Osnova zákona o rozpočtových pravidlách,
ktorú vláda predloží Federálnemu
zhromaždeniu, sa neobmedzuje len na riešenie vzťahov
medzi federálnym rozpočtom a rozpočtami národných
republík, ale chce zároveň vytvoriť
prehľadný rozpočtový režim, ktorý
by zákonodarným sborom uľahčil plniť
ich významnú úlohu pri tvorbe a kontrole
rozpočtu a vláde by umožnil finančné
zásahy do hospodárstva, ktoré sú potrebné
pre jeho plánovitý a efektívny vývoj.
V tomto duchu sa navrhuje aj spôsob zostavovania, čerpania
a kontroly federálneho rozpočtu.
V súvislosti s prácami na ďalšom rozvíjaní
sústavy štátneho rozpočtu hodláme
zakotviť v zákone o rozpočtových pravidlách
tiež zriadenie štátnej pokladnice. Doteraz sa
z bežného rozpočtu uskutočňovalo
návratné i nenávratné financovanie.
V budúcnosti sa má zo štátneho rozpočtu
uskutočňovať len nenávratné financovanie,
zatiaľ čo operácie spojené so správou
štátneho majetku, zárukou, pôžičkou
apod. budú prebiehať štátnou pokladňou.
V aktívach a pasívach štátnej pokladnice
budú vykazované peňažné prostriedky,
všetky pohľadávky a záväzky a ostatné
hodnoty, spracované Ministerstvom financií. Úlohou
štátnej pokladnice bude tiež uskutočňovanie
operácií úverového charakteru.
So štátnou pokladnicou sa tiež počíta
ako s činiteľom zakladateľskej činnosti
štátu. Štát sa bude podieľať
na podnikaní, skôr je však potrebné doriešiť
celý rad otázok organizačného, ekonomického,
právneho a inštitucionálneho charakteru. Od
výsledku tohto doriešenia bude závisieť
aj rozsah a spôsob uplatnenia štátnej pokladnice,
najmä pri vypisovaní štátnych dlhopisov,
rozmiestení a použití prostriedkov z minulých
rokov, zakladateľskej činnosti a pod.
Tieto otázky súvisia tiež i pripravovaným
rozdeľovaním doterajších štátnych
aktív a pasív medzi federáciu a národné
republiky.
Rozpočtové pravidlá tvoria súčasť
chystaného celého súboru finančne-ekonomických
zákonov, o ktorom by som sa rád zmienil.
Federalizácia a nové úlohy našej hospodárskej
politiky vyžadujú aj nové organizačné
usporiadanie bánk a peňažných ústavov.
V pripravovanom zákone o menovom systéme a v zákone
o peňažníctve sa budeme snažiť uplatniť
zásady, ktoré by zvýšili úlohu
československej koruny a umožnili peňažným
ústavom účinnejšie pôsobiť
na podnikové hospodárenie a investičnú
výstavbu.
Vzhľadom na kľúčový význam
zahraničného obchodu venujeme veľkú
pozornosť príprave devízového zákona.
Ide o zabezpečenie plánovitého rozvoja nášho
zahraničného obchodu a devízového
hospodárstva s využitím všetkých
pružných foriem a ekonomických nástrojov,
ktoré zodpovedajú daným podmienkam.
Teraz sa naša pozornosť sústreďuje na prípravu
hospodárskej smernice a rozpočtového výhľadu
na rok 1970. Vychádzame pritom zo stavu prác na
pätročnom pláne a na konsolidačnom programe
a tiež z opatrení, ktoré práce prijala
federálna vláda a národné vlády
na stabilizáciu národného hospodárstva.
Uvedomujeme si, že štátne rozpočty predstavujú
dve tretiny národného dôchodku a majú
teda veľký vplyv na vývoj vzťahov medzi
ponukou a dopytom. Úlohou dna je reštriktívny
štátny rozpočet, ktorý má k dispozícii
potrebné rezervy a ktorý by zároveň
podporoval priority konsolidačného programu.
Počítame s tým, že rozpočtový
projekt na rok 1970 bude predložený zákonodarným
zborom, aby ich informoval jednak o základných objemoch
a proporciách v pripravovaných návrhoch štátnych
rozpočtov republík a federácie a jednak o
problémoch s tým spojených.
Na zabezpečenie príjmov štátnych rozpočtov
a na zlepšenie regulácie podnikových dôchodkov
pripravujeme reformu podnikových daní. Navrhovaný
daňový systém je založený na
zdaňovaní zisku, ktorý je doplnený
zdaňovaním miezd a podnikového majetku. Zároveň
sa počíta so zavedením príspevku na
sociálne zabezpečenie z podnikových prostriedkov.
Tento spôsob zdaňovania bol prediskutovaný
veľmi obšírne s podnikmi a s pracovníkmi
z oblasti teórie a štátnej správy. Nezakrývam
fakt, že daňové zaťaženie podnikov
bude pomerne vysoké. Ak sa však majú úplne
pokryť rastúce štátne výdavky a
zároveň upevniť ekonomické podmienky
podnikom, ako i optimálne vyregulovať zdroje podnikov
a celých odvetví, je toto opatrenie nevyhnutné.
Pokračujeme tiež v zjednocovaní sadzieb dane
z obratu v súlade s koncepciou cenovej politiky.
Nad všetkými finančnými problémami
teraz premýšľame z hľadiska federálneho
usporiadania Československej socialistickej republiky,
ktoré prináša mnoho nových pohľadov.
Za jednu z najdôležitejších nových
otázok považujeme zabezpečenie finančnej
a rozpočtovej rovnováhy pri existencii troch štátnych
rozpočtov. Daňami a inými nástrojmi
sú rozpočty zviazané s tvorbou zdrojov podnikovej
sféry, pričom vplyv výsledkov hospodárenia
na jednotlivé rozpočty môže byť
rozdielny, a to v závislosti od konštrukcie príjmov,
od dynamiky zdrojov a stupňa uspokojovania potrieb a od
ďalších faktorov.
Preto aj pri relatívnej samostatnosti rozpočtov
je nutné postarať sa o to, aby už od začiatku
rozpočtových prác bol postup koordinovaný
pokiaľ ide o objektívne ohodnotenie tvorby zdrojov
a potrieb.
Federálny rozpočet má pritom špecifické
postavenie, ktoré je dané tak jeho objemom, ako
aj jeho väzbami na obidve národné ekonomiky.
Hlavnou funkciou federálneho rozpočtu vedľa
uspokojovania potrieb na úsekoch, ktoré patria do
kompetencie federácie, vidíme v podpore a presadzovaní
integračných procesov, a to smerom k zvyšovaniu
životnej úrovne obyvateľstva cez efektívnosť
celej československej ekonomiky.
V podmienkach obmedzenia vnútorného trhu a v závislosti
od rozvíjania vzťahov k zahraničiu je ekonomicky
nevyhnutné využiť ekonomický potenciál
a možnosti ďalšieho rozvoja v obidvoch republikách
na dosiahnutie vyššieho národohospodárskeho
optima, ako by bol len jednoduchý súhrn a súčet
za obidve národné ekonomiky. Kritériom pre
vydávanie prostriedkov, ktoré bude federálny
rozpočet vkladať do hospodárstva, či
už vo forme dotácií na vybrané investičné
akcie, na podporu technického rozvoja, alebo inými
formami, bude ich prínos pre rozvoj celej československej
ekonomiky z hľadiska súčasného aj perspektívneho.
Ide o to, aby takto vynaložené prostriedky viedli
k rastu znovu vytvorených hodnôt, k vyššej
produkcii, a nie aby sa stratili bez efektu v kolobehu reprodukčného
procesu. Vedľa toho bude federálny rozpočet
pôsobiť na postupné ekonomické a sociálne
vyrovnanie Slovenskej socialistickej republiky na úroveň
Českej socialistickej republiky. V podmienkach nerozvinutého
peňažného trhu je, a zrejme aj naďalej
ešte zostane, významným nástrojom tohto
vyrovnávania. V tomto zmysle plní federálny
rozpočet nielen hospodárske, ale aj politické
úlohy.
Bolo by chybou chápať proces vyrovnávania ako
jednoduchý účtovnícko-technický
presun vytvoreného národného dôchodku
z jednej oblasti do druhej prostredníctvom federálneho
rozpočtu. Finančná politika smeruje k takému
organizačnému prerozdeleniu prostriedkov cez federálny
rozpočet, ktorý bude kladne ovplyvňovať
rozvoj oboch národných republík. Nejde teda
o jednostranné umiesťovanie federálnych prostriedkov.
Absolútna prevaha dotácií a subvencií
smerom na Slovensko je konkrétnym prejavom uskutočňovania
vyrovnávacej politiky. Pritom nám ide zvlášť
o to, aby sme dotáciami a subvenciami vytvárali
predpoklady pre vyššiu tvorbu zdrojov v súlade
s celospoločenskými záujmami.
Túto úlohu zohrajú predovšetkým
dotácie na investície, ktoré považujeme
za základnú formu, akou bude federálny rozpočet
prispievať k ekonomickému vyrovnávaniu.
S ohľadom na doterajšie rozdiely na úrovni spoločenskej
spotreby počítame s poskytovaním dotácií
a subvencií do tejto sféry. S postupným vytváraním
podmienok pre vyššiu tvorbu národného
dôchodku bude klesať podiel, ktorým sa kryje
spoločenská spotreba v Slovenskej socialistickej
republike z federálneho rozpočtu, a ťažisko
dotácií sa bude čím ďalej, tým
viac presunovať na podporu štrukturálnych zmien
pri presadzovaní integračných hľadísk.
Záver:
Súdružky a súdruhovia poslanci,
dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil niektoré
základné rysy návrhu federálneho rozpočtu:
a/ Domnievame sa, že za daných okolností sa
podarilo stanoviť objem federálneho rozpočtu
na optimálnej úrovni: tento štátny rozpočet
umožňuje plniť vytýčené
úlohy vo vzťahu k národným ekonomikám,
pričom sa neoslabuje pôsobenie národných
rozpočtov.
b/ Pri zostavovaní federálneho rozpočtu sa
postupovalo v duchu zákona o československej federácii
tak, že príjmy boli konštruované ako taxatívne
stanovené dane alebo ich podiel, a nie na príspevkovom
princípe.
c/ Vychádza sa zo vzájomnej otvorenosti a vzájomného
pôsobenia federálneho rozpočtu a národných
rozpočtov, teda zo zjednocovacej a integrujúcej
funkcie federácie.
d/ Nakoniec, z politického hľadiska považuje
vláda za významnú tú skutočnosť,
že sa pri rozdelení štátneho rozpočtu
na rok 1969 dosiahla dohoda zainteresovaných partnerov
vo všetkých základných otázkach.
V tom treba vidieť prínos pre ďalšie rozvíjanie
vzťahov medzi federálnymi a národnými
orgánmi.
Navrhujem v mene vlády Československej socialistickej
republiky, aby Snemovňa ľudu schválila návrh
federálneho rozpočtu na rok 1969.
Předseda SL J. Smrkovský: Děkuji s.
Gajdošíkovi za zdůvodnění. Zpravodajskou
zprávu přednese zpravodaj poslanec ing. Červený,
kterému uděluji slovo:
Zpravodaj poslanec ing. V. Červený: Soudružky
a soudruzi poslanci, podle zákona č. 158/1968 Sb.
z prosince m. r. předložila vláda Federálnímu
shromáždění rozdělení
státního rozpočtu ČSSR na rok 1969
mezi ČSSR, ČSR a SSR. Jak uvedl státní
tajemník ve federálním ministerstvu financí
s. Gajdošík, byl státní rozpočet
rozdělen takto:
ČSSR 40,844 mld. Kčs ČSR 86,711 mld. Kčs
SSR 40,520 mld. Kčs úhrnem Kčs 168,075 mld.
Od čísel rozpočtu ČSR a SSR nutno
odečíst dotace z rozpočtu ČSSR v úhrnné
částce 12,007,599 mld. Kčs, takže zbylo
z původní částky rozpočtu ČSSR
230 mil. Kčs, o které se v prosinci schválený
rozpočet snižuje. Tím se mění
i první paragraf zákona č. 158/1968 Sb.,
což je obsaženo v § 3 návrhu zákona
o státním rozpočtu federace na rok 1969.
Uvedený rozdíl je saldem řady položek,
které byly dotčeny novou organizací chozrasčotní
sféry, zvláště odpadnutím redistribuce
mezi podniky, které vystoupily z dosavadních podnikových
integraci.
Je třeba si uvědomit, ze státní rozpočet
na rok 1969 byl projednáván v době, kdy ještě
nebyly žádné zkušenosti s ustavením
federálních a národních orgánů.
Ani první měsíce letošního roku
nemohly dát dostatečný podklad k dělbě
rozpočtu. Proto bylo federální ministerstvo
financí a obě národní ministerstva
financí postavena před těžký
úkol. I přes některé nedostatky, které
jsou většinou mimo dosah ministerstev financí,
jako je například dosud nezpřesněná
kompetence federálních vládních orgánů,
neujasněné nové vztahy mezi státem
a bankovní sférou apod.; nutno konstatovat, že
se podařilo rozpočet rozdělit a že se
tak zamezilo eventuálním rozporům mezi třemi
státními orgány.
Vláda bude muset dodatečně promítnout
do státního rozpočtu finanční
důsledky vyplývající ze změn
v organizační podřízenosti výzkumných
ústavů mezi federálními orgány
a orgány ČSR a SSR, které nebyly dosud provedeny.
Dojde-li k novému uspořádání
bankovního systému a k dalším organizačním
změnám a budou-li upřesněny delimitace
v důsledku nového státoprávního
uspořádání, bude to mít vliv
i na státní rozpočet federace. Protože
jde o nutnost vyplývající z budování
federace, nevidím důvodů, proč by
Sněmovna lidu neměla dát vládě
federace plné oprávnění k provedení
těchto změn, které ostatně nemohou
zásadně ovlivnit výši rozpočtu.
Rovněž tak je třeba souhlasit se zmocněním
daným ministru financí ČSSR, aby v dohodě
s ústředními orgány ČSR a SSR
upravil neinvestiční výdaje, jakož i
dotace a subvence na investice civilní obrany a mobilizační
připravenosti a výdaje technického rozvoje
poskytované ze státního rozpočtu federace
do státních rozpočtů ČSR a
SSR. Je také správné, že nevyčerpané
částky dotací a subvencí na výdaje
branného charakteru se odvedou po skončení
letošního roku do státního rozpočtu
federace.
Vláda ČSSR bude hospodařit podle tohoto rozpočtu
na podkladě ustanovení zákona č. 8/1959
Sb., který je vývojem překonán. Státní
tajemník s. Gajdošík ve své zprávě
uvedl, že vláda předloží Federálnímu
shromáždění návrh rozpočtových
pravidel. Tato pravidla se budou týkat hospodaření
v roce 1970 a následujících. Výbor
rozpočtový předpokládá, že
vláda ČSSR bude přitom brát ve svých
rozhodováních v úvahu usnesení Národního
shromáždění k rozpočtu na rok
1969.
Národní shromáždění uložilo
také nezvyšovat počet pracovníků
v důsledku federalizace. Vláda toto usnesení
splnila. Nemůže však splnit usnesení o
nezvyšování nákladů. Mzdové
a platové náklady mohou sice stoupnout o procento
stanovené v hospodářské směrnici
na rok 1969, ale dojde jistě k tlaku na zvýšení
materiálových nákladů v důsledku
stoupání cen. Vždyť jen zvýšení
osobních výdajů na železnicích
a další zvyšování cen bude znamenat
další tlak na státní výdaje.
Možno však předpokládat, že současně
dojde i ke zvýšení státních příjmů,
a to vzhledem k neustálému povyšování
hospodářských čísel. Vládní
usnesení o úsporách ve výši 10
% sice ovlivní státní výdaje, ale
nemůže mít výrazný vliv na tvorbu
úspor ve státním rozpočtu. I když
vezmeme v úvahu tyto připomínky, navrhuje
výbor rozpočtový Sněmovny lidu a výbor
ústavně právní Sněmovny lidu,
aby návrh zákona o státním rozpočtu
československé federace byl schválen.
Soudružky a soudruzi poslanci,
při projednávání návrhu státního
rozpočtu v prosinci minulého roku bylo konstatováno,
že státní rozpočet nemůže
ještě plnit funkci jednoho z hlavních ekonomických
nástrojů řízení hospodářství.
Totéž platí i pro tuto část rozpočtu,
která se týká jen federálních
orgánů a jejich pravomocí. Ta část
rozpočtu federace, která se vyčleňuje
jako dotace a subvence na financování vybraných
akcí ČSR a SSR a dále dotace a subvence do
rozpočtu SSR na ekonomické vyrovnání
úrovně společenské spotřeby
SSR, to jsou položky, které byly již zakotveny
v původně schvalovaném rozpočtu, a
neovlivňují tudíž výrazně
řešení problémů, na něž
jsou vydávány.
Úkol federálního rozpočtu je výrazně
ovlivňovat makrostrukturální změny
v našem hospodářství a vyrovnávat
rozdíly mezi jednotlivými částmi státu.
To ovšem předpokládá relativně
silný federální rozpočet. Jen řešení
tohoto problému vyžaduje novou strukturu federálního
rozpočtu. V úvahu přicházejí
jak položky výdajové, tak i položky příjmové.
Při dělbě rozpočtu na letošní
rok byla vzata v úvahu jako federální příjem
celá daň ze mzdy a 8,05 % daně z obratu.
Výbor rozpočtový je toho názoru, ze
bude třeba přezkoumat příjmové
položky federálního rozpočtu na příští
léta tak, aby byly splněny základní
úkoly rozpočtu. Plnění těchto
úkolů je jedním z nástrojů
integrace obou ekonomik naší federace.
Soudružky a soudruzi poslanci,
podle státního rozpočtu hospodařila
vláda v prvém pololetí v podmínkách,
ve kterých pokračovaly tendence z loňského
roku. Tyto tendence byly rozebírány při projednávání
státního závěrečného
účtu za rok 1968 v úvodním slově
státního tajemníka s. Gajdošíka
a zpravodajem posl. Rapošem, a proto nebudu o nich mluvit.
Chci jen konstatovat, že zprávy se zabývaly
negativními tendencemi, které nejenže letos
nepřestaly působit, ale ještě se prohlubovaly.
Výbor rozpočtový Sněmovny lidu zjistil
tyto závažné nedostatky rozpočtu, který
byl poplatný době, ve které se projednával.
Rozpočet je sice formálně vyrovnaný,
ale nedisponuje dostatečnými finančními
zdroji a rezervami k provádění aktivní
finanční politiky na úrovni federace. Rozpočet
zůstává koncepčně omezen převážně
na krátkodobě orientovaná opatření
dílčí povahy, nereprezentující
širší záměry ekonomické
konsolidace a prvky výrazně restriktivní
finanční politiky.