čianskej samosprávy. Osobitne zdôraznili význam zvyšovania právomoci mestských národných výborov, rozlišovanie ich osobitosti v systéme národných výborov, vyplývajúcej z ich postavenia a úloh v sídliskách mestského typu.

Tieto závery sa opierajú o doterajšie skúsenosti z uplatňovania právomoci mestských národných výborov v zmysle zákona číslo 65/1960 Zb. o národných výboroch, ktorá bola postavená na roveň právomoci miestnych národných výborov. Takýto právny stav sa ukázal nesprávnym z hľadiska účinného plnenia úloh mestských národných výborov ako orgánov štátnej moci a správy, zodpovedných za komplexný rozvoj miest. Zákonom stanovený rozsah právomoci mestských národných výborov dával značne obmedzené možnosti rozhodovania v základných otázkach života miest, neumožňoval dostatočné rozvinutie ich ekonomickej a finančnej samostatnosti, právomoc bola relatívne malá aj voči ostatným orgánom a organizáciám pôsobiacim v meste. To všetko neumožňovalo im plne uplatňovať postavenie mocenského a správneho orgánu v rozsahu, aký si veľkosť a charakter úloh v tom-ktorom meste vyžadoval.

XIII. sjazd KSČ plne potvrdil, že ďalší vývoj právomoci a činnosti mestských národných výborov sa musí uberať v smere všestranného zvyšovania ich pôsobnosti a diferencovaného riadenia. Táto objektívne nutná tendencia vyplýva aj z toho, že ťažisko osídlenia sa presúva do miest, ako aj z rozsahu hmotného majetku, ktorý tvorí súčasť mestského organizmu. Tento však iba v malej miere spravovali mestské národné výbory, lebo ich možnosti zásahov do riadenia a vývoja tohto organizmu boli obmedzené. Osobitný prístup a diferencovanie medzi mestskými a miestnymi národnými výbormi sú dané týmito kvalitatívnymi odlišnosťami mesta od dediny: rozdiel v ekonomike objektu riadenia, rozdiel v sídlištnej štruktúre a v hustote osídlenia, rozdiel v spôsobe života obyvateľov miest a dedín, osobitosť, zväzkov mesta s jeho bližším a širším okolím aj z hľadiska historického, územného a pod.

Z týchto a ďalších osobitostí miest v porovnaní s obcami vyplývajú aj ich úlohy: väčšie nároky na sústredenie služieb zásobovacích, kultúrnych, dopravných, zdravotníckych a sociálnych, väčší rozsah starostlivosti o bytový fond, jeho údržbu a rozširovanie, starostlivosť o tvorbu a ochranu životného prostredia, rozvoj služieb v širšom poňatí pre spádovú oblasť, nutnosť konkretizácie vzťahov medzi mestskými národnými výbormi a hospodárskymi a spoločenskými organizáciami, pôsobiacimi na území mesta.

Vychádzajúc z tejto odlišnosti miest a špecifičnosti úloh mestských národných výborov, uznesenie XIII. sjazdu KSČ stanovilo cieľavedome zvyšovať ich úlohu a pôsobnosť, účelne riešiť usporiadanie mestského hospodárstva, previesť do ich priamej správy postupne hospodárske a rozpočtové organizácie, ktoré bezprostredne uspokojujú potreby obyvateľov mesta.

Konkrétnym výrazom uvádzania tejto základnej línie do praxe sú najmä uznesenia vlády č. 106 a 343 z roku 1966, ktoré rozširujú pôsobnosť mestských národných výborov v oblasti ekonomiky a z nich vyplývajúce praktické závery orgánov národných výborov všetkých stupňov. Obidve tieto právne normy, konkretizujúce závery marcového pléna ÚV KSČ a XIII. sjazdu KSČ, boli na národných výboroch Západoslovenského kraja starostlivo prerokované a úlohy z nich vyplývajúce sa postupne realizujú. Už dnes možno konštatovať ich pozitívny prínos pre zvýšenie ekonomickej právomoci a samostatnosti národných výborov a rozšírenie priestoru pre rozvoj iniciatívy národných výborov nižších stupňov v kraji.

U mestských a u niektorých vybraných miestnych národných výborov sa ich právomoc, postavenie a pôsobnosť, vzťahy k ostatným štátnym orgánom a spoločenským organizáciám v mestách, ako aj k vyšším orgánom majú zakotviť v pripravovaných štatútoch, ktoré budú vypracované v rámci vzorových štatútov vydaných Národným zhromaždením. Mestské národné výbory v Západoslovenskom kraji privítali možnosť vydávania štatútov a považujú to za významný prínos k reálnemu uplatneniu a vyjadreniu ich zvýšenej právomoci v duchu sjazdových opatrení.

Základom diferencovaného prístupu k mestským národným výborom bude ich zaradenie do príslušnej kategórie. Za kritérium kategorizácie miest treba považovať nielen počet obyvateľov toho-ktorého mesta, ale tiež jeho postavenie a význam aj z hľadiska krajského, prípadne celoštátneho. Je žiadúce, aby v tomto smere bola osobitná pozornosť venovaná kúpeľným mestám na území Slovenska.

Rezolúcia XIII. sjazdu KSČ o národných výboroch zdôraznila mimoriadny význam všestrannej činnosti národných výborov pri ďalšom rozvoji socialistickej spoločnosti a súčasne ukázala hlavné smery činnosti, za ktoré XIII. sjazd KSČ v ďalšom období považuje: starostlivosť o rozvoj hospodárskeho a kultúrneho života v mestách a obciach, starostlivosť o rozvoj a zlepšovanie životného prostredia občanov, rozširovanie a skvalitňovanie služieb obyvateľstvu a pomoc národných výborov pri ďalšom intenzívnom rozvoji poľnohospodárstva. Súčasne zdôraznila aj dôležitosť ďalšieho rozvoja kultúrno-výchovnej činnosti národných výborov, ich masovopolitickej práce, starostlivosť o rozvoj školstva a kladie väčší dôraz na ochranu socialistickej zákonnosti.

Prirodzene, že ani jedna z týchto úloh nemôže byť úspešne realizovaná, ak za ich plnením nebude stáť iniciatíva ľudí, uvedomelí, odborne fundovaní a oduševnení funkcionári a pracovníci aparátu NV, ak do ich činnosti neprenikne nový, kvalitatívne vyšší a účinnejší štýl práce. Práve tento nový štýl práce logicky vyplývajúci zo zvýšenej právomoci národných výborov má byť prostriedkom k splneniu hlavných ekonomických úloh a k lepšiemu uspokojovaniu potrieb obyvateľstva po všetkých stránkach.

V nových podmienkach riadenia národné výbory musia mať jasné, čo budú môcť riešiť v rámci prostriedkov obce alebo mesta za pomoci občanov a čo budú riešiť v rámci prostriedkov z vyššieho rozpočtu. Treba konkretizovať úlohy na každý rok a plánovať podiel občanov na ich plnení. Všeobecne treba vychádzať zo zásady, že aj dlhodobejšie plány v obciach musia byť zamerané na konkrétne riešenie potrieb občanov, lebo len vtedy sú pre nich zaujímavé.

Plány národných výborov by mali zahrňovať celkový rozvoj obce alebo mesta. Za tým účelom by sa mali miestne a mestské národné výbory zamerať na rozvíjanie miestnych výrobní a prevádzok pre potreby obce, na spoluprácu s JRD a inými závodmi pri zveľaďovaní prostredia a účinnejšie využívať najmä akciu "Z". V oblasti obchodu by mali národné výbory predovšetkým dozerať na rozloženie obchodnej siete, na statočnosť a hygienu predaja. Rozhodnejšie riešiť nedostatky v údržbe bytového fondu i za pomoci obyvateľstva, umožniť väčšiu kontrolu zdola v bytovej politike, čiže treba naplno a v každom smere vyvinúť iniciatívu a využiť možnosti zvýšenej právomoci. Pravda, ťažisko sústredenia prác na ekonomické otázky nesmie ich zviesť k opomínaniu tých úloh, ktoré majú plniť ako mocenské orgány, strážiace celospoločenský záujem.

Národné výbory musia prehĺbiť svoje spojenie s občanmi tak, aby sa stali skutočne orgánmi ľudu a odbúrali aj posledné prvky byrokracie. Rozhodovanie a činnosť národných výborov musí vždy vychádzať zo skutočných potrieb občanov obvodu, ktoré treba zisťovať nielen na úrovni NV, ale aj formou získavania námetov a pripomienok priamo od občanov.

Uvedené ciele a zásady činnosti národných výborov sú zakotvené i v novom zákone o národných výboroch, schválenom koncom júna Národným zhromaždením, ktorého výraznou črtou je ďalšie posilnenie demokratických princípov v postavení národných výborov a ich orgánov.

Vážené súdružky a súdruhovia, vzhľadom na závažnosť obsahu nového zákona o národných výboroch záverom odporúčam, aby na dnešnej schôdzke Slovenskou národnou radou zvolená Komisia SNR pre národné výbory pripravila a v súčinnosti s krajskými národnými výbormi vo vhodnom čase uskutočnila v tomto smere potrebné seminárne školenia. Ide o to, aby si poslanci, funkcionári a pracovníci NV zásady činnosti a úlohy národných výborov hlbšie osvojili a účinne ich uvádzali do života vo svojich obvodoch.

Podpredseda Ing. Marko:

Ďakujem poslancovi Bednárovi a dávam slovo poslankyni Anne H i r k o v e j.

Poslankyňa Hirková:

Vážené súdružky a súdruhovia,

dnes, keď máme prerokovať a prijať návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre národné výbory, treba sa zamyslieť aj nad doterajšou pôsobnosťou a účasťou národných výborov, najmä nižších stupňov, pri riadení a zabezpečovaní školskej a kultúrnej politiky, a to najmä so zreteľom na sústavné prehĺbenie a intenzívnejšie rozvinutie aktívnej pomoci národných výborov vo veciach školstva a kultúry.

Požiadavka intenzívneho záujmu národných výborov aj o školské veci a problémy súvisí s hľadaním vhodných a súčasnému stavu primeraných foriem a metód riadiacej činnosti vôbec.

Špecifikum školstva, jeho materiálnej vybavenosti a celkovej úrovne, ako aj národných kultúr na Slovensku, vyžaduje zo strany národných výborov osobitný prístup, a to podľa regionálnych a hlavne ekonomických pomerov príslušnej oblasti.

Som toho názoru, že Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory plniac svoje zákonom ustanovené funkcie a úlohy bude významnou mierou ovplyvňovať aj progresívny rozvoj školstva a kultúry na Slovensku.

V tejto súvislosti pôjde o to, aby sa v praxi účinne presadzovalo riadenie so znalosťou danej reality a nepodceňovalo koncepčné riešenie školskej problematiky v jednotlivých oblastiach.

Táto otázka súvisí nutne aj s rozdeľovaním národného dôchodku a problematikou spoločenskej spotreby vôbec.

Z tohto hľadiska zvlášť dôležité sú ustanovenia § 3 prejednávanej osnovy zákona.

Kontrola a riadenie národných výborov na Slovensku Slovenskou národnou radou prostredníctvom Komisie SNR pre národné výbory, nastolí niekoľko problémov.

Doterajšia koncepcia zvyšovania právomoci a finančno-ekonomickej samostatnosti národných výborov obsahuje v sebe aj spoločenskú zodpovednosť za všestranný (zvlášť pokiaľ ide o školstvo, kultúru a zdravotníctvo) rozvoj kraja, okresov, miest a dedín. Na všestrannom a rovnomernom rozvoji jednotlivých oblastí má však záujem celá spoločnosť.

Určité právo ingerencie a aj zodpovednosť vo veciach, ktoré patria do právomoci národných výborov, musia mať aj celospoločenské riadiace orgány, teda aj Slovenská národná rada a jej komisie.

Podľa môjho názoru nepôjde iba o nevyhnutné korektúrne práce národných výborov na úseku riadenia školstva a kultúry, ale o fundované usmerňovanie NV, a to aj v otázkach školských a kultúrnych.

Problémy môžu vzniknúť najmä okolo rozdeľovania a využívania finančných prostriedkov na školskú investičnú výstavbu, na výstavbu kultúrnych zariadení a obnovu kultúrnych pamiatok, ďalej okolo zabezpečovania rovnomerného rozvoja oblastí, vyrovnávania rozdielov v kultúrnej a spoločenskej úrovni jednotlivých geografických oblastí a odstraňovania celkovej zaostalosti tých oblastí, kde index čerpania spoločenskej spotreby na hlavu obyvateľa je najmenší a je ďaleko nielen za celoštátnym, ale aj celoslovenským, ba dokonca aj východoslovenským štandardom.

Myslím, že nebude nevhodné, keď v tejto súvislosti pripomeniem niekoľko faktických údajov zo svojho volebného obvodu a okresu Humenné, ktoré sa týkajú hlavne vybavenosti škôl. Považujem to za potrebné z toho dôvodu, aby som ukázala na nevyhnutnosť riešenia!

Tieto problémy sa netýkajú iba rezortu školstva a kultúry, ale súvisia najmä s plánovacou, finančnou a investičnou politikou SNR a národných výborov všetkých stupňov. Novozriaďovaná komisia SNR podľa môjho názoru takéto rozpory má sledovať a vyvíjať určitú iniciatívnu činnosť, aby sa postupne eliminovali.

Spomeniem napríklad starý a boľavý problém smennosti vo vyučovaní.

Z celkového počtu 19 651 žiakov základných škôl v okrese Humenné navštevovalo v školskom roku 1966/67 v druhej smene 5910 žiakov, čo činí 20 perc. V okresnom meste Humenné v druhej smene sa vyučuje dokonca 50, 2 perc. žiakov. V troch obciach sa vyučovalo v tretej smene.

Neudržateľnosť tejto situácie sa nám zvýrazní, keď to porovnáme so smennosťou v ostatných častiach republiky. V roku 1964 /1965 smennosť vo Východoslovenskom kraji dosiahla 29 perc, na Slovensku 26 perc, v českých krajoch 7, 8 perc. a celoštátne 14 percent.

Neúnosná je situácia aj vo vybavenosti škôl, školských jedální a družín. Pre nedostatok priestorov len 22 percent žiakov ZDŠ a detí materských škôl sa stravuje v školských jedálňach, kým v českých krajoch sa stravuje 41, 9 perc. Nevyhnutnosť stravovania detí v školských jedálňach je potrebná už aj preto, že vlastná výživa obyvateľstva v mojom volebnom obvode (mimo mesta) nezodpovedá priemerným normám. V priebehu školského roku 1966/67 pracovníci OHES v Humennom previedli vyšetrenie výšky a váhy školopovinných detí Havajsko-olčianskej doliny. Výsledky: detí nižších než norma je 42, 2 perc. Detí pod priemernú váhu je 38 percent.

Boľavou stránkou nielen škôl, ale aj obyvateľstva je kritický nedostatok nezávadnej pitnej vody. Prevažná časť škôl nášho okresu má bakteriologický a chemicky závadnú pitnú vodu.

Nie je možné získať kvalifikovaných učiteľov do zaostalých oblastí okresu, a to pre nedostatok ubytovacích priestorov. V okrese v ročníkoch 6-9 ešte stále je 21 perc. učiteľov bez príslušnej kvalifikácie.

Náprava je možná iba rozsiahlou investičnou výstavbou. Nie je to len problém prostriedkov, ale aj stavebných kapacít. Tieto otázky je možné riešiť iba v spolupráci s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo, s generálnymi riaditeľstvami v odbore stavebníctva.

Je predsa neudržateľné, aby už po niekoľko rokov za sebou sa nepreinvestovali finančné prostriedky na školstvo a kultúru v okrese.

Nie je mojím zámerom hovoriť o ďalších otázkach, ktoré sa musia bezodkladne riešiť (napr. stav životného a pracovného prostredia a pod. ).

Som presvedčená, že zriadením Komisie SNR pre národné výbory bude možné aj načrtnuté problémy pružnejšie a iniciatívnejšie riešiť a prispeje sa k vytvoreniu v podstate rovnakých podmienok pre celú našu mládež bez rozdielu národnosti a oblasti, v ktorej žijú.

Zladenosť práce národných výborov všetkých stupňov a ich sústavná kontrola je najmä v podmienkach novej ekonomickej sústavy nevyhnutnou požiadavkou vedeckého riadenia spoločnosti.

Podpredseda Ing. Marko:

Ďakujem poslankyni H i r k o v e j.

Ďalším, posledným rečníkom je poslanec Ján B e l o v i c k ý.

Udeľujem mu slovo. Poslanec Belovický:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som ako poslanec SNR podporil návrh zákona na vytvorenie Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory, ktorý prerokúvame na dnešnej schôdzke. Návrh zákona je plne v súlade s líniou XIII. sjazdu KSČ a sjazdu KSS.

Funkcionári a pracovníci národných výborov Stredoslovenského kraja sú presvedčení, že novovytvorená komisia sa v systéme slovenských národných orgánov plne osvedčí a že bude iniciatívnym výkonným a kontrolným orgánom smerom k národným výborom na Slovensku. Bude ďalším prínosom pre prehĺbenie práce a činnosti národných výborov.

Vytvorenie komisie je v súlade s opatreniami našej strany a vlády na rozšírenie právomoci Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku.

Súčasné ekonomické a sociálne pomery Slovenska si vyžadujú, aby sa v celom rade závažných problémov robili opatrenia, vyžadujúce odlišné riešenie než je riešenie celoštátne. To je v súlade i s uznesením Ústredného výboru KSČ z decembra m. r., ktorému zodpovedá postavenie, pôsobnosť a rozsah právomoci Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory.

Teraz pôjde len o to, aby komisia plne rozvinula svoju činnosť a uplatňovala svoju právomoc vo vzťahu k národným výborom. Plné využitie vplyvu komisie hlavne na činnosť krajských národných výborov môže znamenať podstatné zlepšenie plnenia úloh, najmä na úsekoch, kde sú medzery v náväznosti pri zabezpečovaní hospodárskych a kultúrnych cieľov oblastnej problematiky. V tejto súvislosti dovolím si, súdružky a súdruhovia, podporiť návrh na vytvorenie Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory.

V poslednom období bol schválený celý rad významných politických i právnych dokumentov, upravujúcich postavenie a činnosť národných výborov v socialistickej spoločnosti. Niektoré úlohy vyplývajúce z týchto noriem sa vymykajú z možností v rámci riešenia jedného kraja. Ukazuje sa, že ich budeme musieť riešiť spoločne prinajmenej v rámci Slovenska. Napríklad závažnou úlohou, ktorá by mala byť súčasťou príprav volieb do zastupiteľských orgánov, je otázka zvyšovania politickej i odbornej úrovne funkcionárov a pracovníkov národných výborov. Uvedomujeme si, že jedine vysoká náročnosť na politické a odborné vedomosti a schopnosť ich prakticky uvádzať do života je zárukou, že sa také závažné dokumenty, ako zákon o národných výboroch, zákon o správnom poriadku a vzorový štatút miest, budú v praxi plne uplatňovať.

My v Stredoslovenskom kraji sme presvedčení, že zriadením oblastnej školy pre národné výbory položia sa trvalé základy pre sústavnú výchovu funkcionárov a pracovníkov národných výborov na Slovensku. Táto úloha je dnes veľmi aktuálna, pretože v Stredoslovenskom kraji z 1015 predsedov MNV majú iba štyria vysokoškolské vzdelanie, 199 stredoškolské a 812 základné vzdelanie. Obdobná situácia je i u tajomníkov MNV. Túto medzeru vo vzdelaní je potrebné vyplniť školou, v ktorej by sa v priebehu jedného volebného obdobia vyškolilo 700 až 800 funkcionárov národných výborov.

Neuspokojivá situácia je aj v politicko-odbornej príprave pracovníkov národných výborov. Napríklad z 1019 pracovníkov miestnych národných výborov v našom kraji nemáme ani jedného s vysokoškolským vzdelaním a iba 116 má stredoškolské vzdelanie. O niečo lepšia situácia je na mestských a okresných národných výboroch a na samotnom Stredoslovenskom KNV. Aj tu sa však žiada kvalita aparátu naďalej vylepšovať. Sme si vedomí, ako hovoril súdruh Dubček na adresu národných výborov na májovom pléne ÚV KSS, že okrem odbornej kvalifikácie treba, aby na národných výboroch boli ľudia politicky vyspelí, charakterní a na patričnej výške organizačných vedomostí, ako aj životných skúseností. To je jediná záruka, že úlohy v oblasti národných výborov sa budú plniť a zabezpečovať.

Ďalšou úlohou, ktorú chceme v Stredoslovenskom kraji v spolupráci s Komisiou SNR pre národné výbory riešiť, je vyhodnotenie činnosti orgánov a poslancov národných výborov za uplynule volebné obdobie. Túto úlohu považujeme za jednu z najdôležitejších, ktorú budeme v nasledujúcom období zabezpečovať. Bez hlbokej analýzy činnosti orgánov a poslancov národných výborov by sme sa nedokázali vyhnúť v budúcom volebnom období nedostatkom, ktoré sa vyskytujú v súčasnom období.

V  Stredoslovenskom kraji chceme posúdiť prácu orgánov a poslancov národných výborov v širších súvislostiach, pričom chceme prehodnotiť celkovú politicko-hospodársku situáciu, ktorá má vplyv na aktivitu a úroveň práce orgánov a poslancov národných výborov. Chceme straníckym, štátnym orgánom a pracujúcim v kraji ukázať aké výsledky sme dosiahli pri rozvoji kraja za volebné obdobie. Chceme tiež kriticky ukázať na problémy i na naše nedostatky. Treba vidieť, že celospoločenské problémy občania často vidia ako problém schopnosti alebo neschopnosti funkcionárov a aparátu miestnych, mestských, okresných a krajských národných výborov. Zatiaľ zložité úlohy s citeľným dopadom na záujmy občanov sú často mimo možnosti riešenia národnými výbormi. Tak je tomu napríklad na úseku centrálne riadeného stavebníctva, alebo pri riešení umiestnenia dorastu a ďalších úlohách.

Domnievam sa, že správna aplikácia zákona o Komisii SNR pre národné výbory môže znamenať podstatné prehĺbenie vplyvu slovenských národných orgánov na činnosť národných výborov na Slovensku i na koordinačnú činnosť centrálnych orgánov voči národným výborom na Slovensku, najmä z hľadiska ďalšieho rozvoja výrobných síl, ich umiestenia a riešenia oblastných problémov hlavne v menej ekonomicky vyvinutých oblastiach.

V  duchu už prijatých opatrení má vláda postúpiť časť svojich úloh Slovenskej národnej rade. To je správne. Tým by sa rozšírila právomoc aj Komisii SNR pre národné výbory. K úpravám by malo dôjsť najmä na úseku všeobecnej správy vnútornej. Išlo by prirodzene aj o ďalšie úlohy, špecificky slovenské, ako je komplexné riešenie otázok ekonomicky málo rozvinutých oblastí, rozvoj slovenských kúpeľných stredísk, riešenie ekonomického a kultúrneho rozvoja území obývaných našimi občanmi maďarskej a ukrajinskej národnosti a o cieľavedomejšie a účinnejšie riešenie otázok cigánskeho obyvateľstva, ako aj rad ďalších úloh. Veď ide o cieľavedomé zabezpečovanie jednotnej československej ekonomiky. Ide o zabezpečovanie línie XIII. sjazdu KSČ v podmienkach Slovenska.

Návrh zákona SNR o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory obsahuje správne zameranie jej činnosti. Plne s ním súhlasím. Ide hlavne o kvalifikovanú pomoc pri vypracúvaní koncepčných návrhov ďalšieho rozvoja obcí, miest, okresov a krajov. Očakávame, že komisia splní svoje poslanie aj ako iniciatívny orgán tým, že bude oprávnené záujmy národných výborov podporovať a bude ich na úrovni ústredných orgánov spoločne s nami na riešenie nastoľovať.

Vážené súdružky, súdruhovia,

vo svojom krátkom vystúpení chcem zdôrazniť, že Komisii SNR pre národné výbory prikladáme veľký význam aj na úseku kontroly činnosti národných výborov. Súčasný proces prehlbovania socialistickej demokracie a požiadavka dodržiavania socialistickej zákonnosti v práci národných výborov si to nevyhnutne vyžaduje.

Na záver chcem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, predsedu povereníka a členov Komisie SNR pre národné výbory, že v Stredoslovenskom kraji urobíme všetko pre jej úspešnú činnosť a pre ďalšie prehlbovanie práce a činnosti národných výborov vôbec.

Podpredseda Ing. Marko:

Ďakujem poslancovi Belovickému. Súdružky a súdruhovia, udelil som slovo všetkým prihláseným poslancom. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

(Nikto. )

Pretože sa do rozpravy už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k prvému bodu programu za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Berníkovi.

Zpravodajca Berník:

Vážená Slovenská národná rada!

Pred schválením zákona SNR o komisii SNR pre národné výbory ešte niekoľko slov.

Námety poslanca Malinu pre prácu Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory možno prijať, resp. doporučiť, aby ich komisia pri vypracovaní plánu svojej práce zvážila. Pokiaľ ide o otázku, či komisia v tom svojom postavení, ako bude zakotvená, má predpoklady tieto úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia riešiť, možno odpovedať pozitívne. Komisia ako iniciatívny orgán môže problematiku sociálneho zabezpečenia sledovať i rozborovať na tej najširšej báze a primerane tomu predkladať tiež príslušné návrhy kompetentným orgánom, ako to navrhuje poslanec Malina.

Vážená Slovenská národná rada,

vzhľadom na to, že neboli vznesené námietky alebo zásadné pripomieky, ktoré by vyžadovali zmenu predloženého návrhu zákona, vzdávam sa záverečného slova a odporúčam predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory schváliť.

Podpredseda Ing. Marko:

Ďakujem poslancovi B e r n í k o v i. Budeme hlasovať o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre národné výbory.

Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, ako ho odporučil zpravodajca, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti ?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila.

Vyhlasujem 25-minútovú prestávku. (Prestávka. ) (Po prestávke: ) Podpredseda Kríž:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

pokračujeme v rokovaní. Druhým bodom programu je návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 52. Zpravodajcom je poslanec Ján P a š k o. Dávam mu slovo. Zpravodajca Paško:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá dnešnému plénu Slovenskej národnej rady na prerokovanie a schválenie návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady. Návrh zákona v znení, v akom ho schválili Právna komisia Slovenskej národnej rady a Komisia ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady, bol vám, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, doručený.

Dovoľte mi, aby som úvodom poukázal na skutočnosti, ktoré vyvolali potrebu v pomerne krátkom časovom období piatich rokov vydať už tretí zákon o tejto komisii Slovenskej národnej rady.

V zmysle uznesení XII. sjazdu Komunistickej strany Československa bola v záujme prehĺbenia socialistickej demokracie, zabezpečenia účasti širokých más pracujúcich na presadzovaní celospoločenských záujmov a upevňovania štátnej disciplíny vytvorená v roku 1963 sústava orgánov ľudovej kontroly. Zákonom číslo 23/1963 Zb. o ľudovej kontrole a národohospodárskej evidencii bola v rámci jednotnej, ústredne riadenej a ucelenej sústavy kontroly vytvorená Komisia ľudovej kontroly a štatistiky pri Slovenskej národnej rade. V súlade s týmto celoštátnym zákonom upravila Slovenská národná rada zákonom č. 30/1963 Zb. vzťahy tejto komisie k Slovenskej národnej rade a jej orgánom. V zmysle týchto zákonov, ako to vidieť už aj zo samotného názvu komisie, nebola táto komisia včlenená do sústavy orgánov Slovenskej národnej rady. V dôsledku tohto stavu sa nemohla plne zabezpečiť organická nadväznosť činnosti komisie na úlohy Slovenskej národnej rady a jej orgánov. V záujme jej užšieho organického napojenia na činnosť Slovenskej národnej rady došlo v zmysle dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS "Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady" zo 7. mája 1964 k novej úprave jej postavenia. Stalo sa tak zákonom č. 93/1964 Zb. o určení odborov štátnej správy, v ktorých pôsobia povereníci Slovenskej národnej rady, a o súvisiacich zmenách v organizácii niektorých ústredných orgánov, Slovenskej národnej rady, a súčasne sa stala oblastným orgánom Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky. Jej zloženie, voľby, pôsobnosť a vzťahy k Slovenskej národnej rade upravil zákon Slovenskej národnej rady č. 125/1964 Zb. o Komisii ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady. Vychádzajúc z potrieb národného hospodárstva, prehĺbenia štatistiky a informácií o vývoji našej spoločnosti, bola štatistika vyčlenená z Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky a vytvorený samostatný štatistický útvar. V dôsledku toho pozmenila Slovenská národná rada zákonom č. 15/1967 Zb. názov tejto komisie na Komisiu ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady.

Komisia ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady svojou doterajšou činnosťou účinne prispievala k zabezpečovaniu úloh rozvoja národného hospodárstva. Kontrola plnenia ťažiskových úloh rozvoja národného hospodárstva, zavádzanie zdokonalenej sústavy riadenia do života, kontrola uznesení najvyšších straníckych orgánov, vlády a Slovenskej národnej rady, ochrana celospoločenských záujmov i oprávnených požiadaviek občanov tvorili v podstate náplň jej práce. Skutočnosť, že plnila tieto úlohy v úzkej spolupráci s ostatnými orgánmi Slovenskej národnej rady, zvyšovala účinnosť a dopad jej práce pri riešení problémov a plnení úloh rozvoja národného hospodárstva na Slovensku.