Slovenská národná rada
13. schôdzka
21. júla 1967
Stenografická zpráva
o schôdzkach Slovenskej národnej rady
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre národné výbory
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady
Voľba povereníka-predsedu a členov Komisie SNR pre národné výbory a niektoré zmeny v zložení komisií
Dotazy poslancov Slovenskej národnej rady
Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 27. apríla 1967 k zpráve o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok v štvrtej päťročnici na Slovensku
Bratislava 1967
IV. volebné obdobie
Stenografická zpráva
o 13. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 21. júla 1967
P r í t o m n í:
Podpredsedovia SNR: Ing. Ján Marko a Jozef Kríž;
predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly Ing. Štefan G a š p a r í k;
funkcionári a vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov; 65 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
(Začiatok schôdzky o 10. 00 hod. ) Podpredseda Ing. Marko:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 13. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom rokovaní vítam súdruha Ing. Štefana Gašparika, predsedu Ústrednej komisie ľudovej kontroly, ako aj ostatných prítomných hostí.
Súdružky a súdruhovia,
navrhujem, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenská národná rada pre 13. schôdzku, zvolila si za overovateľov poslancov Jozefa H o l i č k u a Justína P o l á k a.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Prikročíme k schváleniu programu 13. schôdzky.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje tento program:
1. Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory.
2. Návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii ľudovej kontroly Slovenskej národnej rady.
3. Voľba povereníka-predsedu a členov Komisie SNR pre národné výbory a niektoré zmeny v zložení komisií.
4. Dotazy poslancov Slovenskej národnej rady.
5. Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 27. apríla 1967 k zpráve o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok v štvrtej päťročnici na Slovensku.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky k navrhnutému programu?
(Neboli. )
Pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. ) Je niekto proti ? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Ďakujem. Program je schválený a pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre národné výbory.
Návrh vám bol doručený ako tlač 51. Zpravodajcom je poslanec Matej Berník. Dávam mu slovo. Zpravodajca Berník:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá dnešnému plenárnemu zasadnutiu Slovenskej národnej rady na prerokovanie a schválenie návrh zákona SNR o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory.
Navrhovaným zákonom sa má zriadiť Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory, vymedziť jej postavenie a pôsobnosť v sústave orgánov Slovenskej národnej rady a upraviť vzťahy a väzby Slovenskej národnej rady k národným výborom na Slovensku.
Ústava našej republiky deklaruje Slovenskú národnú radu ako národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku a včleňuje ju do sústavy zastupiteľských orgánov republiky. Vychádzajúc z tohto ústavného postavenia Slovenskej národnej rady je nevyhnutné upraviť vzťahy Slovenskej národnej rady k národným výborom na Slovensku ako zastupiteľským orgánom a orgánom štátnej moci a správy. Základný rámec týchto vzťahov upravuje zákon o národných výboroch schválený Národným zhromaždením 29. júna L. r.
Uplatňovanie funkcií Slovenskej národnej rady a jej výkonných orgánov vo vzťahu k národným výborom i konkrétne výsledky práce dosiahnuté v posledných rokoch oprávňujú konštatovať, že Slovenská národná rada zúčastňuje sa na riadení národných výborov stále v plnšej miere.
Zákon o národných výboroch aj návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre národné výbory je ďalším významným krokom k realizácii ústavného poňatia Slovenskej národnej rady vo vzťahu k národným výborom.
Vážená Slovenská národná rada!
Ako som už uviedol, zákonné princípy pre riešenie vzťahov medzi národnými výbormi a Slovenskou národnou radou poskytuje samotný zákon o národných výboroch. Odkazujem v tomto smere najmä na ustanovenie § 69, 70 a 79 ods. 2 zákona o národných výboroch. V zmysle týchto ustanovení sa Slovenská národná rada povoláva k riešeniu základných otázok národných výborov. Jej predsedníctvo zabezpečuje podľa zásadných smerníc vlády riadenie a kontrolu národných výborov na Slovensku a povereníci i komisie Slovenskej národnej rady vykonávajú voči národným výborom pôsobnosť zverenú im osobitnými predpismi.
V zmysle § 70 ods. 2 zákona o národných výboroch treba zriadiť Komisiu Slovenskej národnej rady pre národné výbory, ako orgán Slovenskej národnej rady v otázkach riadenia národných výborov. Na čele tejto komisie má byť predseda komisie, ktorý ako povereník Slovenskej národnej rady bude podľa § 79 ods. 2 odvetvovým orgánom Slovenskej národnej rady v odboroch všeobecnej vnútornej správy národných výborov, miestneho hospodárstva a archívnictva.
Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory sa zriadi na podklade predloženého, návrhu zákona. Osnova zákona pritom bližšie rozvádza úlohy Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory v § 2-7. Vo svojom postavení bude vystupovať vo funkcii orgánu Slovenskej národnej rady v otázkach riadenia národných výborov. Ako osobitné úlohy v tejto súvislosti upravujú § 3 a 5 návrhu zákona pôsobnosť komisie pri zostavovaní plánov a rozpočtu národných výborov, pri používaní rezerv vyčlenených Predsedníctvu Slovenskej národnej rady pre národné výbory na Slovensku a pri plnení základných úloh výkonných orgánov Slovenskej národnej rady vo vzťahu k národným výborom. Dôraz kladie na potrebnú koordináciu úloh všetkých povereníkov i komisií Slovenskej národnej rady vo vzťahu k národným výborom na Slovensku.
Vzťah Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory k národným výborom na Slovensku i úlohy, ktoré bude voči národným výborom na Slovensku plniť, sú upravené v § 4 predkladaného návrhu zákona. Aj v tomto ustanovení osnova stanovuje základný cieľ: sledovanie a kontrolu činnosti národných výborov na Slovensku so zreteľom na zabezpečenie ich činnosti.
Popri sledovaní a kontrole činnosti národných výborov medzi základné úlohy Komisie SNR pre národné výbory bude patriť tiež skúmanie a zovšeobecňovanie činnosti národných výborov a poskytovanie im všestrannej a účinnej pomoci.
Vo všetkých úlohách, ktoré Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory bude plniť, a to tak vo vzťahu k ostatným výkonným orgánom Slovenskej národnej rady, ako aj vo vzťahu k národným výborom na Slovensku, vystupuje do popredia jej iniciatívna a kontrolná pôsobnosť. Pritom sa nezanedbáva ani jej pôsobnosť ako výkonného orgánu Slovenskej národnej rady, a to najmä v tých úsekoch, kde bude vystupovať ako odvetvový orgán Slovenskej národnej rady.
Na úseku miestneho hospodárstva a archívnictva bude Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory podľa navrhovaného zákona vystupovať ako odvetvový orgán Slovenskej národnej rady. Na týchto úsekoch bude v podstate plniť úlohy, ktoré doteraz vykonávala Komisia Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva, ako aj úlohy, ktoré doteraz plní Kancelária Slovenskej národnej rady voči Slovenskej archívnej správe, ktorá sa súčasne navrhovaným zákonom podriaďuje Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory.
Komisia bude pôsobiť i v oblasti sociálneho zabezpečenia. Bude sledovať a kontrolovať činnosť národných výborov na úseku sociálneho zabezpečenia a hodnotiť vývoj a účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie na Slovensku.
Treba poznamenať, že úlohy Komisie SNR pre národné výbory navrhovaný zákon vymedzuje iba rámcové. Podrobnejšie vymedzenie jej úloh a pôsobnosti vykoná sa štatútom komisie, ktorý podľa § 48 zákona SNR č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady schváli Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
Na čele Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory bude povereník-predseda komisie. Pokiaľ ide o náplň jeho činnosti je obdobná ako u ostatných povereníkov Slovenskej národnej rady a je vymedzená v § 63-67 zákona Slovenskej národnej rady č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku SNR.
Povereník-podpredseda Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory ako výkonný orgán Slovenskej národnej rady v odboroch všeobecnej vnútornej správy národných výborov, miestneho hospodárstva a archívnictva bude úzko spolupracovať s ministrom vnútra. Konkretizácia týchto úloh sa vykoná jednak vládnym uznesením, jednak štatútom komisie. Novozriadená komisia bude rozvíjať úzku spoluprácu s príslušnými výbormi Národného zhromaždenia, najmä Výborom Národného zhromaždenia pre národné výbory. Pôjde tu v zásade o to, aby sa dôležité problémy prerokúvali a riešili spoločne s výborom Národného zhromaždenia. Bude želateľné, aby novozriadená komisia využila skúsenosti a poznatky, ktoré majú iné komisie Slovenskej národnej rady zo spolupráce s výbormi Národného zhromaždenia, a účinne rozvíjala spoluprácu s Výborom Národného zhromaždenia pre národné výbory pri riešení základných problémov národných výborov na Slovensku. Skúsenosti a výsledky dosiahnuté v tomto smere už inými komisiami, najmä Slovenskou plánovacou komisiou a Právnou komisiou Slovenskej národnej rady, môžu byť dobrým podnetom pre rozvinutie takejto spolupráce.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,
uviedol som hlavné zásady, z ktorých vychádza predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory. Návrh zákona bol prerokovaný s povereníkmi a predsedami komisií Slovenskej národnej rady, bol dohodnutý s príslušnými ústrednými orgánmi, prerokovaný a schválený Právnou komisiou Slovenskej národnej rady a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
Osnova vcelku i v jednotlivostiach správne rozpracúva funkciu i úlohy Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory a dáva aj potrebný návod na jej konkrétnu činnosť. Jej jednotlivé ustanovenia nadväzujú a rozpracúvajú základné vzťahy Slovenskej národnej rady a jej orgánov k národným výborom na Slovensku zakotvené v zákone o národných výboroch a sú v súlade s princípmi tohto zákona. Odporúčam preto plénu Slovenskej národnej rady schváliť predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory v znení, ako ho predkladá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
Podpredseda Ing. Marko:
Ďakujem poslancovi B e r n í k o v i za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia poslanci, nasleduje rozprava k návrhu zákona, do ktorej sa prihlásili poslanci Ernest K r i ž a n Jozef Malina Jozef Bednár Anna H i r k o v á a Ján B e l o v i c k ý.
Udeľujem slovo poslancovi Ernestovi Križanovi. Poslanec Križan:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory je ďalším realizovaním uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z mája 1964 o plnšom uplatnení Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku, najmä vo vzťahu k národným výborom.
Týmto zákonom sa rozvíja funkcia Slovenskej národnej rady ako organického článku celoštátneho riadenia vo vzťahu k územným orgánom na Slovensku. Význam a dôležitosť Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory vyplýva z obsahu pôsobnosti, najmä jej účasti na riešení základných otázok národných výborov na Slovensku. Vytvorením Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory sa ďalej rozvime organické zapojenie Slovenskej národnej rady do procesu prípravy, realizácie a kontroly plnenia štátneho plánu a rozpočtu a vytvorí sa širšia aktívna pracovná súčinnosť orgánov Slovenskej národnej rady s príslušnými celoštátnymi orgánmi. Pritom treba zdôrazniť, že opatrenia, ktoré budú orgány Slovenskej národnej rady robiť ako článok, celoštátneho riadenia na zabezpečenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, uznesení vlády a straníckych orgánov budú pre národné výbory na Slovensku záväzné, čo je zdôraznené aj v novom zákone o národných výboroch.
Na novú Komisiu Slovenskej národnej rady pre národné výbory prechádza aj doterajšia pôsobnosť Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva. Služby poskytované obyvateľstvu sú dôležitou zložkou národného hospodárstva a významnou súčasťou životnej úrovne ľudu. Úspešné plnenie úloh v službách prispieva k zvýšeniu spokojnosti obyvateľstva a jeho pracovnej aktivite. Preto tieto i ďalšie progresívne prvky sú otázky rozvoja služieb stále predmetom zvýšenej pozornosti najvyšších straníckych a štátnych orgánov, ako aj širokej verejnosti. Preto na tomto úseku bude potrebné, aby nová komisia pokračovala v plnení týchto zásadných úloh a aktívne a kvalifikovane pomáhala národným výborom pri rozvoji služieb obyvateľstvu. Z doterajších skúseností z práce Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva, ako aj v záujme splnenia záverov XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa, týkajúcich sa úseku miestneho hospodárstva, bude potrebné rozšíriť celú oblasť služieb obyvateľstvu a čoraz viac vytvárať takú ich štruktúru, ktorá vychádza z potrieb a dopytu občanov. V ďalšom rozvoji služieb treba hlavnú pozornosť zamerať predovšetkým na tie odbory služieb, v ktorých sú zatiaľ nedostatočne kryté požiadavky obyvateľstva. Ide najmä o služby, ktoré uľahčujú prácu zamestnaným ženám v domácnostiach, rozširovanie včasných opráv elektrospotrebičov, rozvoj osobných služieb, zákazkovej výroby nábytku, služby zabezpečujúce rozvoj motorizmu a cestovného ruchu.
V súlade s rozvojom služieb treba budovať ich materiálnotechnickú základňu s prihliadnutím na potreby, efektívnosť, rozsah, kvalitu a pohotovosť služieb. Súčasne treba dbať na ich rentabilitu, aby prispievali k vytváraniu vlastnej ekonomickej základne národných výborov. K tomu dáva možnosť nová sústava plánovitého riadenia národného hospodárstva, ako aj nový zákon o národných výboroch.
Pri plnení týchto úloh bude môcť nová komisia účinne pomáhať národným výborom najmä pri zlepšovaní materiálno-technickej základne podnikov miestneho hospodárstva tým, že bude uplatňovať u strojárenských podnikov, ako aj u podniku Ministerstva vnútra Mechanizácia opráv a strojov pre miestne hospodárstvo výrobu potrebných strojných zariadení alebo ich dovoz, ďalej bude potrebné venovať sústavnú pozornosť uplatňovaniu novej techniky a technológie v službách a zvyšovaniu odbornosti pracovníkov miestneho hospodárstva a príslušných orgánov národných výborov najmä organizovaním odborných seminárov, technicko-ekonomických konferencií a dní novej techniky.
Nie menej dôležitú pôsobnosť bude mať komisia na úseku uplatňovania bytovej politiky a pri vypracúvaní riešenia zásadných problémov na úseku bytového hospodárstva. S ohľadom na súčasnú situáciu a možnosti riešenia bytových problémov mnohých rodín, občania veľmi citlivo reagujú na každé opatrenie urobené v tejto oblasti. Preto nová komisia naďalej bude musieť zabezpečovať, aby národné výbory dodržiavali ustanovenie zákona o hospodárení s bytmi, ako aj uznesení vlády a Predsedníctva Slovenskej národnej rady prijatých v záujme riadneho výkonu bytovej politiky národnými výbormi a organizáciami, ktoré vlastnia bytový fond a ktoré s nim disponujú.
Tak isto veľmi náročným úsekom pôsobnosti novej komisie bude riešenie problémov súvisiacich nielen s otázkami ekonomického nájomného, ale aj so zabezpečením včasnej a kvalitnej údržby a opráv bytového fondu.
Začlenením úseku miestneho hospodárstva do pôsobnosti Komisie Slovenskej národnej rady pre národné výbory je daný predpoklad, že s ohľadom na celkovú pôsobnosť novej komisie a jej postavenie budú môcť byť ešte lepšie riešené problémy miestneho hospodárstva.
Navrhujem, aby predložený návrh zákona SNR o Komisii SNR pre národné výbory bol prijatý a schválený.
Podpredseda Ing. Marko:
Ďakujem poslancovi K r i ž a n o v i a dávam slovo poslancovi Jozefovi Malinoví.
Poslanec Malina:
Vážená Slovenská národná rada!
K návrhu zákona na zriadenie Komisie SNR pre národné výbory mám niekoľko pripomienok. V návrhu zákona komisia pod písmenom c), v §-e 4 zahrnuje aj niektoré otázky sociálneho zabezpečenia.
Táto významná sféra sociálnej politiky by si vyžadovala pre osobitné problémy Slovenska vymedziť presnejší rozsah pôsobnosti pre úsek sociálneho zabezpečenia a nielen sledovať a kontrolovať vývoj, ako sa vynakladajú prostriedky na sociálne zabezpečenie.
O sociálnych problémoch sa nezmieňuje ani dôvodová zpráva. Oblasť sociálneho zabezpečenia je jedným z najcitlivejších úsekov spoločenskej spotreby.
Pokladám preto za potrebné zmieniť sa o niektorých problémoch, ktoré by si mala táto komisia osvojiť a iniciatívne riešiť.
Sociálne zabezpečenie má za úlohu riešiť veľmi zložité a rozmanité úlohy a potreby spoločnosti.
V období výstavby a rozvoja socializmu je budovaný komplexný systém všestrannej starostlivosti o človeka, o hmotné zabezpečenie občanov v prípade nemoci, úrazu, invalidity, staroby a úmrtia živiteľa rodiny.
V období výstavby socializmu sa stalo sociálne zabezpečenie integrálnou súčasťou našej spoločnosti.
Koncepcia, rozsah a úroveň dávok a služieb sociálneho zabezpečenia boli upravené tak, aby podľa ekonomických možností spoločnosti dostačovali na životné potreby občanov, ktorí si ich nemôžu zabezpečiť vlastnou prácou.
Na Slovensku sa vypláca na všetkých druhoch dôchodkov t. r. vyše 3 a pol miliardy Kčs plus 400 mil. Kčs, ktoré sú rozpočtované u národných výborov, a to pre ústavy sociálnej starostlivosti, doplnkovú starostlivosť, posudkovú službu a nemocenské poistenie družstevných roľníkov.
Celkom je na Slovensku 687 022 poberateľov všetkých druhov dôchodkov, z toho je 86 556 sociálnych dôchodkov, čo činí približne polovicu celoštátneho počtu sociálnych dôchodkov, ktorých výška sa pohybuje od 145. - do 250. - Kčs, a u niektorých manželských dvojíc vo výške 375. - Kčs.
Z podnetu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o smeroch ekonomickej rovnováhy a životnej úrovne sa budú v II. polroku 1967 v zmysle uznesenia vlády zo 7. júna 1967 zvyšovať nízke dôchodky, na ktoré vláda uvoľnila niekoľko miliónov korún. Aj po tomto opatrení nebudú ešte na Slovensku vyriešené všetky nízke dôchodky. 87 miliónov korún je kvóta určená na II. polrok 1967, z ktorej podiel Slovenska činí 42, 96 %, t. j. 37 375 200 Kčs.
Novozriadená komisia by mala v druhom polroku urobiť analýzu dôchodkov na Slovensku a predložiť cestou predsedníctva svoje stanovisko Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia, aby tento pri ďalšom určovaní kvóty prihliadal na návrh, ktorý by mal byť pre štátny úrad záväzný.
Bude treba riešiť aj otázku okrajových podhorských oblastí, kde sa doposiaľ z rôznych príčin nemohli založiť jednotné roľnícke družstvá, a stovky občanov ešte tu obrábajú svoje políčka primitívnym spôsobom, čo sa pochopiteľne odráža v dôchodkovom zabezpečení.
Veľmi nepriaznivo toto postihuje prestárlych roľníkov, ktorí pre starobu nemajú komu odovzdať pôdu. Jednotné roľnícke družstvá ani štátne majetky v obci nie sú, a tak podľa zákona o sociálnom zabezpečení takýto občan musí čakať na dôchodok až do 70. roku veku. Ináč, ak by pôdu prevzal socialistický sektor, mohol by dôchodok poberať už v 65. roku veku. Takto narastajú týmto občanom ešte aj naviac nedoplatky na poistnom, čo je ďalšia prekážka poberania starobného dôchodku.
Ďalším problémom je otázka relatívneho narastania invalidných dôchodkov najmä v tých oblastiach Slovenska, kde sa vracajú osoby z rôznych krajov republiky so zdravotným stavom podmieňujúcim nárok na invaliditu. Týmto osobám sa priznáva invalidita v sídle trvalého pobytu, a to je na Slovensku. Najväčší problém je s čiastočnými invalidmi. Títo už sa s čiastočnou invaliditou chcú zamestnať spravidla vo svojom okrese. Pracovné príležitosti nie sú pre nich vytvorené. Závody na Slovensku nie s najväčším pochopením ponechávajú v ďalšom zamestnaní svojich pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, a nie, aby naviac prijímali ďalších. Takýmto osobám sa potom musí vyplácať tzv. príspevok pred umiestnením zadarmo bez vykonávania práce.
Ďalšou úlohou bude, aby komisia si osvojila povinnosť spolu s národnými výbormi, aby čo najviac jednotných roľníckych družstiev prechádzalo na vyššiu úroveň hospodárenia. Táto forma jedine odstráni nerovnosť dôchodkov medzi družstevnými rolníkmi a pracovníkmi z pracovného pomeru. Podľa koncepcie rozvoja úseku sociálneho zabezpečenia v Západoslovenskom kraji do roku 1970 má prejsť na vyššiu úroveň hospodárenia cca 490 jednotných roľníckych družstiev. V roku 1966 bolo v Západoslovenskom kraji 168 jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia. Teda zo všetkých družstiev je to spolu 806, je to najvyššie percento na celom Slovensku. Rozšírením počtu družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia družstevníci získajú nároky na vyplácanie dávok sociálneho zabezpečenia zo štátnych prostriedkov namiesto z prostriedkov zo sociálneho fondu JRD. Toto zvýhodnenie sa výrazne prejavuje vo vyplácaní nemocenského, peňažitej pomoci v materstve a v podpore pri narodení dieťaťa. Na takýchto dávkach bolo družstevníkom len v Západoslovenskom kraji v roku 1966 vyplatené 89 256 803 Kčs, nerátajúc do toho náklady na priznané riadne dôchodky, lekársku a kúpeľnú starostlivosť a iné služby sociálneho zabezpečenia.
Z ďalších služieb sociálneho zabezpečenia je hodno spomenúť doplnkovú starostlivosť, na ktorú napr. v. Západoslovenskom kraji bolo v roku 1966 rozpočtované 30 353 000 Kčs.
Účelom doplnkovej starostlivosti je poskytovať pomoc občanom, ktorí žijú v obťažných, prípadne nepriaznivých životných pomeroch alebo podmienkach. Občanov, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti, majú národné výbory iniciatívne vyhľadávať. Žiaľ, podľa zprávy o previerke, ktorú vykonala krajská komisia ľudovej kontroly v niektorých okresoch Západoslovenského kraja, časť týchto prostriedkov minula svojho cieľa, lebo boli vynaložené sčasti neúčelne a niektoré poskytnuté neoprávnene.
Vzhľadom k tomu, že problematika sociálnej politiky je otázkou, ktorá sa citlivo dotýka odkázaných občanov, jej vykonávanie býva často predmetom oprávnenej kritiky širokej verejnosti, preto je dôležité, aby orgány národných výborov pri riešení problémov na tomto úseku poskytovali s patričnou svedomitosťou a starostlivosťou pomoc, aby občan mal pocit, že jeho vec sa rieši, alebo bude riešiť podľa platných predpisov a so znalosťou zákona.
Aby pracovníci odborov sociálneho zabezpečenia vedeli pristupovať k problematike sociálnej politiky kvalifikovane, musia byť aj na odbornej výške, špeciálne pre otázky sociálne. O takúto rezortnú odbornosť sa doteraz takmer nikto nestaral, až na závodné školy práce, ktoré si vykonávajú samé odbory okresných a krajských národných výborov. Práca, ktorú pracovníci odborov sociálneho zabezpečenia vykonávajú, je veľmi zložitá a náročná Lak na znalosti predpisov, ako aj náročná na trpezlivosť pri styku s občanmi. Do roku 1964 bolo asi 200 predpisov a nariadení o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých sa musela vykonávať sociálna politika.
Keď už som spomenul predpisy o sociálnom konaní, tak musím povedať aj to, že pracovníci v podnikoch a závodoch vôbec nesledujú predpisy, týkajúce sa sociálneho zabezpečenia. Tieto neštudujú, alebo ich pokladajú za okrajovú záležitosť, keď sa netýkajú bezprostredne hospodárskej činnosti ich podniku. Jedná sa spravidla o umiestňovanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých ešte naše národné hospodárstvo potrebuje.
Že je tomu tak, vysvitá aj z vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva, kde v §-e 25 pojednávajúcom o stabilizačnom odvode, zvýhodňuje podniky tým, že pre určenie ročného prírastku počtu pracovníkov sa nezapočítava prírastok pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a iné výhody.
Aby tieto a ďalšie opatrenia plnili svoj účel, je treba, aby komisia, ktorá má plniť úlohy iniciatívneho, kontrolného a výkonného orgánu Slovenskej národnej rady, sústavne sledovala ako národné výbory zabezpečujú úlohy pri bezprostrednom styku s občanmi a tiež tú okolnosť ako ďalšie hospodárske zložky vykonávajú ich nariadenia a úpravy.
Bude na komisii, aby rozpory, ktoré nie sú riešiteľné národnými výbormi, riešila na úrovni orgánov SNR, prípadne na ústredných orgánoch republiky.
Podpredseda Ing. Marko:
Ďakujem poslancovi Malinovi a dávam slovo poslancovi Jozefovi Bednárovi.
Poslanec Bednár:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
V súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o Komisii Slovenskej národnej rady pre národné výbory vo svojom diskusnom príspevku budem hovoriť k niektorým otázkam činnosti miestnych a mestských národných výborov ako dôležitých článkov ľudových orgánov štátnej moci a správy.
Základnú smernicu ďalšej činnosti národných výborov v riadení nášho hospodárskeho a spoločenského života predstavuje uznesenie XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa a rezolúcia sjazdu o postavení a úlohách národných výborov v socialistickej spoločnosti. Závery a dokumenty sjazdu potvrdili správnosť opatrení vykonávaných k ďalšiemu posilneniu a zvýšeniu právomoci a zodpovednosti najmä miestnych a mestských národných výborov, ktoré vytvárajú široký priestor pre rozvinutie hospodársko-organizátorskej a kultúrno-výchovnej práce národných výborov a ich poslancov v záujme ďalšieho rozvoja ob-