Slovenská národná rada
10. schôdzka
20. októbra 1966
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA O SCHÔDZKACH
SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v rokoch 1966 - 1970
Námety poslancov na zlepšenie činnosti pléna Slovenskej národnej rady a práce poslancov v orgánoch SNR a vo volebných obvodoch
Bratislava 1966
IV. volebné obdobie
Stenografická zpráva
o 10. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 20. októbra 1966
Prítomní:
Predseda SNR Michal C h u d í k;
podpredsedovia Ing. František B a r b í r e k, Ing. Ján M a r k o a Jozef Kríž;
delegácia Národného zhromaždenia - členovia Predsedníctva František T y m e š, predseda Výboru NZ pre plán a rozpočet, a Jozef Valo, poslanec NZ Ing. Vendelín M a c h o, CSc;
delegácia vlády - František Krajčír, podpredseda vlády, Richard D v o ř á k, minister financií, František M o r k u s, prvý námestník predsedu Štátnej plánovacej komisie; funkcionári a vedúci pracovníci z prerokúvaného úseku; 79 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
(Začiatok schôdzky o 9, 00 hod. )Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 10. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom rokovaní vítam delegáciu Národného zhromaždenia, súdruha Františka T y m e š a, člena Predsedníctva Národného zhromaždenia a predsedu Výboru pre plán a rozpočet, ako vedúceho delegácie, ďalej súdruha Jozefa Valu, člena Predsedníctva NZ, a poslanca NZ súdruha Ing. Vendelína Machu, ďalej delegáciu vlády, súdruha Františka Krajčíra, podpredsedu vlády, ako vedúceho delegácie, súdruha Richarda D v o ř á k a, ministra financií a súdruha Františka M o r k u s a, prvého námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie, ako aj ostatných prítomných hostí.
Súdružky a súdruhovia,
navrhujem, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenská národná rada pre 10. schôdzku zvolila za overovateľov poslancov Dr. h. c. Alexandra H o r á k a a Mateja B e r n í k a.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Prikročíme k schváleniu programu 10. schôdzky.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje tento program:
1. Zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v rokoch 1966-1970
2. Námety poslancov na zlepšenie činnosti pléna Slovenskej národnej rady a práce poslancov v orgánoch SNR a vo volebných obvodoch.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky k programu?
(Neboli. )
Pripomienky nie sú.
Kto súhlasí s navrhnutým programom?
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania ?
(Nikto. )
Program je schválený a pristúpime k prerokovaniu prvého bodu, ktorým je zpráva podpredsedu SNR a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v rokoch 1966-1970.
Podkladový materiál k tomuto bodu bol (poslancom, ako aj všetkým prizvaným hosťom rozposlaný.
Ústny výklad k materiálu prednesie súdruh minister František B a r b í r e k.
Dávam mu slovo.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia, súdružky súdruhovia!
Uznesenia a závery XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa upriamujú pozornosť všetkých článkov nášho štátneho a hospodárskeho života na konkretizovanie hospodárskej politiky strany v najbližšom období. Chceme dosiahnuť vyššiu účinnosť práce tak v oblasti riadenia, i v samotnej výrobe, vyriešiť slabé miesta v rozvoji ekonomiky a vytvoriť také podmienky pre ďalší rozvoj výrobných síl, ktorými sa bude cieľavedome zabezpečovať dynamický rozvoj celej socialistickej spoločnosti.
Na čele úsilia o doterajší rozvoj národného hospodárstva stála a bude i na ďalej stáť naša komunistická strana. V období príprav XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa sa na základe dôkladného prehodnotenia minulého vývoja hospodárstva rozpracovali smery riešenia vecných problémov i metód riadenia. Súčasne sa pracovalo na návrhu štvrtého päťročného plánu, ktorý vyjadruje vo svojich úlohách a cieľoch ekonomickú politiku Československej socialistickej republiky do roku 1970.
Štvrtý päťročný plán je organickou súčasťou dlhodobého programu strany v rozvíjaní života socialistickej spoločnosti. Určuje postavenie československého národného hospodárstva v medzinárodnom meradle a zvýrazňuje aj podiel pracujúcich našej vlasti na upevňovaní a posilňovaní ekonomického potenciálu celého socialistického tábora.
Za rozhodujúcu úlohu štvrtej päťročnice treba považovať urýchlené vytváranie zdrojov uplatňovaním novej sústavy riadenia a vedecko-technického rozvoja tak, aby naďalej pokračoval proces konsolidácie a rekonštrukcie hospodárstva. To sú cesty, pomocou ktorých sa budú zabezpečovať predpoklady pre ekonomickú efektívnosť rozvoja, posilňovať rezervy v hospodárstve, zabezpečovať obranyschopnosť štátu a zvyšovať životná úroveň obyvateľstva v optimálne možných proporciách a štruktúre.
Návrh zákona o štvrtom päťročnom pláne, ktorý vláda v najbližších dňoch predloží Národnému zhromaždeniu, vymedzuje rozhodujúce úlohy a zameranie plánu rámcové. Ponecháva dostatočný priestor pre jeho realizáciu podľa budúceho vývoja ekonomiky za podmienok uplatňovania nového hospodárenia podnikov, ktoré bude platiť od 1. januára 1967. Svojou legislatívnou koncepciou tak vyjadruje úlohu perspektívneho plánu, ktorý má umožňovať výrobno-hospodárskym jednotkám a podnikom pri rešpektovaní ekonomických nástrojov pružne konkretizovať ukazovateľov plánu.
Takéto poňatie päťročného plánu neznamená pripustenie živelnosti a ľubovôle do zabezpečovania hospodárskej politiky štátu. Naopak, plán zostáva i v nových podmienkach základným nástrojom riadenia a smernicou pre plánovaciu činnosť všetkých štátnych orgánov a hospodárskych organizácií. Päťročný plán sa bude ďalej upresňovať v ročných vykonávacích plánoch na základe konkrétnych potrieb hospodárstva a vývoja situácie na vnútornom i zahraničnom trhu.
Celé obdobie príprav návrhu plánu sa nieslo v znamení hľadania najúčinnejších smerov rozvoja. Intenzívna a cieľavedomá práca orgánov strany, štátnych orgánov a hospodárskych organizácií, postupné prerokúvanie jednotlivých etáp prác na zasadnutiach Ústredného výboru KSČ, Ústredného výboru KSS, v štátnych komisiách, vo vláde, v orgánoch Slovenskej národnej rady a vo výboroch Národného zhromaždenia - to všetko prispelo k skvalitneniu návrhu a k zosúladeniu zámerov rozvoja s možnosťami našej ekonomiky.
Možno konštatovať, že v súlade so závermi XIII. sjazdu KSČ i sjazdu Komunistickej strany Slovenska zabezpečuje štvrtý päťročný plán i zvyšovanie podielu Slovenska na tvorbe a užití národného dôchodku aktovizáciou jeho prírodných a ekonomických podmienok v záujme ďalšieho upevňovania jednotnej československej ekonomiky.
Všetci poslanci Slovenskej národnej rady, ako už bolo povedané, dostali podkladový materiál k návrhu štvrtého päťročného plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku i vládny návrh zákona o štvrtom päťročnom pláne. Dovoľte preto, aby som v ďalšej časti podrobnejšie rozviedol:
1. niektoré otázky východiskovej základne päťročnice, predovšetkým z hľadiska predpokladov splnenia tohoročných úloh;
2. základné úlohy päťročnice a v tej súvislosti i niektoré problémy rozvoja v roku 1967 a v ďalších rokoch, ktoré musíme riešiť;
3. niektoré otázky urýchleného zavádzania novej sústavy do hospodárskej praxe.
K prvej otázke - k východiskovej základni päťročnice z hľadiska predpokladov splnenia tohoročného plánu.
Po určitých ťažkostiach v hospodárstve spôsobených tak vnútornými, ako aj niektorými vonkajšími príčinami a po prechodnej
stagnácii v rokoch 1963-1964 sa nám v minulom roku podarila dosiahnuť lepšie výsledky. I v tomto roku tieto priaznivé tendencie pokračujú.
Úlohy priemyselnej výroby sa prekračujú. Počítame s tým, že v priemysle na Slovensku sa do konca tohto roku vyprodukuje nadplánovaná výroba v hodnote zhruba. 1, 2-1, 3 mld. Kčs.
V podnikoch sa v niektorých smeroch začína priaznivo prejavovať vplyv novej sústavy. Viac starostlivosti sa venuje zvyšovaniu ekonómie materiálovej spotreby a celkovej efektívnosti výroby. Avšak prenikavejšie úspory v oblasti znižovania materiálovej spotreby, v riešení náhrad deficitných materiálov vyžadujú i naďalej stupňovať úsilie v zlepšovaní technológie výroby, v presadzovaní zmien v kontšrukciách strojárenských výrobkov, v receptúrach potravinárskych výrobkov a podobne. Takéto zmeny však vyžadujú niekedy dlhšie časové obdobie. Preto problém zvyšovania technickej úrovne výroby a zavádzania nových, progresívnejších výrob a výrobkov musí byť i naďalej jednou z prvoradých úloh vo všetkých výrobných odboroch.
Dobrý predpoklad pre takéto zmeny sa vytvára i tohoročným uvedením viacerých významných kapacít do prevádzky. Tu treba spomenúť uzavretie hutníckeho cyklu vo Východoslovenských železiarňach a zvládnutie výroby ocele na kyslíkových konvertoroch, zahájenie skúšobnej prevádzky Elektrárne Vojany, dodržanie plánovaného zahájenia výroby uhlíkatého ferromangánu v Širokej, zahájenie výroby nášho prvého polyetylénu v Slovnafte,, prevádzky pivovaru v Rimavskej Sobote i niektoré ďalšie.
Treba však vidieť, že prekračovanie plánovanej výroby v priemysle doteraz takmer o 940 miliónov korún sa v dostatočnej miere neodráža vo finálnej produkcii, najmä v dodávkach do tržných fondov a pre export. Dodávky do tržných fondov prekračujú podniky hlavných priemyselných odvetví na Slovensku o 120 miliónov korún a pre export len o 50 miliónov korún. Nedostatočné prispôsobovanie sa výroby štruktúre dopytu vyvoláva takto rad problémov na vnútornom trhu i v oblasti zahraničného obchodu.
Pri celkovom prekračovaní exportných úloh neplní plánovaný vývoz vyše 20 podnikov a hodnota nimi nedodaného tovaru predstavuje 101 miliónov korún. Na vyrovnanie týchto schodkov treba v zbývajúcich mesiacoch toho roku sústrediť úsilie lepšie sa starať o materiálové zabezpečenie výroby určenej pre export, o kvalitu výrobkov a o zlepšenie spolupráce výrobných podnikov s podnikmi zahraničného obchodu.
V porovnaní s minulými rokmi sa zlepšilo zásobovanie vnútorného trhu potravinami, hlavne živočíšneho pôvodu. Nemôžeme byť ešte spokojní s kvalitou potravinárskeho tovaru, s rovnomernosťou dodávok a s úrovňou obalovej techniky. V priemyselnom tovare trvajú naďalej problémy s uspokojením spotrebiteľského dopytu, predovšetkým v niektorých druhoch konfekcie, obuvi, domácich potrieb, vyskytujú sa nedostatky v kvalite a výroba nie dosť pružne reaguje na sezónny dopyt po niektorých výrobkoch.
Lepšie ako v posledných rokoch sa tohto roku plnia úlohy v poľnohospodárstve. Plnenie plánovaných úloh v tomto odvetví nám môže v značnej miere pomôcť v konsolidačnom procese celého národného hospodárstva. Vcelku rovnomerný je vývoj v živočíšnej výrobe a postupne sa zlepšuje aj chov hovädzieho dobytka.
Zvyšujúca sa úžitkovosť hospodárskych zvierat sa priaznivo odráža aj v plnení nákupných úloh. V nákupe živočíšnych výrobkov sa úlohy do 10. októbra okrem vajec prekračujú. Oproti plánu sa nakúpilo doteraz o 3, 2 tisíc ton mäsa viac a mlieka zhruba o 40, 3 miliónov litrov.
Úroda hlavných druhov obilovín a kukurice prekročí úroveň dosiahnutú v roku 1965 zhruba o 200 tisíc ton, čím vyprodukujeme na Slovensku vyše 2 milióny ton zrnín. Toho roku máme dobrú úrodu objemových krmív, dosiahli sme za posledných 10 rokov najvyššie hektárové výnosy zemiakov a dobre postupujú jesenné poľnohospodárske práce. Teraz pôjde o to, aby naši poľnohospodári zabezpečili efektívne využívanie krmív a pristúpili tiež k postupnému vytváraniu kŕmnych rezerv v záujme toho, aby sa v ďalších rokoch mohlo predchádzať nežiadúcim výkyvom v živočíšnej výrobe.
Pri hodnotení vývoja tohoročného plnenia plánu na Slovensku nemôžeme byť spokojní so situáciou v investičnej výstavbe. Kladne hodnotíme zvýšenie tempa výstavby oproti minulému roku.
Naproti tomu oneskorené dokončovanie viacerých dôležitých stavieb, značne vysoká rozostavanosť, zaostávanie výstavby škôl, zdravotníckych a iných občianskych stavieb a neuspokojivá situácia v materiálovom zásobovaní bytovej výstavby nevytvára priaznivé predpoklady v tejto oblasti ani pre budúci rok. A to ani pritom, keď sa oproti minulému roku zvyšuje tempo rastu objemu stavebných prác o 10, 3 % prekračovaním plánovaných úloh v tomto roku takmer o 4 %.
Dobré výsledky stavebných organizácií sa neodrážajú v dodržiavaní plánovaných termínov uvádzania kapacít do prevádzky. Z 33 významnejších kapacít sa zahájila výroba na 22 a 11 kapacít sa odsunulo na neskoršie termíny. Sú medzi nimi viaceré objekty
v Slovnafte, v potravinárskom kombináte Rimavská Sobota, Rozvodňa Sučany - Lemešany a aj ďalšie kapacity plánované na dokončenie v tomto roku hlavne v chemickom priemysle sú tiež ohrozené. Obdobná situácia je aj v ostatných odvetviach, takže dodávateľské a montážne organizácie majú dokončiť v II. polroku takmer 67 % objektov plánovaných v celoročnom pláne.
Zaostávanie v bytovej výstavbe dosiahlo do konca septembra zhruba 400 bytov. V školskej výstavbe sa predpokladá oproti zámerom plánu schodok zhruba 15 miliónov korún stavebných prác. Je treba, aby v zostávajúcich mesiacoch vynaložili krajské a okresné národné výbory zvýšené úsilie pre zabezpečenie splnenia tohoročných úloh na týchto úsekoch a vytvorili tak lepšie podmienky pre plnenie bytovej a školskej výstavby v roku 1967.
Je faktom, že zrýchlené tempo rozvoja v rozhodujúcich odvetviach hmotnej výroby sa dosahuje viacej v dôsledku zvýšenia počtu pracovníkov než rastu produktivity práce. Len v priemysle sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšila do konca augusta zamestnanosť zhruba o 28 tisíc osôb. Takýto rýchly vzostup zamestnanosti spôsobu je rozptyl mzdových prostriedkov, brzdí rast priemerných miezd, sťažuje riešenie hmotnej zainteresovanosti a presadzovanie opatrení v mzdovej denivelizácii. Viac ako 80 % mzdových prostriedkov v uplynulých mesiacoch sa použilo na zvýšenie zamestnanosti. I s vnútornou štruktúrou miezd v doterajšom vývoji nemôžeme byť spokojní, keď podiel prémií a odmien na celkových mzdových prostriedkoch je ešte stále nízky.
Doterajší vývoj a prekračovanie úloh plánu sa priaznivo odráža v obnovovaní dynamiky rastu. Výsledky však mohli byť ešte priaznivejšie nebyť nedostatkov v investičnej výstavbe, neplnenia plánu v rastlinnej výrobe, ako aj nákladov, ktoré musíme vynaložiť na likvidáciu dôsledkov povodní. Rýchly rozvoj materiálovej výroby sa primerane neprejavuje v konečnom efekte a neúmerne veľkú časť produkcie pohlcuje výrobná spotreba. Dôsledkom toho sú trvajúce nedostatky niektorých výrobkov na vnútornom trhu a nerovnomerné plnenie záväzkov výrobných podnikov voči podnikom zahraničného obchodu i pre investičnú výstavbu.
Celkove však možno hodnotiť tohoročné plnenie plánu ako ďalší krok v obnovovaní proporcionality a vo zvyšovaní dynamiky rastu rozvoja hospodárstva. Vytvárame tak priaznivú východiskovú základňu pre ďalší rozvoj i riešenie niektorých problémov v rokoch štvrtej päťročnice.
K úlohám päťročnice a niektorým problémom rozvoja v roku 1967 i v ďalších rokoch:
Ako súčasť príprav XIII. sjazdu prerokovali sa základné smery rozvoja hospodárstva na Slovensku do roku 1970 na aprílovom zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, i na sjazde Komunistickej strany Slovenska. Od toho obdobia je návrh ďalej prepracovanejší.
Výraznou črtou štvrtého päťročného plánu zostáva jeho konsolidačný charakter smerujúci k urýchlenej tvorbe zdrojov a k ich zosúladeniu s potrebami hospodárstva. Koncepcia päťročnice naväzuje organicky na doterajší vývoj a triezve ohodnotenie našich možností. Rozvíja proces obnovovania rovnováhy hospodárskych vzťahov, vrátane oblastnej proporcionality, a vytvára vcelku priaznivé predpoklady intenzívneho a dynamického vývinu československej ekonomiky v najbližších rokoch.
V súlade s takýmto zameraním návrh štvrtého päťročného plánu predpokladá zvýšenie priemyselnej výroby Československej socialistickej republiky o 31-32 %, a na Slovensku o 58-59 %. V porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím, keď priemyselná výroba na Slovensku vzrástla o 44 %, je to značne rýchlejšie tempo. V roku 1970 budeme vyrábať štvrtinu celoštátnej priemyselnej produkcie. Objem hrubej poľnohospodárskej výroby má vzrásť zhruba o 23-24 % a jeho podiel na celoštátnej výrobe sa zvýši na 32 %.
Oproti posledným piatim rokom sa zvyšuje celkový rozsah investičnej výstavby zhruba o 26 %, pričom výrazne sa rozšíri výrobno-technická základňa priemyslu, keď v hlavných rezortoch vzrastú základné fondy zhruba o 55 % pri celoštátnom raste o 29 %. Značná časť prostriedkov investičnej výstavby je určená na rozvoj poľnohospodárstva, na riešenie problémov v školstve, zdravotníctve a v doprave.
Prostriedky určené do dopravy sú zamerané predovšetkým na modernizačné akcie. Zelektnfikuje sa hlavný železničný ťah Bratislava - Štúrovo s odbočkou z Nových Zámkov do Komárna a začne sa elektrifikovať trať Bratislava - Púchov. Ďalej bude prebiehať rozsiahla dieselizácia tratí, takže do roku 1970 poklesne podiel parnej trakcie na 10 %. Pokračovať sa bude vo výstavbe železničných uzlov Bratislava - Košice, Štúrovo a pristúpi sa k výstavbe zriaďovacej stanice v Žiline. V cestnej doprave sa sústredí pozornosť na zlepšenie vybranej cestnej siete, na zvyšovanie hospodárnosti a úrovne kultúry cestovania.
V období štvrtého päťročného plánu musíme zvýšenú pozornosť venovať predovšetkým postupnému zakladaniu štrukturálnych zmien hospodárstva na Slovensku v súlade s celoštátnou koncepciou. V odvetvovej skladbe priemyslu sa na základe doterajšieho zamerania výstavby ďalej bude zvyšovať váha chemického a hutníckeho priemyslu. Pritom vnútorná skladba týchto odvetví sleduje progresívne smery modernej ekonomiky. Rozvinúť sa má hlavne výroba plechov, spracovanie ropy, priemyselných hnojív, syntetických vlákien a umelých hmôt. V tomto zameraní sa vytvárajú i predpoklady rýchlejšieho rozvoja spracovateľského priemyslu s modernými technológiami, čo sa však výraznejšie prejaví najmä po roku 1970.
Postupne tiež dôjde k zmenám palivo-energetickej základne. Do roku 1970 sa má zvýšiť podiel kvalitnejších zdrojov tekutých a plynných palív z terajších 14 % na 27 %.
Uskutočňovanie štrukturálnych zmien je dlhodobou úlohou. Bude sa realizovať jednak novou výstavbou, no i opatreniami bez veľkého investovania, najmä riešením výrobných programov niektorých strojárenských podnikov a závodov.
V uskutočňovaní kvalitatívnych zmien v hospodárstve má nám napomôcť vedecko-technický rozvoj. Zapojenie našej ekonomiky do prúdu vedecko-technickej revolúcie prebiehajúcej vo svete musí sa stať jedným z rozhodujúcich činiteľov ekonomického rozvoja už v najbližších rokoch. Preto v celoštátnom programe vedecko-technického rozvoja sa počíta s významnými úlohami tak na úseku bádateľského, ako aj aplikovaného výskumu. Presadzuje sa zásada zúžiť celkový front na tie úseky, kde máme všetky (predpoklady dosiahnuť úspech. To nám umožní účinnejšie sa zapájať do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja.
Podstatne lepšie ako doteraz sa bude uskutočňovať licenčná politika. Prostriedky na nákup licencií v pomere k neinvestičným výdavkom štátneho rozpočtu sa v rokoch štvrtej päťročnice niekoľkonásobne zvýšia.
I rozsah neinvestičných prostriedkov sa oproti roku 1965 celoštátne zvyšuje o 36 %, takže podiel výdavkov na vedu a výskum dosiahne okolo 3, 5 % z národného dôchodku.
Pri uskutočňovaní cieľov vedecko-technického pokroku sa podstatne zvýši aj úloha vedecko-výskumných a vývojových pracovísk na Slovensku, najmä v tých odboroch, kde už existuje rozvinutá výrobno-technická základňa. Významným spôsobom sa budú tieto pracoviská (podieľať na presadzovaní chemizácie do národného hospodárstva, hlavne v oblasti petrochemického spracovania ropy, chemického spracovania zemného plynu, v syntetických vláknach a v chemických prípravkoch pre poľnohospodárstvo. Viaceré úlohy dôležité z celoštátneho hľadiska bude zabezpečovať Drevársky výskumný ústav, Výskumný ústav zváračský i ďalšie vedecko-výskumné pracoviská z úseku strojárskeho, poľnohospodárskeho, potravinárskeho výskumu a ďalších.
Na budovanie vedecko-výskumnej základne na Slovensku v štvrtej päťročnici sa určuje zhruba 650 miliónov korún. Tieto prostriedky umožnia rozšíriť a skvalitniť vybavenie radu pracovísk Slovenskej akadémie vied, Výskumného ústavu hygienickoepidemiologického, Výskumného ústavu vodohospodárskeho, Meteorologického ústavu, Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie a ďalších ústavov.
Práca výskumných a vývojových pracovísk závisí od počtu a stupňa kvalifikácie výskumných a vedeckých pracovníkov. Z dnešného počtu 23 000 sa počet pracovníkov vo vedeckovýskumných ústavoch a vývojových pracoviskách na Slovensku zvýši do roku 1970 na 32 000 osôb, t. j. 22 % z celoštátneho stavu. Právom môžeme očakávať, že v podmienkach novej sústavy riadenia budú tieto pracoviská podporovať pokrok v materiálovej výrobe rýchlejším zavádzaním vyriešených úloh do praxe.
Ďalšou oblasťou, ktorej venujeme osobitnú starostlivosť, je pozdvihnutie ekonomicky menej rozvinutých oblastí. Zapojenie ich zdrojov do hospodárskeho procesu môže v značnej miere prispieť k intenzifikácii našej ekonomiky.
K menej rozvinutým oblastiam patria na Slovensku i niektoré okresy obývané maďarským a ukrajinskými obyvateľstvom. V zmysle záverov sjazdu Komunistickej strany Slovenska, ktorý zdôraznil potrebu ďalšieho upevňovania bratstva a jednoty našich národov a národností, pokračujeme v riešení rozvoja oblastí obývaných pracujúcimi maďarskej a ukrajinskej národnosti s plnou zodpovednosťou a podľa celkových možností hospodárstva.
V štvrtej päťročnici sa v týchto oblastiach predpokladá ďalšie rozširovanie a budovanie priemyslu, intenzifikácia poľnohospodárskej výroby a vybudovanie nových zariadení v školstve, zdravotníctve a bytovej výstavbe.
Popri rozvoji existujúcich výrobných kapacít sa počíta napríklad s druhou etapou výstavby Celulózo-papierenského kombinátu v Štúrove, ďalej s novými závodmi v Nových Zámkoch, Hurbanove, vo Fiľakove a v Lučenci a má sa pristúpiť k výstavbe chemického kombinátu v Šamoríne. Rozšíriť sa majú tiež niektoré strojárske závody, ako napríklad v Tlmačoch, Šuranoch a v Nových Zámkoch, ďalej obuvnícky závod v Bardejove, kapacita na výrobu vlákien a kordov v Humennom, bude pokračovať výstavba Bavlnárskeho kombinátu v Leviciach a ďalších akcií.
Ukazuje sa, že budeme musieť s väčšou starostlivosťou zabezpečovať využívanie vhodných klimatických podmienok pre rozvoj poľnohospodárstva, hlavne dobudovaním závlah a celkovým usporiadaním vodného režimu v týchto oblastiach.
Treba povedať, že zámermi štvrtej päťročnice nepovažujeme problémy pozdvihnutia ekonomickej úrovne niektorých menej rozvinutých oblastí za celkom doriešené. Preto Slovenská národná rada, jej komisie a ďalšie zainteresované orgány budú hľadať v úzkej súčinnosti s centrálnymi orgánmi ďalšie možnosti postupného riešenia tohto problému.
Ďalej riešime problémy výchovy a zapojenia 15-ročného dorastu do pracovného procesu. Ukazuje sa, že podniky vo svojich návrhoch päťročnice úlohy vo výchove dorastu plne nezabezpečujú. Tendenciu podnikov nezaťažovať sa nákladmi na výchovu budúcich kvalifikovaných robotníkov nemôžeme považovať za správnu ani v podmienkach uplatňovania novej sústavy riadenia. Naopak, musíme urobiť všetko pre to, aby sme súčasnej mladej generácii umožnili získať takú kvalifikáciu, aby sa svojimi znalosťami a elánom mohla plne zapojiť v budúcich rokoch do výrobného procesu i do prúdov vedecko-technického pokroku.
Problém výchovy a zapojenia 15 ročného dorastu riešime v súčasnej dobe so Štátnou plánovacou komisiou a návrh príslušných opatrení predložíme v najbližšom období na rokovanie vlády. Vecne ide o problémy výstavby škôl, učňovských zariadení a hlavne o financovanie výchovy učňov v nových podmienkach riadenia, a jednak o problémy efektívneho využitia odborne pripravených mladých ľudí, najmä cestou ďalšieho rozširovania priemyselnej základne na Slovensku koncom päťročnice a po roku 1970.
V tejto súvislosti rozhodujúcu úlohu vo vytváraní materiálových podmienok pre výchovu mladej generácie bude mať rozvoj školstva. Aj keď sa najmä od roku 1966 podstatne zvyšujú prostriedky na budovanie základných škôl, zabezpečujú sa tým predovšetkým potrebné kapacity pre prírastok počtu žiakov. Sme si vedomí, že za tohto stavu budeme prechodne musieť budovať školy bez stravovacích zariadení, zariadení pre polytechnickú výchovu, telocviční a že ich dostavba sa časové odsunie na obdobie niekde i po roku 1970. V pláne predpokladáme odstrániť plne trojsmenné vyučovanie, nahradiť kapacity škôl v havarijnom stave a znížiť celkovú smennosť z doterajších 26 na 23 %. No ani toto riešenie nie je dostatočné. Preto sme dohodli so Štátnou plánovacou komisiou, že budeme tieto otázky riešiť v ročných vykonávacích plánoch tak, ako sa budú vytvárať ďalšie zdroje v národnom hospodárstve, čím by sme docielili ďalšie zníženie smennosti zhruba na 16 %.
Musíme sa však zamyslieť i nad tým faktom, že práve v škôlskej výstavbe zostávajú každoročne značné prostriedky nevyužité. V minulom roku sa nevyčerpalo na školskú investičnú výstavbu na Slovensku zhruba 30 miliónov korún a aj v tomto roku sa očakáva schodok okolo 15 miliónov korún. Preto krajské i okresné národné výbory, ako aj ďalšie orgány a stavebné organizácie musia s plnou zodpovednosťou zabezpečovať zlepšenie situácie na úseku výstavby škôl. V tomto je i základný predpoklad toho, aby sme úspešnejšie ako doteraz zrealizovali programovanú výstavbu škôl v ďalších rokoch.
Nie menej dôležité sú problémy rozmiestenia investičnej výstavby hlavne v rokoch 1968-1970 v záujme vytvárania podmienok pre rozvoj práve po roku 1970. I pri pomerne rýchlom vzostupe investičnej výstavby na Slovensku v rokoch štvrtej päťročnice nevytvára sa dostatočná základňa rozvoja najmä v spracovateľskom priemysle, ktorá má umožniť využitie pomerne značných zdrojov pracovných síl.
Preto už pri schvaľovaní základných smerov rozvoja do roku 1970 uložila vláda príslušným ministrom preveriť možnosti premiestenia investičných akcií v rokoch 1968-1970 z českých krajov na Slovensko, pravda, pri plnom rešpektovaní všeobecne platných ekonomických podmienok.
Uvedomujeme si so všetkou nástojčivosťou, že rozvoj spracovateľských odvetví na Slovensku je jedným z dôležitých faktorov investične menej náročných riešení využitia voľných zdrojov pracovných síl. V tomto smere môže značne prispieť i aktívnejšie riešenie otázok výrobných programov v strojárenských podnikoch tak, aby sa mohli plne vyťažovať kapacity, zvyšovať smennosť a vytvárať v dostatočnej miere vlastné zdroje pre rozvoj týchto kapacít v ďalších rokoch.
Ďalším problémom a jednou z ciest ako rozširovať priemyselnú základňu Slovenska je aj využívanie prírodného bohatstva.
V tomto smere si osobitnú zmienku zasluhuje riešenie problematiky využívania drevnej hmoty. Splnenie direktív strany znížiť do roku 1970 ťažbu dreva na únosnú mieru bezprostredne súvisí s tým, ako dokážeme obmedziť spotrebu rastlého dreva, najmä reziva, a zabezpečiť jeho náhradu i materiálmi vyrábanými na báze drevného odpadu.
Drevársky priemysel patrí medzi odvetvia, ktoré sa v minulých rokoch zaznávali. Dôsledok toho je jeho súčasné technické zaostávanie a nedostatočná orientácia na zúžitkovanie menej hodnotných drevín a drevného odpadu. Dnes využívame drevný odpad zhruba na 10 % a do roku 1970 rátame so zvýšením podielu jeho spracovania na 18 %. Už roky budujeme drevokombináty, no bez zariadení na spracovanie drevného odpadu. V štvrtej päťročnici sa má do drevárskeho priemyslu vložiť o niečo viac ako 560 miliónov korún investícií a do rozvoja celulózo-papierenského priemyslu miliarda korún.
K zlepšeniu využitia listnatého dreva má prispieť výstavba celulózky na spracovanie buku v Žiline a II. etapa výstavby Štúrova, kde sa má vyrobiť 120 tisíc ton polobuničiny z mäkkých listnáčov a zabezpečiť jej ďalšie zhodnotenie na výrobu papiera a lepenky. Ďalej je to Drevokombinát v Pezinku s piliarskou kapacitou a výrobou konštrukčných dosák na zúžitkovanie listnatých drevín z oblasti Malých Karpát.
Pre zvýšenie stupňa finality spracovania drevnej hmoty bude významnou výstavba kapacity na výrobu papiera v Harmanci, na výrobu a úpravu konštrukčných dosák v Smrečine a Bučine, ako aj modernizácia a rozšírenie 6-tich nábytkárskych závodov. Značné prostriedky sa použijú na nahradenie zastaralých výrobných zariadení v Ružomberku, má sa tu vybudovať nová kapacita na výrobu celulózy, pričom sa má riešiť aj výroba kŕmnych bielkovín.
Otázkami komplexného spracovania drevnej hmoty sme sa tak v straníckych orgánoch, ako aj na pôde Slovenskej národnej rady už niekoľkokrát zaoberali. O probléme sa rokovalo i na úrovni centrálnych riadiacich orgánov.
Budeme ďalej vyvíjať úsilie, aby sme preukázali vysokú efektívnosť a výhodnosť vybudovania ďalších drevospracujúcich kapacít tak, aby sme aspoň v posledných rokoch päťročnice a najmä po roku 1970 vytvorili priaznivejšie podmienky pre zabezpečenie úloh XIII. sjazdu i v tomto odvetví.
Chceme s úspechom zrealizovať investičné zámery štvrtej päťročnice na Slovensku. Musíme preto o to starostlivejšie zabezpečovať zvyšovanie kapacít stavebnej výroby a hlavne rýchlejšie preklenúť nedostatok niektorých stavebných hmôt, najmä murovacích materiálov. Už v tomto roku sa robí rad opatrení na riešenie tohto problému. Pristúpilo sa už k dekonštrukcii a výstavbe nových kapacít a pre budúci rok sa navrhuje výstavba ďalších pôrobetoniek v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji, rekonštrukcia tehelní v Poltári, Humennom, Trenčíne a v Spišskom Podhradí. Efektívny prínos týchto sa však prejaví až v posledných rokoch päťročnice.
Na základe vládneho uznesenia číslo 106 z tohto roku pristupuje sa postupne k obnove a k zvyšovaniu výroby stavebných hmôt v miestnych prevádzkárňach. V Západoslovenskom kraji sa