Nedostatočná vybavenosť stálej rezervy najmä veľkokapacitnými čerpadlami a iným inventárom a materiálom sťažila urýchlené odvedenie vôd zo zaplaveného územia.
Konečne i organizačná roztrieštenosť riadenia vodného hospodárstva neprispela k predídeniu tohtoročnej povodňovej katastrofy. Najmä jeho decentralizácia na nižšie stupne národných výborov sa prejavovala nejednotnosťou záujmov z hľadiska celkovej ochrany. Koryto Dunaja má na starosti organizácia Dunaj-Váh v Bratislave, ktorá podlieha priamo ministerstvu. Hrádze na Dunaji spravujú a udržujú okresné vodohospodárske správy v Bratislave, v Dunajskej Strede, v Komárne a v Nových Zámkoch. Generálne opravy hrádzí vykonáva však Krajské vodohospodárske rozvojové a investičné stredisko. Okresné vodohospodárske správy nezjednocuje vo veci dunajských hrádzí ani krajská alebo iná vyššia organizácia, a preto hospodária samostatne. Táto roztrieštenosť sa negatívne prejavila i pri povodni.
Likvidácia povodne v prvom rade spočívala na rýchlom odvedení vôd zo zaplaveného územia a na oprave a rekonštrukcii vodohospodárskych diel a zariadení.
Odvedenie vôd zo zaplaveného územia uskutočňovalo sa pomocou vytvorených prietrži hrádzí a prečerpávaním. Pre odvedenie vôd z oblasti Patince bola umele vytvorená prietrž na ochrannej hrádzi Dunaja pri jazere Vist a boli nasadené čerpadlá na odvodňovacom kanáli Iža.
Pre odvedenie vôd z dolného Žitného ostrova boli umele vytvorené prietrže na pravostrannej ochrannej hrádzi Váhu pri osade Lohót, pri obci Kameničná a 2 prietrže pri Novej osade nad Komárnom. Na prečerpávanie vôd boli nasadené čerpadlá na odvodňovacích kanáloch pri obciach Nová Stráž, Zlatná na Ostrove a Kosihy. Pre odvodnenie zaplaveného územia bolo treba prečistiť a doplniť odvodňovaciu sieť kanálov.
Opravu povodňou poškodených hrádzí na Dunaji, Váhu, Nitre, Žitave, Malom Dunaji a Čiernej vode, ďalej likvidáciu prietrži hrádzí pri Patinciach a Číčove a umele vytvorených prietrži pre gravitačné odvedenie vôd bolo treba vykonať v prvej etape. Rekonštrukčné a asanačné práce pre minimálnu ochranu proti veľkým vodám v roku 1966 treba vykonať v druhej etape. Zvýšenie trvalej bezpečnosti ochranných zariadení sa vykoná v tretej etape rekonštrukčných prác.
Domnievame sa, že trvalé vyriešenie povodňového nebezpečenstva na Dunaji a záruka bezpečnosti životov a majetkov občanov žijúcich v povodí Dunaja sú možné len komplexným riešením Dunaja včítane jeho využitia na energetické ciele a na rozkvet poľnohospodárstva na Žitnom ostrove.
Rozhodujúcim faktorom pri vyrovnávaní ekonomickej a životnej úrovne v jednotlivých oblastiach štátu je rozsah a zameranie investičnej výstavby. Charakteristickým rysom investičnej politiky v ČSSR bol rýchlejší rast investičnej výstavby na Slovensku ako v celoštátnom meradle. V r. 1961 až 1965 sa Slovensko podieľa na celkovom objeme investícií 29, 9 % a v stavebných prácach 31, 5 %. Aj keď objem investícií nie je súhrnným ukazovateľom rastu ekonomiky, je významnou skutočnosťou, že v rokoch 4. päťročnice podiel na celoštátnych investíciách sa má ďalej zvyšovať.
Preto všetky orgány SNR pokladajú za svoju prvoradú úlohu zabezpečovať úspešnú prípravu a realizáciu investičnej výstavby.
Pravidelným preverovaním postupu prác na všetkých rozhodujúcich stavbách a operatívnymi zásahmi v spolupráci s ústrednými investormi a nadriadenými orgánmi dodávateľov sa zlepšil priebeh realizácie ich výstavby. V minulom roku sa prekročili stavebné práce o 2 % a roku 1965 polročný plán na prednostne zabezpečovaných stavbách sa splnil celkove na 106 %.
Predsedníctvo SNR pravidelne hodnotilo plnenie úloh vo výstavbe rozvojových kapacít, ako sú Východoslovenské železiarne, elektráreň Vojany, Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa, Slovenské magnezitové závody, širokorozchodná trať, medzištátny plynovod SSSR-ČSSR a ďalšie. Vo svojich opatreniach sa sústreďovalo na zabezpečenie potrebných stavebných kapacít, dostatok pracovných síl, najmä kvalifikovaných pracovníkov, a včasných dodávok a montáže technologického zariadenia pre tieto stavby.
Tak v máji t. r. za účasti zástupcov Ústrednej správy energetiky a Ministerstva ťažkého strojárstva Predsedníctvo SNR prerokovalo a dohodlo opatrenia, ako prekonať zaostávanie v plnení úloh na stavbe elektrárne Vojany, ktoré ohrozuje jej včasné uvedenie do prevádzky, aby sa zabezpečili potreby národného hospodárstva elektrickou energiou tak významnej kapacity. V opatreniach ide najmä o zabezpečenie dostatku pracovníkov pre výstavbu a prevádzku elektrárne, provizórnych ubytovní pre montážnych pracovníkov, výstavbu bytov a dopravu na pracovisko.
Sústavnú starostlivosť venujú orgány SNR aj bytovej, občianskej, zdravotníckej a školskej výstavbe. Roku 1964 sa dokončilo v štátnej a družstevnej výstavbe 16 183 bytov, čo je 30 % z celkového počtu dokončených bytov touto formou v ČSSR. Za L polrok 1965 sa odovzdalo 7868 bytov, čo je 482 bytov naviac oproti plánu a súčasne najvyšší počet doteraz odovzdaných bytov v I. polroku. Roku 1964 sa dokončilo 41 škôl so 741 učebňami. Naproti tomu zaostáva aj naďalej výstavba zdravotníckych zariadení.
Výsledky plnenia plánu stavebníctva m. r. i v tomto roku plne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť opatrení, ktoré urobili ÚV KSČ a vláda na úseku stavebníctva a investičnej výstavby. R. 1964 sa prestavalo v nadpláne 177 mil. Kčs a v I. polroku 1965 ďalších 55 mil. Kčs. Cenné je to, že prevažná časť tohto objemu sa realizovala na stavbách osobitne dôležitých pre rozvoj národného hospodárstva a že na prekračovaní úloh rozhodným spôsobom sa podieľa zvyšovanie produktivity práce, ktorá bola v roku 1964 prekročená o 4 % a v tomto roku o 3, 4 %.
Rýchly rast objemu výroby v stavebných podnikoch na Slovensku je prejavom starostlivosti aj orgánov SNR o budovanie stavebných kapacít. Roku 1964 vzrástol objem stavebnej výroby na Slovensku o 489 mil. Kčs oproti predošlému roku, t. j. o 11, 9 % a v tomto roku o ďalších 179 ml. Kčs, t. j. o 8, 3 %. Veľké úsilie sa venovalo vybudovaniu stavebných kapacít najmä na východnom Slovensku, a to jednak pre VSŽ, ako aj pre zabezpečenie bytovej výstavby v Košiciach, kde t. č. je najintenzívnejšia výstavba na Slovensku. Sústredenie potrebných kapacít sa uskutočnilo za aktívnej činnosti orgánov SNR aj na ďalšie významné stavby, ako širokorozchodná trať, Duslo Šaľa, elektráreň Vojany a pod. Vo Východoslovenských železiarňach sa v I. polroku 1965 dosiahol predstih v objeme 11 mil. Kčs.
S budovaním kapacít súvisí aj plánovitá starostlivosť orgánov SNR o výchovu dorastu pre stavebníctvo. Zatiaľ čo roku 1963 bolo v stavebníctve na Slovensku v učebnom pomere 6652 učňov, roku 1965 sa ich počet zvýšil na 9095 a do roku 1970 má sa ďalej zvýšiť.
Vysoké tempo zaznamenáva aj rozvoj jednotlivých odborov výroby stavebných hmôt na Slovensku. Roku 1964 vzrástla výroba o 8, 7 % a tohto roku o ďalších 14 %. Napriek tomu, že sa v nadpláne v I. polroku vyrobilo na Slovensku 25 900 ton cementu, 14 mil. tehlových jednotiek, 31 370 kubických metrov stavebných dielcov, nestačí to ešte kryť potrebu, čo postihuje najmä individuálnu bytovú výstavbu. Tento stav sa ešte zhoršil v súvislosti s obnovou povodňami postihnutých oblastí. Pripravuje sa preto výstavba provizórnych výrobní a závodu pre výrobu prefabrikátov v Komárne.
Bola vypracovaná koncepcia rozvoja výroby jednotlivých druhov stavebných hmôt na Slovensku. V posledných rokoch pribudli 4 nové závody na výrobu pórobetónu a 4 výrobne stavebných dielcov. V Košiciach začala výrobu nová expanditka perlitu, prvá v republike. Podobná výrobňa sa zabezpečuje pre Bratislavu. V nadväznosti na miestnu surovinovú bázu pripravuje sa výstavba ďalších závodov na výrobu stavebných hmôt.
Orgány SNR sa zaoberali aj možnosťami využiť dunajské štrkopiesky pre stavebníctvo, čo by znamenalo tiež značnú úsporu pôdneho fondu.
Doriešenie bytového problému je jedným z predpokladov ďalšieho rastu životnej úrovne obyvateľstva. Smernice pre vypracovanie 4. päťročného plánu určujú odovzdať do užívania 151 800 bytov, z toho 56 000 individuálnou bytovou výstavbou.
Orgány Slovenskej národnej rady vypracovali technicko-ekonomickú koncepciu rozvoja bytovej a občianskej výstavby do roku 1970, ktorá rieši hlavné problémy súvisiace s rozsahom, i s jej rozmiestením.
Na riešení bytového problému na Slovensku sa podstatne podieľa individuálna bytová výstavba. Jej podiel dosiahol za posledných 15 rokov z celkového počtu postavených bytov až 55 %. Vlani sa takto postavilo 13 703 bytov, čo činí 67, 5 % z celoštátneho počtu. Táto forma bytovej výstavby bude aj naďalej výrazne prispievať k riešeniu bytového problému obyvateľstva. Preto orgány SNR vypracovali návrh technicko-ekonomickej koncepcie aj individuálnej bytovej výstavby v rokoch 1966-1970. Zámerom týchto opatrení je, aby sa individuálna bytová výstavba stala aktívnym nástrojom a pozitívnym činiteľom v našej investičnej výstavbe a súčasne rozvíjala vlastnú iniciatívu občanov, ktorí týmto spôsobom pristupujú k riešeniu svojho bytového problému. Úspešný rozvoj individuálnej bytovej výstavby vyžaduje v predstihu vytvoriť ekonomické podmienky pre jej realizáciu, doriešiť územnoplánovacie otázky, problémy stavebných pozemkov, ich prípravu, otázky finančného a materiálneho zvýhodnenia, problémy poradensko-technickej pomoci a pod.
Investičné prostriedky uvažované pre 4. päťročnicu vytvárajú predpoklady, ako lepšie využívať domácu surovinovú základňu, najmä nerudné suroviny, a ako lepšie využívať zdroje pracovných síl. Bude potrebné ďaleko účinnejšie využívať pre energetické účely vodné zdroje, vykurovacie oleje a urýchliť tempo plynofikácie a teplofikácie.
Komplexnému rozpracovaniu a riešeniu týchto problémov bude SNR v spolupráci s ústrednými orgánmi venovať osobitnú pozornosť.
Nevyhnutným predpokladom ďalšieho rýchleho rozvoja národného hospodárstva je zvyšovanie tempa vedecko-technického pokroku ako rozhodujúceho faktora rastu produktivity práce a výrobných síl.
Zvlášť naliehavé sú otázky rozvoja vedy a techniky na Slovensku. Za posledných 15 rokov sa na Slovensku výrazne budovala výskumná a vývojová základňa. Vznikla Slovenská akadémia vied, zvýšil sa počet vysokých škôl a ich absolventov, vystavali a zmodernizovali sa mnohé závody, a niektoré pracoviská výskumu i výroby dosiahli vo svojom odbore svetovú úroveň, ako napríklad Výskumný ústav zváračský, Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie, Štátny drevársky výskumný ústav a Prema Stará Turá.
Doterajší vývoj ukazuje však na niektoré disproporcie medzi rozvojom materiálnej výroby a budovaním vedecko-výskumnej a vývojovej základne. Preto sa s rozborom a riešením úloh rozvoja vedy a techniky na Slovensku zaoberalo i plénum Slovenskej národnej rady koncom minulého roka za širokej účasti vedeckých a výskumných pracovníkov a významných vysokoškolských učiteľov.
Prijaté opatrenia v súlade s rozvojom národného hospodárstva sú zamerané na zabezpečenie ďalšieho rozvoja vedecko-výskumnej a vývojovej základne na Slovensku, na zabezpečenie koncentrácie síl a prostriedkov, na riešenie najdôležitejších výskumných a vývojových úloh a na výraznejšie skrátenie doby výskumu a realizácie vyriešených úloh v praxi.
Pri riešení týchto úloh Slovenská národná rada vychádzala zo súčasného stavu výrobných síl na Slovensku a v tej súvislosti preskúmala najmä využívanie základných fondov, vybavenosť výrobnej základne strojmi, zariadeniami a prístrojmi a stav pracovníkov vo vedecko-výskumnej základni na Slovensku.
Ukázalo sa, že jedným zo základných predpokladov zlepšenia stavu je budovanie konštrukčných, technologických a vývojových útvarov v podnikoch, na ktorých spočíva váha v oblasti technickej prípravy, modernizácie, mechanizácie a manipulácie s materiálom, zavedenia nových výrobkov a progresívnych technológií do výroby.
So zreteľom na to smernice rozvoja národného hospodárstva na r. 1966-1970 predpokladajú rast vedecko-výskumnej a vývojovej základne na Slovensku o 13 800 osôb, t. j. vzrast do roku 1970 o 62, 2 %. Tým sa má podiel pracovníkov vo vedeckovýskumnej a vývojovej základni zvýšiť zo 17 % roku 1965 na 22, 4 % roku 1970. S najpodstatnejším vzrastom sa počíta u pracovníkov priemyselného výskumu, a to tak absolútne, ako aj relatívne, čím sa zvýši váha tohto úseku v celkovej štruktúre vedecko-výskumnej a vývojovej základne. Pozornosť sa venuje rastu výskumnej kapacity cestou zlepšovania kvalifikačnej skladby výskumných a vývojových pracovníkov. Podstatne sa má zvýšiť podiel vedeckých pracovníkov z počtu vysokoškolských pracovníkov s tým, aby sa vedeckí pracovníci vo väčšej miere ako dosiaľ uplatňovali v priemyselnom výskume.
Na základe uznesenia pléna Slovenskej národnej rady vytvárajú sa postupne predpoklady pre rozvoj výskumnej a vývojovej základne. Rieši sa optimálne zapojenie vysokých škôl do vedeckovýskumnej činnosti a prehlbovanie foriem zvyšovania kvalifikácie kádrov, najmä postgraduálnym štúdiom. Orgány SNR spolu so Slovenskou akadémiou vied zabezpečujú koordinovaný postup pri realizovaní uvedených úloh.
Týmito opatreniami, najmä prírastkom počtu pracovníkov vo vedecko-výskumnej základni, vytvárajú sa priaznivé potenciálne podmienky pre úspešný vedecko-technický rozvoj. Predpokladané investície pre rozvoj výskumnej a vývojovej základne do r. 1970 tak celoštátne, ako i na Slovensku nevytvárajú však potrebné podmienky pre ich lepšie materiálne vybavenie. Z predpokladaného objemu strojných investícií pripadajú takmer dve tretiny na obnovu, takže vybavenosť jedného pracovníka vedeckovýskumnej a vývojovej základne zostane v podstate na úrovni roku 1964. Nie sú plne kryté ani požiadavky na priestorové vybavenie týchto pracovísk.
V ďalšej svojej činnosti bude úlohou príslušných orgánov SNR v spolupráci s ústrednými orgánmi cieľavedome a v súlade s potrebami rozvoja celého národného hospodárstva zabezpečovať koncentráciu síl a prostriedkov výskumnej a vývojovej základne na rozhodujúce vedecko-výskumné úlohy pri dôslednom využívaní medzinárodnej deľby práce a licenčnej politiky, dbať, aby boli vytvorené a zabezpečené väzby výskumu a vývoja na realizáciu vyriešených úloh v praxi s cieľom zabezpečovať úlohy spojené s kvalitatívnou stránkou výroby. V oblasti budovania vedecko-výskumnej a vývojovej základne usilovať sa o ďalšie zlepšenie vybavenosti týchto pracovísk tak, aby boli v maximálnej miere využité možnosti vytvárané rastom počtu pracovníkov a ich kvalifikáciou.
Bude úlohou príslušných orgánov SNR, aby skúsenosti a materiálne prostriedky ďalej plánovité zveľaďovali a v súčinnosti s vedecko-výskumnou a vývojovou základňou ČSSR zvyšovali jej úroveň na Slovensku.
Uznesenie ÚV KSČ a ÚV KSS Za plnšie uplatnenie SNR sa zvlášť výrazne prejavilo v práci SNR v oblasti školstva a kultúry. Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania a výchovy mládeže i dospelých a vytváranie podmienok pre nepretržitý kultúrny rozvoj Slovenska boli jednou z hlavných náplní činnosti SNR. Vychádzalo sa najmä z uznesení plenárneho zasadnutia ÚV KSČ z októbra 1964 a uznesení ÚV KSS z marca t. r. o otázkach ďalšieho rozvoja školstva a výchovy mládeže na školách.
Za roky od oslobodenia ukončilo stredné odborné školy na Slovensku vyše 150 000 a vysoké školy vyše 35 000 absolventov.
V školskom roku 1964/65 študovalo na Slovensku na 11 vysokých školách s 33 fakultami takmer 49 000 poslucháčov, z toho v dennom štúdiu viac ako 30 000. Na stredných odborných školách študovalo v uplynulom školskom roku 59 500 študentov oproti 14 300 študentom v roku 1945.
Značne sa zvýšili výkony v učňovskom školstve i v základných školách vplyvom populácie a predĺženia školskej dochádzky.
V materských školách je zaradených 40 % detí predškolského veku a mimoškolská starostlivosť sa poskytuje 5 % detí základných škôl.
Rozbor situácie v školstve na Slovensku ukazuje, že na tomto úseku existuje celý rad problémov, z ktorých najzávažnejšie sú tieto:
doterajšie tempo rozvoja (výkony) nebolo plne v súlade s potrebami národného hospodárstva a spoločnosti, najmä pokiaľ ide o prípravu vysokokvalifikovaných odborníkov;
existuje značná disproporcia medzi výkonmi v školstve a ich materiálnym a kádrovým krytím;
nie je žiadúci súlad medzi kvantitatívnou a kvalitatívnou stránkou rozvoja vzdelávania a výchovy, pričom kvalitatívna stránka zaostáva za kvantitatívnou.
Komplexná analýza situácie v školstve pomohla konkrétne rozpracovať a aplikovať na podmienky Slovenska závery ÚV KSČ a ÚV KSS O otázkach rozvoja školstva a výchovy mládeže na školách. Orgány SNR sa aktívne zúčastňovali na rozpracovaní a realizácii uznesení orgánov strany s Ministerstvom školstva a kultúry a spolupracujú i s Kultúrnym výborom Národného zhromaždenia. Schválené smernice k plánu rozvoja školstva na Slovensku do roku 1970 predpokladajú ďalší rast výkonov predovšetkým na vysokých školách. Preto bude potrebné, aby sa SNR výraznejšie starala o celkovú problematiku vysokých škôl. Pozornosť bude treba venovať formám a metódam výchovy a výučby vysokoškolskej mládeže a súbežne zabezpečovať výstavbu škôl a internátov.
Na vysokých školách majú počty poslucháčov vzrásť do roku 1970 na 41 300 v dennom štúdiu oproti doterajším 30 000 a počty študujúcich popri zamestnaní na 27 500 oproti 17 800 poslucháčom v školskom roku 1964/65. V rokoch 1965-1970 sa počíta približne s 38 600 absolventmi vysokých škôl denného štúdia.
Na stredných školách počty študujúcich v nasledujúcich rokoch budú zhruba predstavovať stav v školskom roku 1964/65. Na stredných všeobecnovzdelávacích školách majú vzrásť počty študujúcich z 36 600 v školskom roku 1964/65 na 42 300 do roku 1970.
Splnením predpokladaných výkonov dosiahne sa značné zlepšenie kvalifikačnej štruktúry pracovníkov v národnom hospodárstve, i keď sa potreby plne neuspokoja najmä vysokoškolsky kvalifikovanými kádrami.
Počty žiakov na základných deväťročných školách do roku 1970 mierne poklesnú v porovnaní so súčasným stavom v dôsledku populačných vplyvov.
Vzhľadom na neuspokojivú situáciu venuje SNR mimoriadnu pozornosť riešeniu problémov spojených so zaškoľovaním detí vyžadujúcich osobitnú starostlivosť a umiesteniu detí, ktoré vyžadujú starostlivosť v detských domovoch (siroty, polosiroty a deti z rozvrátených rodín). Predsedníctvo SNR schválilo koncepciu výstavby detských domovov, a podľa smerníc plánu sa počíta, že do roku 1970 sa zvýši počet detí, ktorým sa poskytne starostlivosť v detských domovoch a internátoch špeciálnych výchovných zariadení, na viac ako dvojnásobok.
V súčasnom období sa kladie dôraz na kvalitatívnu stránku rozvoja výchovy a vzdelávania mládeže i dospelých, na zvýšenie efektívnosti práce škôl cestou všestrannej modernizácie výchovy a vyučovania a účelnej diferenciácie výučby.
V súlade s plánom na realizáciu uznesení ÚV KSČ a ÚV KSS podobne ako v českých krajoch i na Slovensku sa zavádza celý rad nových opatrení na jednotlivých typoch a stupňoch škôl. Na základných deväťročných školách sa začína zavádzať poloodborné vyučovanie v piatom resp. štvrtom ročníku a diferenciácia výučby v 9. ročníku. Pracuje sa na úpravách obsahu pracovného vyučovania a úprave učebných osnov občianskej výchovy, značne sa rozširuje počet škôl. na ktorých sa zavádza programované vyučovanie, i počet škôl s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pre vysoké percento nekvalifikovaných učiteľov v 6. -9. ročníku vo väčšine predmetov, ktoré sa majú poloodborné vyučovať (hudobná výchova, telesná výchova, výtvarná výchova, pracovné vyučovanie), zavedie sa poloodborné vyučovanie na Slovensku presunom učiteľov z II. stupňa na I. stupeň iba na menšom počte škôl. Obdobne i zavádzanie diferenciácie výučby v najvyšších ročníkoch ZDŠ, ktorá je veľmi náročná na pedagogické majstrovstvo učiteľov, naráža na ťažkosti pre nedostatok učebných priestorov, neuspokojivé vybavenie škôl modernými učebnými pomôckami i vysoké percento málotriednych škôl a smennosť vo vyučovaní.
V tejto súvislosti SNR venuje zvýšenú pozornosť úprave siete ZDŠ s cieľom postupne znížiť počet málotriedok. Na základe zásad stanovených ÚV KSČ pracuje sa na rajonizácii ZDŠ, o ktorú sa bude opierať aj výstavba nových škôl. Z celkového počtu 4121 základných deväťročných škôl na Slovensku 2779, t. j. 67, 4 % všetkých škôl sú školy, v ktorých sa vyučuje v oddeleniach, a dotýka sa 152 294 žiakov 1. -5. postupného ročníka, t. j. 30, 9 percenta. Osobitným problémom na Slovensku sú málotriedne školy v lazníckych a kopaničiarskych oblastiach, kde väčšina školských budov nespĺňa najzákladnejšie výchovné a vzdelávacie požiadavky.
V učňovskom školstve sa pracuje na novom obsahu a organizácii výchovy učňov a mládeže v pracovnom pomere a na úprave učebných odborov podľa potrieb jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Okrem toho sa pracuje na návrhu postupnej úpravy siete učňovských zariadení a na novom poňatí i organizácii štátneho dozoru nad výchovou mládeže pre povolania.
V súlade s územným rozložením jednotlivých výrobných oblastí bola vypracovaná nová sieť poľnohospodárskych a lesníckych škôl a na ňu nadväzujúci harmonogram výstavby škôl i žiackych domovov podľa dôležitosti a naliehavosti do roku 1970. Dokončujú sa práce na úprave siete stredných všeobecno-vzdelávacích škôl a siete stredných odborných škôl.
Pri plnení týchto úloh Predsedníctvo SNR zdôrazňuje, že ich realizácia do značnej miery závisí od materiálnych a kádrových podmienok. Preto problémy materiálneho a kádrového zabezpečenia školstva na Slovensku sú v popredí pozornosti orgánov SNR a zaoberalo sa nimi i spoločné zasadnutie Kultúrneho výboru NZ a Komisie SNR pre školstvo a kultúru. Úloha je o to náročnejšia, že v tomto smere existujú nateraz závažné disproporcie, pretože výkony na školách rastú rýchlejšie ako priestorové kapacity a počet kvalifikovaných učiteľov.
Od oslobodenia sa na Slovensku dalo do užívania v štátnej investičnej výstavbe 1256 nových škôl s 10 500 učebňami. Počet tried na základných školách v dôsledku vyššej populácie a predĺženia školskej dochádzky sa však zvýšil z 12 019 v roku 1945 na 26 464 v roku 1963, t. j. o 14 445 tried. Počet študujúcich na stredných školách vrátane odborných a zdravotníckych škôl vzrástol o 45 300 študentov a počet nových učební len o 373.
Počet študujúcich na vysokých školách v dennom štúdiu vzrástol o 29 000 poslucháčov a nové kapacity kryli potrebu len pre niečo viac ako 7000 poslucháčov. Vznikajúce problémy sa riešili zaberaním rôznych náhradných a provizórnych budov pre potreby škôl, záberom budov základných škôl pre školy vyššieho typu, znižovaním úžitkovej plochy na žiaka či študenta, zavádzaním dvojsmennosti na základných deväťročných školách, zvyšovaním počtu žiakov na triedu i ďalšími núdzovými opatreniami, medzi ktorými sa na niektorých miestach vyskytuje aj trojsmennosť.
V školskom roku 1964/65 na Slovensku dosiahla smennosť v základných deväťročných školách 26, 6 %, čo znamená, že sa na smeny vyučuje takmer 214 000 žiakov. Na vysokých školách úžitková plocha na poslucháča poklesla na 5, 4 m2 oproti priemernej norme 10, 6 m2. Počet ubytovaných v študentských domovoch relatívne klesol na 71 percent a v Bratislave takmer na 50 %. Pre nedostatok priestorov z roka na rok nesplní sa plán zaškoľovania detí v materských školách, zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v detských domovoch.
Vychádzajúc z tejto situácie, orgány SNR vypracovali niekoľko variant plánu na riešenie materiálnych problémov školstva na Slovensku do r. 1970. Podľa schválených smerníc rozvoja národného hospodárstva do roku 1970 majú sa v rámci investičných prostriedkov určených na školstvo v budúcich piatich rokoch vyriešiť niektoré základné problémy.
Výstavbou základných deväťročných škôl sa má celkom odstrániť trojsmennosť vo vyučovaní a znížiť dvoj smennosť z doterajších 26, 6 % na 16 % v celoslovenskom priemere, zabezpečiť výstavba škôl v nových sídliskách a likvidovať havarijné školy. Počíta sa s výstavbou niekoľkých detských domovov a s výstavbou učební pre žiakov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť.
Výstavbou škôl do roku 1970 sa zlepší čiastočne materiálne vybavenie škôl II. cyklu, ale celkom sa nevyrovnajú ich potreby a žiadúci rozvoj. Potreby stredných odborných škôl sa pokryjú len na 86, 7 %, stredných poľnohospodárskych a lesníckych škôl na 27 %, poľnohospodárskych a lesníckych učilíšť na 61, 5 %. Hoci sa na výstavbu školstva a kultúry v rokoch 1966-70 uvažuje o 27, 8 % viac ako v rokoch 1961-65, tieto prostriedky aj pri svojom veľkom objeme neumožnia zatiaľ vyriešiť také naliehavé požiadavky, ako je odstránenie hygienicky závadných a pedagogicky pre výučbu nevhodných budov, dokompletizovanie existujúcich škôl a doriešenie problémov smennosti.
Oveľa vyššie prostriedky ako v minulých rokoch majú sa v súlade s uzneseniami ÚV KSČ v pripravovanej päťročnici investovať do vysokého školstva na Slovensku.
Ťaživé sú aj priestorové problémy v učňovskom školstve a k ich riešeniu je nevyhnutná zvýšená účasť rezortov, podnikov a závodov na výstavbe učňovských zariadení.
Plán školskej a kultúrnej výstavby v odovzdávaní nových kapacít sa vcelku plní Avšak z roka na rok sa dôsledne neplní plán vo finančnom vyjadrení, najmä na národných výboroch.
Tento jav má viaceré príčiny. Medzi najvážnejšie patrí malá starostlivosť stavebných podnikov o túto výstavbu. Závažné nedostatky sú ďalej v projektovej príprave školských a kultúrnych stavieb a v kvalite ich výstavby.
Pre zvýšenie úrovne projektovania školských stavieb Predsedníctvo SNR zriadilo Ústav pre vývoj a projektovanie školských stavieb v Bratislave.
Jedným z najzákladnejších činiteľov ovplyvňujúcim ďalší rozvoj školstva a zvyšovanie úrovne výchovy a vzdelávania mládeže je zabezpečenie škôl potrebným počtom kvalifikovaných učiteľov. Situácia na Slovensku v tomto smere je oveľa horšia ako v českých krajoch. Rozvoj školstva na Slovensku sprevádzali mimoriadne prudko rastúce nároky na nových učiteľov. Len pre základné školy bolo treba pripraviť vyše 20 000 nových učiteľov.
V najbližších rokoch sa problém učiteľov z kvantitatívneho hľadiska celkom vyrieši výchovou na vysokých školách pedagogického smeru. Aj naďalej však ostáva otvoreným problémom otázka zabezpečenia potrebného počtu kvalifikovaných učiteľov.
V 6. -9. ročníku základných deväťročných škôl zatiaľ učí viac ako 43 % učiteľov, ktorí nemajú aprobáciu pre tento stupeň. Tento nedostatok sa rieši najmä štúdiom učiteľov popri zamestnaní a prílivom nových učiteľov z pedagogických prípraviek. Avšak úplné odstránenie nekvalifikovanosti vo vyučovaní je úloha pre svoju zložitosť dlhodobejšia a jej riešenie ovplyvňuje celý rad činiteľov. Stále ešte chýba žiadúci vedecký prístup k plánovaniu potreby učiteľských kádrov a ich rozmiesťovaniu.
V súčasnom období sa pracuje na návrhu zdokonalenia metodiky školskej evidencie a štatistiky a plánovania potrieb učiteľov. Pripravuje sa aj návrh nových zásad pre postup pri prekladaní učiteľov tak, aby sa zvyšoval počet kvalifikovane odučených hodín, a návrh systemizácie podľa kvalifikačnej skladby učiteľov pre jednotlivé stupne a typy škôl.
Popri riešení platových otázok učiteľstva veľmi naliehavou úlohou sa stáva riešenie problémov spojených s ubytovaním učitelov. Podľa prieskumu z 32 900 učiteľov základných deväťročných škôl na Slovensku 28 % nebýva v mieste pracoviska.
V okresoch Lučenec, Sp. Nová Ves, Čadca, Lipt. Mikuláš, Košice, Rožňava, Bratislava-vidiek a Nitra, v ktorých sa robil podrobný prieskum, sa zistilo, že vyhovujúco ubytovaných je 35, 5 % učiteľov, celkom nevyhovujúco ubytovaných 17, 7 % a 47, 2 % učiteľov dochádza na pracovisko.
Orgány SNR sa zaoberajú sústavne aj otázkami škôl s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským. Popri otázkach, ktoré sú spoločné pre všetko čs. školstvo, je tu celý rad špecifických problémov, ktoré súvisia s riadením tohto školstva, s výučbou jazykov, s budovaním siete týchto škôl a ich materiálnym a kádrovým vybavením. Školy s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským v základných rysoch dosahujú úrovne škôl s vyučovacím jazykom slovenským a stále sa zlepšuje ich práca.
Orgány SNR plnia svoje úlohy aj v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti a profesionálneho umenia, pričom vychádzajú z rokovania ÚV KSČ i ÚV KSS o ideologických otázkach z decembra m. r., ktoré poukázalo na celý rad nových aspektov v ideovovýchovnej a kultúrno-osvetovej činnosti.
Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru spolu s Osvetovým ústavom zabezpečovalo rad opatrení, prijatých k zásadám mimoškolského vzdelávania, a poskytovalo všestrannú pomoc, najmä pri realizovaní experimentu v šiestich okresoch: Levice, Trenčín, Žilina, Žiar n/Hr., Košice a Poprad. Skúsenosti získané z týchto okresov budú slúžiť ako podklad pre vypracovanie celoštátnych materiálov o mimoškolskom vzdelávaní.
Osobitnú pozornosť venovalo Predsedníctvo SNR rozvoju knižníc na Slovensku. Viac ako 15 000 knižníc na Slovensku vlastní veľké fondy politickej, umeleckej a odbornej literatúry. Pre zlepšenie práce knižníc bol vykonaný prieskum siete, fondov, ich materiálneho a kádrového zabezpečenia. Na základe prieskumu bola schválená koncepcia ďalšieho rozvoja knižníc na Slovensku.
Na úseku múzeí treba doriešiť koncepciu múzejníctva na Slovensku. Príslušný materiál bol už vypracovaný. Podstatou tohto materiálu je dobudovať sieť múzeí a zvýšiť múzejnícku prácu na celoštátnu úroveň.
V posledných rokoch sa venovali značné sumy na údržbu a opravu kultúrnych pamiatok. Napriek tomu je na úseku starostlivosti o pamiatky veľa nedoriešených problémov. Ich riešenie je o to náročnejšie, že územie Slovenska je veľmi bohaté na kultúrne pamiatky, ako je historická architektúra a umelecké pamiatky, historické jadrá miest, objekty ľudovej architektúry a archeologické lokality. Množstvo, ako aj umelecká a historická hodnota týchto pamiatok, ktorými sa Slovensko zaraďuje medzi popredné kultúrne krajiny sveta, si vyžadujú, aby Štátna pamiatková správa a národné výbory zabezpečili ich primeranú ochranu. Preto boli v orgánoch SNR schválené zásady na zvýšenie starostlivosti