utváranie a výškové zónovanie našich doteraz, v tomto smere tak jednotvárnych sídlisk.

Výrazným prínosom bude tiež rozšírenie dnešného úzkeho sortimentu typov bytov realizovaných skoro výlučne len v mnohopodlažných nájomných domoch a bytov nízkopodlažného rodinného bývania.

Ďalším vážnym problémom je otázka materiálovej základne a realizácie výstavby, ktorá má určujúci podiel na kvalite či nekvalite stavby a jej celkovej kultúrnej úrovne. V tomto smere je naše znárodnené stavebníctvo často terčom ostrej a mnoho razy i oprávnenej kritiky. Príčiny tohto neuspokojivého stavu nášho stavebníctva sú však zložité a vyplývajú z mnohých subjektívnych i objektívnych príčin. Pohľad na historický vývoj nám ukazuje, že pokiaľ v priemysle napríklad strojárstvo prekonalo prudký rozmach koncom minulého a v I. polovici tohto storočia a možno povedať, že je dnes na vysokom stupni vývoja, zatiaľ stavebníctvo je v tomto smere značne pozadu, alebo (lepšie povedané v začiatkoch. Veď stačí napríklad porovnať len diela niektorých význačných architektov z rokov 1925-1930 s vtedy vyrábanými automobilmi a urobiť to isté porovnanie s niektorou súčasne realizovanou stavbou a automobilom súčasne vyrobeným u nás. Na jednej strane u automobilu vidíme veľký kontrast spôsobený prudkým vývoj cm, ktorého cieľ je účelnosť, technická dokonalosť a krása, a na druhej strane pozorujeme malý, nepodstatný pokrok vo vývoji stavebného diela. Pokiaľ u prvého sa pokrok dosiahol sústavným hľadaním a uplatňovaním nových spôsobov technológie výroby i nových materiálov cestou sériovej priemyselnej veľkovýroby, zatiaľ v stavebníctve sú tieto spôsoby výroby vlastne len v počiatkoch.

Kladieme i naďalej prevažne tehlu k tehle remeselným spôsobom alebo tento tradičný stavebný materiál "zmodernizujeme" a lepíme ho do veľkých blokov ako moderní Kyklopi.

V úprave vnútorných i vonkajších povrchov zostávame verní omietkam a lámeme si hlavu ako tieto práce urýchliť a zmechanizovať. Drevo je úzkoprofilový materiál, preto vymýšľame prefabrikovaný krov z betónu.

No, a v architektúre hľadáme nový výraz architektúry socialistickej epochy. Ale ako? V nedávnom prekonanom období ozdobníctva sme stvárňovali tehlu, omietku, ale i betón eklektrickým spôsobom s cieľom dospieť k novému výrazu socialistickej architektúry. Cieľ nový, materiály a spôsoby stavania staré!

Nová, tým viac potom socialistická architektúra sa nemôže zrodiť bez revolučnej premeny zo starých prežitých spôsobov stavania, ktoré vyplývajú z použitia tradičných stavebných materiálov - dreva, kameňa a tehly. Nová socialistická architektúra bude výslednicou tvorivého procesu tam, kde veľké a nové úlohy výstavby v našej socialistickej spoločnosti sa budú riešiť s novým prístupom, pokrokove, s využitím najnovších poznatkov vedy a techniky. Znamená to. pre perspektívu ďalšieho vývoja nášho stavebníctva obrátiť pozornosť k novým progresívnym konštrukciám a materiálom, ktoré umožňujú priemyselnú výrobu a odstrániť zo stavieb remeselný a sezónny charakter prác.

Teda v budúcnosti už nie tehla, hoci "zmodernizovaná" do blokov, ale oceľ, betón, hliník a iné nové ľahké stavebné hmoty, ktoré umožňujú priemyselnú výrobu dielcov, mnohonásobné zníženie váhy stavby a ktoré dávajú neobmedzené možnosti voľného dispozičného usporiadania v súlade s účelom a poslaním stavby. Nie vynachádzanie spôsobov mechanizácie dokončovacích prác na stavbe z tradičných materiálov, najmä omietok, ale povrchy z nových umelých hmôt a plastických materiálov s umývateľnými povrchmi, ktoré sa osadzujú na stavbe montážnym spôsobom v hotovom stave.

Nie nahrádzanie dreva ťažkopádnymi betónovými krovmi a inými prefabrikátmi, ale nové vodotesné plastické materiály na strechy o nízkom sklone.

Konečne nie hľadanie novej architektonickej formy pre tradičné materiály a konštrukcie, ale používanie najnovších konštrukcií a materiálov vedecky a esteticky premysleným spôsobom, ktorý bude v súlade s účelom a spoločenským poslaním diela to bude nová socialistická architektúra našej epochy! Dosiahnuť to bude možné, ak sa aj v našej architektúre a stavebníctve odohrajú revolučné premeny - prechod od remesla k hromadnej priemyselnej výrobe.

Zavedenie hromadnej priemyselnej výroby nám pomôže vyriešiť však aj nové problémy kvality našej výstavby. Napríklad je všeobecne známe, že individuálna bytová výstavba realizovaná v súčasnej forme a budovaná prevažne svojpomocou znešváruje naše mestá i dediny. Slovo tu má individuálny vkus alebo často nevkus stavebníka, prípadne jeho materiálová a stavebno-technická schopnosť. Je to pochopiteľné. Veď uvážme, ak mi dovolíte malé porovnanie, keby si každý budúci majiteľ vyrobil automobil svojpomocou sám, doma, primitívnymi výrobnými prostriedkami, iste si vie každý predstaviť ako by takýto výrobok vyzeral. Preto pokiaľ nevytvoríme aspoň perspektívne predpoklady pre hromadnú priemyselnú výrobu domčekov z ľahkých na mieste montovateľných dielcov dodávateľským spôsobom a pokiaľ necháme voľné pole pôsobnosti individuálnemu vkusu stavebníka, do toho času sa nebudeme vedieť vyrovnať s problémom estetickej, technickej a ekonomickej kvality drobnej bytovej výstavby. Nemáme, pochopiteľne, na mysli hromadnú výrobu na princípe tuhej objemovej typizácie so všetkými znakmi jednotnosti, tak ako sme ju doteraz neosvietene praktizovali. Domčeky dané do výroby poťažne ich stavebné dielce musia umožňovať samozrejme mnohorakú variabilitu priestorovej i veľkostnej skladby v súlade s požiadavkami a potrebami stavebníka, ako i rešpektovaním daností toho-ktorého staveniska.

Možno sa zdá, že všetky uvedené skutočnosti a poznatky sú samozrejmé a všeobecne známe a že ich nie je potrebné zdôvodňovať. Zaostalosť stavebníctva a pomalý vývoj oproti iným úsekom priemyselnej výroby mútia však znovu a znovu nastoľovať požiadavku zavedenia priemyselných metód výroby do stavebníctva urýchlene a neustále požadovať od našich výskumných ústavov, strojárstva, najmä však chemického priemyslu podstatne viac ako doteraz zamerať sa aj na výrobu materiálov a konštrukcií pre našu investičnú výstavbu.

Veď môže naše stavebníctvo uspokojivo plniť úlohy, ktoré sú mu dávané, ak rozdelenie materiálových fondov pre stavebníctvo je také, aké je, a ak slovo "nemáme" počujeme na stavbách takmer najčastejšie? Je možné, aby strojárenstvo a chémia i naďalej tak macošsky sa podieľali na plnení úloh našej výstavby? Príklady vyspelých štátov v zahraničí ukazujú, že musí prísť k bezodkladnej náprave.

Staviame pomaly a ťažkopádne. Vyhovárame sa, že nám chýba metalicko-chemická základňa, aby sme mohli rozvinúť ľahšie i konštruktívne progresívnejšie stavby s cieľom urýchlenia výstavby montážou. Porovnajme si však čísla: výroba ocele v roku 1964 na obyvateľa dosiahla v USA 600 kg, v ČSSR 596 kg, vo Švédsku 585, v NSR 570 v Rakúsku 434, v Anglii 492 kg atď. Pritom však spotreba pre stavebné účely tejto ocele na obyvateľa bola v USA a vo Francii 105 kg, v Anglii 103, v SSSR 79 a v ČSSR 91 kg. Vidieť, že kvantitatívnu základňu máme, avšak ako je to s kvalitou? Oceľ nízkej kvality: ČSSR 52, 5 %, NSR 24 %, Anglia 22 %; oceľ strednej kvality: ČSSR 45 %. NSR 73 %, Anglia 75 %. Jednou z významných zložiek kvalitného a kultúrneho životného prostredia je dobrá, estetická a výtvarná úroveň stavieb. Táto výtvarná a estetická úroveň nie je mysliteľná bez kvalitných a trvanlivých stavebných materiálov. Obdivujeme v zahraničí stavby z hliníka a skla, závidíme tým, ktorí hliník majú - my nemáme - je to pravda?

Celková spotreba na obyvateľa v kilogramoch bola v USA 9, 4, v Anglii 8, 5, v Rakúsku 7, 55, v NSR 7, 0 vo Francii 4, 9 a v ČSSR 5, 15. Z tejto spotreby sa však pre stavebné účely použilo v USA 26 %, v Anglii 8 %, v Rakúsku 26, 3 %, v NSR 7, 1 %, vo Francii 7, 8 % a v ČSSR 0, 1 %!

Nie je na zamyslenie, že vo Francii, kde je o 4, 8 % menšia celková spotreba na obyvateľa, spotrebúva sa pre stavebné účely hliníka 78 ráz viac ako u nás?

Isté je, že bez dostatočne vybudovanej materiálovej základne to v našom stavebníctve lepšie nepôjde a budeme si i ďalej stavať a vytyčovať úlohy v počtoch bytov, ktoré máme postaviť, ale s vedomím, že i tak to nebude možné splniť.

Na záver by som chcel len v krátkosti spomenúť ešte jeden problém. Je to problém, že individuálni stavebníci nestavajú podľa vzorových projektov a sťažujeme si, a to často i oprávnene, že ich názory a návyky na spôsob bývania sú na nízkej kultúrnej úrovni v porovnaní s vyspelými štátmi sveta. Donedávna sme si mysleli, že je to snáď len problém nekvalitných alebo stavebníkom nevyhovujúcich vzorových projektov. Dnes vieme, že tomu tak celkom nie je. A tu prichádzame k problému názornej hmatateľnej propagandy toho, čo chceme aby ľudia stavali, ako lepšie a kvalitnejšie - kam smeruje celosvetový vývoj kultúry bývania. Už v rokoch 1927-1930 poprední svetoví architekti keď svojou tvorbou chceli manifestovať za novú modernú architektúru, nové spôsoby bývania a za použitie progresívnych stavebných konštrukcií realizovali napríklad v Stuttgarte, Viedni alebo v Brne moderné ukážkové sídliská, ktoré boli vo forme výstavy sprístupnené najširšej verejnosti. Tu každý architekt demonštroval svoje názory a zásady na spôsob a charakter bývania. Po skončení výstavy tieto sídelné celky boli odpredané na kľúč individuálnym záujemcom. Natíska sa otázka: nie je schopná naša socialistická spoločnosť realizovať takýto experimentálny celok, ktorý názornejšie ako všetky presvedčovania, príkazy, zákazy a pokuty by presvedčil stavebníkov o najúčelnejšom spôsobe výstavby? Myslíme, že sme túto možnosť doposiaľ naprosto nevyužili. Ojedinelé výstavby jednotlivých objektov napríklad átriových domčekov v Bratislave jasne ukázali, že je to forma agitácie najúčinnejšia. Nebolo by teda možné vybrať napríklad v Bratislave, povedzme v západnej časti mesta v príhodnom krajinnom prostredí miesto, kde by sa takýto experimentálny komplex realizoval, kde by sa vyskúšali nielen pripravované konštrukcie a materiály, ale i rôzne spôsoby a charakter zástavby, ako i rôzny spôsob dispozičného riešenia? Takúto cieľavedome pripravenú výstavbu vo forme výstavy sprístupniť najširšej verejnosti a neváhame navrhnúť i za medzinárodnej účasti. Bratislava je už dnes v republike dosť známa progresívnosťou svojej výstavby. Prečo by túto tradíciu nebolo možné v Bratislave pevnejšie udomácniť a tak ako majú ostatné mestá, ako Brno, Liberec a ďalšie svoje špecifikum, bola by i Bratislava nielen v merítku republiky, ale i v medzinárodnom merítku mestom, ktoré je známe progresivitou tendencií vo vývoji kultúry bývania. Úžitok takéhoto podujatia by sa iste prejavil v prospech našej investičnej výstavby i celej socialistickej spoločnosti.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Chorvátovi za vystúpenie.

Slovo má poslanec podplukovník súdruh Ladislav Pittner.

Poslanec pplk. Pittner:

Vzdávam sa slova.

Predseda Chudík:

Prehovorí poslanec Jozef Malina. Poslanec Malina:

Vážená Slovenská národná rada, vážení poslanci!

Chcem svoj diskusný príspevok predniesť k zpráve Slovenskej komisie pre techniku. Budem vychádzať z poznatkov, získaných v mojom volebnom obvode v okrese Nitra. V úvode chcem oboznámiť vážené plénum s tým, že individuálna bytová výstavba sa v značnej miere podieľa na riešení bytového problému, keď z celkového počtu u nás v okrese 6 351 bytov v 4. päťročnici formou individuálnej bytovej výstavby sa má postaviť polovica, čo s prihliadnutím na nízke príjmy na jediného obyvateľa je úloha v rámci Západoslovenského kraja vysoká.

Pri zabezpečovaní tejto náročnej úlohy, vychádzajúc zo skúseností z predchádzajúcich rokov, a to najmä z roku 1966, naráža sa na mnohé ťažkosti a nedostatky, ktoré Okresný národný výbor v Nitre v rámci svojich možností a právomoci nie je schopný vždy riešiť. Napríklad u Okresného stavebného podniku z objemu výroby 58 miliónov Kos na investičnú výstavbu a generálne opravy socialistického sektoru sa počíta so 42 miliónmi Kčs a zbytok na generálne opravy a údržbu bytového fondu. V rozpise plánu nie je pamätané na individuálnu bytovú výstavbu vôbec. Okresný stavebný podnik v roku 1966 sa nezaviazal žiadnemu uchádzačovi postaviť rodinný dom na kľúč pre nedostatok materiálov. Potrebu materiálu má bilančne krytú v plánovaných akciách na 40-50 %. Riaditeľ Okresného stavebného podniku na otázku akou formou odmieta uchádzačov, mi povedal, že neodmietajú, ak títo prehlásia, že si sami zadovážia tehlu, krytinu, rezivo, inštalačný materiál atd'., kedy je podnik ochotný dom na kľúč postaviť. Spomeniem len jednu nedobrú skutočnosť u odberateľsko-dodávateľských vzťahov, kde Okresný stavebný podnik ak chce zabezpečovať úlohy, tak je odkázaný vlastnými povozmi chodiť na cement do Horného Srnia, Stupavy a Banskej Bystrice. Takto sú zneužívané aj jednotné roľnícke družstvá. No, tieto podniky budú ľahko takouto formou získavať efekt hrubého dôchodku.

Nie je to lepšie ani s ostatným stavebným materiálom. Ako príklad uvediem, že istý podnik na výrobu vzduchotechnických zariadení dodal okresnému stavebnému podniku materiál len za zvýšené prirážky až o 50 %, ktoré po zabudovaní Okresný stavebný podnik nemohol účtovať investorovi preto, že už jemu to nedovoľujú predpisy. Takéto majú byť odberateľsko-dodávateľské vzťahy aj v novej sústave zdokonaleného riadenia podnikov? Používanie voľných cien u podnikov miestneho stavebníctva má podstatný vplyv na zvýšenie cien a teda aj na ukončovanie stavieb, pravda, lebo občan si musí nahromadiť niekoľko koruniek a potom pokračovať ďalej v stavbe. Výška pôžičiek v sume okolo 40 tisíc korún, prípadne poskytnutá stabilizačná pôžička od okresných národných výborov v zmysle vyhlášky 191/1964 Zb. v sume Kčs 7 000 alebo 10 000 nebude sama osebe dostatočná. Každý podnik by mal byť zaviazaný pomáhať svojmu pracovníkovi pri svojpomocnej výstavbe. Nemôžeme chcieť, aby bol odkázaný len sám na seba, prípadne na štátnu pomoc. Za danej situácie nedostatku materiálu a technickej pomoci je občan vystavený mimoriadnym ťažkostiam. Nie náhodou sa ujalo príslovie, že najodvážnejší človek na svete je Slovák, pretože keď má v hotovosti 300 korún, pustí sa do stavby domu.

V skutočnosti však ide o ďaleko obetavejšiu a svedomitejšiu prácu, ako len o odvahu. Treba tú iniciatívu nášho človeka podporovať a ceniť preto, že si nerobí nárok na byty od štátu, čím sa značne znižujú výdavky na celospoločenskú spotrebu.

Účinnou pomocou pre stavebníka bude, ak schválime túto zprávu, ktorá navrhuje oslobodenie od domovej dane na dobu 10 až 15 rokov a upustenie od platenia úrokov z pôžičiek, po prípustnosti stavby aspoň do tých 30 mesiacov. Ďalej v zmysle vyhlášky 191/1964 Zb. podniky majú poskytnúť stavebníkovi dopravné prostriedky a drobnú mechanizáciu. Ak je niektorý stavebník pracovníkom okresného stavebného podniku, alebo inej stavebnej organizácie, tak je to v poriadku. Akonáhle chce si požičať miešačku alebo iný mechanizmus občan iného úseku, už nasleduje tŕnistá cesta, ktorá končí obyčajne neúspechom. Tu nemôžem nespomenúť zas len Okresný stavebný podnik v Nitre, ktorý je s mechanizmami v zlej situácii, ako aj každý iný podobný podnik. Napríklad od roku 1958, ako perličku uvediem, že delimitoval od Poľnohospodárskeho stavebného podniku v Nitre jeden autožeriav a od vtedy nedostal v bilanciách ďalší pridelený. Miešačky na cement, ktoré sú základným prostriedkom v stavebníctve, majú ich len toľko, koľko je prstov na ruke. Keď som vytýkal riaditeľovi, ako sa môže takto na vec pozerať, odpovedal, že v posledných rokoch vôbec žiadne mechanizmy podnik v bilančných prídeloch nedostal a údajne, že sa aj nevyrábajú a že ich máme dovážať. Napríklad veľmi osvedčený žeriav MB 10, ktorý vyrábajú v Brezne nad Hronom, doteraz nemohli získať bez osobných známostí. Veľké ťažkosti sú so zadovážením stavebného materiálu, pravda, tak ako to tu aj niektorí poslanci naznačili. Za danej situácie je ťažko napríklad hovoriť o kvalite prác, alebo o materiáli. Podnik alebo občan je rád, že dostane materiál bez ohľadu na jeho kvalitu. Zistil som si, že škridla sanitruje, tehly sa rozpadávajú -konkrétne z tehelne Nitra-Čermáň atď. Zákazníci robia reklamácie voči podniku, ktorý z takéhoto materiálu robí dobropisy, ovšem podnik voči výrobe nepodnikne nič z obavy, že nedostane ďalší materiál a popravde povedané, ani nemá voľbu lepšieho materiálu, pokiaľ budú mať podniky monopolné postavenie. Zdá sa mi, že mnohé podniky si nevysvetľujú otázku nedostatkového materiálu tak, že budú zvyšovať ceny v novej sústave, ale nebudú hľadať spôsob ako viac, lepšie a lacnejšie uspokojovať

dopyt. Ďalej chcem povedať, že ťažkosti okolo individuálnej bytovej výstavby s materiálom odstránia sa len vtedy, ak zosúladíme počet vydaných stavebných povolení s materiálovým zakrytím aspoň v hlavných materiálových fondoch.

V územníckej príprave má okres Nitra pre vybrané sídliská vypracovaných 36 územných plánov, pričom podrobné územné plány a zastavovacie plány, ktoré sú dostatočným podkladom pre rozmiestňovanie individuálnej bytovej výstavby, sú spracované iba v Nitre, Zlatých Moravciach a vo Vrábľoch. Zpráva sa v ďalšej časti zaoberá sústreďovaním individuálnej bytovej výstavby do vybraných sídlisk, čo je rozhodne správne. Treba však povedať, že v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky, aby vybrané sídliská boli príťažlivými pre stavebníkov rodinných domčekov, nakoľko ich vybavenosť jak občianska a hlavne technická, je na úrovni ostatných sídlisk. Podľa môjho názoru je potrebné urýchlene riešiť do vybraných sídlisk občiansku a technickú vybavenosť primeranú k spádovému územiu, ako i vytvorenia podmienok pre pracovné príležitosti, hlavne žien, čo by mala byť úloha Ústredného sväzu výrobných družstiev, spotrebného priemyslu a národných výborov, vytváraním podmienok doplnkovej výroby. Zvážiť spôsob rozmiestňovania - kompletizovania rôznych výrobkov do domácností, tak, ako to robia vo vyspelých priemyslových krajinách, ako to voľakedy robili u más na pohraničí v severných Čechách - Liberec atď. Mohlo by sa uvažovať s výrobkami prevažne spotrebného priemyslu a slaboprúdovej elektrotechniky. Odpadli by tak vysoké náklady na zriaďovanie jasiel, školiek a podobne. Iba pri takto vytvorených podmienkach by bolo možné zabezpečiť koncentráciu individuálnej bytovej výstavby do vybraných sídlisk. Za veľmi správne pokladám návrh zvýšiť príspevok na technickú vybavenosť z doterajších 2 500 na 10 000 Kčs, ktorý by mal prispieť k zvýhodneniu tých okresov, ktoré riešia bytový problém prevažne individuálnou bytovou výstavbou. Nemyslím tým, že by príspevok mal byť rozdeľovaný rovnomerne, ale napríklad v okrese Nitra, kde individuálna bytová výstavba predstavuje cez 50 % všetkých postavených bytov, by tento príspevok mal byť až okolo 15 tisíc korún a v takých okresoch, kde individuálna bytová výstavba predstavuje cca len necelých 20 % celkového objemu výstavby, by mal činiť okolo 7 000 Kčs. Pri tejto príležitosti chcel by som uviesť, že by sa žiadalo pre ostatné formy individuálnej bytovej výstavby (radová, dvojdomky, kobercová, skupinová) spracovať rôzne varianty, resp. typy za účelom lepšej propagácie progresívnych foriem výstavby s nákladom cca 50 až 60 tisíc korún. Za týmto účelom by sa žiadalo v okresoch, niektorých vybraných sídliskách, resp. pri mestských zónach realizovať vzorovú výstavbu, túto sprístupniť verejnosti, čo by rozhodne napomohlo pre získavanie stavebníkov na tento druh individuálnej bytovej výstavby, najmä z radov učiteľov, ktorí z 50 % pricestúvajú do okolitých obcí učiť. Vyriešenie bytového problému učiteľov sa už žiada niekoľko rokov, pretože sa to odráža aj na kultúrnej a osvetovej činnosti na našich obciach.

Ďalej treba rozhodne zvážiť návrh poplatku až 50-násobného pri vydávaní povolení do obcí bez perspektívneho vývoja. Nakoľko v súčasnosti nie je rozdiel medzi obcami a ani dlho nebude, je tento návrh predbežne, zdá sa, nereálny. Treba prehodnotiť spôsob odpredaja, resp. výkupu stavebných pozemkov, aby sa zabránilo špekuláciám, lebo kupujúci sa neraz s majiteľom pozemku dopredu dohodne na čiernej cene. Teda platí dvakrát.

Spomenul som už, že v okrese Nitra riešenie bytového problému má sa spolovice riešiť formou individuálnej bytovej výstavby. Táto úloha v porovnaní s. inými okresmi Západoslovenského kraja je s prihliadnutím na nízke príjmy na jedného obyvateľa, ktoré vyplývajú z nízkej industrializácie okresu, veľmi náročná. Ak uvážime, že výstavba jedného rodinného domku sa pohybuje v nákladoch okolo 80 až 100 tisíc korún, po prestavbe veľkoobchodných cien to nebude menej. Riešenie bytového problému takýmto spôsobom je veľmi náročné a má dosah na malý rast životnej úrovne. Naproti tomu v iných okresoch s vyššími príjmami na obyvateľa bytový problém sa rieši prevažne hlavnými formami, i keď by bolo únosné riešiť v týchto okresoch bytový problém zvýšeným počtom individuálnej bytovej výstavby.

Počty bytov hlavnými formami pre okres Nitru by mali byť zvýšené. Prosím z tohto miesta, aby to bolo pojaté do uznesenia. Na túto skutočnosť poukazujem vychádzajúc z priloženej tabuľky č. 10, ktorú sme dostali k zpráve. Tento svoj návrh odôvodňujem tým, že u bytového oddelenia Mestského národného výboru sa tohto času nachádza 1 047 žiadostí o pridelenie bytov. Z týchto sa dá vyčleniť asi 80 na družstevnú alebo individuálnu bytovú výstavbu. Na podporu mojej požiadavky na zvýšenie limitu hlavných foriem výstavby je aj tá skutočnosť, že u bytového družstva č. 3 v Nitre nie je ešte uspokojených 1100 členov tohto družstva, ktorí majú vložené vklady už 2-3 roky.

Vo svojom príspevku chcel som poukázať na problémy, ktoré sa týkajú riešenia individuálnej bytovej výstavby a tiež navrhnúť spôsob riešenia niektorých problémov. Pri správnom zladení záujmov individuálnych stavebníkov so základnými záujmami spoločnosti individuálna bytová výstavba stane sa pozitívnym činiteľom v rozvoji aktívnej účasti obyvateľstva na riešení bytového problému u nás.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Malinovi.

Ako posledný z prihlásených prehovorí súdruh Michal Malík, podpredseda Ústredného sväzu spotrebných družstiev z Prahy.

Michal Malík, predseda ÚSSO Praha:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Rozsah individuálnej bytovej výstavby názorne dokumentuje jej význam pre riešenie bytového problému na Slovensku. Súčasne potvrdzuje aj významný podiel spotrebných družstiev pri riešení tohto problému tým, že zabezpečujú a vo svojej sieti predajní stavebnín predávajú stavebníkom potrebný stavebný materiál. Túto činnosť uskutočňujú (spotrebné družstvá od roku 1953, kedy boli poverené monopolným predajom stavebnín spotrebiteľom. Monopolné postavenie bolo v roku 1964 zrušené vládnym uznesením č. 237, ktorým bolo umožnené niektorým výrobným podnikom a odbytovým základniam uskutočňovať predaj stavebnín priamo spotrebiteľom.

Rozhodujúci podiel v predaji stavebnín z tržných fondov realizujú i po uplatnení uvedeného vládneho uznesenia spotrebné družstvá. Tak v roku 1965 sa na predaji stavebnín spotrebiteľom podieľali 84, 6 %. Prevzatím činnosti predaja stavebnín prešla na spotrebné družstvá povinnosť nielen zabezpečovať potrebné fondy pre uspokojovanie spotrebiteľského dopytu, ale zároveň vyvstáva potreba výstavby a technického vybavenia siete predajní stavebnín, aby plne zodpovedali požiadavkám na ne (kladeným. Napriek mnohým zlepšeniam proti pôvodnému stavu, nemá materiálno-technická základňa družstevného obchodu so stavebninami úroveň, zodpovedajúcu jej významu. V roku 1961 mali spotrebné družstvá na Slovensku 106 predajní stavebnín, kým celoštátne činil tento počet 541. Priemerný plošný rozsah zásobovaného okruhu jedinej predajne stavebnín na Slovensku činil 475 km2, s priemerným počtom 40 500 obyvateľov. Neprimeraná veľkosť zásobovaného okruhu zhoršovala styk stavebníka s predajňou. Predlžovanie prepravnej vzdialenosti zvyšovalo stavebníkom neúmerne náklady na dopravu. Z celkovej plochy skladov predajní stavebnín 180 000 m2 bolo len 32 000 m2 krytej a zastrešenej plochy. Tento stav nezabezpečoval náležitú ochranu stavebného materiálu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Nedostatok skladovacích plôch spôsoboval, že vedúci predajní stavebninami organizovali predaj stavebnín mimo predajní priamo z vagónov a pod. Stavebný materiál bol manipulovaný bez akejkoľvek mechanizácie, čo spomaľovalo jednotlivé operácie pri jeho skladovaní. Na odstránenie tohto nevyhovujúceho stavu a zabezpečenie úloh vyplývajúcich organizáciám spotrebných družstiev na Slovensku z vládneho uznesenia č. 696/1960 a tým aj na plnenie zámerov, sledovaných uznesením Ústredného výboru z roku 1959 k riešeniu bytového problému, bola vypracovaná koncepcia rozvoja materiálno-technickej základne družstevného obchodu so stavebninami. Táto koncepcia, schválená naším predstavenstvom, ktorá bola prerokovaná i v Predsedníctve Slovenskej národnej rady, predpokladala uskutočniť v rokoch 1961-1965 celkom 125 stavebných akcií, z toho 87 novostavieb a 38 rekonštrukcií predajni stavebnín, s nákladom 44, 5 mil. Kčs.

Vládne uznesenie číslo 62/1962 odporučilo predsedovi predstavenstva Ústredného sväzu spotrebných družstiev rozšíriť na Slovensku so zvláštnym zreteľom k vyrovnaniu značnej nerovnomernosti siete predajní stavebnín ich počet, potvrdilo správnosť koncepcie rozvoja materiálno-technického zásobovania spotrebných družstiev na Slovensku. K 31. 12. minulého roku mali spotrebné družstvá na Slovensku 112 predajní stavebnín, čo znamená, že koncepciou predpokladané rozšírenie siete predajní zo 106 na 156 bolo splnené len na 17 %. Jednoty spotrebných ľudových družstiev venovali viac pozornosti nahradzovaniu nevyhovujúcich predajní stavebnín novými, ako rozširovaniu počtu predajní, o čom svedčí skutočnosť, že v rokoch 1961-65 preinvestovali pri rozvoji materiálno-technickej základne družstevného obchodu so stavebninami na Slovensku celkom 10 mil. Kčs, čo predstavuje 23 % plnenie koncepcie vo finančnom objeme.

Okrem toho organizácie spotrebných družstiev nevedeli zabezpečiť plánované akcie aj z toho dôvodu, že neboli zaistené stavebné kapacity najmä u okresných stavebných podnikov.

Z uznesenia vlády č. 465/1964 vyplývajú organizáciám spotrebných družstiev ďalšie úlohy na úseku zabezpečovania individuálnej bytovej výstavby, ktorých plnenie je plne závislé na zlepšení materiálno-technickej základine družstevného obchodu. V tejto súvislosti nutno poukázať aj na nedostatočný nákladný autopark spotrebných družstiev, ktorý neumožňuje plný rozvoz stavebníkom v požadovanom rozsahu.

V súvislosti s hodnotením rozširovania siete predaja stavebnín považujem za potrebné poukázať, že opatrenia na splnenie zámerov, sledovaných vládnym uznesením, ktorým sa umožňuje predaj stavebnín výrobným podnikom a odbytovým organizáciám, nesplnili svoj účel. Z 28 skladov národného podniku Stavivá na Slovensku je 18 priamo v mieste predajní stavebnín spotrebných družstiev a ďalších 6 v blízkych susedných obciach, takže tu nedošlo k rozšíreniu predajných miest, ale len k ich zdvojeniu. Táto duplicita nie je prínosom pre spotrebiteľa, ale pôsobí proti zámerom, sledovaným vládnym uznesením, nakoľko pri nedostatku trhových fondov základných druhov stavebnín tieto nežiadúcim spôsobom rozptýlil. Objem trhových fondov stavebných materiálov v minulých rokoch nezabezpečoval v potrebnom množstve, štruktúre a sortimente potreby stavebníkov. Situáciu zhoršovalo nevyhovujúce rozloženie dodávok do štvrťrokov a nedostatky v doprave. Napríklad časové rozloženie dodávok murovacích materiálov je nevyhovujúce z hľadiska potrieb stavebníkov. Stavebná výroba pritom i nižšie dojednané (množstvá stavebného materiálu, najmä základného, neplní ani v roku 1966.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Ústredný sväz spotrebných družstiev v spolupráci so Slovenským výborom spotrebných družstiev v súčasnom období rozpracúva a ďalej konkretizuje koncepciu opatrení, ktoré je potrebné na úseku predaja stavebnín v našom systéme previesť. Jedná sa o nasledovné opatrenia, ktoré budú realizované.

Hovoril som o probléme, ktorého riešenie je základnou podmienkou pre ďalšie skvalitnenie služieb obyvateľstvu pri zásobovaní stavebnými potrebami, a to je materiálno-technická základňa. Počet a oblastné rozloženie siete predajní v celoštátnom merítku je nedostatočné. Toto sa prejavuje zvlášť na Slovensku. Toto dokumentoval v úvodnom slove aj súdruh minister Marko.

I  keď v tomto roku bude na Slovensku dokončených 8 moderných, technicky vybavených predajní stavebnín a na rok 1967 je plánovaných ďalších 12 predajní, tento prírastok je nedostatočný. Preto pripravujeme so Slovenským výborom pri redistribúcii finančných