Čtvrtek 27. května 1965

vysoká produktivita práce) z týchto dôvodov bol vyšší, aby tak tepelné a atómové elektrárne mohli pracovať s najlepšou účinnosťou a efektívnosťou. Napríklad v Sovietskom sväze, hoci majú lacné zdroje palív a vyvinuté atómové elektrárne, predsa zvyšujú podiel vodných elektrární na výrobe elektrickej energie z 18 % v roku 1957 na vyše 23 % v roku 1965. Rovnako v uvažovanej perspektíve treba pripravovať výstavbu klasických prečerpávacích vodných elektrární na Slovensku v miestach, kde sú najpriaznivejšie podmienky technické i ekonomické.

Mnohostranný význam vody v prírode a hospodárskom živote jej využívanie v priemysle, poľnohospodárstve, pre obyvateľstvo, výrobu energie, plavbu, rekreáciu, ako aj požiadavky ochrany pred škodlivými povodňami a biologické dôsledky násilných zásahov do vodného režimu - nutne vyžadujú, aby sa pri vodohospodárskych riešeniach rešpektovali všetky hľadiská, aby sa zabezpečil vzájomný súlad záujmov a tak dosiahol optimálny účinok opatrení, ktoré na úseku vodného hospodárstva plánujeme vykonať.

Napriek tomu, že doterajšie rozbory ukazujú, že v mnohých oblastiach republiky sa voda stala limitujúcim činiteľom ďalšieho hospodárskeho rozvoja a celková bilancia vody je z hľadiska perspektívnej potreby napätá, máme u nás značné rezervy na zabezpečenie ďalšieho rozvoja odvetví náročných na vodu v oblastiach doteraz málo využívaných tokov, ako napríklad rieky Dunaj, Hron, Poprad, dolný Váh a Bodrog.

Pre úspešné plnenie plánovaných úloh vodného hospodárstva v súvislosti s potrebami rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva, rastu životnej a kultúrnej úrovne, má rozhodujúci význam investičná výstavba. Do roku 1970 i v ďalšom období budeme do vodného hospodárstva investovať značné prostriedky.

Doposiaľ však nemôžeme byť spokojní s plnením plánu investičnej výstavby. Na jednej strane prostriedky sú k dispozícii, na druhej strane sa často plán neplní. Je to najmä na úseku výstavby vodovodov, kanalizácií a čistiacich staníc. Je to spôsobené jednak nedostatočným predstihom v prieskumných a výskumných prácach zabezpečovania vodných zdrojov, zaostávaním projektovej prípravy a nedostatočnou kapacitou stavebno-montážnych organizácií u dodávateľov technologických zariadení a montáží. I keď pre plánovanú vodohospodársku výstavbu kapacita stavebnomontážnych organizácií vyzerá priaznivo, je potrebné v náplni práce porobiť štrukturálne zmeny vzhľadom na zvyšujúci sa podiel výstavby vodovodov, kanalizácií, čistiacich staníc, ako aj na údržbu a generálne opravy rozsiahlych základných fondov vo vodnom hospodárstve.

To vyžaduje dobudovať stavebno-montážne podniky z kádrovej stránky, vybaviť ich vhodnou mechanizáciou pre budovanie týchto stavieb, vytvárať špecializované stavebno-montážne kapacity. Rovnako je potrebné dobudovať špeciálne kapacity stavebnej výroby na realizovanie investičnej výstavby na úseku meliorácií, hlavne závlah.

Vychádzajúc z rozboru dnešného stavu a vývoja potrieb vody do budúcnosti, vzhľadom na obmedzený rozsah ovládateľnosti nášho vodného režimu a z toho vyplývajúcich ťažkostí v zásobovaní vodou v našich podmienkach, je potrebné na všetkých úsekoch uplatňovať prísny a komplexný režim hospodárenia s vodou. Túto zásadu treba dôsledne uplatňovať predovšetkým u samotných užívateľov vody, kde sa dajú hospodárnym využitím vody znížiť nároky na jej množstvo.

Požiadavka komplexnosti hospodárenia s vodou, obmedzovanie nadmernej spotreby a strát a zabránenie znečisťovania tokov vyžaduje sa zamyslieť nad tým, aby užívatelia vody hradili skutočné náklady na jej výrobu a straty v zmysle zásad novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Dá sa očakávať, že postupné a premyslené zavádzanie ekonomických zásad hradenia skutočných nákladov za výrobu a stratu vody užívateľmi vyvinie žiadúci tlak na hospodárenie vodou, zvýšenie starostlivosti o čistotu vôd, znižovanie noriem potreby a spotreby vody využívaním najnovších poznatkov vedy a techniky v technológii výroby a pod.

Náročné úlohy, ktoré má v uvažovanej perspektíve zabezpečovať vodné hospodárstvo, vyžadujú, aby sme sa tiež zaoberali jeho dnešným postavením a usporiadaním najmä z hľadiska uplatnenia zásad novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.

Súčasný stav vodného hospodárstva je taký, že táto činnosť je roztrieštená a medzi jednotlivými organizačnými stupňami niet vzájomnej nadväznosti, čo sa prejavuje v nekomplexnosti hospodárenia s vodnými zdrojmi, v nedostatočnom technickom vývoji a celkove v malej efektívnosti riadenia činnosti vodného hospodárstva.

Odvetvie vodného hospodárstva je prevažnou časťou svojich činností jedným z odvetví, zabezpečujúcich rozvoj výrobných síl, rast životnej a kultúrnej úrovne. Povaha odvetvia, najrozličnejšie využívanie vody, spravidla mnohoúčelovosť vodohospodárskych diel a zariadení odôvodňuje nutnosť riadiť vodné hospodárstvo komplexne a z hľadiska celospoločenských záujmov.

Ukazuje sa nutné riadiť vodné hospodárstvo pri zabezpečovaní

komplexnosti v účelne zoskupených povodiach na podnikových princípoch. V tomto smere sa v súčasnosti podrobnejšie rozpracúvajú návrhy a v najbližšom čase budú predložené vláde na schválenie.

V období od roku 1960 riadili vodné hospodárstvo národné výbory a pri tejto činnosti dosiahli niektoré významné úspechy, hlavne pri organizovaní vodohospodárskej výstavby miestneho významu využitím iniciatívy občanov, v protipovodňovej službe a na iných úsekoch.

Pri obmedzenej územnej pôsobnosti nemohli národné výbory riešiť vodohospodárske problémy komplexne z hľadiska uzatvoreného bilančného celku - t. j. povodia, pretože medzi jednotlivými vodohospodárskými organizáciami neexistovali žiadne hospodárske vzťahy. Tak nebolo možné jednotne usmerňovať a odborne riadiť investičnú výstavbu, technický rozvoj, vybaviť organizácie s malou územnou pôsobnosťou modernou technikou tak, aby to bolo rentabilné, narastal administratívny aparát a uplatňovali sa administratívne formy riadenia, nebolo možné ekonomicky využiť materiálové zdroje a rezervy.

V  novej organizácii bude potrebné sústrediť riadenie do väčších celkov, čím sa umožní prechod z rozpočtového na chozrasčotné hospodárenie. Nové podniky by niesli plnú zodpovednosť za celú hospodársku činnosť na úseku vodného hospodárstva.

Tým vystúpi do popredia úloha národných výborov ako orgánu štátnej moci a správy, ktoré budú cestou perspektívnych a ročných plánov usmerňovať a rozhodovať o rozmiesťovaní investícií v súlade s potrebami hospodárskeho rozvoja na spravovanom území.

Ďalej budú kontrolovať, ako sa budú uplatňovať ustanovenia zákona o vodnom hospodárstve, a sledovať, aby snaha podnikov po dosiahnutí čo najlepších hospodárskych výsledkov nebola v rozpore s celkovými potrebami spoločnosti.

Významnou úlohou národných výborov je organizovať v spolupráci s vodohospodárskými organizáciami svojpomoc občanov pri vodohospodárskej výstavbe miestneho významu, hlavne vodovodov, studní, kanalizácií, malých nádrží a úprav miestnych potokov, a tak pomôcť dobrovoľnou bezplatnou prácou občanov k rozmnoženiu prostriedkov, ktoré spoločnosť na vodohospodársku výstavbu dáva.

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

Sme si všetci vedomí toho, že v prírodných podmienkach nášho štátu pri našich obmedzených vodných zdrojoch ďalší rozvoj

národného hospodárstva a rast životnej úrovne nášho ľudu treba proporcionálne zabezpečovať rozvojom vodného hospodárstva. Na tieto ciele určujeme v budúcom období vyššie investičné prostriedky. To nás však súčasne musí viesť k tomu, aby sme všestranne prísne a komplexne hospodárili s vodou a starali sa o čistotu tokov a ochranu zdrojov vody.

Náročné úlohy, ktoré si v tomto smere do roku 1970 vytyčujeme, predpokladajú nielen zlepšenie práce štátnych a hospodárskych organizácií, ale i aktívnu účasť všetkého obyvateľstva pri zabezpečovaní úloh ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva. Dnešné rokovanie pléna Slovenskej národnej rady iste prispeje k rýchlejšiemu riešeniu súčasných problémov vodného hospodárstva a bude nástupom k jeho ďalšiemu rozvoju.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi B o ď o v i za úvodné slovo. Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

dostali ste návrh uznesenia k správe súdruha povereníka B oď u, ktorý pripravila Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali s. Boďovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.

Nasleduje 30-minútová prestávka.

(Prestávka 30 minút. ) (Po prestávke):

Predseda Kríž:

Súdružky a súdruhovia poslanci! Pokračujeme v rokovaní. Prikročíme k rozprave,

do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

inž. Emil P í š,

Vilma V a c u l o v á,

Augustín M a c h a t a,

Ladislav Leco,

člen Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo

inž. Jánošík, ďalej poslanci

Matej B e r n í k,

Margita Potočková, Ján B e l o v i c k ý, František F a r a g a, Štefan F á b r y, Ján M a r e j k a.

Dávam slovo poslancovi inž. P í š o v i.                        

Poslanec inž. Píš:

Vážená Slovenská národná rada! Súdružky a súdruhovia poslanci!

Dnes je vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách závažným problémom obstarať dosť vody požadovanej akosti a správne s ňou hospodáriť. Je to paradoxná situácia, ak uvážime, že asi 71 % povrchu zeme pokrýva voda. Aj vodohospodárska bilancia Slovenska je čoraz horšia. Dlhodobý priemer ročných zrážok je 38, 4 mld. m3 vody. Tieto zrážky sú veľmi nerovnomerne rozdelené v čase i v priestore a okrem územnej nevýhody, že rieky okrem Dunaja, ktorý sa dotýka časti nášho územia, u nás vyvierajú a po nadobudnutí väčšej výdatnosti opúšťajú naše územie. Z celkového objemu zrážok je len 12, 5 mld. m3 vody k dispozícii na využitie. Zvyšok 29, 5 mld. m3 vody odtečie a sa vyparí. Do roku 1975 sa odhaduje celková-ročná potreba vody na Slovensku okolo 4, 5 mld m3 vody, čo predstavuje 36 % celej zásoby na území Slovenska. Vedľa 4, 5 mld m3 spotreby vody treba zabezpečiť aj na riedenie odpadových vôd ďalších 25 až 30 % odtoku, takže priamou potrebou je v dohľadnej budúcnosti obsadených 56 až 66 % celej zásoby vody. Ako dokazuje tento výhľad, situácia vo vodnom hospodárstve na Slovensku speje ku kritickému stavu, ktorý môže vyvrcholiť, ak sa včas nezadrží väčšia kvantita vody a nezlepší jej kvalita, popri celkovom vyrovnaní vodohospodárskej bilancie. Od toho je závislý rozvoj výrobných odvetví, priemysel i poľnohospodárstvo. A od toho je závislý ďalší rozvoj obcí a miest, hygienickej a životnej úrovne ľudu. Bez vody nie je mysliteľný ďalší plánovaný rozvoj. Voda je tu prvoradou podmienkou.

Chcem uviesť na konto významu náprav v prospech vodohospodárskej bilancie niekoľko podrobností z môjho volebného obvodu, z Trenčianskeho okresu.

Okres vypracoval v komisii výhľadový vodohospodársky program do roku 1970 na základe vodohospodárskeho prieskumu. Okres zahrňuje 97 obcí so 163 tis. obyvateľmi na rozlohe 134 133 ha. Počet obyvateľov v roku 1970 sa zvýši na 171, 5 tis. Z celkového počtu 97 obcí len 14 má vodovod, ktorý zásobuje 40 tisíc obyvateľov, čo predstavuje 25 % obyvateľov terajšieho počtu. Väčšie priemyselné vodovody majú len 4 závody. Okres má k dispozícii pramene s výdatnosťou 585 l/sek. Z prameňov sa využívajú pre vodovody zdroje s výdatnosťou 212 litrov za sekundu a studne s výdatnosťou 80 l/sek. Predstavuje to 49 % zo zdrojov a pritom 6 vodovodov, medzi nimi Trenčín, Stará Turá a Trenč. Teplá, má charakter havarijného prípadu.

Pri vodovode pre mesto Trenčín poklesla výdatnosť zdrojov oproti minulosti z 90 l/sek na 75 l/sek. Terajšia spotreba je 105 l/sek. Nevyhovujúcou je akumulácia vody vo vodojemoch pre krytie špičkových odborov s nedostatočnou kapacitou 400 m3. Nevyhovujúci je stav vodovodnej siete v oblastiach s hustým osídlením, ako je Sihoť, Hodžová, vnútorné mesto a sídliská na dlhých Honoch.

Stav vodných zdrojov a vodovodu sa v posledných desaťročiach vôbec nezlepšoval a stal sa brzdou pre investičnú výstavbu. Tento stav volá aspoň po provizórnom riešení, pokiaľ sa v budúcnosti nebude realizovať vodovodná linka zo Selca. Vodovod Selec-Trenčín predstavuje investíciu 36, 8 mil. Kčs s termínom dokončenia v roku 1969 a s predpokladom zapojenia ďalších 15 okolitých obcí naň.

Vodovod v Starej Turej sa vybudoval v rokoch 1956-1959 s malým zdrojom v n. p. Presná mechanika, celkovej výdatnosti 4 l/sek. Dodávka vody bola nepravidelná, ba zastavená už v roku 1962, kedy sa podchytil pre vodovod prameň vo Vad'ovciach. Situácia sa stala kritickou pre pokles výdatnosti zdrojov a pre rýchly vzrast počtu obyvateľov z radov pracovníkov n. p. Presná mechanika. Treba ju riešiť provizórne až do termínu vybudovania spoločného vodovodu Čachtice-Stará Turá-Nové Mesto nad Váhom s výdatným prameňom až 160 l/sek, v obvode Čachtíc. Vodovod si vyžiada náklad 18, 4 mil. Kčs.

Zdroje vody v Trenčianskej Teplej sú naďalej infikované kolačínskym potokom a infiltráciou odpadových vôd z cukrovaru. Dostatok a kvalitu vody vyrieši vodovod so zdrojom v obci Dobrá. Investičný náklad tu predstavuje 3, 6 mil. Kčs.

Vedľa vodovodu ostáva neriešenou otázka údržby a výstavby verejných a domových studní, ktorých zdroje zásobujú 3/4 obyvateľstva okresu. Situácia studní je veľmi vážna v celom rade obcí. Z podkladov miestnych národných výborov sú požiadavky na údržbu 107 verejných studní s priemerným nákladom 10 tis. Kčs a na strednú údržbu 80 studní s priemerným nákladom 5 tis. Kčs.

Sú to len tie najnutnejšie prípady z celkového počtu 972 verejných studní. Pritom podľa rozborov až 85 % z týchto studní dáva vodu, ktorá je hygienicky závadná a nevyhovuje hygienickým požiadavkám na pitnú vodu. Na doloženie tu možno uviesť dnes už klasický prípad explozívnej epidémie brušného týfu vo Veľkých Stankovciach s ochorením 324 osôb, prevažne žiakov Základnej deväťročnej školy vo Veľkých Stankovciach. Zdrojom tu bola voda zo školskej studne, infikovanej z blízkej kanalizácie a postavenej napriek hygienickým stavebným nedostatkom. Zo 74 prehliadnutých vodných zdrojov v školách a materských škôlkach, ktoré zásobujú školské zariadenie, iba 3 vodné zdroje poskytujú zdravú, pitnú vodu. Preto je na mieste realizovať návrh na utvorenie studniarskej čaty v čo najkratšom termíne, ktorá by robila všetku odbornú údržbu verejných studní v celom obvode.

Prehľad o pitnej vode v celookresnom rozsahu hovorí o tom, že zdroje sú k dispozícii aj po vzraste počtu obyvateľov. Nie sú však dostatočne využité. Vodovodná sieť je nedostatočná a verejné studne nie sú udržiavané. A plánované akcie len vyrovnávajú tie najkrikľavejšie nedostatky na úseku pitnej vody a nezaručujú potrebný predstih pre nedostatok finančných prostriedkov i realizačných kapacít. Preto nie je možné počítať v okrese so zlepšením v nasledujúcich rokoch.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Problém odpadových vôd a čistoty tokov sa pevne udomácnil i v našom prostredí. Nadobúda čoraz vyhranenejší charakter ako výsledok rozvoja ďalších výrobných kapacít a rozšírenia nových sídlisk. Hoci u nás je v platnosti zákon o vodnom hospodárstve, ktorý zahrňuje právne a organizačné princípy nášho vodného hospodárstva a ktorý sa stal vzorom aj pre iné krajiny a napriek všetkej snahe pracovníkov rozličných orgánov a organizácií, znečisťovanie našich riek sa každoročne zväčšuje. Príčiny sú mnohoraké, okrem iného nedostatok vhodných čistiarní odpadových vôd, nedostatočná disciplinovanosť pracovníkov závodov a nedostatočná obsluha a údržba vybudovaných čistiacich staníc. Ani budúcnosť nie je priaznivejšia. Lebo len u máloktorých väčších závodov sa počíta s čistiacou stanicou alebo s minimálnym čistením odpadových vôd. A predsa by sa tu dalo využiť ostrie jednoduchého, v realizácii však náročnejšieho zariadenia, používaného v zahraničí - závod, čerpajúci vodu z verejného toku, môže vypúšťať odpadové vody do tohto toku, ale len v mieste uloženom nad čerpacím miestom, kde je predpoklad najväčšieho znečistenia v prípade nezaradenej čistiacej stanice. Bez dôslednej starostlivosti o včasnú likvidáciu odpadových vôd nemôžeme očakávať zlepšený stav v našich riekach, ktoré sa neskôr stanú zdrojom vody pre nedostatok iných. A predsa naše rieky sa čoraz viac umŕtvujú a znehodnocujú. Všetky naše organizačné zásahy neboli dostatočné podľa dosiahnutého výsledku. Veď akoby aj nie! Vodné hospodárstvo je organizačne roztrieštené medzi mnohé rezorty. Po druhej svetovej vojne ústredným orgánom vodného hospodárstva bolo Ministerstvo dopravy a techniky a do roku 1953 prešlo troma ministerstvami. Po tomto roku sa ústredným orgánom vodného hospodárstva stala na Slovensku Správa vodného hospodárstva. Vodohospodárska problematika v krajoch a okresoch sa komplexne zverila odboru vodného hospodárstva. Takéto organizačné usporiadanie trvalo až do roku 1958 a prinieslo mnohé úspešné riešenie do tej miery, až upozornilo svojimi výsledkami odborníkov zo socialistických krajín, aby zorganizovali vodohospodársku činnosť podobným spôsobom. Vyčlenenie vodného hospodárstva na samostatný úsek vyhovovalo perspektívnemu vývoju národného hospodárstva. Od roku 1958 sa začalo opäť s reorganizačnými zásahmi a vodné hospodárstvo prešlo troma zmenami. Dnes patrí Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ale starosť o naše toky sa rozdelila: Ministerstvo priamo riadi Organizáciu Dunaj-Váh, ktorá sa stará o hraničnú Moravu, Dunaj a Váh; okresné vodohospodárske správy sa starajú o toky nad 150 km2 povodia, o hlavné a priesakové kanály a o vodohospodárske nádrže; okresné strediská prípravy poľnohospodárskych investícií, ktoré riadi ministerstvo, sa starajú o toky 150 km2 povodia (okrem bystrín), o závlahové kanále a o  nádrže. Melioračné družstvá, ktoré riadi Okresná poľnohospodárska správa, sa starajú o melioračné a závlahové detaily; Krajská správa lesov, ktorú organizuje ministerstvo, má na starosti bystriny v lesoch; miestne národné výbory sa starajú o toky nikým neprevzaté. Koordinácia všetkých týchto správ si vyžaduje plytvanie energiou už len na dosiahnutie súladu medzi toľkými partnermi. A kde je potom sústredenosť finančných prostriedkov i  pracovníkov, investičná výstavba, generálne opravy a údržba, keď je na jednom úseku toľko hospodárov.

Už len výpočet skutočného stavu naznačuje nápravný krok, ktorý treba urobiť, aby sa dosiahla sústredenosť všetkých prostriedkov na zabezpečenie vodohospodárskej situácie v celom rozsahu, nielen v splatení dlhu tým najpotrebnejším akciám. Lebo nikde viac ako tu platí zásada predstihu plánov a ich realizácie. Oneskorenia prinášajú nesmierne škody na kvalite a množstve vody. Chybné kroky v minulosti sa odzrkadľujú v terajšej vodohospodárskej situácii a naznačujú vývoj so smerovaním ku kritickému stavu, pokiaľ naše opatrenia nebudú dostatočné a radikálne, nadväzujúce na všetky zodpovedné úseky, vplývajúce na výsledný stav. Ide predovšetkým o čistenie odpadových vôd z priemyselných centier a z kanalizácií. Lebo na mnohých riekach stupeň čistoty vody dosahuje 4. a 5. triedu. Tak napríklad rieka Revúca pri Ružomberku sa stala odpadovým kanálom, lebo pomer odpadovej a riečnej vody je v nej 1: 0, 2. Podobne je to na niektorých úsekoch Váhu, Ondavy, Turca.

V  týchto vodách už nielenže vyhynuli ryby, ale vznikol aj život rastlín a samočistiaca schopnosť tokov sa znížila na minimum.

V  čase cukrovarníckych kampaní sú naše rieky znečistené až na 30 %.

Takmer polovica znečistenia našich vodných tokov pochádza z odpadových vôd celulózok a papierní. Za nimi až idú odpadové vody chemického a potravinárskeho priemyslu, baní a hút a splašky z mestských kanalizácií. Vodu najviac znečisťujú olejnaté odpady, fenol a sulfitové výluhy. Jediný liter nafty znehodnotí až 1 milión litrov úžitkovej vody. Sedem gramov benzínu znehodnotí 1000 litrov úžitkovej vody. Jeden liter mlieka znehodnotí až 500 litrov úžitkovej vody.

Hlavný dôvod, pre ktorý sa priemysel vyhýba čisteniu svojich odpadových vôd, je ten, že to preň znamená rast výrobných nákladov a pri výstavbe vysoké čerpanie investičných kvót. Podľa mnohých výskumných indícií sa ukazuje, že zneškodňovanie odpadových vôd nemusí byť vždy stratové, ako sa to zdá na prvý pohľad. V odpadových vodách sa doslova valia preč mnohé hodnotné látky a suroviny, ktoré by sa mohli vracať späť do výroby, alebo by ich bolo možné využiť ako základnú surovinu v druhovýrobe alebo v poľnohospodárstve.

Tak napríklad závody na spracovanie sulfitovej celulózy vypúšťajú na Slovensku ročne do riek asi 180 tis. ton rozpustenej drevnej hmoty a celoštátne až 100 tisíc ton cukrov, využiteľných na výrobu 40 tisíc ton sušených kŕmnych bielkovín pre poľnohospodárstvo. Chemickému priemyslu unikajú do vody na Slovensku ročne tisíce ton kyseliny sírovej. Počas repnej kampane nám odpláva do riek až 6000 ton repnej hmoty. To sú všetko veľké čísla, ktoré naše rieky nestačia pohltiť, iba odplaviť ďalej bez úžitku.

Na poli zúžitkovania odpadových surovín nie je možné povedať, že chýbajú snahy. Tak napríklad v Severoslovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku čiastočne zužitkúvajú sulfitové výluhy na výrobu liehu a kŕmnych bielkovín. Vlani zaviedli výrobu ďalších chemikálií z výluhov - hlinitých lignitových solí pre koželužne. Ďalej skúmajú možnosti využiť výluhy na výrobu šlichtovacích prostriedkov pre textilky, podpaľovadiel pre domácnosť a podobne. V liehovaroch a droždiarňach, ako napríklad v Leopoldove a v Trenčíne, sa odskúšava spôsob využitia výpalkov v nasledujúcej výrobe kŕmnych kvasníc cirkulačným spôsobom, pri ktorom sa dosiahne tiež také zahustenie balastných látok, že sa vyplatí zahustiť odseparovanú záparu a takú zahustenú využiť na výrobu draselných solí. Odpadové látky vypúšťané do tokov sa tým znížia na minimum. Doteraz dosiahnuté výsledky nie sú priaznivé pre početné nedostatky celkovej technickej koncepcie a výrobného zariadenia. To sú pokusy v potravinárskom priemysle, ktorý patrí k veľkým znečisťovateľom vodných tokov. Spotreba vody vzhľadom na potrebu je tu až na niektoré odvetvia, akým sú napríklad pivovary, pomerne malá. S nevyčistenými alebo nedokonale vyčistenými odpadovými vodami sa odnášajú do recipientu mnohé cenné látky, ktoré možno účelnejšie využiť napr. v poľnohospodárstve. Hoci tento úsek potravinárskeho priemyslu vykazuje mnohé nedostatky, vyplývajúce zo značnej rozdrobenosti výrobní, predsa sa vykonali niektoré opatrenia na zlepšenie celkového stavu. Riešenie problému odpadových vôd v potravinárskom priemysle je možné alebo zmenou technológie výrobného procesu, niekoľkonásobným využívaním vody recirkuláciou, alebo využívaním surovín z odpadných vôd. Ako príklad možno uviesť recirkuláciu liehovarských alebo droždiarenských výpalkov v nasledujúcej fermentačnej výrobe, zmenu techniky difúzie v cukrovaroch zavedením kontinuitných difúznych batérií, kde poklesli difúzne vody, stúpli však plaviace, pretože sa do cukrovarov vozí s repou veľké množstvo kvalitnej zeminy.

Ale to všetko sú len malé zlomky pre záchranu našich tokov. Nestačí na to malý počet čistiacich staníc, ktorý sme dodnes vybudovali, alebo mienime vybudovať. Ich rast nepostačuje odvrátiť blížiaci sa kritický stav nedostatku úžitkovej vody.

Za takejto situácie nie je možné sa utešovať tým, že vo vysoko priemyselných štátoch sú na tom ešte horšie a že nedostatok vody je celosvetovým problémom. Ich stav je len obrazom toho, čo nás očakáva, ak radikálne nezasiahneme na tomto životne dôležitom úseku. Alebo chceme, aby nás pitná voda prekvapila ako v Essene, kde z kohútikov začala vytekať voda peniaca sa ako pivo po presaku odpadových vôd do vodonosných vrstiev? Alebo chceme, aby jednostranným vývojom priemyslu došlo k takému vyčerpaniu všetkých zdrojov, že už potom nemôžu účinne pomôcť ani tie najzložitejšie čistiace zariadenia? Tieto obrazy nie sú zveličením nebezpečenstva, ale krajným prípadom, ktorý sa môže stať aktuálnym, ak včas a účinne nezasiahneme a dôsledne nevyužijeme doterajšie nariadenia z vodohospodárskeho sektora. Treba nám tu pripomenúť série použitých alebo navrhovaných opatrení, ako: zjednodušenie a zjednotenie organizácie vodného hospodárstva s využitím skúseností bývalej Správy vodného hospodárstva, úprava cien vody ako suroviny a úprava poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd, aby pôsobili na budovanie čistiacich staníc a údržbu vybudovaných, návrh odberu vody pod výtokom odpadových vôd a prísnejšie dodržiavanie podmienok pri vypúšťaní odpadových vôd zo závodov, zvyšovanie odbornosti vodohospodárskych pracovníkov na závode a vyriešenie ich väčšej hmotnej zainteresovanosti, zvýšenie pozornosti rezortných a odborových výskumných ústavov technologicky náročnejším čistením odpadových vôd, aby sa údaje o ich prevádzke použili pre projektovanie a budovanie vhodnejších a výkonnejších čistiacich zariadení, aby sa organizovalo šetrenie vodou, v závodoch recirkuláciou; v sídliskách znížením strát na vodovodných sieťach, vodovodných inštaláciách, nahradením spoločných domových vodomerov bytovými vodomermi a pod.

K dokresleniu nástojčivosti problému vody špeciálne na Slovensku, povestnom prírodnými krásami, možno uviesť ochranárske memento, podložené zákonom Slovenskej národnej rady číslo 1 z roku 1955 o štátnej ochrane prírody. Naše horské potoky, bystriny, rybníky, morské oká žalujú. Žalujú, lebo štatistika o nich je hrozivá, lebo hovoriť "malo by sa niečo urobiť" nepomôže, lebo o nápravu sa nestaráme. Už aj horské potoky a bystriny sú prázdne, lebo "ľudové" rybárske družstvá tak hospodária, že je viac rybárov ako rýb a násady sa vykazujú len na papieri. Naše horské zariadenia nemajú vybudovanú kanalizáciu a svoje odpadové vody jednoducho vypúšťajú do jazier a horských tokov, ako je to pri Popradskom plese, tatranské jazerá a morské oká nie sú dostatočne chránené, ako o tom svedčí Skalnaté pleso; výstavba závodov zahrýza aj do vyslovene hornatých oblastí a znečisťuje vodné toky, okolie exhaláciami, ako je to v Kovohutách v Istebnom. Z hľadiska uzákonenej štátnej ochrany prírody našej nádhernej domoviny treba sa vytrvalo dožadovať náprav, akými sú:

- Plánovite očisťovať horské aj iné vodné toky, aby z roka na rok postupne tento nešvár ustupoval, a nie narastal, i za cenu nedovoľovania výstavby nových závodov bez účinného čistiaceho zariadenia, najmä v hoských oblastiach.

-  Opätovné zarybnenie vodných tokov, bystrín, jazier, hlavne cestou horských jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, s úlohou budovať rybníky, násadové zariadenia a odborné zarybňovanie i v oblasti tatranských vôd. Sprísnenie hospodárenia rybami v rybárskych družstvách, hlavne na horských potokoch, a s požiadavkou záväzku zarybniť a udržiavať optimálny stav rýb.

-  Budovať horské zariadenia s takým vybavením, aby sa vylúčilo vypúšťanie odpadových vôd do jazier, vodných tokov a terajšie zariadenia primerane zrekonštruovať.

-  V Tatranskej oblasti zriadiť vhodné kúpaliská, rekreačné obvody.

-  Zabezpečiť tatranským jazerám a morským okám nedotknuteľnosť pri výstavbe. Vyriešiť v tejto oblasti odpad vôd z liečebných ústavov ako čisto slovenský problém.

-  Zabezpečiť prieskum medokýšov a minerálnych vôd a ich ochranu v prospech využitia ako vhodných zdrojov, hlavne cestou národných výborov, okresných a obvodných hygienikov, s využitím akcií "Z".

Vážené súdružky a súdruhovia!

Budúcnosť našej vodohospodárskej bilancie nás zaväzuje k skoncentrovaniu potrebných prostriedkov na záchranu vody na Slovensku. Preto treba len uvítať prerokúvanie zprávy o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku v pléne Slovenskej národnej rady ako nanajvýš aktuálne a predpokladám, že určite prinesie sériu poznatkov o neskreslenom terajšom i budúcom stave, ako i sériu správnych rozhodnutí záverečného uznesenia. A tie sa stanú pre nás poslancov vodidlom po našom volebnom obvode v každodennej práci. Plnenie uznesení k tomuto problému je také dôležité, že si vyžiada, aby každý z nás poslancov sústavne sledoval otázky vodného hospodárstva a pomáhal ich účinne riešiť v rôznorodej podobe v rozsahu volebného obvodu.

Som presvedčený, že spolu s národnými výbormi, národnými podnikmi, vedeckými a výskumnými pracovníkmi, ako i so všetkými pracujúcimi sa nám podarí včas riešiť otázku dostatku kvalitnej vody na Slovensku, ktorá je takou potrebnou podmienkou pre zdravie nášho ľudu, ako i pre skutočne krásne prírodné prostredie našej socialistickej vlasti.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP