PRÍLOHY
ZPRÁVA
o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období najmä z hľadiska uplatňovania dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS
zo 7. mája 1964
Slovenská národná rada predstupuje pred Národné zhromaždenie so zprávou o svojej činnosti za uplynulú časť tohto volebného obdobia. Realizujúc ústavu a dokument ÚV KSČ a ÚV KSS o Slovenskej národnej rade, informuje tak Národné zhromaždenie o svojej činnosti, ako i o práci svojich orgánov, o úlohách, ktoré riešia a o problémoch, s ktorými sa pri plnení úloh stretávajú.
V systéme štátnych orgánov ČSSR prislúcha Slovenskej národnej rade významné miesto. Slovenská národná rada od svojho vzniku predstavuje ústavnú inštitúciu, ktorej postavenie, funkcia a úlohy bezprostredne súvisia so špecifickým spôsobom štátoprávneho riešenia spolužitia dvoch rovnoprávnych národov v jednotnom československom štáte.
Slovenská národná rada už ako revolučný orgán povstania v prvom svojom štátnopolitickom dokumente - Deklarácii SNR z 1. septembra 1944 - v zhode s vôľou slovenského národa vychádzala zo zásady jeho samobytnosti, z požiadavky spoločnej československej štátnosti a spolunažívania Čechov a Slovákov v novom spoločnom štáte.
Obdobie rozvíjania národnej a demokratickej revolúcie a potom bezprostrednej socialistickej výstavby, najmä socialistickej industrializácie Slovenska, kládlo aj pred slovenské národné orgány závažné a náročné úlohy. Treba konštatovať, že pod vedením strany splnili úlohy n ane kladené, a tak sa zaslúžili spoločne s celoštátnymi orgánmi, ako aj národnými výbormi o nebývalý hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska.
Výrobno-hospodársku základňu, s ktorou Slovensko vstupovala do prvých povojnových rokov, charakterizoval nerozvinutý priemysel bez potrebnej energetickej a surovinovej základne, rozdrobené a zaostalé poľnohospodárstvo a nízka úroveň celej oblasti spoločenskej spotreby, ako aj bývania.
Generálna línia industrializácie Slovenska vytýčená roku 1946 VIII. sjazdom KSČ znamená zásadný obrat. Za 20 rokov dosiahli sa v hospodárskom a kultúrnom rozvoji Slovenska mimoriadne úspechy. Riešilo sa zapojenie zdrojov Slovenska do reprodukčného procesu jednotnej ekonomiky ČSSR, čo umožnilo dosiahnuť vysokú dynamiku rozvoja výrobných síl štátu a na Slovensku uskutočniť hlboké zmeny v sociálno-ekonomickej štruktúre.
Základným článkom procesu hospodárskeho a kultúrneho pozdvihnutia Slovenska po oslobodení bol rozvoj priemyslu. Objem priemyselnej výroby sa zvýšil na 13-násobok, pričom od základu sa zmenila jeho vnútroodvetvová štruktúra v prospech strojárstva a surovinových odvetví. Produkcia základných surovinových a kovospracujúcich odvetví predstavuje dnes takmer 60 % celkového objemu priemyslu na Slovensku.
V poľnohospodárstve sa uskutočnil socialistický proces prestavby a vytvorili sa podmienky pre veľkovýrobu charakterizovanú vysokou úrovňou mechanizácie. Toto umožnilo dosiahnuť vzrast poľnohospodárskej výroby o viac ako jednu tretinu približne s polovičným počtom pracovníkov ako v roku 1948.
Socialistickou výstavbou Slovenska sa uskutočnili sociálnoekonomické premeny, ktoré výrazne odzrkadľuje najmä vzrast zamestnanosti a vzdelanostná úroveň obyvateľstva.
Uskutočňovanie generálnej línie strany a politiky vlády na Slovensku o postupnom vyrovnávaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska na úroveň českých krajov považuje Slovenská národná rada aj naďalej za svoju hlavnú úlohu.
V súlade s riešením základných úloh politického a ekonomického rozvoja republiky venovala strana sústavnú pozornosť výstavbe a práci štátnych orgánov a v tejto spojitosti i slovenským národným orgánom.
Základ pre rozvíjanie činnosti Slovenskej národnej rady v tomto volebnom období vytvoril dokument ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964 Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady. V dokumente sa tvorivo rozpracúva úloha Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku, ktorá sa ako predstaviteľka samobytnosti slovenského národa v takomto postavení zúčastňuje na celoštátnom politickom a hospodárskom riadení. Na podklade dokumentu Národné zhromaždenie, vláda i Slovenská národná rada uskutočnili potrebné opatrenia, aby v ňom rozvedené ústavné zásady "mohla Slovenská národná rada vo svojej činnosti uplatňovať ihneď od svojej ustavujúcej schôdzky po voľbách".
Prijatie dokumentu si vyžiadala skutočnosť, že po roku 1960 v otázke výkladu ústavy o funkcii a úlohách Slovenskej národnej rady vládla určitá neujasnenosť, najmä v tom, do akej miery sa má a môže Slovenská národná rada podieľať na zabezpečovaní úloh ústredného riadenia, a ako má uplatňovať svoje úlohy vo vzťahu k celoštátnym, ako i územným orgánom na Slovensku. Neistota a pochybnosti, ako rozvíjať činnosť Slovenskej národnej rady v zmysle ústavy, bola i zo strany celoštátnych orgánov. To malo potom za následok aj nedostatočné uplatňovanie funkcie a zodpovedosti Slovenskej národnej rady nielen vo sférach jej originálnej pôsobnosti na úseku plánovania, rozpočtovania a pri výkone kontroly, ale aj nedocenenie úlohy Slovenskej národnej rady a jej orgánov vo vzťahu k národným výborom a výrobným hospodárskym jednotkám na Slovensku. Ani vláda nevyužívala dostatočne svoju ústavnú právomoc poverovať orgány Slovenskej národnej rady, najmä povereníkov Slovenskej národnej rady, konkrétnymi úlohami.
Dôsledky tohto stavu sa prejavovali v náplni a praktickej činnosti Slovenskej národnej rady, ako aj vo formách a metódach jej práce, ktoré nezodpovedali vždy súčasným potrebám rozvoja národného hospodárstva a vynaloženému úsiliu. Bolo potrebné postupne prekonávať určité úzke chápanie postavenia i úloh a zodpovednosti Slovenskej národnej rady pri riešení existujúcich problémov.
Organizátorská a riadiaca práca Slovenskej národnej rady sa prehĺbila najmä po XII. sjazde KSČ, ktorý vychádzajúc z marxisticko-leninských princípov riešenia národnostnej otázky v procese výstavby socializmu a komunizmu, z hodnotenia činnosti Slovenskej národnej rady a z potreby skvalitnenia riadiacej a organizátorskej práce štátnych a hospodárskych orgánov stanovil ,, v politickej oblasti pri ďalšom prehlbovaní centrálneho riadenia potrebu rozvíjať činnosť ústredných slovenských národných orgánov, predovšetkým Slovenskej národnej rady".
Na základe záverov XII. sjazdu KSČ Ústredný výbor KSČ a Ústredný výbor KSS rozobrali dovtedajšiu činnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov a vytýčili základané smery pre rozvoj práce Slovenskej národnej rady. V postavení Slovenskej národnej rady a jej orgánov dokument zdôrazňuje tieto tri funkcie:
1. Slovenská národná rada je národným orgánom štátnej moci a správy na Slovensku, do pôsobnosti ktorého spadajú veci národnej a regionálnej povahy,
2. Slovenská národná rada v tomto postavení je súčasne národný článok celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska,
3. Slovenská národná rada spoluvytvára a spoluzabezpečuje celoštátnu politiku.
Tieto jednotlivé stránky postavenia Slovenskej národnej rady treba chápať vo vzájomnom vzťahu, pretože sú len rôznym funkčným prejavom jednej a tej istej ústavnej inštitúcie, ktorej postavenie, funkcia i úlohy bezprostredne súvisia so špecifickým spôsobom štátoprávneho riešenia samobytnosti slovenského národa v podmienkach jednotného československého štátu.
Skúsenosti získané z jednoročnej práce pôsobenia Slovenskej národnej rady od prijatia dokumentu presvedčivo potvrdzujú, že na jeho základe došlo k výraznému oživeniu jej činnosti vo všetkých smeroch. V dokumente ÚV KSČ a ÚV KSS rozvinuté postavenie, funkcia a úlohy SNR sú spoľahlivým základom tiež pre vyjadrenie účasti SNR v novom systéme hospodárskeho riadenia tak, aby Slovenská národná rada a jej jednotlivé orgány pracovali pri riešení hospodárskych a kultúrnych úloh rozvoja Slovenska v nových podmienkach s maximálnym efektom. Možno preto zodpovedne prehlásiť, že v súčasnom ústavnoprávnom vyjadrení postavenia, funkcie a úloh SNR, ako ich rozvinul dokument ÚV KSČ a ÚV KSS, sa tvorivo aplikuje leninské riešenie národnostných vzťahov v našich československých podmienkach a plne zabezpečuje všestranný rozvoj Slovenska ako organickej súčasti jednotného československého socialistického štátu.
Slovenská národná rada pristupuje vo IV. volebnom období k plneniu svojich zvýšených úloh a uvedomuje si zodpovednosť za ich plnenie voči našim národom.
Základné úlohy Slovenskej národnej rady a jej orgánov pre IV. funkčné obdobie boli formulované v programovom vyhlásení predsedu SNR na ustavujúcej schôdzke. Vychádzajú zo záverov XII. sjazdu a dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS o Slovenskej národnej rade. V programovom prehlásení sa zdôraznilo, že,, najnáročnejšie úlohy má SNR a jej orgány pri realizovaní úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku. Pri uskutočňovaní zásad programového vyhlásenia vlády ČSSR sa bude SNR usilovať, aby všetky prírodné a ekonomické zdroje a rezervy Slovenska (surovinové bohatstvo, zdroje pracovných síl) sa čo najefektívnejšie využili v záujme posilnenia jednotnej československej ekonomiky".
Prírodné a ekonomické zdroje Slovenska umožňujú sústavný rast jeho podielu na zabezpečovaní potrieb československého národného hospodárstva. Prejavuje sa to vo zvýšenej účasti Slovenska na hlavných odvetviach materiálovej výroby. Napr. podiel Slovenska v roku 1964 na priemyselnej výrobe v ČSSR dosiahol 20, 1 % oproti 19, 5 % v roku 1963, v poľnohospodárskej výrobe 29, 9 % oproti 29, 5 %, v stavebnej výrobe 30, 8 % oproti 29, 7 %" na štátnej investičnej výstavbe 31, 5 % oproti 30, 2 % a na celoštátnej zamestnanosti v socialistickom sektore národného hospodárstva 24, 2 % oproti 23, 7 % v roku 1963.
V zmysle politicko-hospodárskych direktív pre rozvoj Slovenska, stanovených XII. sjazdom KSČ, smernice pre vypracovanie návrhu 4. päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva znamenajú ďalší podstatný krok v procese ekonomického vyrovnávania Slovenska s ostatnými oblasťami republiky.
Smernicami predpokladaný rozvoj priemyselnej výroby znamená zvýšenie podielu Slovenska na celoštátnej výrobe z 20, 6 % r. 1965 na približne 24-25 % r. 1970. Poľnohospodárska výroba má vzrásť o 19 %.
V dôsledku toho v nastávajúcej päťročnici má dôjsť k ďalšiemu zníženiu relatívnych rozdielov a v niektorých prípadoch aj k zníženiu absolútnych rozdielov. Dosiahnutá materiálna základňa, rozvoj a úroveň surovinových odvetví, priaznivá kvalifikačná skladba pracovníkov, zdroje pracovných síl spolu s ďalším využívaním prírodných a ekonomických podmienok dávajú k tomu všetky predpoklady.
Jedným zo zdrojov rýchlejšieho rozvoja celého československého národného hospodárstva je plné využívania kapacít strojárskych závodov na Slovensku.
Možnosti efektívnejšie ich využiť sústreďujú sa v koncepčnom riešení ich ďalšieho rozvoja, ich modernizácie a komplexného dobudovania, eventuálneho rozšírenia jestvujúcich kapacít, materiálového krytia a najmä stabilizácie výrobných programov.
S tým súvisí neuspokojivý stav vo vývoji kvalitatívnych ukazovateľov. Ich úroveň je nižšia ako celoštátna. Ekonomický prínos priemyslu na Slovensku vyjadrený ziskom nie je úmerný podielu na celoštátnej výrobe. V nedostatočnej miere sú využívané základné fondy vo viacerých rozhodujúcich podnikoch najmä v strojárstve.
S týmito problémami sa Predsedníctvo SNR viackrát zaoberalo, a to aj za účasti príslušných ministrov. Na základe výsledkov rokovaní na pôde Predsedníctva SNR vláda schválila rad konkrétnych opatrení, najmä uznesenie č. 104/1964 o koncepcii výrobných programov vybraných závodov na Slovensku. Toto uznesenie rieši koncepciu a rozvoj takých závodov, ako napr. Turčianske strojárne Martin, Strojárske a metalurgické závody Dubnica, Slovenské lodenice Komárno a ďalšie. Napriek tomu, že kontrola plnenia tohto uznesenia sa uskutočnila v straníckych orgánoch, v Predsedníctve SNR, u podpredsedu vlády s. Piliera, na spoločnom zasadnutí Výboru NZ pre vybrané priemyselné odvetvia a dopravu a Slovenskej plánovacej komisie, a v júni t. r. i vo vláde, viaceré závery vládneho uznesenia sa neplnia. Tempo, podľa ktorého sa realizuje v podnikoch ťažkého strojárstva na Slovensku koncepcia výrobných programov, je pomalé. Preto treba energickejšie presadzovať využívanie kapacít a zdrojov pracovných síl na Slovensku.
Ďalšie problémy, na ktoré SNR v spolupráci s príslušnými ministerstvami sústreďovala svoju pozornosť, najmä v súvislosti s kontrolou plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v oblasti priemyselnej výroby, týkali sa materiálového zabezpečenia výroby v niektorých závodoch, budovania útvarov predvýrobnej prípravy, zabezpečovania potrebných strojov a pod.
V súvislosti s prípravou smerníc pre vypracovanie návrhu 4. päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenská národná rada v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a strojárskymi rezortmi riešila problémy výrobného zamerania tých závodov, ktoré sa majú do roku 1970 na Slovensku vybudovať alebo rozšíriť. Okrem iného strojárskym závodom na Slovensku sa určila úloha plne kryť potreby celého národného hospodárstva radom významných výrobkov.
Popri starostlivosti o kvantitatívny rast výroby v podnikoch a závodoch na Slovensku bude sa musieť venovať pozornosť i kvalite výroby. Rokovanie o týchto otázkach v pléne SNR ukázalo, že problémy kvality si vyžadujú sústavnú starostlivosť tak zo strany nových odborových riaditeľstiev, ako aj zo strany orgánov SNR.
Na plynulé krytie potrieb výroby a služieb pre obyvateľstvo vplýva kvalita, kultúrnosť a ekonomika dopravy. Úlohy v železničnej, cestnej a lodnej doprave sa celkove plnia. Je to výsledok zlepšenej práce Východnej dráhy a prepravcov. Zostáva ešte vážnym problémom riešiť rytmičnosť nakládky a vykládky železničných vozňov, ich predržiavanie a nízke využitie nákladných automobilov.
Nepodarilo sa doteraz výraznejšie zlepšiť presnosť a kultúrnosť prepravy cestujúcich. Prejavuje sa to predovšetkým v preprave pracujúcich v rannej a odpoludňajšej špičke. Príčinou tohto stavu popri niektorých nedostatkoch v organizácii prepravy je nedostatok kapacity a zlý technický stav dopravných prostriedkov, najmä autobusov. Na Slovensku sa to prejavuje zvlášť citeľne vzhľadom na rýchly vzrast prepravných potrieb.
Otázkami dopravy a prepravy sa viackrát zaoberalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Tak prerokovalo hlavné smery a problémy rozvoja dopravy na Slovensku v rokoch 1964-1970, problémy súvisiace s prepravou pracujúcich do Východoslovenských železiarní a s výstavbou širokorozchodnej trate. Okrem toho riešilo súhrn problémov súvisiacich s mestskou hromadnou dopravou v Bratislave a v Košiciach.
Cestná sieť tiež nevyhovuje súčasným potrebám automobilovej dopravy. Hoci sa na štátnej cestnej sieti na Slovensku vybudovalo od roku 1956 vyše 7000 km ciest, 11 180 bm mostov, a podiel bezprašnosti ciest dosiahol 60 %, jednako zaostáva jej výstavba za prudkým rastom intenzity cestnej dopravy.
V dlhodobej koncepcii rozvoja cestnej siete bude treba prednostne zabezpečovať zosilňovanie vozoviek na vybraných cestných ťahoch, prebudovať nevyhovujúce mosty a zabezpečiť rozvoj miestnych komunikácií.
Dôležité miesto v rozvoji jednotnej československej ekonomiky má Slovensko v krytí potrieb pracovných síl. Roku 1964 predstavoval prírastok pracovníkov na Slovensku 43, 5 % z celoštátneho prírastku a na krytí potrieb pre nedostatkové kraje v rámci organizovaného náboru sa Slovensko podieľa 55 %. Pracujúci Slovenska zúčastňujú sa na rozvíjaní kľúčových odvetví celoštátneho významu, predovšetkým na Ostravsku a pri osídľovaní pohraničia.
Orientačné bilancie, vypracované ako podklad pre smernice pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1966 až 1970 ukazujú, že v tomto období podiel Slovenska na celoštátnych prírastkoch zdrojov pracovných síl bude 57 %. Aj po predpokladanej migrácii 30 000 pracovníkov do českých krajov v 4. päťročnici budú na Slovensku voľné zdroje pracovných síl, najmä ženských. Rozdiely vo využívaní zdrojov pracovných síl sú dôsledkom aj niektorých chýb v rozmiesťovaní výrobných síl v minulých rokoch. Pri umiesťovaní nových výrobných kapacít, najmä v spracovateľskom priemysle, sa nebrali dostatočne do úvahy existujúce zdroje pracovných síl.
Vychádzajúc z úloh programového vyhlásenia vlády, Slovenská národná rada a jej orgány venovali značné úsilie ďalšiemu začleňovaniu voľných zdrojov pracovných síl do tvorby spoločenského produktu a národného dôchodku. V tomto smere bolo
viacero rokovaní s celoštátnymi orgánmi. Začiatkom r. 1965 zaoberalo sa problematikou zdrojov pracovných síl aj spoločné zasadnutie Výboru NZ pre plán a rozpočet so Slovenskou plánovacou komisiou. Záverom sa odporúčalo podpredsedovi vlády a predsedovi Štátnej plánovacej komisie, aby výstavba nových závodov, najmä v spracovateľských odvetviach priemyslu, umiesťovala sa do oblastí s nižšou intenzitou zamestnanosti, pokiaľ výroba nie je viazaná na prírodné zdroje.
Aby sa tieto zámery mohli realizovať, Štátna plánovacia komisia a Slovenská plánovacia komisia spoločne preverili návrh oblastného rozmiestenia investičnej výstavby najmä v odvetviach spracovateľského priemyslu, a pri rešpektovaní zásad spoločenskej efektívnosti riešilo sa jej umiestenie vo väčšom rozsahu na Slovensku. Výsledok previerky sa premietol do smerníc pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1965-1970.
V oblasti pracovných síl vynárajú sa vážne problémy aj v súvislosti s tým, že ústredné orgány pre hospodárske jednotky, ktoré riadia, rozpísali nižší prírastok pracovníkov na Slovensku až o 21 000 osôb oproti úlohám smerníc. Bude preto potrebné, aby príslušné ústredné orgány v úzkej súčinnosti so SNR pri vypracovaní návrhu 4. päťročného plánu bezpodmienečne splnili túto úlohu danú smernicami, lebo jej nevyriešenie mohlo by v blízkej budúcnosti vyvolať ťažkosti.
V rámci vytvárania podmienok pre všestranný hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska súčasne sa riešilo a zabezpečovalo aj zvyšovanie ekonomickej úrovne tých oblastí, v ktorých žije značná časť našich spoluobčanov maďarskej a ukrajinskej národnosti. K rýchlejšiemu rozvoju týchto oblastí výrazne prispelo vybudovanie viacerých priemyselných závodov, ako napr. Duslo Šaľa, Slovenské lodenice Komárno, Tesla Stropkov, Transporta Medzilaborce, Závody 29. augusta v Bardejove. Niektoré ďalšie ako napr. Potravinársky kombinát v Rimavskej Sobote, sú pred dokončením. Buduje sa Papierenský kombinát v Štúrove, Cukrovar v Dunajskej Strede a závod na spracovanie dreva v Ulici. Slovenská národná rada bude venovať aj naďalej sústavnú pozornosť ekonomickému rozvoju týchto oblastí.
Rýchly rozvoj československého národného hospodárstva kladie vysoké nároky na surovinové a materiálové zdroje. Aj XII. sjazd KSČ zdôraznil potrebu plne využívať vlastnú surovinovú a materiálovú základňu v súlade s vnútornými potrebami i s možnosťami zahraničného obchodu. V tomto smere možno v značnom rozsahu zvýšiť podiel Slovenska na celkovom rozvoji československej ekonomiky. Slovenská národná rada osobitne rozpracovala rozsah možností využiť nerastné suroviny a drevnú hmotu. Podľa overených zásob sú na Slovensku najväčšie predpoklady pre spracovanie nerudných surovín, najmä magnezitu, surovín pre stavebniny, chemický, keramický, sklársky, ako aj zdravotnícky priemysel.
V magnezitovom priemysle riešilo Predsedníctvo SNR v spolupráci s rezortom hutníckeho priemyslu a rudných baní otázky súvisiace s budovaním nových kapacít, ako aj kvalitu magnezitových výrobkov v zmysle príslušných uznesení vlády a pléna SNR. Smernice pre vypracovanie 4. päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva počítajú s rýchlym rozvojom tohto odvetvia priemyslu, najmä využitím nových kapacít v Jelšave, Mikovej a Dúbrave.
Využívanie ďalších nerudných surovín sleduje plánovaná výstavba nových ťažobných a spracovateľských kapacít.
Pri možnostiach využívať nerudné suroviny pre rozvoj hospodárstva treba uviesť, že v tradičných oblastiach ťažby rúd má dôjsť v terajšom období k likvidácii niektorých vyťažených a niektorých máloefektívnych baní. V tejto oblasti tým vzniká vážny problém efektívneho využitia pracovných síl, keďže nateraz okrem ťažby rúd takmer niet tu stálych pracovných príležitostí. Bude spoločnou náročnou úlohou SNR a príslušných celoštátnych orgánov dohodnúť také konkrétne opatrenia, aby sa plánovitým vytváraním rovnocenných pracovných príležitostí predchádzalo hospodárskym a politickým škodám.
Veľké rezervy sú na Slovensku vo využívaní a spracovaní dreva, ako významnej domácej suroviny. Slovenské národné orgány sa podrobne zaoberali problematikou jeho komplexného využitia. Prijaté opatrenia na efektívnejšie zúžitkovanie drevnej suroviny, najmä listnatého dreva, a na rozvoj druhotného spracovania dreva na Slovensku sa zatiaľ nedarí plniť vzhľadom na možnosti národného hospodárstva. Doteraz plánované zámery neumožňujú ani primerané extenzívne využitie rezerv listnatého dreva. Úlohy smerníc v tomto smere sú minimálne.
Pri vypracúvaní návrhov plánov rozvoja národného hospodárstva bude SNR s príslušnými celoštátnymi orgánmi hľadať možnosti, ako lepšie využiť zdroje surovín pre celkové urýchlenie hospodárskeho rozvoja ČSSR.
Jednou z najvážnejších úloh Slovenskej národnej rady v hospodárskej oblasti je zabezpečovať rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku a pozdvihnúť jeho úroveň na úroveň českých krajov v porovnateľných výrobných podmienkach. Rozhodujúce podmienky na to vytvorila socialistická prestavba poľnohospodárstva. Na Slovensku sa zvýšila hrubá poľnohospodárska výroba o jednu tretinu oproti predvojnovému stavu. JRD a ŠM v celoslovenskom meradle, hospodária v súčasnom období na 82 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy.
Pôdny fond na Slovensku má veľmi pestré druhové a genetické vlastnosti. Väčšina pôd patrí ku genetickým typom s menšou prirodzenou úrodnosťou. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je 62 % menej úrodnej, prevažne v horskej, podhorskej a zemiakárskej výrobnej oblasti, a 38 percent pôdy je úrodnej, pričom značná časť tejto pôdy má priaznivé tepelné podmienky, najdlhšie vegetačné obdobie, nad 2000 hod. slnečného svitu do roka, a rozprestiera sa na rovinách.
Z prírodných činiteľov poľnohospodársku výrobu sťažuje aj sezónna a priestorová nerovnomernosť zrážok.
Slovenská národná rada sústreďuje svoju činnosť predovšetkým na intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby na základe optimálneho využitia celého pôdneho fondu vzhľadom na prírodné a ekonomické podmienky poľnohospodárstva. Rozširovanie chemizácie v poľnohospodárstve cestou intenzívnejšieho hnojenia sa výraznejšie prejaví vo zvýšených úrodách najmä za predpokladu súbežného rozšírenia meliorácií a závlah. Aby sa sústavne zvyšovali hektárové výnosy a dosahovali prípadne aj dve úrody za rok v teplejších úrodných oblastiach Slovenska, najmä na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine, v oblasti dolného Považia a Ponitria, nevyhnutne treba budovať veľkoplošné závlahy a v horských a podhorských oblastiach hnojovicové hospodárstva. Zvýšená výroba krmív, najmä objemových, ktorá sa dosiahne pomocou závlah, sa ďalej efektívne zhodnotí zvyšovaním úžitkovosti hospodárskych zvierat.
Slovenská národná rada sústreďuje svoju pozornosť pri zvyšovaní intenzity poľnohospodárskej výroby na päť oblastí Slovenska, v ktorých sa v súčasnosti riešia špecifické problémy zúrodňovania pôdy a jej ochrany.
V oblasti Východoslovenskej nížiny, Moldavskej nížiny a Medzibodrožia sa komplexne riešia vodohospodárske a pôdne úpravy. Rozloha Východoslovenskej nížiny predstavuje vyše 138 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorých bolo cca 100 tis. ha zaplavovaných a podmáčaných.
V oblasti južného Slovenska, vrátane dolného Považia, sa sústreďuje výstavba veľkoplošných závlah. Vybudované sú veľkoplošné závlahy Madunice I a II pre zavlažovanie poľnohospodárskych kultúr na ploche 3400 ha. V tomto roku bola dokončená
prvá etapa veľkoplošnej závlahy Šaľa - Kolárovo s rozsahom 7200 ha. Vo výstavbe sú závlahy v celkovom rozsahu 26 600 ha.
V oblasti Záhoria sa komplexne rieši zúrodňovanie pôdy. Ide o plochu vyše 123 tis. ha, z ktorej na 49 % plôch v dôsledku neupravených vodohospodárskych a pôdnych pomerov sa hospodárilo extenzívne. Úpravou tokov sa ochráni vyše 17 tis. ha proti záplavám, 32 tis. ha sa plošne odvodňuje a vykonávajú sa následné agrotechnické opatrenia na zúrodnenie piesčitých pôd, ako aj úpravy vo výrobnom zameraní poľnohospodárskych závodov s orientáciou na zeleninárstvo, skoré zemiaky a ovocinárstvo.
I v ďalších rokoch sa uvažuje v tejto oblasti s výstavbou veľkoplošných závlah. Obdobne ako na Záhorí, sú veľké rezervy v správnom využití a zúrodnení piesočnatých pôd aj na južnom a výhodnom Slovensku.
V povodí Ipľa sa uvažuje s úpravou toku Ipľa a jeho prítokov. Súčasne s výstavbou závlah v uvedených oblastiach sa robia
organizačné prípravy na ich prevádzku a rieši sa zameranie poľnohospodárskej výroby v závlahových podmienkach.
Slovenská národná rada považuje za naliehavú úlohu v najbližších rokoch riešiť celý komplex otázok súvisiacich s upevnením zaostávajúcich a ekonomicky slabých JRD. S tým úzko súvisí zvýšenie úrovne poľnohospodárskej výroby vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji, kde sa koncentruje najväčšia časť ekonomicky slabých JRD. Účinnejšie riešenie ekonomických a výrobných problémov družstiev s nižšou úrovňou hospodárenia bude iste organickou súčasťou nového systému ekonomického riadenia poľnohospodárstva.
Obzvlášť zložitým špecifickým problémom poľnohospodárstva na Slovensku je rozvoj výroby v horských a podhorských oblastiach. Tieto oblasti gravitujú do 20 okresov a 1500 obcí s výmerou vyše 900 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, čo je 33 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.
Zaostávanie výroby v horských oblastiach zapríčiňuje nedostatočné prispôsobovanie sa prírodným podmienkam, ktoré treba dôslednejšie rešpektovať pri rozpise plánu trhovej produkcie a špecializácii poľnohospodárskych závodov. Komplexné rozbory a prepočty ukazujú, že aj pri riešení niektorých čiastkových otázok rozvoja týchto oblastí - banskobystrické hnutie za zúrodňovanie lúk a pasienkov, popradské hnutie za zvýšenie výroby zemiakov, opatrenia na rozvoj chovu hovädzieho dobytka a oviec, kooperácia s nížinnými oblasťami v pastve mladého chovného dobytka - poľnohospodárska výroba v nich zaostáva. Rozdiely v peňažných príjmoch družstevníkov z poľnohospodárskej výroby od roku 1960 po zavedení nového systému nákupu a obmedzení pridruženej výroby sa dokonca prehlbujú v porovnaní s ostatnými oblasťami. Treba preto v oblasti výroby a ekonomiky hľadať cesty, aby spoločensky vynaložené náklady na poľnohospodársku výrobu prinášali žiadúci efekt i v horských oblastiach a aby práca v poľnohospodárstve v horských a podhorských oblastiach zaručovala pracujúcim primeranú životnú úroveň.
Postupne treba riešiť aj výrobnú základňu v oblastiach s rozptýleným osídlením a v extrémnych horských a podhorských podmienkach, kde hospodária prevažne jednotlivo hospodáriaci roľníci. Tento problém sa vynára najmä v súvislosti s plnením uznesenia ÚV KSČ zo septembra 1963 o plnom a racionálnom využití všetkej pôdy pre poľnohospodársku výrobu. Na Slovensku ide o 292 tis. súkromných držiteľov poľnohospodárskej pôdy, hospodáriacich na 400 tis. ha, z toho na 241 tis. ha ornej pôdy. Najväčší podiel na súkromnom sektore majú okresy Čadca 86, 5 % Dolný Kubín 71, 7 %, Pov. Bystrica 43, 9 %, Humenné 42, 9 % a Žilina 40, 4 % pôdy.
V záujme zabezpečenia poľnohospodárskej výroby a trhovej produkcie aj u jednotlivo hospodáriacich roľníkov treba poskytovať širšie možnosti pre nákup priemyselných hnojív, šľachtených osív, poľnohospodárskeho náradia, pre služby strojových a traktorových staníc, pre odborno-poradenskú službu a zakladať spoločenstvá podľa obdoby pasienkových spoločenstiev.
Investičná výstavba v rokoch 4. päťročnice sa v poľnohospodárstve sústreďuje v prvom rade na zvyšovanie úrodnosti pôdy.
Na úseku rozvoja techniky v poľnohospodárstve v poslednom čase zameriavalo sa zvýšené úsilie na výstavbu hnojovicových hospodárstiev. Doteraz sa vybudovalo a rozostavalo s určením pre prevádzku ešte v tomto roku 372 objektov pre hnojovicové a močovkové závlahy na 23 900 ha.
Úspešne prenikla do praxe veľkovýrobná technológia zberu sena dosušovaného studeným vzduchom a výroba bielkovinovej a polobielkovinovej siláže.
Na výrobu lucerkovej sennej múčky sa vybudovalo v krmovinárskom priemysle na Slovensku 15 teplovzdušných sušiarní na obohatenie kŕmnych zmesí biologicky hodnotnými bielkovinami.
Na úseku mechanizácie poľnohospodárskej výroby hlavné úsilie sa zameriavalo na riešenie mechanizácie poľnohospodárskych prác v horských a podhorských oblastiach a na zvýšenie technickej a technologickej úrovne mechanizácie v živočíšnej výrobe.
Popri koncepčnom rozpracovaní úloh rozvoja pôdohospodárstva na Slovensku so zreteľom na jeho špecifické prírodné a ekonomické podmienky a celkovú úroveň rozvoja Slovenská národná rada vykonala celý rad operatívnych opatrení, aby sa zvládli úlohy v plánovanom rozvoji výroby, v nákupe poľnohospodárskych výrobkov a v lesnom hospodárstve.
Osobitné úsilie bolo treba vyvinúť na prekonanie dôsledkov vlaňajšieho sucha vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. Predvídavo a včas, t. j. už v jeseni, v zmysle uznesenia vlády boli realizované účinné opatrenia na vytvorenie dobrých podmienok pre úspešné prezimovanie hospodárskych zvierat, najmä pokiaľ išlo o hospodárnejšie využívanie krmív. Tak sa dosiahlo, že kondícia kráv a dobytka v uplynulom zimnom období citeľnejšie neutrpela a že sa v roku 1965 úžitkovosť hospodárskych zvierat zlepšila. To umožnilo s nižšími priemernými stavmi zvierat zvýšiť trhovú produkciu živočíšnych výrobkov oproti úlohám plánu i proti vlaňajšku.
Dobré výsledky popredných poľnohospodárskych závodov, ktoré výrobou dostatku kvalitných krmív vedeli vytvoriť podmienky pre využívanie výrobnej potencie hospodárskych zvierat ukazujú, aké sú rezervy v ich úžitkovosti. Napr. okres Dunajská Streda ako prvý v republike prekročil priemernú dojivosť 2500 litrov mlieka na kravu ročne. V tomto okrese na JRD v Topoľníkoch s priemerným stavom 545 kráv nadojili 3533 litrov mlieka na dojnicu, v Orechovej Pôtoni od 521 kráv 2927 litrov mlieka, podobne dobré výsledky dosiahli vo Veľkom Blahove a inde. Poľnohospodári na Slovensku dodali do 31. augusta t. r. nad plán 36 806 ton mäsa, 15 626 000 litrov mlieka a 28 703 000 kusov vajec.
Dosiahnuté výsledky v trhovej produkcii za I. polrok 1965 na Slovensku sú napríklad v mäse celkom takmer na úrovni celoročného nákupu r. 1952, mlieka sa nakúpilo viac ako za celý rok 1955 a polročný nákup konzumných vajec je na úrovni celoročného objemu roku 1960.
Ďalšie zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie na Slovensku bude organizovať Slovenská národná rada cieľavedomou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby.
Vážne úlohy zabezpečovalo v posledných rokoch lesné hospodárstvo za mimoriadne ťažkých podmienok. Treba uviesť, že veľká lesnatosť Slovenska (36, 6 %) a značný podiel lesov z výmery lesov ČSSR (41, 6 %), ako aj podiel celkových drevných zásob (42, 59 %). dávajú veľkú váhu tomuto národohospodárskemu odvetviu. Jeho dôležitosť zvýrazňuje i vodohospodársky a pôdoochranný význam lesov, čo treba v našich podmienkach osobitne zdôrazniť.
Podmienky pre plnenie úloh lesného hospodárstva boli v posledných rokoch veľmi nepriaznivé. Cieľavedomé plánovanie a plynulosť prác v lesnom hospodárstve narušovali sústavné kalamity, ktoré obzvlášť v rokoch 1963 až 1965 nadobudli nebývalý rozsah. Roku 1963 predstavovalo spracovanie kalamitného dreva 38, 4 %, roku 1964 33, 7 % a v roku 1965 bude predstavovať vyše 80 % celkových ročných ťažieb na Slovensku. Kalamity značne ovplyvňujú a sťažujú ťažobnú ale aj pestovateľskú činnosť. Pritom vybavenosť lesného hospodárstva na Slovensku veľmi zaostáva za celoštátnou úrovňou. V posledných rokoch sa táto zlepšila len čiastočne, a to najmä budovaním lesných ciest. V rokoch 1963-1965 uviedlo sa do prevádzky 355, 4 km tvrdých lesných ciest.
Napriek týmto ťažkostiam lesné hospodárstvo vcelku splnilo základné úlohy, ktoré preň vyplývali z plánu rozvoja národného hospodárstva.
Zásobovanie nášho priemyslu drevnou surovinou bolo plynulé a podniky a lesné závody zabezpečili i rozšírenú reprodukciu lesného fondu všestranným zveľaďovaním lesov.
Treba však poukázať na vážne nedostatky pri využívaní drevnej suroviny. Využívanie dreva nie je rovnomerné: v prevažnej miere využíva sa ihličnaté drevo, zatiaľ čo o listnáče, najmä dub, hrab, cer a iné, spracovateľský priemysel nejaví dostatočný záujem. Toto je tiež jedna z príčin trvalej disproporcie medzi únosnými a skutočnými ťažbami dreva, ktorú odstraňujeme len veľmi pomaly. V rokoch 1961-1965 dosiahli totiž pre ťažby u ihličnanov až 47, 7 %, no u listnáčov plnila sa únosná ťažba len na 89, 9 %. Toto je tiež jedna z príčin trvalej disproporcie medzi únosnými kapacít na spracovanie listnatého dreva.
Slovenská národná rada pomáhala zabezpečovať úlohy lesného hospodárstva na Slovensku v celom ich rozsahu a obzvlášť sa zameriavala na problematiku, ktorá je pre lesy na Slovensku špecifická. Išlo najmä o zveľaďovanie lesného fondu zalesňovaním holín a nelesných pôd, o ochranu lesov najmä urýchlenou likvidáciou dôsledkov kalamity, o úpravu lesnej pastvy, o ochranu jedle, o výstavbu lesných ciest a socializáciu lesov.
Veľký rozsah lesného hospodárstva a jeho značný podiel na celoštátnej výmere lesov vyžaduje si organizačne pružnejšiu formu riadenia, aby sa zveľaďovalo a najmä čo najhospodárnejšie využívalo toto naše bohatstvo.
Zo zdrojov, ktoré zefektívňujú národné hospodárstvo, čoraz viac vystupuje do popredia problém vody, a to so zreteľom na potreby priemyselnej vody, závlah a odvodňovania, čistoty tokov, ich regulácie a znižovania nebezpečenstva povodní, využívania vody ako energetického zdroja a dostatočného množstva nezávadnej pitnej vody.
Slovenská národná rada pripisuje tejto problematike veľký význam, a preto sa aj plenárna schôdzka v máji t. r. zaoberala otázkami súčasného stavu a ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva za účasti delegácie NZ, vlády ČSAV a popredných vodohospodárov i funkcionárov národných výborov.
Doterajší rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku aj napriek dosiahnutým úspechom nezabezpečil v plnom rozsahu riešenie problematiky. V zásobovaní národného hospodárstva vodou často dochádza k ťažkostiam, najmä v hospodársky vyvinutých oblastiach, kde sústredenie priemyslu a obyvateľstva do väčších aglomerácií, intenzifikácia poľnohospodárstva, rozvoj chemizácie, ako aj zvýšené nároky na životnú úroveň kladú osobitné nároky na zdroje a hospodárenie s vodou.
V uplynulom období sa dosiahlo určité zlepšenie v zásobovaní obyvateľstva a priemyslu vodou vybudovaním nových miestnych, najmä skupinových vodovodov. Súčasný stav napriek tomu je neuspokojivý. Koncom roku 1964 bolo len 31, 7 % obyvateľstva zásobované pitnou vodou z vodovodnej siete, celý rad väčších obcí doteraz nemá vybudovaný vodovod, nevynímajúc ani takú veľkú obec ako je Kolárovo s 11 000 obyvateľmi. V okresných mestách Nové Zámky, Senica, Galanta, Trebišov budujú sa vodovody ešte len teraz.
Slovenská národná rada na svojej májovej plenárnej schôdzke poukázala na kritický stav vo vývoji čistoty vodných tokov a na nutnosť rýchlejšieho riešenia týchto problémov, najmä z hľadiska zabezpečenia obyvateľstva zdravotne nezávadnou pitnou vodou. V súbore prijatých opatrení orientovala Slovenskú plánovaciu komisiu na odstránenie najnaliehavejších problémov už v 4. päťročnom pláne. Základným zámerom uznesenia SNR, pokiaľ ide o pitnú vodu, je postupne vybaviť celoobecnými vodovodmi obce nad 5000 obyvateľov, okr. mestá a dôležité priemyselné sídliská.
Pre menšie obce sa výstavba menších vodovodov zabezpečuje svojpomocou obyvateľstva v rámci akcie "Z". V tomto roku si obyvatelia budujú 25 takýchto vodovodov.
Situácia v kanalizovaní obcí je ešte horšia. Koncom roku 1964 bola kanalizácia len v 152 obciach, v ktorých žije 21, 4 % obyvateľstva.
Smernice predpokladajú rýchlejšie tempo výstavby kanalizačnej siete, najmä v okresných a priemyselných centrách s počtom nad 10 000 obyvateľov a v sídliskovej výstavbe.
Krytie potrebnej vody pre národné hospodárstvo a pre zásobovanie obyvateľstva možno v rozhodujúcej miere zabezpečiť hlavne výstavbou nádrží, ktoré súčasne umožnia aj komplexné využitie vody a ochranu proti veľkým vodám. V súčasnosti sú vo výstavbe vodné diela Ružín, Veľká Domaša a Vihorlat a vodárenská nádrž Hriňová. Do roku 1970 sa predpokladá začať výstavbu ďalších nádrží na vyrovnanie bilancie vody, ako i vodárenských nádrží.
Veľký význam má aj výstavba malých vodných nádrží, ktoré predstavujú cenné zdroje vody pre drobné a najmä hnojivé závlahy.
V najbližších rokoch vzrastie potreba vody pre poľnohospodárstvo. V súčasnosti činí spotreba vody na zavlažovanie cca 150 mil. m3 ročne. Do roku 1970 má sa rozsah závlah podstatne zvýšiť. Veľkoplošné závlahy sa sústreďujú na oblasť Dunaja, Váhu a na Východoslovenskú nížinu, ktoré najlepšie spĺňajú podmienky efektívnosti z hľadiska výroby i zdrojov vody. Hnojive závlahy sa budú budovať v tých oblastiach, v ktorých prirodzené prietoky alebo nádrže miestneho významu umožňujú zavlažovanie.
Stupeň energetického využitia slovenských riek nesvedčí o dôslednom využívaní vodného potenciálu, ktorý máme k dispozícií. Po vybudovaní stredného úseku vážskej kaskády neuvažuje sa do roku 1970 s jeho širším využívaním. Do roku 1970 sa odovzdajú do prevádzky neveľké výkony vodných diel, Ružín 50 MW a Veľká Domaša 11 MW.
Pri riešení týchto problémov orgány SNR aktívne spolupracovali s ústrednými orgánmi, ako aj s vodohospodárskymi a stavebnými orgánmi, najmä v snahe maximálne urýchliť postup prác na príprave výstavby vodných diel na Dunaji. Realizácia týchto diel javí sa mimoriadne súrna nielen z hľadiska potrieb celonárodného hospodárstva - získa sa cca 900 MW elektrickej energie - ale aj z hľadiska účinnej ochrany obyvateľstva a celého hospodárskeho života na Žitnom ostrove pred veľkými dunajskými vodami.
Vláda v úzkej spolupráci s Predsedníctvom SNR preskúmala prípravu výstavby vodného diela Liptovská Mara a vzhľadom na preukázanú vysokú efektívnosť tohto diela schválila jeho výstavbu. Podľa prepočtov sa táto efektívnosť v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva prejaví takto:
V poľnohospodárstve vodné dielo zabezpečí závlahy pre 105 tis. ha pôdy, v energetike sa získa na vodných elektrárňach Liptovská Mara a Bešeňová výroba ročne 103 mil. kWh, značne sa zvýši výroba v jestvujúcich elektrárňach vážskej kaskády.
Realizácia tohto vodného diela predstavuje ročne čistý výnos vo výške 213, 4 mil. Kčs. Celkové investičné náklady vynaložené na výstavbu vodného diela Liptovská Mara sa v pomerne veľmi krátkom čase navrátia a súčasne sa eliminuje povodňové nebezpečenstvo Váhu, najmä po doriešení rieky Kysuce a Rajčianky.
Úpravy tokov a ochrana pred veľkými vodami nie sú zatiaľ na Slovensku v dostatočnom rozsahu uskutočnené. Pomerne najúplnejšie sú vybudované na dolnom Váhu, Morave, čiastočne na Nitre a dobudúvajú sa v oblasti Východoslovenskej nížiny a na Slanej. V Predsedníctve SNR bola schválená koncepcia komplexného vodohospodárskeho riešenia povodia Ipľa. Proti záplavám je na Slovensku chránená plocha 428 tis. ha.
Za posledných desať rokov zapríčinili povodne na Slovensku značné škody. Škody spôsobené povodňou roku 1954 činili asi 210 mil. Kčs, r. 1958 cez 300 mil. Kčs a r. 1960 viac ako 660 mil. Kčs. R. 1960 boli v jednotlivých povodiach nasledujúce škody: v povodí rieky Váhu asi 322 mil. Kčs, Hrona 101 mil. Kčs, Nitry 68 mil. Kčs, na Ipli 21 mil. Kčs, Slanej 34 mil. Kčs, Hornáde 38 mil. Kčs, v povodí Bodrogu 34 mil. Kčs, Popradu a Dunajca 36 mil. Kčs. Roku 1965 nie sú zatiaľ ukončené odhady škôd v Západoslovenskom kraji. V Stredoslovenskom kraji sú vo výške asi 200 mil. Kčs a Východoslovenskom kraji cez 107 mil. Kčs. Okrem týchto povodní vyskytujú sa v menších oblastiach povodne každý rok, ktoré tiež zapríčiňujú značné škody.
Ako ukázali aj tohtoročné povodne v jednotlivých povodiach riek, treba venovať i naďalej a vo väčšej miere starostlivosť úprave odtokových pomerov za účelom ochrany proti záplavám. Konečný národohospodársky efekt vodohospodárskych úprav na tokoch, i keď je ťažko vyčísliť, možno ukázať na prínose vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny. Každoročné škody z titulu záplav na Východoslovenskej nížine činili v priemere 40 mil. Kčs. Podľa skúseností boli by škody tohto roku omnoho väčšie, ale keď sa uskutočnili čiastočné vodohospodárske úpravy v minulom roku, bol dosiahnutý čistý výnos z ochránenej pôdy v hodnote 46 mil. Kčs.
Rieka Ipeľ záplavami spôsobuje každoročne škody na území ČSSR asi 16 mil. Kčs. Úpravou odtokových pomerov sa predpokladá zvýšený výnos len v poľnohospodárstve asi 20 mil. Kčs a v nich nie sú započítané všetky úžitky vyplývajúce z ďalších možností rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Okrem zvýšenia bezpečnosti a ochrany územia priľahlého k Dunaju a dolných tratí jeho prítokov, treba doriešiť ochranu v povodí Ipľa, Hrona, dolnom toku Hornádu, na Nitre a Žitave a na niektorých menších tokoch, t. j. plochu asi 135 000 ha. Ide o ochranu veľkých komplexov územia a podľa skúseností z iných podobných investícií, ktoré sa už uskutočnili alebo sú vo výstavbe, doba návratnosti vložených investícií nebude presahovať 10 rokov.
Do roku 1970 sa uvažovalo s úpravou odtokových pomerov najmä v poľnohospodárskych produkčných nížinných oblastiach, hlavne na Východoslovenskej nížine, v oblasti Záhoria, Žitného ostrova, Nitry, Žitavy a Ipľa. Rozsah investícií bude treba znova preskúmať s prihliadnutím na situáciu, ktorá vznikla po tohtoročných povodniach.
Tohtoročná vodohospodárska situácia na Slovensku bola charakterizovaná súhrnom mimoriadne nepriaznivých faktorov, čo vyvrcholilo katastrofálnou povodňou Dunaja. Veľkými vodami Dunaja a jeho ľavostranných prítokov, Moravy, Váhu, Nitry, Hrona a Ipľa, je ohrozovaná Záhorská a Juhoslovenská nížina. Obidve tieto nížiny majú rozlohu vyše 370 000 ha a sú chránené proti veľkým vodám ochrannými hrádzami v dĺžke 1284 km.
Na jar sa ukazovala veľmi nepriaznivá hydrologická situácia, a to nielen na samotnom toku Dunaja, ale i na prítokoch, a to súčasne. Vysoké vodné stavy trvali od konca mesiaca marca až do júna, teda skoro 4 mesiace. Na Dunaji v tomto období prešlo 7 povodňových vĺn, ktoré vyvolávali príslušné stupne povodňovej aktivity. Najvyšší vodný stav v Bratislave 914 cm bol dňa 16. júna 1965, ktorý znamená tretí stupeň povodňovej aktivity ohrozenie. Podobne to bolo i na prítokoch Dunaja, iba s menšími časovými odchýľkami.
V dôsledku dlhotrvajúcich vysokých vodných stavov a porušením podložia ochranných hrádzí sufóznymi zjavmi došlo k pretrhnutiu ochranných hrádzí Dunaja, a to pri Patinciach 15. júna a pri Číčove 17. júna 1965. Záplava spôsobená priamo z hrádzových prietrží najviac zasiahla okresy Komárno a Dun. Streda, v ktorých zničila úrodu na 86 647 ha. Bolo úplne demolovaných 3474 domov a 5298 vážne poškodených. Na komunikáciách škody sa odhadujú za 170 mil. Kčs. Značné straty vznikli uhynutím dobytka, ošípaných a hydiny. Vysoké vody na Dunaji a jeho prítokoch a spodné vody zaplavili v celom Západoslovenskom kraji dovedna 145 000 ha pôdy.
Odstraňovanie následkov katastrofálnych povodní sa stretlo s veľkým porozumením a spontánnou pomocou pracujúcich. Prejavy solidarity z celej ČSSR znovu dokumentovali morálnopolitickú jednotu nášho ľudu a veľmi významne prispievajú k likvidácii následkov tejto ohromnej živelnej katastrofy.
Veľkú solidaritu nám prejavila pri záchranných prácach Maďarská ľudová republika a sovietska armáda.
Skúsenosti z tohtoročnej povodne, ako aj skúsenosti z posledných povodní v r. 1954 a 1956 potvrdili, že ochrana proti veľkým vodám, odvedenie vnútorných vôd a úprava odtokových pomerov na prítokoch je nedostatočná a nevyhovuje z viacerých príčin.
Po povodni v rokoch 1954 a 1956 sa prikročilo k rekonštrukcii a ku generálnym opravám ochranných hrádzí, najmä zvyšovaním a zosilňovaním hrádzového telesa. V ďalších rokoch sa spomalil postup pri základnejšej výstavbe hrádzí aj z toho dôvodu, že sa predpokladal súbežný postup s výstavbou vodného diela na Dunaji. Nedostatočné a postupne znižované finančné prostriedky v jednotlivých rokoch neumožnili ani dobudovať zvýšenie a zosilnenie hrádzí v celom úseku, a tým menej sa venovalo úprave podložia ochranných hrádzí, najmä odstráneniu sufózie a presakov spodných vôd. Rovnako bolo nedostatočné aj bagrovanie nánosov v koryte Dunaja.
Povodeň ukázala, že odvodňovací systém je nedostatočný pri tak nepriaznivej hydrologickej situácii, aká bola v r. 1965. Sieť odvodňovacích kanálov treba dobudovať. Čerpacie stanice boli nedostatočne chránené, takže došlo k ich zaplaveniu. Sú zastaraného typu, majú nedostatočnú kapacitu a je ich málo.
Najväčší prítok Dunaja, rieka Váh, je energeticky využívaná na stupňoch s derivačným systémom. Využitie rieky Váhu a celková úprava odtokových pomerov nie je dobudovaná najmä v hornom povodí a prítokoch, a taktiež treba dobudovať využitie Váhu na jeho dolnom úseku.
Stretnutie kulminačných špičiek Dunaja a Váhu upozornilo, že treba venovať väčšiu pozornosť úprave odtokových pomerov budovaním retenčných priestorov, a to nielen na hlavných tokoch povodia, ale najmä na všetkých väčších prítokoch, vybudovať dôsledný vodohospodársky dispečing a zladiť záujmy vodohospodárske so záujmami energetickými.
Skúsenosti ukázali, že vybavenosť a organizácia povodňovej ochrany so zreteľom na špeciálny charakter "chráneného územia" je nevyhovujúca. Vodohospodárske organizácie spravujúce ochranné zariadenia nemajú dostatočný počet odborných pracovníkov na obsadenie strážených úsekov pri nižších stupňoch povodňovej aktivity. Ďalej nie sú vytvorené odborné zálohy stavebnomontážnej organizácie, ktorá v priebehu za vyšších stupňov povodňovej aktivity by strážila ochranné hrádze a vykonávala zabezpečovacie a záchranné práce. Na tieto práce sú prizývaní brigádnici-neodborníci, obyčajne dôchodcovia z radov občianstva, nakoľko odborná stavebno-montážna služba - Vodohospodárska stavebná obnova (dnes Vodohospodárske stavby, n. p. ) bola odčlenená do rezortu Ministerstva stavebníctva.