci zasedání Federálního shromáždění dnem 1. března 1971.

Dříve než přistoupíme k návrhu pořadu dnešní schůze, seznámím vás ještě s tím, že na funkci poslance Sněmovny lidu rezignovali tito poslanci: Rudolf Géryk, ing. arch. Milan Hladký, CSc., Mária Komlóšiová, Ludmila Kulíčková a Tomáš Spáčil.

Dále požádal o uvolnění z funkce člena předsednictva Sněmovny lidu poslanec Václav Kučera.

Na funkci předsedy výboru mandátového a imunitního SL rezignoval poslanec Antonín Pospíšil v souvislosti s pověřením funkcí ministra vlády České socialistické republiky, na funkci předsedy ústavně právního výboru SL rezignoval poslanec akad. Viktor Knapp a na funkci předsedy výboru pro plán a rozpočet SL rezignoval poslanec prof. ing. Pavol Rapoš. CSc.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, předsednictvo SL předkládá Sněmovně lidu ve smyslu § 10 odst. 3 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění ČSSR tento návrh pořadu dnešní schůze:

1. Zpráva o plnění úkolů státního plánu rozvoje ČSSR v roce 1970 a problémy rozpisu úkolů plánu na rok 1971

3. Návrh předsednictva SL na zařazení poslanců do výborů Sněmovny lidu /tisk 50/SL/

4. Návrh předsednictva SL na konání společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů

5. Odpovědi na interpelace a otázky poslanců.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, ptám se, zda někdo navrhuje změnu nebo doplnění pořadu? /Nikdo se nehlásí./ Kdo souhlasí s navrženým pořadem, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Pořad 11. schůze Sněmovny lidu je stanoven.

Přistoupíme nyní k prvnímu bodu dnešního pořadu, kterým je

Úvodní slovo k této zprávě přednese místopředseda Státní plánovací komise ministr ing. Karol Martinka. Prosím s. ing. Martinku, aby se ujal slova.

Místopředseda Státní plánovací komise ministr ing. K. Martinka: Vážená súdružka predsedníčka, vážená Snemovňa ľudu, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, hospodársky vývoj v druhej polovici roku 1969 a predovšetkým v roku 1970, v ktorom sa výrazne prejavila hospodárska politika nového vedenia ÚV KSČ, zohral významnú úlohu v konsolidácii celého nášho spoločenského života. Výsledky rozvoja našej ekonomiky sa stávajú čím ďalej, tým viac rozhodujúce pre vytváranie pevnej základne budúceho vývoja našej socialistickej spoločnosti, základne pre neustále bohatší, rozmanitejší život, stávajú sa spolutvorcom životných istôt našich pracujúcich, nášho obyvateľstva vôbec. Tieto záruky existenčných istôt neboli možné v období živelného vývoja, inflačných tendencií a špekulácií. Zabezpečiť ich je možné len plánovite, cestou tvorivej práce a iniciatívou pracujúcich.

V súlade s požiadavkami decembrového pléna ÚV KSČ sa stávajú otázky rozvoja hospodárstva čím ďalej, tým viac stredom pozornosti straníckych a hospodárskych orgánov, a to tým viac teraz, pred XIV. zjazdom KSČ. Dovoľte mi v tejto súvislosti vyzdvihnúť aj skutočnosť, že Federálne zhromaždenie a najmä Snemovňa ľudu tiež venujú týmto otázkam svoju pozornosť.

V tejto súvislosti by som chcel len pripomenúť, že v novembri m. r. ste rokovali o priebehu plnenia plánu na rok 1970. V decembri jednotlivé výbory rokovali o návrhu plánu na rok 1971 a v tejto súvislosti i o očakávaných výsledkoch plnenia plánu v roku 1970.

Plenárne zasadnutie Federálneho zhromaždenia prerokovávalo zákon o cieľoch a hlavných úlohách štátneho plánu rozvoja a o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1971. I v súvislosti s prerokovávaním zákona o národohospodárskom plánovaní zaoberali ste sa otázkami obnovenia úlohy plánu ako rozhodujúceho nástroja riadenia procesu socialistickej rozšírenej reprodukcie. Myslím, že tento postup je veľmi správny, ale i nutný. Treba zainteresovať do ekonomických otázok, do riešenia problémov, do vytvárania podmienok pre plnenie plánu všetkých pracujúcich, a v tom môžu poslanci najvyššieho zákonodarného orgánu nášho štátu zohrať významnú úlohu. Na dnešné rokovanie sa urobila veľmi starostlivá príprava. Máte dokumentačný materiál o pláne na rok 1971 z predošlých rokovaní, poznáte podrobnú správu Federálneho štatistického úradu o výsledkoch za minulý rok, v uplynulých týždňoch rokovali výbory pre plán a rozpočet, pre priemysel, poľnohospodárstvo, za účasti námestníkov-predsedu ŠPK, ktorí poskytli výklad o problémoch roku 1970 a o zabezpečení plánu na rok 1971 a popri písomnej informácii poskytli i ďalšie požadované informácie. Pre dnešné rokovanie ste tiež obdržali písomnú správu - rozpis o výsledkoch a o zabezpečení úloh štátneho plánu.

Nebudem opakovať výsledky hospodárskeho rozvoja v minulom roku a ani číselné výsledky národohospodárskeho plánu tohto roku. Dovoľte, aby som sa spolu s vami zamyslel nad niektorými aspektami tohto vývoja, aby som sa zamyslel nad tým, na akú úroveň rozvoja sme sa dostali a akú základňu vytvára táto úroveň pre formovanie perspektív nášho budúceho vývoja.

Iste sa treba zaoberať minulosťou. Nie je však možné žiť iba z minulosti. Minulosťou sa treba zaoberať, a to predovšetkým z toho dôvodu, aby sme z nej vyvodili závery, poučenie, aby sme v budúcnosti chyby nielen neopakovali, ale naopak, aby sme využívali skúsenosti.

Rok 1970 a jeho výsledky mali a budú mať nesmierny význam pre formovanie našej budúcnosti, ako základ budúcej päťročnice. Minulé päťročné obdobie prebiehalo za mimoriadne zložitých podmienok. Toto obdobie, tento hospodársky vývoj je možné rozdeliť na tri úplne odlišné etapy.

V prvej etape bol zaznamenaný dynamický rozvoj nášho národného hospodárstva, ktorý bol základňou pre ďalší plynulý rozvoj ekonomiky. Tento dynamický rozvoj bol v roku 1968 a 1969 prerušený, začali sa prejavovať disproporcie a vážne problémy v hospodárskom vývoji, ktoré vyústili do ekonomického rozvratu. Vývoj ekonomiky bol stále viac ovplyvňovaný teóriami trhového hospodárstva, stupňovala sa inflácia, bol uvoľňovaný priestor pre presadzovanie skupinových záujmov a špekulácií. Práve preto nové vedenie strany muselo riešiť zastavenie tohto krízového a chaotického vývoja. Bolo treba prekonať maloburžoázne poňatie socializmu, ktoré sústreďovalo pozornosť predovšetkým na otázky rozdelovania a oslabovalo pozornosť na vytváranie predpokladov perspektívneho vývoja výroby a jej plánovitého riadenia. Výsledky rozvoja hospodárstva predovšetkým v roku 1970 ukazujú, že úsilie strany a organizátorská činnosť nového vedenia prinesli významné výsledky. Obnovila sa vedúca úloha strany v ekonomike. Bola postavená pevná hrádza proti inflačnému vývoju v rozhodujúcich oblastiach ekonomiky.

Ešte nie sú odstránené všetky nedostatky. Trvajú niektoré problémy vzniklé z minulého vývoja a majúce dlhodobejší charakter, ktorých riešenie stojí pred nami.

V čom predovšetkým spočíva význam dosiahnutých hospodárskych výsledkov? Predovšetkým vo dvoch smeroch. Po prvé, že dôsledky inflačného vývoja, narušená proporcionalita rozvoja a z toho vyplývajúce problémy sa riešili aktívnou cestou, t.j. pri udržaní vysokej dynamiky rozvoja, bez zbytočných strát, ktoré by vznikli obmedzovaním rozvoja, bez zastavovania, konzervovania rozostavaných stavieb. Iste si spomeniete na spôsob riešenia problematiky na začiatku šesťdesiatych rokov a jeho výsledky.

Druhá významná črta tohto riešenia bola v tom, že sa konsolidácia neuskutočňovala ani na úkor rastu životnej úrovne pracujúcich, ani na základe prijímania úverov predovšetkým zo Západu, v čom videli mnohí pravicovo-oportunistickí ekonómovia všeliek. Východisko z ťažkostí a konsolidácia sa uskutočňovali z vlastných zdrojov, využitím vlastných rezerv.

Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť dve poznámky, a to jednak z oblasti našich zahranično-ekonomických vzťahov a jednak z oblasti životnej úrovne.

V roku 1970 sa zlepšila naša celková hrubá devízová pozícia so socialistickými štátmi oproti roku 1969 asi o 2,5 mld Kčs. Zlepšila sa aj pozícia vo vzťahu ku kapitalistickým štátom. Viete sami dobre posúdiť, aký zvrat to bol oproti predchádzajúcemu obdobiu. Tieto priaznivé výsledky nemohli plne odstrániť dôsledky tzv. slobody v zahraničnom obchode alebo tzv. veľkorysého podnikania v predchádzajúcich rokoch. Toto obdobie bolo poznamenané predovšetkým tromi nasledujúcimi tendenciami.

Po prvé sa nedostatočne rozvíjala hospodárska spolupráca so socialistickými štátmi, predovšetkým so Sovietskym zväzom. Zahraničný obchod s týmito štátmi rástol pomalšie, než bolo tempo rastu národného dôchodku, zatiaľ čo sa predovšetkým rozvíjal obchod s kapitalistickými štátmi, čím podiel socialistických štátov na našom obrate zahraničného obchodu poklesol za 5 rokov o 5 bodov.

Po druhé, táto tzv. preorientácia, ktorá sa módne propagovala a zdôvodňovala i takým tvrdením, že trh socialistických štátov nás privádza k technickej zaostalosti, nás priviedla k tomu, že v štruktúre nášho zahraničného obchodu s kapitalistickými štátmi sa prejavovali tendencie nášho obchodu ako obchodu rozvojového, a nie priemyslovo vyspelého štátu. Napriek známemu nedostatku vlastných surovín platili sme dovozy predovšetkým vývozom surovín a materiálov. A tak saldo vývozu a dovozu palív, nerastných surovín a kovov, ktoré sme mali v roku 1965 pasívne v rozsahu 200 mil. /viac sme samozrejme dovážali suroviny než vyvážali/, sme premenili na aktívne saldo, keď vývoz prevýšil dovoz v rozsahu 3,5 miliardy Kčs. Pritom pri strojoch bol tento vývoj práve opačný. Samozrejme, takýto vývoj nezodpovedá vyspelému priemyslovému štátu.

Po tretie, v zahranično-obchodnej politike sa prejavovala značná krátkozrakosť, lebo sa prejavovala tendencia obmedzovať sa iba na uspokojovanie bežných potrieb bez toho, že by sa vytvárali predpoklady pre dlhodobý plynulý vývoj, najmä pre perspektívne zabezpečenie dovozu surovín, palív a energie poskytovaním príslušných úverov. Tak zatiaľ čo v tretej päťročnici aktívne saldo poskytovaných a prijatých úverov tohto charakteru predstavovalo 1,05 % národného dôchodku, v období 4. päťročnice už 0,14 % národného dôchodku. Ovocie takejto politiky teraz veľmi cítime pri tvorbe tejto päťročnice a konkrétne pri realizácii plánov na rok 1971.

K druhej otázke v súvislosti so životnou úrovňou mi dovoľte jednu poznámku. Pred niekoľkými rokmi - dnes sa to takmer zdá, ako by to ani nebola pravda - sme boli svedkami toho, že mnohí tzv. progresívni ekonomóvia poukazovali na to, že sa u nás nič neurobilo pri budovaní socializmu pre pracujúceho človeka a že v porovnaní s vyspelými kapitalistickými štátmi sme na tom veľmi zle, že sme v životnej úrovni ďaleko za nimi, čo samozrejme vyvolávalo u niektorých našich občanov určitý stav depresie a nepriaznivo to ovplyvňovalo myslenie našich ľudí. Aby sa to dokázalo, uvádzal sa celý rad porovnaní. Spomeňte si na porovnávanie s Rakúskom a podobne. Pritom sa však porovnávalo neporovnateľné, skreslené. Zabúdalo sa pritom predovšetkým na jednu skutočnosť, že totiž nie je možné porovnávať iba priemerné zárobky a ceny niektorých druhov tovarov a pritom si neuvedomiť, že vo väčšine kapitalistických štátov je celý rad potrieb, služieb a náležitostí, ktoré si tam pracujúci musí hradiť zo svojej mzdy, zatiaľ čo u nás mnohé z nich úplne alebo čiastočne poskytuje štát. Spoločenská spotreba obyvateľstva takto predstavuje bezekvivalentné príjmy obyvateľstva okrem odmeny za prácu. O aký rozsah u nás ide, stačí uviesť, že v r. 1970 bola priemerná mesačná mzda pracovníka takmer 2000 Kčs a objem spoločenskej spotreby prepočítaný na jedného pracujúceho vrátane JRD bol v mesačnom vyjadrení zhruba 900,- Kčs, t.j. 45 % mzdy. Pritom uspokojovanie životných potrieb nášho obyvateľstva cestou spoločenskej spotreby malo a bude mať rýchlejšie tempo než rozvoj osobnej spotreby.

Ak budeme hodnotiť a porovnávať i budúci rast životnej úrovne či už v tomto roku alebo v rokoch piatej päťročnice, musíme si uvedomiť, z akej základne, z akej úrovne vychádzame. Možno smelo povedať, že táto úroveň znesie porovnanie i s priemyslovo vyspelými kapitalistickými štátmi. Bolo by možné uviesť celý rad presvedčivých údajov, vyžiadalo by si to však viac času, hoci by to bolo užitočné, aby sme si niektoré, dnes už samozrejmé skutočnosti lepšie uvedomili.

Dovoľte mi letmo uviesť iba niekoľko údajov a posúďte ich sami. Nebudem uvádzať potraviny, kde je to ľahšie preukázateľné, či už v kalorickej spotrebe mäsa, vajec, mlieka a pod.; uvediem vybavenosť domácností predmetmi dlhodobejšej potreby.

V r. 1970 bolo 75 % našich domácností vybavených práčkami, chladničkami 61 %, televíznymi prijímačmi viac než 88 % domácností. Rozhlasových prijímačov bolo o 15 % viac než domácností. To je vybavenosť ako v najvyspelejších kapitalistických štátoch. Pri niektorých klasických druhoch spotrebičov, vzhľadom na dosiahnutú úroveň vybavenosti, pôjde teda v ďalšom období viac o otázku technického skvalitnenia a rozšírenia sortimentu než o zvyšovanie vybavenosti. Istotne, vo vybavenosti osobnými automobilmi budú ešte väčšie rozdiely. Teraz pripadá u nás na 1 osobný voz okolo 18 obyvateľov. Pri pláne na rok 1971 ste boli informovaní, že tohto roku sa predá o takmer 30 tisíc automobilov viac než v minulom roku, čiže takmer 113 tisíc kusov. V priebehu tejto päťročnice sa zvýši predaj či už z domácej výroby alebo z dovozu, najmä zo Sovietskeho zväzu, na 170 tisíc kusov ročne. Okrem toho v rámci prác na päťročnom pláne pôjde o vytvorenie podmienok pre zvýšenie výroby po roku 1975 tak, aby sa predaj mohol ešte ďalej zvyšovať.