menenie tých, ktorí sa najviac zaslúžili o dosiahnuté kladné výsledky. V okrese Trnava ďalej organizačne začlenili ekonomické riadenie jaslí do Okresného ústavu národného zdravia. To umožnilo podstatne znížiť zaťaženie vedúcej sestry prácami hospodársko-prevádzkového a administratívneho charakteru v prospech jej odbornej práce. Centrálne zabezpečovanie pomocných služieb v jasliach z Okresného ústavu národného zdravia je operatívnejšie a lacnejšie. Zlepšila sa sústavná kvalifikovaná kontrola hospodárenia jaslí. Bude preto správne uvažovať i v pripravovaných nových zákonných opatreniach o národných výboroch o zakotvenie ustanovenia, aby rady okresných národných výborov mohli rozhodnúť vo vlastnej kompetencii podľa miestnych podmienok o spôsobe riadenia jaslí.
Nový spôsob riadenia ukázal i možnosti skvalitniť rozpis plánu a rozpočtu a tým vytvoriť predpoklad pre jeho rovnomernejšie plnenie. Voľnejšia dispozícia riaditeľa Okresného ústavu národného zdravia s finančným globálom rozpočtových prostriedkov vedie k ich účelnejšiemu využívaniu. V žiadnom ústave sa neprejavila snaha o dosiahnutie úspor na úkor služieb ani vtedy, keď na úsporách je možné hmotne zainteresúvať samotných zdravotníckych pracovníkov. Väčšina prostriedkov bola použitá na údržbu a vnútorné vybavenie, ktoré z prisunovaných prostriedkov z rozpočtu zatiaľ podľa plánu nebolo možné zabezpečiť. Zvlášť kladne sa prejavuje zásada nekrátiť mzdový fond v prípadoch, keď sú úlohy plnené s menším počtom pracovníkov. Odráža sa to predovšetkým v snahe vedúcich pracovníkov i celých kolektívov hladať účelnejšiu organizáciu práce. Znížil sa tiež tlak na zvyšovanie počtu odborných zdravotníckych pracovníkov.
Priebeh skúšky na úseku posudkovej služby ukázal, že hlavné zásady nového spôsobu posudzovania krátkodobej pracovnej neschopnosti sú správne. Ak sa vyskytli ťažkosti, spočívali predovšetkým v nedostatočnom počte plne kvalifikovaných terénnych lekárov, čo bude možné postupne prekonať ich dôslednou prípravou. Za tým cieľom boli už stanovené smernice pre zintenzívnenie postgraduálnej výchovy.
Pri príprave experimentu sa rezortu zdravotníctva nepodarilo v rokovaniach s pracovníkmi Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií získať viac výnimiek spod platných predpisov, aby experimentujúce ústavy získali čo najširšie možnosti hľadať a vyskúšať nové metódy a formy riadiacej práce. Na základe doteraz dosiahnutých výsledkov možno sa však domnievať, že by bolo ešte i dnes veľmi prospešné, aby sa experimentu v zdravotníctve vytvoril väčší priestor. Chcem ešte podtrhnúť, že experimentálne overovanie nových zásad riadenia nehodláme ukončiť v krátkej dobe, ale počítame s tým, že pôjde prakticky o trvalé modely, na ktorých sa vopred vyskúšajú všetky zmeny navrhované na uplatnenie v zdravotníckych zariadeniach všetkých krajov.
Pri odhaľovaní rezerv v organizácii práce musíme - ako som už v úvode spomenul - vytvárať podmienky pre ďalšie skvalitňovanie a rozširovanie zdravotníckych služieb i formou výstavby nových zdravotníckych objektov. Je známe poslancom Slovenskej národnej rady, aké podmienky vytvorili naše ústredné orgány určením veľkého podielu investičných prostriedkov pre Slovensko k výstavbe zdravotníckych zariadení na Slovensku. Plnenie plánu zdravotníckej investičnej výstavby na Slovensku však chronicky zaostáva. Príčiny zaostávania boli opakovane predmetom pozornosti pracovníkov Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo i pre stavebníctvo, oboch komisií i orgánov krajských národných výborov. Stručne možno zhrnúť, že na neplnení plánu investičnej výstavby zdravotníckej sa podieľajú všetci zainteresovaní: investori, projekcia, stavebná výroba i dodávatelia technologického a netechnologického zariadenia. Sami vidíme svoj podiel na zlepšení situácie v predvýrobnej príprave. Preto Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo pristúpilo k riešeniu problémov projekcie zdravotníckych zariadení. Ešte v roku 1964 zabezpečovali projekciu vyčlenení pracovníci krajských projektových ústavov na Slovensku, a nielen na Slovensku. Okrem disproporcií medzi spotrebou a existujúcou kapacitou projekčných ústavov vystupoval tu ešte problém kvality projektov. Roztrieštenosť projektov do rôznych ústavov znemožňovala špecializácia projektantov na zložitú problematiku zdravotníckych vensku realizovalo Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre stavieb. Preto po dohode s krajskými národnými výbormi na Slozdravotníctvo sústredenie celej projekcie veľkých a väčších stavieb na bázu IV. ateliéru Krajského projektového ústavu v Bratislave a od 1. júla 1966 v zmysle uznesenia Predsedníctva SNR vytvorilo samostatnú Štátnu projektovú organizáciu pre projektovanie zdravotníckych stavieb. Po vytvorení predpokladov pre špecializáciu projektantov zostáva vyriešiť otázku kapacity tohto ústavu, čo je možné iba primeraným zvýšením počtu pracovníkov v zodpovedajúcej štruktúre. K 1. júlu tohto roku sme zahájili prácu v novej organizácii s počtom 112 pracovníkov, k dnešnému dňu činí ich počet už 147 a v roku 1967 počítame s priemerným stavom 180 pracovníkov. Rýchlejší rast kapacity tohto ústavu naráža predovšetkým na priestorové ťažkosti. Plnú plánovanú kapacitu 250 pracovníkov môže preto ústav dosiahnuť až po výstavbe vlastnej prevádzkovej budovy, ktorú pripravujeme v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku a Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo do roku 1970.
Do tej doby bude nutné riešiť nevyváženosť existujúcej potrebnej projektovej kapacity osobitnými opatreniami v ročných plánoch. Požiadavky uplatnené u Štátnej projektovej organizácie pre zdravotnícku výstavbu v roku 1967 predstavujú hodnotu projektových prác vo výške približne 12 miliónov korún. Výrobná kapacita Štátnej projektovej organizácie pre zdravotnícku výstavbu - ak uvažujeme plánovaný priemerný počet 180 pracovníkov v roku 1967 - činí maximálne 6 930 000 korún. I pri využití všetkých foriem hmotnej zainteresovanosti je možné zvýšiť výrobnú kapacitu formou nadplánu o ďalších 1 300 000 Kčs projektových prác. Zostatok vo výške necelých 3 miliónov korún je zatiaľ neriešený. Ide prevažne o drobné akcie, rekonštrukcie a generálne opravy kúpeľov, ďalej zastavovacie štúdie, ako aj niektoré väčšie akcie programované na začatie výstavby v roku 1969. Predovšetkým menšie akcie a generálne opravy bude preto treba zabezpečiť u krajských projektových ústavov v Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a Prešove. V tejto súvislosti považujeme že správne apelovať na predsedov Stredoslovenského a Východoslovenského krajského národného výboru, aby nepripustili odsúvanie projekcie týchto akcií z krajských projektových ústavov na projekciu do štátnej projektovej organizácie do tej doby, než bude jej kapacita dobudovaná. Tendencie tohto druhu sa totiž u pracovníkov spomínaných krajských projektových ústavov objavili. V období budovania kapacity projektovej organizácie chceme totiž zabezpečiť predovšetkým kvalitnú projekciu veľkých akcií pre všetky kraje, aby v tomto, smere nedochádzalo k narušovaniu plánu.
Osobitný problém zdravotníckych stavieb tvorí projekcia technologického zariadenia, ktorú vykonáva subdodávateľským spôsobom národný podnik Chirana Praha, monopolný výrobca zdravotníckej techniky u nás.
Vážne ťažkosti pri kompletizovaní kvalitného projektu zdravotníckej stavby nám robí skutočnosť, že projekty dodávané Chiranou na technologické zariadenia, respektíve, na organizáciu prevádzky nie sú vždy na žiadúcej úrovni. Pritom v projektovej dokumentácii národného podniku Chirana chýba napríklad celá organizácia prevádzky, ako je rozvoz stravy, liekov, čistej a nečistej bielizne a podobne, čo v projektoch vypracovaných zahraničnými ústavmi je samozrejmosťou. Východisko z tejto situácie sa ponúka v zariadení projektového ateliéru pre technologické zariadenia a organizáciu prevádzky pri Štátnej projektovej organizácii pre zdravotnícku výstavbu. O delimitáciu projektovej skupiny národného podniku Chirana sa už síce Ministerstvo zdravotníctva pokúšalo, ale doteraz bezvýsledne. Myslím, že rokovanie v tomto smere bude potrebné znovu obnoviť.
Ďalším rozhodujúcim činiteľom kvality i rozsahu zdravotníckych služieb sú zdravotnícke kádre, ich počet, kvalita a v neposlednej miere aj ich rovnomerné rozmiestenie podľa potrieb. Dovoľte, aby som sa bližšie dotkol otázky rozmiestenia kádrov.
Až do minulého roku vykonávalo sa umiesťovanie nových lekárov a farmaceutov direktívnou formou umiestenky. Tento spôsob viedol nazriedka k nespokojnosti mladých lekárov a farmaceutov, bol zdrojom ich sťažností, i ťažkostí štátnej zdravotnej správy. Absolventi našich vysokých škôl sa sami intenzívne domáhali zmeny umiesťovania tak, aby si sami mohli zvoliť budúce pracovisko. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky číslo 74 z roku 1965 tento nový spôsob nástupu počínajúc rokom 1966 umožnilo.
Keďže nástupové obdobie končí, možno zhrnúť získané skúsenosti. Vo Východoslovenskom kraji na 222 voľných lekárskych miest nenastúpilo doteraz 93 lekárov, v Stredoslovenskom kraji z 242 nenastúpilo 73, zatiaľ čo v Západoslovenskom kraji prijali okresné ústavy národného zdravia namiesto 118-149 lekárov, teda o 31 viac ako mali prijať podľa plánu lekárskych miest. Ak berieme do úvahy, že zo 135 absolventov doteraz nenastúpilo 75 preto, lebo ešte neskončili záverečné skúšky, potom možno usudzovať, že obavy podstatného zhoršenia nástupnej morálky novopromovaných lekárov v súvislosti so zrušením bývalého distribučného systému sa ukázali neopodstatnené.
Na zlepšenie situácie v nástupnej morálke nových absolventov bude ovšem potrebné, aby krajské a okresné plánovacie orgány v spolupráci so zdravotníckymi orgánmi a organizáciami vytvárali diferencovaným rozpisom mzdových fondov podmienky pre platové zvýhodnenie v menej atraktívnych oblastiach a pracoviskách. Súčasne však treba požadovať od okresných národných výborov disciplínu v tom smere, aby v atraktívnych oblastiach neprijímali lekárov a farmaceutov nad plán lekárskych miest a farmaceutických miest.
Zo strany národných výborov bude treba preferovať prideľovanie bytov novonastupujúcim lekárom i ostatným zdravotníckym pracovníkom. I v tejto súvislosti chcem požiadať predsedov krajských národných výborov o aktívnu spoluprácu v záujme zlepšenia zabezpečenia zdravotných služieb v ich krajoch. Treba mať na zreteli, že vytváranie vhodných životných podmienok pre zdravotníckych pracovníkov, hlavne okresnými národnými výbormi, bude v nasledujúcich rokoch jednou z podmienok pre rovnomerný rozvoj zdravotníckych služieb na Slovensku.
Závažná úloha, ktorá čaká na riešenie v najbližšej budúcnosti, -je úprava nevyhovujúcej štruktúry pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, hlavne nedostatok pomocných, technických a dokumentárnych pracovníkov. Prvé skúsenosti ukazujú, že dôsledná realizácia tých zámerov, ktoré sú obsahom experimentu vo zvolených okresných ústavoch národného zdravia, dáva možnosť nájsť, ovšem len za pomoci plánovacích orgánov, i začiatok pre riešenie tejto dosť náročnej úlohy.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Z v a r o v i.
Teraz bude hovoriť súdruh Matej B e r n í k.
Poslanec Berník:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
K návrhu štvrtého päťročného plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku za Komisiu Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva vidím tieto problémy:
Plán ako základný nástroj riadenia v socialistickom hospodárstve má určovať smery vývoja dlhodobé. V posledných rokoch sa nedarilo ani v miestnom hospodárstve zostaviť také dlhodobé plány, ktoré by účinne zabezpečovali žiadúci rozvoj služieb a miestnej výroby, naopak, ťažisko riadenia spočívalo na ročných plánoch. Návrh štvrtej päťročnice v zmysle novej metodiky nebude vyjadrený sústavou direktívnych úloh, vyjadrí však ciele a spôsob i cestu, akou sa tieto ciele majú dosiahnutí.
Skutočnosť dosiahnutá za prvý polrok na tomto úseku nám ukazuje, že nedostatočne sa mobilizujú podniky miestneho hospodárstva k zhospodárňovaniu svojich činností, a že i roky 1967 a ďalšie, ktoré v návrhoch plánu vyšli z dosiahnutej skutočnosti roku 1965, nevyjadrujú dostatočne možnosti rozvoja jednotlivých úsekov miestneho hospodárstva.
Rozhodujúcim faktorom v riadení sa stávajú nové vzťahy riadiacich národných výborov k riadeným hospodárskym jednotkám. Nové rozpočtové vzťahy riadiacich národných výborov dávajú i v práci podnikov miestneho hospodárstva nový význam a politický zmysel, lebo prácu podnikov spájajú do konkrétneho vzťahu k riešeniu problémov obce alebo mesta.
Základným prvkom je tu vnikajúci záujem o rozvoj hospodárstva národných výborov a o jeho stabilitu. Pri jednotnej odvodovej povinnosti podnikov bude mať riadiaci národný výbor pomerne stabilnejší príjem, než akým boli doterajšie odvody zo zisku.
Novým momentom je aj nový vzťah plánu a rozpočtu. Doterajšia prax nútila k plnej náväznosti plánu na rozpočet, nútila k premietnutiu toho, čo vyžadoval rozpočet a naopak. Nové podmienky vytvoria situáciu, aby národný výbor dobrou pomocou podniku prispel k dosiahnutiu takých výsledkov, ktoré budú vylepšovať rozpočet riadiaceho národného výboru a napomáhať v jeho rozvoji.
Návrh plánu uvažuje s obnovou a vytváraním nových prevádzkových kapacít s investičným nákladom celkom za Slovensko 846 miliónov korún, čo je 35, 8 % z objemu republiky.
Dosiahnutie aspoň tohto objemu investičnej výstavby a obnovy výrobno-technickej základne podnikov miestneho hospodárstva na Slovensku vyžaduje, aby popri dodržiavaní základnej podmienky novej sústavy vysokej efektívnosti použitých investičných prostriedkov bola venovaná žiadúca pozornosť aj výstavbe takých zariadení, ktoré v súčasných podmienkach úrovne cien, respektíve dosahovanej výrobnej efektívnosti bude nutné vyžadovať i vysoký podiel dotácie z rozpočtu.
Z uplatňovania niektorých nástrojov novej sústavy riadenia od 1. januára 1967 vyplynú pre miestne hospodárstvo i nové problémy zásadného rázu, ktoré vynútia i zásadne odchylný postup pri voľbe výrobnej štruktúry. Ide o uplatnenie jednotných daňových sadzieb i pre výrobu v miestnom hospodárstve, ktorá ovplyvní výrobné možnosti niektorých podnikov miestneho priemyslu a vynúti si i v pláne štvrtej päťročnice niektoré zmeny. Uplatnenie jednotnej dane z obratu bude mať vážny dopad, najmä na oblasť výroby pre trhové fondy, kde podniky miestneho priemyslu nebudú môcť naďalej vyrábať niektorý sortiment v podmienkach nákladovosti na úrovni národnej výroby, lebo k tomu, pravda, nemajú také podmienky.
Pre hospodárstvo národných výborov, ale najmä miestne hospodárstvo je charakteristická nízka úroveň výrobno-technickej základne a nižšia úroveň rentability. Preto i možnosť tvorby prostriedkov na výstavbu a obnovu výrobných respektíve prevádzkových kapacít je značne obmedzená. Tým viacej vystupuje požiadavka na zabezpečenie prostriedkov na investičnú výstavbu z dotácií národných výborov, teda z rozpočtu. Ďalší rozvoj siete služieb bude preto vo veľkej miere závisieť od zabezpečovania prostriedkov pre dotáciu zo strany národných výborov pri bilancovaní rozpočtov a pritom budeme mať čo robiť. Všetci vieme, že úroveň vybavenosti u miestneho hospodárstva a služieb je ešte nedostatočná, mnohé prevádzky nevyhovujú dnešným potrebám. Ukazujú to napríklad tieto čísla:
Na úseku miestneho hospodárstva vybavenosť zaostáva oproti celoštátnemu priemeru o 13 % a na úseku komunálnych služieb dokonca o 19, 5 %.
V súvislosti s otázkami plánu štvrtej päťročnice treba spomenúť i problematiku odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Zatiaľ, čo odbytová problematika bude ovplyvnená novými podmienkami vznikajúcimi z uplatnenia jednotných daňových sadzieb, prípadne i z voľnej tvorby cien a podobne, vyvíjajú sa už teraz dodávateľské vzťahy pri obstarávaní výrobných materiálov pre podniky miestneho hospodárstva pomerne veľmi nepriaznivo. Skutočne monopolné postavenie dodávateľov niektorých materiálov ovplyvňuje v mnohých prípadoch už teraz nepriaznivo oblasť nákladov na obstaranie materiálu v podnikoch miestneho hospodárstva a takto i sťažuje ich činnosť. Dodávatelia odmietajú uzavrieť zmluvy, začína sa špekulovať. Poviem otvorene, že zo strany niektorých monopolných výrobcov a dodávateľov je otvorená, ba až diskriminačná ľahostajnosť k úseku miestneho hospodárstva.
Prejavuje sa potreba, súčasne riešiť vzťahy podnikov k zabezpečovaniu výchovy učňovského dorastu. U podnikov vzniká určitá obava z vplyvu nákladov na výchovu učňov na hospodárske výsledky podniku. I keď je tu, pravda, možnosť riešiť výchovu sústredenou skupinovou výukou zabezpečenou prostriedkami z rezerv krajských národných výborov na tento účel vytvorených.
Ďalej vieme, že služby treba robiť tak, aby uspokojovali potreby obyvateľstva, robiť ich dôsledne, kvalitne z hľadiska nového riadenia, avšak nie za každú cenu.
Súčasne sa musíme naučiť služby i ponúkať a cestou kvality predávať s primeranou cenou.
Aby sme tieto úlohy mohli splniť, musíme sústavne pracovať s ľuďmi, vedieť sa s nimi poradiť a vedieť im aj pomôcť. Už nám nestačí na úseku miestneho priemyslu a komunálnych služieb o plnení plánu len agitovať, ale odvádzať kvalitnú robotu.
V tomto smere nás ľudia vedia v mnohom pochopiť. Avšak naši opravári na úseku miestneho hospodárstva zas, na druhej strane nevedia pochopiť, prečo niet dosť náhradných súčiastok.
Hovoria: My musíme rôzne opravy robiť, musíme brať i záruku za opravu a dodržať lehotu. Musíme rôznymi cestami zháňať náhradné súčiastky, často tieto súčiastky sa zháňajú tzv. "socialistickou známosťou", čo často vedie potom k špekuláciám. Často sa nás pýtajú, či bude do dôsledku splnené uznesenie ministrami, ktorí majú plniť úlohy v tomto smere. Treba otvorene povedať, že výroba náhradných súčiastok je nedostatočná a uznesenie vlády jednotlivými ministerstvami sa neplní. Materiálno-technické zásobovanie sa rieši i vládnou komisiou, ale úsek miestneho hospodárstva to ešte vôbec necíti.
Zložité problémy budú národné výbory čakať pri riešení bytových otázok. Vo Východoslovenskom kraji v štvrtom päťročnom pláne bola znížená štátna bytová výstavba o 2507 bytov, čo má potom, pravda, dopad, na nás, na okresy a na naše mestá. Plánom sa sústavne znižuje štátna bytová výstavba. Uvediem príklad za náš okres:
V štvrtom päťročnom pláne máme okolo 18 % štátnej bytovej výstavby. Mesto Spišská Nová Ves má ale zapísaných uchádzačov o byty 909. Tohto roku dostalo mesto na riešenie sociálnych problémov veľmi málo, lebo sčasti riešilo asanácie. Celkove však na meste treba riešiť 164 vážnych sociálnych prípadov, ktoré nie je možné vyriešiť družstevnou výstavbou alebo inou formou. Týmto chcem povedať, že znižovaním štátnej bytovej výstavby na Slovensku, ale najmä vo Východoslovenskom kraji, kde sú celkom iné bytové podmienky, ako v iných krajoch, sa ukazuje, že mestské národné výbory nebudú schopné vôbec riešiť sociálne prípady. Nastáva potom nespokojnosť u ľudí, množia sa rôzne sťažnosti, avšak národný výbor nemá možnosť, pravda, riešenia. Myslím, že treba sa nám nad touto skutočnosťou vážne zamyslieť.
Na strane 7. predloženého materiálu Slovenskou plánovacou komisiou sa hovorí o využití miestnych zdrojov surovín. To je správne! K tomuto návrhu doporučujem, aby sme ešte viac využili možnosti ťažby travertínu v Spišskom Podhradí, ktorý môžeme vyvážať i do kapitalistického sveta. Tu treba len závod rozšíriť a modernizovať, čím sa zvýši ťažba. Súčasne však treba túto ťažbu travertínu dať do súladu s pamiatkármi v náväznosti na Spišský hrad. Majú strach, že by sme ho snáď podkopali. Tak isto nám treba využiť zdroj kremeňa, ktorý máme u nás vo Švedlári, či už pre našu vlastnú potrebu v sklárskej výrobe, alebo i pre vývoz.
Myslím si, že bude tiež správne, ak naše orgány rozhodnú o výstavbe drevokombinátu Hnilec, ako hovoril o tom súdruh B a r b í r e k, kde je dostatok vlastnej drevnej suroviny i pracovných síl, a súčasne takto bude i riešená zaostalá časť Hnileckej doliny.
Na strane 9. predloženého materiálu, na úseku poľnohospodárskom, sa pre Slovensko vytyčuje u zemiakov ha výnos 140 q do roku 1970. V našom okrese my už danú úlohu plníme a prekročíme ju už tohto roku. Predpokladáme priemerný hektárový výnos nad 200 q zemiakov z 1 ha na celý okres. Súčasne tiež prevádzame druhý zber zemiakov a potom to poriadne spočítame.
Predbežné hektárové výnosy u našich popredných zemiakárov v okrese, ako na: JRD Studenec, v Jabloňové, Bijacovciach, na Štátnom majetku v Spišskej Novej Vsi a v ďalších našich poľnohospodárskych závodoch, majú po prvom zbere zemiakov veľmi sľubné výnosy. U takých odrôd, ako je Vulkán, Blaník, boli až rekordné úrody.
Ďalekopisom Ústredného výboru našej strany boli sme upozornení na urýchlené splnenie nákupných úloh zemiakov. K tomuto dodávame len toľko: Jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky v okrese splnia dnes štátny plán nákupu zemiakov na 100 %. Celý okres splní plán nákupu zemiakov na 100 % najneskoršie do 25. októbra a budeme ďalej pokračovať v nákupe v nadpláne. Ale verte, že mať vysokú úrodu zemiakov je nielen veľká radosti, ale ešte väčšia starosť, ako tieto rýchle a bez strát pozbierať.
Pravda, tejto jeseni nám počasie mimoriadne praje, ale vždy to tak nemusí byť. Nemáme pre zber zemiakov žiadnu poriadnu mechanizáciu. Vieme si predstaviť, koľko treba vynaložiť námahy, koľko treba pracovných síl na zber a manipuláciu okolo 7 a pol tisíca vagónov zemiakov. Keď každý zemiačik treba zdvihnúť, dať do košíčka, potom do vreca, vrece naložiť na vlečku a doviezť do výkupu alebo do pivnice. To je teda veľká drina! Potom nás ďalej čaká robota s triedením zemiakov, najmä sadbových, ale výkonných triedičiek dostatok niet. Kladiem otázku: Nemali by zodpovední výskumníci a technici "čosi" vyskúmať a doriešiť na urýchlený zber zemiakov a na pozberovú manipuláciu so zemiakmi? Nemali by urýchliť výstavbou triediace linky zemiakov, aby sa vysoko robila i produktivita práce? Nemali by sa vynájsť jednoduché a do horských a podhorských oblastí účelné stroje na zber zemiakov?
Na nedostatočnom nákupe zemiakov sa podieľa v súčasnosti niekoľko faktorov. Naše nákupné organizácie, ale i distribučné organizácie, ktoré súčasne mali zemiaky pre zásobovanie obývateľstva distribuovať, svoju úlohu dostatočne nezvládli, čím nastávalo určité samozásobenie a potom i predaj od jednotných roľníckych družstiev priama.
Na druhej strane bol tiež i nedostatok vagónov a súčasne potom v začiatku zberu sme nevedeli, čo so zemiakmi robiť.
V decembri minulého roku na pléne Slovenskej národnej rady kritizoval súdruh Štencl náš okres a niektoré naše jednotné roľnícke družstvá, že sa nedostatočne starajú o skladované zemiaky a ošetrovanie zemiakov pre budúci rok. Pravda, za toto dostal výtku vedúci výrobnej správy. Nám kritika pomohla. My sme si poriadky ako v okrese urobili, i keď nám to príjemné celkom nebolo, kontrola na kontrolu. No a výsledok je aký? Náš okres zasadil zemiaky do 10. mája tohto roku a zasadil ich všetko z vlastnej sadby, kedy sa v lanskom roku hovorilo, že treba vykúpiť zemiaky aj na sadbu, s dodržaním odrodovej skladby, za najnižšieho odpadu, ktorý sa dá predpokladať u zemiakov v krechtoch, lebo je málo ešte vybudovaných zemiakární. Dosiahneme hektárový výnos priemerne 200 q z hektára za celý okres. To je teda výsledok cieľavedomej práce. Preto si myslím, že by bolo správne, aby súdruh Štencl tú danú výtku nášmu vedúcemu výrobnej správy zrevidoval, ale navrhoval by som, či niekto druhý by nemal tú výtku dostať, čo nezabezpečil súčasne plánovanú plochu sadby a teraz nebudú plánované úlohy v mnohých prípadoch splnené.
V závere prosím o pomoc Slovenskú plánovaciu komisiu i Komisiu Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo k riešeniu a zosúladeniu tohto problému v pláne. Tohto roku sme začali s výstavbou skupinového vodovodu Spišská Nová Ves-Levoča a jeho výstavba má byť ukončená v roku 1966. Taktiež radou krajského národného výboru je schválená rekonštrukcia kanalizácie mesta Spišská Nová Ves so začatím v roku 1968 a má sa skončiť v roku 1969. Súčasne sa pripravuje plynofikácia mesta, podľa návrhu plánu KNV má sa uskutočniť v rokoch 1967, prípadne 1968.
Mesto má však nevyhovujúcu vodovodnú sieť, ktorú treba rekonštruovať. Táto rekonštrukcia vodovodnej siete nie je vyjadrená v päťročnom pláne v súlade s ostatnými akciami. Aká nám nastane situácia? Vybudujeme skupinový vodovod, ale mesto dostatok vody mať nebude, pretože stará vodovodná sieť tlaky z nového vodovodu neznesie. Preto prosím o zaradenie rekonštrukcie vodovodnej siete v meste Spišská Nová Ves do päťročnice v náväznosti na spomínané akcie, majúc na mysli, aby sme pri rozkopaní mesta urobili všetky práce naraz.
A ešte malý doplnok k strane 25, kde sa hovorí o cestovnom ruchu, aby bol doplnený o Slovenský raj ako oblasť 1. kategórie.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Berníkovi a ešte pred poludňajšou prestávkou prihlásil sa k odpovedi na interpeláciu súdruha Ing. Ťažkého súdruh povereník Ing. M a r k o.
Povereník Ing. Marko:
Súdružky a súdruhovia,
chcel by som odpovedať, súdruh Ťažký, aby som vysvetlil v čom vidíme rozbor zvýšenia nákladov u variant T06B. Pozastavili sme sa nad tým, že limit Štátnej plánovacej komisie na náklad jednej bytovej jednotky je 55 680 korún. Štátny typizačný ústav vypracoval typ, ktorý má stáť 61 856 korún ako technický podklad pre to, a zrejme je tu v rozpore.
Bratislava má skutočný náklad na tento typ 61 169 korún, zatiaľ čo Košice 76 752 korún. Z čoho rezultujú tieto rozdiely, je otázka, ktorá je našou povinnosťou, aby sme sa na to pozreli. Vážení súdruhovia, príčiny sú tieto:
Predovšetkým príčiny spôsobujúce rozdiel v konštrukčných materiáloch. Vnútorná povrchová úprava panelov v Košiciach je oproti bratislavským väčšia o 3835 korún na jednu bytovú jednotku. Z čoho to vyplýva? Oproti variante STU Praha je rozdiel ešte vyšší, 4655 korún, pretože sú v nákladoch započítané iné materiály a cena týchto materiálov je vyššia.
Konštrukcia výťahovej šachty v Košiciach stojí 1371 korún. Detailným rozborom sa ukázalo, že investor platí dodávateľovi o 561 korún zbytočne viac, pretože mal medziiným aj počítaciu chybu v tom, ovšem túto sme my z tohto rozboru vylúčili, teda expert to vylúčil. No hlavná vec je v panelovej súprave, v konštrukčnom systéme je rozdiel. Tento konštrukčný systém je asi takýto:
V korunách je v Košiciach náklad 5784 korún na bytovú jednotku a v Bratislave 4430 korún. Čím je to dané? Je to dané spotrebou ocele, ktorá je v Bratislave 504 kg a v Košiciach je 493 kg na jednu bytovú jednotku. V korunách to vyzerá tak, že v Bratislave spolu potrebujú na jednu bytovú jednotku ocele za 473 korún a v Košiciach 1294 korún.
Ďalší rozdiel je nielen vo vysokej spotrebe betonárskej ocele, ale tiež v tom, že sa používajú rozličné druhy betónu. Tento rozdiel v kvalite betónu znamená 510 Kčs. Je rozdiel u nosných stien, u stropných panelov a pod. Tak isto u štítových obkladacích panelov, kde sú rozdiely malé, a kde by sa dalo povedať, že je tu prospech, ako objektívna položka v prospech Košíc 181 Kčs, ktoré z toho rozdielu treba odpočítať v prospech Košíc.
Ďalej sú rozdiely v otvorenej výplni okien. Šírka okien v Košiciach pri zámene je vyššia tak, že zvyšuje u varianty Košice náklad na jeden byt o cca 490 Kčs. Rozdiely sú ďalej v medziokenných vložkách s príslušnými prirážkami, u varianty Bratislava je to 155 Kčs, v Košiciach 204 Kčs.
Ďalšie veci sa týkajú cenových otázok. Tu je rozdiel u zvukovej izolácie podláh.
Napokon je tu otázka dispozičného a objemového riešenia. Košická varianta neuvažuje inštalačné podzemné podlažia do objektu, to je vsunuté ako nadzemie a dáva tam ďalšie priestory, napríklad pre bicykle alebo pre sušiareň, komunikácie a pod.
V dôsledku toho znamená košický typ určité vylepšenie. Môže sa brať podľa názoru expertov asi 1450 Kčs na jednu bytovú jednotku ako objektívne v prospech Košíc. To by ale znamenalo v každom prípade, že tento rozsah, ktorý je expertízou posúdený na 15 583 korún, zodpovedá tomu, čo som uviedol, zhruba medzi 10-15 tisíc korunami.
Neinformoval by som vás úplne, ak by som nepovedal to, že súdruhovia v Košiciach boli prví v republike, ktorí začínali s týmto typom a samozrejme pri začiatkoch sa vyskytnú aj určité riziká alebo nedokonalosti. Život ovšem išiel ďalej a dnes by bolo správne, keď sa Bratislavčania naučili mnohému v Košiciach, aby sa teraz situácia obrátila, aby sa súdruhovia v Košiciach opätovne pozreli do Bratislavy. Ja si myslím, že koniec-koncov to je účel hry a nič v zlom som v takomto zmysle nemyslel s tou vetou, na ktorú som poukázal ako jednu z ďalších zdrojov zefektívnenia našej investičnej výstavby.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Markovi, teraz, súdružky a súdruhovia, urobíme poludňajšiu prestávku. Začneme rokovať presne o štvrť na tri.