tím hektárových výnosov. Dodávateľ, t. j. Poľnohospodársky zásobovací a nákupný podnik, uzatvára síce zmluvy na štvrťročné dodávky, ale čo z toho, keď liadkové hnojivá sú potrebné v marci a v apríli a dodané sú až v júni? Nehovorím, že je to vždy tak, ale z praxe viem, že veľmi často.

Na zvyšovanie rastlinnej výroby podstatne vplýva kvalitné zapracovanie priemyselných hnojív do pôdy. Pri používaní priemyselných hnojív a ich kombinácií používame však lopaty, výsledok čoho sa nám nutne ukáže na kultúrach. Poľahnuté pásy sa striedajú so žltými alebo slabo vyvinutými a následkom toho sú straty pri zbere obzvlášť u obilovín a trávnych porastov. Toto si nutne vyžaduje urýchlene budovať väčšie strojové miešarne priemyselných hnojív pri nákupných a zásobovacích podnikoch a zabezpečiť, aby priemyselné hnojivá boli dodávané v kvalitných obaloch, najlepšie v igelitových, aby boli chránené proti tvrdnutiu a strate živín. Doterajší systém dodávok hnojív je veľmi náročný u poľnohospodárskych závodov na množstvo pracovných síl a vysoké finančné náklady tak pri dovoze, skladovaní a miešaní, ako aj pri zapracovávaní do pôdy.

Nízke percento živín v hnojivách predstavuje veľkú, absolútnu váhu a znamená veľkú prácnosť, ktorá má vplyv na intenzitu výroby i na náklady pestovateľov. Náš chemický priemysel by si mal všimnúť zloženie priemyselných hnojív a výšku percenta živín v iných vyspelých poľnohospodárskych štátoch a snažiť sa čo najskôr vyrábať priemyselné hnojivá s podstatne väčším obsahom čistých živín, pretože by sa tým podstatne znížilo množstvo vyrábaného a prepravovaného hnojiva.

Zapracovanie priemyselných hnojív na lúkach a pasienkoch v podhorských a horských oblastiach je veľmi náročné na ľudskú prácu, pričom nepravidelným rozmetaním nedosahuje sa taká úroda, aká by sa mohla dosiahnuť pravidelným a rovnomerným strojovým rozmetaním. V týchto oblastiach sa rozmetávanie nedá uskutočniť ani letecky pre vzdušné nepriaznivé víry. Treba uvažovať nad granulovanou výrobou priemyselných hnojív - najmä Thomasovej strusky, ktorá je najvýhodnejším fosforečno-vápenatým hnojivom, lebo sa ťažšie rozpúšťa a vodou vyplavuje.

Veľký význam na zvyšovanie rastlinnej výroby má správny vodný režim v pôde. Voda rozpúšťa živiny a rastliny ich môžu prijímať. Správny režim možno dosiahnuť odvodnením alebo zavodnením. V našom okrese Martin treba viacej odvodňovať. Ako to vyzerá k dnešnému dňu ?

Obhospodarujeme 46 361 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho súkromný sektor má 5925 ha, väčšinou v horskej oblasti. Z tejto pôdy podľa pasportizácie k 31. decembru 1966 je odvodnené 8940 ha.

Z toho role  7684 ha, čo predstavuje 87 %, lúky 1221 ha, čo predstavuje 12, 5 % a pasienky 35 ha, čo predstavuje 0, 5 %.

V okrese je celkove odvodnené 19, 3 % poľnohospodárskej pôdy. Nedostatkom je skutočnosť, že poľnohospodárske závody uvoľňujú veľmi malé prostriedky na údržbu odvodnenej pôdy. Na údržbu by sa malo preinvestovať najmenej jedno percento, čo ročne činí 902 000 Kčs. Za rok 1966 sa prestavalo 37 000 Kčs. V predchádzajúcich rokoch temer nič. Príčina tkvie v tom, že údržba sa má uskutočňovať z prevádzky, t. j. na úkor pracovných jednotiek. Poľnohospodárske závody na údržbe odvodnenia šetria a údržbu nevykonávajú. Bolo by treba vydať nariadenie, aby sa na jeden hektár odvodnenej pôdy ročne plánovalo a prestavalo na údržbu najmenej 100 Kčs a toto zakotviť v CPV na JRD a ŠM.

Pretože sa neupravuje tok Turca, toto sťažuje i melioračné práce na pozemkoch v jeho povodí. Vyústenie odvodných kanálov do rieky sa nedá vykonať, čo je len na škodu poľnohospodárskej pôdy. Miesto odtoku do kanálov by sa dostala voda z Turca, takže odvodnené pozemky by sa ešte viac zavodnili. Tak je tomu na ŠM Diviaky, hospodárstvo Slovenské Pravno.

JRD a ŠM sa usilujú odovzdať melioračným organizáciám pozemky na zahájenie prác na dohodnutý čas. Očakávajú zúrodnenie. Melioračné organizácie v mnohých prípadoch nedodržia termíny odovzdávania pozemkov skončením prác, čím zapríčiňujú neplnením zmluvy škodu jednotným roľníckym družstvám a štátnym majetkom a umŕtvenie vložených investícií, ktoré sa majú prejaviť vo vyšších hektárových výnosoch.

Okres Martin má 328 km vodných tokov. Z toho je regulácia prevedená na 46 km, čo činí 11 %. Najviac starostí nám robí Turiec, ktorý zaplavuje 1670 ha pôdy. Vylieva sa po každom výdatnejšom daždi, odnáša humus a úrodu, najmä sená. I keď sme seno dopestovali, zber pre sušenie sa zdrží. Preto je potrebné zelenú hmotu spracovať buď na siláž, alebo výhodným mechanizačným spôsobom súčasne na mletie, ako sa to už robí vo vyspelých štátoch, ktoré majú vybudované sušiarne. Pre neprevedenú reguláciu je zvoz mnohokrát nemožný.

Uznesením Komisie SNR pre školstvo a kultúru číslo 30 z 25. mája 1966 bola rieka Turiec vyhlásená pre výskyt hlavátky za chránenú oblasť. Je to správne, ale to neznamená, že sa má chrániť na úkor poľnohospodárstva. Vzťahy sa dajú vyriešiť, o čom nech rozhodnú odborníci a povolané inštitúcie. Okrem Turca treba regulovať ešte potok Žarnovicu, Sučanský potok, Vricu a Belanku. Potoky pretekajú cez obce. Jednotlivé MNV žiadajú o úpravu tokov v obciach, čo je asi päťkrát nákladnejšie ako úprava potokov medzi obcami v chotároch. Oprava v obciach vyžaduje veľké náklady, čím sa krátia prostriedky na úpravu tokov, ktoré priamo slúžia na vylepšenie pôdneho fondu. Je potrebné, aby finančné prostriedky na úpravu tokov v obciach boli plánované samostatnou kapitolou cez príslušné plánovacie odbory ONV a nie z prostriedkov poľnohospodárstva. Doterajší spôsob poľnohospodárov poškodzuje.

Zmienim sa aspoň krátko o našich výnosoch v obilovinách a príčinách strát pri zbere. Na niektorých JRD a ŠM sme dosiahli priemerný výnos u obilovín 28-30 q na jeden hektár. To bolo všade tam, kde sa dodržala agrotechnika a správna výživa. Máme však veľké straty pri zbere. Najväčšou príčinou strát pri zbere je nepriaznivé počasie. Treba sa nám zamyslieť, či mzdová politika a normy nemajú podiel taktiež na týchto stratách. Mám na mysli, keď zodpovedný pracovník bol viazaný normou a určenou mzdou, čo nemohol zmeniť, hoci vhodnou úpravou mohol pre spoločnosť zachrániť veľké hodnoty. Verím, že v novom riadení, kde bude aj väčšia právomoc, ale aj zodpovednosť, bude možné operatívne konať, čím sa vyhne zbytočným stratám, najmä pri zbere.

Vážená Slovenská národná rada!

Ak všetky rezorty, ktorých povinnosťou je plniť si záväzky voči poľnohospodárstvu, tieto záväzky splnia, určite si poľnohospodári svoje povinnosti splnia čestne.

Dovoľte mi ešte, i keď to nepatrí na dnešné rokovanie, zmieniť sa o problémoch môjho volebného obvodu. Ide o stavbu skupinového vodovodu v Turčianskych Tepliciach. Tu sa už pracuje na záchyte vody. Práca na tomto vodovode sa má začať v treťom štvrťroku tohto roku. To je v poriadku. Na tento vodovod mala byť zapojená aj obec Horná Štubňa. Táto však ani v tomto volebnom období nie je plánovaná. Obec nemá vodu a často sa tu vyskytuje žltačka. Je tu viac ako 2000 obyvateľov, z ktorých polovica je nemeckej národnosti. Majú veľa príbuzných v NDR a v Západnom Nemecku. Títo sem chodia na návštevu. Už tretie volebné obdobie majú vodovod sľubovaný. Viem, že máme všelijaké nepredvídané okolnosti. Pokiaľ sa však nebudoval vodovod pre Turčianske Teplice, Dolnú Štubňu a Diviaky, boli Hornoštubňania ešte spokojní. Teraz sú však veľmi nespokojní. Prosil by som Slovenskú plánovaciu komisiu, či by sa v tejto veci nedalo niečo urobiť v záujme uspokojenia týchto občanov a v záujme dobrého mena nášho socialistického štátu. Je to vec, ktorá si zasluhuje pozornosť a verím, že kompetentní činitelia a inštitúcie urobia, čo sa vôbec v tejto veci urobiť dá, aby mohla byť aj výstavba vodovodu pre Hornú Štubňu realizovaná. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Lichnerovi. Urobíme si 20 minútovú prestávku. (Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda Ing. Barbírek:

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Pokračujeme v rozprave.

Slovo má profesor Dr. Š p a l d o ň.

Prof. Dr. Špaldoň:

Vážené Predsedníctvo, vážení poslanci!

Je pre mňa ako pracovníka Vysokej školy poľnohospodárskej skutočne veľkou cťou, že môžem s niektorými názormi, ktoré máme u nás na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v rastlinnej výrobe, vystúpiť a takto sa pokúsiť o doplnenie toho úsilia, ktoré má celý náš národ, dostať poľnohospodársku výrobu rýchlym tempom dopredu.

K materiálom, ako sú predložené, pokiaľ ide o základné smery rozvoja, nemám veľa pripomienok, a plánované či už štruktúru osevu alebo výnosy možno považovať skutočne za reálne a primerané možnostiam, dokonca také, ktoré by sme mohli za určitých predpokladov skutočne bez veľkých komplikácií prekonať, prekročiť. Ale pri takom krátkom štúdiu materiálov, ako sú formulované, iste by sa stratili niektoré pohľady, ktoré musíme mať pred sebou, keď sa chceme dostať s rastlinnou výrobou naozaj celkom dopredu.

Pokúsim sa to ukázať na príklade obilnín a na príklade celej rastlinnej výroby, ktorá v minulom roku sa nepatrne zvýšila a vyčísľuje sa niečo cez dve percentá, pričom sa obilniny na tom podieľajú 2, 1 q. Tak naoko nie je to veľa, ale keby sme si to doplnili v číslach relatívnych, treba povedať, že obilniny a vedľa toho cukrová repa ukázali najprogresívnejší rast u nás v posledných rokoch vôbec, pretože 2, 1 q reprezentuje niečo okolo 12 % alebo vyše 12 %, a to je už veľké číslo, to už niečo hovorí, že sa tu niečo dosiahlo.

Ďaleko zložitejšia vec je, keď sa na celý problém pozrieme oblastne, a to - myslím - by malo mobilizovať všetkých pracovníkov, najmä vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji, aby sme tie disproporcie vo výsledkoch, ktoré sú sčasti dané konkrétnymi agroekologickými podmienkami, pokúsili sa nie celkom odstrániť, ale aspoň zmierniť.

Robil som taký rozbor v minulom roku pre pšeničnú konferenciu, ktorú usporiadal Západoslovenský krajský národný výbor, a z čísiel, ktoré tam máme, sa jasne ukazuje, že aj v tomto najproduktívnejšom slovenskom kraji varírujú u nás výnosy v rozpätí až 160 % v priebehu roka. To je znak toho, že aj vtedy, keď dosahujeme dobré výsledky, ešte nemôžeme hovoriť o tom, čo musí byť konečný cieľ rastlinnej výroby, jej celku, t. j. dosiahnuť stále vysoké výnosy.

V tomto smere sme si vo výskume a tiež na našej vysokej škole stanovili úlohy, ako agrotechnickým komplexom ovplyvniť podmienky, za ktorých pestujeme poľné plodiny, aby sme postupne odstránili tieto veľké ročníkové výkyvy. S touto otázkou sa už zaoberáme u pšenice napríklad siedmy rok a u jačmeňa štvrtý -rok. Výsledky veľká časť našich súdruhov poslancov pozná z praxe. Nečakali sme s tým, než sa celý výskum ukončí a uzavrie, urobí za ním bodka, ale tie variácie pokusov, ktoré sme videli, že sa javia ako optimálne, sme odporúčali v primeranej miere na tvorivé uplatnenie v praxi.

A táto otázka, myslím, že by mohla slúžiť súčasne ako taký vzor, na ktorom dokazujeme a dokážeme, že predsa len je v praxi ďaleko väčší záujem o výsledky vedy, než si hovoríme. Lenže musia sa toho chytiť ľudia. To znamená, musia sa toho chytiť sami autori výsledkov, čo sa veľmi často nestáva, pretože jedna úloha nadväzuje na druhú a nie je žiadna zainteresovanosť pre vedeckých pracovníkov, takže nie je ich vedecká česť taká silná, že chcú vidieť výsledky svojej práce. No a potom musia sa toho chytiť ľudia z praxe.

Nám sa táto vec skutočne dosť dobre darila a máme celý rad okresov, kde boli vytvorené také kolektívy odborníkov vedených a združených okolo okresných výrobno-poľnohospodárskych správ, STS a celej agronomickej služby až na JRD, kde sme prebudili v ľuďoch záujem o agrotechnickú prax vrátane delenej výživy a dosiahli také výsledky, že Západoslovenský kraj a v ňom okres Dunajská Streda môžu sa pochváliť takými výsledkami, aké v našej histórii sme nikdy nemali.

Z tohto hľadiska by som odporúčal, aby aj uznesenie bolo tak trochu pozmenené. Tým, že vykazujeme v zpráve, že sme zvýšili obilniny o 2, 1, pšenicu a iné viac alebo menej, mohlo by sa dospieť k záveru, že môžeme byť spokojní, tu je to dobré a netreba tomu venovať takú pozornosť, akú sme venovali v posledných rokoch. To by bol veľký omyl. Obilniny majú kľúčové postavenie v celej rastlinnej výrobe, a to tak čo do množstva, ako aj čo do kvality. V množstve reprezentujú zrniny takmer 60 %, a my, keď si chceme dať do poriadku pôdnu úrodnosť, musíme ísť na to, čo robí väčšinu celej poľnohospodárskej, najmä ornej pôdy. Preto to, čo sme postupne dosiahli dobrého, musíme ďalej dostať do všetkých okresov a do všetkých závodov. Preto je potrebná starostlivosť o obilniny, ktoré majú skutočne kľúčové postavenie, a vysvetlím, prečo tie musia byť predmetom pozornosti naďalej a natrvalo. V čom je to kľúčové postavenie ?

Keď chceme poľnohospodársku výrobu dostať dopredu, musíme hľadať tie miesta, v ktorých s jestvujúcimi materiálnymi prostriedkami dostaneme najrýchlejšie zvýšenie výnosov a potom prostredníctvom toho ďalej úžitkovosť. Ťažiskovým bodom je úrodnosť humusu; jeho zvyšovanie chemickými prostriedkami, agrochemikáliami, najmä hnojivami, ktoré budeme mať k dispozícii, sa nepodarí. V celej sústave rastlinnej výroby si tu musíme nájsť ten uzol, ktorý nám bude najlepšie preťať, ktorý najlepšie nám bude reagovať na zvýšenie výnosov. To sú obilniny, pretože hrajú rozhodujúcu úlohu čo do množstva podielov v osevnom postupe. U obilnín zvyšovanie dávok hnojív a ich správne delenie v súlade s biologickými potrebami najrýchlejšie reaguje na zvýšenie výnosov. Zvýšenie výnosov obilnín sa prejaví zvýšením produkcie chlebovín, ale tiež jadra a súčasne aj slamy. To znamená, že vytvárame predpoklady pre lepšiu krmovinovú základňu a pre lepšie podstielanie, čo sa nám späť vráti do pôdy formou maštaľného hnoja a zvyšuje obsah humusu a zvyšuje tiež úrodnosť pôdy.

Takto upravená úrodnosť pôdy vytvára predpoklady pre zvýšenie celej druhej časti rastlinnej výroby vrátane krmovín a zas sa nám to prejaví, resp. premietne v zlepšenej úžitkovosti. A takto môžeme tento začarovaný kruh skutočne cestou zvýšenej starostlivosti o agrotechnický komplex využiť, pretože zákon o zachovaní hmoty platí nemilosrdne aj v rastlinnej výrobe. Takto môžeme teda celú poľnohospodársku výrobu vrátane živočíšnej pohnúť dopredu.

Druhá vec, ktorá s tým úzko súvisí, je to, že obilniny nemožno riešiť dielčimi časťami, teda dielčimi opatreniami. V zpráve je naznačené, že tu význačnú úlohu zohrali sorty. To sa dá skutočne potvrdiť. Sorty zohrali význačnú úlohu. Ale ani Hemingway by nebol napísal svoje krásne dielo Starec a more, keby bol na rozhraní života a smrti. Nepomohlo by mu ani jeho veľké nadanie a schopnosti k tomu, aby mohol tak vysoko hodnotné dielo, ktoré bolo vyhodnotené Nobelovou cenou, napísať. A tak isto aj naše sorty, aj sorty, ktoré budeme rajónovať a dovážať, keď im nedáme agrotechnický komplex vrátane zvýšeného materiálneho zásobovania - mám na mysli priemyselné hnojivá - nedostaneme sa dopredu, pretože práve tie najintenzívnejšie typy sort poľných plodín, vrátane pšenice a jačmeňa atď., vyžadujú ďaleko väčšiu starostlivosť a akékoľvek vynechanie ktoréhokoľvek ohnivka v tom agrotechnickom komplexe znamená potom stratu priestoru biologického materiálu.

Otázkou komplexnej agrotechniky u jestvujúcich rajónovaných sort zaoberáme sa na našej vysokej škole aj výskumne. Ako som spomínal, čiastočne sa? nám podarilo dostať do praxe výsledky. A tu musím povedať, že varianty označené ako optimálne, majú v praxi ďaleko väčší efekt ako v našich výskumných prácach. To je podľa mojich poznatkov prvý prípad, že maloparcelové pokusy nemajú takú vysokú efektívnosť ako majú potom ich spracované výsledky v praxi. To je veľmi pozoruhodné a ukazuje sa, že rezervy, ktoré máme v prirodzenej úrodnosti pôdy v agroekologických podmienkach, sú skutočne ďaleko väčšie ako sme si pôvodne mysleli, a že správnym zosúladením všetkých zložiek je možné dostať sa rýchle dopredu. Výsledkom tejto práce je odporúčanie našej praxi zaviesť tzv. sortovú agrotechniku, ktorú zosúladíme aj s oblastnými podmienkami. To znamená, že v rastlinnej výrobe musíme ustúpiť od generálnych receptúr, ktoré v učebniciach máme popísané a podľa ktorých sa ešte aj dnes učí. Pravda, už nie na vysokej škole, ale ináč stále v učebniciach je to zakotvené. Musíme viesť odborníkov k tomu, aby sa snažili lepšie poznať biologické materiály, lepšie poznať pôdne a podnebné podmienky a lepšie poznať aj konkrétnu parcelu, na ktorej budú dotyčné plodiny pestovať.

V  tejto sústave je zaradená aj delená výživa a hnojenie dusíkom, ktorú sme nazvali podľa talianskeho slova nitratatione nitratácia; odvodené od nitrátu, čiže liadku. V podstate je to liadkovanie a celý proces viažeme na tzv. biologickú kontrolu, pre ktorú sa v okresoch vybudovali na STS laboratóriá, odkiaľ sa potom sledujú biologické procesy vývojové a rastové, na základe ktorých sa potom vstupuje do porastu a robí sa príslušný agrotechnický zákrok. To je pre myslenie našich ľudí na dedine revolučný krok dopredu, pretože dnes už nepoužívajú prachy, ale používajú dusíkaté hnojivá, fosforečné a draselné, a vedia, že nie je jedno, v akom pomere a kedy to dajú do pôdy.

To je prvá etapa našej práce a predpokladám, že sa skutočne stane všeobecným majetkom celej našej praxe. Teraz je otázka, ako sa ďalej treba zaoberať týmto procesom, pretože predsa len trikrát vstupovať do porastu v priebehu jeho vývoja a rastu je veľa. Vyžaduje to veľa organizátorskej práce, i keď ťažisko je v zimnom období, kedy je v rastlinnej výrobe dosť slabá sezóna. Preto v takej dielčej spolupráci s chemickým priemyslom rozpracúvame možnosť skrátenia celého procesu, ktorý odporúčame v troch fázach na jeden vstup do porastu v zimnom období, kde účinok delenia dusíkatého hnojiva nahradzujeme trojakou formou dusíka, ktorý postupne bude dávať k dispozícii rastlinám porastu dusík tak, ako to ich vývojový a rastový rytmus vyžaduje.

Máme už dielčie výsledky, ktoré ukazujú, že je to záležitosť skutočne v prvom rade sortová. Z jestvujúcich sort, ktoré sú známe, Diana na to reaguje vcelku rovnako ako delenie. To znamená, že tam to môžeme odporučiť už dnes našej praxi, ale ostatné sorty, to znamená Košútska, Bezostaja, Harakvaj a ďalšie, na to reagujú miernym znížením úrody, ktoré je väčšie ako zvýšený náklad na delenie na trikrát. To znamená, keď to berieme podľa hľadiska ekonomiky, tak predsa len by sme to ešte nemohli odporučiť. Bude potrebné v tomto pracovať intenzívne ďalej.

V  súvislosti s tým by som rád chcel upozorniť na to, že v rastlinnej výrobe niet čarovných prútikov. Niet jednotlivých opatrení, ktoré nám môže revolučne zvýšiť výrobu a kvalitu produktov. Je potrebné, aby sme v práci s ľuďmi im toto vštepovali, aby oni pochopili, že pokrokové opatrenie v agrotechnike je len také, ktoré keď uplatníme v celej sústave agrotechnickej, prinesie nám väčší hospodársky výsledok ako je náklad na toto opatrenie. A my v socializme hovoríme, že sme spokojní, keď to bude aspoň také zvýšenie, ktoré pokryje náklady. To je to minimum, čo musí byť. Ale tu platí jedno, že to musí byť v celom agrotechnickom komplexe. Ináč potom dôjde k rozčarovaniu a k strate - povedal by som - dôvery voči vedeckému opatreniu. A to by sme skutočne nechceli.

Vrátim sa ešte k tomu problému komplexnej agrotechniky, ktorý ďalej ideme rozpracúvať. Už som spomenul, že je to otázka skrátenia celého postupu a je to súčasne otázka hľadania takých biologických materiálov, ktoré budú schopné na zvýšené dávky hnojív reagovať zvýšenou úrodou.

Naše výsledky ukazujú, že každá sorta má - by som povedal taký ekonomický strop pôsobenia hnojív, či ich delíme alebo nedelíme. Tento ekonomický strop zodpovedá zhruba dávke čistých živín, ktoré majú mať 70 - 5. To znamená, že z toho nutne vyplýva požiadavka na nový biologický materiál a nové sorty, ktoré budú schopné nám zabezpečiť ďalšie podstatné zvýšenie výnosov oproti tým, ktoré dnes pestujeme, ktoré dnes plánujeme a máme.

Veľmi pekné výsledky sme dosiahli so zahraničnými odrodami. Je to zo sovietskych Bezosta, Mironovská, tiež východonemecká sa nám celkove dobre uplatnili. Z toho potom vyplýva, že naši šľachtitelia - od nich to budeme požadovať - musia tento strop, ktorý sú schopné naše odrody v praxi rajónované dosiahnuť, prekonať. Teda práca šľachtiteľov má veľmi vysoko latku. A z toho hľadiska tie ciele, ktoré sú v materiáli naznačené, bude treba doplniť o to, že musia prekonať tieto veľmi výnosné odrody, ktoré by ináč prax zaviedla a o naše sorty by potom nestála.

V súvislosti s tým bude sa musieť vyvíjať aj odrodová skladba, ako je naznačené v materiáli, bude postupne doplňovaná o nové sorty, ktoré budú prekonávať tieto sorty staré., No od nových sort budeme musieť žiadať aj ďalšieho ukazovateľa. Nielen aby bolo veľa úrody, ale aby z nej aj gazdinky dokázali chleba upiecť, pivovary uvariť dobré pivo a spotrebiteľ aby získal kvalitnejšie výrobky. V tomto smere hlavne u pšenice sa v posledných rokoch najmä zavádzaním niektorých sortových materiálov z východného Nemecka urobil krok dozadu. Sorty z našich hlavných výrobných oblastí pšenice sa vyznačovali vysokou akosťou a v posledných rokoch zavedenie Pavlovickej znamená skutočne zhoršenie kvality, alebo zavedenie východonemeckých sort, takže naše nové sorty budú musieť aj v týchto ukazovateľoch prekonať tú latku, ktorá je naznačená takou Bezostou alebo Mironovskou. To bude úloha skutočne veľmi ťažká, takže keď zakotvíme sústavnú starostlivosť podľa okresov a krajov, v tom 15. bode je to tak všeobecne naznačené, keď to zavedieme na celom Slovensku, tak sa zase môžeme dostať rýchlejšie dopredu na vyššiu úroveň. To je vec, povedal by som, lepšie vykročiť smerom k praxi a to je aj boj proti stratám. V budúcnosti bude nemysliteľné mať okolo 15-20 % strát. Pomyslíme si na okres Dunajská Streda. Vlani sme, tam mali priemer 34 q aj niečo. Keby sa nám bolo podarilo z poľa dostať ešte tých 5 q, pravda, vlani to naozaj nebolo možné, boli veľmi ťažké podmienky - keby sme to boli dokázali pozberať, tak už vlani v okrese by sme sa boli dostali na úroveň najpoprednejších poľnohospodárskych oblastí v európskom meradle. No to je predsa výsledok, s ktorým by sme mohli byť - keby sa nám to podarilo zohnať - na Slovensku veľmi spokojní.

Ďalej by som odporúčal vypustiť z materiálu zmienku o jačmeni, ktorý podľa materiálu by s manipuláciou s dusíkatými hnojivami nemohol dať lepšie výsledky. Výsledky našej práce na vysokej škole ukazujú, že tu je možné sa dostať dopredu, ale tu musí dusík zohrať úlohu, ako to formuluje klasik marxizmu Engels:,, Dusík, to je život!". Tu musí zohrať túto úlohu, to znamená musí byť tým motorom, usmerňovačom celých procesov, aby potom zvýšené dávky fosforu a drasla zaplňovali nepriaznivú časť zložky činnosti dusíka a vytvorili predpoklady pre rast hmoty tak vegetatívnej, ako aj generatívnej.              

Výsledky našej práce budú oznámené na konferencii, ktorá bude v budúcom týždni v Nitre, a aj táto cesta bude schodná a výsledky možno dosiahnuť. Ale to vyžaduje veľmi citlivý prístup, pretože keď prejdeme na biologizáciu procesov a riadenia organizácie poľnohospodárskej výroby podľa biologických prístupov, vtedy musíme okrem toho, že poznáme biologické rytmy, lepšie organizovať našu prácu. A keď intervencie k niektorým prvkom agrotechnického komplexu, povedzme v tomto prípade dusíkom, vyžadujú, aby sme prišli v tretej etape organogenézy, vtedy, keď sa formujú orgány úrody, lebo tu je limitujúcim prvkom čas.

U pšenice máme na to podľa charakteru zimy a jari, a hlavne zimy, niekedy aj tri mesiace času. Tam môžeme toto urobiť letecky, prípadne strojove a nakoniec aj rukou, keď to bude pre družstvo ekonomickejšie, ale u jačmeňa máme na to len 3 dni alebo 4 dni. To znamená, že to je mimoriadne náročné na ľudí v praxi. A keď to nebudú vstave urobiť, potom povieme, že platí téza, že sa nedá s dusíkom nič robiť. A tvrdím, že robiť sa dá a je to vecou našich ľudí a ich organizátorskej úrovne, aby sme to dokázali.

Ďalšia moja poznámka sa týka jednej veci, na ktorú sa všetci v poľnohospodárstve v rozhovore s nami sťažujú, a síce medzirezortných vzťahov, pokiaľ ide o výrobky iných rezortov, dodávajúcich do poľnohospodárstva, a ich kvalitu pre našu prácu, pre prácu našich poľnohospodárov. Myslím, že tú by sme mali ofenzívnejšie požadovať. Nie je mysliteľné, aby sme my, to znamená štát s takým vyspelým strojárskym priemyslom, ktorý vie vyrobiť stroje, ktoré sú automatizované a diaľkove riadené a dobre pracujúce, známe vo svete, aby sme vyrábali stroje, ktoré nám po niekolkodňovej činnosti musia ísť hneď na veľké opravy. Táto otázka smerom k priemyslu by sa mala veľmi tvrdo postaviť, pretože v takom prípade, keď to nezvládnu, tak závlahy je škoda budovať. Stroje nebudú využité, pretože poruchovosť v zavlažovacom systéme je tak veľká, že to skutočne odrádza ľudí od používania týchto strojov. A tam sú potom aj ďalšie kvalitatívne prvky. Nemci Manes-Mann dokážu vyrobiť rúry, ktoré dvaja ľudia na ukazovákoch dokážu zdvihnúť, hoci má 7 m a je pevná, vydrží spojky, je dobrá atď. Ale aby naše rúry niekto mohol zdvihnúť, na to už musí byť atlét. A my chceme drinu z poľnohospodárstva dostať von a musíme ju dostať. Preto nech priemysel tejto veci viac úsilia venuje.

Rovnako náročne treba ísť aj na chemický priemysel. Chceme, aby hnojivá - v tej základnej línii, ako ich pripravujú, sú správne myslené, kombinované - hlavne komplexné hnojivá, boli správne vzorkované a dobre balené, aby sme ich mohli mať k dispozícii a mohli s nimi pracovať tak, že si neohrozíme zdravie, a treba dbať tiež na to, aby sme v tom čase, ktorý je charakterizovaný prípadne problémami pri dovoze, viacej využívali domáce zdroje. Na Slovensku máme veľmi zaujímavé domáce zdroje drasla. Aj to je jedna práca rozpracovaná u nás na škole, ktorá ukazuje, že by sme mohli dosiahnuť ďaleko viac ako doteraz, že by sme používali rozličné odpadky z cementárni, ktoré ako úlety znepríjemňujú život okoliu, aby sme ich zachytili a dodali poľnohospodárstvu. Ale treba ich dodávať tak, aby poľnohospodárstvo ich mohlo zaplatiť, alebo aby ich mohlo ekonomicky využiť, a nie tak, ako sa to robí, že sa hneď vykalkuluje taká cena, že sa to nedá zaplatiť. A k tomu je ešte tá obrovská hmota prevážania na veľké vzdialenosti, takže túto vec treba doriešiť.

Výskum v chemickom priemysle v oblasti priemyselných hnojív je tiež pre nás veľmi interesantný. Naši chemici v agrochemickom priemysle v ústavnom pracovisku v Ústí urobili objav, ktorý je svetovo prioritný. Konštruovali chemické látky protipolymerov nitrátu fosforečného, ktoré obsahujú pri prepočte na čistý dusík a P205 148 % svojej váhy účinných látok. Spočiatku bola veľká averzia proti tomu aj v tej fabrike, v ktorej je továrenská výroba, alebo kde ten ústav je ústavom toho závodu, nemali veľký zmysel pre podporu, tak sme našli miesto v pláne akadémie vied, aby táto úloha bola ďalej skúmaná. Ale tak ako sme informovaní, vo výhľade do roku 1980 počítajú s postavením závodu. Keby sme to vedeli technologicky zvládnuť a keby sme dokázali zdravotnú nezávadnosť a agrotechnickú využiteľnosť takéhoto hnojiva, tak to bude znamenať niekoľko miliárd len v dovoze a vezením hnojiva po republike. Tak si myslím, že by sme mali také veci na blízkych rezortoch skutočne tvrdšie presadzovať, pretože nie je mysliteľné, aby sme do nekonečna zvyšovali balastné látky v pôde, kým takéto techniky výskumu ukazujú, že by sme otázky balastu mali riešené, pretože prakticky by sme dostali do poľnohospodárskej výroby látky bez balastu.

Moja posledná poznámka sa týka návrhov na dobudovanie domu výskumnej základne, ako je tu naznačené. V princípe je správne, že s ohľadom na odlišnosti v pôdnych a podnebných podmienkach na Slovensku sa má a musí riešiť problém jednotlivých plodín v podmienkach, v ktorých sa potom budú pestovať. To je v princípe správne a aj napriek našim reklamáciám, ktoré máme z vedeckej rady, napr. Výskumného ústavu obilninárskeho, kde som členom, nepodarilo sa nám dosiahnuť, aby sa trebárs tie optimálne variácie z agrotechnických pokusov robili aj v iných oblastiach, nielen v okolí toho ústavu, prípadne niečo okolo Nitry. To nie je nemysliteľné. Takto by sme sa nedostali tak rýchle dopredu ako potrebujeme. Je preto potrebné dobudovať výskumnú základňu aj na Slovensku. A tu by som chcel jednu vec povedať; tlačí nás aj na vysokej škole v Nitre. V Nitre za veľkej pomoci našich politických a štátnych orgánov sme vybudovali skutočne krásnu vysokú školu, ktorá dobré meno robí hlavne našim projektantom a učiteľom. Projektantom za krásny projekt z vonkajšieho pohľadu a učiteľom za dobré organizovanie vnútornej prevádzky, ktoré skutočne je moderné a dobré. No menšiu starosť by z toho mali mať stavbári, ktorí čo mohli pokaziť, skutočne do značnej miery aj urobili. Budova po dvoch rokoch preteká. Ale - prosím - to sa snáď dá odstrániť. Ale iné chcem v tejto súvislosti povedať. Je tam vybudovaný komplex pre prácu a výchovu poľnohospodárskych inžinierov, kde bude pracovať okolo 300 odborníkov. Výukové priestory budú postačovať, i keď sa nasadí aj druhá a poltá smena, pretože pôvodný objekt bol stavaný na 1350 študentov a dnes ich je tam vyše 3000, no na druhej strane výuková a výchovná činnosť neabsorbuje celý čas, ktorý musí pedagogický pracovník venovať práci. To preto, že rátam s tým, že v podstate tretinu času musí učiteľ venovať vedecko-výskumnej práci, lebo len ten učiteľ, ktorý sám tvorivo pracuje, môže dobre vychovávať, učiť a zapaľovať mládež pre využívanie a poznanie vedy.

Pre plné využitie tohto veľkého kolektívu nie sú dostatočné podmienky v tej základni, ktorá je vybudovaná pri vysokej škole v Nitre. Tu je potrebné dobudovať experimentálnu časť. A ja sa domnievam, že poľnohospodársky rezort by si mal považovať za svoju národnú hrdosť a česť dobudovať túto časť a vybaviť ju tiež chybujúcimi ľuďmi, technikmi a pomocnými silami, aby sme mohli plne využiť to veľké bohatstvo, ktoré v mozgoch našich učiteľov na vysokej škole máme. Treba odstrániť tie rezortné bariéry a povedať si, že je to naša vysoká škola, i keď je v školskom rezorte, slúži poľnohospodárom, pre nich vychováva kádre, pomáha zvyšovať výnosy a úžitkovosť a treba ju dobudovať. Preto si myslím, že by už v tejto päťročnici, ak sa nájdu prostriedky na dobudovanie poľnohospodárskeho výskumu i v rezorte poľnohospodárskom, boli použité na dobudovanie tejto základne, pretože bude slúžiť poľnohospodárstvu, bez ohľadu na to, v ktorom rezorte je.

Žiaľ, stretávame sa skutočne s úzkym rezortným prístupom veľmi často, keď chceme, aby sme mohli viac dať aj našej praxi než dávame.

Neviem, či by v tomto smere nebolo užitočné aj nejaké uznesenie Slovenskej národnej rady, ja by som ho vrele odporúčal a prosil.

Chcem v závere ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že celý kolektív pracovníkov Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre rovnako ako aj všetci výskumníci a tiež aj biologické pracoviská Slovenskej akadémie vied budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby obohatili nielen studnicu vedy a poznatkov, ale aj poznatkov takých, ktoré budú použiteľné pre rozvoj poľnohospodárstva. (Potlesk. )

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem profesorovi súdruhovi Špaldoňovi. Slovo má poslanec Ján B e l o v i c k ý