Škola po presťahovaní do Žiliny plní svoje výchovné úlohy veľmi dobre, a čo je tiež dôležité, plní významné politické poslanie. Ide o školu celoštátneho významu. Pokiaľ bola v Prahe, študovalo na nej len asi 10 % študentov zo Slovenska, hoci kvalifikačná skladba pracovníkov je dva a polkrát horšia na Slovensku ako v českých krajoch v odvetví dopravy a spojov, pričom však sieť dopravných a spojových zariadení, možno povedať, že je rovnomerne rozmiestená po celom území štátu. V podmienkach školy v Žiline sa štruktúra študentov zo Slovenska podstatne zmenila a dnes študuje na škole 40 % zo Slovenska, čo zodpovedá skutočným potrebám nášho národného hospodárstva.
Presťahovanie tejto školy z Prahy do Žiliny chápali široké vrstvy nášho obyvateľstva ako dar Komunistickej strany Československa a vlády republiky k ďalšiemu kultúrnemu i ekonomickému povzneseniu Slovenska a ako účinný príspevok k jeho vyrovnaniu s českými krajmi a široké masy považujú toto rozhodnutie za veľmi rozumné.
Orgány, ktoré boli zainteresované na premiestení školy do Žiliny, pripravili také podmienky, že škola mohla zdarne a bez rušivých vplyvov nerušene pokračovať vo svojej činnosti a v ďalšom svojom rozvoji.
Bolo by politicky neuvážené, keby ďalší rozvoj tejto školy bol znemožnený tým, že by sa nerealizovala jej výstavba, ktorá sa už pripravuje prakticky štvrtý rok, a pritom vláda v rámci odsúhlasovania predbežných koncepcií výstavby do roku 1970 odsúhlasila jej začatie v roku 1967. Po stránke investorskej pripravenosti súdruhovia na škole vytvorili už také podmienky, že začatie výstavby prakticky sa môže uskutočniť v predstihu ešte v roku 1966 a boli by k tomu vytvorené i kapacitné možnosti v stavebnej výrobe. Aj národné výbory s plným pochopením zabezpečujú nadväzujúcu výstavbu inžinierskych sietí a napríklad len na výstavbu kanalizačného zberača sa vynakladá objem 27 mil. Kčs, pričom akcia je už rozostavaná. Máme veľmi dobré skúsenosti so žilinskými Pozemnými stavbami, ktoré nám každoročne splnili úlohy v školskej výstavbe, a nemáme obavu, že by snáď stavba takejto dôležitosti zaostávala, ba sú predpoklady, že by sme vedeli tak zorganizovať výstavbu, aby sme využili neprestavané čiastky zo školskej výstavby.
Obraciam sa z tohto miesta na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby začatiu výstavby tejto kultúrnej ustanovizne Slovenska venovalo plnú podporu a aby sa výstavba školy dostala i do menovitého zoznamu investičnej výstavby na štvrtú päťročnicu.
Nedá mi, súdružky a súdruhovia, aby som ešte raz nezdôraznil skutočne veľké politické poslanie školy i v tom, že prispieva k dobrému spolunažívaniu študentov a učiteľov českej a slovenskej národnosti, a to v ďaleko väčšej miere ako je to na hociktorej inej škole v našej republike. Škola v Žiline má veľké zázemie a vzhľadom na jej celoštátnu pôsobnosť nemá žiadne problémy v nábore poslucháčov. Záujem o štúdium neustále rastie v celej republike. Na škole každoročne vzrastal počet prijímaných študentov do I. ročníkov a tento počet od doby preloženia školy do Žiliny dodnes vzrástol z 500 na 885 študentov. V tomto študijnom roku sa prihlásilo do výberového konania takmer 1300 študentov, to znamená, že smerné číslo mohlo byť prekročené takmer o 50 %. Teda záujem je značný. Je to pre nás o to povzbudivejšie, lebo mám informácie, že mnohé vysoké školy technického smeru smerné úlohy v prijímaní nových študentov nesplnili. Bolo by teda neodpustiteľné i zo strany Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru, aby na Vysokej škole dopravnej nepodporovalo rozvoj ďalších strojárskych a elektrotechnických odborov, ktorých zameranie úzko súvisí s dopravou a spojmi. Mám na mysli rozvoj strojárskej technológie a oznamovacej elektrotechniky po vedeniach, a to už aj vzhľadom k tomu, že matreiálna základňa a zázemie školy v tejto oblasti technických vied je najpriaznivejšie na Slovensku.
V súvislosti s budovaním materiálnej základne Vysokej školy dopravnej chcem nastoliť ešte jeden problém, ktorý súvisí s rozvojom výskumu a výroby zabezpečovacej techniky v našej republike. Boli sme informovaní, že Ministerstvo dopravy v súčasnom období má rozhodnúť o umiestení novej kapacity pre výrobu zabezpečovacej techniky. Som toho názoru, ktorý je zhodný s názorom súdruhov na Vysokej škole dopravnej, že by bolo veľmi efektívne a účelné takúto kapacitu umiestiť do blízkosti školy vzhľadom na situáciu vo vývoji pracovných zdrojov v okrese Žilina, ako i priestorové možnosti, ktoré sa naskytujú v súvislosti s premiestením určitých zariadení v Žiline, kde by mohla výroba naštartovať. Prirodzene, že v respektíve by sa vyžadovala i úloha dobudovať tento závod.
V oblasti zabezpečovacej techniky máme vybudovanú u nás veľmi slabú vedecko-výskumnú základňu. V republike pracujú len menšie kolektívy - vcelku asi 100-120 ľudí. Vzhľadom na automatizáciu železničnej dopravy funkcia zabezpečovacích zariadení bude nadobúdať veľkú dôležitosť a potreba zabezpečovcej techniky bude rapídne rásť.
Ak teda sa to myslí vážne, že - budem citovať z podkladového materiálu - osobitná starostlivosť sa bude venovať potrebe ďalšieho rozvoja výskumnej činnosti vysokých škôl s cieľom lepšie využiť ich vedeckú kapacitu pre potreby priemyslu a pre spoločnosť vôbec, tak iste sa využije pre tento cieľ, o ktorom hovorím, existencia katedry zabezpečovacej a oznamovacej techniky, ako aj výskumné pracovisko školy a Výskumný ústav dopravný tak, že v Žiline sú skutočne reálne podmienky rozvíjať všetky nadstavbové činnosti z odvetvia zabezpečovacej techniky a elektrickej trakcie.
Ešte by som chcel pripomenúť, aby Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru pri dobudovaní siete stredných odborných škôl nezabudlo na Strednú priemyselnú školu dopravnú v Žiline. Táto škola môže taktiež veľmi skoro rozvinúť svoju činnosť, ako sme to z úrovne okresných orgánov písomne predložili koncom minulého roku, a vec na samotnom Povereníctve SNR pre školstvo a kultúru riešená bola.
Súdružky a súdruhovia,
ako člen Komisie SNR pre vodné hospodárstvo dotkol by som sa nakoniec úloh, ktoré nás na tomto úseku očakávajú do roku 1970, najmä pri budovaní vodovodov a kanalizácií. Percento rastu obyvateľov do roku 1970, ktorí budú bývať v domoch napojených na verejné vodovody a kanalizácie, i keď sa tam venuje jeden a pol miliardy korún, možno považovať za neuspokojivé. Domnievam sa, že by bolo správne znova prehodnotiť možnosti, ktoré by tieto úlohy stanovili progresívnejšie. Mám obavu, že rozvoj vodovodov a kanalizácií bude prebiehať len v mestách a že naše vidiecke obce zostanú naďalej neriešené.
Odporúčam, aby sa využili možnosti prevádzania miestnych vodovodov v akcii "Z" za predpokladu, že úlohy nebudú ponechané len na národné výbory, ale že sa národným výborom budú dávať účelové dotácie pre vodné hospodárstvo. Na Slovensku máme dobré tradície v svojpomocnej výstavbe, a preto túto formu treba naďalej rozvíjať i finančne podporovať, pokiaľ Slovenská národná rada bude mať možnosť rozhodovať o rozdeľovaní finančných prostriedkov.
Akcia "Z" totiž do roku 1966 má byť zásadne financovaná z vlastných prostriedkov národných výborov a myslím si, že takéto rozhodnutie umožní budovať len menšie zveľaďovacie a skrášľovacie akcie na našich obciach. Akcie väčšieho rozsahu budú musieť byť podporené dotáciami. Ako osobitný problém Slovenska by som preto odporúčal zakotviť tieto úlohy v príslušnej forme aj v uzneseniach z nášho dnešného zasadnutia.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Trstenskému.
Dávam slovo poslankyni Terézii Strmenskej.
Poslankyňa Strmenská:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Na základe diskusie k XIII. sjazdu KSČ, uznesenia okresnej konferencie, mnohých pripomienok pracujúcich, ktoré vychádzajú zo skutočnej situácie v okrese, zaoberalo sa posledné zasadnutie nášho pléna OV KSS súčasným stavom a perspektívou rozvoja priemyslu v okrese. Zúčastnil som sa tohto zasadnutia.
Rozbor ukázal, že za dvadsať rokov od oslobodenia sa zmenila tvár okresu z poľnohospodárskeho na priemyselno-poľnohospodársky. Rozvoj priemyslu a s ním spojený všeobecný a kultúrny pokrok, spolu so socialistickou prestavbou dediny a rastom poľnohospodárskej výroby priaznivo pôsobil na rast zamestnanosti. Zatiaľ čo do roku 1945 pracovalo v okres© 4500 ľudí v priemysle, dnes pracuje 15 000 ľudí v priemysle a prevádzkach.
Z toho všetkého možno robiť záver, že sme v našom okrese dosiahli v uplynulom období úspechy v rozvoji priemyslu a v raste životnej úrovne pracujúcich. My sa však nemôžeme uspokojovať s dosiahnutými výsledkami. Keď zrovnávame celkové výsledky okresu s celoštátnym, slovenským a krajským priemerom, vidíme, že v mnohom, najmä v ukazovateľoch, ktoré charakterizujú životnú úroveň našich občanov, zaostávame. Je to napríklad v priemerných zárobkoch pracovníkov v priemysle. Zatiaľ čo priemerná mzda v priemysle v ČSSR dosahuje 1514, - Kčs mesačne, na Slovensku 1465, - Kčs, v Západoslovenskom kraji 1412, - Kčs, v našom okrese len 1392, - Kčs. Z toho sa dá usudzovať, že v našom okrese je situovaný priemysel s menšími možnosťami zárobkov.
Ďalší príklad ukazuje, koľko obyvateľov používa výhody verejných vodovodov. V ČSSR v roku 1964 bolo 50, 9 % obyvateľstva bývajúceho v bytoch napojených na verejné vodovody, na Slovensku 31, 7 %, v Západoslovenskom kraji 29, 3 %, v našom okrese 18, 5 %. Obdobná situácia je tiež v percente obyvateľstva bývajúceho v bytoch napojených na verejnú kanalizáciu. V ČSSR v roku 1964 bolo napojených 41 % obyvateľov, na Slovensku 21, 2 %, v Západoslovenskom kraji 20, 1 % a v našom okrese 7, 8 %.
Ak porovnáme výšku maloobchodného obratu v prepočte na jedného obyvateľa dosiahnutého v našom okrese s dosiahnutou skutočnosťou v Západoslovenskom kraji, prípadne slovenskými alebo celoslovenskými údajmi, je výsledok pre náš okres nepriaznivý. Zatiaľ, čo v českých krajoch realizované údaje na jedného obyvateľa v obchode činili v roku 1964 8526, - Kčs, na Slovensku 6245, - Kčs, v Západoslovenskom kraji 6352, - Kčs, v našom okrese v roku 1965 činili 5062, - Kčs. U dedinského obyvateľstva 3333, - Kčs.
Podobne nepriaznivá situácia je v počte obyvateľov na jedného lekára, v množstve obyvateľov na televízne povolenie a pod.
Hlboká analýza súčasného stavu priemyselnej výroby z hľadiska jej rozmiestenia ukazuje na krajnú rovnomernosť. Priemysel v minulosti sa rozvíjal predovšetkým tam, kde už určité základy boli. Predovšetkým išlo o oblasť Myjava-Brezová, SkalicaHolíč. Na druhej strane stredná, západná a južná časť okresu sú priemyselne veľmi slabo rozvinuté. V týchto oblastiach je životná úroveň pracujúcich, pochopiteľne, nižšia ako v oblastiach priemyselne rozvinutých. Muži z týchto oblastí odchádzajú za prácou a ženy sú nútené zostávať v domácnosti, pretože nenachádzajú dostatok pracovných príležitostí ani v samotnom poľnohospodárstve. Poľnohospodárstvo v časti 25 000 ha v týchto oblastiach hospodári na neúrodnej pôde, kde sú viate piesky. Priemerný príjem v roku 1965 u družstevníka tu činil 6200-6500, - Kčs.
Napríklad v obvode okresného mesta žije 31820 obyvateľov. Z tohto počtu pracuje v priemysle tohto obvodu 1572 pracovníkov, čo činí 4, 9 %. Za prácou mimo okres z toho obvodu odchádza 1735 pracovníkov, väčšinou mimo okres. Tieto čísla hovoria, že nie je možné sa uspokojovať s pracovnými príležitosťami predovšetkým v okresnom meste, ktoré za takéhoto stavu by nemohlo plniť všetky požiadavky ako hospodársko-politické stredisko okresu. Podobná situácia je v obvode Kúty-Šaštínske Stráže, Podhorie, ktoré je sledovanou oblasťou Slovenskej národnej rady, a nič sa tam nerobí, ani v štvrtej päťročnici sa neplánuje.
Z týchto niekoľko čísel vidieť, že najnutnejšie sa ukazuje riešiť zvyšovanie pracovných príležitostí pre obyvateľov západnej, južnej a strednej časti okresu. Z týchto oblastí odchádza za prácou najviac našich občanov. Sme svedkami toho, že mladí ľudia z okresu natrvalo odchádzajú a zbavujú sa tak nežiadúceho a nepríjemného cestovania za prácou. Mnohí občania nemôžu voliť odchod z okresu a trvalé sa usídliť v blízkosti pracoviska, pretože majú v okrese spravidla rodinné domky, prípadne iné zväzky, ktoré im nedovoľujú meniť svoje doterajšie bydlisko. Táto skutočnosť v mnohých prípadoch veľmi nepriaznivo pôsobí na rodinný život, na výchovu detí a samotným pracovníkom nezostáva dostatok času na sebavzdelávanie a kultúrne vyžitie.
Z plánov rozvoja hospodárstva ústredne riadeného, ako aj hospodárstva národných výborov do roku 1970 vidíme, že ďalší rozvoj priemyslu v okrese oproti rastu pracovných zdrojov je veľmi malý. Podľa plánov, ktoré sú nám v súčasnom období známe, v socialistickom sektore predpokladá sa zvýšiť zamestnanosť o 1470 pracovníkov. Pracovné zdroje sa nám však zvýšia o 5250 osôb. Je samozrejmé, že všetci nenastúpia ihneď do práce, ale časť bude študovať alebo v učebnom pomere sa pripravovať na budúce povolanie. Treba však vidieť, že toho času je v okrese práceschopných nepracujúcich osôb cca 3000, ktoré by do práce nastúpili ihneď, keby sa vytvorili k tomu pracovné príležitosti.
Teraz niekoľko úvah. Ak zoberieme tú skutočnosť, že počet odchádzajúcich za prácou mimo okres ostane na rovnakej úrovni ako doteraz i v roku 1970 - a to je reálny odhad, keďže sa počíta so slabým rozvojom priemyslu - bude počet osôb hľadajúcich pracovné príležitosti narastať a bude ich v roku 1970 približne 6-8 tisíc.
Ak rozvoj priemyslu a zamestnanosti vôbec zostane v takom rozsahu, ako je nám doteraz známy, bude musieť veľká časť žien zostať v domácnostiach a značná časť, najmä mužov, bude nútená odchádzať za prácou ďaleko od svojich domovov. Pritom však by mala byť tendencia opačná, to znamená, aby odchod za prácou sa znižoval. Keby sme chceli znížiť z doterajších cca 10 000 osôb odchádzajúcich za prácou mimo okres aspoň o 3000 osôb, znamenalo by to vytvoriť do roku 1970 pracovné príležitosti pre 9-11 tisíc osôb. Tieto údaje sú výpočtom potreby vytvorenia pracovných príležitostí a musia teda mobilizovať všetkých funkcionárov v okrese, aby sa pracovné príležitosti vytvárali predovšetkým tam, kde sú dostatočné zdroje pracovných síl, kde obyvateľstvo je odkázané chodiť ďaleko za prácou a kde nemôže priemyselnú zamestnanosť nijako nahradiť poľnohospodárstvo pre nepriaznivé pôdne podmienky.
V minulosti sme sa niekoľkokrát pokúšali riešiť túto nepriaznivú situáciu, avšak doteraz prakticky bezúspešne. Tento problém sa rieši dosť dlho a nejak sa nám nedarí. Mali sme rôzne perspektívy, úvahy. Z týchto ostala v platnosti len výstavba závodu na polyesterové vlákna v Senici.
V predchádzajúcich rokoch, i teraz v diskusii pred XIII. sjazdom strany ponúkli sme nadriadeným orgánom využitie zdrojov surovín, ktoré v okrese máme, na priemyselné spracovanie. Je to vápenec a tehliarska hlinka. Typickou surovinou pre náš okres sú kremičité záhorské piesky. Najznámejšie a najvýnosnejšie sú lokality v Šaštínskych Strážach a Šajdíkových Humenciach. Stúpajúce požiadavky na využitie týchto pieskov prinútili Keramické závody, n. p. Košice, vypracovať investičnú úlohu na vybudovanie ťažobné a úpravne pieskov v Šajdíkových Humenciach s kapacitou 366 000 ton ročne, z toho 150 000 ton zlievárenských, 166 000 ton maltovinárskych a 50 000 ton sklárskych pieskov. To vytvára výhodné predpoklady pre umiestenie závodu na výrobu technického skla v Senici.
Vychádzajúc z krajne nerovnomerného rozmiestenia priemyslu v okrese, najnižšieho priemerného príjmu na obyvateľa a ostatných ukazovateľov životnej úrovne, z neúrodnej pôdy práve v častiach okresu s najnižšou priemyselnou zamestnanosťou, žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o zaradenie týchto častí okresu do preferovaných z hľadiska investičnej výstavby a zároveň žiadam o pomoc situovať do týchto oblastí ešte v tejto päťročnici priemyselné závody, aby sme tak zabezpečili obyvateľom pracovné príležitosti a životnú úroveň aspoň na priemer Západoslovenského kraja. Sme si plne vedomí zodpovednosti pred ľudom za riešenie tejto situácie, ovšem jej vyriešenie nie je v našich možnostiach. Preto vás žiadam o účinnú pomoc.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslankyni Strmenskej.
Dávam slovo poslankyni Márii Lorenčíkovej.
Poslankyňa Lorenčíková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Pri spracovaní podkladových materiálov rozvoja Popradského okresu na roky 1966-1970 sa vychádzalo z podrobnej analýzy dosiahnutej ekonomickej úrovne okresu v oblasti materiálnej výroby spoločenskej spotreby.
Základné smery rozvoja hospodárstva v okrese do roku 1970 vychádzajú zo zásady dosiahnuť ďalší podstatný krok v rozvoji ekonomickej úrovne okresu rýchlejším rozvojom priemyselnej i poľnohospodárskej výroby.
Tempo rastu základných skupín priemyselnej výroby, poľnohospodárstva a ďalších odvetví charakterizujú tieto ukazovatele:
Objem priemyselnej výroby v okrese vzrastie do roku 1970 oproti roku 1965 o 35, 6 %. Celkový prírastok priemyselnej výroby v absolútnych číslach činí 494 mil. Kčs Zvýšenie výroby je zabezpečené uvádzaním nových kapacít do prevádzky, najmä v strojárstve, chémii a v spotrebnom priemysle, ako aj intenzívnejším využívaním existujúcich priemyselných kapacít. Prírastok priemyselnej výroby bude zabezpečený rastom produktivity práce zo 69, 8 % a rastom počtu pracovníkov z 30, 2 %.
V poľnohospodárstve sa výraznejšie prejaví prechod od extenzívneho k intenzívnemu hospodáreniu, najmä chemizácie poľnohospodárstva i rozvinutím priemyselnej výroby krmív. Hrubá poľnohospodárska výroba vzrastie v roku 1970 o 30, 6 % v porovnaní k roku 1965.
Najvážnejšie problémy v návrhu plánu sa sústredili do oblasti investičnej výstavby. Rozvoj výrobných síl v okrese v rokoch 1966-1970 najlepšie vyjadrujú investičné prostriedky, ktorých objem činí zhruba 1 miliardu 954 mil. Kčs. Vypracovaným návrhom investičného plánu sa výrazne posilňuje odvetvie strojárstva, najmä rozšírením závodu Tatra-Vagonka a strojárne v Chemosvite.
V závode hutníckej druhovýroby v Skrutkárni Stará Ľubovňa, ktorý je novým závodom s technicky zastaralým zariadením, počíta sa s rozšírením skrutkárne nákladom 13. mil. Kčs a vylepšením strojného zariadenia.
Priaznivé perspektívy sní aj v odvetví spotrebného priemyslu, potravinárskeho a najmä na úseku cestovného ruchu.
Navrhovaným rozvojom sa dosiahne zlepšenie vo využívaní
zdrojov pracovných síl vytvorením nových pracovných príležitostí pre cca 3400 pracovníkov.
V oblasti spoločenskej spotreby sa zmierňujú rozdiely v smennosti škôl, zabezpečuje sa čiastočne zlepšenie lôžkového fondu, najmä v nemocniciach. Zabezpečuje sa zvýšenie úrovne poskytovaných služieb pre obyvateľstvo s výstavbou pavilónov služieb v strediskových obciach.
Návrh plánu hospodárskeho rozvoja okresu, pravda, obsahuje aj niektoré nedoriešené problémy, ktoré bude nutné v ďalšej etape prác, najmä pri spresňovaní ročných plánov ďalej upresňovať. V danom prípade mám na mysli predovšetkým otázku zaostalých oblastí, ktoré zahrňujú značnú časť nášho okresu.
Okrem toho je nutné konštatovať, že aj zabezpečovanie úloh rozvoja Vysokých Tatier jednotlivými rezortmi je neuspokojivé a neplnia sa uznesenia straníckych a vládnych orgánov.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslankyni L o r e n č í k o v e j.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
hlási sa ešte niekto do rozpravy, alebo má ešte niekto nejakú otázku k prejednávanému bodu?
(Nikto. ) Keď nie, vyhlasujem rozpravu k prvému bodu programu za skončenú.
Prv než dám slovo súdruhovi zpravodajcovi k tomuto bodu programu, súdruh minister B a r b í r e k, podpredseda Slovenskej národnej rady, vystúpi s niektorými vysvetleniami.
Prosím ho o slovo.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Pristupujeme k posudzovaniu i plneniu úloh stanovených v rámci päťročného plánu, ktorý dnes prejednávame s vedomím zabez-
pečiť líniu Komunistickej strany Československa v ekonomickej oblasti z pozície posilňovania efektívnosti v nových podmienkach riadenia a v snahe maximálne prispieť zdrojmi a rezervami Slovenska k upevneniu jednotnej ekonomiky. Domnievame sa, že návrh päťročného plánu je z tohto hľadiska reálnym stanovením úloh pri riešení naliehavosti problémov a súčasných možností.
K mnohým vážnym problémom, napríklad k odhaľovaniu rezerv, ale i k reálnosti úloh, diskutovali viacerí súdruhovia, vyjadrili poznámky tiež súdruh Krajčír, podpredseda vlády, i súdruh T y m e š, predseda Výboru Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet. Domnievam sa, že správne.
Chcel by som reagovať záverečnou pripomienkou na problém, ktorý nastolili takmer všetci diskutujúci. Ide o problém investičnej výstavby v rôznych súvislostiach. Domnievam sa, že je správne, a skúsenosť tak ukazuje, aby sme okrem oprávnenej požiadavky a zdôvoňovania ďalších investícií v zaraďovaní do plánu zdôrazňovali tak isto nutnosť zabezpečiť v praxi to, čo sme do plánu dostali. Musíme vyvinúť veľké úsilie k tomu, aby sme zabezpečili plánované úlohy v bytovej výstavbe; hrozí nám prepad v tomto roku, nezabezpečujeme plánovaný počet bytov, hrozí nám prepad v objemoch investícií v školách, v zdravotníctve a máme nedostatky - ako bolo v diskusii spomínané - i v oblasti priemyselnej výstavby tým, že neuvádzame kapacity načas do bezporuchovej prevádzky.
Myslíme sú, že problémy, ktoré sú nastolené v diskusii na ďalšie zaradenie investícií do plánu, nie sú neoprávnené, sú potrebné, závisí však od toho, aké predpoklady vytvoríme práve plnením a prekračovaním žiadúcich úloh k tomu, aby sme mohli rýchlejšie realizovať to, čo správne mnohí nárokujeme. Skúsenosti nám hovoria, že musíme zlepšiť územnícku prípravu, projektovú prípravu vôbec a celkovú prípravu v oblasti investičnej výstavby. Vidíme, že zádel v investíciách nie je malý, že teda máme, otvorene povedané, veľký priestor a úsilie k tomu, aby sme sa v realizácii stanovených úloh vyžili, pravda, bez oslabenia tých oprávnených nárokov, ktoré budeme pracovne skúmať, ktoré súdruhovia aj na dnešnom rokovaní v diskusii vyjadrili.
Pokiaľ sa týka presunu stavebných kapacít, ktoré majú veľkú súvislosť s realizáciou investičnej výstavby, o ktorých bolo tiež hovorené - zmienil sa o nich i súdruh Strcula - je pravda, že smernicami vlády pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1966-1970 bola stanovená výpomoc slovenských podnikov do českých krajov v rozsahu 1, 9 miliardy korún. Pravda je, že takýto rozsah vyplynul z bilancie kapacít stavebnej výroby a investičnej výstavby na Slovensku ako prebytok kapacít na Slovensku. V základných smeroch a cieľoch národného hospodárstva do roku 1970 však došlo k posilneniu investičnej výstavby na Slovensku, najmä v rokoch 1966, teda v tomto roku, a 1967, čo v podstatnej miere vyplynulo z nutnosti obnovy postihnutého územia v oblasti Dunaja, a tým, súdružky a súdruhovia, nastala určitá, a dá sa povedať podstatná zmena v pokrytí investičnej výstavby kapacitami stavebnej výroby na Slovensku v tom smere, že sme prišli do situácie v roku 1967, kedy sa nám ukazuje naopak nie prebytok, ale nedostatok stavebných kapacít v rozsahu vyše 300 mil. Kčs. Je pravda, že podľa základných smerov a cieľov národného hospodárstva sa ukazuje v rokoch 1968-1970 prebytok kapacít stavebnej výroby na Slovensku. Počítame preto s možnosťami nárastu výpomoci do českých krajov, ale rozsah momentálne nemôžeme, pre tieto roky 1968-1970 stanoviť, pretože nemáme uzavretý rozsah investičnej výstavby na Slovensku.
Chcel by som ale povedať k mnohým diskusiám, ktoré okolo týchto otázok idú, že je tu premyslená, triezva snaha pomôcť v presunoch stavebných kapacít tam, kde je to najviac treba, i v českých krajoch.
Len pre informáciu chcem uviesť, že v obnove južného Slovenska v tomto roku máme 600 mil. Kčs stavebných kapacít, že presúvame stavebné kapacity v tomto roku na Ostravsko v primeranej čiastke - vyše 80 mil. Kčs -, že nás ešte rok 1967 zadrží v dobudovaní postihnutého územia na juhu presunmi kapacít zhruba vo výške 200 mil. Kčs a že tým sa nám sily potom uvolnia a môžeme presúvať väčšie čiastky. V roku 1967 zatiaľ predpokladáme presun 65 mil. Kčs na Ostravsko, skúmame ďalšie možnosti, pomáhame v organizovanom nábore pracovných síl pre stavebníctvo - plán nám určuje 1400 ľudí, jeho plnenie je 1612 k tomuto termínu, takže plníme a prekračujeme nábor pre stavebníctvo -, budeme sa v najbližšom období zaoberať podľa požiadaviek presunom stavebných kapacít pre hlavné mesto republiky Prahu a ideme zvažovať niektoré alternatívy severných Čiech. Ja si myslím preto, že bude správne - tak ako hovoril súdruh podpredseda vlády Krajčír - aby sme tento problém posúdili osobitným jednaním spolu orgány Slovenskej národnej rady a centrálne orgány a aby sme dospeli k určitým pracovným záverom ako pokračovať pre najbližšie obdobie.
Pokiaľ sa týka pripomienky k Michalovciam - dlaždičkám, podľa informácií súdruha podpredsedu vlády Krajčíra akcia prešla výberovým pokračovaním, 13. t. m. je k nej definitívne stanovisko, i podľa informácií ďalších súdruhov, ktorí sú o riešení tohto problému informovaní, problém Michaloviec bol v tomto mesiaci týmto stanoviskom výberového pokračovania docielený. Vyplýva teda pre nás povinnosť venovať sa príprave, ako zabezpečiť realizáciu tejto kapacity.
Chcel by som ešte poznamenať k tomu, že priestor pre mnohé oprávnené požiadavky a pre riešenie ďalších problémov, ktoré sú potrebné - znova opakujem -, ale zatiaľ v pláne neriešené, ako zdôrazňovali mnohí súdruhovia, závisí od toho, ako budeme vytvárať zdroje, ako budeme kvalitne pracovať, zlacňovať výrobu, obohacovať vnútorný trh, zvyšovať efektívny export. Vidíme veci tak, že pre nás hlavný problém bude zabezpečiť finančné zdroje pre realizáciu úloh, ktoré predpokladáme v pláne realizovať, venovať pozornosť na základe uznesenia vlády republiky zvýšeniu zádelov investícií, kapacít pre roky 1968-1970. V tom zmysle využívať aj snahu po efektívnejšom využití dreva. Ďalej venovať pozornosť problému 15-ročného dorastu, tak ako bolo zasa znovu mnohými súdruhmi diskutované.
Chcel by som, súdruhovia, k tomuto problému povedať, i keď sa o tom mnoho hovorí, aspoň stručnú poznámku v tom zmysle, aby sme veci videli v zložitosti riešenia tohto problému tiež reálne do tej miery, že mnohokrát sa stretávame s tým, že nám v rokoch 1966-1970 vychádza zo škôl 477 000 mladých ľudí a my nemáme proste o nich postarané. Vec, súdruhovia, takto nestojí. Treba povedať, že tento problém v počte 477 000 ľudí tu je, sú to silné ročníky, ako správne je zdôrazňované, ďaleko väčšie ako predtým, ale pravda je taká, že o vyše 400 000 ľudí je postarané, že nám ostáva určitá časť mladých - tiež veľmi vážny problém ktorý musíme doriešiť. Chcel by som súdruhom poslancom povedať, že o tomto probléme veľmi vážne niekoľkokrát v poslednom období znovu jednalo Predsedníctvo ÚV KSS, jednalo Predsedníctvo SNR, sú vytvorené špeciálne komisie centrálnych orgánov a Slovenskej plánovacej komisie, že sa prichádza k určitým záverom, ktoré sa kumulujú do financovania tohto problému v nových podmienkach riadenia a že problém záverečný má byť predložený vláde republiky, ktorá ho veľmi starostlivo ide posudzovať.
Chcel by som povedať len toľko k tomu, že týmto otázkam je v našej spoločnosti venovaná pozornosť a že sa nezľahčujú. Podľa informácie tu prítomného ministra financií súdruha D v oř á k a súdruhovia dospeli už k tomu v zpráve v spoločných komisiách a sedeniach, kde sú vytvorené pracovné skupiny k tomuto problému, že výchova učňov nad potreby podnikov, ktorých, podniky teda nezahrňujú do svojich potrieb, sa - ako sa dospelo k názoru - bude financovať zo štátneho rozpočtu. Pravda, my tieto prepočty ich úrovne musíme previesť nad rámec týchto potrieb, o ktoré ide, a musíme potom dohodnúť v pracovnom jednaní technické prevedenie medzi Ministerstvom financií a Finančnou a rozpočtovou komisiou SNR, ako financovanie týchto nadpočtov, ktoré sa vykazujú akoby nadpotreby podnikov, budeme zabezpečovať. Základnú dohodu o tom, že financovať je potrebné zo štátneho rozpočtu, tak stranícke orgány, ako aj orgány Slovenskej národnej rady už vo svojich námetoch posudzovali, bola teda, zdá sa, dosiahnutá, a problém bude odstúpený i v ďalších rokovaniach - to je len jedna časť tohto problému - vláde republiky.
Stručnú poznámku pokiaľ sa týka murovacích materiálov. Chcel by som sa, súdruhovia, obmedziť - okrem toho, čo už bolo povedané, aj okrem informácie, ktorú pokiaľ sa týkalo Michaloviec oznámil súdruh podpredseda vlády Krajčír, na to, že je spracovaný materiál na základe uznesenia vlády, kde ministerstvo spracovalo koncepciu, ako ešte do roku 1970 tento problém riešiť. Materiál bol odstúpený v týchto dňoch na vyjadrenie i Slovenskej národnej rade. Komisia SNR pre stavebníctvo ho ešte nedostala na posúdenie, ale súdruhovia na Povereníctve SNR pre stavebníctvo tento materiál už majú a budú sa k nemu vyjadrovať. Materiál je predkladaný na rokovanie vláde republiky.
Vážené súdružky a súdruhovia,
bolo nastolených množstvo problémov. Dovoľte mi, aby som nemusel na ne reagovať. Domnievame sa, že bude správne, aby sme toto množstvo problémov, ktoré boli nastolené v dnešnej diskusii na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, pracovne posúdili a aby sme potom o stanovisku k týmto problémom informovali Slovenskú národnú radu.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem ministrovi Barbírkovi.
Dávam teraz slovo zpravodajcovi Slovenskej plánovacej komisie poslancovi Ing. Jaroslavovi K n í ž k o v i.
Zpravodajca Ing. Knížka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Z poverenia Slovenskej plánovacej komisie predkladám pripomienky k návrhu uznesenia o návrhu štvrtého päťročného plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na roky 1966 - 1970. Návrh uznesenia bol predložený v priebehu rokovania všetkým súdruhom poslancom. Odporúčam preto, aby sa nečítal. Uvediem len úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci k návrhu.
Navrhujem urobiť tieto úpravy:
Na strane 5 doplniť nový odsek, a to tam, kde sa hovorí, že SNR súhlasí, že v ročných plánoch sa budú riešiť problémy spojené, doplniť "s ďalším zabezpečovaním materiálno-technickej základne stavebníctva", a to hneď na strane 5 za prvý odsek.
Na strane 6 zmeniť text v bode 3, kde sa hovorí "V spolupráci s Ministerstvom stavebníctva a odborovými riaditeľstvami", dať namiesto "hľadať možnosti" - "vytvárať predpoklady".
Na strane 8 doplniť nový odsek pod novým bodom VI, ktorý znie takto: "poveruje podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha B a r b í r k a stanovisko Slovenskej národnej rady k návrhu štvrtého päťročného plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku tlmočiť Národnému zhromaždeniu pri prerokúvaní návrhu zákona o štvrtom päťročnom pláne. ".
Ďalšie pripomienky jednotlivých poslancov, týkajúce sa viacmenej formulačných úprav, budú v definitívnom znení uznesenia uplatnené.
Navrhujem takto upravené znenie uznesenia schváliť.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi K n í ž k o v i za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia? (Neboli. ) Pripomienok niet, dávam preto hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o úlohách rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v rokoch 1966-1970, a to s doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania ?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Súdružky a súdruhovia poslanci! Prikročíme k prejednaniu druhého bodu.
Materiál k tomuto bodu programu vám bol rozdaný pred zahájením dnešnej schôdzky. Dovoľte, aby som k nemu uviedol niekoľko slov:
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady venuje sústavnú pozornosť plnšiemu rozvinutiu práce plenárnych zasadaní Slovenskej národnej rady, vychádzajúc z ich rozhodujúcej úlohy pri riešení zásadných otázok hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska.
Preto predseda Slovenskej národnej rady obrátil sa v júli tohto roku na vás listom a žiadal vás, aby ste vyslovili svoje názory na doterajšiu prácu pléna a orgánov SNR. Obdržali sme 33 odpovedí, ktoré Predsedníctvo SNR preskúmalo a zaujalo k nim svoje stanovisko. Domnievam sa, že postupne sa ešte vyjadria aj ďalší poslanci.
Zhrnuli sme v materiáli námety zhruba do štyroch skupín otázok, ktoré sú rozvedené, a predpokladám, že ste sa s materiálom zoznámili.
Máte, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pripomienky, eventuálne ďalšie námety, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k materiálu, ktorý vám bol rozdaný ?
(Hlási sa poslanec plk. F a g l i c. )
Podpredseda Kríž:
Prosím, súdruh poslanec F a g l i c.
Poslanec plk. Faglic (z miesta):
Ja by som odporúčal, aby tie zprávy o priebehu rokovania plenárnych schôdzí Slovenskej národnej rady nám rýchlejšie prichádzali. Prichádzajú príliš neskoro, s takým 4 mesačným oneskorením, a my nemáme možnosť po zasadnutí tento materiál využiť. Stáva sa, že pri pohovore s voličmi títo niekoľkokrát žiadajú, aby sme ich poinformovali, takže toto by bolo potrebné technicky tak vyriešiť, aby sme tieto zprávy dostali najneskôr do 14 dní, pretože doteraz je to viac-menej pre dokumentáciu, ale nie pre praktickú potrebu.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Faglicovi.
Má ešte niekto ďalšie pripomienky ?
(Neboli. )
Pretože pripomienok niet, navrhujem prijať toto uznesenie:
"Slovenská národná rada ukladá Predsedníctvu SNR realizovať námety poslancov Slovenskej národnej rady na zlepšenie činnosti pléna SNR a práce poslancov v orgánoch SNR a vo volebných obvodoch tak, ako sú spracované v materiáli Predsedníctva SNR zo 17. X. 1966, s tým, že opatrenia Predsedníctva sa doplnia o návrh, ktorý vzišiel z krátkej rozpravy k tomuto bodu. "
Kto súhlasí s takto formulovaným návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. ) Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania ?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Súdružky a súdruhovia,
záverom nášho rokovania ďakujem tu prítomným členom oboch delegácií, t. j. delegácii Národného zhromaždenia - súdruhovi T y m e š o v i i ďalším členom predsedníctva Národného zhromaždenia, delegáciii našej vlády - súdruhovi podpredsedovi Františkovi Krajčírovi i ďalším členom delegácie vlády za ich účasť na dnešnom rokovaní.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú. (Koniec schôdzky o 18, 00 hod. )