Riešenie našich problémov nezabezpečíme rastom dotácií a subvencií, ani zľavami z daní alebo odvodov. Tieto, síce všeobecne známe skutočnosti nie sú vždy a všade náležite rešpektované. Po celý čas prác na rozpočte v tomto roku, podobne ako aj v minulých rokoch, sme nemali príležitosť zaznamenať ani jediný prípad, žeby niektorý podnik, výrobno-hospodárska jednotka alebo vyšší riadiaci orgán prišiel s názorom, že prostriedky, ktoré mu chceme "vnútiť" zo štátneho rozpočtu, nepotrebuje, lebo má dosť vlastných zdrojov.

V tomto roku urobila vláda významné stabilizačné opatrenia na dosiahnutie rozpočtových úspor. Hlavne bolo viazané 10 % výdavkov ústredných orgánov. Na výdavkoch rozpočtových a príspevkových organizácií sa tak ušetria takmer 3 miliardy Kčs proti pôvodnému predpokladu. Naproti tomu budú prekročené výdavky na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie. Práve tak ani rozpočtované výdavky na investície nebudú do konca roku splnené.

Očakávané plnenie príjmov štátneho rozpočtu do značnej miery ovplyvňuje už spomínané neplnenie tvorby zdrojov v podnikoch, a teda aj nižšie odvody z národného hospodárstva asi o 5 mld Kčs. Vzhľadom na značné prekročenie plánovaného prírastku príjmov obyvateľstva a maloobchodného obratu dôjde k prekročeniu plánovaného výnosu dane z obratu a dane zo mzdy.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Celý doterajší vývoj československej ekonomiky dokazuje, že je v nej dosť síl na prekonanie ťažkostí, v ktorých sa nachodí. Ide hlavne o to, ako budeme schopní účelne a rýchlo zmobilizovať tieto sily.

V záujme úspešného rozvoja nášho národného hospodárstva musíme lepšie využívať aj spoluprácu s bratskými socialistickými krajinami. Chceme zvyšovať aj našu účasť na zahraničnom obchode s ostatnými štátmi.

Ak budeme vedieť rozvinúť schopnosti nášho ľudu, zlepšiť riadenie, lepšie využívať výrobné zariadenia a zásoby, ak presadíme hospodárnosť a disciplínu na všetkých úsekoch nášho života, musia sa kladné a trvalé výsledky našej práce postupne a intenzívnejšie prejaviť.

Našou snahou bolo využívať tieto rezervy a zamerať štátny rozpočet

v súlade s koncepciou štátneho plánu na to, aby rok 1970 bol ďalším krokom k ozdraveniu československého národného hospodárstva.

Štátny rozpočet nepôsobí však ani absolútne, ani izolovane. Odzrkadľuje sa v ňom kvalita samotného národohospodárskeho plánu a aj kvalita výsledkov jeho plnenia. Hoci je rozpočet účinným a vážnym nástrojom riadenia, nemôže sám osebe vyriešiť nahromadené problémy. Musí vychádzať zo skutočného stavu ekonomiky a ovplyvňovať aj ďalší rozvoj na základe koncepcie národohospodárskeho plánu a hospodárskej politiky. V takom smere sme tiež pokračovali.

Dovoľte mi, aby som charakterizoval predkladaný rozpočet na rok 1970. Chcel by som vás najprv informovať o základných proporciách a problémoch štátneho rozpočtu federácie a národných republík v súhrne a potom bližšie o vlastnom rozpočte federácie.

Štátne rozpočty na budúci rok vychádzajú z nášho nového štátoprávneho usporiadania a - ako som už zdôraznil - zostavujú sa v priamej väzbe na štátny i národohospodársky plán. Pre rok 1970 stanovuje štátny plán rast národného dôchodku o 6,2 % /v bežných cenách/ oproti očakávanej skutočnosti 1969. Vychádzame pritom z úvahy o celkových možnostiach tvorby a užitia finančných zdrojov, vybilancovaných v úhrnnom finančnom pláne. Chceme však veľmi otvorene povedať, že neobsahuje nijaké rezervy navyše, ktoré by sa mohli použiť v záujme odstránenia disproporcií, ktoré môžu vzniknúť v priebehu plnenia plánu alebo rozpočtu.

Niektorí súdruhovia poslanci sa ma pýtali, prečo na budúci rok klesá objem úhrnného finančného plánu v porovnaní s plánom roku 1969, keď objem štátneho rozpočtu rastie. Tento pokles činí 14,5 mld Kčs t.j. 5 % a má prevážne metodický charakter.

V súvislosti s daňovou prestavbou od 1. januára 1970 neproduktívne výdavky hospodárskych organizácií sa už nevykazujú samostatnou položkou v úhrnnom finančnom pláne, ale priamo znižujú zisk, a tým upravujú zdroje i potreby úhrnného finančného plánu.

Ďalším metodickým vplyvom je znenie prírastku úverov na nedokončené práce a dodávky pre investičnú výstavbu /tzv. etapová fakturácia/, ktoré po počiatočnom vzraste v rokoch 1968 a 1969 klesli pre rok 1970 na normálny bežný prírastok.

Celkové výdavky štátnych rozpočtov na rok 1970 sa oproti roku 1969 zvyšujú na porovnateľnom základe o 8,7 %. Je to síce podstatne pomalšie tempo rastu než za rok 1969, keď výdavky štátneho rozpočtu vzrastajú o 19,4 %; aj tak je však vyššie než uvažované tempo rastu národného dôchodku. Súvisí to jednak so vzrastajúcou úlohou rozpočtu v procese znovurozdeľovania národného dôchodku, ale predovšetkým s rýchlym rastom výdavkov zabezpečujúcich dosiahnutú životnú úroveň československého obyvateľstva. Ide v prvom rade o rast výdavkov na sociálne zabezpečenie, na bytovú výstavbu, na školstvo a zdravotníctvo.

Bolo už neraz povedané, že rýchly rast týchto výdavkov spolu so zrýchleným rastom osobnej spotreby možno zabezpečiť iba vtedy, ak sa zvýši tvorba zdrojov a ak sa upevní hospodárnosť na všetkých úsekoch.

Národné rozpočty sú vyrovnané. Vo federálnom rozpočte sa plánuje prevaha príjmov nad výdavkami vo výške 3,06 mld Kčs. Jej úlohou je posilniť protiinflačný charakter rozpočtu a úverovo-menového plánu na rok 1970.

Vzhľadom na veľmi napäté vnútorné vzťahy štátnych rozpočtov budeme musieť venovať sústredenú pozornosť zabezpečovaniu rozpočtových príjmov a dosahovaniu úspor vo výdavkoch. Úsilie federálnej vlády sa preto sústredí na úsporné hospodárenie, aby sa aj v procese plnenia rozpočtu získali dostatočné prostriedky na posilnenie protiinflačného zvyšku rozpočtu a prostriedky na rozvoj efektívnych výrob, ktoré potrebuje jednak náš vnútorný trh, jednak vývoz.

Vláda pri rokovaní o rozpočte uložila preto všetkým svojim členom a vedúcim ústredných federálnych orgánov dosiahnuť v priebehu roku 1970 dvoj - až trojpercentné úspory vo výdavkoch investičného i neinvestičného charakteru v rozpočtových a príspevkových organizáciách a v ostatných výdavkoch hospodárskych organizácií, financovaných z federálneho rozpočtu. Toto opatrenie sa netyká výdavkov na sociálne zabezpečenie, t.j. dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ani výdavkov na obranu a bezpečnosť, kde sa uskutočňujú opatrenia v zmysle uznesení príslušných orgánov. Vláda Československej socialistickej republiky odporučila urobiť obdobné opatrenia v štátnych rozpočtoch obidvoch národných republík aj predsedom národných vlád. Na našom ministerstve financií chceme toto uznesenie rozpracovať konkrétnejšie podľa jednotlivých rezortov a vláde odporučiť príslušné politicko-organizačné opatrenia na zabezpečenie jeho realizácie. O výsledkoch budeme priebežne informovať vládu i Federálne zhromaždenie.

Príjmy na budúci rok sa uvažujú celoštátne vo výške 170,22 mld Kčs. V porovnaní s očakávaným plnením vzrastú o 10,6 % /v Českej socialistickej republike o 10,3 %, v Slovenskej socialistickej republike o 10,1 % a vo federálnom rozpočte o 14,7 %/.

Na celkovom objeme príjmov štátnych rozpočtov sa podieľajú hlavne dane a odvody ústredne riadených hospodárskych organizácií. ktoré majú dosiahnuť takmer 81 mld Kčs, daň z obratu 45 mld Kčs a z daní platených obyvateľstvom je to najmä daň zo mzdy, ktorá mierne prekročí 23 mld Kčs.

Oproti tomuto roku má zisk ústredne riadených hospodárskych organizácií vzrásť o 12,8 mld Kčs, t.j. o 14,4 %. Hrubý výnos podnikového zdanenia predstavuje cca 5 mld Kčs, ktorý sa v značnej miere vracia do podnikov vo forme daňových úľav, úľav na odvodoch odpisov, prípadne dotácií v rámci aktívnej finančnej politiky.

Dôležitým zdrojom je ďalej daň z obratu, ktorej výnos sa má zvýšiť o 3,6 mld Kčs, čo zodpovedá predpokladanému rastu dodávok do obchodu o 11 mld Kčs. V uvažovanom výnose dane z obratu sa nepredpokladajú žiadne úpravy maloobchodných cien. Chcel by som na túto skutočnosť obzvlášť upozorniť. Aj napriek veľkému napätiu, nielen vo vzťahu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, ale predovšetkým na vnútornom trhu nehodlá federálna vláda robiť žiadne také opatrenia, ktoré by sa nepriaznivo dotýkali životných nákladov obyvateľstva. Toto rozhodnutie robíme v súlade s názorom nového vedenia KSČ, ktoré už viackrát zdôraznilo, že predovšetkým treba mat jasno o súčasnej situácii a o cestách ďalšieho rozvoja ekonomiky a neprijímať riešenie našich dnešných problémov na účet spotrebiteľov.

Táto naskrze správna zásada zvyšuje nároky na každého z nás - či už v centre alebo v podnikoch. Vyžaduje, aby sme urýchlene a dôsledne riešili naše problémy ako výrobcovia a aby sme neboli nútení riešiť ich na konto občanov ako spotrebiteľov. Výdavky štátneho rozpočtu v absolútnych číslach činia 167,16 mld Kčs a v porovnaní s rokom 1969, ako som už uviedol, zvyšujú sa v roku 1970 o 8,7 %. Je to značné spomalenie tempa oproti roku 1969, hoci musíme veľmi zodpovedne vyhlásiť, že sa nám nepodarilo odhaliť všetky možnosti úspor. Na tempo rastu výdavkov má nemalý vplyv aj doznievajúca anarchia v cenovom vývoji, ktorá vládla v uplynulých dvoch rokoch.

Vláda je preto pevne rozhodnutá zastaviť tento živelný vývoj a zamýšľané zmrazenie pohybu cien využiť na obnovenie poriadku, na stanovenie a dôsledné rešpektovanie zásad racionálnej cenovej politiky a na základe toho na upevnenie hospodárskych istôt podnikov i ostatných organizácií a na upevnenie sociálnych istôt obyvateľstva.

Aj napriek všetkým týmto skutočnostiam sme hlboko presvedčení, že väčšia hospodárnosť v podnikoch, organizáciách a národných výboroch by mohla priniesť výrazné úspory, tak potrebné pre zlepšenie našej celkovej finančnej situácie.

Štátny rozpočet plne zabezpečuje financovanie plánovaných investícií. Ich štrukturálne zameranie v roku 1970 ovplyvňuje nadmerná rozostavanosť z minulých rokov. Je pravda, že toto konštatovanie opakujeme takmer každý rok. Jeho riešenie však prekračuje možnosti ročného plánu i rozpočtu. Dokiaľ sa nevypracuje dlhodobejšia koncepcia, bude sa nám zrejme táto situácia opakovať. Vláda preto sústreďuje sily a pozornosť federálnych orgánov najprv na vypracovanie hlavných cieľov a potom samotného päťročného plánu, ktorý by mal prispieť k riešeniu aj tohto problému.

Plán aj rozpočet na budúci rok zabezpečujú a podporujú rozvoj terciárnej sféry a v nej hlavne bytovú výstavbu. Ak sa v roku 1969 má odovzdať do používania asi 89 tisíc bytov, tak plán na rok 1970 ukladá odovzdať do používania 108700 bytov. Tento významný rast bytovej výstavby, ktorý by mal prispieť k riešeniu našej dnešnej situácie v bytoch, je finančne plne zabezpečený.

Hospodárskym organizáciám sa zvýhodňuje najmä investičná výstavba výroby stavebných hmôt a palivovo-energetickej základne.

Vo financovaní investičnej výstavby hospodárskych organizácií sa ráta s obmedzovaním systémových dotácií a s ich nahradením vlastnými zdrojmi podnikov a úverom, prípadne individuálnymi dotáciami zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že aj zdrojové možnosti banky sú pre budúci rok prísne limitované celkovými možnosťami ekonomiky, bude nutne vyšší tlak na mobilizáciu vlastných zdrojov podniku. Pri poskytovaní individuálnych dotácií bude treba prihliadať nielen na finančnú situáciu podnikov, ale aj na potreby štrukturálnej prestavby národného hospodárstva a na upevňovanie perspektívnych a efektívnych podnikov a výrob v súlade so štátnym plánom.

Po prudkom vývoji v minulých rokoch sa zmierňuje rast výdavkov na technický rozvoj. Prostriedky treba sústrediť na najdôležitejšie úlohy a využívať ich čo najlepšie. Vláda a jej jednotlivé orgány musia v pomerne krátkom čase veľmi náročne zhodnotiť a konfrontovať množstvo vynakladaných prostriedkov z celospoločenských zdrojov na tieto účely s praktickými výsledkami a predovšetkým s možnosťami využitia výsledkov vedy pre riešenie našich dnešných i dlhodobých problémov.

Výdavky na národné poistenie rastú oproti očakávanej skutočnosti celoštátne o 8,7 % a dosahujú vrátane týchto výdavkov na národných výboroch sumu 42,8 mld Kčs. V zmysle pripravovaných zákonných úprav sa predpokladá zvýšenie najnižších dôchodkov a zavedenie doplnkovej materskej dovolenky. Pre porovnanie uvádzam, že novozavedený príspevok podnikov na sociálne zabezpečenie vo výške 25 % z objemu vyplatených miezd prinesie štátnemu rozpočtu zhruba 17,4 mld Kčs, takže sa zvyšok do uvedených 42,8 mld Kčs, t.j. cca 25,4 mld uhradzuje z iných rozpočtových zdrojov.

Zaviesť doplnkovú materskú dovolenku pre zamestnané ženy s dvoma i viacej deťmi do jedného roku dieťaťa pri mesačnom príspevku 500 Kčs sa navrhuje s platnosťou od 1. júla 1970. Práve tak prijímame opatrenie na zvýšenie najnižších dôchodkov.

Výdavky na ostatné a kultúrne a sociálne opatrenia vrátane národných výborov sa zvyšujú o 8 %, t.j. na celkovú sumu 33,76 mld Kčs. Okrem bežného rastu je do tohoto zvýšenia zahrnutá aj rezerva na platové úpravy v zdravotníctve. Aj pri nevyhnutnej reštrikcii výdavkov na ostatné kultúrne a sociálne potreby sa zabezpečujú nutné potreby na úseku školstva, zdravotníctva, kultúry atd.

Ráta sa s rastom výdavkov spojených okrem zabezpečovania plánovaného rastu výkonov aj s vybavením nových škôl, nemocníc a pod.

Neinvestičné dotácie ústredne riadeným hospodárskym organizáciám vzrastú o 4,3 % a predstavujú takmer 20 mld Kčs. Z tejto celkovej sumy pripadá takmer 78 % na intervencie predajných a nákupných cien a na ostatné dotácie a subvencie do poľnohospodárstva. Oproti pôvodným predpokladom sme do rozpočtu zahrnuli ešte 0,8 mld Kčs na podporu hmotnej zainteresovanosti na zvýšení výroby niektorých poľnohospodárskych produktov. Ide najmä o zvýšenie zainteresovanosti na raste živočíšnej výroby - v prvom rade mäsa.

Vláda uložila uskutočniť previerku neinvestičných dotácií do konca marca budúceho roku. Chcel by som poznamenať, že v tejto súvislosti sa príliš kladie do popredia otázka cien. Nikto nepopiera, že tu treba vziať do úvahy aj ceny, ale na druhej strane musíme dôraznejšie čeliť doznievajúcim teóriám, ktoré namiesto objektívneho nevyhnutného tlaku na zvyšovanie hospodárnosti, produktivity práce, na znižovanie vlastných nákladov výroby v súvislosti s odstraňovaním dotácií dávajú prednosť rastu cien, a tým reťazovej reakcii rastu hospodárskych čísiel v celej našej ekonomike.

Jedinou celoštátnou cenovou úpravou, ktorá sa dotkne nášho obyvateľstva, je zrušenie dotácií na cestovné pri súkromných cestách československých občanov do zahraničia.

V roku 1970 sa má stabilizovať nielen hladina maloobchodných cien, ale aj cien veľkoobchodných. Preto sa v štátnom rozpočte ani neuvažuje o nejakých cenových úpravách, okrem zvýšenia poplatkov za služby spojov, ktoré sú dosiaľ na úrovni roku 1945. Tieto tarify sú veľmi nízke aj v porovnaní s inými štátmi okolo nás, na čo sa už viackrát poukazovalo. Táto úprava prispeje k zlepšeniu hospodárskej situácie v spojoch. Zdôrazňujem, že táto úprava, ktorá má priniesť štátnemu rozpočtu zhruba 400 mil. Kčs, nedotýka sa obyvateľstva.

Výdavky na obranu a bezpečnosť stúpnu o 5,9 %. Tento vzrast si vyžadujú potreby na zabezpečenie našej obranyschopnosti a vnútornej bezpečnosti štátu, hlavne so zreteľom na súčasnú medzinárodnú situáciu.

Výdavky na štátnu správu vrátane národných výborov vzrastú o 1,5 %, teda podstatne pomalšie než národný dôchodok aj v porovnaní s minulým obdobím. Zvýšenú pozornosť chceme venovať hospodárnosti správy, a to nielen v centrálnych orgánoch, ale aj v národných výboroch a v podnikoch. Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že v podnikovej sfére pôsobí v riadiacom a správnom aparáte asi 1/2 milióna pracovníkov.

Z rozpočtu Českej socialistickej republiky sa poskytuje národným výborom suma 27,27 mld Kčs a z rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky 10,36 mld Kčs. Očakávame, že v roku 1969 skončí hospodárenie národných výborov zvyškom vo výške 3,8 mld Kčs. Okrem toho budú mať národné výbory k dispozícii ďalšie prostriedky vo fonde rezerv a rozvoja, kde bude zostatok asi 2 mld Kčs. Pri použití vlastných doplnkových zdrojov vzrastú výdavky národných výborov v roku 1970 o viac ako 10 %. Tým sa aj finančne vytvárajú potrebné predpoklady pre pokračovanie úspešného rozvoja iniciatívy pri plnení výzvy ÚV KSČ na počesť 25. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

Teraz niekoľko viet k rozpočtu federácie. Objem federálneho rozpočtu na rok 1970 vzrastie proti roku 1969 o 11,8 a to na 45,64 mld Kčs.

Hlavný zdroj príjmov federálneho rozpočtu na rok 1970 tvoria podiely na daniach volené tak, aby percentuálne zaťaženie rozpočtových zdrojov národných ekonomík bolo zhruba rovnaké. Z ekonomiky Českej socialistickej republiky sa odčerpáva 22,13 mld Kčs, z ekonomiky Slovenskej socialistickej republiky 7,85 mld Kčs. Na dani zo mzdy má federálny rozpočet v roku 1970 50 %, na dani zo zisku 10 % a na dani z obratu 33,1 %.