Pokračovanie 10. schôdzky Slovenskej národnej rady 10. septembra 1966

Predseda Chudík:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Pokračujeme v rokovaní 9. schôdzky Slovenskej národnej rady. Zisťujem, že sme uznášania schopní.

Na dnešnom rokovaní dovoľte privítať s. Dr. Františka Vlasáka, ministra-predsedu Štátnej komisie pre techniku, ako aj ostatných prítomných hostí.

Prikročíme k prerokovaniu šiesteho bodu programu, ktorým je zpráva o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby.

Zpráva bola rozdaná, a preto sa nebude prednášať.

Podpredseda SNR povereník-predseda Slovenskej komisie pre techniku minister súdruh Ján M a r k o sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.

Dávam mu slovo. Povereník-predseda Ing. Marko:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Riešenie bytového problému na Slovensku je veľmi stará a pre náš ľud aj trpká a smutná história. Je priamo spojené s problematikou rozvoja výrobných síl, s politickým a hospodárskym usporiadaním a kultúrnou úrovňou slovenského života v minulosti.

Na rozsahu a kvalite bytovej výstavby akoby sa premietala naša slovenská história, náš úpadok, vzostup i napredovanie. Za čias grófov a zámockých pánov to boli podhradia, skromnučké drevenice, za kapitalizmu tisícky našich ľudí odchádzali do šíreho sveta, aby si zabezpečili chlieb, a ako sa vravievalo "miesto, kde hlavu skloniť".

Bytová otázka za prvej republiky a takzvaného slovenského štátu bola tiež predmetom čachrov a záujmov politických strán.

V nových podmienkach socialistickej výstavby mohli sme na tomto úseku vďaka mohutnému rozvoju výrobných síl Československa zaznamenať podstatný vzostup a po prvý raz v slovenskej histórii sme sa mohli priblížiť k postupnému primeranému pokrývaniu potrieb, vyplývajúcich z prudkého vzrastu obyvateľstva a z nevyhovujúcej úžitkovej hodnoty zastaralého bytového fondu.

Prvé roky po oslobodení, keď bolo nevyhnutné riešiť veľké škody spôsobené vojnou na bytovom majetku, neboli - ako je známe - dosť úspešné. Výraznému riešeniu bytového problému v prvých rokoch po oslobodení stáli v ceste prekážky hospodárske a politické. Súkromnopodnikateľský sektor využíval povojnové ťažkosti, obohacoval sa a zapríčinil neplnenie úloh bytovej výstavby. V období od roku 1945 do roku 1950 postavilo sa na Slovensku iba 46 000 bytov.

Len rozvoj výrobných síl po roku 1948 a industrializácia Slovenska vytvárajú lepšie podmienky pre výstavbu našich miest a dedín. Zakladá sa bytový fond s podstatne vyššou technickou úrovňou, s vyšším plošným štandardom a vyššou vybavenosťou.

Najväčší rozmach dosiahla bytová výstavba na Slovensku v roku 1961, kedy sme dokončili temer 35 600 bytov. Pozitívny vývoj riešenia bytového problému v mestách a na dedinách považujú naši občania za jeden z najpresvedčivejších argumentov pre zvyšovanie životnej úrovne, za jeden z najzákladnejších politických javov našej spoločnosti vôbec.

Treba však otvorene poukázať aj na niektoré nedoriešené otázky a novšie tendencie, ktoré nás nemôžu nechať ľahostajnými, pretože sa dotýkajú jedných z najzávažnejších záujmov občanov, našich voličov.

Je to predovšetkým skutočnosť, že od roku 1961 do roku 1963 vykazujeme na Slovensku stagnáciu a od roku 1963 každoročne pokles v bytovej výstavbe, z čoho vo výstavbe rodinných domčekov je tento pokles zvlášť citeľný. Táto tendencia je v príkrom rozpore s objektívnymi možnosťami bytovej výstavby, potrebami občanov, závermi z posledného sčítania obyvateľstva a bytov, ako aj s uzneseniami XII. a XIII. sjazdu KSČ.

XIII. sjazd KSČ vytýčil ako jednu z naliehavých úloh celkové skvalitnenie a zvýšenie úrovne bývania. Upozornil na potrebu vytvárania materiálnych a organizačných predpokladov pre širšiu účasť obyvateľstva, podnikov a závodov pri výstavbe, správe a údržbe bytov.

To pre naše pomery znamená rátať s potrebou bytov z prírastku nových domácností v rokoch 1966-1970, ktorý počet dosiahne čísla 100-105 000 domácností, ďalej rátať s nutným vyradením nespôsobilého bytového fondu v rozsahu 35-40 000 bytov a s rekonštrukciou asi 50-55 000 bytov, kde by ináč došlo k úplnému znehodnoteniu. K týmto číslam pristupuje ešte úloha znížiť súčasný vysoký počet preľudnených domácností.

Zdroje národného hospodárstva neumožňujú riešiť tieto náročné úlohy len zo štátnych prostriedkov. Preto aj štátny plán na roky 1966-1970 ráta naďalej s individuálnou výstavbou na Slovensku v počte najmenej 61 400 bytov. Je to plne pochopiteľné aj z hľadiska doterajšieho významu a podielu individuálnej bytovej výstavby na celkovom rozsahu bytovej výstavby na Slovensku, hoci ako je známe, názory na túto formu podliehali raz strnulým predstavám, alebo ešte len nedávno jednostranným záverom o jej nevýhodnosti pre jej technickú zaostalosť a údajnú ekonomickú nevýhodnosť.

To je však už za nami. Stačí uvážiť čo len samotný fakt, že od oslobodenia do konca lanského roku postavilo sa v individuálnej bytovej výstavbe na Slovensku 240 450 bytov, čo znamená, že jej podiel na celkovej bytovej výstavbe činil zhruba polovicu. Takto vďaka iniciatíve a obetavosti obyvateľstva bytové pomery sa na Slovensku mohli podstatne vylepšiť, pričom väčšinu domčekov si stavebníci postavili svojpomocou bez osobitných nárokov na kapacitu stavebnej výroby a bez osobitných finančných výhod, ktoré by zaťažovali spoločnosť.

Je pravdou, že pri veľkom rozsahu individuálnej bytovej výstavby, pri obmedzených materiálových a finančných možnostiach stavebníkov, pri slabej pomoci a nízkom stupni územnotechnického riadenia zo strany štátnych a hospodárskych orgánov došlo aj k viacerým nedostatkom, akými sú živelné umiestňovanie rodinných domčekov pri dopravných ťahoch, výstavba mimo intravilánov obcí, nedostatky v dispozičnom a architektonickom riešení domov a pod.

Slovenská komisia pre techniku, opierajúc svoje stanovisko o názor desiatok pracovníkov teórie i praxe je toho názoru, že preceňovanie týchto nedostatkov alebo niektorého z nich je nesprávne, pretože povyšuje význam a váhu čiastkových faktorov a podceňuje celkovú situáciu a objektívne ekonomické a spoločenské možnosti riešenia bytového problému v uplynulom časovom období.

Namiesto toho sme tej mienky, že záujem obyvateľstva o túto formu výstavby je veľký, že aj naďalej potrvá, pretože prináša preň rad ekonomických výhod, ktoré sú pri správnom uplatňovaní v súlade so záujmami našej spoločnosti.

Pozitívny prístup k otázkam výstavby rodinných domčekov predpokladá vidieť rad výhod a možností, ktoré prináša táto výstavba vo vidieckych sídliskách intenzívnejším využívaním poľnohospodárskej pôdy pre záhradky a rekreáciu občanov, možnosti spriemyselnenia tejto výstavby, keďže, sa doteraz spriemyselnenie bytovej výstavby technicky orientovalo a ekonomicky preferovalo len pri hromadnej bytovej výstavbe, ďalej možnosti zmiernenia doterajších disproporcií vo vzťahu bydliska stavebníka a jeho pracoviska, a to zvýšením úrovne v hromadnej a osobnej automobilovej doprave, možnosti pomoci pri projektovom riešení a realizácii atď. V tomto zmysle sme orientovali aj prácu príslušných odborníkov a zamerali tiež predkladané návrhy opatrení.

Vláda ČSSR prijala pre úspešné plnenie úloh bytovej výstavby rad opatrení. Slovenská komisia pre techniku v spolupráci s ostatnými povereníctvami a komisiami SNR navrhla príslušným centrálnym orgánom štátnej správy, najmä Štátnej komisii pre techniku, viaceré opatrenia na úseku individuálnej bytovej výstavby. Tieto návrhy boli prerokované a po doplnení v príslušných orgánoch, medzi iným aj vo Výbore Národného zhromaždenia pre stavebníctvo a investičnú výstavbu, aj prijaté. Chcel by som tu osobitne konštatovať, že sme sa na týchto orgánoch, najmä na bývalej Štátnej komisii pre investičnú výstavbu a terajšej Štátnej komisii pre techniku stretli s plným porozumením.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa viac ráz dôkladne zapodievalo otázkami bytovej výstavby. V tejto súvislosti prerokovalo aj základný materiál o technicko-ekonomickej koncepcii bytovej výstavby a osobitne o koncepcii rozvoja individuálnej bytovej výstavby. Predsedníctvo súčasne uložilo Slovenskej komisii pre techniku predložiť celú problematiku na plénum SNR s návrhom príslušných opatrení.

Plniac túto úlohu, súdružky a súdruhovia, chcem zdôrazniť, že opatrenia navrhované plénu Slovenskej národnej rady majú zabezpečiť realizáciu doterajších opatrení vlády, prijatých k tejto problematike, majú určiť hlavné zameranie a spôsob ako odstraňovať všetko to, čo hamuje rozvoj a kvalitu výstavby rodinných domčekov a majú tiež pomôcť vytvoriť také predpoklady ďalšieho rozvoja tejto formy bytovej výstavby, aké jej rozsahom a významom prináležia.

Toľkoto k celkovému poňatiu otázky a zmyslu dnešného jej prerokúvania v pléne Slovenskej národnej rady.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi teraz stručnú charakteristiku a niekoľko poznámok k hlavným otázkam individuálnej bytovej výstavby.

Doterajšie práce na analýze vzťahu rozmiestenia individuálnej bytovej výstavby na štruktúre osídlenia nie sú ukončené, ba niektoré účinnejšie metódy pre tento cieľ sa len začínajú používať. Aj existujúce štatistické podklady nie sú dosť presné na to, aby sa dali robiť tak náročné závery, aké si vyžaduje problematika usmerňovania výstavby bytov a vybavenosti vo vidieckych sídliskách.

Pri vypracúvaní koncepcie individuálnej bytovej výstavby sme prišli preto k záveru, že s doteraz platným poňatím tejto otázky už nemožno vystačiť.

Pravda, príslušné opatrenia vlády číslo 1024 a 1025 z roku 1962 majú viaceré kladné rysy a správne orientujú príslušné výkonné orgány, no vzhľadom na sústavné narastanie kvalitatívnych nárokov na riešenie tejto zložitej problematiky ukázali sa v praxi ako staticky pôsobiace alebo aj prekonané a vo svojich dôsledkoch - aj keď to nebolo v ich intenciách - umožňovali schematický administratívny prístup k takým vážnym sociologickým, politickým a hospodárskym problémom, akými sú práve otázky ďalšieho vývoja štruktúry osídlenia.

Vládne uznesenia č. 1024 a 1025 z roku 1962 vychádzali z predpokladu, že technická a občianska vybavenosť vo vybraných obciach povedie stavebníkov k sústreďovaniu individuálnej výstavby do týchto obcí.

Po štvorročnom odstupe vidíme, že v 627 vybraných takzvaných strediskových obciach na Slovensku sa situácia v občianskei a technickej vybavenosti prakticky vôbec nezmenila, pretože na to jednoducho nestačili naše hospodárske možnosti.

Súčasne s tým sa však podcenil ekonomický záujem občana na výstavbe rodinného domčeka v mieste doterajšieho bydliska, ku ktorému ho pútajú rôzne dôvody, ako napríklad zamestnanie ostatných členov rodiny, lepšie podmienky pre svojpomoc pri výstavbe a pod. Obsahová ekonomická náplň výberu obcí, ako vidieť, sa ani sčasti neuskutočnila, ostala len jej vonkajšia forma, ktorá sa v súčasnosti stáva hamovkou rozvoja individuálnej bytovej výstavby. Preto administratívne zásahy pni povoľovaní individuálnej bytovej výstavby iba vo vybraných obciach občania odmietajú. Tým možno vysvetliť aj výsledky sociologickej ankety, podľa ktorých sa pre výstavbu v mieste svojho terajšieho bývania vyslovila veľká väčšina opýtaných.

Ako ukazujú súčasné skúsenosti, v pôvodnom poňatí vývoja štruktúry osídlenia podcenili sa reálne možnosti rýchlejšieho zvyšovania úrovne našej dopravy a sčasti aj potreby stabilizácie pracovníkov niektorých odvetví, najmä v poľnohospodárstve.

Sústavné narastanie a vyostrovanie problémov správneho rozment, ktorý by principiálne riešil otázky riadenia individuálnej výstavby osobitne, vyvolalo potrebu vypracovať komplexný dokument, ktorý by principiálne riešil otázky riadenia individuálnej bytovej výstavby.

V koncepcii, ktorú sme vypracovali, riešime však len najnaliehavejšie a rozhodujúce otázky.

Po prvé ide tu najmä o pružnejší, dynamickejší pohľad na otázky rozmiestňovania individuálnej bytovej výstavby a štruktúry osídlenia vôbec. Prvým krokom k takémuto ponímaniu rozmiestňovania individuálnej bytovej výstavby, ako súčasti riešenia bytového problému, je návrh uvedený v koncepcii, kde sa odporúča rozmiestňovať individuálnu bytovú výstavbu nielen do vybraných sídlisk vidieckeho typu, ale aj do miest a vidieckych sídlisk v prímestskej zóne. Takéto riešenie reálne odzrkadľuje skutočné vzťahy medzi mestom a dedinou v našich podmienkach a prispieva k účelnej koncentrácii obyvateľstva aj touto formou bytovej výstavby. V týchto zónach bývalo okolo 46 % obyvateľstva Slovenska. Sme toho názoru, že takýto prístup najlepšie zosúlaďuje dané ekonomické možnosti, postupné premeny v zamestnanosti obyvateľstva v budúcnosti a že umožňuje preklenúť v časove reálnom období zaostávanie jestvujúcej sídliskovej siete s budúcimi potrebami.

Uznesenia XIII. sjazdu KSČ potvrdili správnosť týchto záverov.

Po druhé - doriešili sme v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre techniku otázku výšky nákladov na technickú vybavenosť individuálnej bytovej výstavby. Ide v štvrtej päťročnici o celkový náklad asi 600 miliónov korún pre individuálnu bytovú výstavbu, ktoré majú prelimitovať národné výbory na realizáciu technickej vybavenosti v predstihu. V súvislosti so zvýšenou ekonomickou samostatnosťou národných výborov však táto suma nebude viazaná účelove. Tým viac bude záležať na národných výboroch, aby tieto prostriedky použili pre správny rozvoj individuálnej bytovej výstavby.

Po tretie - spracovali sme novú metodiku územných plánov pre sídliská vidieckeho typu, ktorú vydala bývalá Štátna komisia pre investičnú výstavbu ako celoštátne platnú smernicu.

Podstatou tejto metodiky je výrazné zjednodušenie oproti predchádzajúcej, ktorá vyžadovala, aby sa pre vidiecke sídliská vypracovali dva stupne územných plánov, a to smerný územný plán a podrobný územný plán. Podľa nových smerníc sa doterajšie stupne zlučujú v jeden územný plán, ktorý bude zahrňovať aj niektoré náležitosti podrobného územného plánu, takže na jeho základe bude možné bežne vydávať územné rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby.

Dôležitým znakom nového spôsobu spracovania územných plánov pre vidiecke sídliska je taký stupeň podrobnosti, ktorý umožňuje, aby aj ľudia bez odbornej kvalifikácie na miestnych národných výboroch mohli vo svojej každodennej činnosti správne orientovať a usmerňovať výstavbu v obci.

Súdružky a súdruhovia!

Viaceré naliehavé problémy sa vyskytli a ešte aj trvajú na úseku stavebného poriadku. Tu ide predovšetkým o zjednodušenie stavebného konania, zabezpečenie stavebných pozemkov pre účely individuálnej bytovej výstavby, ďalej o ceny stavebných pozemkov, o dodržiavanie stavebnej disciplíny a o niektoré čiastkové problémy.

Jedným z nedostatkov platného stavebného poriadku, t. j. zákona č. 87/1958 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 144/1959 Ú. v. i zaužívanej praxe je skutočnosť, že stavebné úrady vyžadujú neúnosne mnoho dokladov k žiadostiam o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domčeka. Nedochádza k tomu, pravda, len vinou ustanovení stavebného poriadku. Stavebné úrady často vyžadujú aj také doklady, ktoré stavebný poriadok nepredpisuje, napríklad potvrdenie o splnení dodávok, potvrdenie o zaplatení daní a podobne.

Treba poznamenať, že vyžadovanie nadmerného počtu dokladov pri podávaní žiadostí o vydanie stavebného povolenia zo strany stavebných úradov sa vyskytuje vo väčšej miere na Slovensku ako v českých krajoch.

V dôsledku toho Štátna komisia pre techniku v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku vypracovala smernice o postupe stavebných úradov pri povoľovaní výstavby rodinných domčekov, rekreačných a drobných stavieb, v ktorých sa riešia - popri iných otázkach - oba spomenuté problémy. Tieto smernice, text ktorých máte medzi rozdanými materiálmi, budú v najbližších dňoch publikované v Zbierke smerníc pre národné výbory pod číslom 9/1966.

Podľa týchto nových smerníc k žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu sa budú vyžadovať už len tri najnutnejšie doklady, t. j. situačný výkres, stavebné výkresy s jednoduchým technickým popisom a doklad o vlastníctve alebo práve osobného užívania stavebného poriadku a samozrejme, ak ide o stavbu na poľnohospodárskej pôde, aj rozhodnutie o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Aby nedochádzalo znova k vyžadovaniu ďalších dokladov zo strany stavebných úradov, majú smernice ustanovenie, podľa ktorého len celkom výnimočne môže si stavebný úrad vyžiadať aj ďalšiu dokumentáciu alebo doklady, aj to len v prípadoch, ak je to nevyhnutne potrebné pre objasnenie technických, prípadne iných otázok projektu.

Ďalším zjednodušením je, že podľa nových smerníc orgán územného plánovania môže spojiť konanie o umiestenie stavby s konaním o prípustnosti stavby, t. j. s prácami, ktoré sú spojené s vydaním stavebného povolenia.

Aby sa vybavovanie žiadostí o vydanie stavebného povolenia nepreťahovalo, ukladajú smernice v prípadoch, že žiadosť je doložená predpísanou dokumentáciou a dokladmi, vydať žiadateľovi stavebné povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

Tieto opatrenia prijmú naši občania, najmä stavebníci rodinných domčekov iste s uspokojením.

Ako ďalšie legislatívne opatrenie pripravuje Štátna komisia pre techniku v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku a ďalšími príslušnými orgánmi vydanie nového jednotného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý nahradí všetky doteraz platné právne predpisy, t. j. zákony, vyhlášky, vládne uznesenia, smernice a podobne, na tomto úseku a súčasne prispôsobí tieto predpisy požiadavkám z hľadiska novej sústavy riadenia národného hospodárstva. Nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku bude významným príspevkom k zlepšeniu situácie v investičnej výstavbe. Do konca t. r. bude vypracovaná analýza doterajších právnych predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pričom sa počíta, že k vydaniu vlastného zákona dôjde do roku 1968.

Ďalšou mimoriadne závažnou otázkou, ktorá sa práve rieši, je zabezpečovanie stavebných pozemkov pre účely individuálnej bytovej výstavby. Táto otázka sa stala aktuálnou po vydaní občianskeho zákonníka v roku 1964, pretože občiansky zákonník v zásade zamedzil prevody stavebných pozemkov medzi občanmi, stanovil, že vykupovanie stavebných pozemkov je prípustné jedine v prospech štátu a socialistických organizácií a súčasne zaviedol nový inštitút osobného užívania stavebného pozemku. Vznikla tým situácia, že na jednej strane boli vlastníci stavebných pozemkov, ktorí nemienili stavať rodinný domček a užívali svoj pozemok zväčša ako záhradu, kdežto na druhej strane boli občania, ktorí chceli stavať a mali všetky predpoklady pre získanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu okrem vlastníctva, resp. práva osobného užívania stavebného pozemku. Pretože individuálne riešenie pri obstarávaní stavebných pozemkov, t. j. vykupovaní alebo vyvlastňovaní pozemkov v prospech MNV a ich prideľovaní stavebníkom do osobného užívania, bolo pre národné výbory veľmi prácne a zdĺhavé a dochádzalo pritom k častému obchádzaniu ustanovení občianskeho zákonníka a cenových predpisov, vydala bývalá Štátna komisia pre investičnú výstavbu smernice pre postup národných výborov pri vytváraní rezerv stavebných pozemkov pre pridelenie do osobného užívania za účelom výstavby rodinných domčekov. Smernice boli uverejnené v Zbierke smerníc pre národné výbory pod poradovým číslom 33/1965. Ukladajú národným výborom vytvoriť si rezervu stavebných pozemkov dopredu na tri roky. Sleduje sa tým myšlienka, aby záujemci o stavebné pozemky neprichádzali do priameho styku s doterajšími vlastníkmi pozemkov a aby sa súčasne dosiahla plánovitosť v prideľovaní pozemkov a tým aj vo výstavbe našich miest a dedín.

Bolo by iluzórne predpokladať, že plnenie tejto úlohy prebehne hladko a že národné výbory nebudú mať pritom ťažkosti a problémy. Občania, ktorým sa pozemky vyvlastňujú, sa, prirodzene, bránia, podávajú odvolania a sťažnosti, v ktorých namietajú najmä nízke náhrady, ktoré sa im priznávajú podľa ustanovenia vyhlášky č. 73/1964 Zb. Za danej situácie musíme však trvať na tom, aby národné výbory pri vytváraní rezerv stavebných pozemkov postupovali dôsledne podľa smerníc, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia plánu individuálnej bytovej výstavby, bez ktorej zase nie je nateraz možné vyriešiť u nás bytový problém. Ako minimálnu požiadavku musíme spoločnými silami zabezpečiť, aby bola včas, t. j. do konca roku 1966, prípadne najneskoršie v priebehu I. štvrťroku 1967 vytvorená rezerva stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov na rok 1967.

Zastávame názor, že týmto problémom je potrebné sa Čo najskôr zaoberať a že je nevyhnutné ho riešiť, i keď ide o problém pomerne zložitý. V tomto smere prichodí tiež rezortu financií

vypracovať dôkladný rozbor ekonomickej účinnosti vyhlášky číslo 73/1964 Zb., uvážiť pritom celú vec z hľadiska vlastníkov pozemkov, i z hľadiska štátneho rozpočtu a navrhnúť vyhovujúce riešenie.

Záverom - pokiaľ ide o stavebné konanie - chcem ešte zdôrazniť potrebu dodržiavania stavebnej disciplíny pri výstavbe rodinných domčekov. Počet nepovolených stavieb, ktorých sa napríklad v roku 1965 vyskytlo na Slovensku okolo 1 000, svedčí o tom, že sme zďaleka nevyčerpali všetky možnosti na zlepšenie tohto stavu. I keď v prevažnej väčšine prípadov išlo o také nepovolené stavby rodinných domčekov, u ktorých nemožno hovoriť o narušení územného plánu - príčinou boli zväčša neusporiadané otázky vlastníctva pozemku - predsa len určité percento tvorili aj stavby mimo intravilánu obcí, prípadne na ornej pôde alebo iným spôsobom narušujúce výstavbu obcí.

Možnosti nápravy vidíme predovšetkým v usporiadaní otázky stavebných pozemkov, v urýchlení vybavovania žiadostí o vydanie stavebného povolenia bez stavebného povolenia, v dôslednejšom postupe funkcionárov MNV pri odhaľovaní čiernych stavebníkov, v ich zvýšenom úsilí predchádzať nepovoleným stavbám a aj v uplatňovaní represívnych opatrení zo strany stavebných úradov, vrátane zvýšeného vyrubovania správnych poplatkov za nepovolené stavby v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva financií číslo 146/1965 Zb. o správnych poplatkoch, ktorá umožňuje vyrubiť poplatok až do výšky Kčs 5 000, -.

Jedným z najzávažnejších problémov pri zabezpečovaní výstavby rodinných domčekov je zásobovanie trhu stavebnými materiálmi a ostatnými výrobkami.

Pretože od spracovania podkladového materiálu boli prijaté viaceré opatrenia pre zlepšenie zásobovania stavebninami, chceli by som vás s nimi oboznámiť.

Uznesením vlády číslo 138/1966 bola vytýčená zásada prednostného uspokojovania potrieb pri výstavbe rodinných domčekov. Toto opatrenie bolo stavebníkmi kladne prijaté. Nedostatočné prídely materiálov pre trhové fondy však neumožňujú plné zabezpečenie potrieb.

Ďalej bol zvýšený objem investícií Ministerstvu stavebníctva na rozšírenie výroby stavebných hmôt na roky 1966-70 o 798 mil. Kčs.

V roku 1965 poskytla Štátna banka československá mimoriadne investičné úvery na zvyšovanie kapacít výrobní stavebných hmôt vo výške 80 mil. Kčs a v tomto roku vo výške 110 miliónov korún.

Odborovým riaditeľstvám ministerstiev spotrebného priemyslu,ťažkého priemyslu a chemického priemyslu, ktoré zabezpečujú výrobu nedostatkových výrobkov pre bytovú výstavbu, bol v tomto roku poskytnutý investičný úver vo výške 147 mil. Kčs.

V  pláne na rok 1966 boli zvýšené dodávky stavebných materiálov pre vnútorný obchod oproti úrovni roku 1965 o 200 mil. Kčs.

V tomto roku Ústredný sväz spotrebných družstiev uskutočňuje výstavbu 27 predajní stavebných hmôt, z toho na Slovensku 15 predajní.

Nepokrytie materiálov domácej výroby sa v roku 1966 podarilo v niektorých prípadoch riešiť dodatočným dovozom, prevažne formou výmenných akcií, napríklad 4 300 ton liatinových tlakových rúr dovozom z Juhoslávie za surové železo. Niektoré ďalšie podobné akcie sa prerokúvajú. Opatrenia, súvisiace s dovozom stavebných materiálov, môžu zmierniť napätie medzi zdrojmi a potrebou, ale majú viac-menej charakter prechodný. Ťažisko riešenia ostáva v rozšírení vlastnej výrobnej základne stavebných materiálov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme plénu Slovenskej národnej rady prijať aj príslušné opatrenia, uvedené v predloženom návrhu.

Súdružky a súdruhovia!

Chcel by som zdôrazniť, že pri individuálnej bytovej výstavbe nesmieme v budúcnosti dopustiť, aby jej materiálno-technická základňa zastala naďalej na úrovni iba tradičných murovacích materiálov, na doterajšej primitívnej úrovni služieb a pomoci stavebníkov. Práve v spriemyselnení výroby progresívnych prvkov a dielcov, panelov, okien, krovov, podlahovín atď. pre individuálnu výstavbu, vidíme veľké technické možnosti a ekonomické rezervy, ktoré sme doteraz len veľmi nedostatočne využili. Práve týmto smerom sa musí uberať cesta podstatného kvalitatívneho zlepšenia individuálnej bytovej výstavby, čo ešte viac zvýši jej príťažlivosť.

Používanie tradičných základných stavebných materiálov v nadmernom rozsahu, ako sa to robí u nás, robí domčeky zbytočne masívnymi a architektonicky ťažkopádnejšími, predlžuje čas výstavby, mimoriadne zaťažuje prácou stavebníkov, vytvára veľké nároky na prepravu materiálov a skladovanie výrobkov. V konečnom dôsledku spoločenský efekt vzhľadom k vynaloženému úsiliu je neúmerný. Stále sa potvrdzuje názor, že väčší rozsah individuálnej bytovej výstavby sa z kvalitatívneho hľadiska môže zvládnuť len rozšírením vlastnej materiálno-technickej základne, zameranej na výstavbu rodinných domčekov.

Potvrdzuje to aj vývoj v zahraničí a progresívne návrhy našich architektov.

Doterajšie nedostatky v kvalite a v technickom progrese individuálnej bytovej výstavby, pravda, nemožno zvaľovať na individuálnych stavebníkov, ktorí sú zväčša odkázaní sami na seba a sú bez odbornej pomoci a rady.

Pre dosiahnutie podstatného zlepšenia situácie v zásobovaní stavebným materiálom bude potrebné najmä rozšíriť sortiment kvalitných a progresívnych stavebných výrobkov, a to prípadne aj zakúpením výrobných liniek alebo licencií za zahraničia. Žiada sa tiež väčšia dynamika zo strany výrobcov a dodávateľských organizácií, ako aj obchodu, pretože podnikanie v oblasti bytovej výstavby je málo iniciatívne, nepružné a nevyužíva stabilné dlhodobé možnosti odbytu.

Záujemca-stavebník nemá možnosť výberu širšieho sortimentu tovaru a v dôsledku ponukovej obmedzenosti je nútený akceptovať a realizovať len jedno riešenie.

Zárodky pre racionálnejšie podnikanie v tejto oblasti sú u nás sčasti už vytvorené, len ich treba cieľavedomejšie podporovať a rozvíjať. Uvádzam napríklad výrobu drevotrieskových dosák v Žarnovici, z ktorých sa dajú vyrábať vhodné montované rodinné domčeky, alebo výrobu ľahkých dielcov z pórobetónu vo viacerých výrobniach.

Dnešná výroba rodinných domčekov z drevotrieskových dosák vo výrobní v Žarnovici činí však len okolo 50 kusov ročne, čo ani zďaleka neuspokojuje ani terajší dopyt. Treba len podporovať snahu tohto podniku rozšíriť výrobu na 1000-2000 rodinných domčekov ročne, čo by sa priaznivo prejavilo aj v zlacnení výroby.

No nemožno sa obmedziť len na tieto dva systémy. Treba zabezpečovať ďaleko širší sortiment výrobkov, ako sú ľahké celostenové panely, ľahko montovateľné, primeranej životnosti a ceny, s kvalitnou tepelnou izoláciou, ďalej podlahoviny a krytiny, priemyslove vyrábané stolárske výrobky, celé nové systémy vykurovania, technicky domyslené a v najväčšej miere automatizované, orientované na novú palivovú základňu, ako sú vykurovacie oleje a plyn.

Aj kvalita remeselníckej práce by mala byť na vyššej úrovni, veď napríklad nepresná práca murárov a stolárov pri výrobe a montáži okien vedie k neúmerným stratám tepla.

Pri výrobe stavebných prvkov treba rešpektovať estetické požiadavky. Doteraz len málo materiálov a výrobkov pre bytovú