Předseda SL J. Smrkovský /zvoní/:
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
vážení hosté!
Zahajuji třetí schůzi Sněmovny lidu.
V této chvíli je v sále přítomno
221 poslanců, takže Sněmovna lidu je ve smyslu
čl. 40 odst. 1 ústavního zákona o
československé federaci schopna usnášení.
Na dnešní schůzi Sněmovny lidu se omluvili
poslanci: ing. Bodnár, Borůvka, Červinka
Jan, Čubová, Dobiáš, Dohnal, Dohnalová,
JUDr. Dolanský, RSDr. Dubček, Fleyberk, dr. Hajmacher,
Hendrych, ing. arch. Hladký, CSc., Hofman, Jenka, ing.
Junás, RSDr. Koscelanský, ing. Kosmel, Koucký,
Krajčír, Krček, JUDr. Leflerová, Litvajová,
Majling, Manďák, Miska, Németh, Nový,
Pacner, Paťková, Pelikán, Penc, MUDr. Petrusová,
Piller, Prchlík, Priehodová, Rejhon, doc. Sabolčík,
CSc., Solčanyová, Spěváková,
ing. Svoboda, Šedík, Šmehlíková,
Šmejkalová, akad. Šorm, JUDr. Štrougal,
Švirec, Tesař, Tóthová, ing. Turošík,
Uher, prof. dr. ing. Vyskot, DrSc., Zeithaml, Zupka, celkem 54
poslanců.
Dále se na dnešní schůzi omluvil dr.
Falťan, CSc., místopředseda vlády ČSSR,
a tito členové vlády ČSSR: prof. MVDr.
Boďa, DrSc., RSDr. Brabcová, CSc., JUDr. Havelka,
CSc., ing. Hruškovič, Pleskot, JUDr. Řehák,
CSc., Pelnář, ing. Sucharda, ing. Tabaček,
ing. Úbl a RNDr. Vlasák.
Předsednictvo Sněmovny lidu vám předložilo
ve smyslu § 10 odst. 3 zákona o jednacím řádu
Federálního shromáždění
písemný návrh pořadu dnešní
schůze.
K tomuto návrhu bych chtěl poznamenat toto: jak
vám již předsednictvo Sněmovny lidu
oznámilo dopisem ze dne 26. června t. r., nebylo
možné zařadit na pořad dnešní
schůze dva původně uvažované
návrhy zákonů, a to vládní
návrh zákona o působnosti federálních
ministerstev a federálních výborů
a návrh ústavně právních výborů
Sněmovny lidu a Sněmovny národů na
vydání zákona o Kontrolní komoře
Československé socialistické republiky.
Pokud jde o vládní návrh zákona o
působnosti federálních ministerstev a federálních
výborů, učinilo toto rozhodnutí předsednictvo
Sněmovny lidu k žádosti předsedy vlády
ČSSR s. Černíka, který požádal
dopisem ze dne 23. června t. r., aby projednávání
vládního návrhu zákona bylo v orgánech
Federálního shromáždění
zatím odloženo vzhledem k tomu, že některými
ustanoveními návrhu tohoto zákona se bude
muset vláda znovu zabývat a uvážit jejich
definitivní řešení.
Návrh zákona o Kontrolní komoře Československé
socialistické republiky byl odložen proto, že
u tohoto návrhu existuje v současné době
ještě rada rozporných názorů
na jednotlivé otázky, jsou zde i rozdílná
stanoviska vlády ČSSR, České národní
rady a Slovenské národní rady a nepodařilo
se nám je dosud sjednotit.
Ani vládní návrh zákona o Československé
akademii věd nemohl být zařazen na pořad
dnešního jednání, protože u tohoto
návrhu jsou rovněž některé nedořešené
otázky a nebylo dosud ukončeno jeho projednání
ve výborech Sněmovny lidu, jimž byl přikázán.
Doporučuji proto, aby na pořadu 3. schůze
Sněmovny lidu byly pouze body uvedené v pozvánce.
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
ptám se, zda někdo navrhuje změnu nebo doplnění
poradu? /Nikdo se nehlásí./
Není tomu tak.
Kdo souhlasí s navrženým pořadem, nechť
zvedne ruku! /Hlasuje se./ Kdo je proti? Nikdo. Zdržel se
někdo hlasování? Nikdo. Pořad třetí
schůze Sněmovny lidu je stanoven.
Soudružky a soudruzi poslanci, přistoupíme
nyní k projednání prvního bodu schváleného
pořadu, kterým je
Návrh odůvodní státní tajemník
vlády ČSSR v ministerstvu financí soudruh
Jozef Gajdošík. Prosím ho, aby se ujal slova.
Státní tajemník vlády ČSSR
v ministerstvu financí J. Gajdošík:
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci, k prerokovaniu štátneho záverečného
účtu za rok 1968 pristupujeme v období sústredeného
úsilia federálnej vlády, národných
vlád a všetkých spoločenských
síl, postupne konsolidovať pomery v národnom
hospodárstve, a tak zabezpečiť dosiahnutie
ekonomickej rovnováhy ako neoddeliteľného predpokladu
jeho ďalšieho efektívneho hospodárskeho
rozvoja.
Dovoľte mi, aby som v mene vlády ČSSR podal
výklad k štátnemu záverečnému
účtu za rok 1968, ktorý spracovali v úzkej
súčinnosti federálne a národné
orgány.
1. Celkové výsledky roku 1968
Podľa štátneho záverečného
účtu skončil rok 1968 so schodkom ústredného
rozpočtu vo výške 76 mil. Kčs. Rozpočtové
hospodárenie národných výborov skončilo
s prebytkom 2,589 miliárd Kčs.
Tieto výsledky možno správne posúdiť
len v súvislosti s celkovými výsledkami hospodárstva
a tiež s vývojom situácie v našej spoločnosti.
V roku 1968 sa nepodarilo zastaviť negatívne tendencie
v rozvoji hospodárstva. Naopak došlo k ďalšiemu
prehĺbeniu ekonomickej nerovnováhy a inflačných
tlakov. Pri pomerne rýchlom raste výroby nedošlo
k prekonaniu extenzívnych tendencií rozvoja. Užitie
národného dôchodku bolo vyššie ako
vytvorené zdroje. Zatiaľ čo rast národného
dôchodku činil 7,5 %, vzrástla osobná
spotreba o 11,5 % a akumulácia o 10,1 %. Je zrejmé,
že predstih užitia pred tvorbou bolo možné
dosiahnuť na vrub vzťahov k zahraničiu. Stalo
sa tak znížením našich aktív voči
socialistickým krajinám a ďalším
rastom krátkodobej zadlženosti voči kapitalistickým
štátom.
Z hľadiska peňažnej rovnováhy a stability
meny treba povedať, že tvorba peňažných
dôchodkov ešte viac predstihla tento vývoj,
čo sa prejavilo predovšetkým na nominálnych
príjmoch obyvateľstva, ktoré vzrástli
o 11,7 %, t. j. o 20,22 miliárd Kčs. To samozrejme
- spolu s inými faktormi - zosilňovalo inflačné
tlaky v národnom hospodárstve. Podniky i obyvateľstvo
nenachádzali na trhu požadovaný tovar.
V roku 1968 došlo k nebývalým kumuláciám
požiadaviek na výdavky zo štátneho rozpočtu
nad možnosti ekonomiky. To robilo veľké ťažkosti
pri udržovaní rozpočtovej rovnováhy.
Nebolo prirodzene možné uspokojiť všetky
požiadavky, lebo zdroje spoločnosti sú dané
a obmedzené.
Preto z týchto hľadísk treba hodnotiť
i výsledky štátneho rozpočtu za rok
1968. Je iste pozitívnou skutočnosťou, ak sa
v tak zložitých podmienkach uplynulého roku
podarilo zhruba vyrovnať štátny rozpočet.
Významnou mierou prispelo k tomu i uznesenie Národného
zhromaždenia k štátnemu záverečnému
účtu za rok 1967, ktoré orientovalo hospodársku
politiku predovšetkým na dosiahnutie vyrovnaného
rozpočtového hospodárenia a správne
videlo nutnosť prebudovať systém zdanenia podnikov,
ako i po novom formulovať poňatie štátneho
rozpočtu. Nepodarilo sa však dosiahnuť v ústrednom
rozpočte potrebný prebytok, ktorý by bol
výrazom protiinflačnej politiky a ktorý by
- ako sa to žiadalo - zabezpečil úhradu schodku
z roku 1967.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby
som teraz uviedol niektoré skutočnosti, týkajúce
sa priamo záverečného účtu.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu
včítane rozpočtov národných
výborov boli prekročené o 9,1 miliárd
a výdavky o 6,6 miliárd Kčs.
Na prekročení príjmov sa popri neplánovaných
a nadplánovaných príjmoch národných
výborov a prevodoch z fondu rezerv a rozvoja najviac podieľa
daň zo mzdy, dodatočné zdanenie zisku a daň
z obratu.
Prekročenie výdavkov je ovplyvnené mimoriadnymi
opatreniami v sociálnej oblasti, prekročením
dotácií, najmä dotácií k cenám,
prírastkových prémií a diferenciálnych
príplatkov JRD a štátnym poľnohospodárskym
podnikom.
Príjmy fondu vodného hospodárstva
sa mierne prekročili, zatiaľ čo výdavky
sa čerpali zhruba na polovicu plánovanej výšky,
keďže pre nedostatok stavebných kapacít
sa neplnili niektoré úlohy hlavne vo výstavbe
čistiarní odpadových vôd.
Taktiež nebol splnený rozpočet fondu na
ochranu ovzdušia pre nedostatočné množstvo
pripravených akcií.
Cestný fond prekročil plánované
príjmy najmä vplyvom vyšších výnosov
odvodov z motorových vozidiel. Výdavky sa však
nečerpali v plánovanej výške v dôsledku
neplnenia stavebných prác.
2. Hospodárenie podnikov
Rozhodujúci význam pre rozvoj hospodárstva
má samozrejme hospodárenie podnikov. Výroba,
a tým aj tvorba podnikových zdrojov rástla
pomerne rýchle. Predpoklady centra o tvorbe zdrojov v podnikoch
boli reálnejšie ako plány samotných
podnikov, ktoré sa značne podcenili.
Hrubý zisk podnikov sa zvýšil oproti skutočnosti
roku 1967 o 8,5 miliárd Kčs, t.j. o 10,6 %. Vplyv
na prírastok spôsobil z troch štvrtín
rast výkonov a z jednej štvrtiny zníženie
materiálových nákladov. Podniky majú
ešte stále tendenciu zvyšovať tvorbu zdrojov
skôr rastom výroby než zintenzívnením
výrobného procesu, čo by sa prejavilo väčším
znižovaním nákladov. Materiálové
náklady v priemysle sa znížili s prihliadnutím
na vplyv rastu cien o 1,2 %, čo je polovičné
tempo v porovnaní s rokom 1967.
Priemerná mesačná produktivita práce
v priemysle sa zvýšila o 3.9 %, zatiaľ čo
plán predpokladal rast o 4,7 %. Pritom priemerná
mzda sa zvýšila o 6,4 %. Došlo k poklesu smennosti.
Pri raste hrubého zisku o 10,6 % oproti roku 1967 vzrástli
odvody do štátneho rozpočtu len o 8,1 %.
V roku 1968 bolo zámerom finančnej i úverovej
politiky vyvíjať tlak na zefektívnenie hospodárenia
podnikov a ovplyvňovať celkový dopyt podnikov
na trhu tak, ako to požadovala hospodárska smernica
vlády, ktorá zdôrazňovala nutnosť
protiinflačnej politiky.
To sa podarilo len čiastočne, i keď banka zvýšila
úroky z úverov a i keď zákonom č.
131/68 sa od 4. štvrťroka zaviedli dodatkové
odvody zo zisku. Výsledok tohto daňového
opatrenia v roku 1968 činil 1,6 miliardy Kčs, hoci
sa očakávalo viac o 0,9 miliardy Kčs.
Účinnosť protiinflačnej politiky sa
determinuje rozsiahlym systémom dotácií do
štátneho rozpočtu a redistribúcií
vnútri i medzi VHJ, ktorými sa riešia najmä
deformácie a disproporcie v cenách, ale i neefektívnost
niektorých výrob.
Rozsah redistribúcie bol v roku 1968 zhruba na úrovni
roku 1967 a v súhrne predstavoval 5,7 miliárd Kčs.
Z toho pripadalo na redistribúciu vnútri VHJ 3 ,4
miliardy a medzi VHJ /prechádza štátnym rozpočtom/
2,3 miliardy Kčs. Riešenie tohto problému súvisí
jednak s cenami, najmä však so systémom ekonomických
nástrojov. Očakávame, že nová
sústava podnikových daní, ktorá má
vstúpiť do platnosti od roku 1970 - práve tým,
že zohľadňuje výšku rentability -
usnadní postupnú likvidáciu redistribúcie.
V roku 1968 dostali ústredne riadené podniky zo
štátneho rozpočtu neinvestičné
dotácie vo výške 18,3 mld. Kčs. Je to
o 2,2 miliardy Kčs viac, ako sa uvažovalo.
Najväčší podiel na prekročení
majú dotácie k cenám, a to 1,1 mld. Kčs,
a intervencie k predajným a nákupným cenám
v polnohospodársko-potravinárskom komplexe.
Ide v podstate o aktívne mimocenové dotácie,
určené vopred sadzbami vo vzťahu k trhovej
produkcii.
Cenové opatrenia, ktoré urobila vláda v máji
tohto roku, prispeli k zníženiu rozpočtových
dotácií. Tento smer budeme ďalej sledovať
vo finančnej a cenovej politike.
3. Investičná výstavba
Charakteristickým rysom roku 1968 bolo vysoké tempo
investičnej výstavby, avšak sprevádzané
ďalším zvýšením rozostavanosti.
Oproti roku 1967 vzrástli investície v roku 1968
o 9,9 %.
Tento prírastok je viac ako trojnásobny v porovnaní
s prírastkom za rok 1967, ktorý činil 2,7
% .
V roku 1968 sa otvorilo mnoho nových stavieb. Predpokladalo
sa, že okrem bytovej výstavby v kategórii stavieb
nad 1,5 mil. Kčs rozpočtových nákladov
sa začnú akcie v celkovom rozsahu 25,6 miliárd
Kčs. V skutočnosti to však bolo 34,9 mld. Kčs.
I pri značnom vzostupe investícií v roku
1968 sa nesplnil plán bytovej výstavby. Manko nedokončených
bytov činilo takmer 7000 a počet novozačatých
bytov ostal za predpokladom plánu o viac ako 8000. Pritom
dokončovanie bytov bolo veľmi nerovnomerné.
Vo 4. štvrťroku sa dokončila väčšia
polovica ročného plánu.
Kvalita výstavby je naším dlhotrvajúcim
problémom. I keď predpisy umožňujú
postihnúť dodávateľov za nekvalitnú
prácu pozastavením časti fakturovaných
prác, situácia na trhu investícií,
najmä vysoký dopyt po investíciách,
negatívne ovplyvňuje uplatňovanie sankčných
opatrení. Prejavuje sa to najmä v bytovej a občianskej
výstavbe. Určité zlepšenie očakávame
v bytovej výstavbe, kde došlo k predĺženiu
záručných termínov na tri roky.
Oblasť investícií je stále jedným
z ohnisiek inflačných tlakov, ktoré sme napriek
rôznym opatreniam ani v oblasti financií nedokázali
paralyzovať.
4. Vonkajšie ekonomické vzťahy
Vývoj vonkajších ekonomických vzťahov
pokračoval i v roku 1968 v doterajších nepriaznivých
tendenciách, ktoré ďalej prehĺbili nerovnováhu
čs. devízového hospodárstva. To bol
jeden z faktorov prehĺbenia celkovej ekonomickej nerovnováhy.
Obrat zahraničného obchodu v minulom roku síce
sa zvýšil v porovnaní s rokom 1967 o 10 %,
avšak najmä zvýšením dovozu o 15
%, z toho z kapitalistických štátov o 16 %.
Vo vzťahu k socialistickým krajinám sa v roku
1968 znížili aktíva v devízovej pokladnici,
vytvorené v minulých rokoch, o 1,2 miliardy Kčs.
Zvýšený dovoz z týchto krajín
prispel k zmierneniu niektorých disproporcií vo
výrobnej spotrebe i na vnútornom trhu.
Veľký význam pre ďalší rozvoj
hospodárskych stykov ČSSR so socialistickými
krajinami má posledné XXIII. /mimoriadne/ zasadanie
RVHP, ktoré sa konalo v apríli tohto roku. Z výsledkov
tohto zasadania vyplýva, že významné
miesto v nastávajúcej novej etape spolupráce
bude zaujímať najmä rozvoj hospodárskej
integrácie členských štátov,
koordinácia národohospodárskych plánov
so spoločným plánovaním v tých
výrobných odvetviach, ktoré najvýraznejšie
ovplyvňujú technický pokrok. Mimoriadne úsilie
sa má venovať prehĺbeniu medzinárodnej
špecializácie a kooperácie. Predpokladá
sa, že v tejto oblasti by mohli vznikať medzinárodné
organizácie nového typu - a to tak výskumné
a projekčné, ako aj výrobné a odbytové.
Významný úsek tejto problematiky potom predstavuje
prehĺbenie menovej spolupráce s členskými
štátmi RVHP a zvýšenie úlohy peňazí
v zahraničnom obchode a vo všetkých ekonomických
vzťahoch. Prijatý program systému spolupráce
sa teraz ďalej rozpracováva a pripravujú sa
opatrenia na jeho postupnú realizáciu.