do ktorej sa zatiaľ prihlásili
povereník SNR pre financie Jozef G a j d o š í k,
poslanec Ján M a r e j k a
povereník SNR pre kultúru a informácie doc. Štefan B r e nč i č
minister-predseda Slovenskej komisie pre techniku Ing. Ján M a r ko
povereník SNR pre poľnohospodárstvo a výživu MVDr. Koloman B o ď a
hlavný riaditeľ Oblastného ústavu Štátnej banky československej Ing. František M i š e j e
poslanec Ing. Emil P í š
predseda Stredoslovenského KNV poslanec Ján B e l o v i c k ý
povereník SNR pre lesné a vodné hospodárstvo František H a g a r a
poslanec Vincent H o r v á t h.
Dávam slovo povereníkovi SNR pre financie súdruhovi Jozefovi Gajdošíkovi.
Povereník Gajdošík:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Podkladový materiál k dnešnému plenárnemu zasadnutiu Slovenskej národnej rady, ktorý spracovala Slovenská plánovacia komisia, je predovšetkým zameraný na plnenie plánu vývozu a podrobne rozoberá príčiny neplnenia.
I keď pripustíme, že v roku 1967 - vzhľadom na ešte existujúcu direktívnosť plánu vývozu - možno hodnotenie plnenia plánu zamerať na kvantitu vývozu, treba však súčasne prizerať i na kvalitu vývozu, na dosahovaný efekt plnenia tohto plánu.
Nové ekonomické nástroje na úseku zahraničného obchodu dávajú nám možnosť vyčísliť dosahovaný efekt pri vývoze, a to vďaka svojmu prepojeniu jednak na socialistický trh a tiež na celý svetový trh.
Dnes môžeme - vďaka novým ekonomickým nástrojom vytipovať výrobky, ktorých vývoz je pre nás efektívny, a teda i žiadúci, a naopak, určiť výrobky, ktorých vývoz je pre nás neefektívny, stratový, a teda ktorý uskutočňujeme iba dočasne, vzhľadom na potreby platobnej bilancie, a na základe takéhoto rozboru a pohľadu robiť i zásadné štrukturálne zmeny vo výrobe.
Kým doteraz napr. prevod z cien dosahovaných v československom zahraničnom obchode, určených v tzv. obchodnej parite, t. j. v kurzovej hodnote, na ceny používané vo vnútorných reláciách, ekonomicky prakticky nebolo možné vykonať, dnes pomocou nástrojov je to možné urobiť a táto väzba nielen na socialistický tábor, ale na svetový trh a svetové ceny poskytuje nám pevný bod pre nasadenie meradiel efektívnosti nielen na úseku zahraničného obchodu, ale v celom našom národnom hospodárstve. Tento relatívne pevný kalkulačný bod nám doteraz chýbal. Touto funkciou sa nové ekonomické nástroje používané v zahraničnom obchode zaraďujú medzi základné nástroje zdokonalej sústavy riadenia a plánovania našej ekonomiky.
Konkrétnym meradlom efektívnosti vývozu je vzťah výšky korunových nákladov, ktoré musíme vynaložiť na výrobu exportných výrobkov k docielenej cene na svetovom trhu pri ich realizácii, pri ich predaji.
Hranica efektívnosti, resp. neefektívnosti bola stanovená ako je nám všetkým známe - vládnym uznesením číslo 225/ 1967.
Zodpovedanie otázky na koľko percent sme splnili, resp. nesplnili plán vývozu, dnes - podľa nášho názoru - nutne musí byť doplnené otázkou či plníme plán exportu vývozom efektívnych tovarov, alebo či na náš vývoz doplácame; taktiež nás musí zaujímať to, aký je podiel efektívneho a neefektívneho vývozu v ťažiskových rezortoch na Slovensku.
Predovšetkým chcel by som spomenúť, že podľa docielených výsledkov v prvom polroku 1967 podiel slovenských podnikov na celoštátnom vývoze je ešte stále nízky: robí len niečo cez 15, 2 perc. z celkového vývozu. Taktiež vývoz zo Slovenska v porovnaní s celkovou výrobou a objemom odbytu finálnych smerov určenia na Slovensku je nižší ako je celoštátny priemer. " Možno preto právom konštatovať, že vývoz slovenských podnikov vzhľadom k ich výrobným možnostiam nedosiahol zďaleka ich kulminačný bod a že nie sú vyčerpané všetky možnosti pre jeho ďalšie zvyšovanie.
Súčasný stav na úseku zahraničného obchodu - pokiaľ ide o Slovensko - nazdávam sa, vyžaduje orientáciu jednak na ďalšie narastanie objemu tých vývozných komodít, ktoré už dnes vykazujú primeranú efektívnosť, a ďalej na zavádzanie výroby a exportu nových a pritom efektívnych výrobkov.
Nové ekonomické nástroje majú predovšetkým pôsobiť na zlepšenie štruktúry vývozu tak, aby rástol objem efektívnych výrobkov a bol obmedzený vývoz opačných, neefektívnych.
Predovšetkým pokladám za potrebné zdôrazniť, že podnikom na Slovensku sa vytvára značný priestor pre zlepšenie vývozu v lepšom využití domácich surovinových zdrojov, ako i surovín dovážaných zo socialistických krajín na základe dlhodobých dodávok. Nie je napríklad docenená možnosť lepšieho využitia listnatej drevnej hmoty, ktorá na Slovensku prevažuje. Už aj pri vývoze reziva napr. je v I. polroku pomer listnatého reziva k vývozu ihličnatého reziva len 1, 5 %, pričom vývoz listnatého reziva je efektívnejší, i keď jeho spracovanie je ťažšie a technická časť exportu zložitejšia. Ostáva taktiež vysoké percento nespracovaného odpadu listnatej drevnej hmoty.
Ďalšie rezervy sú v niektorých spracovateľských odvetviach, ako napr. v sklárskom, obuvníckom a textilnom priemysle, kde najmä rozšírením sortimentu a použitím nových umelých hmôt by sa dal značne zvýšiť objem vývozu obuvi.
Zavedením nových ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode sa nám dostáva objektívnejšieho meradla a možno preto aspoň predbežne posúdiť a zodpovedať otázku či a v akej miere je vývoz slovenských podnikov efektívny. Keď premietneme tieto meradlá na výsledky vývozu zo Slovenska v profile výsledkov v I. polroku 1967, ukazuje sa, že v globále je vývoz do socialistických krajín efektívny, avšak vývoz do kapitalistických krajín je v celkovej skladbe neefektívny, i keď v niektorých prípadoch i odvetviach dosahujeme efektívne vývozy.
Podľa nášho skúmania výsledkov za I. polrok pri vývoze do socialistických štátov je skladba efektívnosti najpriaznivejšia u podnikov Ministerstva ťažkého strojárstva a Ministerstva spotrebného priemyslu na Slovensku.
U Ministerstva ťažkého strojárstva pripadá na efektívny vývoz do socialistických štátov 60 % a na neefektívny vývoz 40 % z celkového vývozu.
U Ministerstva spotrebného priemyslu pripadá na efektívny vývoz do socialistických štátov 58 %, zbytok je podľa daných meradiel neefektívny z celkového vývozu.
Horšia je situácia - ako spomenul súdruh minister H am o u z, u Ministerstva chemického priemyslu, kde na efektívny vývoz do socialistických štátov pripadá iba 33 perc.
Najhorší pomer vykazuje Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, kde na efektívny vývoz do socialistických štátov pripadá zhruba 14 % a na neefektívny vývoz až 86 %.
Pri vývoze do kapitalistických štátov vykazujú najlepšiu štruktúru vývozu podniky na Slovensku v rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, u Ministerstva spotrebného priemyslu a u Ministerstva ťažkého priemyslu.
U ministerstva poľnohospodárstva a výživy pripadá pri vývoze do kapitalistických štátov na efektívny vývoz zhruba 63 % a na neefektívny vývoz 37 %. U Ministerstva spotrebného priemyslu pripadá na efektívny vývoz 55 % a u Ministerstva ťažkého priemyslu pripadá na efektívny vývoz 47 %.
Najhorší pomer pri vývoze do kapitalistických štátov vykazujú podniky Ministerstva chemického priemyslu na Slovensku, kde na efektívny vývoz pripadá len 7 %.
Je treba povedať poznámku, že toto meradlo, ktoré zahrňuje určité relácie cez vnútorné cenové vyrovnanie a napokon systém prirážok a zrážok, to znamená odvodov a dotácií, treba považovať za relatívny v tom smere, že bolo pôvodne kalkulované na uvažovaný prepočet veľkoobchodných cien zhruba na 19 %. V dôsledku zvýšenia oproti pôvodným predpokladom v prepočte veľkoobchodných cien na 30 % i tento ukazovateľ sa stáva určitým spôsobom relatívnym a labilným a bude ho treba určitým spôsobom dopracovať. Pritom všetkom nám dáva určitý záchytný a pevný bod, cez ktorý môžeme dedukovať tieto dopady do vnútornej ekonomiky štátu, v danom prípade cez oblastné proporcie na Slovensku.
Súčasný stav je taký, že na efektívnom vývoze u ťažiskových rezortov - najmä do kapitalistických štátov - sa v značnej miere podieľajú síce typické a tradičné slovenské exportné výrobky, ako napr. slad, magnezit, rezivo, ostnatý drôt, jatočné mäso, ferrochrómy a pod. a len v menšej miere predstavujú hotové výrobky, ako napr. obuv, sklo a sústruhy a ďalšie.
Našou úlohou by malo byť ďalšie zvyšovanie vývozu týchto tovarov, ako i dosahovanie vyššej finality našich výrobkov.
Je pravdou, že obdobie jedného polroka je príliš krátke na to, aby výroba mohla podstatnejšie reagovať a podľa ekonomického pôsobenia nových nástrojov meniť štruktúru výroby i vývozu.
No zmena štruktúry nášho zahraničného obchodu a obnovenia rastu efektívneho vývozu, najmä na tie trhy, odkiaľ potrebujeme dovážať, bude prebiehať ako dlhšie trvajúci, ale pre nás životne dôležitý proces, na ktorý je potrebné predovšetkým zamerať pôsobenie ekonomických nástrojov.
Vieme, že pri súčasnom stave našej platobnej bilancie možno urýchlene odbúravať neefektívne vývozy len pri určitom predstihu zvýšenia vývozu efektívnych výrobkov, ľahko predajných na zahraničných trhoch.
Vieme i to, že z obchodno-politických dôvodov budeme niekedy pokračovať i vo vývoze menej efektívnych tovarov. No toto by sa malo stávať iba výnimkou.
V priebehu I. polroka bolo dosť často diskutované o tvrdom dopade nových ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode najmä na hospodárenie podnikov pracujúcich pre vývoz. I dnes ešte v diskusiách s našimi hospodárskymi kapitánmi a vyššími šaržami v chozrasčotnej sfére s takými názormi sa stretávame.
Máme však po ruke rozbor a štatistické údaje za I. polrok za Slovensko, z ktorých vidno, že týmto podnikom v globálnom prepočte zostalo po porovnaní dotácií a odvodov navyše ešte 53, 3 mil. Kčs, a to v prospech ich hrubého dôchodku. V globále teda exportné podniky nielenže neboli postihnuté, ale získali nemalé ďalšie zdroje. Iná otázka je, ako to dopadlo z hľadiska jednotlivých podnikov.
Tu však nepomáha viniť za takéto výsledky nové nástroje, ale treba si uvedomiť, že asi ich výrobky a ich vývoz nie je dosť efektívny v porovnaní so situáciou na svetovom trhu.
Treba si totiž uvedomiť to, že ak nové ekonomické nástroje nám majú skutočne pomôcť, tak nutne musia niekoho postihnúť. Ide o to, aby bol postihnutý ten pravý, teda ten, kto vyrába draho, neefektívne, ba až zbytočne.
V tejto súvislosti treba sa zmieniť o tom, že niektoré orgány nadriadené podnikom - najmä VHJ - v súvislosti so vznikajúcimi stratami, resp. väčšími ziskami pristúpili k rôznym formám vnútornej redistribúcie týchto strát, resp. ziskov medzi im podliehajúcimi podnikmi. Tak napríklad Slovnaftu jeho odborové riaditeľstvo odčerpáva, resp. uhradzuje všetky rozdiely medzi realizačnými cenami a veľkoobchodnými cenami v plnej výške.
Takáto forma redistribúcie, nazdávam sa, nie je z hľadiska celospoločenského správna. Možno plní svoju funkciu vo vnútri určitého ohraničeného výrobného sektoru, ale celku to neprospieva. Touto činnosťou je totiž úplne anulované ekonomické pôsobenie nových ekonomických nástrojov na úseku zahraničného obchodu. Za tejto situácie - aká je pri uskutočňovaní redistribúcie - výrobný podnik nie je ekonomickým tlakom nútený vyrábať efektívne výrobky, ale pohodlne zotrváva na doterajšom sortimente, doterajšej kvalite a pod.
Aby nedošlo k oslabeniu ekonomickej účinnosti nových nástrojov, budeme sledovať tento vývoj najmä z toho hľadiska, či ten-ktorý redistribučný systém nepôsobí v rozpore s novými nástrojmi, ekonomickými pákami.
Ešte jeden poznatok možno dedukovať z výsledkov za I. polrok. Konečné saldo odvodov a dotácií v súvislosti so zahraničným obchodom u podnikov na Slovensku má v konečnom salde tendenciu vyrovnanosti voči štátnemu rozpočtu, a preto význam nových nástrojov z hľadiska fiskálneho ustupuje do pozadia a naproti tomu zvyšuje sa význam ich ekonomického pôsobenia.
My na Povereníctve SNR pre financie tieto zistené poznatky prerokúvame a realizujeme s príslušnými zložkami tak na vlastnom povereníctve, ako aj na Slovenskej plánovacej komisii a najmä s ťažiskovými výrobnými podnikmi s tým cieľom, aby z nich vyplývajúce závery boli zohľadnené pri plánovacích a rozpočtových prácach pri zostavovaní návrhov pre rok 1968.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi Gajdošíkovi.
Prehovorí súdruh poslanec M a r e j k a. Poslanec Marejka:
Vážené súdružky, súdruhovia, vážená Slovenská národná rada!
Veľmi pozorne som si preštudoval materiál k dnešnému rokovaniu.
Pri štúdiu tohto materiálu som si kládol otázku, či je správne, že sa touto otázkou budeme zaoberať. Urobil som si záver: považujem za správne, že sa SNR dostáva i k posúdeniu tak významného úseku v našom národnom hospodárstve ako je zahraničný obchod a podiel Slovenska a závodov na Slovensku na plnení úloh v exporte. Pritom, že vyslovujem súhlas s predložením materiálu, som toho názoru, že s týmito otázkami by bolo bývalo treba sa skoršie zaoberať, aby poslanci SNR a jej orgány pri svojej práci už skoršie mohli sa zaoberať s týmito úlohami. V podstate do konca roku nám ostávajú už len dva mesiace a tak splnenie úvah obsiahnutých v podkladovom materiáli aj v návrhu na uznesenie si vyžiada veľa práce všetkých orgánov na Slovensku.
Vážení súdruhovia, pritom mi dovoľte, aby som ako jeden z poslancov informoval Slovenskú národnú radu ako občania nášho okresu sa podieľajú na plnení úloh, o ktorých dnes rokujeme.
Náš okres nie je priemyslovým okresom, na území okresu nie sú nijaké gigantické závody, ide poväčšine o drobné závody i skromných ľudí. Vo vedení nášho okresu máme veľkú radosť z toho, že pod vedením našej komunistickej strany vyrastajú nám schopní ľudia plniť i veľmi náročné výrobné úlohy. Uvediem jeden príklad za všetky:
V roku 1946, po oslobodení nebolo na území okresu jedného priemyselného závodu, len asi 2-3 píly. Hlavná pracovná náplň bolo drotárstvo a dnes títo ľudia a ich deti sa podieľajú na výrobe, ktorá je nielen u nás, ale i v zahraničí veľmi vyhľadávaná. Vyrábame v okrese výrobky, ktoré i z hľadiska nášho národného hospodárstva majú veľký význam.
Celkový objem priemyslovej výroby v okrese je len okolo 600 -700 miliónov Kčs jej objemu. V iných podmienkach je to výroba snáď jedného závodu. Plán exportu pre priemysel na Kysuciach bol postavený 58 838 000 Kčs. Pri preberaní tohto úkolu naši súdruhovia v závodoch mali vážne obavy či tieto úlohy budú môcť splniť i z hľadiska kvality i z hľadiska vlastných síl. Pri hodnotení exportu za 9 mesiacov t. r. stav je takýto: z úlohy 58 838 tis. plníme úlohy na 56 547 tis., chýba nám do splnenia ročnej úlohy 2 291 tisíc. Časove sa úlohy v exporte plnia i vysoko prekračujú. Pri polročnej bilancii plnenia úloh výroby aj exportu sa naši súdruhovia v závodoch zaviazali, že úlohy splnia tak, ako plán predpisuje. Pri posudzovaní plánu výroby i plánu exportných úloh za 9 mesiacov stav je taký, že úlohy exportu sa prekročia približne o 10 miliónov Kčs. Viem, že to nie je veľa, je to skromný príspevok, ale aj táto trocha nám predsa niečo pomôže. Toto, čo som uviedol, je priamy export. Okrem toho pomáhame výrobkami z nášho okresu, tak ako súdruh B a r b ír e k hovoril, plniť exportné úlohy finálnym závodom. Podieľame sa na výrobe i vývoze známych nákladných vozov Tatra 138, na novej Tatre 813, vyrábame náhradné diely pre vozidlá Tatra 111, Tatra 805 i niektoré ďalšie, ktoré sa už nevyrábajú, ale u nás i v zahraničí sú v prevádzke a je treba pre ne náhradné diely.
Vysoko si ceníme z hľadiska plnenia exportných úloh, že pomáhame rozvíjať národné hospodárstvo našim bratským krajinám, ale väčší podiel našich výrobkov ide do kapitalistických štátov. Veď len Závody valivých ložísk n. p. v Kysuckom Novom Meste dodávajú svoje výrobky do 23 kapitalistických štátov a reklamácie z kapitalistických štátov takmer nepoznáme. Zlepšuje sa výroba i pre náš trh, o tom ešte poviem.
Malé výrobné družstvo Okrasa v Čadci svoje výrobky dodáva do 14 kapitalistických štátov a hlavný odberateľ je USA, Anglia, Francia, Taliansko, Španielsko, ale i ďaleká Venezuela.
Drevina Krásno vyváža najmä do NSR, Talianska, Francie, malý okresný priemyselný podnik vyváža nábytok do Švédska, známe kysucké chaty putujú do Francie, Talianska, NSR, Rakúska, Belgie, Švajčiarska a podobne. Do mnohých kapitalistických krajín putuje viac ako 7 000 m3 kysuckej ihličnatej guľatiny a stovky m3 ihličnatého reziva. Na zahraničný trh putujú i také výrobky, ako sú sušené šípky alebo šípkový čaj, čučoriedky, huby a pod. Len týchto výrobkov putuje z nášho okresu za viac ako 2, 5 mil. Kčs.
Týmto skromným príspevkom nie sú vyčerpané možnosti našich pracovísk pri zvyšovaní exportných úloh a ich plnenia. Naši súdruhovia vo výrobnom družstve Okrasa Čadca majú ročne zvýšiť asi zhruba o 2 mil. Kčs objem exportu. Zvyšujú oproti plánu len o 500 000, pretože nemajú kapacít. Po schválení dokumentu SNR o rozvoji Kysúc Predsedníctvom SNR, kde bolo odporúčané súdruhovi Porubenovi, predsedovi SSVD, pomôcť zvyšovať zamestnanosť, súdruhovia urobili rad opatrení, v obci Klokočov rekonštruujú jednu starú budovu, kde bude môcť byť zamestnaných 120 ľudí. V obci Makov taktiež rekonštruujú starý dom, kde bude pracovať 60 ľudí. Táto akcia je skoro hotová. Keď tieto dve akcie sa dokončia, bude možné zvýšiť objem exportu o 1, 5 mil. Kčs. Keď teraz splnia export za 3 401 tisíc, čo je 48 % z celkovej výroby, po dostavaní uvedených objektov to bude skoro 5 miliónov Kčs, čo sa rovná 50 % objemu celkovej výroby. Treba povedať, že ide o halierové výrobky - rôzne drobné vianočné ozdoby a vyžiada si to veľa námahy a organizácie práce vedenia tohto závodu i straníckej organizácie. Myslíme si, že by bolo treba pouvažovať, či by sa tomuto výrobnému družstvu nemalo pomôcť komplexne ho dobudovať, veď prevažná väčšina surovín je naša surovina, nemusíme ju dovážať.
Keby sme dokázali dobudovať závod na výrobu školského nábytku vo Vysokej, ako jediného výrobcu školského nábytku v republike, mohli by sme i tento vyvážať do zahraničia; je oň veľký záujem, avšak pretože to robíme stále ako na kolene, je pomerne drahý, a podnik v Spišskej Novej Vsi, ale ani generálny riaditeľ nemá dosť snahy tento problém riešiť, i keď bolo spracovaných veľa koncepcií, vždy to zapadne prachom. Pritom ani vnútorný trh nevieme pokryť. Veľakrát sa stáva, že nám súdruhovia z jednotlivých okresov volajú: pomôžte, aby nám výrobky z tohto závodu dodali včas, alebo predčasne, aby sme mohli otvoriť školu! To by mohli potvrdiť mnohí poslanci.
Mohli by sme zvýšiť vývozy drevených chát i okien pre novostavby. Pri výrobe chát sú problémy kapacít i keď ide o drevo odpadové; sú to také profily dreva, ktoré sa bežne používajú na sušiaky, ploty a podobne.
Obdobne je tomu pri výrobe okien. Okná požadujú najmä do Juhoslávie a Maďarska. Možno keby lepší prieskum urobilo Ministerstvo zahraničného obchodu, bolo by možné exportovať i do kapitalistických štátov. No my radšej vyvážame guľatinu a rezivo namiesto toho, aby sme vyvážali prácu. Osobne sa domnievam, že takýmto otázkam by malo venovať viac pozornosti generálne riaditeľstvo, ale i ministerstvo. Napríklad spracovali sme materiál o rozvoji drevárskeho priemyslu v okrese, ale podľa poslednej informácie sú vážne problémy s realizovaním dohodnutých záverov, najmä z hľadiska stavebných kapacít. Pravda, o týchto otázkach budeme ešte s generálnym riaditeľom v sobotu jednať. Tieto zmeny začínajú viaznuť. Pritom nejde o nejaké gigantické sumy. Poznamenávam, že ide o oblasť, ktorá je podľa uznesenia vlády zvýhodnenou oblasťou pri investičnej výstavbe.
Najvýznamnejší náš závod Závody valivých ložísk v Kysuckom Novom Meste, pochopiteľne, i najväčšou mierou sa podieľa na exporte. Plán exportu ZVL predpokladali splniť za 48 144 000 Kčs, plnia za 47 394 000 Kčs a je predpoklad splniť za 52 300 000 Kčs. Len tento jeden závod prekročí plán exportu o 4 154 000 Kčs. Tento podnik, ak sa situácia nezlepší, bude mať a už i má vážne problémy. Pri výrobe ložísk sú dôležité nielen tisíciny mm, ale i stotisíciny. Vyrábať veľmi presné ložiská si vyžaduje veľký nárok i na strojový park. Z celkového strojového parku životnosť prekračuje 46 %. Miesto jednoúčelových strojov, ktoré sú treba pri výrobe ložísk, robí sa na univerzálkach. Neboli ani prostriedky na generálne opravy. Do roku 1965 bolo podniku z vytvorených zdrojov na generálne opravy dávané len 28 %, čo pochopiteľne sa muselo prejavovať a najmä teraz sa prejavuje na strojovom parku a úlohy sa zvládnu len s veľkými ťažkosťami.
Súdruhovia v podniku v snahe zmierniť dopad tohto stavu rozhodli sa, že si budú jednoúčelové stroje vyrábať sami a už v roku 1968 by ich mali vyrobiť za 7, 5 mil. Kčs. Keď však počítame, že na výrobu 1000 Kčs tovaru v ložiskách treba 8, 29 normohodiny a pri výrobe jednoúčelových strojov na 1000 Kčs tovaru 22, 8 normohodiny, zisťujeme, aký to bude nepriaznivý dopad na produktivitu práce a čo si to vyžiada za opatrenia všetkými orgánmi a organizáciami, aby to podniku vyšlo. Podnik bol budovaný na 7, 5 mil. kusov ložísk, dnes sa vyrába viac ako 11 mil. kusov ložísk. Za posledných 10 rokov sa objem výroby zvýšil 3, 7-krát a produktivita práce 2, 1-krát. Koeficient smennosti je u robotníkov 1, 96 a u úzkoprofilových strojov 2-2, 5. Aby sa zabezpečila výroba, siahlo sa na sociálne zariadenia. Ponoriem na zabezpečenie terajšej výroby chýba u hlavnej výroby 1926 m2 a u pomocnej výroby 1600 m2 plochy. Pritom však národné hospodárstvo i zahraničný obchod potrebuje ložiská. Spotrebiteľa to nezaujíma v akých podmienkach sa robí, jeho zaujíma kvalita, čo je správne.
Spoločne s generálnym riaditeľom súdruhom Ing. T a b a čk o m sme situáciu prerokovali a seriózne sa hľadá východisko
1. aby sa pokryli požiadavky národného hospodárstva,
2. aby sa zlepšili pracovné podmienky ľudí, ktorí v tomto závode robia.
O týchto otázkach hovorím preto, aby i Slovenská národná rada vedela, že i keď sa úlohy exportu v okrese plnia, i v tomto závode, že je to spojené s tisícami ťažkostí a problémov. Na výrobu ložísk treba vysoko kvalitný materiál - bez kvalitného materiálu nemožno vyrobiť kvalitné ložisko a bez kvalitného ložiska nemožno mať kvalitný stroj. Nech napríklad automobilisti posúdia, lebo poväčšine behajú na ložiskách z Kysúc, ako by chválili Kysučanov, keby sa im po 10-20 000 km vysypali ložiská alebo ako by nadávali používatelia elektromotorov, ktoré sa krútia na ložiskách z Kysúc, alebo železničiari, keby sa im zavarovali ložiská, čo by bolo spôsobené nekvalitou našich výrobkov. Pravda, každého zaujíma i za čo vyrába a predáva. O tom hovoril i súdruh minister H a m o u z. Skladba ložiska je taká, že 53, 8 % tvorí jednicový materiál a mzda len 4, 2 %, dielenská a podniková réžia 42 %. Preto i hlavná pozornosť sa zameriava na šetrenie materiálmi. Pri šetrení materiálom sme dosiahli v tomto závode pozoruhodných výsledkov. Len zakúpenie a dodanie dvoch švajčiarskych strojov Hatebur AMO 30 znamenalo úsporu 400 ton vysoko kvalitných materiálov. Keby sa podarilo dodať tomuto závodu Hatebur AMO 70 zo zahraničia, ušetrilo by sa 1500 ton základného kvalitného materiálu a mimo toho by sa skvalitnila pružnosť ložísk. Za 13 mesiacov vyvinuli a vyrobili žihací agregát, vyriešili navarovanie kovacieho náradia i vývoj zápustkového materiálu, čo predstavuje ďalšie značné úspory. O to prejavili záujem a žiadajú i pracovníka na zábeh tohto spôsobu práce v Sovietskom sväze. Majú rozpracovanú automatizovanú rozvalcovaciu linku, bude to svetový unikát, avšak už od roku 1964 márne žiadajú o dodanie stredofrekvenčného ohrevu z Belgicka. Teraz sa dohodlo, že až v roku 1969 ho vyrobia súdruhovia v závode ZEZ v Prahe. Uvedenie tohto stroja do prevádzky znamená úsporu ďalších 340 ton ocele ročne. A toto hovorím len preto, tieto čísla a argumenty, keď súdruh minister H a m o u z hovoril ako je dôležité šetriť prácou i materiálom. Hovoril o tom, aké náklady sú spojené s vývozom našich materiálov do zahraničia. A teda nám nie je jedno koľko to ložisko dohromady váži a ako sa šetrí spoločenská práca. O tento stroj javia záujem všetky socialistické a viaceré kapitalistické štáty.
Pravda, mohol by som uviesť celý rad ďalších problémov, ktoré súvisia s výrobou i s exportom, avšak to čo som uviedol stačí. Týmto chcem len znovu podtrhnúť to, čo som povedal, ako je dôležité, že na pôde Slovenskej národnej rady prvý raz sa s týmito otázkami zaoberáme. Treba, aby SNR ešte viac ovplyvňovala situáciu i v podnikoch centrálne riadených. Chcem tiež povedať, že ani Kysučania nesedia so založenými rukami a len čakajú, aby im všetko padlo k nohám. Naši inžinieri, technici, robotníci, vedení straníckymi organizáciami usilujú o rozvíjanie schopností mladého kádru po našich závodoch, aktívne sa podieľajú na riešení celospoločenských problémov. V tomto období, v období 50. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa široko rozvíja socialistická súťaž a i výsledky plnenia exportu súvisia s týmto masovým hnutím. Chcem znovu z tejto tribúny vysloviť názor, ktorý sme tlmočili pred pár týždňami i súdruhovi Novotnému pri návšteve nášho okresu, že na Kysučanov sa naša strana a vláda môže vždy spoľahnúť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Marejkovi.
Teraz prehovorí súdruh povereník B r e n č i č. Povereník Brenčič:
Vážená Slovenská národná rada!
Chcel by som niekoľkými málo poznatkami prispieť k prerokúvaným problémom, poznatkami, ktoré sú myslím úmerné objemu, ktorý má rezort, ktorý spravujem. Z materiálu, ktorý ste dostali, vidieť, že vývoz kultúry a kultúrnych hodnôt zaberá z celkového objemu neveľký objem finančných prostriedkov. Myslím si však, že význam sa nemeria vždy iba objemom, pretože tu v tomto prípade je rozhodujúci kultúrno-politický dosah, ktorý, myslím, že je značný. Nejde iba o reprezentáciu kultúr českej a slovenskej, ale ide aj o sprievodné javy, ktoré táto záslužná činnosť so sebou nesie. Ide napr. o rozvoj cestovného ruchu, vytváranie pracovných príležitostí umeleckým pracovníkom, výrobcom ľudového umenia a v nie poslednej rade aj ženám v domácnosti. Myslím si však, že hlavné je v tomto prípade ale prezentovanie sa nielen materiálnymi, ale aj duchovnými hodnotami vo svete.
Nemožno ponechať bez povšimnutia takú skutočnosť, že na tomto úseku sa exportuje talent a práca nášho ľudu bez nárokov na investície, na dovoz surovín, materiálové a iné náklady. Okrem toho zvyšovanie úloh exportu v oblasti kultúry dáva možnosť širšieho uplatnenia talentu a umu a schopnosti nášho ľudu.
I keď export kultúrnych hodnôt v uplynulých rokoch stúpol, v bezprostrednom styku so zahraničnými záujemcami sme nadobudli dojem, že na tomto úseku sú ďalšie možnosti podstatného rozšírenia vývozu. V tejto súvislosti treba spomenúť niektoré skutočnosti, ktoré tento rozvoj brzdia.
Pracovníci organizácií, ktoré sprostredkúvajú export kultúrnych hodnôt, by mali byť na túto možnosť lepšie pripravení, možno že i osobitne pripravovaní, aby boli oboznámení so všetkými zvláštnosťami jednotlivých oblastí kultúry. Jedným slovom povedané mali by alebo musia poznať celú československú kultúru, aby ju vedeli ponúkať, i keď to hádam v ušiach kultúrnych pracovníkov znie trocha cudzo, ale i kultúra je tovar, i keď zvláštneho druhu, ktorý tiež treba vedieť predávať.
Zatiaľ je taký stav, nik nie je na tomto úseku, a to bez ohľadu či na Slovensku alebo v Čechách, nik nie je s týmito zahraničnými organizáciami, ktoré tieto hodnoty predávajú, spokojný.
Neviem či oprávnene, to sa mi ešte nepodarilo zistiť, ale podozrivá je jednoznačnosť tvrdenia týchto inštitúcií, ktorá si myslím, že je asi krytá aj faktami. My chceme priamo rokovať s príslušnými organizáciami a uvidíme, čo je na tom pravdy a koľko je na tom zbožných želaní našich kultúrnych pracovníkov. Všeobecne sa im zdá, že je malá starostlivosť v tomto smere, a tá spôsobila, že nie sú využité všetky možnosti, ktoré by sa vo vývoze ukazovali. Nie sú neopodstatnené ani organizačné opatrenia a vzťahy medzi organizáciami vývozu a dodávateľmi. Napríklad tohto roku bolo spôsobené značné zdraženie a obmedzenie vývozu ľudových umeleckých výrobkov do dolárovej oblasti tým, že sa včas nevyriešili otázky pôsobnosti delimitácie medzi Artiou a Unikopom. To sú organizácie čo u nás vyvážajú. Dôsledkom toho bolo, že neboli včas uzavreté kontrakty so zahraničnými odberateľmi a doriešené cenové otázky. Naproti tomu podnikom vzrástli zásoby, dostávali sa do finančných ťažkostí a mnohokrát museli konať i za podniky zahraničného obchodu. A potom prosím, aby sme sa nečudovali, že je snaha u týchto orgánov alebo inštitúcií jednať samostatne, bez ohľadu na organizácie zahraničného obchodu. Je paradoxné, že napriek protestu Ministerstva i Povereníctva kultúry a informácií je Artia (to je podnik zahraničného obchodu) začlenená do pôsobnosti družstevného podniku pre zahraničný obchod Unikop, ktorý spolu s výrobkami družstiev, s čerstvým a sušeným ovocím a zeleninou má vyvážať aj ľudové umelecké výrobky a výrobky umeleckých remesiel.
Ak má tento podnik trvale kvalifikovane zabezpečovať export z oblasti kultúry, treba v ňom vytvoriť pre vývoz tohto sortimentu aj primerané kádrové, materiálové a organizačné podmienky. Viem, súdružky a súdruhovia, že finančne my to nevytrhneme, ale sú myslím aj iné a tiež nie zanedbateľné hodnoty, ako sú iba financie.
Veľa problémov je aj v iných oblastiach vývozu kultúry na Slovensku, ktoré chceme riešiť spolu s Ministerstvom a Povereníctvom kultúry a informácií a Ministerstvom zahraničného obchodu a jeho organizáciami. V týchto dňoch očakávame zástupcov týchto organizácií na priame jednanie, tak ako nám sľúbil námestník súdruha ministra Hamouza na poslednom rokovaní Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
V záujme veci považujeme za správne vytvoriť pre oblasť kultúry a informácií špeciálnu organizáciu, zriadenú Ministerstvom a Povereníctvom SNR pre kultúru a informácie, ktorá by s odbornou znalosťou zabezpečovala export kultúrnych hodnôt. Ak to ovšem nie je možné, ako nám pravda súdruhovia dokazujú z principiálnych dôvodov, pretože nik nemá osobitnú výsadnú spoločnosť, nevylučujeme ani možnosť vývozu cez existujúce organizácie zahraničného obchodu. Na poslednom zasadnutí Predsedníctva SNR bola reč a tiež to opakoval aj súdruh minister H a m o u z o vytvorení závodov a detašovaných pobočiek rôznych organizácií, ktoré majú na starosti vývoz. Prihováram