Vysoká úroveň lekárskej starostlivosti v ČSSR, ako i starostlivý prístup k pacientom vzbudili v cudzine veľký záujem o naše známe kúpele. Na Slovensku ide predovšetkým o Piešťany. Treba preto tento záujem pri propagačnej a komerčnej práci zamerať aj na využitie našich ostatných kúpeľov, ktoré dosiaľ v cudzine dostatočne nepoznajú, ako napr. Trenčianske Teplice, Sliač a ďalšie. Ďalej je potrebné v krátkom čase dokončiť rozostavané liečebné a ubytovacie zariadenia v slovenských kúpeľoch. Taktiež urýchlene zaviesť pre zahraničných pacientov nové ceny, diferencované podľa významu kúpeľov, vybavenosti ubytovacích zariadení a štruktúry liečebných procedúr, súčasne s prihliadnutím na sústredený záujem len na niektoré kúpele.
Pri uvedených predpokladoch možno v rokoch 1967 - 1968 počítať oproti roku 1965 so zvýšením devízových príjmov za liečebné pobyty cudzincov v slovenských kúpeľoch o 2 - 3 mil. devízových korún.
Nemožno pokladať tiež za uspokojivé využívanie našich turistických stredísk vo Vysokých a Nízkych Tatrách i napriek stúpajúcemu počtu zahraničných návštevníkov. Štruktúru hostí z devízového hľadiska možno podstatne zlepšiť zameraním komerčnej činnosti cestovných kancelárií na tieto oblasti, a to na letnú a zimnú sezónu rozšírením propagácie nových objektov, ktoré sú dosiaľ v cudzine neznáme, a pružnejším systémom obsadzovania ubytovacej kapacity.
Možnosti zvýšenia devízových príjmov z týchto oblastí ukazuje výsledok náboru Čedoku vo Viedni na zimné 1-týždenné pobyty vo Vrátnej, na Chopku a Donovaloch, na základe ktorého prišlo z Rakúska v zimnej sezóne tohto rolku vyše 1000 návštevníkov.
Predpokladom pre rozšírenie zahraničného cestovného ruchu je sústavné budovanie pravidelnej dopravy do našich turistických centier. Dosiaľ úspešne koná túto funkciu pravidelná autobusová doprava medzi Viedňou a Bratislavou, Piešťanmi a Vrátnou dolinou a autobusové spojenie s Maďarskom a Poľskom.
Tieto úlohy si však vyžadujú i nové formy riadenia. Na úseku financií kladieme čoraz väčší dôraz na rozsiahle vyžívanie nástrojov hmotnej zainteresovanosti. Podobne, ako to robíme na úseku zahraničného obchodu, mieni Minsterstvo financií zainteresovať i organizácie na úseku cestovného ruchu na dosahovaných devízových výsledkoch formou devízových podielov. Podľa pripravovaného návrhu tieto organizácie budú môcť dosiahnuť devízový podiel vo výške od 5 do 30 % z dosiahnutých nadplánovaných príjmov, prípadne z dosiahnutých mimoriadnych príjmov. Tento devízový podiel budú môcť organizácie cestovného ruchu voľne použiť pre svoju potrebu v rámci schválených smerníc. Nevyčerpané devízové podiely koncom roku neprepadávajú, preto možno očakávať, že táto forma materiálneho zainteresovania na výsledkoch vlastnej práce sa priaznivo prejaví na kvalite práce našich cestovných kancelárií, ubytovacích zariadení a ostatných zložiek, pracujúcich na úseku zahraničného cestovného ruchu.
Ďalším nástrojom hmotnej zainteresovanosti na úseku cestovného ruchu je poskytovanie valorizácie za devízy, vyprodukované našimi cestovnými kanceláriami, t. j. poskytovanie korunových príplatkov k úradnému kurzu za každú vyprodukovanú cudziu valutu alebo devízu. Tieto sú takto priamo zainteresované na vyprodukovaní čo najväčšieho počtu devízových prostriedkov. V súčasnosti rozpracovávajú sa ešte ďalšie formy, ako napríklad poskytovanie prémií a devízových úverov.
Taktiež pokiaľ ide o potrebu korunových finančných prostriedkov, nevyhnutných pre ďalšiu výstavbu zariadení cestovného ruchu, už aj v doterajších podmienkach existujú zdroje, ktoré rozvoju cestovného ruchu a jeho materiálno-technickej základne mohli by účinnejšie pomáhať. Záleží na príslušných hospodárskych pracovníkoch, aby ich vedeli plne pohotovo využiť. Okrem plánovaných finančných prostriedkov takýmito zdrojmi sú prostriedky z osobitného účtu cestovného ruchu. Ich značným podielom disponuje - pokiaľ ide o Slovensko - Výbor SNR pre cestovný rúch. Tieto prostriedky možno použiť v značnej šírke potrieb cestovného ruchu a pri náležitom zdôvodnení možno sa ešte v tomto roku uchádzať o uvoľnenie ďalších prostriedkov.
Nedostatočne sa využívajú prostriedky pre rozvoj cestovného ruchu, ktoré sú rozpočtované u národných výborov na kapitole ,, vnútorný obchod".
Treba však očakávať, že v nových podmienkach socialistického podnikania budú organizácie, zúčastnené na zabezpečovaní cestovného ruchu, plnšie využívať zdroje na investičnú výstavbu a generálne opravy, na rozvoj svojej materiálno-technickej základne. V rámci týchto zdrojov bude treba plne využívať racionalizačné úvery na podnikové investície. Ak budeme vedieť využívať všetky tieto zdroje, potom právom môžeme očakávať, že cestovný ruch sa stane efektívnym odvetvím nášho hospodárstva.
A teraz, súdružky a súdruhovia, chcem povedať niekoľko pripomienok k niektorým aktuálnym otázkam aktívneho a pasívneho cestovného ruchu, ktoré majú dosah na našu devízovú politiku.
Za posledné dva roky nastali podstatné zmeny v rozsahu prideľovaných devízových prostriedkov individuálnym cestujúcim, najmä do socialistických krajín. Kým kedysi sa napríklad prideľovalo cestujúcim do Maďarska len 200, - Ft na celý pobyt, dnes môže dostat až 6 000, - Ft. Kým kedysi cestujúcim do Bulharska sa prideľovalo len 10 Leva na celý čas pobytu, dnes môže si zakúpiť toľko, koľko potrebuje, bez obmedzenia. A podobne je tomu pri cestách do ostatných socialistických krajín, kde možno zakúpiť pri turistických cestách potrebné devízové prostriedky v dostačujúcom množstve. Tieto lepšie podmienky umožňujú státisícom našich občanov jednak strávenie príjemnej a zaslúženej dovolenky, a jednak oboznámenie sa s ľudom a socialistickou výstavbou u našich priateľov.
Na úseku pasívneho cestovného ruchu s kapitalistickými štátmi, t. j. pri cestách našich občanov do týchto štátov, môžeme zaznamenať tiež vzostup, " i keď nie je taký prenikavý, ako je tomu pri pasívnom cestovnom ruchu s krajinami socialistického tábora. Kým v roku 1963 vycestovalo z ČSSR do kapitalistických štátov 115 tis. našich občanov, v roku 1965 to bolo už 168 tis. občanov a záujemcov bolo toľko, že ich počet prevyšoval naše devízové možnosti. Na financovanie týchto ciest do kapitalistických štátov bolo používané určité percento z príjmov aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Vzhľadom na možnosti dané našim občanom zákonom č. 63/1965 Zb. o cestovných dokladoch možno rátať s rýchlym narastaním počtu záujemcov o cesty do týchto štátov. Aby sa tento záujem mohol i devízove pokryť, bude potrebné starať sa o dosiahnutie vyššieho inkasa od turistov z kapitalistických štátov a tým i zväčšenie prídelov na cesty našich občanov do kapitalistických štátov. Inej cesty niet. Prípadne možno pre budúcnosť uvažovať so zvýšením percenta tohto odštepu. Do úvahy možno vziať i možnosť presunu prideľovaných devízových limitov z organizovanej turistiky Čedokom a ostatnými cestovnými kanceláriami v prospech neorganizovanej turistiky, t. j. na priamy prídel devízových prostriedkov individuálnym cestujúcim, ktorý spôsob je pre štát výnosnejší.
V závere "Zprávy o cestovnom ruchu na Slovensku" sa konštatuje, že "krátke obdobie dvoch rokov od opatrení, prijatých pre rozvoj cestovného ruchu, ani obdobie rokov 1966 a 1967 nemôže s ohľadom na krátkosť času, ako aj celkovú hospodársku situáciu postaviť cestovný ruch na úroveň krajín, rozvíjajúcich ho rad desaťročí".
K tomuto vcelku pesimistickému záveru, ako je uvedený v zpráve, rád by som vyslovil očakávanie, že cestovný ruch v nových podmienkach riadenia sám si vynúti prudší rozvoj, ako to predpokladáme. Sú pre to objektívne podmienky. Kúpna sila nášho obyvateľstva neustále rastie a hľadá možnosti realizovania. Podobne sa vyvíja situácia aj v zahraničí. Ak budeme schopní získať pre návštevu našich prírodných krás, liečivých kúpeľov, kultúrno-historidkých pamiatok a ostatných našich atraktivít cestovného ruchu príslušný podiel zahraničných turistov a súčasne odčerpávať v rámci domáceho cestovného ruchu primeraný podiel kúpnej sily obyvateľstva, potom takýto vývoj vynúti si nasadiť prudšie tempo rozvoja cestovného ruchu, ako uvažujeme v štádiu príprav IV. päťročnice, najmä ak sa chceme zvýšeným podielom zúčastniť na devízových výnosoch.
Na záver len toľko, že treba mať však na zreteli takú otázku pri rozvoji turistického ruchu, ako je zabezpečenie rýchlej návratnosti vynaložených finančných prostriekov - a o tom sa tu nehovorilo - pretože rozvoj turistického ruchu inak by nemal pre náš ľud a republiku význam a nemali by sme ani právo prostriedky štátu vynakladať len preto, aby za naše vlastné peniaze turisti z kapitalistikých štátov využívali vymoženosti socializmu a poznávali našu vlasť.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi H a g a r o v i.
Slovo má predseda Mestského národného výboru Vysoké Tatry súdruh L u k á č.
Predseda MsNV V. Tatry Ing. Lukáč:
Vážený súdruh predseda, poslanci Slovenskej národnej rady, súdružky, súdruhovia!
To, že niektorí diskutéri hovorili o probléme rozvoja oblasti Vysokých Tatier v cestovnom ruchu, hovorí o osobitnom postavení tejto oblasti v rámci našej socialistickej republiky a o akútnom probléme riešenia niektorých týchto úloh, Pravda, skutočnosť, že plénum Slovenskej národnej rady prerokováva hneď po XIII. sjazde KSČ problémy rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, hovorí za vážnosť tohto problému i za jeho aktuálnosť. Je preto pochopiteľné, že sa v bezprostrednej súvislosti s uplatňovaním nových ekonomických zásad v riadení nášho národného hospodárstva vyzdvihuje význam cestovného ruchu ako dôležitej zložky hospodárstva našej krajiny. Aj predložená zpráva porovnáva príjmy jednotlivých krajín, dosiahnuté v oblasti cestovného ruchu, a poskytuje o celkovej situácii konkrétny obraz. Je, pravda, len na škodu veci, že sa v hodnotení jednotlivých krajín nezaraďujeme na lepšie miesto. Som však presvedčený, že aj dnešné rokovanie pléna Slovenskej národnej rady smeruje k tomu, aby Slovensko podstatnou mierou priaznivo ovplyvnilo postavenie ČSSR v príjmoch zo zahraničného cestovného ruchu.
Je pre mňa veľkou cťou, že sa osobne môžem zúčastniť na tomto rokovaní a aktívne prispieť k prerokovávanému problému. Dovoľte mi preto, aby som zaujal stanovisko k niektorým problémom v rozvoji cestovného ruchu v oblasti Vysokých Tatier.
Z osobného poznania mám málo konkrétnych predstáv o prírodnom bohatstve typických krajín cestovného ruchu, zdieľam však zhodný názor so spracovateľmi zprávy pre plénum Slovenskej národnej rady, že takmer niet ideálnejšej krajiny alebo oblasti pre rozvoj cestovného ruchu, ako je naše krásne Slovensko. S výnimkou mora poskytuje v maximálnej miere prírodné bohatstvá, kultúrne a historické pamiatky a iné danosti cestovného ruchu takmer v nevyčerpateľnom množstve. Ba čo viac, má i také zvláštnosti, o ktoré už niektoré príliš civilizované krajiny cestovného ruchu prišli. Sú to tzv. oázy ticha - miesta, ktoré poskytujú okrem potrebného pohodlia pri pobyte potrebný kľud, možnosti turistiky menej i viac náročnej, teda spĺňajú požiadavky, o ktoré moderná civilizácia mnohé krajiny obrala.
Mnohé číselné prehľady v predloženej zpráve ukazujú názorne možnosti Slovenska v cestovnom ruchu. Navrhované uznesenia konkretizujú tieto možnosti tak, aby sa postupne v maximálnej miere využili tieto podmienky pre organizovanie domáceho i zahraničného cestovného ruchu a priniesli nášmu národnému hospodárstvu maximálny efekt.
Jednou z najvýznamnejších oblastí cestovného ruchu nielen na Slovensku, ale v ČSSR sú Vysoké Tatry ako oblasť I. kategórie. Tomuto významu zodpovedá aj vládou schválený rajónový územný plán v roku 1959 a ďalšie stranícke a vládne uznesenia, ktoré ukladajú urýchlene v zmysle stanovených zásad dobudovať túto oblasť.
I keď sú všetkým prítomným známe dôvody stagnácie vo výstavbe Vysokých Tatier v rokoch III. päťročnice, predsa treba povedať, že tento stav Vysokým Tatrám neprospel. Až uznesenia vlády čís. 303/63 a 454/64 a uznesenie Predsedníctva SNR čís. 197/65 pozitívne ovplyvnili súčasný rozvoj oblasti Vysokých Tatier. Vďaka mimoriadnemu pochopeniu Predsedníctva-SNR, povereníctiev a odborov, zaznamenávame doteraz nevídaný rozvoj tejto oblasti. V súčasnom období je vo výstavbe hotel kat. B na Podbanskom, vysokohorský hotel pri Velickom plese, Dom Horskej služby v Starom Smokovci. Tatranský ústav v Tatranskej Lomnici, športový areál na Štrbskom Plese, Tatranskej Lomnici a na Hrebienku. Pred dokončením je cesta Podbanské - Štrbské Pleso a Tatranská Štrba - Štrbské Pleso. Ďalej je v rekonštrukcii Cesta slobody a iné investičné akcie.
Niekoľko desiatok investičných akcií je v súčasnoti v projektovej príprave k zahájeniu v rokoch 1966 - 1968. Sú medzi nimi štyri hotely, dve reštaurácie, astmatický ústav, garáže a autoservis, krytý bazén, parkoviská, byty, kongresová hala a ďalšie objekty služieb, dopravy a spojov. Veľmi pozitívne vo výstavbe Vysokých Tatier je to, že sa začalo s komplexnou výstavbou Podbanského a Štrbského Plesa.
Mimoriadnu pomoc pri výstavbe Vysokých Tatier poskytuje Koordinačná komisia, schválená uznesením Predsedníctva SNR čís. 197/65, na čele s námestníkom predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdr. Gregorom, a Výbor SNR pre cestovný ruch. Pravidelná kontrola pripravenosti a výstavby jednotlivých zariadení zo strany Koordinačnej komisie a kontrolné dni investičnej výstavby na úrovni Slovenskej národnej rady umožňujú postupne riešiť nedostatky vo výstavbe Vysokých Tatier.
Pravda, ani pri najlepšej snahe týchto orgánov Slovenskej národnej rady nepodarilo sa doteraz doriešiť niektoré vážne problémy, spomaľujúce tempo rozvoja Vysokých Tatier. Dovoľte mi preto, vážené plénum, upriamiť na ne pozornosť a poprosiť vás o pomoc pri ich riešení.
Jedným z týchto problémov je doteraz neuzavretý problém výstavby De lux hotela na Štrbskom Plese. Diskusie okolo jeho realizácie smerujú hlavne na jeho rentabilitu a pomerne neskorú návratnosť. Neprihliadať, pravda, na tieto principiálne hľadiská bolo by vonkoncom nesprávne a škodlivé. Treba však vidieť, že súčasné prepočty vychádzajú zo súčasnej úrovne cien, bez dostatočného prihliadnutia na devízovú výnosnosť a bez osobitného posúdenia potreby jedného takéhoto hotela v komplexnom stredisku cestovného ruchu.
Ak vychádzame z reálnych predpokladov, že v roku 1970 bude vo Vysokých Tatrách vo voľnom cestovnom ruchu cca 3 000 lôžok, potom počet lôžok De lux a kat. A bude robiť len 13 % z celkového počtu lôžok. Okrem toho je to jediný hotel tejto kategórie (vyššej ako B), ktorý sa má budovať v celkovom výhľade vo Vysokých Tatrách. Pravda, je tu ešte jedna vážna okolnosť, ktorá hovorí za urýchlené zahájenie tohto hotela na Štrbskom Plese. Zo základovej jamy hotela má sa použiť zemina na príjazdovú komunikáciu, ktorej tretinu nemá kto dnes financovať, hoci sa už zhruba používa pri výstavbe športového areálu a v III. štvrťroku i pri výstavbe astmatického ústavu. Okrem toho sa má zemina použiť k preložke nádražia na Štrbskom Plese. Ak sa uvedený objekt nezaháji, podstatne sa zdražia ostatné investičné akcie.
V tejto súvislosti ešte niekoľko slov k otázke využitia kapacity hotelov vyššej kategórie. Tatranské hotely v minulom roku využili kapacitu všetkých svojich ubytovacích zariadení na 56, 2 % a Interhotel Tatry na 75, 8 %. Je pravda, že Tatranské hotely majú tiež vysokohorské chaty a tzv. okrajové závody, kde je využitie pochopiteľne nižšie, avšak využitie lôžkovej kapacity Interhotelu, kde je u A hotelov vyššie využitie, ako je priemer za podnik, nie je v žiadnom rozpore s našou požiadavkou na výstavbu hotela De lux. Na jeho budúce využívanie sa treba pozerať v každom prípade ako na súčasť vybavenia komplexného strediska a teda aj jeho využitie je zaručené a tým aj jeho rentabilita. Pravdou však zostáva, že vo Vysokých Tatrách sa s ohľadom na osobitné podmienky stavia drahšie a s ostatnými miestami dosť ťažko možno jednoznačne porovnávať celkové náklady.
Ďalším veľmi vážnym problémom zostáva riešenie dopravy vo Vysokých Tatrách. Tento bod rokovania je zaradený síce na program zasadnutia Koordinačnej komisie, ktoré sa uskutoční 5. júla t. r., predsa však vzhľadom na jeho vážnosť si zaslúži informovať aj plénum Slovenskej národnej rady.
Z celkového objemu investičných prostriedkov cca 500 mil. Kčs do roku 1970 je najväčšia položka u Ministerstva dopravy, a to 166 mil. Kčs. Skutočnosťou ale je, že takmer ani jedna z akcií uvedených v menovitom zozname nie je časové alebo vecne zabezpečená. Napríklad pri dodávke vozového parku pre Tatranskú elektrickú železnicu je ochotné Ministerstvo ťažkého strojárstva potvrdiť dodávku prvých sérií len pre rok 1968, čo je pri súčasnej úrovni dopravy vo Vysokých Tatrách veľmi neskoro. Pri rekonštrukcii lanovky ma Hrebienok a elektrickej ozubnicovej železnice nie je dosiaľ vyriešená otázka devízového krytia, preložka železničnej stanice na Štrbskom Plese nie je dosiaľ finančne zabezpečená, zaostáva príprava aj realizácia rekonštrukcie elektrickej železnice a bolo by potrebné urýchliť výstavbu letiska. Ministerstvo dopravy nie je dosť dôrazné pri zabezpečovaní týchto prepotrebných zariadení pre Vysoké Tatry. Preto pri riešení týchto vážnych problémov chcem vás, vážení súdruhovia poslanci, poprosiť o pomoc.
I keď z prípadu na prípad vyvstávajú niektoré problémy pri výstavbe a rekonštrukcii cestnej siete, predsa možno povedať, že v oblasti dopravy si najlepšie plní úlohy Východoslovenský KNV. Podobne je to s výstavbou telovýchovných zariadení, kde takto seriózne sa stavajú súdruhovia z ÚV ČSTV.
Budovanie potrebných zariadení ubytovacích, stravovacích i dopravných a ďalších väčších investičných celkov nesie so sebou potrebu výstavby drobných zariadení služieb, ktoré v plnom rozsahu neboli zahrnuté do programu výstavby do roku 1970, avšak bez nich by ťažko bolo možné poskytovať v jednotlivých oblastiach Vysokých Tatier komplexné služby návštevníkom. Ide o potrebné priestory pre organizácie, starajúce sa o čistotu oblasti, lekárske stanice, malý pavilón služieb miestneho hospodárstva, menšie parkoviská, komunikácie a pod. Tu by nám skutočne mohla pomôcť Slovenská plánovacia komisia a Východoslovenský KNV pri rozpise úloh v ročných plánoch.
Otvorenou ešte stále zostáva otázka vytvorenia inžinierskej organizácie pre výstavbu Vysokých Tatier. I keď Východoslovenský KNV nedobrovoľne prevzal na seba túto úlohu, v konkrétnej forme sa ešte nezačala plniť. Ide totiž o to, že je v každom prípade potrebné, aby túto úlohu zabezpečovala profesionálna organizácia s tým, že postupne v jednotlivých etapách združí investičné prostriedky a bude zabezpečovať výstavbu jednotlivých zariadení a starať sa o ich koordináciu pri výstavbe. Predpokladám však, že pri dobrej snahe Východoslovenského KNV sa aj tento problém dorieši.
Ozývajú sa často hlasy, pýtajúce sa, či tie Vysoké Tatry musíme tak rýchlo budovať a či sú úlohy v najbližších piatich rokoch reálne? Odpoveď na to nie je tak zložitá. Je to snáď jediná cesta, pretože ak by sme len to dobudovali, čo sa zanedbalo od oslobodenia, a nahradili len úbytok kapacít, ťažko by sme mohli hovoriť o rozvoji tejto oblasti. Pritom sú však veľmi názorné príklady z niekoľkých krajín, ako napr. Bulharsko, ktoré budovali v krátkom čase komplexné strediská cestovného ruchu, kde sa ukázala veľmi rýchla návratnosť investícií.
Hnacím motorom pre urýchlenie výstavby Vysokých Tatier musí byť aj tá skutočnosť, že máme reálne šance pre usporiadanie Majstrovstiev sveta v lyžovaní v klasických disciplínách v roku 1970. Preto je veľmi potrebné podriadiť tomuto termínu výstavbu mnohých zariadení cestovného ruchu, ktoré majú slúžiť potrebám majstrovstiev. V žiadnom prípade však nie je možné tvrdiť, že sa výstavba Vysokých Tatier v rokoch 1966 - 1970 podriaďuje len pripravovaným majstrovstvám sveta. Táto jednoznačne vychádza z potrieb celého nášho hospodárstva, jeho ekonomiky a spoločenských záujmov. Pri takomto pochopení potrieb rozvoja oblasti Vysokých Tatier je jednoznačná potreba ich urýchlenej výstavby a dobudovania.
Snáď dovoľte, vážení poslanci, aby som aspoň niekoľkými slovami uviedol, aká je celková situácia v postavení Vysokých Tatier, pokiaľ ide o kandidatúru na majstrovstvá sveta. Z našich konkurentov, ktorí sa uchádzajú o Majstrovstvá sveta v klasických disciplínách - Západné Nemecko, Švédsko a Japonsko majú Vysoké Tatry najlepšie šance. Už z doteraz vykonaných návštev expertov na čele s generálnym sekretárom FIS pánom Bergmannom a ďalšími expertami z Rakúska, Juhoslávie a Nemeckej demokratickej republiky, sú tie najlepšie zprávy o našej kandidatúre a o prípravách na tieto majstrovstvá sveta.
Vážení poslanci Slovenskej národnej rady!
Úlony, ktoré sa majú v súlade s uzneseniami našich najvyšších straníckych a hospodárskych orgánov v oblasti cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách zabezpečiť v najbližších piatich rokoch, sú veľmi náročné, ale splniteľné. Okrem konkrétneho riešenia mnohých problémov priamo povereníctvami SNR pripadá tu nie menej významná úloha národným výborom. I keď Mestský národný výbor vo Vysokých Tatrách s plnou zodpovednosťou zabezpečuje mnohé úlohy v rámci svojej právomoci, predsa však nie je dostatočne vybavený svojím postavením, a právomocou na tak náročné úlohy. Verím však, že v súlade so závermi celoštátnej konferencie o postavení a úlohách národných výborov, konanej v dňoch 9. a 10. februára 1966 a záverov XIIIsjazdu KSČ sa aj tieto problémy doriešia v prospech Vysokých Tatier a celej našej spoločnosti. Ubezpečujem vás, vážené plénum, že Mestský národný výbor vo Vysokých Tatrách, všetci jeho poslanci aj obyvatelia Vysokých Tatier urobia všetko pre úspešný rozvoj Vysokých Tatier tak, aby z nich odchádzali domáci i zahraniční návštevníci spokojní a aby táto prekrásna oblasť prinášala maximálny efekt pre celé národné hospodárstvo.
" Dovoľte mi na záver môjho vystúpenia ešte raz poďakovať všetkým vám, vážení poslanci Slovenskej národnej rady, za úprimnú snahu a mimoriadne pochopenie pri budovaní oblasti Vysokých Tatier a popriať vám hodne tvorivých síl pri zabezpečovaní rozvoja Slovenska ako súčasti našej socialistickej krajiny.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdruhovi L u k á č o v i.
Slovo má povereník SNR pre zdravotníctvo súdruh MUDr. Zvára.,
Povereník MUDr. Zvara:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Vďaka mimoriadne priaznivým balneologickým a klimatickým pomerom má Slovensko popredné miesto v počte kúpeľných miest, ako aj v rôznorodosti, výdatnosti a kvalite využívaných prírodných liečivých zdrojov. S ohľadom na svoj osobitný charakter predstavujú kúpele nielen komplex zariadení, slúžiacich pre poskytovanie kúpeľnej liečebnej starostlivosti, ale sú aj významnými strediskami cestovného ruchu.
Čs. štátne kúpele na Slovensku s obzvlášť cennými, liečivými zdrojmi, so starou tradíciou a s potrebnou vybavenosťou pre plnenie úloh stanovených štátnou zdravotnou správou, dosahujú, počet dvadsaťdva kúpeľných jednotiek, z nich šesť je z hľadiska kúpeľnej kategorizácie zaradených do I. kategórie kúpeľov medzinárodného významu. Sú to Piešťany, Trenčianske Teplice, Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Sliač a Bardejovské kúpele. S výnimkou Bardejovských kúpeľov sú súčasne zaradené všetky tieto kúpeľné miesta v oblastiach I. kategórie podľa rajonizácie cestovného a v I. etape výstavby jednotlivých oblastí.
Je pochopiteľné - a vyplýva to zo základnej úlohy kúpeľov ako liečebno-preventívinych zariadení - že prednostná pozornosť čs. štátnych kúpeľov sa venuje problematike, súvisiacej s viazaným cestovným ruchom, s kúpeľnými liečebnými pobytmi.
Od roku 1957 a najmä v posledných rokoch sa však sústavne vytvárajú podmienky, potrebné aj pre rozvoj služieb na úseku voľného cestovného ruchu. Je to v prvom rade v tých kúpeľoch, kde nie sú alebo sú len nedostatočne vybavené potrebné zariadenia iných prevodzovateľov, a tam, kde si to rozsah návštevnosti a zabezpečenie potrebnej komplexnosti služieb vyžaduje. Kúpele poskytujú služby v ubytovacích a stravovacích zariadeniach. V roku 1965 slúžilo v kúpeľoch na Slovensku prevažne pre liečebné ciele 6 384 postelí a výlučne pre voľný cestovný ruch 337 postelí. Ďalej sa čs. štátne kúpele starajú o udržiavanie a neprestajné skrášľovanie samotného kúpeľného areálu a udržujú rôzne športoviská, v prvom rade termálne kúpaliská, ktoré patrili medzi najnavštevovanejšie na Slovensku.
Československé štátne kúpele poskytujú v prvom rade služby svojim hosťom - ústavným pacientom, ktorých bolo v minulom roku celkom 77 390, z čoho 2 230 cudzincov. Ďalej slúžia návštevníkom, ktorí využívajú svoj pobyt pre ambulatné liečenie.
Napriek kvalitatívnemu rozvoju, ktorý sa prejavil najmä v zásadnej zmene charakteru a poslania našich kúpeľov oproti minulosti, nedošlo v minulých rokoch k podstatnému kvantitatívnemu rozvoju ich materiálno-technickej základne. Minimálne prírastky kapacít v uplynulých rokoch sa nedosahovali výstavbou nových liečebných ústavov a balneo-zariadení, ale vracaním časti kapacít ich pôvodnému účelu. Veľké prostriedky sa preto vynaložili na záchranu chátrajúcich objektov, modernizáciu a vybavenie jednotlivých kúpeľných zariadení, výstavbu najnutnejších pomocných prevádzok a úpravu prostredia. V minulom roku len 6 % všetkých postelí v čs. štátnych kúpeľoch na Slovensku bolo výberovej kvality a rozhodujúca časť liečebných kúpeľných zariadení bola vybudovaná pred druhou svetovou vojnou, ba viac ako polovica ešte pred rokom 1918.
Až v rokoch 1960 - 1961 sa prikročilo k výstavbe prvých nových liečebných ústavov. Jeden z nich - liečebný dom Pax v Trenčianskych Tepliciach - bol uvedený do prevádzky v máji tohto roku a druhý, v Dudinciach je pred dokončením a prevádzka sa v ňom začne na jeseň tohto rolku. Ich kapacita jevyše 500 postelí.
V minulom a v tomto roku rozprúdila sa ďalšia výstavba napríklad 250-lôžkový reumatologický ústav v Piešťanoch, balneoterapia v Piešťanoch a 315-lôžkový ústav pre liečenie astmatických ochorení pre dospelých aj deti na Štrbskom Plese. Výstavba tohto ústavu má mimoriadny význam pre voľný cestovný ruch, pretože po jeho dokončení bude možné dať k dispozícii pre voľný cestovný ruch doterajšie objekty Hviezdoslav, Kriváň a iné s úhrnnou kapacitou 280 pasteli.
Samotné kúpeľné organizácie, ako aj Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo vyvíjajú maximálme úsilie, aby zabezpečili do konca roku 1970 preinvesťovanie určených prostriedkov pre rozvoj ďalších kúpeľov a výstavbu nových kúpeľných zariadení.
Tento rozvoj investičnej výstavby kúpeľných kapacít, ktorý bude pokračovať i po roku 1970, má svoje opodstatnenie popri rastúcej potrebe liečenia poistencov a dôchodcov i v mimoriadne priaznivej efektívnosti výstavby a v rýchlej návratnosti do nej vložených prostriedkov. Pritom osobitnú úlohu hrá skutočnosť, že podstatná časť nových kapacít bude slúžiť uspokojovaniu záujemcov z cudziny a prejaví sa markantne v devízovom vyjadrení.
Liečebné pobyty cudzincov sú veľmi výhodné práve pre ich pomerne značnú dĺžku; sprievodcovia pacientov predstavujú ďalší záujem o pobyt v kúpeľoch. Dosiaľ však nie sú v našich zariadeniach a najmä nie u ostatných prevodzovateľov v kúpeľnom mieste vytvorené predpoklady pre cudzincami požadované iné, ako základné kúpeľné služby, ako je stravovanie, ubytovanie, liečenie a ďalšie. Dĺžka pobytu kladie osobitné, prísnejšie požiadavky na úroveň poskytovaných služieb a ich komplexnosť, a práve tu sa citeľne prejavujú nedostatky v komplexnosti vybavenia našich kúpeľných miest ako stredísk cestovného ruchu. Tieto problémy a cesty na ich riešenie uviedol vo svojom diskusnom príspevku podrobne súdruh poslanec Ťažký. Ja ich širšie nebudem rozvádzať.
Počet domácich pacientov, ktorí si liečebný pobyt platili zo svojich prostriedkov, neustále stúpa a do roku 1980 by sa mal strojnásobiť. Rast bol brzdený nedostatkom kapacít v najatraktívnejších kúpeľoch, o ktoré bol najväčší záujem tak zo strany samoplatcov, ako aj verejných vysielateľov. Pre jeho ďalší rast, pre zabezpečenie odbytu ambulantných služieb a ďalších služieb pre účastníkov voľného cestovného ruchu dostáva sa stále viac do popredia problematika propagácie, ktorá v minulosti bola dosť zanedbávaná. Jej význam a potreba sú ešte zrejmejšie, ak počítame so zahraničnými návštevníkmi kúpeľov. Propagácii sa preto venuje od minulého roku mimoriadna pozornosť. Najviac sa zatiaľ osvedčujú k nám pozvané návštevy novinárov, odborníkov - zdravotníkov a iných zainteresovaných pracovníkov, náborové cesty, tlačené materiály a inzertná činnosť. No, najlepšou a najúčinnejšou propagáciou našich kúpeľov zostávajú naši spokojní pacienti.