Keď nie, prosím, kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.

Pristúpime, súdružky a súdruhovia poslanci, k tretiemu bodu programu, ktorým je zpráva povereníka SNR pre zdravotníctvo o plnení vládneho uznesenia č. 224 z roku 1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.

Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto podľa rozhodnutia Predsedníctva SNR sa nebude prednášať.

Povereník SNR pre zdravotníctvo MUDr. Vladimír Zvara sa však prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.

Prosím ho, aby sa ujal slova.

Povereník MUDr. Zvara:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Uznesenie vlády číslo 224 z roku 1964 "Rozvoj starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti" má charakter dokumentu, ktorý určuje dlhodobé perspektívy starostlivosti o zdravie pracujúcich. Prvý raz zdôrazňuje toto uznesenie, že starostlivosť o zdravie je funkciou celej spoločnosti a plánovite sa uskutočňuje ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a zdravotnými opatreniami. V súvislosti s takýmto ponímaním starostlivosti o národné zdravie v socialistickej spoločnosti určuje uznesenie konkrétne zameranie činnosti na ochranu zdravia hospodárskym organizáciám, ústredným orgánom, národným výborom, spoločenským organizáciám i jednotlivcom. Uznesenie ukladá, aby všetky hospodárske, ústredné riadiace i spoločenské organizácie prestali podceňovať otázky, ktoré súvisia so zabezpečovaním zdravých životných a pracovných podmienok, aby pokladali starostlivosť o zdravie pracujúcich za jeden z rozhodujúcich článkov socialistickej ekonomiky a aby preň zabezpečovali podmienky už v pláne. Uznesenie stanovuje i ďalší perspektívny rozvoj československého socialistického zdravotníctva.

Prijatie vládneho uznesenia bolo možné v dôsledku splnenia dokumentu o zdravotníctve z roku 1952, ktorý zahrňoval v podstate problematiku súvisiacu s rozvojom nášho zdravotníctva na socialistickom organizačnom princípe.

V minulých rokoch realizovali sme základné princípy socialistického zdravotníctva, najmä jeho preventívne zameranie, všeobecnú dostupnosť a celospoločenský charakter. Naše zdravotníctvo dosiahlo význačné úspechy a doterajšie výsledky v starostlivosti o zdravie zabezpečili nám jedno z popredných miest na svete. Miesto izolovaných a náhodne dimenzovaných zdravotníckych zariadení vznikla koordinovaná sústava starostlivosti o  zdravie. Dostupnosť zdravotníckych služieb zvýšila sa nielen vybudovaním dnes už pomerne širokej siete zdravotníckych zariadení, ale i dobre vybudovanou dopravnou i záchrannou službou, ktorá svojím vybavením a vozovým parkom patrí medzi najlepšie služby tohto druhu na svete. Intenzívne budujeme obvodový systém najmä po kvalitatívnej stránke, v poliklinikách sa rozširujú služby poskytované obyvateľstvu zavádzaním ďalších odborných služieb. Vďaka rozvinutej zdravotníckej starostlivosti postupne sa znižuje dojčenská úmrtnosť, sústavne sa zvyšuje ústavná pôrodnosť, klesá úmrtnosť matiek pri pôrode. Nastal rapídny pokles infekčných ochorení, najmä tých, ktoré možno ovplyvniť preventívnym ochranným očkovaním, ako sú záškrt, detská obrna, čierny kašeľ, tetanus. Významné úspechy sme dosiahli aj v boji proti tuberkulóze. Dnes možno konštatovať, že v nasledujúcich rokoch boj proti tuberkulóze bude vstupovať i na Slovensku do rozhodných fáz za obmedzenie výskytu tuberkulózy na najnižšiu možnú mieru. Hygienicko-protiepidemická služba v úzkej spolupráci s liečebno-preventívnou starostlivosťou opakovane dokázali svoju vysokú úroveň. Vedeli úspešne zvládnuť i  pomerne rozsiahle epidémie brušného týfu a iných črevných nákaz, ktoré zavinili závady vo vodovodnej sieti. Včasným podchytením a liečením chorých zabránilo sa stratám na životoch a včasnými a rýchlymi preventívnymi opatreniami zabránilo sa ďalšiemu šíreniu nákaz a škodám na zdraví.

Vysoké morálne a pracovné hodnoty, uznávané doma i za hranicami, preukázali zdravotnícki pracovníci najmä pri minuloročnej povodni v oblasti Dunaja. Epidemiologická situácia zásluhou premyslenej činnosti zdravotníckych pracovníkov bola na území postihnutom povodňou a medzi evakuovaným obyvateľstvom mimoriadne priaznivá. Výskyt infekčných chorôb v tejto oblasti i v oblasti s evakuovaným obyvateľstvom napriek mimoriadnej situácii sa nezvýšil, a to ani v pomere k celkovej chorobnosti v Západoslovenskom kraji, ani v pomere k chorobnosti na infekčné ochorenia za rovnaké časové obdobie v uplynulých rokoch.

Lekárska veda na Slovensku dosiahla vynikajúce výsledky, a to v rámci celoštátnom, ale i vo svetovom meradle zásluhou mnohých vedeckých pracovísk Slovenskej akadémie vied, lekárskych fakúlt v Bratislave a v Košiciach, Farmaceutickej fakulty v Bratislave, ako i Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Spomeniem len pracovisko II. chirurgickej kliniky, ktorého prednostom je akad. Šiška s jeho úspechmi na úseku kardiochirurgie, alebo výsledky práce akad. Blaškoviča a jeho kolektívu na úseku virológie. Uznaním je, že Svetová zdravotnícka organizácia zabezpečuje svoje akcie aj v súčinnosti so slovenskými zdravotníckymi zariadeniami a vedeckými a výskumnými pracoviskami. V poslednom období vytvorila referentské laboratórium pre boj proti tuberkulóze na báze Krajskej nemocnice v Bratislave. Epidemiologickú štúdiu reumatickej horúčky vykonávajú vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch.

Tento ústav je aj koordinačným centrom európskych socialistických štátov pre výskum v oblasti epidemiológie a reumatických ochorení. Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania je koordinačným centrom pre výskum dynamiky reziduí cudzorodých látok v prostredí a ich biologických účinkov v rámci RVHP. Výskumný ústav epidemiológie a mikrobiológie spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou vo výskume protitýfových vakcín a v prevencii infekčnej hepatitídy.

V zozname expertov Svetovej zdravotníckej organizácie je zapísaných viacero významných vedeckých pracovníkov zo Slovenska, ktorí sa veľmi aktívne zúčastňujú prác Svetovej zdravotníckej organizácie a sú vysielaní ako jej experti pre riešenie zdravotníckych problémov najrôznejších krajín.

Pre veľmi dobré pracovné výsledky zdravotníckych pracovníkov vysielaných zo Slovenska na pomoc vývojovým krajinám rozrastá sa počet lekárov i stredných zdravotníckych pracovníkov, ktorí odchádzajú pracovať do týchto krajín buď ako poradcovia, alebo ako výkonní zdravotnícki pracovníci v rôznych, často vedúcich funkciách.

Stručne spomenuté dosiahnuté výsledky v rozvoji starostlivosti o zdravie na odbornom a vedeckom úseku sú zvlášť markantne viditeľné na Slovensku, kde po oslobodení bolo možné hovoriť len o minimálnych podmienkach pre najzákladnejšie úlohy v zabezpečovaní národného zdravia.

Podrobnú charakteristiku vývoja starostlivosti o zdravie na Slovensku obsahuje materiál, ktorý dostali poslanci Slovenskej národnej rady. Preto sa v úvodnom slove zameriam len na niektoré základné úlohy, ktoré nás v súvislosti s plnením uznesenia vlády čakajú, a to zvlášť pri rozvoji nášho zdravotníctva a zvlášť pri zabezpečovaní zdravého životného a pracovného prostredia.

Popri dobrých výsledkoch a úspechoch nášho zdravotníctva ukázali sa priebehom času aj niektoré negatívne javy, ktoré narastaním mohli narušiť doterajší úspešný vývoj. Vznikali najmä vývojovým prekonaním niektorých noriem a opatrení vhodných pre počiatočné obdobie rozvoja socialistického zdravotníctva. Toto sa dotýkalo nielen koncepcie jednotlivých medicínskych odborov v súvislosti s uplatnením najnovších poznatkov lekárskej vedy v praxi, ale aj riadiacej činnosti najmä na úseku plánovania. Vznikol rozpor medzi systémom plánovania a organizáciou zdravotníctva pri uplatňovaní požiadaviek na urýchlenú realizáciu najnovších poznatkov lekárskej vedy v praxi. Vznikol i rozpor medzi ešte obmedzenými možnosťami nášho zdravotníctva a nadmernými požiadavkami zo strany časti obyvateľstva a rôznych orgánov, ktoré vyžadujú rozvoj zdravotníckych služieb nad možnosti a prostriedky stanovené plánom. Za týchto okolností dostávali sa predovšetkým zdravotnícki pracovníci do rozporových situácií a pozícií, ktoré nezodpovedali ich poslaniu. Vznikol alebo rozrastal sa rozpor medzi teoretickým vyriešením problémov socialistického zdravotníctva, definitívnosťou organizačných schém a skutočným stavom zabezpečovania potrieb. Najvypuklejšie sa prejavili tieto rozpory medzi počtom zdravotníkov na jednej strane a množstvom i kvalitou vykonanej práce na druhej strane, ďalej spokojnosťou obyvateľstva i samotných zdravotníkov s poskytovanými službami a napokon i v mzdovej politike a spoločenskom ohodnotení práce lekára alebo stredného zdravotníckeho pracovníka.

Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími orgánmi, ktoré sa podieľajú na riešení otázok rozvoja zdravotníctva a ochrany zdravia obyvateľstva, prehodnotilo súčasný stav a spracovalo súhrn opatrení na ďalšie zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

Právnym výrazom uznesenia vlády je v nedávnych dňoch Národným zhromaždením schválený zákon o starostlivosti o zdravie ľudu. Týmto zákonom Československá socialistická republika pristupuje po prvý raz k jednotnej právnej úprave, ktorá rieši nielen vlastný výkon zdravotníckych služieb a ich organizáciu, ale stanovuje aj zásadné povinnosti, ktoré v záujme upevňovania a ochrany zdravia ľudu majú plniť všetky orgány a organizácie i jednotlivci.

V súhlase so zásadami zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a pripravovaného zákona o národných výboroch pripadá orgánom národných výborov významná a rozhodujúca úloha vo vytváraní zdravého životného prostredia zlepšovaním podmienok v boji proti chorobám a úrazom, ktoré najviac poškodzujú zdravie pracujúcich, narušujú ich pracovnú schopnosť a budovateľskú aktivitu.

Národné výbory riadia i prevažnú a rozhodujúcu väčšinu zdravotníckych zariadení, včítane našich špičkových zdravotníckych zariadení, ako sú fakultné nemocnice a nemocničné bázy, na ktorých sú zriadené ústavy pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Táto skutočnosť zaväzuje národné výbory k ešte intenzívnejšej starostlivosti o rozvoj týchto zariadení a k vytváraniu dobrých pracovných podmienok nielen modernizáciou a rozvojom liečebno-preventívnej činnosti, ale aj vedecko-výskumnej práce. Rozvoj a využívanie vedeckých poznatkov a novej techniky je základným predpokladom cieľavedomého rozvoja zdravotníckych služieb a upevňovania zdravia. Veda a výskum musia v predstihu zabezpečovať potrebné poznatky a ich realizácia do praxe má sa diať bez meškania na všetkých úsekoch národného hospodárstva a najmä tam, kde môže byť ich vplyv zvlášť významný pre zdravie.

Zdravotnícku starostlivosť a služby poskytované zdravotníctvom pre rozvoj a ochranu zdravia obyvateľstva vhodne dopĺňa kúpeľná liečebná starostlivosť. Zlepšenie tejto starostlivosti o pracujúcich a zvýšenie možnosti liečby pacientov zo zahraničia vyžadujú prednostne orientovať rozvojové investície do kúpeľných miest svetového a celoštátneho významu a pritom zabezpečovať ich vysokú efektívnosť. Kategorizácia kúpeľov podľa kvality ich liečivých zdrojov a spoločenského významu, upresnenie indikačného zamerania a zlepšenie výberu pacientov pre kúpeľnú starostlivosť umožní, aby sa kúpele viac ako doteraz stali skutočnou zložkou komplexnej zdravotníckej starostlivosti. I keď sú Československé štátne kúpele centrálne riadené, môžu národné výbory ich rozvoj doplniť vhodným riešením problémov kúpeľných miest, ďalej budovaním služieb a pod. Uplatňovaním prvkov nových zásad plánovitého riadenia národného hospodárstva v kúpeľoch rýchlo sa vytvoria ďalšie priaznivé podmienky pre komplexné zlepšenie úrovne poskytovaných služieb spolu s podmienkami pre rozvoj služieb zahraničným pacientom, ktoré sú z ekonomického hľadiska vysoko efektívne.

Zdravotnícke služby, ako jeden z najdôležitejších činiteľov zdravotníckej starostlivosti v súčasnosti, nedosiahli na Slovensku ešte v celom rozsahu stupeň rozvoja prináležiaci socialistickej spoločnosti. Len ako dva extrémne príklady uvediem, že ešte vždy máme lekárske obvody, kde na jedného obvodného lekára pripadá až 5000 obyvateľov a pritom ide o obvody v ťažkých terénnych a komunikačných podmienkach. Na druhej strane intenzívne budovanie rovnomernej siete zdravotníckych zariadení na území celého Slovenska viedlo v posledných rokoch k oslabeniu starostlivosti o špičkové zdravotnícke zariadenia, ako sú fakultné a krajské nemocnice, čím sa vytvorila veľmi nepriaznivá situácia napr. i v našom hlavnom meste.

Z takto vzniklých protirečení medzi vybavenosťou zdravotníckych služieb a požiadavkami obyvateľstva bude potrebné v prvom rade doriešiť kapacitu zdravotníckych služieb, danú priestorovým, kádrovým a materiálnym vybavením. Je zabezpečená v rokoch štvrtého päťročného plánu. Výstavba zdravotníckych zariadení na Slovensku pôjde v súlade s koncepciou rozvoja jednotlivých lekárskych odborov a v súlade so schválenou sieťou zdravotníckych zariadení. Pôjde o intenzívny rozvoj ambulantných služieb, dobudovanie lôžkových zariadení na stanovený štandard s prihliadnutím aj na odstránenie nerovnomerného vybavenia jednotlivých oblastí Slovenska. V investičnej výstavbe je dnes potrebné prednostne budovať fakultné a krajské zdravotnícke zariadenia, detské odborné liečebne, ozdravovne, dojčenské ústavy, detské domovy, jasle a v zariadeniach hygienicko-protiepidemickej služby najmä jej laboratórne časti.

V materiálnom vybavení zdravotníckych zariadení vyžaduje sa orientácia predovšetkým na zavádzanie novej liečebnej a diagnostickej techniky a na mechanizáciu prevádzkových úsekov zdravotníckych zariadení.

Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo počítajú s ďalším prehĺbením a zintenzívnením spolupráce s národnými výbormi a ich orgánmi pri riešení súčasných problémov zdravotníctva na Slovensku.

V súvislosti s novým zákonníkom práce a zrušením administratívnej distribúcie novopromovaných lekárov a farmaceutov ukazuje sa ako nutné urýchlene riešiť najmä bytové a mzdové otázky zdravotníkov. Ešte pred uplatnením novej mzdovej sústavy v zdravotníctve musí sa riešiť mzdové zvýhodnenie lekárom a stredných zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú t. č. v tzv. neatraktívnych okresoch a obvodoch. Aj dnes platná mzdová sústava toto riešenie umožňuje najmä zvýšením mzdových priemerov pre tieto okresy alebo ústavy. Nevyužitie tejto možnosti treba pripísať okrem iného aj na vrub neuspokojivej riadiacej činnosti vedúcich zdravotníckych pracovníkov v týchto okresoch, najmä v tom smere, že nevedeli vhodnými opatreniami dosť pružne reagovať na zmenené alebo meniace sa podmienky a využiť k tomu dané možnosti.

Ako vidno z uvedeného, niektoré problémy a nedostatky zdravotníctva majú svoj koreň v chybách riadenia a organizácie práce. Táto skutočnosť zapríčiňuje aj to, že v rozvoji zdravotníctva dosiaľ nie je dôsledne presadzované hľadisko kvality a intenzity zdravotníckej starostlivosti, ale naopak, v niektorých okresoch uplatňujú sa kvantitatívne tendencie. To vedie k mechanickému zdôrazňovaniu potreby lôžkových zariadení, k neochotnému prístupu k zmenám charakteru alebo veľkosti zdravotníckych zariadení a často k preferovaniu novej výstavby aj na úkor vybavenia existujúcich zariadení modernou technikou. V niektorých zdravotníckej starostlivosti, ale naopak, v niektorých okresoch vosti a v obvodoch prejavuje sa celý rad formálností i zbytočných činností, ktoré odvádzajú zdravotníckych pracovníkov od ich vlastnej odbornej práce. Vychádzajúc zo zásad zákona o starostlivosti o zdravie ľudu pripravuje Ministerstvo zdravotníctva celý rad opatrení na skvalitnenie organizácie a činnosti zdravotníckych zariadení. Bude potrebné, aby ich národné výbory dôsledne a urýchlene realizovali. Pôjde hlavne o uvádzanie do praxe novej koncepcie odborov liečebno-preventívnej starostlivosti, odbúranie zbytočného administrovania a medzičlánkov v riadiacej štruktúre a vytváranie podmienok k tomu, aby zdravotnícki pracovníci neboli odvádzaní od vlastnej zdravotníckej odbornej práce.

Aj doterajší spôsob plánovania, financovania i odmeňovania v zdravotníctve nepomáha v dostatočnej miere k tomu, aby prostriedky venované zdravotníctvu dali sa realizovať s najväčšou účelnosťou a efektívnosťou.

Odstránenie týchto a podobných nedostatkov, ako aj uplatnenie vhodných zásad novej sústavy plánovitého riadenia pri zohľadnení zvláštností zdravotníckych služieb pripravujú komisie odborníkov za účasti zdravotníckych pracovníkov z terénu. Spracúvajú koncepcie rozvoja jednotlivých medicínskych odborov spolu s návrhmi na zlepšenie organizácie zdravotníckych služieb. Tieto sa uvádzajú na overenie v praxi v rámci experimentu vo vybraných zdravotníckych zariadeniach. Na Slovensku prevádzajú zdravotnícky experiment dva OÚNZ, a to v Trnave a v Trenčíne.

Experiment v zdravotníctve je vedený predovšetkým

-  zásadou skvalitnenia a zintenzívnenia služieb,

-  zásadou rozvíjania siete zdravotníckych zariadení v súlade s vedeckými poznatkami a s možnosťou maximálneho rozvoja liečebnej i diagnostickej techniky,

-  zásadou účelnej koncentrácie zariadení pri zachovaní žiadúceho stupňa rýchlej dostupnosti a

-  zásadou dosiahnutia maximálnej efektívnosti a hmotnej zainteresovanosti zdravotníckych pracovníkov na dosiahnutých medicínskych i hospodárskych výsledkoch.

Toľko k niektorým úlohám na úseku rozvoja zdravotníctva.

Úloha, ktorá čaká na riešenie pri zabezpečovaní zdravého životného prostredia, je v prvom rade prebojovať dôsledne do vedomia hospodárskych a iných orgánov a činiteľov význam opatrení na ochranu zdravého životného a pracovného prostredia a zdravia vôbec.

Plnenie výrobných úloh, plánov výstavby, vytváranie podmienok pre zamestnanosť odsunulo celkom zákonite na prechodný čas relatívne do úzadia rad dôležitých otázok, medzi nimi i vytváranie zdravého pracovného a životného prostredia.

Vzhľadom k tomu, že išlo o obdobie trvajúce viac rokov, je pochopiteľné, že sa v myslení mnohých vedúcich hospodárskych pracovníkov dodnes fixovala na prvom mieste potreba splniť plán a že otázky tvorby zdravého životného prostredia, boja proti znečisťovaniu ovzdušia, vodných tokov, proti hluku a podobne sa umiesťovali v hierarchii potrieb spoločnosti v pozadí.

Nedostatok účinného ekonomického tlaku za narušovanie zdravých podmienok života a práce a najmä nedostatok stimulov na zlepšenie životného a pracovného prostredia tento stav v myslení mnohých hospodárskych pracovníkov upevňujú i v súčasnom období, i keď už úroveň spoločenských zdrojov, stupeň zabezpečenia základných potrieb obyvateľstva i štátu dovoľujú vedecky znižovať a odstraňovať pracovné riziká, tvoriť zdravé životné a pracovné prostredie.

Do vedomia nemalej časti hospodárskych pracovníkov, kolektívov, ale aj jednotlivcov a priamo samotných pracovníkov nepreniklo, že včasné a čo najdokonalejšie rešpektovanie záujmov zdravia pri rozvoji spoločenských pracovných podmienok podporuje rast výroby a spoločenskej produktivity práce.

Bude treba upustiť od praxe, keď v snahe ľahšie presadiť bytovú výstavbu, dovoľuje sa alebo i presadzuje sa napojenie nových sídlisk na existujúcu inžiniersku sieť, miesto toho, aby sa v predstihu alebo aspoň paralelne budovala nová sieť. Posledné epidémie týfu, dyzentérie, nákazlivej žltačky s viac ako 5000 prípadmi by mali byť dostatočne tvrdým i drahým ponaučením.

Voda sa stáva pri sústavnom raste počtu obyvateľov, pri rozvoji priemyslu a potrebe zvyšovať životný štandard do značnej miery limitujúcim činiteľom. Tým viac musí obyvateľstvo a najmä orgány vodohospodárskej služby dbať o to, aby sa i existujúce nezávadné zdroje zbytočne nedegradovali nezodpovedným postupom. V niektorých prípadoch trestuhodný postup jednotlivcov, a to i pracovníkov vodohospodárskej služby pri napájaní zdravotne závadných výpomocných zdrojov musia sa stať predmetom vyššej pozornosti aj orgánov prokuratúry. Nedostatok energického postihu vinníkov upevňuje v nich pocit nezodpovednosti a zvádza k nasledovaniu.

Pokus alebo snaha riešiť dnešný nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody iba represívnymi opatreniami by bol však neúplný. Je bezpodmienečne potrebné usilovať sa o rozšírenie počtu zdrojov pitnej vody, vodovodnej a kanalizačnej siete. Ako, v akých časových etapách, to už Predsedníctvo Slovenskej národnej rady stanovilo. Predovšetkým však treba, aby väčšie rozostavané vodárenské akcie, ako Bratislava II. vodný zdroj, Hriňová II, akcie v Bardejove, Rožňave, Nitre, Čadci, Senici, Jablonici, Pohronský skupinový vodovod, boli urýchlene dokončené a dané do prevádzky. Súčasné zlepšenie starostlivosti o údržbu a prevádzku vodovodov, ako aj výstavby a údržby verejných či súkromných studní môže zlepšiť súčasný, málo priaznivý stav.

Vážna je aj situácia v odvádzaní a zneškodňovaní odpadových vôd. Kanalizačná sieť rastie ešte pomalšie ako vodovodná. V roku 1970 asi 8 % obyvateľov zapojených na vodovod nebude mať zabezpečené hygienicky vyhovujúce odvedenie splaškov. Existujúca kanalizačná sieť je málo kvalitná a prepúšťa splašky do pôdy, čím sa riziko epidémií stupňuje.

Osobitným problémom je čistenie odpadových vôd. 700 závodov na Slovensku znečisťuje na neprípustnú mieru 1160 km, t. j. štvrtinu z celkovej dĺžky sledovaných tokov. V záujme nápravy bude nutné vymáhať dôsledné plnenie harmonogramov výstavby priemyselných a sídlištných čistiacich staníc. Zatiaľ sa tieto harmonogramy neplnia ani v jednom slovenskom kraji a odpadové vody a splašky pôsobia škody na rybnom hospodárstve, znemožňujú využiť vodné toky na zavlažovanie a naviac ohrozujú i čistotu podzemných vôd. Výraznejšie uplatňovanie sankcií v zmysle vládneho uznesenia číslo 603 z roku 1958 iste popoženie hospodárskych pracovníkov k intenzívnejšiemu konaniu najmä dnes, pri významnejšom premietnutí dôsledkov do mzdovej oblasti.

Nemálo problémov sa ešte zbytočne vytvára i v oblasti bytovej výstavby, i keď tu už možno vidieť výraznú zmenu k dobrému

Pri projektovaní a výstavbe sídlisk sú už postupne vo väčšej miere ako doteraz uplatňované hygienické požiadavky. Zlepšilo sa dispozičné riešenie bytových jednotiek a čiastočne aj kvalita ich prevedenia. Rajónové a územné plány už komplexnejšie riešia aj vybavenie sídlisk.

Zlepšila sa situácia v ubytovaní robotníkov na niektorých stavbách. Namiesto doteraz používaných drevených stavieb sa budujú murované účelové ubytovne s patričným vybavením, ako to robia Východoslovenské železiarne, Vojany, Širokorozchodná trať, vodné diela a pod.

Na úseku starostlivosti o čistotu ovzdušia sídlisk sú pri nových investíciách akceptované zásadné požiadavky hygienickoprotiepidemickej služby na zariadenia na odlučovanie prachu, na výšku komínov a pod.

Otázka zelených plôch v obývaných areáloch sa už stala vecou mnohých národných výborov. Zdá sa však, že jej riešenie iba cestou akcie "Z" nezaručuje plný úspech, nakoľko nepostačuje pre úpravu väčších, hygienicky významných parkov.

V živote moderného človeka poznamenaného stúpajúcim počtom neurotizujúcich faktorov hrá rastúcu úlohu hlučnosť. I keď jej riešenie si vyžaduje zaiste rad investícií, predsa je mnoho zdrojov hluku, ktoré možno odstraňovať doslova organizačnými opatreniami.

Rozvoj industrializácie prináša i zvýšené úlohy pri ochrane ovzdušia. Štátna plánovacia komisia odhadla, že škody spôsobené exhalátmi v celej republike činia dnes asi 2 miliardy korún ročne. V roku 1980, ak by sa nerealizovali opatrenia na ochranu životného prostredia, vzrastú dokonca na šesť a pol miliardy korún.

Uznesenie vlády číslo 494 z roku 1960 o opatreniach na účinné riešenie znečisťovania ovzdušia uložilo rezortom a národným výborom konkrétne úlohy. Taxatívne uviedlo kľúčové znečisťujúce závody, zaradené do I. a II. kategórie zdrojov. Sú to Magnezitka Hačava, Chemické závody Juraja Dimitrova Bratislava, Cementáreň Stupava, Cementáreň Bystré, Kovohuty Krompachy, Cementáreň Banská Bystrica, Cementáreň Ladce, Cementáreň Lietavská Lúčka, Elektráreň Nováky, Elektráreň Handlová, Závod W. Piecka Nováky a ďalšie. Uložilo okrem iného do konca roku 1965 znížiť výstavbou a rekonštrukciou odlučovateľov množstvo úletu - celoštátne napríklad v rezorte bývalého Ministerstva palív a energetiky to malo byť z 869 tisíc ton za rok na 250 tisíc ton za rok. Podmienky pre splnenie tejto úlohy však neboli vytvorené. Naopak, na niektorých lokalitách namiesto zlepšenia došlo k zhoršeniu stavu. Ide menovite o Tepláreň II. - III. Bratislava a Tepláreň Trnava, ktoré prešli napriek nesúhlasu okresného hygienika z plynnej palivovej základne na hnedouhoľný prach bez toho, aby namontovali vhodné odlučovacie zariadenie. Obdobná situácia sa vyskytla v Elektárni Nováky, kde po havárii na popolčekovej skládke bolo vypúšťané do ovzdušia ešte viac popolčeka ako pred haváriou.

Okrem pevných úletov zhoršujú hygienickú kvalitu životného prostredia aj plynové exhaláty. Ide najmä o kysličník siričitý a toxické zlúčeniny arzénu, ostatné plynné zlúčeniny, ako fluór, chlór, sírouhlík, sírovodík a pod.

Z 28 závodov na Slovensku, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie, ani jeden nemá ešte uspokojivo vyriešený záchyt a zneškodňovanie unikajúcich škodlivín.

Príčiny tohto nepriaznivého stavu treba vidieť najmä

-  v neujasnenosti palivovej základne pre významné energetické zdroje v čase ich projektovej prípravy,

-  v koncepčnom nedoriešení výstavby a rekonštrukcie závodov - Tepláreň II. Bratislava, Chemické závody Juraja Dimitrova Bratislava, Kovohuty Krompachy,

-  v nedostatočnej starostlivosti závodov o obsluhu, údržbu a prevádzku odlučovateľov a

-  v nedostatočnom riešení zužitkovania zachytených úletov. Aj keď ide o zložitú problematiku, škody vyjadrené v miliardových sumách sú a musia byť dostatočne mobilizujúce k jej riešeniu.

Pre rozvoj starostlivosti o zdravie v súčasných podmienkach a v najbližšom období budovania vyspelej socialistickej spoločnosti dokument sleduje zvýšenie zainteresovanosti závodov na neustálom zlepšovaní zdravotne-hygienických podmienok pracovného prostredia. Nedostatočná starostlivosť o pracovné podmienky má okrem škôd na ľudskom zdraví aj veľmi nepriaznivý ekonomický odraz. Napríklad v roku 1964 v Stredoslovenskom kraji bolo vyplatených na rizikových príplatkoch 45 000 000 Kčs, na regresoch za úrazy a choroby z povolania viac ako 10 mil. Kčs, na odškodnom za úrazy a choroby z povolania takmer 20 mil. Kčs, na zvýšenom nemocenskom poistnom viac ako milión korún, čo spoločne predstavuje sumu viac ako 76 mil. Kčs.

Nesprávna interpretácia ekonomických zásad pri plánovaní, organizácii a riadení výroby vedie často k tomu, že nie sú súbežne so zabezpečovaním plnenia výrobných úloh vytvárané základné podmienky pre ochranu zdravia a pracovnú pohodu. Opatrenia, ktoré zdanlivo nesúvisia s výrobou, napríklad zlepšenie klimatických podmienok na pracovisku, osvetlenia, odstraňovanie nadmerného hluku a otrasov, chemických škodlivín, zlepšenie podmienok osobnej hygieny, protiúrazovej zábrany a pod., často považujú i vedúci hospodárski pracovníci za nepriaznivého činiteľa v bilancii závodu, ktorý zhoršuje hospodárske výsledky zvyšovaním vlastných nákladov. Takýto postoj vyplýva zo zjednodušeného názoru na postavenie človeka vo výrobe z hľadiska reprodukcie pracovnej sily. Je nielen nesprávny, ale, ako skúsenosti ukazujú, priamo škodlivý. Spravidla stavia dočasné a problematické výhody závodov alebo niektorých jednotlivcov nad záujmy spoločnosti.

A naproti tomu naši ekonómovia vedia, že opatrenia, rešpektujúce záujmy zdravia vo výrobe, sú aj ekonomicky výhodné. Príklady z oblasti boja proti hluku, zlepšenie osvetlenia, režimu práce a odpočinku v priebehu smeny i vo voľnom čase, farebné úpravy pracovného prostredia, tvarovanie pracovných nástrojov, fyziologická a hygienická racionalizácia práce sú toho už v rade závodov priamym dôkazom.

Uvediem len niekoľko konkrétnych kladných príkladov.

Radikálnejšie sa riešili napr. problémy silikózy. Po roku 1959, keď vyšlo vládne uznesenie 758 o niektorých opatreniach proti silikóze s celoštátnym pôsobením, spojili sa u nás dosiaľ v najväčšej miere kolektívy technikov a lekárov, ktorí sa zaoberali prevenciou a liečením silikózy. Dnes možno konštatovať, že boj proti prašnosti sa v našich železorudných a rudných baniach pomerne účinne rozvíja, i keď v mnohých prípadoch by bolo potrebné ešte viacej zainteresovať aj samotných pracujúcich na aktívnom boji proti silikóze. V posledných rokoch sa investovali pomerne vysoké finančné čiastky na zavádzanie umelého vetrania baní.

Príkladná je aj starostlivosť niektorých vedúcich závodov

o zlepšenie pracovných podmienok. Napríklad vedenie závodu Kovohuty Istebné zorganizovalo verejný aktív o Dokumente, na ktorom boli prejednávané zdravotnícke problémy, a závod ochotne realizuje požiadavky hygienicko-protiepidemickej služby a perspektívne počíta s vyššími finančnými položkami na ďalšie zlepšovanie pracovného prostredia.

Podobná je i situácia v závodoch Chirana Stará Turá. Mnohé zlepšenia sa prejavili aj v závodoch Kablo Bratislava, i v národnom podniku Severoslovenské celulózky a papierne, kde sa investovalo 8 mil. Kčs na mechanizmy odstraňujúce ťažkú fyzickú prácu.

V  Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave došlo k výraznému poklesu otráv síriuhlíkom, zlepšila sa situácia pri výrobe výbušnín, kde sa prakticky zamedzil vznik nových otráv. Zriadili toxikologické laboratórium pre pravidelné sledovanie škodlivín v pracovnom prostredí.

V národnom podniku Slovnaft Bratislava treba oceniť vyriešenie zachytávania exhalátov kysličníka siričitého zo všetkých prevádzok, čistenie odpadových vôd z výrobne fenolu a konkrétne kroky vedenia závodu na vyriešenie problémov s budovaním závodnej zdravotníckej školy.

V závode Presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste došlo v poslednom čase k zlepšeniu pracovných podmienok najmä v kovárni, k vybudovaniu hygienických zariadení, čím sa podstatne zlepšili možnosti dodržiavania osobnej hygieny zamestnancov.

Tieto i ďalšie závody ukazujú, i keď často v dielčich problémoch, cestu, ako možno uznesenie vlády realizovať, a to realizovať vo vlastnom záujme, v záujme závodov a v záujme pracujúcich.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Vládne uznesenie "Rozvoj starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti" obsahuje celú problematiku starostlivosti o zdravie. V úvodnom slove nebolo ju možné vyčerpať. Závažné otázky starostlivosti o mladú generáciu, o správnu výživu obyvateľstva, zdravotne-hygienické problémy v poľnohospodárstve, vo verejnom stravovaní, v potravinárstve, v doprave a ďalšie sú rozvedené v materiáli, ktorý ste dostali.

Treba konštatovať, že napriek krátkemu obdobiu od prijatia uznesenia môžeme vidieť, že, i keď na rôznych úsekoch v rôznej miere, začínajú sa vytvárať podmienky pre jeho realizáciu a objavujú sa i prvé výsledky. Centrálne riadiace orgány, národné