1965. Podobne kladne možno vziať na vedomie, že v roku 1966 pribudne na Slovensku 106 zubných lekárov a v nasledujúcich rokoch bude sa prírastok pohybovať od 150 do 200 lekárov ročne. Tieto prírastky dávajú nádej, že úmerne s tým zlepší sa starostlivosť o obyvateľov Slovenska. I z tohto miesta možno vyjadriť vďaku školskej správe, že v zariadeniach na svojich fakultách zabezpečuje úmerný prírastok zdravotníckych kádrov pre poskytovanie zdravotníckych služieb. Vieme, že túto úlohu vo výchove vysokoškolských kádrov školská správa zabezpečuje za napätej situácie a za sťažených podmienok, pričom museli sa voliť i také formy, že časť lekárskej fakulty z Bratislavy musela sa elokovať do Martina.
S rastom zdravotníckych zariadení a vyškolených kádrov na lekárskych fakultách úmerne rastie i počet stredno-zdravotníckych kádrov, vychovávaných v stredných zdravotníckych školách. Veľké úlohy pre nasledujúce obdobia stoja pred rezortom zdravotníctva, ktorý riadi zdravotné školy. Súdružka Potočková o tomto už hovorila. Aj na tomto úseku si situácia vyžaduje mimoriadnu pozornosť, a to z toho dôvodu, že v minulosti sieť zdravotníckych škôl bola rozširovaná organizačnými opatreniami, školy v mnohých prípadoch sa ešte len organizujú a zakladajú, sú umiestené v starých budovách, ktoré vôbec neboli stavané ako školské budovy a tobôž nie ako zdravotnícke školy. Sieť zdravotníckych škôl v našom prípade bola rozširovaná za súčasnej veľmi obťažnej situácie za absolútneho nedostatku tried na všeobecnovzdelávacích školách všetkých stupňov. S radosťou kvitujeme, že zpráva uvádza menovite okrem škôl v Banskej Bystrici, Prešove, Bratislave, Trnave i Strednú zdravotnícku školu v Žiline. Považujeme situáciu a navrhované riešenie za správne, lebo Stredná zdravotnícka škola v Žiline, toho času umiestená v starej 300-ročnej budove, stará sa o výchovu 476 žiakov pre zdravotnícke zariadenia okresu Žilina, Čadca, Považská Bystrica, a pokiaľ sa týka zubných laborantov, pre celé spádové územie Stredoslovenského kraja. Škola má 4 odbory: zdravotné sestry, detské sestry, zubní laboranti a odbor sanitárnych pracovníkov. Už v tomto školskom roku škola len s maximálnym vypätím síl pri nedostačujúcom počte učební zabezpečuje úlohy na ňu kladené. Škola bola nútená prechodne prejsť na dvojsmennú prevádzku, upravovať osnovy v triedach a riešiť niektoré dni v týždni tak, že namiesto vyučovania išli žiaci na výrobnú prax do iných zariadení. Stav je veľmi vážny, nakoľko počet tried na škole bude ďalej rásť a škola je v rozvoji. Vzhľadom na túto situáciu v súhlase s krajskými a ústrednými orgánmi bola spracovaná investičná úloha na výstavbu novej školy s internátom. Pritom však ale vyskytujú sa tieto závady: investičná úloha bola schválená, ale podľa posledných skúseností sa ukazuje, že táto do plánu sa ďalej nedostane, pretože Ministerstvo školstva vydalo nové normy a podľa nových noriem náklady na túto školu sa podstatne zvýšia. Navrhujem, aby Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo tento stav si preverilo a vyjasnilo veci s Krajským projektovým ústavom, pretože o týchto informované bolo.
Nakoniec verím, že po rozbore situácie v rozvoji zdravia i v najvyššom orgáne na Slovensku vec zdravého životného a pracovného prostredia stane sa otázkou, s ktorou sa budú zaoberať všetci ľudia a že ona neostane len na pleciach zdravotných pracovníkov. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Trstenskému a dávam slovo poslankyni Anne H i r k o v e j.
Poslankyňa Hirková:
Vážená Slovenská národná rada!
V zpráve o plnení vládneho uznesenia číslo 224 z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti, predloženej súdruhom povereníkom pre zdravotníctvo, ako aj v jeho úvodnom slove, sú uvedené veľmi závažné skutočnosti a zistenia ohľadom vytvárania podmienok pre zdravý spôsob života a práce, liečebno-preventívnej starostlivosti a starostlivosti o mladú generáciu.
Konštatovanie, že zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou na Slovensku zostalo na nežiadúco nízkej úrovni a neobstojí ani v zrovnaní s inými krajmi republiky, ani inými štátmi, je veľmi zarážajúce a vážne. Ide totiž o časť príčin, ktoré primárne vytvárajú mnohé nežiadúce zjavy masových onemocnení a snáď i preto skoro všetci predchádzajúci diskutéri sa o nich zmieňovali.
V tomto smere som vo svojom volebnom obvode vykonala za pomoci príslušných zdravotných orgánov prieskum, výsledky ktorého sú tak neúnosné a naliehavé, že považujem za potrebné o nich hovoriť aj na tomto fóre.
Uvediem niekoľko faktov z okresu Humenné.
Iba 18 % obyvateľov nášho okresu je zásobovaných vodou 2 verejného vodovodu. Zo súkromných a verejných studní je zásobovaných 64 % obyvateľstva. Pritom prieskum nezávadnosti pitnej vody u vybraných 273 tzv. vzorných studní ukázal veľmi zlé výsledky, lebo podľa laboratórnych výskumov až 80 % vody bolo závadnej a nevhodnej pre pitné účely. V zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou v okrese je najzarážajúcejšia skutočnosť, že ešte 17, 5 % občanov používa k pitným účelom vodu z povrchových tokov, hoci celoslovenský priemer je iba 2 %. V obciach, ako napr. Krivá Oľka, až 90 % obyvateľov používa vodu z povrchových tokov, v Novej Sedlici 80 %, vo Veľkej Poľane 70 %, v Ruskom Potoku 70 %, v Mikovej a v Staškovciach 60 % a pod.
Podobne je to aj s otázkou kanalizačnej siete a čistiacich staníc. Táto nie je dostatočne udržiavaná a na kanalizačnú sieť je napojené iba mestské obyvateľstvo. Čistiace stanice mestských splaškov neexistujú, ich výstavba sa oproti harmonogramu oneskoruje o niekoľko rokov. V Humennom mala byť čistiaca stanica zahájená v roku 1959, ale nestalo sa tak ani dodnes. Týmto dochádza k podstatnému zhoršovaniu kvality vodných tokov, ktoré pod mestom Humenné dosahujú až tretí stupeň znečistenia Laborca. Tu tiež odtekajú odpadové vody z nemocníc, bitúnku a z ďalších podnikov.
Iné okolnosti, ktoré ovplyvňujú zdravie našich pracujúcich, spočívajú v nedostatočných podmienkach pracovného prostredia tak v poľnohospodárstve, ako aj v priemyselných závodoch. Napríklad vo Vihorlate v Snine a v Mostárni v Medzilaborciach nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav pracujúcich nedostatočné vetranie, osvetlenie a vykurovanie hál. Nadmierna hlučnosť v niektorých prevádzkach má za následok výskyt hluchoty. Aj v Chemlone v Humennom najzávažnejším problémom zostáva nadmierna hlučnosť v textilnej hale starej prevádzky. Vcelku je tu ohrozených asi 800 zamestnancov profesionálnou hluchotou. Ak uvediem, že asi 60 % z týchto pracovníkov trpí už poruchami sluchu rôzneho stupňa, je zrejme potrebné, aby bol urýchlene urobený výskum a navrhnuté také riešenia, ktoré by tento stav definitívne odstránili.
V poľnohospodárskych závodoch bolo by správne vypracovať plány ozdravných opatrení pre najbližšie roky so zameraním na družstvá, ktorých situácia po stránke mechanizácie a vybavenosti hygienickým zariadením je najhoršia. S tým by, pravda, súviseli aj určité finančné náklady. Hygienická situácia JRD poskytuje, až na niektoré výnimky, takýto obraz: dvory sú zablatené a bez riadnych ciest. Zamestnanci živočíšnej výroby spolu s ostatnými pracovníkmi družstva nemajú ani minimálne sociálne zariadenia, chýbajú im šatne a možnosti umývania rúk, nehovoriac o nedostatku teplej vody. Na mnohých družstvách je voda bakteriologicky závadná a nehodí sa pre ľudí. V súvislosti s tým vyskytlo sa veľa kožných onemocnení v našom okrese.
Ako vidieť z týchto údajov, treba sa celkovým zlepšením a vytváraním správneho a hygienicky nezávadného prostredia u nás veľmi vážne zaoberať, najmä v niektorých okresoch východného Slovenska, kde situácia je pomerne najhoršia. Podľa môjho názoru nepôjde len o jednorazové akcie, ale vyžiada si to vypracovať rozsiahly projekt na prebudovanie životných a pracovných podmienok, ktoré sú odôvodnené a primerané našej celkovej úrovni v republike.
Otázka stavu nedostatočných životných a zdravotných podmienok, osobitne na východnom Slovensku, má aj širšie aspekty. Súvisí to, pravda, aj s určitými zárobkovými možnosťami v tejto oblasti. Hoci sa zamestnanosť zvýšila, rastú aj zárobky, predsa príjmy na hlavu v našom okrese ostávajú stále hlboko pod celoslovenskou a celoštátnou úrovňou. Týmto i výživa uvedeného obyvateľstva je zlá, hlavne čo do kvalitatívneho zloženia. Veľa občanov v dôsledku jednotvárnosti stravy trpí podvýživou, pretože ich jedálny lístok je zložený pod priemerom kalorickej výživy.
Osobitným problémom v tejto súvislosti je aj cigánska otázka, o ktorej sa veľa hovorí i píše. Bolo by účelné aj na riešenie tejto otázky vypracovať účinnejšie opatrenia než doteraz. Myslím, že tieto opatrenia by si vyžiadali aj niektoré legislatívne úpravy. Obraz, ktorý nám poskytuje súčasný život väčšiny občanov-Cigánov, je v dnešných podmienkach už neudržateľný. Nechcem opäť uvádzať čísla ohľadom hygieny, kultúry bývania a pod. Nakoniec to všetci veľmi dobre vieme.
Komplex zdravotných a hygienických opatrení by mal byť finančne účinne podopretý. Nie však vždy je to v moci národných výborov a ich rozpočtových a kapacitných zdrojov.
Pokiaľ ide o zdravotnícke služby, v okrese zaznamenávame dosť značnú fluktuáciu lekárov i ostatných zdravotníckych pracovníkov. Najmarkantnejšie sa to prejavuje u zubárov a hlavne v úzkošpecializovaných odboroch, ako psychiatrov, patológov a detských lekárov.
Investičná výstavba, ako všade na úseku zdravotníctva, pokuľháva.
Uviedla som iba niektoré skutočnosti, existencia ktorých nám zatieňuje tie krásne výsledky, ktoré sme dosiahli na úseku starostlivosti o zdravie človeka v našej socialistickej spoločnosti. Som presvedčená, že úsilím a ďalšou starostlivosťou národných výborov a príslušných rezortov uvedené nedostatky sa v najbližšom období odstránia. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslankyni H i r k o v e j.
Dávam slovo poslancovi Vincentovi Horváthovi.
Poslanec Horváth:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Vo svojom vystúpení by som chcel povedať pár slov o údržbe základných fondov na úseku zdravotníctva.
Hodnota základných fondov, ktoré spravujú zdravotnícke organizácie národných výborov, dosahuje hodnotu viac ako 2 miliardy Kčs. Zdravotnícka technika sa podieľa na celkovej hodnote základných fondov zhruba 10 %-mi a predstavuje hodnotu 211 mil. Kčs. Vysoká hodnota základných fondov poukazuje na ich veľký význam pri uplatňovaní zdravotníckej starostlivosti o pracujúcich. Súčasne však poukazuje na vysokú potrebu finančných a materiálových prostriedkov na vykonávanie, údržby a udržiavanie základných fondov v pohotovostnom stave. V roku 1964 sa vydalo zo štátneho rozpočtu na údržbu základných fondov 43, 4 mil. Kčs a v roku 1965 70, 8 mil. Kčs. Podiel údržby na hodnote základných fondov sa zvýšil z 1, 9 % v roku 1964 na 3, 3 % v roku 1965, pričom v Západoslovenskom kraji dosahuje tento podiel až 4, 4 %, v Stredoslovenskom kraji 2, 6 % a vo Východoslovenskom kraji 3, 3 %. Nízky podiel v Stredoslovenskom kraji vyplýva z neplnenia rozpočtu na údržbu. Rozpočet v tomto kraji predpokladal 3, 1 %.
V roku 1965 sa na generálne opravy budov a zariadení vydalo 30, 3 mil. Kčs, čo je oproti roku 1964 viac o 5, 3 mil. Kčs. Podiel generálnych opráv na základných fondoch v roku 1965 dosiahol 1, 43 %. Aj napriek tomu, že podiel údržby sa na hodnote základných fondov stále zvyšuje, nemožno sa uspokojiť s vykonávaním údržby v zdravotníckych zariadeniach. Z hlavných príčin, ktoré spôsobujú ťažkosti v údržbe základných fondov, uvediem len niektoré:
V údržbe vykonávanej dodávateľským spôsobom sa prejavujú ťažkosti v nedostatku kapacít stavebných podnikov. Malá kapacita podnikov umožňuje v dôsledku veľkého množstva požiadaviek odberateľov vyberať materiálne menej náročné, avšak ekonomicky výnosné akcie, bez ohľadu na dohodu medzi dodávateľom a odberateľmi. Veľmi nepriaznivo pôsobí na využitie základných fondov skutočnosť, že tak generálne opravy, ako aj údržba vykonávaná dodávateľským spôsobom trvá dlhšie než bol plánovaný predpoklad. Tak isto ako zdravotnícke organizácie, aj stavebné podniky pociťujú nedostatok materiálu, čo spôsobuje odďaľovanie akcií.
V údržbe vykonávanej vo vlastnej réžii sa ukazujú ťažkosti v materiálnom zabezpečení a pre kritický nedostatok vlastných údržbárov takmer vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Napríklad Východoslovenský kraj by potreboval 305 údržbárov, do tohto počtu mu však chýba 135 údržbárov. Je to dôsledok opatrení vykonaných v roku 1958, kedy bola údržba značne podcenená a daný nesprávny smer vývoja v tom zmysle, že došlo k zníženiu počtu opravárov. V súčasnosti sa ukazuje problém získať potrebný počet kvalifikovaných údržbárov, ktorý okrem iného spočíva aj v rozdielnom odmeňovaní voči výrobným odvetviam. Nepriaznivá je situácia aj vo vybavovaní dielní údržbárov potrebným náradím a zariadením. V niektorých ústavoch predstavuje hodnota zariadenia na vykonávanie údržby okolo 5 tis. Kčs, pričom reálna potreba vzhľadom na rozsah prác by bola hodnota náradia a zariadenia zhruba 100 tis. Kčs.
Podniky miestneho hospodárstva v mnohých prípadoch nemajú zriadenú príslušnú profesiu na údržbu špeciálnych zariadení, ktorých je v zdravotníckych zariadeniach veľké množstvo. Nepriaznivo sa prejavuje aj príliš úzka špecializácia údržbárov.
Značné problémy v údržbe základných fondov vznikajú už v projektoch, v konštrukcii, v používaní nevhodných materiálov a v kvalite vykonaných prác, zariadenia a rozvody sa budujú tak, že sú ťažko prístupné pre opravy, prejavuje sa nedostatočná typizácia a ochrana proti poškodeniu. Tieto skutočnosti značne zdražujú údržbu. Nehospodárne z hľadiska údržby sú tiež niektoré prístroje, u ktorých chyby konštrukcie a prevedenia zvyšujú nároky na údržbu. Bolo by účelné vytvárať predpoklady pre rentabilnú údržbu už pri projektovaní konštrukcií a výrobe základných prostriedkov.
Pokiaľ ide o generálne opravy, javia sa v podstate podobné ťažkosti ako v údržbe, naviac tu však pristupujú ešte ťažkosti vo vyhotovení potrebnej projektovej dokumentácie.
Z roka na rok sa znižuje využitie najmä lôžkových kapacít. Podstatný podiel na tom majú dlhé dodávateľské termíny tak generálnych opráv, ako aj údržby. V Západoslovenskom kraji sa znížilo využitie lôžok oproti predpokladu o 16 dní, v Stredoslovenskom kraji o 7 dní a vo Východoslovenskom kraji o 13 dní. Zníženie využitia lôžkového fondu predstavuje zhruba vyradenie 765 postelí z prevádzky počas celého roku 1965.
Pre lepšie využitie existujúcich finančných a materiálových možností v údržbe by bolo potrebné čím skôr pristúpiť na budovanie vlastných údržbárskych čiat, čo by sa malo v prvom rade zohľadniť v pláne práce. Súčasne by bolo potrebné zabezpečiť vlastné údržbárske čaty aj potrebným materiálom a zariadením. Ukazuje sa naliehavým riešiť tiež mzdové problémy údržbárov a pomocníkov v zdravotníckych zariadeniach.
Toľko o údržbe, a teraz, súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti zmienil aj o zdravotníckej situácii v mojom volebnom obvode, v okrese Komárno.
Zdravotníctvo okresu Komárno pred územnou reorganizáciou v roku 1960 po stránke investičnej výstavby a dotovania odbornými pracovníkmi, t. j. lekármi a strednými zdravotníckymi pracovníkmi, veľmi silne zaostávalo. Dôvodom toho bol nedostatok investičných, finančných prostriedkov a nedostatok mzdových fondov, ktoré v tom čase rozdeľoval Krajský národný výbor v Nitre. Po územnej reoganizácii, keď bol vytvorený nový okres Komárno a začlenený do územia Západoslovenského kraja, nastalo určité zlepšenie finančnej situácie, čo sa prejavilo najmä v rozširovaní počtu pracovníkov a tým aj v prehlbovaní zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo novými odbornými službami. Zdravotnícke zariadenia, ako sú nemocnica v Komárne, poliklinika v Komárne, pôrodnica v Hurbanove, poliklinika v Hurbanove a zdravotnícke obvody čo do svojej kapacity zostali nezmenené. S tým tesne súvisí aj problém ubytovania zdravotníckych pracovníkov, ktoré sa postupne v Komárne zlepšuje, avšak v ostatných pôsobiskách zdravotníkov nenastali skoro žiadne zmeny.
Situácia sa po každej stránke zhoršila katastrofálnou povodňou v roku 1965, kedy len hmotné škody na zdravotníckych zariadeniach Komárňanského okresu činili 1 mil. 900 tis. Kčs. Táto situácia vyvolala mimoriadne prísuny investičných prostriedkov, ako 4 mil. Kčs na výstavbu nového zdravotníckeho strediska typu trojobvodia s lekárňou v Kolárove a nového zdravotníckeho strediska typu jednoobvodia v Iži za 1 mil. Kčs. Ďalej zvýšený prísun finančných prostriedkov na prevedenie niektorých generálnych opráv zdravotníckych objektov. Podstata nedostatkov, a to rozšírenie lôžkového fondu pre hospitalizovanie nemocných, zostáva aj naďalej nedoriešená, a tak oproti celoštátnej relácii 8 postelí na 1000 obyvateľov, v nemocnici v Komárne je táto relácia 4, 7 lôžka na 1000 obyvateľov, ktorá okolnosť rukolapne zdôvodňuje oprávnenosť požiadavky zdravotníctva v okrese Komárno, aby už konečne bolo pristúpené zvýšenou investičnou činnosťou k odstraňovaniu nevyhovujúceho stavu a jedine touto cestou umožnená obyvateľstvu Komárňanského okresu prístupnosť k všetkým službám, ktoré moderná zdravotnícka koncepcia má poskytovať pracujúcim v socialistickom zriadení.
V súvislosti s dokumentom strany a vlády o zdravotníctve, ktorý je presne formulovaný vo vládnom uznesení číslo 224, zdravotný odbor Západoslovenského KNV Bratislava vypracoval harmonogram investičnej výstavby zdravotníckych zariadení do roku 1970 a v rámci tohto určil pre okres Komárno
- výstavbu novej hospodárskej budovy pre nemocnicu Komárno nákladom 12, 4 mil. Kčs so začatím výstavby v roku 1967,
- výstavbu nového nemocničného pavilónu o kapacite 210 postelí pre detské a interné oddelenie nákladom 25 mil. Kčs so začatím výstavby v roku 1969,
ktoré dve akcie majú v podstate vyriešiť najnaliehavejšie problémy ďalšej perspektívnej rekonštrukcie objektov v nemocnici po roku 1970. V oboch týchto prípadoch, i keď znamenajú veľký prínos pre zdravotníctvo okresu, neboli základné problémy vyriešené bez zaostávania, čoho príčinou boli znova nedostatky finančných prostriedkov na investičnú výstavbu. Zo zaostalostí, ktoré veľmi vypukle ovplyvňujú zdarný rozvoj zdravotníctva v okrese, by bolo potrebné znova uvážiť, či by nebolo možné v súvislosti s výstavbou novej hospodárskej budovy zvýšiť investičnú čiastku z odsúhlasených 12, 4 mil. Kčs na 16, 5 mil. Kčs, pretože pôvodne v tomto komplexe budov uvažovaná výstavba ústavnej lekárne bola vyškrtnutá. Ústavná lekáreň pre nemocnicu však je životne dôležitou otázkou, s ktorou uvažoval sám projektant pri vypracovaní zastavovacej štúdie nemocnice z toho dôvodu, že nemocnica v Komárne takéto zariadenie vôbec nemá. Pod terasou interného oddelenia v nemocnici je zriadené provizórne skladište liekov, ktoré nevyhovuje ani po stránke hygienickej, ani po stránke ochrany národného majetku, tým viac, že priestorove ide len o núdzové riešenie skladu a nie lekárenskej prevádzky. Potreba ústavnej lekárne nie je predmetom pochybností. Vyškrtnutie ústavnej lekárne z komplexu výstavby novej hospodárskej budovy bolo motivované výlučne len nedostatkom investičných prostriedkov.
V súvislosti s výstavbou nového nemocničného pavilónu o kapacite 210 postelí nákladom 25 mil. Kčs už teraz sa ukazuje, že daný finančný objem nebude vyhovovať. Nový nemocničný pavilón mimo lôžkových komplementov musí obsahovať aj komplementy pre vyšetrovanie, ako sú röntgenové oddelenie, laboratórium lekárskeho vyšetrovania a podľa požiadavky krajských odborníkov aj pracovisko pre kobaltovú bombu a všeobecné resuscitačné oddelenie s kompletným vybavením k 10 lôžkam. Harmonogram výstavby predpokladá začatie stavby v roku 1969 a vzhľadom na jej členitosť, ako aj špeciálne požiadavky pri dnešnom stave stavebníctva, iste bude vyžadovať ku kompletácii aspoň 4 roky, čo by znamenalo podstatné rozšírenie lôžkového fondu nemocnice Komárno až v roku 1973, ktoré obdobie je veľmi oneskorené, vzhľadom na veľký tlak, pociťovaný už od dávnej minulosti na základných oddeleniach, a to interné a detské oddelenie, ktoré pri terajšej kapacite - interné oddelenie má 60 lôžok a detské 45 lôžok - sú najmenšími oddeleniami v celej ČSSR a následkom toho musia sústavne odmietať hospitalizáciu nutných prípadov, ako tomu bolo napríklad v roku 1965 na detskom oddelení, kde išlo o zamietnutých 1300 prípadov. Tieto fakty veľmi ovplyvňujú zdravý vývoj novej generácie a narušujú kuratívu nutných prípadov. Pre tieto dôvody by bolo nutné dátum začatia výstavby nového pavilónu presunúť z uvažovaného roku 1969 na rok 1968.
O ostatných požiadavkách pre výstavbu nových zdravotníckych objektov harmonogram zostavený zdravotníckym odborom Západoslovenského KNV vôbec neuvažuje, avšak existuje prísľub, že z prostriedkov získaných z regresnej činnosti budú financované aj ďalšie náležitosti pre okres, ktoré sú životne nutné. Ide tu o veľmi akútne problémy, ktoré sám okres Komárno zo svojich finančných prostriedkov vydotovať nevie, i keď ide o veľmi nutné požiadavky, už niekoľko rokov presadzované. Sú to predovšetkým dodanie vzduchotechnického a klimatizačného zariadenia pre operačné trakty chirurgického a gynekologického oddelenia, prístavba čakárne k okresnej transfúznej stanici, výstavba nového zdravotného strediska v Sokolovciach, výstavba novej lekárne v Príbete, vo Vojniciach a v obci Marcelová. Hodnoty spolu činia 2 mil. 400 tis. Kčs.
Treba vziať do úvahy, že popovodňová situácia, ktorá je charakterizovaná rekonštrukčnými tendenciami, musí mať svoje zvýraznenie aj v zdravotníctve okresu Komárno. Dôvody, ktoré podporujú finančné vydotovanie spomenutých akcií, nechcem konkrétne rozvádzať, pretože tieto sú všetkým nadriadeným orgánom známe z mnohých podaných žiadostí Okresným ústavom národného zdravia v Komárne, ako aj z osobných návštev krajských odborníkov na tvári miesta v okrese Komárno.
Záverom chcem poznamenať, že keď naše úsilie má smerovať k hmotnému a kultúrnemu blahu pracujúceho človeka, neslobodno zabudnúť ani na výstavbu jaseľskej siete, ktorá je v okrese Komárno nevyhovujúca, nedostatočná a počtom lôžok nie je v stave odbremeniť pracujúce ženy, z ktorých mnohé nemôžu nastúpiť do zamestnania, pretože nemajú svoje deti kam umiestiť.
Všetkým týmto problémom okresu Komárno by bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť a v rámci komplexu výstavby zdravotníckych zariadení Západoslovenského kraja Komárňanskému okresu prednostne zabezpečiť požadované financie. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž: Ďakujem poslancovi Horváthovi.
Posledný z prihlásených rečníkov člen Komisie SNR pre zdravotníctvo MUDr. Makovický sa vzdal slova. Do diskusie sa však prihlásil poslanec Ondrej F a g l i c.
Dávam mu slovo.
Poslanec plk. Faglic:
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
Záujmy zdravotníckej služby a vojenskej správy sa stretajú veľmi úzko v celom rade prípadov. Stretajú sa nielen v prípadoch riešenia bežných mierových úloh, ale stretajú sa aj v prípadoch, kde musíme počítať s využitím zdravotníckych zariadení v prípade mimoriadnych opatrení. Ide tu predovšetkým o tie úseky, ktoré by museli rovnocenne vzhľadom k použitým prostriedkom poskytovať kvalifikovanú pomoc nielen jednotkám armády, ale aj civilnému obyvateľstvu. Prosím, aby tento úsek alebo toto poslanie nebolo opomínané a aby bolo budované súčasne s ostatnými mierovými úsekmi.
Záujmy vojenskej správy a zdravotníckej správy sa stretajú v mierovom bežnom riešení zvlášť na úseku prípravy mladého pokolenia. Tu sa stretávame v čase predvojenskej prípravy a zakončuje to odvodovým riadením. Chcem pripomenúť a konštatovať, že dohoda medzi Ministerstvom zdravotníctva a Ministerstvom národnej obrany pri riešení problematiky práve tejto časti mladého pokolenia sa úspešne uvádza do praxe na úrovni kraja i na úrovni väčšiny okresov v našom Stredoslovenskom kraji. Ide tu o takú otázku, ktorá je spojená s miestom a úlohou dorastových lekárov v ich starostlivosti o mladé pokolenie, predovšetkým o to pokolenie, ktoré je od 15. do 19. roku, pokiaľ neodchádza do vojenskej základnej služby. Prosil by som, aby táto otázka bola tiež pečlivejšie sledovaná predovšetkým z hľadiska stabilizácie dorastových lekárov a z hľadiska metodického vedenia vzhľadom k ich osobitnej úlohe k tomuto mladému pokoleniu.
Problematika, ktorú sme posudzovali, problematika životného prostredia, je veľmi široká a k hľadaniu príčin môžeme pristúpiť z rôznych hľadísk. V zpráve bolo povedané, že jedna z príčin problémov životného prostredia - znečisťovania ovzdušia, znečisťovania vodných tokov a pod. - je u riaditeľov závodov, že oni nevenujú dostatočnú pozornosť riešeniu tejto problematiky. Ďalšia príčina je u národných výborov, ktoré obdobne nevenujú jej takú pozornosť, ako sa žiada.
Som tej mienky, že týmto nie sú vyčerpané príčiny, prečo súčasný stav je taký, že keď tú zprávu preštudujeme, získame veľmi pesimistický dojem, ako to v najbližšom období skutočne poriešime. Mám za to, že tu je viacej faktorov a činiteľov, ktoré sa na tomto stave podieľajú a že by bolo veľmi potrebné analyzovať ich úlohu na tomto stave. Myslím, že treba začínať od našich ministerstiev, pretože rozhodne nie je úlohou vlády len prijať veľmi dobré uznesenie, nariadenie, ale je úlohou ministerstiev zabezpečiť ich realizovanie.
Podľa mojej mienky neobstojí plne to, čo je v zpráve povedané vzhľadom k zodpovednosti ministerstiev za realizáciu tohto vládneho uznesenia. Chcel by som sa zastaviť u takejto otázky - je to miesto a úloha našej hygienicko-protiepidemickej služby. Som tej mienky, že naši hygienici sú dostatočne kvalifikovaní a snáď najkvalifikovanejší pracovníci v našej spoločnosti, odborní pracovníci, ktorí sú schopní veľmi vecne posúdiť a navrhnúť riešenia, aby sa predchádzalo takým zjavom, keď sa postaví nová fabrika, fabrika sa pustí do behu a odrazu zistíme, že nám tam tečie veľký potok znečistený a potom začneme okolo tejto otázky lamentovať, začneme hľadať, kto je tomu na príčine a pod. Isteže keby mali hygienici možnosť vetovať projekt alebo vetovať spustenie tohto závodu do behu, nemuselo by k takémuto stavu dôjsť. Pýtam sa, ako to vlastne je. Sú naši hygienici poradcovia, ktorí len radia, a je dané na vôľu, že ich môžu vziať do úvahy alebo nemusia vziať do úvahy, alebo sú naši hygienici v takom postavení, že majú možnosť zasiahnuť, aby účinne obhajovali naše zákonné normy, aby obhajovali normy režimu, ktorý má byť zavedený na príslušných úsekoch. Ak sú naši hygienici postavení tak, že sú len poradcovia, tak táto situácia rozhodne bude trvať veľmi dlho a nielenže bude takto trvať, ale bude sa zhoršovať. To znamená, že by bolo potrebné uvážiť, ako týmto kvalifikovaným pracovníkom pomôcť. Veď my sme sa konečne už poučili na viacerých úsekoch nášho národného hospodárstva, nášho života, že keď nebola braná mienka dostatočne kvalifikovaných pracovníkov do úvahy, sme na to draho doplácali. Takže ja odporúčam súdruhovi ministrovi zdravotníctva a súdruhovi povereníkovi, aby otázka postavenia našich pracovníkov na úseku hygieny a protiepidemiologickej služby bola skutočne zvážená a aby boli väčšími patriotmi v tomto zmysle, aby zaujali na tom úseku, za ktorý zodpovedajú, to miesto, ktoré im patrí. Rozhodne ak budú títo pracovníci v postavení radcov a poradcov, s touto situáciou sa nevysporiadame. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Ondrejovi F a g l i c o v i.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Hlási sa ešte niekto do rozpravy, alebo má niekto otázky?
(Nikto. )
Pretože sa o slovo už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k tretiemu bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Komisie SNR pre zdravotníctvo, že komisia sa zíde počas prestávky v miestnosti č. 56, aby posúdila návrh na uznesenie a zohľadnila predložené návrhy a diskusiu.
Nasleduje 15-minútová prestávka.
(Prestávka. ) (Po prestávke: )
Predseda Chudík:
Pokračujeme v rokovaní.
Slovo má súdruh povereník MUDr. Zvara.
Povereník MUDr. Zvara:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
dovoľte mi len veľmi krátko poďakovať sa všetkým tým, ktorí priniesli mnoho podnetných návrhov, ktoré my v našej práci veľmi pečlivo zaradíme do programov našich rokovaní i jednaní nielen na Povereníctve SNR pre zdravotníctvo, ale priamo s okresnými národnými výbormi i s ďalšími orgánmi, od ktorých budeme očakávať riešenie tých problémov, ktoré v tejto bohatej diskusii boli prednesené.
Dovoľte ešte, aby som na dva dotazy odpovedal; na dotaz súdruha poslanca K r i ž a n a v tom zmysle, že po prerokovaní možností vytvorenia rezervy v takom zmysle, ako on spomínal, so Slovenskou plánovacou komisiou, odpoviem na tento dotaz písomne alebo na najbližšom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady, a súdruhovi poslancovi F a g l i c o v i na dve otázky, ktoré postavil.
Prvá otázka stála tak, či je správne adresovať úlohy, ktoré sa týkajú zabezpečenia zdravého životného a hlavne pracovného prostredia riaditeľom podnikov a národným výborom a či by nemali byť adresované tieto úlohy ústredným riadiacim orgánom, teda ministerstvám. Treba povedať, že v podmienkach zavedenia zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia jednoznačne patrí táto povinnosť tým, kto sú držitelia plánov a prostriedkov, t. j. odborovým riaditeľstvám a národným výborom. Úloha ministerstiev v tomto zmysle je kontrolná a metodická a že práve nový systém riadenia umožní zainteresovanosť hmotnú, eventuálne v zmysle pozitívnom i negatívnom. Pozitívnom tak, že závod nebude vyplácať odškodné zamestnancom, negatívne v tom zmysle, že závod bude musieť za znečisťovanie platiť eventuálne pokutu alebo veci riešiť. Čiže treba povedať, že adresát úloh na zabezpečenie zdravého pracovného prostredia bol označený správne.
Druhá otázka je postavenie hygienicko-protiepidemickej služby a postavenie hygienikov. Úlohy a činnosť hygienicko-protiepidemickej služby sú zakotvené v zákone o starostlivosti o zdravie. Vzťah hygienikov a hygienickej služby k národným výborom bude zakotvený v zákone o národných výboroch. Zatiaľ je stav taký, že okresný hygienik napr. podlieha orgánom okresného národného výboru a orgány okresného národného výboru môžu zmeniť alebo i zrušiť stanovisko hygienika. Treba očakávať, ako sa táto otázka, teda vzťah hygienika voči národným výborom upraví v zákone o národných výboroch.
Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sa zúčastnili diskusie a priniesli nám rad cenných pripomienok.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi MUDr. Z v a r o v i za jeho záverečné slovo.
Teraz dávam slovo zpravodajcovi Komisie SNR pre zdravotníctvo poslancovi dr. Alexandrovi Horákovi.
Zpravodajca dr. h. c. Horák:
Vážená Slovenská národná rada!
Spolu s materiálom k tomuto bodu programu bol vám rozdaný aj návrh na uznesenie, ktoré aj včera aj dnes schválila Komisia SNR pre zdravotníctvo a vám ho predkladá na schválenie. Od poslancov Slovenskej národnej rady k návrhu na uznesenie neprišli nijaké ani písomné ani ústne pripomienky. Aj diskusia sa niesla plne v duchu predložených materiálov, ktoré ešte väčšmi rozšírila a prehĺbila, a upozornila na niektoré nedostatky. Tieto povereníctvo aj komisia dopodrobna preskúmajú a podľa prísľubu súdruha povereníka budú na ne upozornené príslušné národné výbory. Ináč upozorňujem aj na prvý bod uznesenia, kde sa priamo predsedovi Slovenskej národnej rady dáva široká právomoc upozorniť príslušných ministrov a vedúcich ústredných orgánov na nedostatky v podnikoch atď. Myslím, že na uznesení samotnom meniť vecne nič nemusíme. Jedine mi prichodí ešte dať návrh na nepatrné štylistické opravy tohto predloženého textu uznesenia.
Na 2. strane navrhujeme, aby v 1. ods. v 2. riadku vo vete ,, ukazuje sa potrebné" bolo vsunuté slovko "ukazuje sa ako potrebné".
Ďalej na 3. str. v 1. ods. v 2. riadku zhora sú slová "nepodarilo sa doteraz dosiahnuť požadované materiálne a kádrové podmienky" - navrhujeme škrtnúť slovo "požadované".
S týmito malými zmenami takto upravený text uznesenia navrhujem na schválenie plénom Slovenskej národnej rady.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Horákovi za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia? (Neboli. )
Pripomienok niet, dávam preto hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o plnení vládneho uznesenia číslo 224 z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti, a to s úpravami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Ďalším bodom programu je
zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke SNR 16. decembra 1965 k zpráve o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966.
Zpráva bola súdruhom poslancom rozposlaná písomne, preto sa nebude prednášať.
Má, súdružky a súdruhovia poslanci, niekto dotazy, prípadne pripomienky k tejto písomnej zpráve?
(Neboli. )
Dotazy ani pripomineky nie sú.
Pristúpime k poslednému bodu programu, ktorým je
návrh Predsedníctva SNR na zmeny v zložení a doplnenie Finančnej a rozpočtovej komisie SNR.
Návrh vám bol rozdaný ako tlač 26.
Má, súdružky a súdruhovia, k tomuto návrhu niekto pripomienky alebo iný návrh?
(Neboli. )
Pripomienok niet, pristúpime k hlasovaniu.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté doplnenie a zmeny Finančnej a rozpočtovej komisie SNR jednomyseľne schválila.
Tým sme, súdružky a súdruhovia poslanci, program 7. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Záverom nášho rokovania dovoľte mi poďakovať sa delegácii Národného zhromaždenia a delegácii vlády, ako aj ostatným našim hosťom za ich účasť na dnešnom rokovaní.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Koniec schôdzky o 18, 15 hod. )