Zajištění účasti občanů na individuální výstavbě bytového fondu, a to účasti jak finančního, tak pracovního rázu, je sledováno v prvé části iniciativního návrhu Slovenské národní rady. Chtěl bych při tom vyzdvihnout tu skutečnost, že při právní úpravě výstavby společných obytných domů s několika bytovými jednotkami se vytváří reálné předpoklady pro úsporu půdy vůbec a zemědělské půdy zvláště. I když přirozeně iniciativní návrh Slovenské národní rady tu vychází z nežádoucích poměrů, jaké jsou v tomto směru na Slovensku, nelze nevidět, že také na ostatním území našeho státu není situace o nic lepší. Je proto na místě použít každého vhodného prostředku, kterým může být plýtvání půdou čeleno a jímž může být zabraňováno tomu, aby zemědělská půda nebyla odnímána svému účelu. Jestliže si představíme, že napříště se nemusí v jednotlivých případech stavět dva nebo tři rodinné domky vedle sebe, nýbrž - obrazně řečeno - nad sebou, můžeme si snadno domyslit, jaké úspory půdy lze tu dosáhnout v celostátním měřítku.

Ze společenského hlediska stavba společných obytných domů usnadňuje i ekonomičtější řešení výstavby inženýrských sítí a znamená tedy úsporu nákladů i v tomto směru. Rovněž z urbanistického hlediska se jeví tato výstavba výhodnější ve srovnání s výstavbou rodinných domků.

Nová forma výstavby společných obytných domů má ovšem značný význam i pro jejich stavebníky. Znamená nejenom ulehčení jejich organizačního a pracovního úsilí, ale i snížení nákladů se stavbou spojených. K tomu ještě přistupuje zvýhodnění ve formě státní pomoci poskytované ve stejném rozsahu, v jakém se poskytuje při výstavbě rodinného domku. Ve srovnání s družstevní výstavbou hraje tu určitou úlohu i ta skutečnost, že nově postavený společný dům je v osobním spoluvlastnictví stavebníků a jednotlivé byty v něm v jejich individuálním osobním vlastnictví se všemi právy a ovšem i s povinnostmi z toho vyplývajícími.

Nepochybně i druhá část úpravy, kterou se umožňuje prodej bytů ze státní výstavby - nové i staré - do osobního vlastnictví občanů, má svůj značný společenský význam. Nejenom že se tím umožňuje, aby i touto formou mohli občané uspokojovat svou potřebu bydlení, ale zajišťuje se takto údržba těch domů, které s rozprodejem bytů přejdou do spoluvlastnictví občanů.

Je si jenom přát, soudružky a soudruzi poslanci, aby až bude iniciativní návrh projednán Slovenskou národní radou a Národním shromážděním a stane se zákonem s celostátní působností, splnil v plné míře všechny ty účely, které jsou jím sledovány. (Potlesk.)

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi ministrovi za jeho vystúpenie.

Súdružky a súdruhovia,

hlási sa ešte niekto do rozpravy?

(Hlási sa poslanec Hollý a poslanec Ťažký. )

Poslanec Hollý:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Materiál, ktorý som dostal k tomuto bodu programu, prediskutoval som s našimi niektorými funkcionármi a sú k nemu takéto dotazy:

Či podiel v rodinnom domku nebude prekážať zákonu o osobnom vlastníctve. Mám na mysli takú vec, že niektoré rodinné domky sú dvojbytové a nie sú do 120 m2, je to charakter rodinného domu, ale sú tam dva byty. Či bude možné, aj keď ide o dom v súkromnom vlastníctve, predať túto časť do osobného vlastníctva? To je k tomu §-u 4, ku ktorému žiadam vysvetlenie.

K §-u 12, či zmluvy podliehajú notárskym poplatkom, pokiaľ ide o domky postavené súkromníkmi.

Či bude možné odpredať aj byt vo svojom dome (súkromník) druhému občanovi.

Moja ďalšia pripomienka je taká, aby k zákonu bol vypracovaný vzorový štatút, ktorý by určoval bližšie práva a povinnosti jednotlivého užívateľa bytu.

Ďalej, kto bude schvaľovať predaj bytu v osobnom vlastníctve, a kto bude určovať cenu, za ktorú sa môže byt odpredať.

Pokiaľ ide o jednotlivé cenové skupiny I. -IV. kategórie, k tomu len toľko, na akú plochu sa to vzťahuje, či na obytnú (izby, zariadenia), alebo na celkove zastavanú plochu.

Ďalší dotaz, ak závody odpredajú rodinné domky, alebo tie domky už podľa tohto platnosť nadobúdajúceho zákona, ktoré presahujú výmeru 120 m2, či bude možné, aby tieto predpisy sa mohli použiť i na ďalšiu bytovú výstavbu. S otázkou sa stretávame vo svojich volebných obvodoch, lebo podľa doteraz platných predpisov sa tieto prostriedky odvádzajú štátu.

Posledná moja pripomienka je ku kultúrno-sociálnym fondom. Súdruhovia, ja som toho názoru, že už na časť peňazí, ktoré sa dostávajú do týchto fondov, sú nároky na čerpanie z nich prílišné. Uvediem to na príklade nášho závodu, kde pracuje vyše 10 000 zamestnancov, a máme na kultúrno-sociálnom fonde pri 100 %-nom plnení 1 600 000 Kčs. To nestačí na pokrytie časti stabilizačnej družstevnej výstavby, a tam je ešte 50 ďalších bodov, čo sa môže z tohto fondu hradiť. Tak ide o čiastku, že s ňou sa dá ťažko počítať, aby mohla slúžiť všetkým týmto veciam. V tomto prípade sa s pomocou z kultúrno-sociálneho fondu počítať nedá.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi H o l l é m u, slovo má poslanec Ťažký. Poslanec Ťažký:

Súdružky, súdruhovia,

mám len jednu pripomienku, ktorá podľa môjho názoru má veľký význam pre praktické uskutočňovanie do života potom už schváleného zákona.

V návrhu zákona nastrane 7, v §-e 14 sa hovorí "... prevod zo štátneho socialistického vlastníctva... byt v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu, možno nadobudnúť kúpou. Predať takýto byt možno zásadne len vtedy, ak sa súčasne odpredajú všetky byty v dome. " Potiaľ je mi to jasné. Ak ide o byty, ktoré sú v osobnom užívaní, môže ich nadobudnúť len užívateľ. Mám takýto dotaz: keď v dome, ktorý má 40 bytov, bude 39 chcieť kúpiť a jeden nie, ako tam bude postupovať národný výbor? Isteže odpoveď môže byť jasná "dajte mu druhý". Ale tu sa hovorí "môže ho kúpiť len užívateľ". Preto doporučujem, aby toto bolo veľmi jasne formulované, a nedoporučujem, aby v zákone to bolo formulované takto: "... ďalšie podmienky, za ktorých byty možno v osobnom užívaní predať, ustanoví vláda... ". To bola chyba našich zákonov, že doteraz zákony neboli všetky zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov. Tak, aby potom vláda nemusela k zákonu robiť sto rôznych uznesení a tak zákon spliesť, že tomu nerozumel ani ten, kto ho navrhoval.

Doporučujem, súdružky a súdruhovia, tento bod formulovať tak, aby bolo povedané jasne, že v tom prípade, ak väčšina obyvateľov byty chce kúpiť, má národný výbor právo dať tým, ktorí nemôžu si byt kúpiť, náhradný byt.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Ťažkému. Hlási sa ešte niekto o slovo?

(Hlási sa poslankyňa Z a c ha r o v á. ) Súdružka Zacharová, dávam jej slovo.

Poslankyňa Zacharová:

Vážená Slovenská národná rada!

I keď súdruh povereník vo svojom úvodnom slove niektoré otázky vysvetlil, považujem si za povinnosť v mene voličov, ktorí sa vyjadrovali k niektorým otázkam, povedať niekoľko pripomienok.

Dôvodová zpráva na strane 2 prízvukuje, že tento zákon prináša aj zníženie stavebných nákladov, teda bude hodno aj špekulatívne peniaze investovať do 5-6 izbového bytu v osobnom vlastníctve. Tieto byty budú aj od miestnych poplatkov za nadmernosť oslobodené a budú mať všetky výhody rodinného domčeka. Pri dnešnom drahom stavebnom náklade rodinných domčekov len ojedinele sa výstavba uskutočňuje do plnej výšky 120 m2 obytnej plochy, a keď áno, tak býva v takom dome od starého otca až po vnučku všetko. Ináč to môže byť u týchto nových bytov. Napríklad bezdetní manželia vystavia byt o 120 m2 obytnej plochy, čo môže reprezentovať aj 5-6 izieb (každá z nich môže mať osobitný vchod) vopred určených na špekulatívne prenajímanie, ako to umožňuje § 9 navrhovaného zákona. Týmto spôsobom môžu získať na nájomnom vo väčších mestách 500-600 Kčs, takže za 10 rokov len z tohto príjmu majú vrátený skoro celý stavebný náklad.

Práve tak § 7. Miestnosti neslúžiace na bývanie nesmú slúžiť špekulatívnym účelom. Napríklad výmera jedného bytu (všetkých miestností) je asi 150 m2, teda pri dvojbytovom dome asi pri 300-320 m2 jedna tretina je asi 100 m2, to môže znamenať 5-6 garáží na špekulačné ciele, lebo podľa § 10 vlastník môže miestnosti neslúžiace na bývanie prenechať na užívanie inému, teda aj za špekulačné nájomné, čo je v rodinnom domčeku úplne vylúčené.

Dôvodová zpráva na strane 2 počíta, že tento zákon prinesie podstatné úspory v pôde, a preto upozorňujem v ods. 2 §-u 20 na veľkosť stavebného pozemku, nie že by sa násobila povolená výmera pre rodinné domky podľa počtu plánovaných bytov. Nech je v samostatnom paragrafe zakotvené, hovoria moji voliči, že dom s bytmi v osobnom vlastníctve na žiaden prípad nemôže mať väčšie výhody, než rodinné domčeky.

K §-u 8 ods. 3 mám dotaz, či pri byte, ktorý užívajú deti, majú tieto hlasovacie právo v prípade neprítomnosti majiteľov-rodičov.

K §-u 9 ods. 3 - občan, ktorému byt bol prenechaný na bývanie, v prípade neprítomnosti majiteľov bytu môže náhradne hlasovať, alebo či ostane tento byt bez hlasu.

K §-u 14 - v domoch (činžákoch) vo vlastníctve štátu, skoro v každom prípade ide o osobné užívanie nájomníkom. Nie je spravodlivá preto veta "ak ide... atď. môžu ich nadobudnúť len ich užívatelia", to znamená, že keď je takýto činžák na najvhodnejšom mieste mesta a tam bývajúci nájomníci sa dohodnú, že oni byty nekúpia, hoci by bol dvojnásobný počet uchádzačov na tieto byty pre ich výhodnú polohu, nemôže sa činžák speňažiť, lebo tam bývajúci nájomníci sa dohodli, že byty oni nekúpia a druhým byty nemožno predať, hoci mesto im dáva rovnocenné náhradné byty. O tom súdruh povereník hovoril a označil to ako za správne. Alebo,  v takom činžáku okrem jedného všetci ostatní nájomníci sú ochotní byty si kúpiť, a preto činžák sa nemôže speňažiť. Na takéto a podobné prípady musí zákon myslieť a nedovoliť mariť celý úmysel zákona.

Zákon o osobnom vlastníctve má prvotnú snahu dostať zákonitý podklad k rozpredaniu štátnej bytovej výstavby, a tak získať finančné prostriedky na výstavbu ďalších bytov, a to hlavne pre manželov nemajúcich byt a bývajúcich núdzove ani nie ľudským spôsobom, mnoho razy aj s mladou rodinkou.

Nie menej dôležitým momentom pri tvorbe tohto zákona má byť, dať možnosť štátu oslobodiť sa od údržby činžákov. Veď údržba bytového fondu predčasne schátralého vážne poškodzuje náš hospodársky život. Tieto dve závažné okolnosti, zdá sa mi, nie sú dostatočne odzrkadlené v osnove, ba azda nie sú premyslené.

Preto by som navrhovala § 14 a ďalšie ustanovenia celkom prepracovať tak, aby štát spomenuté úlohy a potreby mohol splniť.

Voliči pripomínajú, že rodiny s mesačným príjmom 4-6000 Kčs, ba i viac, mali prepychovú chatu, majú auto, môžu chodiť do zahraničia, ale vlastný byt nemajú a nie sú ochotné si byt kúpiť.

Ináč poznamenávam, že tento zákon bez pozmenenia ústavného zákona by nemohol byť platný.

Súčasne musí byť pozmenený aj zákon o domovej dani a dôkladne premyslené zdanenie takýchto bytov, čo môže pomôcť finančne národným výborom, lebo § 23 nie je dostatočný na zdanenie týchto bytov.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslankyni Zacharovej. Hlási sa ešte niekto o slovo? (Nikto. )

Keďže sa nikto nehlási, rozprava je ukončená. Nasleduje 30-minútová prestávka.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Predseda Chudík:

Vážené súdružky a súdruhovia, budeme pokračovať v rokovaní.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi povereníkovi SNR pre spravodlivosť dr. Petrovi Colotkovi.

Zpravodajca dr. Colotka:

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

vo vystúpeniach súdruhov poslancov Hagaru, Fábryho a Lecu nebolo kritických pripomienok ani otázok k predloženej osnove zákona o osobnom vlastníctve bytov. V podstate smerovali na podporu tohto návrhu zákona, poťažne rozvádzali jednotlivé riešenia.

Vo svojich vystúpeniach súdruh podpredseda Národného zhromaždenia dr. Škoda a súdruh minister spravodlivosti dr. N e u m a n, rovnako, i keď z iných pozícií, podporili osnovu zákona. Súdruh podpredseda Národného zhromaždenia dr. Škoda predovšetkým rozvinul otázku využívania zákonodarnej iniciatívy Slovenskou národnou radou ako jednu z foriem účasti Slovenskej národnej rady na tvorbe celoštátnej politiky, osobitne vo sfére normotvorby.

Pokiaľ súdruh Škoda hovoril o otázke súčinnosti medzi Národným zhromaždením a Slovenskou národnou radou, máme zhodné pohľady; veľmi kvitujeme najmä súčinnosť, ktorá sa v poslednom období v tomto smere úspešne rozvíjala osobitne medzi Ústavnoprávnym výborom NZ a Právnou komisiou SNR.

Pre informáciu poslancov SNR uvádzam, že sa koncepciou legislatívnej činnosti zaoberáme a že materiál bude prerokovaný na začiatku budúceho mesiaca Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a bude ako informatívny materiál poskytnutý tiež všetkým poslancom Slovenskej národnej rady.

Pokiaľ hovoril súdruh minister dr. N e u m a n  k otázkam legislatívnej úrovne tohto zákona, chcel by som len podčiarknuť, že je to svojím spôsobom zásluha rovnako aj Ministerstva spravodlivosti, lebo pri príprave návrhu zákona, najmä pri príprave zásad sme spolupracovali, a teda legislatívno-technická úroveň osnovy je výsledkom nášho spoločného úsilia; k vylepšeniu návrhu zákona prispela tiež spolupráca s ostatnými príslušnými celoštátnymi orgánmi.

Vo vystúpeniach poslancov súdruha Hollého, Ťažkého a súdružky Zacharovej neodzneli námietky voči zámeru zákona a podstate navrhovaných riešení. Išlo skôr o otázky, a preto by som chcel na ne reagovať postupne ako boli tieto uplatnené.

Prvá pripomienka, resp. otázka súdruha poslanca Hollého znela, pokiaľ som jej rozumel, či podiel rodinného domčeka môže byť v osobnom vlastníctve.

Áno, aj doteraz tomu bolo tak, že podiel na rodinnom domčeku mohol byť v osobnom vlastníctve. Poznamenávam, že nemusel, rovnako ako ani rodinný domček nemusel byť v osobnom vlastníctve. Ak má vlastník dva rodinné domčeky, tak jeden z nich nie je v osobnom vlastníctve. Obdobne sa to režimovalo potom aj u podielu, ktorý mohol byť v osobnom vlastníctve, ak bol v jednom dome, ale nemohol byť v osobnom vlastníctve ten druhý, ktorý má na druhom dome. Takže na túto otázku by som odpovedal tým spôsobom, že môže byť podiel na rodinnom domčeku v osobnom vlastníctve, ak vykazuje tie znaky, ktoré sú podmienkou pre to, aby rodinný domček mohol byť v osobnom vlastníctve.

Na druhú otázku, či budú podliehať zmluvy o prevode osobného vlastníctva bytov poplatkom, nemôžem odpovedať záväzne. Riešenie týchto otázok, vrátane tých, o ktorých hovoril súdruh povereník Hagara, je vlastne len v prípravnom štádiu. Podľa predbežných aj našich námetov a úvah Ministerstva financií i Povereníctva SNR pre financie by mali byť oslobodené od registračných poplatkov. Budú však podliehať registrácii.

Ďalšia otázka sa týkala odpredaja bytu do osobného vlastníctva vlastníkom súkromného domu. Aj podľa dnešnej právnej úpravy možno predať rodinný domček do osobného vlastníctva, ako aj podiel na ňom. Pokiaľ však ide o činžový dom v súkromnom vlastníctve, osnova nerieši otázky vlastníctva domu ani jeho prevodu. Domy, ktoré nemajú charakter rodinného domčeka, obdobne ako doteraz, v zmysle osnovy nebudú mať charakter osobného vlastníctva. Boli uplatňované síce návrhy z viacerých miest, aby aj takéto domy, ktoré sú v spoluvlastníctve viacerých osôb a môžu byť reálne rozdelené, boli podriadené právnemu usporiadaniu podľa navrhovaného zákona. Táto otázka nemohla byť riešená týmto zákonom, pretože presahuje jeho zámer a rámec. Riešenie tejto otázky by súčasne znamenalo brať do úvahy veľmi rôznorodú kategorizáciu súkromného bytového fondu. Aj otázka právneho riešenia týchto problémov musí byť iného charakteru ako otázky, ktoré rieši osnova. Zrejme napr. činžový dom bývalého kapitalistu nebudeme režimovať kritériami, ktoré by sa hodili pre činžový dom postavený viacerými spoluvlastníkmi za účelom užívania bytov pre vlastnú potrebu. Pre odpredaj takéhoto domu, resp. jeho časti ostávajú doterajšie predpisy nedotknuté.

Pokiaľ súdruh poslanec H o l l ý nadhodil myšlienku, či by nebolo dobré vypracovať vzorový štatút, nedá sa bezprostredne odpovedať na ňu ani pozitívne ani negatívne. Vzťahy medzi vlastníkmi bytov v dome sa upravia zmluvou, ktorej obsah je podrobne rozvedený v osnove. Ak prax ukáže potrebu vzorového štatútu - vzorovej zmluvy -, námet uplatníme pri realizácii zákona.

Na otázku, kto bude schvaľovať prevody osobného vlastníctva bytov, odpovedám: S bytmi v osobnom vlastníctve sa bude disponovať obdobne, ako sa disponuje s rodinnými domčekmi. To značí, že prevody bytov nebudú nikým schvaľované. Budú však podliehať, ako som už povedal, registrácii.

Na otázku, či ceny za m2 plochy, ako ich uvádzal súdruh H agara, týkajú sa užívacej alebo podlahovej plochy, treba povedať, že ide len o predbežné úvahy. Podľa týchto predbežných úvah základom pre určenie ceny by mala byť podlahová plocha bytu. Zdôrazňujem, že ide len o námety, ktoré sú v štádiu rozpracovania, a v tomto zmysle ich treba aj chápať.

Súdruh Hollý ďalej uplatnil námet, aby štát prostriedky, ktoré získa od občanov predajom bytov, použil na riešenie bytovej otázky. Zákon nemôže riešiť, ktoré konkrétne prostriedky majú ísť týmto alebo oným smerom. Štát aj doteraz investoval značné prostriedky na riešenie bytového problému. V intenciách tejto politiky bude mať viac možností použiť aj takto získané zdroje na riešenie tohto problému. Rozsah investícií štátu na bytovú výstavbu bude určený plánom a rozpočtom.

K otázke kultúrnych fondov a ich použitia pre účely bytovej výstavby môžem ťažko vyjadriť svoje stanovisko. Ide tu o námet uplatnený zo strany Ministerstva financií. Pripomienku súdruha H o l l é h o prednesieme, aby sa na príslušnom mieste uvážila.

Súdruh poslanec Ťažký mal pripomienku k § 14. V podstate jeho pripomienka smerovala k tomu, aby sa umožnilo odpredať byt inej osobe, ak užívateľ bytu nebude mať oň záujem. Ide vlastne o vyjadrenie obavy - ktorú sme aj my zdieľali - že jednotlivec, ktorý nebude mať záujem o kúpu bytu, znemožní ostatným záujemcom, ktorí v dome bývajú, kúpiť byty, ktoré užívajú.

Pri riešení tejto otázky sme vychádzali z toho, že zámerom osnovy je predovšetkým orientovať sa na výstavbu nových domov si bytmi v osobnom vlastníctve, či už združením občanov ako stavebníkov, alebo vytváraním nového bytového fondu určeného na odpredaj do osobného vlastníctva štátom.

S predávaním bytov zo starej zástavby sa podľa dnešných zámerov počíta len u menších objektov, v ktorých je najviac 4-5 bytov, jednotlivých víl a pod. Ide o objekty, na údržbu ktorých štát neprimerane k inkasu enormne dopláca.

Na druhej strane však treba vidieť aj to, že tieto byty sú teraz obsadené. Užívatelia v nich bývajú na podklade rozhodnutia národného výboru vydaného podľa kritérií štátnej bytovej politiky, zohľadňujúcej sociálne, ekonomické a iné aspekty. Okrem toho treba vidieť túto otázku aj z hľadiska právnej istoty občanov, ktorá by mohla byť vážne narušená. Tým nepopierame možnosť vytvorenia diferencovaného nájomného, čo svojím spôsobom ovplyvní rozhodnutie občana, či ponúkaný byt odkúpi alebo za náhradný byt uvoľní.

Poslanec Bohdanovský (z miesta):

Podľa toho by to bolo tak sťažené, že sa to nebude dať realizovať. V každom dome sa nájde jeden, ktorý o to záujem nebude mať.

Zpravodajca dr. Colotka:

Súdruhovia, opakujem, že z existujúcej zástavby nemajú byť predávané veľké domy. Ako som spomínal, pôjde o domy do 4-5 bytových jednotiek. Nechápme tento zákon tak, ako ho pochopila časť verejnosti, že tu ide snáď o odpredaj bytového fondu z rúk štátu. O to v zákone vôbec nejde. Ide len o zakotvenie možnosti odpredať bytový fond tam, kde to vyhovuje záujmom všetkých užívateľov bytov, aj záujmom štátnej bytovej politiky.

Poslanec Ťažký (z miesta):

Ktorý bytový fond robí nášmu štátu ťažkosti, ten do päť bytových jednotiek, alebo ten ostatný?

Zpravodajca dr. Colotka:

O tejto otázke nie som dostatočne informovaný. Zrejme súdruh Ťažký, ako predseda krajského národného výboru, bude tomu rozumieť viacej. Orientácia je takáto a v tomto zmysle sa má využívať osobné vlastníctvo k bytom i pre riešenie týchto otázok. To neznamená, že vec je úplne uzavretá, ale za žiadnych okolností neodporúčame prelomiť princíp dobrovoľnosti pri odpredaji bytov zo starého bytového fondu.

Spomínal som už, že naša koncepcia bola pôvodne zameraná na novú bytovú výstavbu združovaním občanov. Štátu sa umožňuje, aby mohol predať novopostavené byty v globáloch, ktoré budú schválené plánom, a v súlade so štátnou bytovou politikou. Stará zástavba má byť doplňujúcim a nie rozhodujúcim riešením.

Poznámka súdruha poslanca Ťažkého o splnomocnení vlády je na mieste. Zmyslom splnomocnenia má byť vytvorenie záruky kolektívneho posudzovania pri určovaní tých kategórií domov, ktoré z existujúcej zástavby budú môcť byť odpredané.

V zmysle pripomienok súdruha Ťažkého upresníme dôvodovú zprávu, aby tento zámer osnovy jednoznačne vynikol. Nemožno však súhlasiť s tým, aby všetky podmienky odpredaja boli stanovené priamo v zákone, lebo tieto sú premenlivé a závislé na konkrétnych ekonomických a sociálnych vzťahoch obdobia, v ktorom sa predaj a kúpa realizujú.

Súdružka poslankyňa Zacharová hovorila o tom, že tento zákon by mohol vytvoriť podmienky pre to, aby špekulačne nadobudnuté finančné prostriedky mohli byť investované do bytového fondu prostredníctvom inštitúcie osobného vlastníctva bytov. Tá pripomienka rovnako platí vo vzťahu k rodinnému domčeku. Prvoradou úlohou je, aby náš ekonomický život bol natoľko -  by som povedal - organizovaný, ukáznený, že by zabraňoval špekulatívnemu nadobúdaniu prostriedkov. Ak predsa k nemu dôjde, náš právny poriadok má prostriedky na postih špekulantov a odčerpanie špekuláciou získaných príjmov. O tom, kto bude stavať a ako bude stavať, rozhodujú stavebné orgány, ktoré -  rovnako ako u rodinných domčekov - by mali zabrániť, aby napr. osamotený starý mládenec si postavil veľký, jeho pomerom neprimeraný byt.

V tejto spojitosti súdružka Zacharová spomínala tiež, že inštitúcia osobného vlastníctva bytov môže vytvoriť predpoklady pre určité osoby, aby prenajímali takéto byty iným občanom. Ja pôjdem na vec z iného konca. Kiež by tomu bolo tak, aby tí občania, ktorí majú nadmerné byty aj dnes, či už v rodinných domčekoch, družstevných bytoch alebo aj v štátnych bytoch, dávali do podnájmu miestnosti, ktoré nepotrebujú. To by už bola naša starosť, aby sme prípady špekulácie tohto druhu postihli podľa ustanovení trestného zákona. Dnes je, žiaľ, problém v tom, že pri bytovej núdzi nemáme bytový fond dostatočne využitý; máme záujem na tom, aby občania, ktorí majú rozsiahle byty, tieto dávali do podnájmu.

Pokiaľ súdružka Zacharová tlmočila stanovisko svojich voličov, že vlastníci bytov by nemali mať viac výhod ako vlastníci rodinných domčekov, tak sme opačného názoru. Záujem spoločnosti je v tom, aby sa šetrila pôda, stavebný materiál, umožňovalo sa výhodné napojenie na inžinierske siete atď., čiže tu ide o výhody celospoločenské. Celospoločenský záujem primerane tomu sa prejaví zrejme zas tým, že týmto občanom sa poskytnú určité výhody. Otvorene povedané, napriek tomu, že teraz agitujeme za osobné vlastníctvo bytov, je pre každého zrejmé, že rodinný domček má celý rad takých výhod, ktoré nemôže poskytnúť bývanie v spoločnom dome. Bolo by nesprávne preto upierať občanom, ktorý sa vzdávajú výhod bývania v rodinnom domčeku, tie výhody, ktoré ušetria spoločnosti na pôde, stavebnom materiáli, pri napojovaní na inžinierske siete a okrem toho aj z hľadiska urbanistiky podporujú naše zámery.

Na otázku, kto je oprávnený hlasovať pri správe spoločných vecí domu, možno jednoznačne povedať: hlasujú vlastníci. Vlastníka môžu zastúpiť podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka o zastupovaní aj iné osoby.

K pripomienke, ktorá smerovala na § 14, platí odpoveď na otázku súdruha poslanca Ťažkého.

Pokiaľ ide o problematiku bytovej otázky rodín s vyššími príjmami, najmä ich zainteresovaním, využitím ich finančných prostriedkov a pod., nemožno ju riešiť zákonom. Otázkou hmotného zainteresovania občanov na riešení bytového problému sa zaoberajú vyššie orgány i vláda. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že finančné prostriedky, ktoré sú v rukách našich občanov, tvoria nebezpečenstvo pre našu finančnú politiku, pokiaľ nebudú v obehu. Za tým účelom je potrebné vytvoriť dostatok hmotných predmetov, za ktoré by bolo možné peniaze občanmi statočnou prácou zarobené zameniť. Len vtedy je ekonomika v spoločnosti zdravá, ak je tu rovnováha medzi príjmami obyvateľstva a jeho možnosťou tieto príjmy realizovať.

Nerozumel som presne pripomienke, či osnova je v súlade s Ústavou ČSSR.

Naša ústava, pokiaľ vymedzuje predmety osobného vlastníctva, vymedzuje ich iba príkladmo. Hovorí o veciach, ktoré slúžia k uspokojovaniu domácich a osobných potrieb a medzi nimi uvádza okrem iného aj rodinné domčeky. Ak ide o tento príkladný výpočet, tak myslím, že je to v plnom súlade s tým, keď poviem, že ak je daná možnosť mať rodinný domček v osobnom vlastníctve, možno pripustiť aj osobné vlastníctvo bytov, ktoré v podstate reprezentujú aj čo do svojej funkcie niekoľko domčekov postavených nad sebou. Ak by bol problém v tom, či je ústavný tento postup, ktorý Slovenská národná rada uplatňuje, treba povedať, že dnes nehlasujeme o zákone Slovenskej národnej rady, ale o iniciatívnom návrhu zákona, predkladanom Národnému zhromaždeniu a Národné zhromaždenie po prerokovaní buď zákon príjme alebo návrh Slovenskej národnej rady zamietne.

Možno súhlasiť s pripomienkou súdružky Zacharovej, pokiaľ hovorila, že by sa žiadalo kodifikovať predpisy súvisiace s bytovou politikou. Predseda Slovenskej komisie pre techniku súdruh minister M a r k o, ako sa iste pamätáte, nás informoval o tom, že problematika individuálnej bytovej výstavby bude komplexne prerokovaná na pléne Slovenskej národnej rady, vrátane právnych aspektov spojených s touto otázkou.

Súdruh predseda, snažil som sa odpovedať na pripomienky i otázky, ktoré boli uplatnené v rozprave. Išlo o otázky žiadajúce si vysvetlenie. Prosím, aby sa súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci vyjadrili, či súhlasia s týmito odpoveďami, prípadne či majú ešte ďalšie otázky.

Predseda Chudík:

Navrhujem, aby súdruh zpravodajca predniesol návrh uznesenia.

Zpravodajca dr. Colotka:

Odporúčam ako zpravodajca plénu Slovenskej národnej rady prijať toto uznesenie:

Slovenská národná rada schvaľuje návrh na vydanie zákona o osobnom vlastníctve bytov a ukladá predsedovi Slovenskej národnej rady predložiť ho v zmysle čl. 74 písm. e) ústavy ako iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady na prerokovanie Národným zhromaždením.

Poslanec Ťažký (z miesta):

Odporúčal by som, aby sa k tomuto návrhu zosúladil materiál, ktorý pripravuje Štátna plánovacia komisia na riešenie bytového problému.

Predseda Chudík:

Môžem ubezpečiť súdruha poslanca Ťažkého, že pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo vláde, v straníckych orgánoch sa v tomto zmysle veci tiež diskutovali a dali sa úpravy, aby sa tak stalo.

Prosím, má ešte niekto pripomienky k návrhu zákona a k návrhu uznesenia?

(Neboli. )