Čtvrtek 27. května 1965

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi inž. P í š o v i.

Dávam slovo poslankyni Vilme Vaculovej.

Poslankyňa Vaculová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia, vážení hostia!

V  zpráve súdruha povereníka prof. B o ď u o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku je uvedené, že takmer 70 % obyvateľstva nie je zapojené na verejný vodovod. Je to naozaj veľmi nízky podiel obyvateľstva, ktorý môže využívať výhodu odberu vody z verejného vodovodu. Keď pritom uvážime, že vodovody sú vybudované hlavne v mestách a v nových sídliskách pri priemyselných centrách, zistíme, že na našich dedinách je ešte nepriaznivejšia situácia a v domoch zapojených na vodovod býva menej ako 10 % obyvateľov dedín na Slovensku.

V   mojom volebnom obvode, t. j. v okrese Galanta, jedine v Šali sa buduje verejný vodovod a zatiaľ je tam len dodávka neupravenej vody asi pre 5 tisíc obyvateľov, t. j. asi 4 % obyvateľov okresu. V pláne do roku 1970 je zaradená výstavba vodovodu v Galante a Seredi. Inak ani jediná obec nie je zapojená na vodovod.

Pri pohovoroch s občanmi sa javí riešenie otázky zásobovania vodou veľmi naliehavým. Väčšina obyvateľov je zásobovaná vodou z verejných alebo súkromných studní, z ktorých podľa zistenia hygienikov až 75 % nevyhovuje z chemickej, bakteriologickej a biologickej stránky.

Situáciu zhoršuje ešte tá skutočnosť, že kvalita vodných zdrojov je stále viac ohrozovaná používaním chemických látok v poľnohospodárstve, no predovšetkým znečisťovaním spodných vôd priemyselnými vodami vyúsťujúcimi do našich tokov. V mnohých obciach pozdĺž toku Malého Dunaja, Čiernej vody, Dudváhu, ako napríklad v Hrubom Šúri, Hurbanovej Vsi, Jelke a iných sa voda už vôbec nedá použiť na pitie a na varenie. Preto treba chrániť vodné zdroje od znečistenia odpadovými vodami z priemyslu.

Súdruh povereník vo svojej zpráve tiež poukazuje na to, že v najbližších rokoch najnaliehavejšou úlohou je riešiť zásobovanie obyvateľov miest a priemyselných centier s novou bytovou výstavbou vodou. Nedostatok pitnej vody a zásobovanie obyvateľstva dedín dobrou pitnou vodou teda nebude v najbližšom období uspokojivo riešené a pritom treba brať ohľad na to, že obyvatelia dedín si bytovú otázku musia riešiť výstavbou rodinných domčekov sami, teda s väčšou námahou a odriekaním sa, že sa pritom často zadĺžia.

Súhlasím s tým názorom, že zásobovanie obyvateľov dedín treba riešiť výstavbou miestnych vodovodov, úpravou a výstavbou miestnych zdrojov vody pri využití iniciatívy a ochoty obyvateľstva prispieť svojou prácou k tejto výstavbe.

Avšak pokladám za potrebné svojpomocnej forme výstavby miestnych vodovodov, či už v akcii "Z" alebo združovaním investícií zainteresovaných zložiek, ako napríklad JRD, miestny závod, škola, MNV a podobne, poskytnúť účinnú pomoc a dať organizovanú formu, práce robiť pod vedením odborných vodohospodárskych organizácií, ktoré by zodpovedali za správne technické a čo najhospodárnejšie riešenie.

Pre takúto formu výstavby je ďalej potrebné zabezpečiť projektovú prípravu, no predovšetkým materiálno-technické zásobovanie, hlavne rúrovým materiálom.

Odporúčam tiež vyskúšať tam, kde nie je dostatok kvalitnej vody, menšie úpravovne vody, ktoré u nás už vyrábame. K nim by bolo možné postaviť ako zásobník upravenej vody v Maďarsku už osvedčené hydroglobusy a vybudovať rozvod vody svojpomocou občanov, ktorý by neskôr mohol slúžiť i na definitívny vodovod. Tento rozvod vody by zatiaľ mohol zásobovať výtokové stojany len na niekoľkých miestach v obci. Takýmto zásobovaním by sa k spokojnosti občanov situácia na našich dedinách podstatne zlepšila. Potom by občania nemuseli čakať celé hodiny v rade pri jedinej studni v obci, aby si mohli nabrať za dve vedrá pitnej vody. Takáto je dnes ešte situácia i v okresnom sídle Galante.

Pre zásobovanie obcí vodou i bez úpravy vody by bolo možné využiť ako zdroje vody už vybudované hydrogeologické vrty, ktorých je v našom okrese mnoho.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Dunaja pri Trsticiach, ktorej realizácia sa stále odďaľuje. Je to hospodárstva. Na území nášho okresu, ako iste aj v ostatných okresoch, je riadenie vodného hospodárstva roztrieštené, pretože sa vodohospodárskou činnosťou zaoberajú viaceré organizácie v rezorte Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

Súdruh povereník B o ď a vo svojom referáte hovoril o novej organizácii vodného hospodárstva. Očakávame, že riešenie vodohospodárskych problémov bude pri novom riadení lepšie koordinované, jednotné, komplexné, na vysokej odbornej úrovni a bude zárukou čo najhospodárnejšieho využívania prostriedkov.

V našom okrese bolo na úseku vodného hospodárstva vybudované mnoho užitočných diel, hlavne na úseku ochrany proti povodniam, i keď ešte nie je vybudovaná ochranná hrádza Malého Dunaja pri Trsticiach, ktorej realizácia sa stále odďaľuje. Je to už posledný nechránený úsek na území nášho okresu.

Odvedenie vnútorných vôd a odvodnenie pozemkov v našom okrese postupovalo doteraz dobre. Naši vodohospodári umožnili využiť odvodňovacie sústavy aj na dodávky závlahovej vody v letnom suchu. A preto záleží na poľnohospodároch, aby túto vodu využili na závlahy poľnohospodárskych plodín. Popri tom sa v našom okrese budujú veľkoplošné závlahové stavby pozdĺž toku Čiernej vody a v oblasti Šaľa-Kolárovo.

Výstavbou všetkých spomenutých vodohospodárskych diel a zariadení sa na území nášho okresu podstatne zlepšili podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby a celkový rast životnej úrovne, za čo patrí vďaka našej strane a vláde.

Dúfame, že i naše ďalšie naliehavé potreby, hlavne však zásobovanie obyvateľov dobrou, zdravou pitnou vodou, budú čo najskôr k úplnej spokojnosti našich občanov riešené.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslankyni Vaculovej.

Slovo dávam poslancovi Machatovi. Poslanec Machata:

Vážená Slovenská národná rada!

Rozvojom priemyslu v štáte a s koncentráciou obyvateľstva do miest vystupuje do popredia čoraz naliehavejšia otázka riedenia vodného hospodárstva. Táto otázka sa stáva jedným z dôležitých predpokladov úspešného rozvoja národného hospodárstva. Československo je prakticky odkázané iba na vlastné zdroje vody, ktoré sú značne obmedzené a v suchých rokoch máme k dispozícii len asi 14 miliárd m3 vody. Tá je navyše nerovnomerne rozdelená podľa jednotlivých povodí. Je to dané tým, že naša republika je položená pri hlavnom európskom rozvodí a na našom území sú zväčša horné toky alebo pramenné oblasti. Z toho vyplýva, že stavy na našich riekach sú závislé od atmosferických zrážok a značne kolíšu. Tieto fakty robia prácu vodohospodárskej služby vysoko náročnou a vyžadujú značné náklady na úpravu vodného režimu v našom štáte.

Celkový objem investícií do odvetvia vodného hospodárstva za roky 1945-1964 bol 24 miliárd korún. Vybudovalo sa veľa významných vodohospodárskych diel, ako sú kaskády na Vltave a Váhu, rôzne nádrže, z ktorých jednou je aj slovenské more na Orave, a rad ďalších významných stavieb.

Počet obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov vzrástol zo 40, 5 % na 50, 7 % a percento obyvateľov zapojených na kanalizačnú sieť z 29 % na 41 %. Treba však povedať, že aj napriek tomu je situácia vo vodnom hospodárstve vážna, najmä na Slovensku. Je preto správne, že dnešné plénum Slovenskej národnej rady rieši túto závažnú otázku a dovoľte preto, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby som i ja svojím skromným diskusným príspevkom prispel k riešeniu nastoleného problému, najmä z dvoch hľadísk.

Predovšetkým chcem ako člen zdravotnej komisie Slovenskej národnej rady poukázať na to, ako vplýva zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie sídlisk na zdravotný stav obyvateľstva. Potom ako poslanec by som rád upozornil na niektoré vodohospodárske problémy v mojom volebnom obvode a vôbec v okrese Prievidza, z ktorých niektoré sú spomenuté aj v zpráve.

Zásobovanie obyvateľstva zdravotne nezávadnou pitnou vodou je z hľadiska hygienicko-protiepidemického veľmi závažným problémom. Akékoľvek nedostatky kvality, ale aj množstva môžu mať za následok ohrozenie zdravia veľkého počtu ľudí. A práve na tomto úseku je situácia veľmi neuspokojivá. Na Slovensku je zásobovaných len 31, 7 % obyvateľov verejným vodovodom (v Čechách je to vyše 60 %, v Bulharsku 71 % a vo Veľkej Británii dokonca 88 %). Treba však zdôrazniť, že hygienickým požiadavkám vyhovujú iba tie vodovody, ktoré boli vybudované v posledných rokoch. Podľa údajov Krajskej hygienicko-epidemiologickej stanice v Banskej Bystrici bolo v Stredoslovenskom kraji v roku 1964 - 49, 5 % vzoriek vody z vodovodov závadných.

Príčiny závadnosti vody sú najmä tieto:

1.   opotrebovanie a zlý technický stav vodárenských zariadení

2.   okresná vodohospodárska služba nevykonáva systematickú údržbu

3.   nevyhovujú pásma hygienickej ochrany pramenísk

4.   ďalej sú to nedostatky v chlórovaní vody a nakoniec

5.   okresné vodohospodárske správy zväčša nerobia vyšetrenia vody z verejných vodovodov, hoci ako výrobcovia sú povinní tieto kontroly zabezpečovať.

Pri terajšej organizácii a vybavení vodohospodárskej služby, ako aj prostriedkov dávaných na údržbu a generálne opravy vodovodov a vodárenských zariadení sa nedá očakávať v dohľadnom čase výraznejšie zlepšenie. Naopak, v rokoch 1963-1964 došlo k podstatnému zhoršeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, najmä nedostatočnou údržbou a pripájaním ďalších sídlisk na existujúcu vodárenskú sieť, bez potrebného zvýšenia vodných zdrojov.

Hygienicky nezabezpečené vodné zdroje sú stálym nebezpečím a predpokladom pre vznik epidémie. Na zhoršujúcu sa situáciu v zásobovaní pitnou vodou najlepšie ukazuje niekoľkonásobne zvýšený výskyt niektorých črevných nákaz, ako brušný týfus, dizentéria a iné. Napríklad v Rači ochorelo 117 obyvateľov na brušný týfus. Bezprostrednou príčinou kontaminácie bol nedostatok vody v meste a následné svojvoľné zapojenie vodovodnej prípojky na domáci vodovod, ktorý dostával vodu z kontaminovanej studne. V Martine vznikla v roku 1963 epidémia dizentérie z nezabezpečeného vodného zdroja verejného vodovodu. V súvislosti s nedostatkom vody hospodárski činitelia pripojili závadnú studňu bez splnenia požiadavok okresného hygienika.

K explozívnej epidémii dizentérie došlo aj v Banskej Štiavnici, kde cestou prenosu bola tiež voda z vodovodu.

V  apríli a v máji 1964 bola v Kysuckom Novom Meste rozsiahla epidémia infekčnej žltačky. Ochorelo 300 obyvateľov mesta a okolia. K prenosu nákazy došlo kontaminovanou vodou z mestského vodovodu. Vodovod bol postavený v roku 1950 so stavebnými závadami a bezprostrednou príčinou jeho kontaminácie boli neodborné zásahy, umožňujúce preniknutie splaškov do vodovodnej siete, pričom chlórovacie zariadenia neboli v poriadku.

V  súčasnosti asi 66 % obyvateľstva na Slovensku používa vodu zo studní. Podľa previerok 70 % studní nevyhovuje hygienickým požiadavkám. Tento stav je znepokojujúci najmä preto, že pri súčasnom trende sa nedá očakávať podstatné zvýšenie zásobovania obyvateľstva vodou z vodovodov. (V roku 1970 sa predpokladá len 40, 5 %. )

Napriek tomu, že sa v posledných desiatich rokoch postavil celý rad nových studní, situácia sa z roka na rok zhoršuje. Príčiny sú najmä v tom, že i nové stavby sú technicky zle vybudované a chýbajú prostriedky na údržbu a rekonštrukciu starších studní. Navyše niet odborných pracovníkov-studniarov. Vládne uznesenie číslo 813 z roku 1962 ukladá organizovať studniarske čaty. Toto uznesenie sa však neplní.

Už sa spomínalo, že vo Veľkých Stankovciach ochorelo koncom marca a začiatkom apríla roku 1964 323 obyvateľov na brušný týfus. Cestou prenosu bola voda zo studne čerpaná do školského vodovodu, kontaminovaná pretekaním odpadových vôd z kanalizácie, prebiehajúcej 6 m od studne. Studňa sama bola stavebne závadná a okresný hygienik darmo od roku 1957 bezvýsledne upozorňoval na závadnosť studne i na závadné výsledky vyšetrenia vzoriek vody. Po zistení príčin epidémie Okresný stavebný podnik v Trenčíne vybudoval podľa schváleného projektu pre Základnú deväťročnú školu vo Veľkých Stankovciach novú studňu, avšak aj v tejto novej studni je voda závadná. Príčinou je zatekanie povrchovej vody do studne, následkom zle vykonaných stavebných prác.

Podobne v Borši, okres Trebišov ochorelo na dizentériu 119 žiakov Základnej deväťročnej školy. V Michalovciach ochorelo 75 obyvateľov na dizentériu. Aj tu bola cestou prenosu voda zo studní kontaminovaných pri zvýšení hladiny Laborca. V odbornom učilišti v obci Nitrianska Streda ochorelo na epidemický zápal pečene v decembri roku 1964 - 36 žiakov. Nákaza sa šírila vodou zo závadnej studne učilišťa. Hygienicko-protiepidemická služba už od roku 1960 žiadala výstavbu novej studne a rekonštrukciu kanalizácie. Tieto opatrenia sa však neuskutočnili.

Situácia v zneškodňovaní tekutých odpadových látok na Slovensku je ešte horšia. Je veľká disproporcia medzi počtom obyvateľov zásobovaných vodovodmi, ktorých je 31, 7 %, a počtom obyvateľov bývajúcich v domoch zapojených na verejnú kanalizáciu, ktorých je len 21, 2 %. Tento nepomer sťažuje hygienickú ochranu životného prostredia, najmä proti črevným nákazám. Okrem toho v mnohých prípadoch je existujúca kanalizačná sieť zastaralou a nevyhovuje svojmu cieľu.

Čistiace stanice splaškových vôd nie sú vybudované, resp. nefungujú, a splašky sa často vypúšťajú do vodných tokov priamo. Výstavba kanalizácie a čistiacich staníc nie je zosúladená s bytovou výstavbou. Treba uplatňovať stanovisko, že výstavba verejnej kanalizácie sa má robiť v predstihu a v čo najkratšom čase treba vyrovnať počet obyvateľov, zásobovaných verejnými vodovodmi, a počet obyvateľov, používajúcich verejnú kanalizáciu.

Podľa predbežného návrhu sa má zvýšiť počet obyvateľov bývajúcich v domoch zapojených na verejnú kanalizáciu z terajších 21, 2 % len na 28, 5 % ku koncu roku 1970. Táto skutočnosť povedie k tomu, že už aj tak nepriaznivý pomer medzi vodovodmi a kanalizáciou do roku 1970 sa ešte zhorší.

V obci Partizánska Ľupča, okres Liptovský Mikuláš, bola v marci 1964 epidémia brušného týfusu. V tejto epidémii bolo rozhodujúce znečistenie fekálnymi splaškami zo štátnych majetkov, ktoré sú umiestené nad obcou. Jeden zo záchodov bol vzdialený len 3 m od potoka, z ktorého obyvatelia vo veľkom množstve používajú vodu nielen na umývanie, ale aj na pitie a varenie.

Liptovský Mikuláš je zásobovaný od roku 1956 prakticky povrchovou vodou z Demänovky, upravenou provizórne len chlórovaním. Výstavba komplexnej úpravne vody, ktorá bola podmienkou pri vodoprávnom pokračovaní, sa z roka na rok odkladá. Vzhľadom na to, že nie je dobudované odkanalizovanie splaškov z objektov v Demänovskej doline a tie sa môžu dostať do Demänovky, hrozí tu potencionálne nebezpečie epidémie veľkého rozsahu.

O nedostatkoch v zásobovaní vodou bolo informované dňa 14. mája 1964 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v zpráve o zvýšenom výskyte dizentérie a brušného týfusu na Slovensku v roku 1963 a 1964.

Ako vyplýva z rozboru súčasného stavu a hlavných úloh vodného hospodárstva na Slovensku v najbližších rokoch, tempo výstavby vodovodov a kanalizácie je obmedzené pomalým rastom stavebných a strojárskych kapacít a nedostatočným predstihom v projektovej pripravenosti. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v zásobovaní pitnou vodou a v odkanalizovaní sídlisk treba zabezpečiť, aby aspoň úlohy, uvedené v zpráve, sa v plnej miere splnili.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Aj v mojom volebnom obvode je v odvetví vodného hospodárstva niekoľko problémov. Pri dobývaní uhlia do vyrúbaných priestorov odteká spodná voda a v sídliskách v okolí baní sa to prejaví nedostatkom vody v studniach. Pri starších podnikoch, ako Novácke bane a Veľkobaňa Handlová, je situácia vyriešená vodovodmi, avšak okolie nového závodu bane Cígeľ si vyžaduje urýchlené riešenie. V obciach Sebedražie a Cígeľ obyvatelia pociťujú vážne ťažkosti, vyplývajúce z nedostatku vody z horeuvedených príčin.

V  mojom volebnom obvode je pomerne vysoko rozvinutý priemysel, hlavne chémia, elektrárne a bane. Prevádzka týchto podnikov je veľmi náročná na pitnú a úžitkovú vodu. Doteraz je zásobených pitnou vodou z vodovodu zhruba 48 tisíc obyvateľov, v čom sú zahrnutí zväčša obyvatelia miest Prievidze, Handlovej a Novák. Iba vo veľmi malej miere pre nedostatok finančných prostriedkov, ale i nedostatočnú kapacitu stavebných organizácií (prípadne ich nezáujem o výstavbu malých vodovodov, ktoré sú pre nich stratové) budujú sa vodovody v ostatných obciach, hoci tie nemajú dostatok zdrojov vody, alebo jestvujúce zdroje vody sú úplne znečistené.

Z tohto hľadiska je preto potrebné plne podporovať svojpomocnú výstavbu v akcii "Z", keďže táto sa stretla u občanov s plným pochopením. V súčasnom období vodohospodárski pracovníci okresu stoja pred vážnym problémom do termínu realizácie druhého vodného zdroja pre Prievidzu zabezpečiť dostatočné množstvo vody, hlavne pre banícke mesto Prievidzu. V tomto meste vzhľadom na rozvoj banského a chemického priemyslu veľkým tempom napreduje výstavba bytových jednotiek, ktoré kladú ročne značnú požiadavku na dodávku pitnej vody. Tieto požiadavky z vlastných zdrojov nie je možné zabezpečiť. Preto sa zabezpečuje prívod vody z okresu Martin. Treba však poznamenať, že vodohospodárski pracovníci tu narážajú na ťažkosti vyplývajúce zo spôsobu riadenia vodného hospodárstva. Keďže je riadené okresne, často pri medziokresnom konaní sa presadzujú miestne záujmy a vyriešenie problému je zdĺhavé.

Vzhľadom na uvažovaný rozvoj priemyslu, a tým i na bytovú výstavbu v dohľadných rokoch je žiadúce, aby Slovenská plánovacia komisia počítala s výstavbou vodárenskej nádrže s úpravňou vody na Tužinke tak, ako je navrhnuté v štátnom vodohospodárskom pláne. Realizáciou uvedenej nádrže bude možné v plnej miere kryť požiadavky priemyslu a obyvateľstva pitnou vodou.

Zvlášť ústredným problémom v okrese Prievidza je dodávka úžitkovej vody pre priemyselné závody v oblasti Novák. Rozvoj týchto závodov kladie také vysoké požiadavky na úžitkovú vodu, že ich nie je možné už v tomto období jestvujúcimi zdrojmi a vodohospodárskymi zariadeniami splniť. Týmito zariadeniami i za cenu úplného čerpania vody z toku Nitry v Novákoch v letnom období je zabezpečená dodávka vody pre Chemické závody Wilhelma Piecka a ENO I. a II., avšak nie je zabezpečená požiadavka na prevádzku ENO III., prípadne ani požiadavka na ďalšie rozšírenie Chemických závodov Wilhelma Piecka hlavne v letnom období. Vodohospodárski pracovníci okresu upozorňovali nadriadené orgány, včítane Slovenskej plánovacej komisie, na nepriaznivú situáciu v dodávke úžitkovej vody a dožadovali sa urýchlenej výstavby novej vodnej nádrže. Podľa mojich predbežných informácií sa výstavba ďalšej vodnej nádrže má uskutočniť až po roku 1970. Za daného stavu sa predpokladá, že v letnom období nebude dostatok úžitkovej vody pre závody a je preto potrebné už dnes zo strany vyšších orgánov určiť, ktorý závod v Novákoch a v akej miere bude obmedzovať výrobu.

Je, pravda, otázne, či závody s takou dôležitou výrobou je správne obmedzovať. Taktiež nie je možné uvažovať o závlahách pre poľnohospodárstvo. Pôvodne sa rátalo s výstavbou vodnej nádrže buď na toku Nitrice, buď Handlovky. Na základe toho bolo potrebné vydať na obe lokality stavebný uzáver pre občiansku a inú výstavbu. Hoci v minulom roku sa urobil prieskum oboch lokalít, nebolo do dnešného dňa úplne rozhodnuté, kde sa bude priehrada realizovať a či bude možné na druhej lokalite zrušiť stavebný uzáver.

Na úseku čistoty vody prijaté uznesenie vlády č. 385/1960 a 949/1963 určili presne, ktoré závody sú povinné vybudovať v stanovenom termíne čistiace stanice odpadových vôd, čím by sa podstatne zlepšila kvalita vody v tokoch. Chybou však bolo, že uvedené uznesenia neboli totiž v súlade s kapacitou stavebných organizácií a hlavne s výrobcami technologického zariadenia. Tak sa stáva, že dodávateľ technologického zariadenia odmieta zabezpečovať dodávky komplexne, ale len kusove. Tým sa výstavba čistiacich staníc značne predlžuje oproti termínom; tak sa stáva, že výstavba malej čistiacej stanice trvá až niekoľko rokov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že najväčší znečisťovateľ toku Nitry, Chemické závody Wilhelma Piecka, síce vybudovali čistiacu stanicu, ale situácia sa na toku nezmenila. Príčina je v tom, že v dôsledku úsporných opatrení bola zriadená technológia čistenia chemických odpadových vôd, avšak nebola výskumom dostatočne overená. Len tak sa stalo, že čistiaca stanica bola vybudovaná, ale kvalita vody sa vôbec nezlepšila, čím trpí poľnohospodárstvo i závody až po samotné mestu Nitru.

Na zlepšenie situácie vo vodnom hospodárstve, hlavne pokiaľ ide o výstavbu vodovodov a kanalizácií v obciach, bolo by správne na tento cieľ použiť finančné prostriedky, získané sankcionovaním závodov v rámci okresu za nedodržiavanie zákonných opatrení na úseku vodného hospodárstva.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Ľudia, priemysel a poľnohospodárstvo potrebujú zdravú a čistú vodu. Naše deti potrebujú čisté rieky, aby sa mohli bezstarostne kúpať a užívať krásu leta. Život vo vode si ťažko predstaviť bez Čistej vody. Bude preto aj od nás závisieť, aby v slovenských riekach netiekli mútne vody. Urobme všetko pre splnenie uznesenia, ktoré dnes prijmeme, aby sme spokojne mohli povedať, že máme svoj podiel na spríjemnení nášho života. Česť práci!

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi Machatovi. Dávam slovo poslancovi L e c o v i.

Poslanec Leco:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Dovoľte, aby som k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo s. prof. dr. B o ď u poukázal na súčasný stav v plnení úloh a problémov na úseku vodného hospodárstva vo Východoslovenskom kraji.

Pri rýchlom raste výroby, prudkom rozvoji poľnohospodárskej výroby, vzraste spoločenskej potreby a pri zvyšovaní kultúry bývania vo Východoslovenskom kraji sa kladú stúpajúce nároky na vodu, ktorých uspokojovanie spôsobuje už dnes veľmi vážne starosti a ktoré sa budú v budúcnosti ešte stupňovať.

Zvlášť kritická situácia je v našom kraji na úseku zdravotnetechnickom, či už v zásobovaní obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou alebo v odkanalizovaní miest a obcí. V niektorých oblastiach nášho kraja, ako v Košiciach, Prešove, v Spišskej Novej Vsi, Vranove atď., stáva sa voda limitujúcim činiteľom, či už vo výstavbe plánovaných sídlisk alebo plánovaného priemyslu, menovite potravinárskeho. Pri riešení týchto otázok v kľúčových oblastiach dostali sme sa dnes do takého stavu, že nie sme už prakticky schopní preklenúť v niektorých rokoch nedostatok vody, resp. udržať normu spotreby vody a budú sa musieť vykonať čo najprísnejšie opatrenia pri hospodárení tou vodou, ktorá bude k dispozícii.

K týmto nedostatkom možno počítať aj to, že náš kraj z hľadiska vodného hospodárstva má pomerne nepriaznivé položenie. Výskyt spodných vôd - nachádzajúcich sa v aluviálnych náplavách riek - je čo do množstva pomerne rozptýlený a čo do kvality vyžaduje vo väčšine prípadov úprava vody.

V budúcnosti budeme musieť a budeme nútení odoberať pitnú vodu na zásobovanie obyvateľov po patričnej úprave aj z vodných tokov, v čom nám však bude brániť vysoký stupeň znečisťovaných tokov.

Kritický stav v zásobovaní obyvateľstva v našom kraji vidíme v porovnaní s celoštátnym priemerom, keď pri 50 % zásobovaní obyvateľov z verejných vodovodov a 40 % zapojení na kanalizačnú sieť je v našom kraji len 32 % obyvateľov zásobovaných vodou z vodovodu a 25 % býva v domoch zapojených na kanalizačnú sieť. No niektoré kraje v našej republike dosahujú podstatne vyššie percento než je celoštátny priemer.

I tento celokrajský priemer je ovplyvnený lepšou skutočnosťou v samotných Košiciach a v Prešove. Ten istý ukazovateľ je však oveľa horší, keď vezmeme okresy ako samostatné celky. Tak napríklad okres Bardejov má len 11, 3 %, v okrese Trebišov je len 8, 4 % obyvateľstva zapojených na vodovod a 9, 8 % a 2, 2 % zapojených na kanalizáciu. To znamená, že aj v samotnej výstavbe a zaraďovaní kapacít do prevádzky má Východoslovenský kraj oproti ostatným krajom oprávnené požiadavky na vyššie dotácie výstavby zdravotnej techniky už na roky 1966-1970, ktoré si vynucuje aj rozvíjajúci sa priemysel a stúpajúce počty pracovných príležitostí, či už v rámci Východoslovenských železiarní alebo iných priemyselných podnikov.

Požiadavku vyššej sumy na výstavbu zdravotne-technických zariadení do roku 1970 podporuje aj jedna zaujímavá skutočnosť, a to stav na niektorých vybudovaných a do prevádzky odovzdaných kapacitách. Ide konkrétne o tie kapacity, ktoré sa toho času využívajú iba na 20-30 %, ako napríklad Muránsky skupinový vodovod v okrese Rožňava, postavený nákladom 34 a pol milióna korún, a Pobodrožský skupinový vodovod v okrese Trebišov, postavený nákladom 37 a pol milióna korún. Pozrime sa bližšie na ekonomiku týchto diel. Muránsky skupinový vodovod má slúžiť svojou celkovou kapacitou 118 l/sek na zásobovanie 35 tisíc obyvateľov čistou, nezávadnou pitnou vodou. V skutočnosti je zásobených iba 10 300 obyvateľov, čo znamená, že veľké dielo a drahé dielo slúži nášmu obyvateľstvu i nášmu národnému hospodárstvu len na 31 %. Ak by sme na hotový Muránsky skupinový vodovod zapojili všetky ďalšie a pôvodne plánované obce v počte 19 až 20 tisíc obyvateľov, s investičným nákladom asi 18, 0 mil. Kčs, predstavovalo by to ročne tržbu za odobratých 1 168 000 m3 vody ďalších 817 600 Kčs, t. j. spolu ročná tržba by dosahovala namiesto 421 000 Kčs cca 1 238 600 Kčs, a to už predsa stojí za uváženie, či uvoľniť príslušnú sumu na vybudovanie potrebnej siete. Tým by sme dosiahli aj to, že napriek nedostatku akostnej pitnej vody neodtekalo by nám cca 60-70 l/sek hotovej vyrobenej vody bez užitočného využitia.

Podobná situácia je aj na Pobodrožskom skupinovom vodovode, kde z celkovej kapacity 75 litrov za sekundu využíva sa pre 6 obcí len 30 litrov za sekundu. Pri doplnení potrebnej siete by sa získalo pre národné hospodárstvo ďalších vyše 817 600 Kčs, čiže spolu 1 062 880 Kčs. Spolu len pri týchto čiastočne hotových dielach by sme získali ročne vyše dvoch miliónov korún, ktorá suma nielenže by pokryla pri týchto dielach dnešné ročné odpisy, ale aj alikvotnú časť odpisov budúceho diela, t. j. diela vybudovaného na zapojenie navrhovaných obcí na uvedené skupinové vodovody.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Nazdávam sa, že to vyzerá asi tak, ako keby sme postavili veľkú továreň na ročnú výrobu 5 miliónov párov obuvi, ale kompletné vybavenie by sme dali len do malej haly, kde by sme mohli produkovať za rok len pol milióna párov obuvi. Tieto skutočnosti ovplyvňujú ekonomiku uvedených okresov i celého kraja natoľko, že napr. v okrese Trebišov stojí 1 m3 vyrobenej vody až 1, 83 Kčs, kým celoslovenský priemer sa pohybuje okolo 0, 60 Kčs. Aj táto skutočnosť poukazuje na neprimeranú efektívnosť hospodárenia i výroby pitnej vody, t. j. vysoké náklady vrátane odpisov proti množstvu vyrábanej vody.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Súdruh povereník vo svojej zpráve poukázal aj na nedostatočný rozsah generálnych opráv a údržby vodohospodárskych diel, čo má za následok predčasné starnutie týchto základných prostriedkov. Pri porovnaní len počtu pracovníkov na zdravotnej technike vo Východoslovenskom kraji zistíme, že podľa celoštátnej normy optimálnych ukazovateľov, potreba pracovníkov na prevádzku a údržbu na jestvujúce základné prostriedky na tomto úseku je krytá len na 70 %.

Na vodných tokoch a vodných dielach nie je situácia o nič lepšia. Vodohospodárske organizácie Východoslovenského kraja spravujú 2370 km tokov, z toho len 452 km upravených, t. j. len 19 %. Okrem toho okresné vodohospodárske správy v kraji spravujú 540 km ochranných hrádzí proti povodniam, 517 km zavodňovacích a odvodňovacích kanálov, 5 prečerpávacích staníc, 16 hatí a 8 nádrží - s retenčným priestorom vyše 12 mil. m3. Hodnota základných fondov na tomto úseku dosahuje výšku 1 miliardy 204 miliónov korún.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP