Jedným z hlavných nedostatkov
bolo hlavne to, že činnosť Spojených medzinárodných
úradov na ochranu duševného vlastníctva,
ktoré boli akýmsi pomocným orgánom
únií, členské štáty vôbec
neovplyvňovali a neusmerňovali. Tento orgán
pôsobil pod dozorom švajčiarskej vlády,
od ktorej bol v mnohých ohľadoch závislý
aj z hľadiska financovania svojej činnosti.
Za tejto situácie členské
štáty jednotlivých únií pociťovali
nevyhnutnosť vytvoriť novú organizáciu
na ochranu duševného vlastníctva, zodpovedajúcu
svojou štruktúrou moderným medzinárodným
organizáciám, ktoré vznikli v rokoch po druhej
svetovej vojne.
Snaha vytvoriť novú medzinárodnú
organizáciu v tejto oblasti sa prejavila už na Lisabonskej
revíznej konferencii v roku 1958, kde bol pre Parížsku
úniu zriadený orgán, nazvaný Konferencia
zástupcov členských krajín. Neskôr
vznikol výkonný výbor podriadený Konferencii
zástupcov.
Československá socialistická
republika je zastúpená vo všetkých týchto
orgánoch, v ktorých sa dosiaľ snažila
najmä o to, aby vplyv socialistických štátov
na medzinárodnú ochranu priemyslového a duševného
vlastníctva stále vzrastal a aby sa výhody
tejto ochrany v čo najširšej miere poskytovali
aj rozvojovým krajinám. Hlavnou úlohou diplomatickej
revíznej konferencie o ochrane duševného vlastníctva
v Stockholme bolo dojednanie Dohody o zriadení Svetovej
organizácie na ochranu duševného vlastníctva.
Československo spoločne
so všetkými socialistickými štátmi
podporovalo zriadenie tejto organizácie, a to jednak na
stockholmskej konferencii, jednak v prípravných
štádiách samotnej konferencie.
V súvislosti so zriadením
organizácie bolo treba súčasne upraviť
zmluvy i dohody, o ktorých správu sa bude organizácia
starať, a to v ich administratívnej i záverečnej
časti.
Pokiaľ ide o Parížsku
úniovú dohodu, bola urobená jediná
zmena meritórnych ustanovení, a to v článku
4, kam bol zaradený nový odsek, v ktorom sa hovorí,
že aj prihláška vynálezu, žiadajúca
o udelenie pôvodcovského osvedčenia, môže
byť základom pre prioritu v zmysle tejto dohody.
Pôvodcovské osvedčenia
sú formou ochrany vynálezu a boli zavedené
v ZSSR, Bulharsku a Rumunsku. Táto forma zodpovedá
socialistickému ideovému poňatiu vynálezu,
lebo vychádza z toho, že jeho využitie je celospoločenským
záujmom.
Týmto doplnením Parížskej
úniovej dohody, ktoré prijala konferencia v Stockholme,
dostalo sa pôvodcovským osvedčeniam širokého
medzinárodného uznania.
Zmodernizovaná správa
únií a dohôd s novými štatutárnymi
orgánmi poskytuje záruku a vytvára predpoklady,
že v oblasti ochrany duševného vlastníctva
pôjde vývoj cestou užšej medzinárodnej
spolupráce. Je v záujme nášho štátu,
aby sme nezostali bokom tohto vývoja, ale naopak, aby sme
svojou účasťou posilňovali neustále
vzrastajúci vplyv socialistických štátov
na tento proces.
Vláda Československej
socialistickej republiky odporučila preto pristúpenie
ČSSR k dokumentom prijatým v Stockholme s výnimkou
stockholmského znenia Bernskej dohody o ochrane umeleckých
a literárnych diel. Pokiaľ ide o túto dohodu,
bude možné urobiť príslušný
návrh až neskôr po starostlivom preskúmaní
vplyvu jeho stockholmského znenia na naše vnútroštátne
zákonodarstvo a na československé záujmy.
Medzinárodná ochrana
tzv. duševného vlastníctva má pre ČSSR
hospodársky význam a výsledky stockholmskej
konferencie zodpovedajú československým záujmom
o medzinárodnej spolupráci v tejto oblasti. Preto
sa navrhuje pristúpenie ČSSR k uvedeným dokumentom.
Pri pristúpení sa odporúča
urobiť niektoré vyhlásenia, ktoré zodpovedajú
zásadám československej zahraničnej
politiky, a to pokiaľ ide o Dohodu o zriadení Svetovej
organizácie na ochranu duševného vlastníctva
- vyhlásenie k univerzalite všeobecných medzinárodných
zmlúv - a pokiaľ ide o Parížsku úniovú
dohodu - vyhlásenie ku koloniálnej klauzule, ktorú
dohoda obsahuje, a k otázke riešenia sporov Medzinárodným
súdnym dvorom.
Předsedající,
místopředseda SL J. Trojan: Děkuji
ministru zahraničních věcí ČSSR
ing. Jánu Markovi za zdůvodnění předložených
návrhů. Zpravodajskou zprávu k tomuto bodu
přednese poslanec ing. Macho, kterému předávám
slovo.
Zpravodaj poslanec ing. V. Macho,
DrSc.: Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vláda ČSSR požiadala Federálne
zhromaždenie o vyslovenie súhlasu so súborom
medzinárodných dohôd, ako o nich hovoril minister
zahraničných vecí s. Ing. Marko.
Stockholmskej konferencie sa v roku
1967 spoločne s delegáciami aj ostatných
socialistických krajín veľmi aktívne
účastnila i Československá vládna
delegácia, a to na základe vládneho uznesenia
č. 170 z mája 1967.
Na stockholmskej konferencii šlo
jednak o novú úpravu, čiže revíziu
starších medzinárodných dohôd
a zmlúv, ktorých je Československo už
členom, jednak o vytvorenie Svetovej organizácie
na ochranu duševného vlastníctva na báze
novej zmluvy o zriadení tejto svetovej organizácie.
Konferencia členských
štátov v Stockholme revidovala v roku 1967 tieto zmluvy
a dohody, ktorých je Československo členom:
1. Parížsku úniovú
dohodu na ochranu priemyslového vlastníctva z 20.
marca 1883,
2. Bernskú dohodu o ochrane
diel literárnych a umeleckých z 9. septembra 1886,
3. Madridskú dohodu o medzinárodnom
zápise továrenských alebo obchodných
známok zo 14. apríla 1891,
4. Madridskú dohodu o potlačovaní
falošných alebo klamavých údajov o pôvode
tovaru zo 14. apríla 1891,
5. Nizzskú dohodu o medzinárodnom
triedení výrobkov a služieb pre účely
zápisu známok z 15. júna 1957,
6. Lisabonskú dohodu na ochranu
označení pôvodu a o ich medzinárodnom
zápise z 31. októbra 1958.
S výnimkou posledných
dvoch dohôd, t. j. Nizzskej a Lisabonskej dohody, boli ostatné
zmluvy a dohody už v priebehu niekoľkých desaťročí
svojej platnosti viackrát revidované. K takýmto
revíziám dohôd dochádzalo približne
v pravidelných časových intervaloch 10 -
15 rokov s cieľom prispôsobiť ich text súčasným
požiadavkám technicko-ekonomického vývoja
a potrieb vo svete.
V priebehu rokov od konca druhej
svetovej vojny pociťovali členské štáty,
ktoré na základe jednotlivých medzinárodných
zmlúv vytvárajú tzv. únie, veľký
nedostatok funkčnej základne a orgánov ako
platformy pre aktívne organizovanie a rozvoj činnosti,
pretože sa schádzali iba na revíznych konferenciách
v uvedených desaťročných intervaloch.
Bol tu len akýsi pomocný orgán únií,
nazvaný Spojené medzinárodné úrady
na ochranu duševného vlastníctva, ktorý
síce do určitej miery ovplyvňoval vývoj
únií, ale ktorý ich nekontroloval, a okrem
toho bol aj pod dohľadom švajčiarskej vlády,
pretože bol od nej v mnohých ohľadoch závislý,
najmä po stránke financovania svojej činnosti.
Preto, povedané veľmi
stručne, bol v r. 1958 vytvorený pre Parížsku
úniu orgán s názvom "Konferencia zástupcov
členských krajín" a v roku 1964 jej
tzv. "Výkonný výbor". Na základe
pôsobenia týchto i ďalších orgánov
sa čerpali praktické skúsenosti, nevyhnutné
pre vytvorenie vlastnej, plne hodnotnej medzinárodnej organizácie,
k čomu došlo konečne na revíznej konferencii
v Stockholme roku 1967, na ktorej bola formulovaná nová
Dohoda o zriadení Svetovej organizácie na ochranu
duševného vlastníctva. Jej vznik bol podporovaný
Sovietskym zväzom a socialistickými krajinami i Spojenými
štátmi severoamerickými a radom kapitalistických
krajín. Zmyslom tejto dohody je, aby sa zriadila medzinárodná
inštitúcia vo forme Medzinárodného úradu,
ktorý je sekretariátom navrhovanej Svetovej organizácie.
Táto inštitúcia
bude vybavená moderným aparátom, jeho zloženie
a činnosť je v Dohode uvedená. Tento aparát,
podobne ako špecializované útvary Organizácie
spojených národov, má aktívne rozširovať
poznatky o ochrane duševného vlastníctva v
celom svete a hlavne v rámci tzv. technickej pomoci do
rozvojových krajín. Svetová organizácia
duševného vlastníctva má spravovať
dve hlavné únie - Parížsku a Bernskú
- a tiež zvláštne dohody uzavreté na základe
Parížskej dohody, ktoré v revidovanom znení
máme pred sebou.
Okrem vytvorenia Svetovej organizácie
duševného vlastníctva a jej sekretariátu
a okrem vytýčenia ich cieľov a úloh
má nová stockholmská dohoda z roku 1967 ďalší
veľký význam v tom, že prvýkrát
definuje pojem "duševného vlastníctva",
a to vo svojom článku 2, ods. VIII., čím
bolo vytvorené a zakotvené ďalšie pevné
ustanovenie pre medzinárodné právo.
Dojednanie tejto novej stockholmskej
dohody o zriadení Svetovej organizácie na ochranu
duševného vlastníctva sa muselo tiež premietnuť
do jednotlivých zmlúv a dohôd, dotýkajúcich
sa duševného vlastníctva, a to tak, aby sa
ich administratívne a záverečné ustanovenia
dostali do súladu so štruktúrou a právomocami
novozriadenej Svetovej organizácie duševného
vlastníctva. Toto prispôsobenie doterajších
zmlúv a dohôd vykonala Stockholmská revízna
konferencia zmenou čiže úpravou znenia príslušných
článkov zmlúv a dohôd, ktoré
sú v predložených textoch zreteľne vyznačené.
Len v Madridskej dohode o potlačovaní falošných
alebo klamavých údajov o pôvode tovaru boli
z legislatívno-technických dôvodov urobené
úpravy vo forme Dodatkového znenia k tejto dohode
zo 14. júla 1967. Tiež toto Dodatkové znenie
je obsiahnuté v predložených textoch.
Celkom výnimočne v
Parížskej úniovej dohode bola urobená
tiež jedna zmena v meritórnom ustanovení Dohody,
a to pripojením ods. I/ k článku 4, ktorý
pojednáva o pôvodcovských osvedčeniach
a zrovnoprávňuje ich pri posudzovaní priority
vynálezu s patentmi na vynález. Toto ustanovenie
je významné i pre náš Právny
poriadok, pretože dosiaľ platný československý
zákon o patentoch nepozná pôvodcovské
osvedčenie na vynálezy, aj keď obsahove je
toto ustanovenie v praxi nahradené inštitúciou
ponúknutia vynálezu vynálezcom štátu.
Obsah tohto nového ustanovenia v Parížskej
úniovej dohode je však premietnutý do zásady
č. 5 návrhu zásad československého
zákona o objavoch, vynálezoch, priemyslových
vzoroch a o zlepšovacích návrhoch, ktorý
predbežne v marci t. r. prepracoval Úrad pre patenty
a vynálezy a ktorý má byť v dohľadnom
čase predložený vládou Federálnemu
zhromaždeniu.
Riadenie Svetovej organizácie
na ochranu duševného vlastníctva, a tým
aj zvýšená aktivita únií si vyžiadala
isté zvýšenie finančných nákladov,
zvlášť so zriadením tzv. prevádzkového
kapitálového fondu, čo by sa ukázalo
len pri Parížskej únii, napr. v roku 1970 v
porovnaní s rokom 1966 zvýšením príspevkovej
povinnosti Československa asi o 6000 Sfrs; v zriadení
prevádzkového kapitálového fondu by
išlo o jednorázovú platbu Parížskej
únii vo výške 7000 Sfrs a Nizzskej únii
vo výške 1000 Sfrs. Pri ostatných úniách
by zostal pôvodný stav.
V krátkosti, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, chcem sa zmieniť
o tom, že na tejto Stockholmskej revíznej konferencii
došlo tiež u Bernskej dohody o ochrane diel literárnych
a umeleckých z 9. septembra 1886, v znení neskorších
revízií, kde ČSSR je taktiež členom,
k výrazným úpravám; a to nielen k úpravám
uvedených administratívnych a záverečných
ustanovení o zriadení Svetovej organizácie
na ochranu duševného vlastníctva, ale i k podstatnej
revízii meritórnych ustanovení týchto
dohôd. Bude preto treba z našej strany skúmať
po určitú dobu praktický dosah týchto
zmien a len potom zvážiť prípadné
naše pristúpenie k revidovanému stockholmskému
zneniu Bernskej dohody.
Analyzovaním vplyvu týchto
zmien bolo poverené Ministerstvo kultúry a informácií
v spolupráci s inými rezortmi a úradmi a
teraz obidve národné ministerstvá kultúry.
Preto až do konečného preskúmania dôsledkov
nemienime na znenie novej stockholmskej revízie Bernskej
dohody pristúpiť. Z tohto dôvodu nie je ani
znenie stockholmskej revízie Bernskej dohody predmetom
dnešného rokovania.
Na záver je účelné
pripomenúť, že pristúpenie Československa
k všetkým uvedeným revidovaným medzinárodným
dohodám a zmluvám, a to v znení textu Stockholmskej
revíznej konferencie, ako aj k novej stockholmskej Dohode
o zriadení Svetovej organizácie na ochranu duševného
vlastníctva, vyžaduje súhlas Federálneho
zhromaždenia: doterajšie československé
členstvo v uvedených zmluvách a dohodách
v starom znení schvaľovalo tiež Národné
zhromaždenie.
Vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, ako spoločný spravodajca
Výboru pre priemysel, obchod a dopravu, Zahraničného
výboru a Ústavnoprávneho výboru navrhujem
Snemovni ľudu vysloviť v zmysle odseku 4 článku
36 ústavného zákona č. 143 Zb. z roku
1968 o československej federácii, súhlas
s pristúpením ČSSR k týmto medzinárodným
zmluvám a dohodám:
1. k Dohode o zriadení Svetovej
organizácie na ochranu duševného vlastníctva
zo dňa 14. júla 1967,
2. k Parížskej úniovej
dohode na ochranu priemyslového vlastníctva zo dňa
20. marca 1883, revidovanej naposledy v Stockholme dňa
14. júla,
3. k Madridskej dohode o medzinárodnom
zápise továrenských alebo obchodných
známok zo dňa 14. apríla 1891, revidovanej
naposledy v Stockholme dňa 14. júla 1967,
4. k Madridskej dohode o potlačovaní
falošných alebo klamavých údajov o pôvode
tovaru zo dňa 14. apríla 1891, revidovanej v Stockholme
v Dodatkovom znení zo dňa 14. júla 1967,
5. k Nizzskej dohode o medzinárodnom
triedení výrobkov a služieb, na ktoré
sa vzťahujú továrenské a obchodné
známky, zo dňa 15. júna 1957, revidovanej
v Stockholme dňa 14. júla 1967,
6. k Lisabonskej dohode na ochranu
označení pôvodu a o ich medzinárodnom
zápise zo dňa 31. októbra 1958, revidovanej
v Stockholme dňa 14. júla 1967.
Pritom odporúčam vziať
na vedomie, že pri pristúpení k stockholmskému
zneniu Parížskej úniovej dohody bude učinené
písomné vyhlásenie k jej článku
28 ods. 1, ktorý sa týka riešenia sporov Medzinárodným
súdnym dvorom; pri uložení listiny o pristúpení
bude učinené ústne vyhlásenie k článku
24 Dohody, obsahujúcemu tzv. koloniálnu klauzulu,
ktorá je v rozpore s právom národov na samourčenie.
Pri uložení listiny o pristúpení k Dohode
o zriadení Svetovej organizácie na ochranu duševného
vlastníctva bude k jej článku 5 učinené
vyhlásenie, že tento článok zbavuje
niektoré štáty nezadateľného práva
stať sa zmluvnou stranou tejto Dohody, čo je v rozpore
so zásadou suverenity štátov a s ich právom
účastniť sa na všeobecných medzinárodných
zmluvách.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající,
místopředseda SL J. Trojan: Děkuji
zpravodajovi, poslanci ing. Macho, DrSc., za zpravodajskou zprávu.
Zahajuji rozpravu k tomuto bodu.
Kdo se hlásí do rozpravy? /Nikdo./
Ptám se ministra zahraničních
věcí s. ing. Marka, zda se chce ještě
k projednávané problematice vyjádřit?
Ministr zahraničních
věcí ČSSR ing. J. Marko: Nie.
Předsedající,
místopředseda SL J. Trojan: Chce se k projednávané
problematice vyjádřit ještě zpravodaj?