rové výnosy, ktoré sa pri obilovinách pohybujú okolo 16 q z jedného ha a pri kukurici 21 q z 1 ha. Výnosy sena z lúk sú 30 q z ha. Takéto nízke hektárové výnosy sa dosahujú na pozemkoch na rovine a v prevažnej väčšine na naplaveninách s dostatkom humusu a hlbokou ornicou, s možnosťou plného využitia mechanizačných prostriedkov a v priaznivých tepelných podmienkach. To všetko svedčí o tom, že je potrebné urýchlene riešiť úpravu vodného režimu v pôde.
Úmerne s výmerou poľnohospodárskej pôdy sa podieľajú tieto okresy aj na zabezpečovaní trhovej produkcie. Tak napríklad za rok 1963 sa v týchto okresoch nakúpilo 54 % obilia, 31, 5 % mäsa, 29 % mlieka a 26, 5 % vajec z celkovej úlohy kraja. Komplexným vyriešením vodohospodárskych úprav v povodí Ipľa a Slanej by podstatne vzrástol podiel týchto okresov na zabezpečovaní výrobných a nákupných úloh v kraji.
Reguláciou Ipľa a jej naliehavosťou sa zaoberali niekoľkokrát predsedníctvo Okresného výboru KSS, predsedníctvo Krajského výboru KSS a záležitosti sa prerokúvali aj na ÚV KSS, KSČ i na Slovenskej národnej rade. Vecou sa zaoberali národné výbory všetkých stupňov a vodohospodárske organizácie. Na základe toho sa uvoľnili isté finančné prostriedky. Ide teraz o to, aby sa prijaté závery a odporúčania sústavne kontrolovali a realizovali.
Dosiaľ bolo upravených v povodí Slanej 65 km hlavných tokov s nákladom 78 mil. Kčs. Týmito zásahmi sa ochránilo pred záplavami viac ako 5000 ha poľnohospodárskej pôdy.
Podobne sa pristúpilo k úprave rieky Ipľa budovaním obojstranných protipovodňových hrádzí. Nedostatkom ale je, že úprava Ipľa nebola riešená komplexne, ale po istých úsekoch. Tým sa stalo, že z chráneného územia nebola doriešená otázka odtoku vnútorných vôd, ako je to v úseku Čalomija-Koláry. V súčasnom období sa rieši i tento problém odvedenia vnútorných vôd v rámci úpravy Ipľa v úseku Selešťany-Koláry-Balog nad Ipľom.
Na vyriešenie týchto nedostatkov je potrebné prednostne zaradiť do plánu úpravu Ipľa z úseku Selešťany-Kosihy-Balog nad Ipľom, kde sa má vybudovať definitívna prečerpávajúca stanica.
Do roku 1970 je potrebné v okrese Lučenec odvodniť ešte 4400 ha poľnohospodárskej pôdy a urobiť úpravy tokov v dĺžke 40 km. V okrese Rimavská Sobota treba odvodniť 3400 ha.
Komplexné riešenie vodohospodárskych pomerov vyžaduje v súlade s odvodnením robiť výstavbu závlah. V našich vhodných prírodných a pôdnych oblastiach môžeme pomocou závlah dosiahnuť dve úrody do roka.
V južných okresoch kraja javí sa potreba závlah na ploche asi 32 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Táto rozsiahla výstavba závlah predpokladá zabezpečiť potrebné množstvo závlahovej vody. Prieskumom sa zistilo, že na predpokladané závlahy je potrebné asi 110 miliónov kubíkov vody. Potrebné množstvo vody priamym odberom z riek nemôžeme zabezpečiť, a preto treba vodu akumulovať výstavbou vodných nádrží. Tak napríklad Ipeľ vo vegetačnom období, keď vodu najviac potrebujeme, má priemerné prietoky 0, 5-1 m3 za sekundu, pričom zistené minimum bolo zaznamenané 0, 01 m3 za sekundu v obci Holiša.
Na získanie závlahovej vody boli vypracované rôzne štúdie. Sú všetky predpoklady vybudovať v povodí Ipľa tri veľké akumulačné nádrže a trinásť menších nádrží. V povodí Slanej dve veľké a osemnásť malých nádrží. O tom už hovoril aj súdruh poslanec B e l o v i c k ý.
Problematiku závlah mala v podstate vyriešiť výstavba veľkých nádrží Breznička, prípadne Rovňany, Ružiná, Muľa, Teplý vrch a Rimavica, s výstavbou ktorých sa rátalo do roku 1970. Takto sa orientovala i práca na spracovaní prípravnej dokumentácie a zabezpečili sa prieskumné práce. Výstavba týchto nádrží sa z roka na rok odďaľuje. Z plánovaných nádrží, ktoré boli pôvodne navrhované, mala byť zaradená do plánu menovitej výstavby jedine nádrž Ružiná v roku 1968. Je potrebné, aby táto nádrž bola do výstavby zaradená do roku 1970, čím by sme zlepšili aspoň čiastočne pasívnu bilanciu vody v povodí Ipľa. Situácia vo vodných zdrojoch si ďalej vyžaduje, aby ďalšia z kľúčových nádrží, a to Breznička-Rovňany bola zaradená do plánu ešte do roku 1970.
Plánované vodné nádrže nebudú slúžiť len poľnohospodárskym účelom, ich význam je širší a viacúčelový. Ich vybudovaním bude sploštená povodňová vlna, budú slúžiť ako zdroje úžitkovej vody pre priemysel, zlepší sa čistota vôd nadlepšením prietočného množstva. Plánované vodné nádrže majú preukázanú vysokú rentabilitu a návratnosť investícií za 6-7 rokov. Vybudovaním týchto nádrží zachytíme veľké vody, hlavne v jarných mesiacoch, ktoré potom môžeme účelne využiť. Veď len Ipľom odtečie bez úžitku ročne priemerne 850 miliónov kubíkov vody z nášho kraja.
Naliehavá je výstavba závlah na Blhu, kde sa už urobili základné vodohospodárske melioračné zásahy pre ich úspešnú prevádzku. Pre výstavbu nádrže Teplý vrch je vypracovaná investičná úloha, sú hotové prieskumné práce. Tým, že nebola akcia zaradená do plánu, doteraz vynaložené investície pozemkov proti
záplavám a na odvedenie vnútorných vôd nebudú slúžiť svojmu účelu, ale naopak, znížením hladiny spodnej vody sa ešte zhorší v tejto oblasti vodný režim v pôde.
K vodohospodárskym úpravám patrí aj riešenie pramenitej oblasti Ipľa a Rimavice. V dôsledku odlesnenia a nepriaznivých geologických pomerov vzniká rýchly odtok zrážkových vôd. ktoré spôsobujú eróziu. Tento problém vyrieši urýchlené zalesňovanie, ktoré však naráža na celý rad problémov, napríklad na laznícke osídlenie, neuvoľňovanie plôch, poškodzovanie zalesnených plôch dobytkom a pod.
Pracujúci nášho okresu veľmi výrazne pociťujú dôsledky nepriaznivých vodohospodárskych pomerov a práve preto pri každej príležitosti, na rôznych podujatiach, schôdzach, konferenciách kritizujú zdĺhavé riešenie regulácie Ipľa. V tejto časti okresu občania poukazujú na to, že táto časť okresu sa zanedbáva, nemá žiadneho priemyslu, železničnej trate a cesty sú vo veľmi zlom stave.
Máme problémy so získavaním mládeže do poľnohospodárskych škôl a najmä ťažko získavame vysokoškolské kádre do tejto oblasti na posilňovanie JRD a ŠM preto, že za súčasnej nízkej úrovne výroby nevidia tu budúcnosť.
My si uvedomujeme, že otázka Ipľa je otázkou nielen našou, ale i Maďarskej ľudovej republiky. Sú v tejto otázke osobitnosti a zložitosti, preto bude treba nájsť rýchlejšie východisko pre riešenie problémov.
Poľnohospodári nášho okresu nečakajú do roku 1970, kedy sa majú budovať veľké vodné nádrže ako hlavné východisko. Preto v okrese Lučenec prikročili sme k výstavbe menších akumulačných nádrží. Z každej z nich sa bude zavlažovať okolo 100 ha poľnohospodárskej pôdy. Podľa vypracovaného výhľadového plánu do roku 1970 vybudujeme 8 týchto menších vodných nádrží, a to vo Veľkých Dravciach, Glabušovciach, Starej a inde, v ktorých sa bude akumulovať asi 3 milióny kubíkov vody. K realizovaniu vodných nádrží je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky a materiálové krytie.
Na zlepšenie vlahových pomerov v zmysle uznesenia vlády č. 610 a v zmysle uznesení orgánov v okrese zabezpečujeme budovanie ďalších 5 menších nádrží a 15 stavidiel. Z nich predpokladáme zavlažovať ďalších 906 ha poľnohospodárskej pôdy. Úlohy sú v rámci okresu rozpracované, rozplánované, organizujeme na ich výstavbu pomoc z patronátnych závodov, mládeže tak, aby sa stavidlá vybudovali už v tomto roku.
Sme si vedomí toho, že ťažisko závlah zostane i naďalej na veľkých vodných nádržiach. Malé vodné nádrže nedokážu akumulovať väčšie množstvo vody a umožnia len závlahu na malých plochách v tesnej blízkosti vybudovanej nádrže.
Súdružky a súdruhovia!
Južné okresy Stredoslovenského kraja ako najprodukčnejšie okresy z hľadiska poľnohospodárskej výroby majú všetky predpoklady zvýšiť poľnohospodársku produkciu za podmienok, že budú vyriešené a upravené vodohospodárske pomery.
Znovu chcem zdôrazniť, že jedine výstavba veľkých akumulačných nádrží a komplexné riešenie vnútorných vôd umožní zvýšiť intenzitu poľnohospodárskej výroby, rozvinúť širokú iniciatívu pracujúcich v týchto okresoch na prekračovaní plánovaných úloh v štvrtom päťročnom pláne.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi poslancovi F a r a g o v i.
Dávam slovo súdruhovi predsedovi Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva Štefanovi F á b r y m u.
Predseda Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva Fábry:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
K súčasnému stavu zásobovania zdravotne nezávadnou pitnou vodou na Slovensku, najmä v mnohých obciach, v ktorých sa prejavuje citeľný nedostatok pitnej vody, chcem povedať, že i v svojpomocnej akcii zveľaďovania miest a obcí, a to budovaním malých vodovodov a úpravou miestnych zdrojov vody, prispievajú sami občania spolu s národnými výbormi k riešeniu tejto problematiky.
V rámci akcie "Z" sa vybudovalo na Slovensku 428 km malých vodovodov, a to v Západoslovenskom kraji 13 km, v Stredoslovenskom 322 km a vo Východoslovenskom 83 km.
Naši občania, národné výbory, ako aj ostatné organizácie prejavujú o výstavbu vodovodov v svojpomocnej akcii mimoriadny záujem. V niektorých obciach najmä v Stredoslovenskom kraji sa dokonca vyskytli aj také prípady, že sa občania okrem brigádnickej pomoci zaviazali poskytnúť i finančné prostriedky na to, aby si vyriešili otázku zásobovania pitnou vodou. Preto pokladám za správne, že i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vychádzajúc zo súčasného stavu v zásobovaní obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou, stanovilo ako jednu z hlavných úloh v roku 1965 budovať v rámci akcie "Z" malé vodovody.
Okrem tých akcií, ktoré boli už zaradené do plánu v roku 1965, sa vykonala na základe požiadaviek občanov ďalšia mimoriadna akcia na zabezpečenie výstavby malých vodovodov v roku 1965 i tam, kde je projektová, prípadne materiálová príprava a možnosť okamžitého začatia výstavby vodovodov a chýbajú len finančné prostriedky.
Na základe požiadaviek jednotlivých krajov na výstavbu malých vodovodov sa k dnešnému dňu odsúhlasilo pre začatie v tomto roku vo Východoslovenskom kraji ďalších 20 akcií s dokončením najneskôr v roku 1966. Na tieto akcie bude uvoľnených 1 640 000 Kčs v požadovaných nákladoch do 60 % hodnoty diela. V Stredoslovenskom kraji sa odsúhlasilo 22 akcií, s požadovanými nákladmi 2 593 000 Kčs do 60 % hodnoty diela, ktoré sú zabezpečené z rezervy Slovenskej národnej rady.
I v Západoslovenskom kraji už v minulých rokoch nadobudli dobré skúsenosti s výstavbou malých vodovodov a len v rokoch 1960-1962 sa vybudovalo 20 nových stavieb v hodnote 6 700 000 Kčs.
V súčasnom období robí Komisia Predsedníctva SNR pre zveľaďovanie miest a obcí opatrenia, aby sa zabezpečil dostatok vodovodného potrubia, nakoľko ide o nedostatkové materiály. Je prísľub od Ministerstva hút a rudných baní, že nám z ich rezervy pokryje chýbajúce potrubia na základe našich požiadaviek pre akciu "Z" v roku 1965. Aby sa mohli dôkladne a zodpovedne pripraviť i ďalšie akcie, treba zo strany krajských národných výborov, okresných národných výborov riadne preskúmať všetky vybrané akcie, dôsledne dbať na vypracovanie projektovej a rozpočtovej dokumentácie a pritom dbať najmä na sledovanie vodného zdroja, vyjadrenie hygienika o nezávadnosti pitnej vody a vyhotovenie príslušného vodoprávneho povolenia.
Okrem toho krajské zveľaďovacie komisie v spolupráci s okresnými národnými výbormi by mali preveriť pripravované akcie a predložiť ich do konca júna tohto roku na schválenie tak, aby sa s ich výstavbou mohlo začať ešte v tomto roku. Ostatné akcie zahlásiť do 15. augusta 1965 a dobre ich pripraviť pre začatie v roku 1966.
Ako z uvedeného vyplýva, treba výstavbu malých vodovodov zamerať najmä na tie obce, kde je ľahko dostupný vyhovujúci zdroj vody, výstavba nie je príliš náročná na investičné prostriedky, materiál a odbornú prácu, ako napríklad pri gravitačných vodovodoch a tiež tam, kde nie je potrebné upravovať vodu. Komisia Predsedníctva SNR pre zveľaďovanie miest a obcí sa na svojej poslednej schôdzke zaoberala týmito otázkami, spresnila jednotlivé akcie a urobila opatrenia, aby už v tomto roku úspešne prebiehala výstavba malých vodovodov a aby táto bola lepšie pripravená a finančne a materiálove zaistená.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi poslancovi F á b r y m u.
Dávam slovo súdruhovi poslancovi Jánovi Marejkovi.
Poslanec Marejka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!
V mojom diskusnom príspevku chcel by som vysloviť svoj názor na prerokúvaný problém súvisiaci s vodným hospodárstvom na Slovensku.
V prvom rade chcem potvrdiť správnosť, že Slovenská národná rada sa tak podrobne zaoberá otázkami vody, tak pre zásobovanie obyvateľstva, ako i na priemyslové, poľnohospodárske a rekreačné ciele. Domnievam sa, že i naše závery, ktoré prijmeme, pomôžu podstatne riešiť situáciu v zásobovaní a hospodárení s vodou.
Dovoľte mi, aby som aspoň trochu podrobnejšie rozviedol, ako to vyzerá s vodným hospodárstvom v našom Kysuckom okrese i v mojom volebnom obvode.
Z predloženej zprávy a úvodného slova predneseného na dnešnom rokovaní je zrejmé a my sa o tom denno-denne presvedčujeme, že vodné hospodárstvo, teda zásobovanie vodou, odvedenie znečistenej a nežiadúcej vody a ochrana socialistického i osobného majetku proti povodniam je v súčasnosti jedným z veľmi dôležitých činiteľov pôsobiacich na urýchlenie alebo spomaľovanie rozvoja jednotlivých oblastí. Rozvoj priemyslu a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, veľká koncentrácia obyvateľov v dedinách alebo sídliskách si vyžaduje i zvýšenú starostlivosť o zásobovanie vodou. Uvediem niekoľko príkladov. Napríklad Kysucké Nové Mesto pri začatí výstavby vodárne malo 1500 obyvateľov, dnes vzrástlo na 7000 obyvateľov, Čadca vzrástla zo 6000 obyvateľov na 12 000 obyvateľov. V tomto období sa tam robí výstavba vodovodu. Veľmi rýchlo rastie Krásno, Turzovka i ďalšie spádové obce, ľudia odchádzajú z kopaníc do miest a dedín, rastie družstevná bytová výstavba, rastie počet domčekov budovaných svojpomocou. V našom okrese sa od oslobodenia postavilo 7800 rodinných domčekov v centrálnych obciach. Rastie priemysel, poľnohospodárstvo, avšak menej sa rieši, ako uspokojiť v týchto centrách potrebu vody. A verte, súdruhovia, že niekedy sú to skutočne vážne problémy a nie je ojedinelým zjavom, že vody niet najmä v bytoch vo viacpodlažných budovách. V dedinách i mestách nastáva v dôsledku takejto veľkej koncentrácie obyvateľstva i priemyslu silnejšie znečisťovanie studní a nedostatok úžitkovej vody vôbec. Domnievam sa, že takáto silná koncentrácia obyvateľstva do miest a dedín by sa mala účinnejšie podporovať i budovaním verejných vodovodov s nezávadnou vodou. V okresoch, v ktorých je rýchlejší rozvoj výrobných síl a vzostup životnej úrovne veľmi naliehavý, je situácia najhoršia. V percentnom vyjadrení v našom okrese Čadca je zásobované z verejných vodovodov len 5, 5 % obyvateľstva a 3, 6 % obyvateľov je zapojených na kanalizáciu. Nepriaznivý stav je aj v okrese Dolný Kubín, kde len 16, 3 % obyvateľov je zapojených na vodovod a 8, 4 % obyvateľov na verejnú kanalizačnú sieť. Tento príklad používam preto, že som v okrese Dolný Kubín robil tajomníka okresného výboru strany a situáciu náležite poznám.
Ako som už povedal, v našom okrese i v mojom volebnom obvode veľmi rýchlo rastú centrá obcí, rastie i priemysel, i keď nie tak, ako by si to situácia žiadala. V roku 1945 nebolo v okrese žiadneho priemyslu, celkove bolo zamestnaných 965 ľudí v okrese. Dnes už sú v okrese vybudované niektoré závody, ktoré prerástli rámec okresu i kraja, ako sú Závody presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste na výrobu ložísk alebo Drevina - Krásno. Toto si nutne so sebou vyvoláva i riešenie problémov zásobovania vodou v priemysle, ako aj pre nové sídliská. V materiáloch sa hovorí, že na Slovensku 15 % obcí je zapojených na vodovod, v našom okrese sú to len dve obce a dve budú zapojené tohto roku. Z toho jedna na vodovod vybudovaný svojpomocne.
Z tohto malého rozboru som chcel ukázať, ako je nevyhnutné, aby sa z hľadiska celoslovenského, ale aj z hľadiska celoštátneho prihliadalo pri rozmiesťovaní investičných položiek a stavebných kapacít na riešenie práve i z tejto stránky ekonomicky zaostalých oblastí. I pri tejto príležitosti by som chcel vysloviť súhlas s novým systémom oblastného plánovania, aby sme veci videli v jednotlivostiach a nielen v globále, aby sme videli situáciu nielen z pohľadu kraja Slovenska, ale i s hľadiska jednotlivých rajónov a okresov, ako aj rozdiely v jednotlivých okresoch.
Podľa prehľadov a podkladov k dnešnému rokovaniu je zrejmé, že 68, 3 % obyvateľov Slovenska je zásobované vodou zo studní a často závadnou vodou. V našom okrese je to 94, 5 %. Veľa obyvateľov používa dažďovú povrchovú vodu. V našom okrese na Kysuciach v minulom roku sme nechali prekontrolovať na nezávadnosť vody zo 46 verejných studní. Z toho len 6 studní malo nezávadnú vodu. Táto skutočnosť úzko súvisí i so zdravotným stavom obyvateľstva, ako o tom svedčí častý výskyt epidemických ochorení. Nemám pri ruke celoslovenský prehľad ochorení na infekčné choroby, chcel by som použiť príklad z nášho okresu: v roku 1963 v dôsledku alebo vo väčšine dôsledkov závadných vôd na infekčné choroby ochorelo 205 ľudí. Z toho 18 brušných týfov, 55 dizentérií, 132 infekčných žltačiek. V roku 1964 bola situácia ešte oveľa horšia. Celkove na infekčné choroby v okrese ochorelo 603 ľudí. Z toho na brušný týfus 7, dizentériu 31 a 565 ochorení infekčnou žltačkou. O tom tu už bola reč. Za 4 mesiace tohto roku na infekčné choroby ochorelo 244 ľudí, v minulom roku za to isté obdobie ochorelo len 76 ľudí a do konca roku ochorení bolo 603. Ak by bol vývoj taký v priebehu celého roku, prekročila by sa ďaleko úroveň ochorení roku 1964.
Súdruhovia z Povereníctva zdravotníctva poznajú prípad v Kysuckom Novom Meste, čo zapríčinila zlá voda vo vodovode. Naši hygienici ma informovali, že liečenie jedného prípadu týfusu alebo infekčnej žltačky stojí štát zhruba až 20 000 Kčs vrátane nemocenských dávok. Možno, že keby sme k tomu pripočítali stratený pracovný čas v priemysle a inde, bolo by toho i viac. Teda podľa tohto prepočtu len v roku 1964 na liečenie infekčných chorôb bolo v našom okrese vynaložených viac ako 12 miliónov korún, to je veľmi úctyhodná suma a stojí za uváženie, či nebolo možné radšej preventívne pôsobiť a tieto peniaze efektívnejšie použiť. Keby sme o túto sumu ročne v okrese viac preinvestovali na vybudovanie nezávadnej vody, pomohli by sme národnému hospodárstvu, aby neboli chorobami vytrhnutí ľudia z práce, deti zo škôl, a uľahčili by sme aj ústavom národného zdravia.
Osobitne treba pripomenúť, že ani voda dodávaná z verejných vodovodov nie je sústavne kontrolovaná so stránky zdravotnej nezávadnosti, pretože okresné vodohospodárske správy nemajú na to vybudované laboratóriá.
Rozvoj vodohospodárstva na Slovensku, ako je zrejmé z predloženého materiálu, bol podporovaný výskytom pomerne veľkého množstva pramenitých vôd - prameňov, ktoré bolo možné jednoduchým spôsobom gravitáciou využiť na zásobovanie obyvateľstva. Táto možnosť sa postupne vyčerpáva a bude treba budovať nákladnejšie akcie.
V našom okrese a najmä v mojom obvode, ktorý zahrňuje bývalý okres Kysucké Nové Mesto, je veľká snaha obyvateľov svojpomocne si budovať vodovody najmä po jednotlivých osadách. Nastáva tu otázka pomoci týmto ľuďom pri výstavbe malých vodovodov, tak ako to bolo uvedené v zpráve, ide o centrálne riešenie materiálno-technického zásobovania a uvoľnenie väčších súm na materiál a odborné práce k celkovej akcii. Vážnejší problém je, že i táto voda, tak ako to prieskum v našom okrese ukázal, je hygienicky závadná. Teda ľudia si vodovody svojpomocne vybudujú, ale voda ostane ďalej vodou závadnou. Ukazuje to na to, že tento problém treba riešiť centrálnym spôsobom, vybudovaním väčších skupinových vodovodov, kde by bolo možné vmontovať zariadenie na úpravu vody. Súhlasím s tými názormi, ktoré boli tu nastolené, aby sa orientovali užívatelia vody na skupinové vodovody. Navrhujem, aby aj táto vec bola pojatá do uznesenia.
Pri budovaní väčšieho počtu drobných vodovodov nastáva problém i s pôdou a prichádzame do rozporu s uznesením vlády o ochrane pôdneho fondu. Každý prameň a vodná nádržka, z ktorej sa robí zásobovanie, musí podľa hygienikov mať aspoň 50X50 m ochranného pásma, kde sa nesmie prihnojovať, ani robiť iné zásahy do pôdy. Keď to spočítame, ide o slušné výmery pôdy v Čadci, kde na tento účel sa muselo uvoľniť viac ako 10 ha pôdy. V Ochodnici, v mojom volebnom obvode, je obyvateľov zhruba okolo 3000, vybudovali 20 malých skupinových vodovodov a keď to prepočítame, tak je to celkove značná výmera pôdy, ktorá sa odčerpáva z pôdohospodárskeho pôdneho fondu pre ochranné pásmo. Tento problém treba zvážiť na Povereníctve SNR pre pôdohospodárstvo i na Povereníctve SNR pre zdravotníctvo. Na druhej strane roľníkom na túto pôdu predpisujeme tržnú produkciu poľnohospodárskych výrobkov. Ako je známe, ide o okres, kde 86 % poľnohospodárskej pôdy je obhospodarovaných jednotne hospodáriacimi roľníkmi. Teda pri riešení tohto problému treba vidieť všetky stránky veci.
Dobre vieme, a cítia to všetci poslanci Slovenskej národnej rady i Národného zhromaždenia, že na schôdzkach a besedách s voličmi na dedinách i v závodoch stáva sa otázka vodovodov a zásobovania vodou jedným z hlavných problémov. Ťažko sa tento problém vysvetľuje, keď človek vidí, aká je akútna nutnosť pomôcť obstarávať pitnú, bezzávadnú vodu a keď poznáme i možnosti riešenia z hľadiska celého národného hospodárstva.
Vážny problém je nielen zásobovanie obcí a závodov pitnou a úžitkovou vodou, ale i odkanalizovanie miest a odpadových vôd spôsobuje nášmu okresu vážne ťažkosti. Ako som už uviedol, len 3, 6 % obyvateľstva v našom okrese je zapojené na kanalizačnú sieť. Pritom i technický stav vybudovaných kanalizácií je tiež nevyhovujúci, ako prakticky vo všetkých mestách. Jedine teraz budovaná kanalizácia v Čadci bude zodpovedať súčasnej potrebe mesta.
Súčasný bytový štandard si nemožno predstaviť bez moderných hygienických zariadení, a to i v obciach. Toto sa, pravda, nedá riešiť bez kanalizácie, ak nemajú narastať hygienické závady. Ako som to už ukázal na príklade nášho okresu. S kanalizáciou však úzko súvisí aj výstavba čistiacich staníc, lebo odpadové vody sa vypúšťajú z tokov bez čistenia, spôsobujú však veľké škody. Jednak znemožňujú život v samotnom toku, to má dosah najmä na produkciu rýb, a jednak znemožňujú ďalšie užívanie vody, či už na rekreáciu, šport a v nemalej miere ohrozuje to i zdravie obyvateľstva. Výstavba kanalizačných čistiarní je nevyhnutne potrebná vo všetkých väčších mestách. To by však samo osebe nestačilo. Najväčšie znečisťovanie tokov robia priemyselné závody.
I známe rieky Kysuca a Orava, ktoré mali donedávna najčistejšie vody, dnes v dôsledku rozvoja priemyslu, rozvoja miest a dedín sú znečistené na tretí stupeň. I toto ukazuje na potrebu urýchlene budovať čistiace stanice. Napriek tomu, že vláda ČSSR a ostatné orgány prijali na riešenie tohto nepriaznivého stavu celý rad opatrení, podstatnejšie zlepšenie sa doteraz neprejavilo. Výstavba priemyselne čistiacich staníc stále zaostáva, toto zhodne konštatuje i zpráva, máme z toho i vlastné skúsenosti. Priemyselné podniky nezavádzajú také technologické postupy, ktoré by dovoľovali znížiť znečistenie používanej vody a opatrenia na čistenie odpadových vôd pokladajú za príťaž. Treba povedať, že ani dodávateľské podniky sa s výstavbou čistiacich staníc doteraz nevyrovnali. Bolo by správne, keby Slovenská národná rada vo svojom uznesení znovu zdôraznila, že všetky priemyselné závody sú povinné dodržiavať uznesenia vlády o čistote vôd a uložiť Povereníctvu SNR pre stavebníctvo, aby sa dôslednejšie staralo o výstavbu čistiacich staníc a pôdohospodárstva o prácu vodohospodárskej správy. Ak bol niekto najväčším neplničom v investičnej výstavbe v minulom roku i v predchádzajúcich rokoch v našom
okrese, tak to určite boli vodohospodárske stavby. Zároveň bude treba, aby Povereníctvo SNR pre stavebníctvo vzhľadom na to, že ide o špecializované objekty, toto riešilo aj príslušnými kapacitami a tých u stavebnej výroby je pomerne málo. Mám na mysli najmä projekčné kapacity, ale i stavebné kapacity.
Chcel by som upozorniť, že ďalší problém je v prevádzkovaní vybudovaných čistiarenských zariadení, v starostlivosti o ne. V dôsledku nedostatočnej starostlivosti o prevádzku pracujú existujúce čistiace stanice s najmenej 20 % nižšou účinnosťou ako predpokladali projekty. Ani doterajšia prax ukladania pokút v zmysle vládneho uznesenia č. 603/1958 nezabezpečila podstatnejšie zvýšenie zodpovednosti znečisťovateľov. V novej organizácii plánovania a riadenia národného hospodárstva treba aj pre túto činnosť nájsť vhodné ekonomické stimuly.
Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k ochrane proti veľkým vodám. Nepriaznivé rozdelenie ročných odtokov ešte stále spôsobuje zaplavovanie pozemkov, ohrozuje cesty, železnice, obytné domy a iné objekty. Máme ešte na pamäti povodňové pohromy z roku 1958 i 1960. Povodňové škody vznikajú v menšom či väčšom rozsahu každý rok, či už na jar pri topení snehu a ľadu, alebo v priebehu búrok cez leto. Napríklad Kysuca má minimálny prietok 0, 82 m3 za sekundu, maximálne dosahuje 850 m3, čo je v prirovnaní 1: 1033. Podobné veľké výkyvy sú i na ostatných riekach a s konečnou platnosťou to odráža Váh a jeho okolie tak, ako sme svedkami i v tomto období. Pokladám za správne opatrenie na budovanie ďalších vodných nádrží tak, ako je uvedené v zpráve, zvlášť pokiaľ ide o Liptovskú Maru a Dierovú na Orave. Jedným z dôležitejších opatrení je tu výstavba nádrže. Chcel by som vysloviť požiadavku, aby toto s konečnou platnosťou bolo doriešené, a to otázka troch menších nádrží v našom okrese. Súdruh B e r n í k hovoril, ako to vyzerá v ich okrese, že u nich už boli urobené uzávery a veci sa neriešili, u nás je to tak isto. Potom v okrese máme vážne problémy vysvetliť to občanom, načo robiť už uzávery, keď výstavba vodovodu a nádrží sa nerobí. Ide o Rakovú, Klubinu a Dunajov. Treba tu otázky doriešať, a ak nepôjde o riešenie, treba ľuďom povoliť ďalšiu výstavbu. Vybudovaním týchto nádrží by sa reguloval odtok vôd a zamedzili by sa záplavy na ďalšom toku Váhu, alebo iných riekach. Realizácia úprav odtokových pomerov si vyžaduje značné investičné náklady. I tu treba zobrať do úvahy škody, ktoré ročne vznikajú väčšími alebo menšími povodňami.
V súvislosti s riešením odtokových pomerov treba spomenúť zabezpečenie dostatku vody na priemyslové použitie i na závlahy.
Ďalší problém spočíva v nedocenení vodohospodárskej funkcie biologickými činiteľmi. Ide mi o správne hospodárenie na poliach a v lesoch, čo je prvým predpokladom toho, že sa súčasné odtoky vôd v riekach a ich rozdelenie v roku nezmenšia a že nebude klesať výdatnosť podzemných vôd. Preto nevyhnutne musíme zosúladiť hospodárske plány v lesoch i na poliach s požiadavkami a záujmami vodného hospodárstva, najmä v oblastiach vodohospodársky dôležitých. Chcel by som len na okraj pripomenúť, že napr. pohoria Beskýd a Javorníkov, teda v podstate oblasť nášho okresu, bola vyhlásená ešte býv. Sborom povereníkov za oblasť vodohospodársky dôležitú, no toto sa už v praxi menej realizuje a z roka na rok je v lesoch čoraz väčšia ťažba, ako sa vyrovnáva prírastok drevnej hmoty, na čo nepriaznivo pôsobí súkromné vlastníctvo lesa a svojvoľné zasahovanie do ťažby. Bolo by správne, aby bolo uložené Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo tieto otázky preskúmať a zintenzívniť dolesnenie pre poľnohospodárstvo nevýnosných oblastí a rozličných degradovaných pôd, čím by sa podstatne pomohli zamedziť veľké vodné výkyvy v jednotlivých ročných obdobiach, zároveň treba zvážiť únosnosť výšky ťažby aspoň na istú dobu v tejto alebo v podobných vodohospodárskych oblastiach.
V predloženej zpráve sa hovorí, že v oblasti Javorníkov a Beskýd sa má zalesniť 25 tisíc ha pôdy, čo sa neodráža v návrhu na uznesenie, ktorá v podstate bola zobratá lesu. Toto sa dotýka okresov Čadca a Pov. Bystrica, pravda, túto funkciu robí i Kysucká vrchovina. Podľa našich názorov je to veľmi správne stanovisko. Toto si však vyžiada operatívny zásah do plánovania poľnohospodárskej výroby i tržnej produkcie. Zároveň si to vyžaduje i úpravu nielen ťažby dreva, ale i výsadbu a budovanie školiek, ako aj plánu práce v lesných závodoch.
Osobitne by som chcel upozorniť, aby Slovenská národná rada preskúmala hospodárenie v súkromných malolesoch. Práve v oblasti štátnej vodohospodárskej dôležitosti je najviac súkromných malolesov a najviac jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí nedodŕžajú to, čo od nich štátne lesy žiadajú. Ich pôda by v prvom rade prichádzala na zalesnenie. Len v našom okrese máme 26 000 ha súkromných malolesov, čo je z celoštátneho hľadiska viac ako 20 %. Doterajšie zákonné normy toto neumožňujú rýchlejšie riešiť. Ak sa nebude tento problém riešiť, potom i to číslo predložené v zpráve o zalesnení sa nedá splniť a ostane len pri uznesení.
Uvedené problémy a otvorene povediac i nedostatky v rozvoji vodného hospodárstva sú v značnej miere ovplyvňované životom prekonanou organizáciou vodného hospodárstva. Práve preto, že
voda je nevyhnutným artiklom v národnom hospodárstve i u obyvateľstva, je potrebné zabezpečovať rozvoj vodného hospodárstva účinnejším systémom. Komplexné riešenie vodohospodárskych otázok nemôže byť zabezpečené pri organizačnej roztrieštenosti, že síce každý plánuje spotrebu vody, ale na jej ochranu a získanie sú poverené len nedostatočne vybavené organizácie. Značné medzery sú doteraz aj v zosúlaďovaní plánov rozvoja u jednotlivých odvetví. Nemožno, pravda, požadovať, aby sa vodohospodárske otázky riešili zo dňa na deň. Stále sa prispôsobovali zmeneným požiadavkám. Príprava vodohospodárskych stavieb je dlhodobá a nedá sa koncepčne meniť v priebehu výstavby, ako sa to často požaduje. Takéto nezdravé javy musí pomáhať odstraňovať systém oblastného plánovania, predpokladaný v novom riadení. Je teda zrejmé, že problému vodného hospodárstva je potrebné sústave venovať pozornosť. K tomu je potrebné zaviesť účinnejšiu organizačnú štruktúru vodohospodárskych organizácií, zabezpečiť i v národnom hospodárstve potrebnú váhu a vytvoriť vodohospodárskym orgánom národných výborov všetky predpoklady pre úspešnú činnosť.
Toľko som pokladal za potrebné povedať na dnešnom rokovaní Slovenskej národnej rady k prerokúvaniu takého vážneho problému, ako je otázka vodného hospodárstva na Slovensku. Tieto otázky, ktoré som ukázal z hľadiska podmienok nášho okresu i môjho obvodu, mali by byť zahrnuté i do uznesení Slovenskej národnej rady, ktoré na terajšom rokovaní prijmeme. Ďakujem za pozornosť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Marejkovi.
Súdružky a súdruhovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Pretože sa o slovo už nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu k štvrtému bodu programu za skončenú.
Dávam slovo zpravodajcovi Komisie SNR pre pôdohospodárstvo poslancovi Humeníkovi.
Zpravodajca Humeník: Vážená Slovenská národná rada!
K návrhu na uznesenie, ktorý sme vám predložili ako tlač č. 10, súdruhovia poslanci podali niektoré pripomienky.
Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo návrhy a pripomienky prerokovala a splnomocnila ma, aby som predložil Slovenskej národnej rade uznesenie na schválenie s týmito doplnkami a zmenami:
Na strane 2 za predposledný odsek sa vkladá táto vsuvka:
"Diskusia poukázala na kritický stav vo vývoji čistoty tokov a na nutnosť rýchlejšie riešiť tieto problémy z hľadiska zabezpečenia zdravotne nezávadnej pitnej vody. "
Na strane 7 v bode 8 pod písmenom a) doplniť druhú vetu tak, že jej upravené znenie bude:
"Projektovú dokumentáciu pre tieto stavby zabezpečovať tak svojpomocou, ako aj cestou projektových ústavov a projektových zložiek krajských a okresných vodohospodárskych a melioračných organizácií pri plnom rešpektovaní vodohospodárskych a hygienických predpisov. "
Na strane 8 v bode 10 za písmeno d) sa vkladá odsek e) v tomto znení:
"e) preskúmať možnosti lepšieho využitia skupinových vodovodov a v tomto smere urobiť opatrenia na zapojenie ďalších obcí na tieto vodovody. "
Úloha uvedená pod písmenom e) na tomto mieste zostáva v pôvodnom znení označená písmenom f).
Na niektoré konkrétne pripomienky a otázky poslanca s. Mateja B e r n í k a a ďalších súdruhov poslancov podá vysvetlenie a odpovede v stanovenej lehote predseda Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo písomne.
Z poverenia komisie navrhujem, aby Slovenská národná rada uznesenie s uvedenými doplnkami schválila.
Predseda Chudík:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Humeníkovi za prednesenú zprávu.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia ?
Viac pripomienok niet, dávam hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku, a to s podanými doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. ) Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Súdružky a súdruhovia, tým sme program 4. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Záverom nášho rokovania ďakujem delegácii vlády a delegácii Národného zhromaždenia, ako aj všetkým prítomným hosťom za účasť na dnešnej schôdzke.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Koniec schôdzky 13, 45 hod. )