má obnoviť výroba v 14 tehelniach, v Stredoslovenskom v 6 a vo Východoslovenskom tiež V 6 prevádzkach.

Príkladom toho, ako možno urýchlene riešiť nedostatok stavebných hmôt, je aj skúsenosť okresu Trnava, kde sa dobrou organizátorskou prácou okresných orgánov za účinnej pomoci Západoslovenského KNV podarilo v tomto roku zvýšiť kapacitu tehelní v okrese a rozšíriť výrobu tehál o 14, 5 miliónov tehlových jednotiek.

Všetky uvádzané problémy nemožno ponechať len na iniciatívu podnikov a odborových riaditeľstiev. Orgány Slovenskej národnej rady budú v úzkej spolupráci s ministerstvami a odbornými orgánmi vlády vplývať na ich aktívne riešenie, budú im venovať i naďalej prvoradú starostlivosť.

V období štvrtej päťročnice chceme vytvoriť vhodné podmienky pre ďalší rast zamestnanosti na Slovensku. V nových podmienkach riadenia musíme však dôslednejšie spájať rozširovanie zamestnanosti s uplatňovaním kvalitatívnych stránok rozvoja širším využívaním hmotnej zainteresovanosti pracujúcich. Sme presvedčení, že správne, ekonomicky zdôvodnené zásady mzdovej politiky, uplatňované tak voči jednotlivcom, ako aj podnikom a odvetviam výrobnej a nevýrobnej sféry, nám pomôžu vytvárať také spoločenské vzťahy, v ktorých sa bude ďalší vývoj ekonomiky urýchľovať. Z takýchto princípov vychádza i návrh štvrtej päťročnice v oblasti životnej úrovne, o ne sa opierajú aj základné faktory rastu osobnej a spoločenskej spotreby.

Pre zabezpečenie rastu osobnej spotreby sa v päťročnom pláne počíta s rastom maloobchodného obratu zhruba o 28 %, pričom v štruktúre spotreby sa počíta s rýchlejším rastom predaja priemyselného tovaru. Ďalej sa bude zvyšovať úroveň a kultúrnosť predaja rozširovaním a kompletizovaním zariadení obchodnej siete.

V  rozvoji služieb pre obyvateľstvo, poskytovaných podnikmi miestneho hospodárstva a výrobnými družstvami, sa zameriavame na zvyšovanie výkonov, predovšetkým v základných službách, ako aj v ďalších odboroch, o ktoré je u obyvateľstva záujem.

V cestovnom ruchu sa bude ďalej pokračovať v budovaní materiálno-technickej základne, najmä vo Vysokých Tatrách, v pohorí Fatry a v Piešťanoch, kde sa najviac sústreďuje záujem domácich i zahraničných návštevníkov. Mimo toho sa budú budovať zariadenia cestovného ruchu i v ďalších oblastiach. Na rozvoj cestovného ruchu sa vynaloží do roku 1970 približne 42 % celoštátnych prostriedkov hlavne na rozšírenie ubytovacích a stravovacích kapacít, výťahov, vlekov a podobne.

Hlavnou úlohou na úseku spoločenskej spotreby bude zlepšovať podmienky života pracujúcich, starať sa o ďalší rast kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, predovšetkým rozširovaním kapacity škôl a kultúrnych zariadení, s cieľom poskytnúť, do roku 1970 všetkej mládeži na celom území štátu rovnaké mocnosti vzdelania. Na úseku zdravotníctva počíta sa s ďalším skvalitnením zdravotníckej starostlivosti, plánuje sa výstavba nových. nemocníc a ostatných zdravotníckych zariadení. Cieľavedomejšie sa pristupuje tiež k riešeniu bytového problému tak, aby sa postupne odstraňovali i medzioblastné rozdiely vo vybavení domácností bytmi.

V súčasnom období pristupujeme k príprave plánu na rok 1957, ktorý bude mať významné postavenie v realizácii úloh štvrtého päťročného plánu. Preto všetkým prácam, ktoré s tým súvisia, venujeme v orgánoch Slovenskej národnej rady osobitnú starostlivosť.

Na základe rozborov doterajších vývojových tendencií možno počítať v budúcom roku so vzrastom priemyselnej výroby na Slovensku zhruba o 10 až 11 %, v stavebníctve o 4 až 5 % a v poľnohospodárstve o 2, 5 až 3 %. Znamená to teda, že vplyvom priaznivých výsledkov v tomto roku môžeme rátať v roku 1967 v porovnaní s úvahami základných smerov z apríla tohto roku s vyšším tempom rastu v priemysle a čiastočne i v stavebníctve. V poľnohospodárstve naďalej uvažujeme s pôvodne predpokladanou úrovňou.

Objem prostriedkov na investičnú výstavbu sa má zvýšiť o 9 %. Pritom ďalší rozvoj nevýrobnej sféry sa zabezpečí tým, že sa do užívania odovzdá 900-1000 školských učební, ukončí sa 30 600 bytových jednotiek a o 900 postelí sa rozšíri kapacita zdravotníckych zariadení.

Veľkú pozornosť v tomto období venujeme rozpracovaniu a riešeniu otázok súvisiacich s investičnou výstavbou. Nový spôsob financovania investícií vytvára celkom novú situáciu, nastoľuje na riešenie rad problémov. Podniky počnúc budúcim rokom budú musieť investície financovať z vlastných zdrojov. Pri doterajšom spôsobe financovania investícií v podstate zo štátneho rozpočtu nehrala otázka rozdielnej tvorby zdrojov vo vzťahu k potrebe finančných prostriedkov na investície v jednotlivých podnikoch i oblastiach štátu prakticky žiadnu úlohu.

Vychádzajúc z toho, že v päťročnici sa počíta s pomerne rozsiahlou výstavbou priemyslu na Slovensku, musíme na jednej strane brať do úvahy nižší priemyselný potenciál a na druhej strane vidieť rozsah finančných potrieb pre zabezpečenie uvažovanej výstavby. Podľa predbežných prepočtov sa ukazuje nedostatok vlastných finančných zdrojov podnikov, hlavne v hutníctve, chémii a v spotrebnom priemysle.

Tieto otázky sa v súčasnej dobe skúmajú v širších súvislostiach a hľadajú sa cesty riešenia. Možnosti vidíme predovšetkým v účelnom prerozdelení finančných zdrojov, vo vyšších úveroch a z hľadiska dlhodobého rozvoja v dôslednom výbere investičných akcií s vysokou efektívnosťou. Napokon nesmieme zabúdať ani na zhospodárňovanie celého výrobného procesu, kde čakajú najmä podniky na Slovensku už v najbližšom období náročné úlohy.

V tomto roku sa prvý raz uskutočňuje výber akcií pre začatie v roku 1967 formou výberového konania za účasti banky. Tohoročná príprava investičných akcií obsahuje v sebe správne prvky. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že sa hlavný dôraz kladie na efektívnosť pri rozhodovaní o nových stavbách. Z podnikmi navrhovaných 270 novostavieb vylúčilo sa vo výberovom konaní hneď na začiatku 40, ako málo efektívnych. Priaznivo treba hodnotiť i skutočnosť, že stavby, ktoré sa majú začať v budúcom roku, majú vo veľkej väčšine značne vyššiu výnosovosť ako je priemer za príslušné odvetvie.

Druhým dôležitým prvkom výberu nových stavieb je značné zrýchlenie doby výstavby. Priemerná doba výstavby sa v minulých rokoch u stavieb rovnakej veľkosti pohybovala medzi 3-4 rokmi, zatiaľ čo u novostavieb, ktoré prešli výberovým konaním, sa počíta v priemere s výstavbou za 28 mesiacov. Zdá sa, že podniky správne pochopili, že nová výstavba sa musí uberať takýmto spôsobom.

Popri investičnej výstavbe ďalším dôležitým problémom celoštátneho charakteru je otázka vyrovnania platobnej bilancie zahraničného obchodu. Problém je o to zložitejší, že dochádza i k zhoršeniu cenových relácií na zahraničných trhoch. V súvislosti s tým vláda už v júli tohto roku prijala opatrenia na zlepšenie zahranično-obchodných vzťahov tak, aby sa dosiahla vyrovnanosť už pri vypracovaní návrhu plánu na rok 1967.

Očakávame, že podniky na Slovensku správne pochopia potreby hospodárstva v oblasti rozširovania vývozu. Ide o nezbytný záujem i samotných podnikov. Veď podiel exportu na celoštátnych úlohách dosahuje dnes zhruba 14 %, kým podiel na celoštátnej, produkcii už zhruba 21 %. Zainteresovanosť podnikov na vývoze a aktívny vplyv zahraničného trhu na zvyšovanie technickej úrovne výroby a kvality výrobkov - to by malo podnietiť podniky využiť všetky rezervy pre rozširovanie exportu a tým napomôcť riešeniu zložitej problematiky vyrovnania platobnej bilancie.

Plán na budúci rok budeme zostavovať pri komplexnom uplatnení princípov novej sústavy a pri zvýšenej právomoci podnikov. Súčasne ide o jeden z dôležitých rokov, v ktorom úspešným vyriešením problémov môžeme urobiť ďalší významný krok v konsolidácii našej ekonomiky.

K niektorým otázkam urýchleného zavádzania novej sústavy do hospodárskej praxe.

Realizácia úloh päťročného plánu bezprostredne súvisí so zavádzaním účinnejších foriem plánovitého riadenia. Na základe uznesení XIII. sjazdu KSČ sa pripravili opatrenia na urýchlenú realizáciu novej sústavy. Sú vyjadrené v rámcových podmienkach hospodárenia podnikov platných od 1. januára 1967 a znamenajú podstatný krok v plnšom uplatnení tovarovo-peňažných vzťahov v našej ekonomike. Od budúceho roku sa teda vytvára priestor pre komplexné uplatnenie princípov novej sústavy a súčasne pre objektivizáciu vzťahov hospodárskych organizácií voči štátu zavedením sústavy jednotných odvodov.

Praktické uplatnenie nových podmienok hospodárenia sa opiera o základný predpoklad, ktorým je súčasne pribiehajúca prestavba veľkoobchodných cien. Nové veľkoobchodné ceny konštruované na báze výrobného typu ceny odstránia postupne doterajšie neodôvodnené rozdiely v úrovni cenových relácií, v rentabilite medzi odvetviami, výrobnými odbormi i skupinami výrobkov.

Zmysel generálnej prestavby veľkoobchodných cien je i v tom, že nové ceny umožnia postupne vytvoriť priame vzťahy medzi veľkoobchodnými, maloobchodnými a svetovými cenami. V tom je základ, aby cena ako ekonomický nástroj spätne vplývala na výrobu a aby sa stala objektívnym meradlom pre hodnotenie efektívnosti a rentability každého jednotlivého podniku a celého hospodárstva.

Často sa hovorí o pružnej ekonomickej sústave cien. To si však nemožno vykladať tak, že sa štát zrieka centrálneho usmerňovania cenovej politiky. Naopak, najmä v prvom období bude treba sledovať ekonomický dopad nových cien na rozvoj výrobných odborov a podnikov. Ak by ich vývoj začal pôsobiť v rozpore s predpokladanou koncepciou rozvoja podnikov a územných celkov, bude treba po dôkladných rozboroch z centra uskutočňovať príslušné cenové zásahy zodpovedajúce platným zásadám celoštátnej cenovej politiky.

Cenové úpravy treba posudzovať v širších národohospodárskych súvislostiach. Je známe, že v priebehu vývoja zákonite dochádza k určitým zmenám podmienok vo výrobe i spotrebe. Na to musia zodpovedajúcim spôsobom reagovať ceny a spätne tieto podmienky aktívne ovplyvňovať. Z takýchto hľadísk treba chápať i cenové úpravy, ktoré sa uskutočnili začiatkom októbra tohto roku.

V podmienkach pôsobenia jednotných, dlhodobe platných odvodov a aktívneho vplyvu cien sa nesporne zvýši záujem podnikov o  reálne overenie vlastných možností i potrieb. Zvýši sa aj kvalita a reálnosť samotného plánu.

Sústava odvodov je stanovená na báze nových cien a umožňuje zámenu vo voľbe výrobných činiteľov. Požaduje však od každého podniku určitú minimálnu efektívnosť a zvýhodňuje tie podniky, ktoré budú pracovať lepšie a naopak. Dlhodobá platnosť odvodov vytvára priaznivé podmienky pre rozšírenie iniciatívy podnikov aj pre ich perspektívny rozvoj.

Tieto zmeny vyvolajú nepochybne určité rozpory a problémy vyplývajúce nielen z rozdielnej úrovne organizátorskej práce a hospodárenia podnikov, ale aj rozdielneho technického vybavenia, skladby výroby a sortimentu. Tým sa mnohé podniky bez vlastného pričinenia dostanú do výhodnej situácie, kým druhé budú mať ťažkosti. Tieto konflikty sa musia uvážlivo a dôsledne riešiť. Výhľadove musí však tlak trhu dopadať na všetky podniky rovnako, pretože len tak môžeme dospieť k plnému rozvinutiu aktívne pôsobiacich síl na rozvoj národného hospodárstva.

Ďalšou oblasťou, kde sa od základov zmení doterajšia prax direktívneho plánovania, je investičná výstavba. Nový systém financovania investícií znamená dôsledné uplatnenie zásady, že každý zámer v hospodárstve musí prejsť previerkou tovarovopeňažných vzťahov. Efektívnosť investícií však nemožno posudzovať len podľa súčasných pomerov na trhu alebo okamžitých možností, alebo potrieb podnikov. Tu sa musí vychádzať z dlhodobých plánov, dávajúcich predstavu o perspektívach a zameraní rozvoja hospodárstva celej republiky. Plán v tomto poňatí bude mať preto aj naďalej vplyv na zameranie investícií. Prostriedky na výstavbu bude obzvlášť v prvom období poskytovať vo forme úveru banka, a to na základe osobitného výberového konania; v ktorom sa preverí efektívnosť a návratnosť každej akcie, pre ktorú podniky požadujú úver.

V  rámci pripravovaných opatrení sa novým spôsobom riešia i  otázky zabezpečovania rozvoja Slovenska a oblastí pri uplatnení celoštátnych kritérií ekonomickej efektívnosti. Základným nástrojom riadenia bude naďalej plán rozvoja hospodárstva na Slovensku, hlavne perspektívny, ktorý stanoví základné úlohy a vymedzí prostriedky vo výstavbe, v príprave kádrov a kvalifikovaných robotníkov, v rozvoji vedecko-výskumnej základne, v spoločenskej a osobnej spotrebe.

Sústava ekonomických nástrojov v súlade so zámermi plánu bude na jednej strane podporovať rozvoj ekonomicky slabších oblastí a na druhej strane má regulovať vývoj preindustrializovaných oblastí. To sa má uskutočňovať formou účelových investičných dotácií, zliav a podobne. Problémy, ktoré sa ukazujú na tomto úseku, sa v súčasnej dobe riešia s príslušnými cetrálnymi orgánmi.

Odhliadnuc od toho, že treba vyjasniť ešte viaceré aplikácie rámcových podmienok hospodárenia, všetky nové opatrenia v systéme riadenia vo svojom súhrne majú za cieľ upevniť našu ekonomiku a vytvoriť tak základné predpoklady pre trvalý rast životnej úrovne nášho ľudu. Musíme mať preto stále na zreteli základný zmysel a cieľ všetkých opatrení a priestor, v ktorom budú pôsobiť. Budeme čeliť tak snahám zachovávať staré metódy práce prejavujúce sa ešte zasahovaním do činnosti podnikov podrobnými direktívnymi príkazmi, ako aj proti monopolným a iným nežiadúcim tendenciám, ktoré môžu brzdiť ozdravné procesy v našom hospodárstve.

Dnešným rokovaním dovršujeme jednu z významných etáp v konkretizovaní hospodárskej politiky strany na najbližšie obdobie. Tak stranícke orgány na Slovensku, i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady venovali príprave päťročného plánu v každej etape prác sústavnú pozornosť. Úzka spolupráca slovenských národných orgánov s orgánmi centra umožnila priebežne riešiť najzávažnejšie problémy ďalšieho vývoja hospodárstva a zosúladiť návrhy na využitie zdrojov a podmienok Slovenska s celoštátnymi potrebami a možnosťami.

Práce na konkretizovaní a ďalšom upresňovaní päťročného plánu nekončia. Ráta sa s tým, že najmä pri príprave ročných plánov a pri ich realizácii už vo väčšom rozsahu začnú pôsobiť sily uvoľnené zavedením novej sústavy.

V súlade s uzneseniami plenárneho zasadnutia Ústredného výboru KSS z 30. septembra tohto roku i októbrového pléna ÚV KSČ musíme sústrediť pozornosť na riešenie tých naliehavých problémov, ktoré sú súčasťou celkovej koncepcie rozvoja národného hospodárstva. Ide predovšetkým o to, aby sme v ďalších plánovacích prácach osobitne starostlivo vytvárali ďalšie predpoklady pre ešte plnšie využívanie zdrojov Slovenska v záujme ďalšieho posilňovania hospodárskeho potenciálu celej republiky.

V  tejto súvislosti budú príslušné orgány Slovenskej národnej rady usilovne naďalej venovať pozornosť:

-  rozvinutiu širokej iniciatívy k získaniu ďalších zdrojov a aktívnemu presadzovaniu línie intenzifikácie a zefektívnenia rozvoja hospodárstva;

-  ďalej sa musíme starať o ekonomickejšie využitie všetkých zdrojov pracovných síl, najmä z radov mládeže, vytvorenie podmienok pre výraznejšie zníženie smennosti vo vyučovaní na základných deväťročných školách, podmienok pre výchovu 15-ročného dorastu a jeho zaradenie do učňovského pomeru;

-  ďalej o posilnenie priemyselnej výstavby v rokoch 1968-1970 na základe úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády číslo 138 z tohto roku, najmä premiestením rýchlonávratných a investične menej náročných kapacít spracovateľského priemyslu; pritom riešiť i otázky komplexnejšieho využitia drevnej hmoty a problémy ekonomicky menej rozvinutých oblastí;

-  ďalej o zabezpečenie ochrany územia pred záplavami v povodí rieky Dunaj a jej komplexné využitie.

Súbežne s týmito problémami musíme vyriešiť i nesúlad medzi rozsahom investícií, ktoré sú uvažované v päťročnom pláne rozvoja hospodárstva na Slovensku a finančnými zdrojmi v súvislosti s uplatňovaním rámcových podmienok hospodárenia podnikov. Tomuto problému budeme venovať popri iných hlavnú pozornosť už teraz, v období prípravy návrhu na rok 1967.

Sme si vedomí toho, že úspešné riešenie všetkých problémov v rozvoji našej ekonomiky je závislé od toho, s akými výsledkami bude pracovať náš priemysel, poľnohospodárstvo, zahraničný obchod, doprava a ostatné odvetvia národného hospodárstva. Čím viac zdroj dv sa bude vytvárať, tým rýchlejší bude rozvoj hospodárstva i rast životnej úrovne nášho ľudu v najbližších rokoch, i po roku 1970.

V  tomto období pripravujeme rozpracovanie ciest a smerov dlhodobého výhľadu rozvoja hospodárstva na Slovensku. V súlade s celoštátnym postupom zapájame do týchto prác široký aktív pracovníkov z teoretického frontu i hospodárskej praxe. Včasným a dôkladným rozpracovaním smerov rozvoja po roku 1970 a ich konfrontáciou s celoštátnymi zámermi chceme prispieť k vytvoreniu reálnej a dlhodobej základne vývoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Podľa článku 74 ústavy má sa Slovenská národná rada zúčastňovať na príprave štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a prerokúvať súhrnné otázky rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku. Preto doporučujeme, aby dnešné plenárne zasadnutie vyslovilo súhlasí s návrhom plánu do roku 1970 a aby toto stanovisko bolo oznámené i Národnému zhromaždeniu.

Pristupujeme dnes pred pracujúcich Slovenska s ďalšími perspektívami rozvoja na najbližšie roky. Dovoľte mi, menom Predsedníctva Slovenskej národnej rady ubezpečiť plenárne zasadnutie, že vyvinieme potrebné úsilie, aby sme v úzkej súčinnosti s orgánmi celoštátneho riadenia doriešili problémy ďalšieho rozvoja Slovenska v duchu línie a uznesení XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa. (Potlesk.)

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi ministrovi Barbírkovi za úvodné slovo.

Bol vám, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, rozdaný návrh uznesenia k zpráve o úlohách rozvoja národného hospodárstava na Slovensku v rokoch 1966 až 1970. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi Slovenskej plánovacej komisie poslancovi Ing. Jaroslavovi K n í ž k o v i, alebo predniesli v rozprave.

Teraz prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Ing. Ján Marko, minister, podpredseda SNR a predseda Slovenskej komisie pre techniku Ing. Štefan Sádovský

Ing. Petronela Višňovcová, povereníčka SNR pre obchod Matej B e r n í k

MUDr. Vladimír Zvara, povereník SNR pre zdravotníctvo Ing. Emil Píš

Emil C h l e b e c, predseda Komisie SNR pre vodné hospodárstvo

Emília M u r í ň o v á gen. mjr. Ján S t r c u l a Jozef Malina

Dr. Matej L ú č a n, povereník SNR pre školstvo a kultúru Štefan Trstenský Terézia Strmenská a doc. Vasiľ Kapišovský

Dávam slovo prvému prihlásenému, súdruhovi Markovi.

Povereník-predseda Ing. Marko:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

V podkladovom materiáli, ktorý sme dostali k dnešnému rokovaniu o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v štvrtej päťročnici, ako aj v referáte súdruha predsedu Slovenskej plánovacej komisie je dostatočne zvýraznená úloha vedy a techniky a jej podiel na riešení vážnych a zložitých otázok rozvoja materiálneho a kultúrneho života našej spoločnosti.

Stotožňujem sa s poňatím tejto problematiky a charakteristikou uvedených úloh rozvoja vedy a techniky na Slovensku. Nebudem preto ani obšírnejšie rozvádzať túto problematiku a chcem pri dnešnej príležitosti podtrhnúť len tri základné fakty:

Po prvé: tým, že sa k dnešnému počtu približne 22 000 pracovníkov a s výskumnými pracovníkmi vysokých škôl temer 24 000 pracovníkov pripojí ešte v priebehu štvrtej päťročnice asi 14 000 výskumných pracovníkov, vyrovná sa v podstate doterajšia, a treba popravde povedať, aj veľmi citeľná disproporcia medzi rozsahom výroby a rozsahom výskumnej a vývojovej základne tejto výroby na Slovensku. Nepochybujem o tom, že týchto 35 000 pracovníkov vedy, výskumu, vývoja a rôznych technických inštitúcií môže a aj musí výrazne prispieť k riešeniu súčasných technických a ekonomických otázok Slovenska a patričným čestným podielom aj k riešeniu otázok celoštátnej ekonomiky.

Po druhé: rozvoj našej vedy a techniky, ak by sme zostali len pri počtoch pracovníkov a nestarali sa o ďalšie podmienky ich rozvoja, bol by zase len jedným z mnohých prejavov extenzívnej činnosti, ktorá dnes už ani na tomto úseku nemá dostatočné oprávnenie.

Preto bude úlohou nielen riadiacich orgánov štátu, ale aj samotných vedeckých a technických ustanovizní, celej propagandy o vede a technike, dať na denný program otázky kvalitatívneho rozvoja našej vedy, úrovne výskumných a vývojových prác, ich. realizácie v hospodárskej a spoločenskej praxi, serióznej propagácie vedeckých poznatkov a racionálnej prípravy vedeckých a technických kádrov.

V  tomto smere pripravili štátne orgány viaceré návrhy, ktoré sa v týchto dňoch a týždňoch prerokúvajú na najvyššej úrovni.

Po tretie: chcel by som ubezpečiť tých súdruhov poslancov, ktorí sa znepokojujú stavom vybavenosti našich výskumných ústavov a zariadení, že táto stránka plánu vedy a techniky a jej rozvoja vôbec, nás všetkých veľmi trápi, a že v dohode so Štátnou plánovacou komisiou vynasnažíme sa túto situáciu, najmä na našich vysokých školách a v strojárenstve na Slovensku v priebehu ďalších prác na pláne doriešiť a dopracovať.

Toľkoto stručne k niektorým aktuálnym otázkam plánu vedy a techniky v štvrtej päťročnici.

Dovoľte mi teraz, súdružky a súdruhovia, niekoľko poznámok k naliehavým otázkam investičnej politiky a praxe.

Poďme najprv k problematike prípravy a zostavenia investičného plánu pre roky štvrtej päťročnice.

Je to po prvý raz, čo v zostavovaní a príprave päťročnice mohli sa posúdiť otázky investičného plánu z územnotechnických hľadísk. Považujem to aj do budúcna za dobrý začiatok pre vypracovanie správnej koncepcie investičnej výstavby.

Tento postup sme zvolili na Štátnej a Slovenskej komisii pre techniku na základe uznesenia XII. sjazdu Komunistickej strany Československa, kde bolo uložené pre zlepšenie prípravy investičnej výstavby zdokonaliť územné plánovanie a zvýšiť pozornosti otázkam tvorby životného a pracovného prostredia.

V   rámci posúdenia územno-technických dôsledkov centrálne a odborové posudzovaných investícií navrhovaných na začatie do roku 1970 bolo preverených na Slovensku 405 navrhovaných stavieb za aktívnej účasti národných výborov, urbanistických stredísk krajských projektových ústavov a Štátneho ústavu pre rajónové plánovanie v Bratislave.

Možno konštatovať, že prakticky všetky investície v Západoslovenskom kraji sú realizovateľné bez osobitných opatrení, pretože v oblastiach, v ktorých sa má uskutočniť výstavba, sú dostatočné rezervy všetkých územno-technických parametrov.

Ukázali sa však vážne problémy pri zabezpečovaní vody, ako napr. u nového pivovaru v Trnave, náročného na pitnú a úžitkovú vodu. Privedením vody zo zdrojov v Dobrej Vode a Dechticiach sa na určité obdobie zabezpečí krytie potrieb, ale vzhľadom na predpokladaný vzrast mesta po roku 1970 je potrebné vybudovať nový vodný zdroj.

Podobné mnohé z veľkých sídlisk v kraji doteraz nemajú vybudovaný vodovod: Holíč, Zlaté Moravce, respektíve ich dnešné zdroje nedostatočne kryjú dnešnú spotrebu, ako: Skalica, Trnava, Topolčany, Partizánske. Plán do roku 1970 rieši čiastočne tento problém, no nezabezpečuje definitívne zdroje vody, napríklad pre sídliská Partizánske a Topoľčany.

Doterajšia zaostalosti kraja v odvádzaní a čistení odpadových vôd sa návrhom plánu podstatne zlepší. Rozostavané kanalizačné sieto a čistiarne spolu s menovitými a krajsky plánovanými investíciami prispejú k zlepšeniu životného prostredia v dôležitých sídliskách kraja. Z hľadiska etapizácie je potrebné ešte skoordinovať výstavbu kanalizačnej čistiarne v Leviciach, výstavbu mliekárne, bavlnárskeho kombinátu a levických sídlisk.

Osobitné riešenie najmä z hľadiska teplofikácie, dopravy a údržby bytového fondu si vyžaduje hlavné mesto Slovenska Bratislava.

V južnej časti Stredoslovenského kraja, ktorý má veľmi nepriaznivé podmienky z hľadiska zdrojov prevádzkovej vody, sa situácia rieši s plánovanou výstavbou nádrže Ružiná, no doteraz sa nepodarilo časové uspokojiť potreby hornej Nitry a niektoré dalšie prípady.

V ďalšej časti chcel by som charakterizovať súčasný stav ú-. zemno-plánovacej a projektovej prípravy bytovej a občianskej výstavby, ktorá sa začne v roku 1967, pretože táto otázka je právom nastoľovaná súdruhom predsedem Barbírkom v jeho úvodnom prejave. Od roku 1961 počet bytov na Slovensku neustále klesá, a to z viacerých príčin. Jednou z nich sú otázky už spomenutej územno-plánovacej a projektovej prípravy. Celkove sa má v budúcom roku napríklad začať výstavba 26 sídlisk, z toho 11 v Západoslovenskom, 9 v Stredoslovenskom kraji a 6 vo Východoslovenskom kraji. Všetky tieto sídliská majú vypracované podrobné územné plány.

Vyskytujú sa však ešte stále typické negatívne javy, ktoré pôsobia na včasnosť a kvalitu územno-plánovacej prípravy.

Jedným z nich je nepredvídavosť pri určení rozsahu územia pre výstavbu. Podrobné územné plány sa spracúvajú často izolovane a neriešia vzájomné väzby; najmä v styčných územiach.

Ďalším negatívnym javom je neujasnenosť na rozsah bytovej výstavby tej-ktorej časti mesta, čo zapríčiňuje potom nárazové požiadavky na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Často až len na základe zásahov výkonných orgánov Slovenskej národnej rady pristupuje sa k odstraňovaniu týchto nedostatkov a k vzájomnému zosúlaďovaniu koncepcie výstavby jednotlivých sídlisk, ako je to v príklade sídliska Zlatý Potok vo Zvolene, Kuzmányho ulice v Košiciach, Ružomberok - Stred, sídlisko Fončorda a Trenčín - Dlhé Hony.

Vychádzajúc z týchto poznatkov domnievam sa, že je potrebné, aby národné výbory v omnoho väčšej miere ako doteraz zvýšili náročnosť na časovú prípravu územno-plánovacej dokumentácie a možnosti vytvorené zriadením útvarov hlavných architektov a urbanistických stredísk dôslednejšie využívali v smere zvýšených nárokov na kvalitu a komplexnosť tázemno-plánovacej prípravy. S týmto súvisí aj cieľavedomé dobudovanie týchto útvarov, ktorýoh činnosť by mala byť hlavnou zárukou zlepšenia územno-plánovacej prípravy výstavby.

V poslednom čase sa v súvislosti s realizáciou investičnej výstavby veľmi často konštatuje, že príčinou neuspokojivého plnenia investičného plánu je projektová nepripravenosť.

Pokiaľ ide o projektovú prípravu pre rok 1967, k 30. septembru tohto roku sú vypracované a schválené úvodné projekty sídlisk pre 13 000 bytov, čo činí 82 % z celkového počtu bytov, zahajovaných v roku 1967. V tomto smere treba kriticky pripomenúť, že dosiaľ neboli ukončené niektoré úvodné projekty, napríklad:

-  sídlisko Prievidza - Dlhá ulica

-  sídliská: Nová Dubnica-súbor B2, sídliská Dolný KubínBysterec, III. etapa, ktoré boli oneskorene zaradené do plánu, alebo to boli aj zbytočné prieťahy určovaním palivovej základne.

Pre výstavbu zahajovanú v prvom štvrťroku 1967 krajské projektové ústavy odovzdali do 30. septembra tohto roku vykonávacie a jednostupňové projekty pre 56 % bytov a pre 80 % objektov občianskej a technickej vybavenosti.

Ako vidieť z tohto prehľadu, je to obstojná situácia, ktorá sa pri dobrej spolupráci zúčastnených partnerov môže ešte do konca roka a v prvom kvartáli budúceho roka podstatne zlepšiť. Ale chyba lávky. Skúsenosti ukazujú, že mnohí partneri v investičnej výstavbe namiesto toho, aby si vychádzali v ústrety, hľadajú hoci