PRÍLOHY

12

Návrh

Predsedníctva Slovenskej národnej rady na niektoré zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzhľadom na to, že u niektorých členov komisií došlo v priebehu volebného obdobia k zmenám v iných ich funkciách, odporúča vykonať v zložení komisií SNR tieto zmeny:

zvoliť Petra Porubena, predsedu Predstavenstva Slovenského výboru výrobných družstiev za člena Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva namiesto Juraja Š é n a, ktorý sa tejto funkcie vzdal zo zdravotných dôvodov;

zvoliť Pavla Šumichrasta, námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie za člena Komisie SNR pre potravinársky priemysel namiesto Jána Gregora, námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie v dôsledku zmeny v zadelení úsekov v Slovenskej plánovacej komisii;

zvoliť Vojtecha B e ň u, námestníka povereníka SNR pre potravinársky priemysel za člena Komisie SNR pre potravinársky priemysel namiesto Ladislava Špačinského, ktorý bol menovaný za námestníka ministra potravinárskeho priemyslu;

zvoliť inž. Viliama Važeckého, vedúceho technického oddelenia na Povereníctve SNR pre stavebníctvo za člena Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky.

V Bratislave 15. mája 1965.

Michal C h u d í k v. r.,

predseda Slovenskej národnej rady

11

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady:

Zákon

Slovenskej národnej rady z........1965

o náhradách poslancov a platoch funkcionárov Slovenskej

národnej rady

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1 (1) Poslancom Slovenskej národnej rady patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu náhrada. Náhrada sa vypláca mesačne vopred a nepodlieha dani zo mzdy. Ak je poslanec Slovenskej národnej rady súčasne poslancom Národného zhromaždenia, prislúcha mu náhrada len ako poslancovi Národného zhromaždenia.

(2) Funkcionárom Slovenskej národnej rady patrí funkčný plat a ostatné náležitosti. Funkčný plat a ostatné náležitosti sa vyplácajú mesačne pozadu. Nárok na funkčný plat a ostatné náležitosti vzniká dňom, kedy bol funkcionár zvolený a zaniká po troch mesiacoch po skončení funkcie. Základný funkčný plat funkcionárov podlieha zdaneniu podľa zákona o dani zo mzdy.

§ 2

Poslancov Slovenskej národnej rady nemožno pre výkon ich funkcie ukrátiť na právach a nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo pomeru obdobného. Poslancom, ktorí sú pre výkon svojej funkcie celkom uvoľnení zo zamestnania, zachováva sa pracovný pomer; nárok na mzdu z pracovného pomeru nemajú.

§ 3

(1) Za účasť na schôdzkach Slovenskej národnej rady alebo jej orgánov, ktorých je poslanec členom, a za účasť na iných úkonoch pri plnení úloh z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady, ako aj za čas potrebný na cesty na určené miesto a späť, patrí poslancovi stravné a noclažné.

(2)   Poslanci dostanú za dni uvedené v odseku 1 od organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere, náhradu vo výške priemerného zárobku vypočítaného za posledné tri mesiace. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, poskytne primeranú náhradu ušlého zárobku štát.

(3)  Poslanci môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky na celom území štátu. Na schôdzky Slovenskej národnej rady, jej orgánov a na cesty z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady môžu vrátane spiatočných ciest používať aj lietadlá.

(4)  Podrobnosti, najmä výšku náhrad, stravného a nocľažného poslancov Slovenskej národnej rady, ktorým funkcionárom Slovenskej národnej rady a v akej výške patrí funkčný plat a ostatné náležitosti určí Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

§ 4

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 146/1960 Zb. o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady a o platoch predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady.

§ 5

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Dôvodová zpráva

Náhrady poslancov a funkčné platy, ako aj ostatné náležitosti funkcionárov Slovenskej národnej rady doteraz upravoval zákon SNR č. 146/1960 Zb. o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady a o platoch predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady.

Predložený návrh zákona zveruje do pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady určenie výšky náhrady poslancov Slovenskej národnej rady, ktorú nateraz stanovoval priamo zákon SNR č. 146/1960 Zb. o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady vo výške stanovenej zákonom, zavádza osnova stravné a nocľažné, určenie výšky ktorých zveruje Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.

Nová úprava určenia náhrady poslancov Slovenskej národnej rady sa uskutočňuje v súlade s úpravou náhrad poslancov a platov funkcionárov Národného zhromaždenia (§ 45 zákona č. 183/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia).

K § 1

Poslancom Slovenskej národnej rady patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu náhrada. Výšku náhrady určí podľa § 3 ods. 4 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením. Táto náhrada nepodlieha dani zo mzdy. Ak je poslanec Slovenskej národnej rady súčasne poslancom Národného zhromaždenia, prislúcha mu náhrada len ako poslancovi Národného zhromaždenia.

Funkcionári Slovenskej národnej rady dostávajú funkčný plat a ďalšie náležitosti. Ktorým funkcionárom a v akej výške patria funkčné platy a ostatné náležitosti, určí podľa § 3 ods. 4 návrhu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

K § 2

Tu sa upravuje otázka zachovania pracovného pomeru a nárokov z neho vyplývajúcich nielen pre predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady, ale pre všetkých poslancov Slovenskej národnej rady. Poslanci môžu byť celkom uvoľnení zo zamestnania aj pre výkon iných funkcií v orgánoch Slovenskej národnej rady, ako je tomu napríklad u Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva. Ustanovuje sa, že poslancom, ktorí sú pre výkon svojej funkcie celkom uvoľnení zo zamestnania, zachováva sa pracovný pomer, ako aj právo a nároky vyplývajúce z tohto pomeru, alebo pomeru obdobného. Takto sú zabezpečení podľa zákona o národných výboroch aj poslanci národných výborov.

K § 3

Predkladaný návrh zákona priznáva poslancom Slovenskej národnej rady nárok na náhradu stravného a nocľažného nielen za účasť na schôdzkach Slovenskej národnej rady a jej orgánov a za účasť na iných úkonoch pri plnení úloh z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ale aj za účasť na iných úkonoch pri plnení úloh z poverenia predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady. Túto úpravu si vyžaduje pružné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z opatrení na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady.

Poslanci Slovenskej národnej rady budú môcť používať hromadné dopravné prostriedky na celom území štátu. Na schôdzky Slovenskej národnej rady a jej orgánov a na cesty z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej národnej rady alebo predsedu príslušnej komisie Slovenskej národnej rady vrátane spiatočných ciest môžu poslanci používať aj lietadlá.

Na určenie výšky stravného a nocľažného poslancov Slovenskej národnej rady sa podľa odseku 4 splnomocňuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

V zmysle článku 73 ods. 4 a článku 76 ods. 3 Ústavy ČSSR úprava patrí do pôsobnosti Slovenskej národnej rady.

Náklady spojené s vykonaním navrhovaného zákona sa zabezpečia pri rozpise plánu a rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1965.

V Bratislave 15. mája 1965.

Michal C h u d í k v. r.,

predseda Slovenskej národnej rady

Zpráva

povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva

na Slovensku

Splnenie úloh vytýčených XII. sjazdom KSČ v rozvoji priemyslu, poľnohospodárstva a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva predpokladá zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej a úžitkovej vody.

Naša republika ako vnútrozemská krajina, okrem pohraničných oblastí Dunaja, Tisy, Latorice a menších tokov je odkázaná výlučne na zdroje vody z atmosferických zrážok, ktorých je však obmedzené množstvo. Preto musíme s vodou starostlivo hospodáriť.

Doterajší rozvoj národného hospodárstva bol sprevádzaný prudkým rastom spotreby vody v priemysle i poľnohospodárstve, pričom súčasne vzrástli aj nároky na dodávky kvalitnej vody pre zásobovanie obyvateľstva.

Od oslobodenia sme dosiahli na úseku vodného hospodárstva významných úspechov. Boli vybudované vodné nádrže o objeme 435 mil. m3, vodné elektrárne s inštalovaným výkonom 540 MW, proti záplavám bolo ochránené vyše 100 tis. ha pôdy, vybudovali sa závlahy na 73 tis. ha pôdy, z verejných vodovodov je zásobených 2, 6 X viac obyvateľstva a na verejnú kanalizáciu je napojených 2, 5 X viac obyvateľstva.

Napriek týmto úspechom, vzhľadom na to, že dôležité priemyselné odvetvia, rozsiahla bytová výstavba a potreby poľnohospodárstva nárokujú rýchlejší rast potreby vody ako je zabezpečovaný rozvojom vodného hospodárstva, čím ďalej tým viac vzniká disproporcia medzi potrebou kvalitnej vody a možnosťami jej krytia.

Z analýzy doterajšieho rozvoja vodného hospodárstva a bilancie vody do roku 1970 podľa jednotlivých povodí vyplýva, že potreba vody na Slovensku do roku 1970 oproti roku 1963 vzrastie asi 3-násobne.

Uvažovaný rozvoj chemického priemyslu v podstatnej miere zvyšuje nároky na vodu a udrží sa i v budúcnosti medzi najväčšími užívateľmi vody. Odpadové vody tohoto priemyslu nepriaznivo ovplyvňujú čistotu tokov a tým i možnosť jej ďalšieho využitia. Táto skutočnosť taktiež v podstatnej miere vplýva na bilanciu zdrojov v jednotlivých oblastiach, nakoľko sú potrebné veľké množstvá vody na zmiernenie škodlivých účinkov týchto odpadových vôd.

Uvažovaná bilancia vody do roku 1970 v jednotlivých povodiach ukazuje, že v niektorých oblastiach už v tomto období bude napätá situácia. Pre rozvoj národného hospodárstva v ďalšom období bude preto potrebné v predstihu vybudovať vodohospodárske diela a zariadenia, najmä vodné zdroje, aby sa voda nestala limitujúcim činiteľom hospodárskeho rozvoja v pasívnych oblastiach.

Napriek napätej situácii v niektorých povodiach ČSSR máme u nás ešte značné rezervy v povodí Dunaja, dolného Váhu, Hrona a Bodrogu, ktoré umožňujú hospodárne riešiť rozmiestňovanie výrobných síl v súlade s potrebami rozvoja našej spoločnosti.

Analýza doterajšieho rozvoja vodného hospodárstva na Slovensku ukazuje na celý rad vážnych problémov, ktorých riešenie vzhľadom na ich rozsah a investičnú náročnosť bude možné zabezpečiť len v dlhšom časovom období. V najbližších rokoch, v súlade s možnosťami národného hospodárstva bude potrebné sústrediť sa na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie rozvoja jednotlivých odvetví a uspokojenie nástojčivých potrieb obyvateľstva v tomto období.

Predložený materiál podáva informáciu o súčasnom stave vodného hospodárstva na Slovensku, hlavných zámeroch jeho rozvoja a postupného riešenia problémov v najbližších rokoch.

1. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou

Dostatok nezávadnej zdravej pitnej vody je jedným zo základných predpokladov pre zabezpečenie trvalého rastu životnej úrovne obyvateľstva.

Stav v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov bol na Slovensku ku koncu roka 1964 nasledovný:

Terajší stav v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou je doposiaľ do značnej miery ovplyvnený vývojom vodárenstva do oslobodenia, kedy sa týmto otázkam nevenovala primeraná starostlivosť. V zásobovaní obyvateľstva vodou zaostávame však i v celoštátnom meradle za mnohými európskymi štátmi.

Od roku 1950 do roku 1964 dosiahlo sa v budovaní vodovodov značných úspechov a podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z vodovodov vzrástol z 20 % v roku 1950 na 31, 7 % v roku 1964.

Po roku 1955 pristúpilo sa na Slovensku k rekonštrukciám existujúcich vodovodov a k budovaniu viacerých veľkých skupinových vodovodov: Pohronského, Pobodrožského, Muránskeho, Záhorského, Hriňová-Lučenec-Fiľakovo, Modrokamenského, Košice-Drieňovec atď. Pozornosť sa sústreďovala na krajské, okresné a priemyselné mestá. V ostatných prípadoch sa budovali len menšie technicky nenáročné vodovody s blízkym zdrojom vody a s možnosťou jej gravitačného prívodu.

Obdobie od oslobodenia, v ktorom boli vodohospodárske investície zamerané predovšetkým na výstavbu veľkých vodných diel a ochranu proti povodniam pri súčasnom rýchlom rozvoji výstavby miest, obcí, ako i priemyslu, nepostačilo na výraznejšie zlepšenie situácie v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou z vodovodov.

V Západoslovenskom kraji v značnom počte väčších obcí nad 5000 obyvateľov, medzi nimi i niektorých okresných mestách, nie je doteraz vybudovaný vodovod. V súčasnej dobe sa buduje vodovod v Nových Zámkoch, Šale nad Váhom, Senici.

Oblasť južného Slovenska značne zaostala v budovaní vodovodov. Sú okresy, kde často len jedna alebo dve obce majú vybudovaný vodovod (Nové Zámky, Komárno, Galanta, Dunajská Streda).

Okrem neujasnenosti koncepcie výstavby vodovodov v tejto oblasti príčinou tohoto stavu je najmä skutočnosť, že doteraz sa uprednostňovala výstavba vodovodov v mestách so sústredenou investičnou výstavbou a budovali sa vodovody v oblastiach, kde zásobovanie obyvateľov bolo naliehavejšie. Prednostne sa tiež v tejto oblasti venovali investície na ochranu proti povodniam a odvedeniu vnútorných vôd.

V Stredoslovenskom kraji najvážnejším súčasným problémom je nedostatočná kapacita vodárenských zariadení, technicky i fyzicky zastaralých, ako i malá kapacita vodných zdrojov, následkom čoho mnohé mestá trpia nedostatkom vody (Banská Bystrica, Žilina, Ružomberok, Banská Štiavnica, Brezno, Rimavská Sobota, Prievidza, Zvolen, Žiar nad Hronom, Liptovský Mikuláš).

Vo Východoslovenskom kraji je obdobná situácia (Košice, Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, Rožňava, Prešov), pričom v mnohých mestách používanie pitnej vody pre iné účely (napríklad umývanie áut, polievanie) je zakázané.

Vcelku možno konštatovať, že vodárenstvo v porovnaní s rozvojom miest zaostáva. Na Slovensku ešte skoro 70 % obyvateľstva v 85 % obcí je i naďalej odkázané na používanie vody zo studní a povrchových zdrojov, ktoré často nevyhovujú po stránke hygienickej.                        

Pracovníci zdravotníctva v poslednom období signalizujú u nás zhoršenie vo vývoji epidemiologickej situácie na úseku črevných nákaz. Rozbor príčin ukázal, že ide o zvýšený výskyt týchto chorôb zavinený vážnymi hygienickými nedostatkami, vrátane nedostatočnej starostlivosti o ochranu a udržiavanie vodných zdrojov. V dôsledku takýchto závad vyskytli sa ochorenia črevného traktu napr. v Martine, v Banskej Štiavnici, Bratislave-Rači a v iných mestách a obciach.

Zlepšenie pomerov na úseku zásobovania vodou závisí v značnej miere od úspešného splnenia plánu investičnej výstavby na tomto úseku.

Objem realizovaných investičných prostriedkov na výstavbu vodovodov vzrástol z 285, 9 mil. Kčs v rokoch 1951-1955 na 524, 4 mil. Kčs v rokoch 1961-1964.

Plánované investičné prostriedky na výstavbu vodovodov v tomto období neboli plne využité pre nedostatky v príprave, realizácii a materiálovom zásobovaní. Lehoty výstavby vodovodov

boli a ešte sú stále neúmerne dlhé a kvalita prác, najmä u náročnejších stavieb, nie je vždy vyhovujúca. V dôsledku toho napríklad v období rokov 1955-1964 bolo na Slovensku namiesto plánovaných 1 053, 0 mil. Kčs na výstavbe vodovodov realizované len 982, 0 mil. Kčs, t. j. 93, 3 %. Pri neuspokojivej situácii v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou z vodovodov neplnením plánu stratila sa možnosť vybudovať vodovod pre 50-60 tisíc obyvateľov.

Stále rastúce vodárenské kapacity a zdroje vody vyžadujú zvýšenú starostlivosť o spoľahlivú a bezpečnú prevádzku. I pri súčasnej výrobe vody je možné dosiahnuť zlepšenie v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, keď sa zlepší hospodárenie s vodou. Značné straty vznikajú únikom vody v rozvodnej sieti a v domových inštaláciách, ktoré spolu činia asi 19 %.

Nedostatočný rozsah generálnych opráv a údržby má za následok rýchle starnutie základných prostriedkov. Národné výbory nevenujú týmto otázkam primeranú pozornosť, čo spolu s nedostatkami v materiálnom a finančnom zabezpečení je hlavnou príčinou neuspokojivého stavu v údržbe vodovodov.

Správu vodárenských zariadení majú na starosti okresné vodohospodárske správy, ktoré sú v pomere k základným fondom a náročnosti údržbárskych prác nedostatočne vybavené mechanizmami a modernými zariadeniami. Pokiaľ i úlohy v údržbe vodovodov plnia, tak iba s vypätím síl a často na úkor zanedbávania údržby na ostatných úsekoch.

Analýza doterajšieho rozvoja a súčasného stavu v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou ukazuje, že v najbližších rokoch prvoradú pozornosť treba venovať zabezpečeniu vody pre sídliskovú bytovú výstavbu; okrem toho je nutné odstrániť nedostatky v zásobovaní pitnou vodou tam, kde by to mohlo mať závažné zdravotné dôsledky. Na Slovensku pristupuje k tomu i potreba urýchleného zvyšovania úrovne zásobovania pitnou vodou v súlade s dosahovanou hospodárskou úrovňou.

Podľa podkladových materiálov k uzneseniu vlády zo dňa 6. marca 1965 k smerniciam pre vypracovanie plánu na roky 1966-1970, počíta sa v rokoch 1966-1970 v porovnaní s uplynulými rokmi s podstatne vyšším objemom investičných prostriedkov na výstavbu vodovodov. Zatiaľ čo plán na rok 1965 stanovuje na výstavbu vodovodov 110, 0 mil. Kčs, v smerniciach pre zostavenie plánov na roky 1966-1970 počíta sa s objemom 809, 0 mil. Kčs! Oproti ročnému priemeru za posledných 10 rokov zvýšia sa investičné prostriedky v budúcich rokoch zhruba o 60 %.

Uvažovaná výstavba vodovodov na Slovensku sa v najbližších rokoch sústreďuje do väčších miest s rozsiahlou bytovou výstavbou, v ktorých kapacita vodárenských zariadení nepostačuje už v súčasnosti na krytie potreby vody alebo postupom výstavby sídlisk ich kapacita už nebude postačovať. Súčasne sa majú vybudovať nové vodovody vo väčších obciach, v ktorých verejný vodovod doteraz nebol vybudovaný a ich rozvoj je závislý od zásobovania pitnou vodou.

Napriek tomu, že v rokoch 1966-1970 sa počíta oproti obdobiu 1961-1965 so vzrastom investičných prostriedkov o 27 %, v dôsledku rýchleho rozvoja miest a obcí nebude možné časove uspokojiť všetky požiadavky. Zvýšenie tempa výstavby vodovodov je tiež obmedzené pomalým rastom stavebných a strojárenských kapacít, určených pre tieto účely, nedostatočným predstihom v projektovej pripravenosti, ako i skutočnosťou, že nie vždy sú k dispozícii v dostatočnej miere overené zdroje vody. Preto v najbližšom období treba počítať s tým, že v mnohých obciach, kde sa citeľnejšie prejavuje nedostatok pitnej vody, bude nutné zásobovanie obyvateľstva riešiť výstavbou miestnych vodovodov, úpravou miestnych zdrojov vody, spoločných studní a pod.

Náročný rast výstavby vodovodov do roku 1970 vyžaduje, aby pre realizáciu týchto zámerov boli vytvárané predpoklady včasným prieskumom vodných zdrojov, koncepčným doriešením zásobovania väčších územných celkov skupinovými a oblastnými vodovodmi, ako i zabezpečovaním rastu špecializovanej stavebnej a strojárenskej kapacity.

Pre väčšie oblasti, kde je pre zásobovanie obyvateľstva citeľný nedostatok vody vhodnej kvality, treba pristúpiť urýchlene k spracovaniu štúdií, na základe ktorých by potom bolo možné posúdiť koncepciu výstavby vodovodov z hľadiska čo najhospodárnejšieho riešenia a v predstihu dôkladne vyhodnotiť uvažované zdroje vody. Napríklad z vodných zdrojov na Žitnom ostrove by bolo možné zásobiť také oblasti, kde nie je dostatok vody, alebo aj podzemnú vodu treba upraviť (napríklad oblasť Nitry, Nových Zámkov, Trnavy a pod. ).

Realizáciou smernicami uvažovanej investičnej výstavby na úseku vodovodov zvýši sa na Slovensku podiel obyvateľov napojených na vodovodnú sieť z 31, 7 % k 31. XII. 1964 na 40, 5 % ku koncu roku 1970.

Tento podiel je možné zvýšiť efektívnym využívaním prostriedkov poskytovaných štátom, a to budovaním vodovodov v rámci akcie,, Z", prípadne zlučovaním investičných prostriedkov rôznych zainteresovaných organizácií a prispením občanov bezplatným vykonaním niektorých prác.

V rámci akcie "Z" sa vo výstavbe vodovodov doteraz nedosiahlo výraznejších úspechov hlavne preto, že pre "Z" akciu prispieva štát 50 % skutočných nákladov a hodnota príspevku občanov prácou má činiť 50 %. Pri výstavbe vodovodov však náklady na materiál a odbornú prácu predstavujú si 60-70 % hodnoty celého diela.

Zo strany obyvateľov, národných výborov ako i ostatných organizácií je o výstavbu vodovodov v rámci akcie "Z" mimoriadny záujem. Preto v záujme ďalšieho rozvoja takejto výstavby je potrebné upraviť platné smernice v tom zmysle, aby pre výstavbu vodovodov bola daná výnimka a príspevok štátu bol v súlade s potrebou prostriedkov na materiál a odborné práce, t. j. 60-70 % celkových nákladov.

Ďalšou formou ako znásobiť prostriedky dávané štátom na budovanie vodovodov je vodohospodárska výstavba miestneho významu v zmysle uznesenia vlády číslo 826 z roku 1959, ktoré bolo konkretizované v Zbierke inštrukcií pre výkonné orgány NV číslo 59, čiastka 19-20 z roku 1959. Sústredením prostriedkov záujemcov o výstavbu vodovodov (MNV, JRD, miestny závod, škola a pod. ), dobrovoľnou bezplatnou prácou občanov a využívaním miestnych materiálových zdrojov, za pomoci odborných vodohospodárskych organizácií je možné v mnohých obciach vybudovať vodovody.

Táto forma výstavby bola rozvinutá veľmi úspešne v rokoch 1960-1962, kedy napr. len v Západoslovenskom kraji bolo vybudované 20 nových stavieb v hodnote 6, 7 mil. Kčs, pričom štát prispel čiastkou 3, 1 mil. Kčs.

Tieto formy výstavby vodovodov, prípadne iných vodohospodárskych zariadení treba v budúcom období v omnoho väčšom rozsahu uplatniť. V tomto smere národné výbory musia vyvinúť väčšiu iniciatívu, využiť a organizovať aktivitu obyvateľov. Súčasne je však nutné zo strany centrálnych orgánov vytvárať lepšie predpoklady pre úspešné rozvinutie týchto prác, hlavne materiálno-technickým zásobovaním, najmä rúrovým materiálom.

Ďalej je potrebné u takýchto stavieb povoliť zjednodušenie projektovej dokumentácie oproti vyhláške Štátnej komisie pre investičnú výstavbu čís. 9 z roku 1964 a vyhláške čís. 152 z roku 1959 Ú. v. a k takejto projektovej dokumentácii požadovať len jediné súhrnné vyjadrenie plánovacieho odboru príslušného národného výboru.