výstavbu vyhovovalo prísnejším estetickým kritériám. Napríklad doterajšie výrobky okien sa negatívne prejavili v našej architektúre. Podobná situácia je os ďalšími výrobkami, Je však žiadúce, aby v prospech riešenia ďaleko účinnejšie spolupracovali s výrobcami výtvarníci i architekti.
Túto problematiku na Slovenskej komisii pre techniku navrhovanými uzneseniami nepovažujeme za vyčerpanú.
Úsilie našich pracovníkov, ako aj odborníkov z praxe chceme preto sústrediť predovšetkým na kvalitatívne otázky individuálnej bytovej výstavby. Jednako musím poznamenať, že tak, ako všade, aj tu možno dosiahnuť úspešné riešenie len za aktívnej spolupráce ostatných partnerov.
Vážne starosti pri svojpomocnom riešení bytového problému robí našim občanom dnešná úroveň služieb. Sú, pravda, názory, že k riešeniu by stačilo odstrániť ťažkosti s obstarávaním pozemkov a zabezpečiť trh stavebninami a výrobkami, potrebnými pre výstavbu rodinných domčekov, lebo záujemci o túto výstavbu, ktorých je po vyhlásení finančných výhod podľa vyhlášky číslo 191/1964 Zb. dosť, by si už v ostatnom pomohli sami. Nie je spor o tom, že doriešiť uvedené problémy, ako som sa o tom zmienil, je veľmi potrebné. Rovnako potrebné však je dosiahnuť prípravu a realizáciu individuálnej bytovej výstavby na vyššej technickej úrovni, vrátane prísunu stavebného materiálu, bez nespočetných intervencií a strát času stavebníkov.
Pre riešenie pomoci stavebníkom uvažovali sme možnosť zriadenia družstevných organizačných kancelárií, alebo komunálnych podnikov pri okresných národných výboroch, ktoré by zabezpečovali tieto služby pre individuálnych stavebníkov v úzkej spolupráci s márodnými výbormi. Napokon sa však ukázalo, že najvýhodnejšie bude vychádzať z dnešnej organizácie dodávok prevažnej časti materiálov a výrobkov pre individuálnu bytovú výstavbu predajňami stavebnín spotrebných družstiev Jednota. Štátna plánovacia komisia dohodla preto s Ústredným sväzom spotrebných družstiev a Sväzom architektov ČSSR vytvorenie podmienok pre progresívnu výstavbu rodinných domčekov a budovanie servisov pre individuálnych stavebníkov. Pôjde o poskytovanie čo najširšieho servisu individuálnym stavebníkom na obchodnom základe, od propagácie progresívnych typov rodinných domčekov, sprostredkovanie styku s národnými výbormi, poradenskej činnosti, obstarávania projektov, dodávania stavebného materiálu a výrobkov v čase zodpovedajúcom potrebám postupu výstavby, vrátane dopravy na stavenisko, poskytovanie remesiel, zapožičiavanie mechanizmov až po odborný dozor a pomoc. Pritom samozrejme bude nielen možné, ale, naopak, potrebné ešte intenzívnejšie využívať možnosť pomoci podnikov podľa vyhlášky číslo 191/1964 Zb. najmä pri organizovaní sústredenej individuálnej bytovej výstavby vlastných zamestnancov.
Prevzatie takejto úlohy a zodpovednosti Ústredným sväzom spotrebných družstiev vyžaduje vytvorenie dostatočných predpokladov v 4. päťročnom pláne.
Pre skvalitnenie služieb bude potrebné vyriešiť najmä rovnomernejšie rozloženie distribučnej siete, čo vyžaduje vzhľadom na rozsah individuálnej bytovej výstavby do roku 1970 - dobudovať celkový obchodný distribučný systém, skladové priestory a vozový park najmä na Slovensku. Preto aj uznesenie vlády číslo 465 z roku 1964 uložilo organizáciám spotrebných družstiev úlohy pri pomoci individuálnej bytovej výstavbe.
Osobitne bude potrebné rozšíriť sieť predajní stavebnín, pretože ma Slovensku predstavuje táto sieť len jednu pätinu z celoštátneho počtu, zatiaľ čo realizácia maloobchodného obratu v týchto predajniach na Slovensku predstavuje temer polovicu celoštátneho maloobchodného obratu v tomto type predajní. Neprimeraná veľkosť zásobovacích obvodov zhoršuje takto styk stavebníka s predajňou. Preto aj v uzneseniach odporúčame Slovenskému výboru spotrebných družstiev prijať v záujme nápravy navrhované potrebné technicko-organizačné opatrenia.
Záverom ešte niekoľko slov k finančnej pomoci stavebníkom rodinných domčekov. Podľa vyhlášky č. 191/1964 Zb. sú poverené podniky, resp. národné výbory stanovovať výšku nenávratnej bezúročnej pôžičky na svojpomocnú výstavbu rodinných domčekov v rozpätí 15-25 000, - Kčs podľa voľnej úvahy - môžu však prihliadať k veľkosti domu, majetkovým pomerom stavebníka, počtu pracovníkov rodiny atď. Výška pôžičky je rovnaká, i keď ide o výstavbu izolovaného alebo radového domčeka. V budúcnosti pri novelizácii spomenutej vyhlášky bude iste účelné preferovať viac výstavbu radovú, átriovú a viacpodlažnú.
Nedostatkom je, že podiel čerpania bezúročných pôžičiek, najmä u národných výborov, bol v lanskom roku nízky. Situácia koncom roku 1965 ukazuje, že poskytované finančné výhody vo forme bezúročných pôžičiek neboli ani stavebníkmi v dostatočnej miere využívané. Naproti tomu stúpli na Slovensku pôžičky s úrokovou sadzbou 2, 7 % so 44 300 pôžičiek koncom roku 1964 na 64 400 pôžičiek ku koncu roku 1965. Ako z uvedeného vyplýva, národné výbory a stavebníci nevyužívajú plne výhody, ktoré im spoločnosť poskytuje, a to ponajviac pre svoju neinformovanosť.
Súdružky a súdruhovia!
Ďalší rozvoj a najmä celkové postupné skvalitňovanie individuálnej bytovej výstavby je zložitá a náročná úloha. Dnes sa však k riešeniu tohto problému môže pristupovať z oveľa kvalifikovanejších hľadísk. Uplatnením zásad, obsiahnutých v technickoekonomickej koncepcii individuálnej bytovej výstavby, a medzičasom vydaných normatívnych úprav, dosiahli sa v príprave individuálnej bytovej výstavby už pre rok 1966 v niektorých okresoch na Slovensku dobré výsledky. Som toho názoru, že zásady navrhované v tejto koncepcii vytvárajú predpoklady dosiahnuť v tejto forme bytovej výstavby nielen lepšie výsledky, ale aj zásadný obrat.
Vyžaduje sa však, aby sa v krátkom čase uskutočnili všetky ďalšie doteraz nerealizované opatrenia. Pravda, výsledky budú v podstatnej miere závisieť aj od činnosti národných výborov všetkých stupňov, aj od intenzívnej práce ďalších štátnych a hospodárskych orgánov. Pre zlepšenie tejto činnosti bude potrebné zvážiť aj organizačné zvýraznenie a kádrové posilnenie úsekov, ktoré majú na starosti túto problematiku. Ak uvážime, aký veľký aparát kvalifikovaných pracovníkov sa zapodieva otázkami štátnej a družstevnej výstavby, potom nebudeme mať pochybnosti, koľko máme ešte povinností voči tej druhej polovici občanov, ktorí si otázku svojho bývania rozhodli vyriešiť poväčšine sami a na svoj účet.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Chcem vyjadriť presvedčenie, že dôsledná realizácia navrhovaných opatrení povedie k tomu, že individuálna bytová výstavba sa stane pozitívnym činiteľom pri zlepšovaní bytovej otázky na Slovensku a pri rozvíjaní aktívnej účasti obyvateľstva na jej riešení.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi ministrovi Markovi za úvodné slovo. Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
Dostali ste návrh uznesenia k zpráve o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne ďalšie námety k návrhu uznesenia odovzdali súdruhovi ministrovi Markovi, alebo predniesli v diskusii.
Prikročíme k rozprave,do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslancin Ing. Ladislav K o m p i š, povereník SNR pre stavebníctvo,
Ján Marejka,
František H a g a r a, povereník SNR pre financie,Joizef Bednár,Ondrej S u l e t y,ďalej sa prihlásili do diskusie Ing. Jozef Kováčik, riaditeľ n. p. Preglejka, Žarnovica,akad. arch. Miloš Chorvát, tajomník Sväzu slovenských architektov,pplk. Ladislav Pittnera poslanec Jozef Malina.
Dávam slovo súdruhovi poslancovi Ing. Kompišovi, povereníkovi SNR pre stavebníctvo.
Povereník Ing. Kompiš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Cieľavedomá tvorba životného prostredia a v súvislosti s tým optimálny rozsah bytovej výstavby je jedným z merítok vyspelosti našej spoločnosti. Rozvoj a kultúra bývania, zvyšovanie životného prostredia dáva ľuďom príťažlivú perspektívu, podnecuje rozvoj tvorivých síl a priamo pôsobí na ich štýl života. Túto skutočnosť podčiarklo aj rokovanie XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa a je zakotvená na viacerých miestach jeho záverov.
Prejednávaná zpráva uvádza celý komplex problémov individuálnej bytovej výstavby, ktorých riešenie vyžaduje zvýšenú pozornosť a úsilie všetkých zainteresovaných politických a hospodárskych orgánov a organizácií tým viac, že podľa návrhu plánu v štvrtej päťročnici máme na Slovensku postaviť z počtu 157 tisíc bytov 61 400 formou rodinných domčekov.
Dovoľte mi vo svojom diskusnom príspevku zaoberať sa niektorými otázkami individuálnej bytovej výstavby a tiež návrhmi na ich riešenie, najmä pokiaľ sa tieto otázky týkajú výrobnohospodárskych jednotiek rezortu stavebníctva.
Individuálna bytová výstavba na Slovensku bola v minulých rokoch poznačená značnou živelnosťou. Prejavilo sa to jednak pri umiestňovaní domkov, keď sa často stávalo bez stavebného povolenia, alebo i s ním pozdĺž štátnych ciest, mimo intravilán obce a jednak aj v tom, že domky sa stavali nehospodárne a s nevhodným dispozičným riešením. Národné výbory pritom nemajú dostatok síl a prostriedkov pre vylúčenie negatívnych javov pri tomto druhu výstavby, najmä na sídliskách na vidieku. Príčina mnohých nedostatkov je aj v organizačnom zabezpečovaní individuálnej bytovej výstavby v širšom zmysle.
Individuálna bytová výstavba v posledných rokoch predstavuje na Slovensku takmer polovicu všetkých postavených bytov. Kým o hromadnú, t. j. štátnu, družstevnú a podnikovú výstavbu sa organizačne starajú pracovníci v projekcii, investorských útvaroch, dodávateľských organizáciách i (pracovníci národných výborov a ústredných orgánov, zatiaľ o individuálnu bytovú výstavbu sa zo, strany štátnej správy alebo verejných organizácií staralo i v súčasnosti stará menej pracovníkov ako si problematika vyžaduje. Organizačné zabezpečenie individuálnej bytovej výstavby - nazdávam sa - treba posilniť aj dobudovaním príslušných odborov na ONV ako stavebných úradov. Ako zo zprávy vyplýva, pomerne malý počet pracovníkov odborov pre výstavbu obhospodaruje agendu priemerne 300-600 rodinných domkov. V ich náplni je evidovať žiadosti, kontrolovať správnosť dokladov, vydávajú rozhodnutia o umiestení a prípustnosti stavby, ich vytyčovanie, užívacie povolenie a pod. Tieto úlohy pri vysokom počte žiadostí o rodinné domky dnešný počet pracovníkov odborov pre výstavbu na národných výboroch ťažko fyzicky zvládne. Dôsledkom toho potom je, že sa stavia popri diaľkových dopravných ťahoch, že sa porušujú právne predpisy a rozsiahla výstavba rodinných domkov sa realizuje bez väzby na pracovné príležitostí spravidla tam, kde to vyhovuje individuálnemu stavebníkovi, bez ohľadu na spoločenské záujmy.
Z uvedeného vyplýva, že veľkú časť organizačnej činnosti si teda vykonávajú individuálni stavebníci sami, často bez dostatočnej pomoci a usmerňovania verejnou správou. Aj v tom treba vidieť príčinu živelnosti individuálnej bytovej výstavby. Túto živelnosť možno odstrániť napríklad vytvorením Združenia stavebníkov pre výstavbu rodinných domkov pri Ústrednej rade spotrebných družstiev. Toto združenie stavebníkov, ktoré - ako o tom hovoril aj súdruh minister Marko - s potrebným členením, bez nároku na výhody stavebných družstiev, malo by vykonávať celú organizačnú činnosť s prehľadom skúsených, zapracovaných a stálych pracovníkov jednotne za všetkých individuálnych stavebníkov. Iný spôsob zabezpečovania, najmä v mestách, by mohol spočívať v takom riešení, že by podniky stavali rodinné domky tzv. "na sklad", t. j. nie pre adresného zákazníka, a až postavené, hotové domky by predávali záujemcom. Pri takomto riešení by aj náklady na investorskú a projektovú prípravu museli byť započítané do ceny. Uľahčilo by sa tým však koncentrovaniu väčšieho počtu domkov na jedno miesto.
Vzhľadom na vážnosť problematiky individuálnej bytovej výstavby zaoberali sme sa v rezorte stavebníctva otázkami ako pomôcť súčasný stav zlepšiť, ako podporiť tú veľkú a žiadúcu iniciatívu našich občanov, najmä pokiaľ ide o individuálnu bytovú výstavbu dodávateľským spôsobom.
V spolupráci s podriadenými výrobno-hospodárskymi jednotkami pripravujeme v tomto roku vo viacerých mestách na Slovensku výstavbu rodinných domčekov progresívnou technológiou zo stavebných prvkov hromadnej bytovej výstavby typu T-06B a T-08B dodávateľským spôsobom. V podnikoch sme zriadili osobitné pracovné skupiny, ktoré majú zabezpečovať projektovú prípravu a spolupracovať s orgánmi národných výborov pri výbere staveniska, územných rozhodnutiach, pri prieskume trhu a ktoré majú súčasne vykonávať zákazkovú agendu.
V spolupráci s projekciou zabezpečili sme vypracovanie vykonávacích projektov rodinných domčekov pre radovú zástavbu i pre voľne stojace domky a odoslali sme ich všetkým našim stavebnomontážnym organizáciám. V snahe priblížiť tento typ rodinného domku individuálnym stavebníkom, rozhodli sme sa vystavať niekoľko vzorových dvojdomkov z prvkov T-06B, a to v Košiciach, Trnave, v Banskej Bystrici a v Bratislave vo vlastnom investorstve príslušných podnikov, ktorým za týmto účelom boli poskytnuté investičné prostriedky. Takto postavené rodinné domky budú vhodne propagovať dodávateľský spôsob výstavby. Predpokladáme, že táto forma výstavby sa v budúcnosti bude rozvíjať.
Aby sme mali aspoň aproximatívny prehľad trhu, previedli sme marketing s nasledovným výsledkom:
Na základe konkrétnych projektov a prevedenej propagácie nezáväzne sa prihlásil značný počet záujemcov, napr. v Trnave 63, v Košiciach 90, v Nitre 28, v Prievidzi 78, ako aj v iných mestách ďalší. Avšak po vykalkulovaní tzv. voľnej ceny, kde stavebník musí hradiť i dnešnú stratovosť stavebnej výroby, t. j. cena = vlastné náklady + minimálna rentabilita, a po pripočítaní stanovenej 7 % dani vychádza cena takéhoto domčeka pri 4 a 6 izbách a pri obytnej ploche 50-70 m2 od 130 do 210 tisíc Kčs. U nás sa obyčajne rado porovnávajú niektoré výrobky v zahraničí. A iste 210 tisíc Kčs je veľká suma, no taký rodinný domček napríklad mnohými v chválenom Rakúsku by nestál menej ako pol milióna šilingov.
Táto cena je voči dnešnému podielu napr. do družstevnej bytovej výstavby iste neúmerná. Rozdiel sa, pravda, zníži po zavedení nových odbytových cien v roku 1967. Na domky za týchto podmienok je už podstatne menší záujem a podniky Pozemného staviteľstva na Slovensku majú zatiaľ dvoch vážnych záujemcov. Jeden je v Košiciach a jeden v Banskej Bystrici. Relatívne najviac záujemcov o progresívnu výstavbu dodávateľským spôsobom predpokladáme v Bratislave. Početná skupina pri Akadémii vied sa už dlhšie domáha rýchlejšieho riešenia výstavby. Snažia sa o vymedzenie pozemku v obvode mesta, o ich zabezpečenie verejnými investíciami a o zahrnutie tejto výstavby do investičného plánu. Výsledok ich úsilia je však zatiaľ minimálny.
Ani v národných výboroch na podniky Pozemných stavieb pre rok 1967 sa nevyskytuje žiadna konkrétna požiadavka na výstavbu inžinierskych sietí pre dodávateľsky prevádzanú individuálnu výstavbu.
Pri zabezpečovaní vlastnej realizácie spomenutých vzorových rodinných domkov mali sme aj my, teda stavebníctvo, veľké problémy. Stretávame sa s veľkými ťažkosťami pri výbere pozemkov, pri vydávaní rozhodnutí o umiestení a prípustnosti stavieb a podobne. Iste s podstatne väčšími problémami sa stretáva individuálny stavebník, neznalý potrebných formalít a bez skúseností. Treba preto privítať snahu o unifikáciu a hlavne zjednodušenie predpisov v stavebnom konaní.
Mimo uvedených projektov montovaných rodinných domkov podniky vypracovali vlastné typy, v ktorých konštrukčné riešenie obvodového plášťa prispôsobili miestnej materiálovej základni. Predpokladáme, že toto riešenie zníži i nákladovosť výstavby.
Aj týmto chceme vytvárať v stavebníctve priestor pre riešenie bytového problému na úseku individuálnej bytovej výstavby. Naše výrobno-hospodárske jednotky sa pripravujú dodávateľským spôsobom splniť úlohy v tejto výstavbe podľa požiadaviek individuálnych stavebníkov a vlastných kapacitných možností.
Jedným z problémov v individuálnej výstavbe bolo v minulosti, ale aj teraz, plynulé zásobovanie základnými stavebnými hmotami a v tomto období najmä murovacími materiálmi. Dovoľte mi preto niekoľko slov k tejto otázke.
Zpráva poukazuje na disproporcie medzi výrobou murovacích materiálov a požiadavkami trhu. Vývoj spotreby murovacích materiálov na úseku tržných fondov má v posledných rokoch na Slovensku nasledovnú tendenciu: kým v roku 1964 bolo na tržné fondy dodaných 382 miliónov tehlových jednotiek, zatiaľ v minulom roku už 472 miliónov. V tomto roku majú výrobcovia ako záväznú úlohu stanovenú plánom dodať 550 miliónov tehlových jednotiek. Z tohto množstva pri potrebe zhruba 20 tisíc tehál na jeden rodinný domček sa spotrebuje v individuálnej bytovej výstavbe pri uvažovaných 16 tisíc novopostavených domkov 320 miliónov tehál. Teda so zbývajúcim množstvom 230 miliónov tehál, a to je takmer také množstvo, aké dostalo v tomto roku celé stavebníctvo, musíme vystačiť na údržbu, obnovu bytového fondu, výstavbu chát, garáží a podobne. Ako ukazujú výsledky, výroba murovacích materiálov sa v tomto roku na Slovensku prekročí. Ťažkosti v krytí potrieb tak individuálnej bytovej výstavby, ako aj v ostatnej investičnej výstavbe a údržbe okrem iného zapríčinil aj výpadok 40 miliónov z pôvodných ročných bilancií z dovozu zo zahraničia.
V posledných rokoch sme rozvinuli na pomoc individuálnej bytovej výstavbe výrobu vhodných keramických obvodových panelov a stropov. Strop pozostáva z keramického nosníka a vložiek Miako, dá sa veľmi ľahko ručne montovať a má veľmi dobré vlastnosti. Je nehorľavý, trvanlivý a esteticky pôsobivý. Jeho cena je nižšia zhruba o 4, - Kčs za m2 ako u stropu železobetónového. Keramické stropy takmer všetky idú na tržné fondy individuálnym stavebníkom a vyrábajú ich v súčasnosti tehelne v Devínskej Novej Vsi, Žiline, Brezničke, Drienovskej Novej Vsi a ďalšie. Celková kapacita je 40-50 tisíc m3 keramických stropov za rok. Tieto si už našli u individuálnych stavebníkov svoje miesto a sú už obľúbené. Pravda, pritom treba pripomenúť, že prvky pre keramické stropy vyrábame na tých istých kapacitách, ako pálené tehly. To predstavuje zníženie kapacít pri vlastnej výrobe tehál zhruba o 20 miliónov. Vzhľadom na možnosť montáže keramických stropov bez použitia ťažkých mechanizmov a v súvislosti s tým so značným znížením vlastných nákladov pre odberateľa budeme v budúcnosti túto výrobu zvyšovať.
I napriek zvýšenej výrobe murovacích materiálov pociťujeme ich nedostatok. Aj keď IV. päťročný plán uvažuje so zvýšením výroby na Slovensku v roku 1970 oproti tomuto roku zhruba o 100 miliónov tehál, ukazuje sa, že ani tieto prírastky nebudú stačiť kryť potrebu v budúcich rokoch. Robíme preto opatrenia pre čo najlepšie krytie potrieb týchto pre stavebné organizácie i tržné fondy. Otázku riešime najmä rozvojom výroby murovacích materiálov v najbližších rokoch nad stanovené množstvá štvrtou päťročnicou. Ministerstvo stavebníctva v spolupráci s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo predkladá vláde návrh na ďalšie zvyšovanie kapacít. V rokoch 1967-1968 budeme rekonštruovať 17 tehelní, čím sa má získať nový prírastok kapacít v objeme okolo 35 miliónov tehlových jednotiek. Do roku 1970 na Slovensku malí by sa postaviť nové tehelne v Ondrašovej, Rožňave a Humennom. Ich kapacitný prírastok spolu s rekonštrukciami znamená okolo 80 miliónov tehál. V návrhu vláde uvažujeme i s výstavbou pórobetóniek na výrobu nepálených tvárnic v oblasti Košíc a v Stredoslovenskom kraji, ako aj s rozšírením Pórobetónky v Zemianskych Kostolanoch. Celkový kapacitný prírastok do roku 1970, uvažovaný v IV. päťročnici, a požiadavka vyjadrená v návrhu pre vládu reprezentuje okolo 290 miliónov tehlových jednotiek. Takéto zvýšenie by malo plne pokryť potreby.
Situácia vo výrobe cementu a vápna je vcelku dobrá.
Pokiaľ sa vyskytujú v týchto materiáloch nedostatky, sú zväčša v distribúcii vzhľadom na ich charakter, menovite u vápna.
Aktuálnosť prejednávanej zprávy, vzhľadom na problematiku v individuálnej bytovej výstavbe,, si vyžaduje pomoc všetkých na tejto výstavbe sa podieľajúcich. Niektoré otázky a pomoc rezortu stavebníctva som sa snažil vo svojom príspevku čo i len veľmi stručne načrtnúť. Situácia vyžaduje, aby sme spoločne plne uplatňovali v zpráve navrhované opatrenia, aby sa táto forma bytovej výstavby ešte širšie uplatňovala.
Stavebníctvo popri dôležitých úlohách chce svojím podielom pomôcť aj individuálnym stavebníkom, sledujúc tak líniu stále zlepšovať životné prostredie a plnšou mierou pomôcť riešiť otázky bývania v našej spoločnosti.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Kompišovi za prejav, prehovorí súdruh poslanec Ján M a r e j k a.
Poslanec Marejka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Dokument, ktorý prerokúvame o individuálnej bytovej výstavbe, je svojím významom tak dôležitý, že si zasluhuje veľkej pozornosti nielen Slovenskej národnej rady, ale i vlády ČSSR a Národného zhromaždenia.
Nastolené problémy okolo individuálnej bytovej výstavby sú zvlášť dôležité najmä u nás na Slovensku, pretože Slovensko sa podieľa na individuálnej bytovej výstavbe z celoštátneho úkolu na túto päťročnicu takmer 50 %-ami. Pokiaľ ide o individuálnu bytovú výstavbu z hľadiska nášho okresu i môjho volebného obvodu, je tento problém ešte dôležitejší najmä preto, že v našom okrese individuálna bytová výstavba je rozhodujúcou bytovou výstavbou, i preto, že bytový fond v našom okrese bol i ešte je veľmi zaostalý. Ešte i dnes máme v okrese 7 700 drevených domkov, z čoho 4524 domov je ešte pokrytých šindľom. Z týchto čísiel, ktoré som uviedol, je zrejmé, ako si bytová výstavba zasluhuje v našom okrese pozornosť. XII. sjazd Komunistickej strany Československa v roku, 1962 uložil, aby do roku 1970 bol vyriešený v našej republike bytový problém, t. j. aby ©a zhruba postavilo viac ako milión bytov. V priebehu obdobia sa však ukázalo, že tento problém sa nedá v stanovenom termíne a pôvodne uvažovanými formami splniť. Pri riešení bytovej otázky podľa môjho názoru nebola docenená i tá skutočnosť, že v priebehu uvažovaného obdobia bude časť bytového fondu starnúť, časť bytového fondu z rôznych príčin bude treba asanovať, ako hovoril súdruh minister M a r k o, čo vzápätí vyvolávalo alebo i vyvoláva zvýšené nároky na výstavbu bytov. Mohli by sme uvádzať celý rad príkladov, kde z verejného záujmu prichádza k asanovaniu väčšieho alebo menšieho množstva bytov. Len u más v Čadci v dôsledku preložky štátnej cesty č. 11 muselo sa asanovať viac ako 35 bytov. Chátranie i starnutie bytového fondu spočívalo a často spočíva i v tom, že údržbe bytového fondu i napriek opatreniam Slovenskej národnej rady je venovaná malá pozornosť. Pravda, o otázkach údržby bytového fondu sme už na pléne Slovenskej národnej rady hovorili. Považoval by som za správne pripomenúť, aby s týmto uznesením sa zaoberala nielen naša Komisia Slovenskej národnej rady pre miestne hospodárstvo, ale i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, prípadne aby o tom bolo informované i plénum Slovenskej národnej rady, ako sa toto uznesenie v praxi uskutočňuje.
Ak chcenie bytový problém riešiť tak ako povedal XII. i XIII. sjazd našej strany, je veľmi správne, že sa venuje pozornosť štátnej bytovej výstavbe á rôznym formám družstevnej výstavby, avšak neobídeme sa bez toho, najmä v súčasnosti, aby sme nevenovali pozornosť i individuálnej bytovej výstavbe.
Riešenie bytového problému v rámci individuálnej bytovej výstavby vlastnými silami a prostriedkami občanov je podľa môjho názoru pre našu spoločnosť veľmi výhodné. Sme si plne vedomí toho, že pokryť nároky na byty nie je možné len štátnou bytovou výstavbou, prípadne družstevnou bytovou výstavbou. Pravda, boli názory, že najmä prvá forma bytovej výstavby je rozhodujúcou a že teda každému občanovi je povinný štát poskytnúť byt. Nie je málo prípadov, že cesta novomanželov, alebo i iných, miesto toho, aby hľadali cesty ako vlastnými silami riešiť bytový problém, vedie na národný výbor k požiadavke o štátny byt. A z tohto titulu sa i v rôznych orgánoch objavuje veľa všelijakých sťažností. O tom by mohli hovoriť naši súdruhovia z Komisie Slovenskej národnej rady pre miestne hospodárstvo, ale i tu prítomní predsedovia okresných národných výborov. Na druhej strane som si vedomý i toho, že ani štátu nemôže byť jedno, a najmä nie nášmu socialistickému štátu, ako žijú a bývajú jeho občania. Pretože kultúrna úroveň bývania hovorí i o kultúre národa a kultúrnosti obcí, hovorí i usporiadanie tej-ktorej obce z hľadiska architektonického a urbanistického. Riešenie bytového problému štátnou bytovou výstavbou je do určitej miery predsa obmedzené a ani ústava našej republiky predsa nezaručuje každému občanovi byt alebo starostlivosť o byt. Naša ústava každému občanovi zaručuje právo na prácu. Treba tiež pripomenúť, že i štát pre tieto účely má obmedzené finančné, materiálové i kapacitné zdroje - o tom hovoril súdruh minister M a r k o a povereník stavebníctva. Keď však chceme riešiť bytový problém komplexne, treba, aby sme venovali veľkú pozornosť u nás na Slovensku a najmä u nás na Kysuciach, na Orave, ale i v niektorých iných oblastiach Stredoslovenského kraja najrozšírenejšej forme bytovej výstavby, t. j. individuálnej bytovej výstavbe.
Vážení súdruhovia, dovoľte mi na podporu toho, čo hovorím, uviesť niekoľko príkladov, čo ma oprávňuje k tomu, aby som všetkými silami podporil myšlienky, ktoré sú uvedené v predloženej zpráve a v úvodnom slove súdruha ministra.
O našom Kysuckom okrese bolo známe, že je to okres drotárov, podomových obchodníkov, že to bol okres, prípadne kraj, kde nebolo priemyslu, veľmi nízka zamestnanosť, alebo bolo masové vysťahovalectvo, pritom naši občania boli známi ako dobrí robotníci všade, kde dostali prácu. Život, ktorý bol na Kysuciach, sa odrážal i v bytovej kultúre. Dopad cítime ešte i dnes, ako som to ukázal na niektorých číslach, a ešte to budeme dlho cítiť. Tieto problémy okolo spôsobu života i bývania našich ľudí sú známe i z publikácií, vydaných okresným výborom strany v rokoch 1964-65, i z publikácií, vydaných Slovenskou akadémiou vied, súdruhom Dr. Prandom. Tam sú ukázané slovne i obrazne známe kysucké kopanice, s typickými kysuckými drevenicami, s malými ako dlaň oknami, s odôvodnením, aby vraj v zime bolo teplejšie. Nebolo by zlé, aby si mnohí naši súdruhovia tieto publikácie, o ktorých hovorím, vo voľnom čase prečítali, alebo v praxi overili a potom pochopia, prečo sa domáhame na Kysuciach pomoci pri riešení problémov v našom okrese i u tých najvyšších straníckych a štátnych orgánov.
Ako som už uviedol, rok 1945 našiel Kysuce také, aké boli. Ľud našich Kysúc chcel a chce žiť lepšie, radostnejšie i chce kultúrnejšie bývať. A k tomu všetkému naše spoločenské zriadenie vytvára všetky predpoklady. Naši pracujúci na Kysuciach sa aktívne podieľajú na výstavbe našej socialistickej spoločnosti. Len na Ostravsku v baniach, hutách, chemickom priemysle, pracuje zhruba 17 tisíc občanov. Tisíce občanov z nášho okresu sa zúčastňuje na špičkových poľnohospodárskych prácach, najmä na susednej Morave i v Čechách a popritom zabezpečujú i vo vlastnom okrese plnenie všetkých výrobných i nákupných úloh. Úlohy štátneho plánu naši pracujúci plnia nielen v poľnohospodárstve v rámci okresu, ale i na ostatných úsekoch nášho národného hospodárstva. Keď vychádzame zo zásady, podľa vykonanej práce i odmena, potom by bolo správne, aby sa toto odrážalo i pri rozdeľovaní prostriedkov, a keď hovoríme o oblasti bytov, aby sa uspokojovali alikvótne i požiadavky na riešenie bytovej problematiky. Naši občania pracujúci na Ostravsku i inde zabezpečujú si zhruba z 90 % svoje bytové záležitosti sami a najmä v rámci okresu. Mnohí z tých, ktorí pracujú na Ostravsku, dochádzajú domov denne i týždenne. V prevažnej miere zarobené finančné prostriedky v tejto veľkej priemyslovej aglomerácii realizujú v podmienkach nášho okresu a na toto predsa netreba zabúdať. Toto je všeobecne známe. Ako som uviedol, mnoho našich občanov má veľmi nevyhovujúci bytový fond. Tento nevyhovujúci bytový fond nedá sa v plnej miere riešiť len štátnou výstavbou, ako som uviedol. Pritom však nechcem povedať, že sa u nás na Kysuciach za posledné roky nič neurobilo. Uvediem to na číslach.
Od oslobodenia do roku 1960, teda za 15 rokov, postavilo sa v okrese 4 326 bytov. Ale z toho 3 621 bytov v individuálnej výstavbe a len 705 bytov ostatnými formarni. Keď to prepočítame na roky, vyjde nám, že ročne sme postavili 242 bytov v individuálnej výstavbe a len 46 bytov ostatnými formami, t. j. štátnou a družstevnou výstavbou. Od roku 1960 do konca roka 1965 bolo v okrese postavené toľko bytov, čo za predchádzajúcich 15 rokov. V absolútnych číslach za uvedených 5 rokov sme postavili v okrese 4 107 bytov, z toho v štátnej bytovej výstavbe bolo postavené 440 bytov, ale v individuálnej 3 053 bytov. Zbytok patri do družstevnej bytovej výstavby. Teda ročne sme postavili v okrese 88 bytov v štátnej výstavbe, čo je síce skoro raz toľko ako v predchádzajúcich 15 rokoch, ale v individuálnej bytovej výstavbe sme postavili v tomto období ročne 610 bytov. I štvrtý päťročný plán predpokladá takúto štruktúru v bytovej výstavbe: 280 bytov v štátnej výstavbe, ale 1 940 bytov v individuálnej bytovej výstavbe. Štátnou bytovou výstavbou máme dať do užívania ročne v okrese 50 bytov, ale v individuálnej výstavbe 388 bytov. Uvedená štátna bytová výstavba je včítane bytov v rozptyle pri školách, čo ani zďaleka nepostačuje pokryť požiadavky na úseku školstva, čo súvisí i so stabilizáciou učiteľov na našich školách, ale aj iných odborných pracovníkov.
Predsedníctvu Slovenskej národnej rady i plenárnemu zasadaniu Slovenskej národnej rady je známe, aké problémy v okrese máme v oblasti školstva, zdravotníctva, i v kádrovom obsadení našich závodov. Prosím, aby som bol správne pochopený, nevyužívam túto tribúnu preto, aby som, ako sa ľudové hovorí, niečo pre okres vytĺkal. Ide mi len o to, aby Slovenská národná rada správne pochopila mašu situáciu, aby i rozdeľovanie, v tomto prípade i bytov, bolo v súlade s potrebami tej-ktorej oblasti z hľadiska i celkového riešenia uvedenej situácie. Za takého stavu, aký je dnes v našom okrese, ostáva nám jediná možnosť pri získavaní odborných pracovníkov do okresu, sľúbiť im, že síce byt im poskytnúť nemôžeme, ale budú mať možnosť si u nás postaviť svojpomocne rodinný domček, a ak nebudú mať finančné prostriedky, že tieto si budú môcť vypožičať v Štátnej sporiteľni. Toto pripomínam i preto, že skúsenosti, ktoré sme nadobudli pri výbere na vysoké školy a pri rozmiestňovaní absolventov vysokých škôl, nás k takémuto záveru oprávňujú. Pravda, nechcem rozvíjať teórie o tejto otázke, pretože to nie je predmetom rokovania. To pripomínam len tak na okraj.