z času na čas informovala plénum SNR, čo konkrétne sa v tomto smere urobilo a ktorá by dbala, aby pridružená výroba nezatlačila problémy poľnohospodárskej výroby do pozadia. Obdobné komisie by sa mohli vytvoriť aj pri KNV a pri ONV.
Vo vyhlásení s. predsedu sa medzi iným zdôrazňuje, že SNR bude vytvárať podmienky pre ďalší rozvoj školstva v súlade s rastúcimi potrebami národného hospodárstva a že výstavba škôl všetkých typov a stupňov a ich vybavenie modernými pomôckami bude sa rozvíjať oveľa rýchlejšie ako doteraz. Ja ako učiteľ - a som presvedčený, že so mnou aj celá veľká rodina pedagógov všetkých stupňov - tieto slová príjme s veľkým uspokojením. Mám dojem, že v posledných rokoch, aj napriek vynaloženým nie malým finančným prostriedkom sme našej školskej a študujúcej mládeži krivdili najmä tým, že ani určené finančné prostriedky stavebné organizácie nevyužili a aj v dôsledku toho v mnohých mestách i dedinách ešte stále hrozí trojsmennosť vo vyučovaní.
Situácia na úseku materiálneho zabezpečenia škôl vo Východoslovenskom kraji, a najmä čo sa týka učebných priestorov je veľmi nevyhovujúca. Smennosť vyučovania na I. cykle je 28, 9, teda je najvyššia v celej republike. Treba podotknúť, že vyučovanie takmer na všetkých navrhovaných školách do výstavby v roku 1965 je dvojsmenné a vo viacerých prípadoch hrozí aj trojsmenné vyučovanie. V budúcich rokoch podľa doterajších prepočtov v našom Vsl. kraji dôjde nie k zníženiu, ale ešte k zvýšeniu smennosti. A to by nemalo byť.
Horšia situácia je v tom, že vo Východoslovenskom kraji bolo nutné pre nesplnenie plánu výkonov zaviesť druhú smenu vyučovania na odborných školách, ako napr. v Košiciach na Hutníckej škole. Vzhľadom na nedostatok priestorov na Chemickej škole vo Svite, Stavebnej a Pedagogickej škole v Rožňave, aj tam bude nutné zaviesť II. smenu od septembra 1964.
Nie je možné nezmieniť sa o tom, že celý rad škôl vo Východoslovenskom kraji je umiestený vo veľmi nevyhovujúcich miestnostiach, tak napr. máme ešte 11 škôl umiestených v drevených barakoch, 61 škôl v starých kaštieľoch a kláštoroch, zväčša havarijné prípady, 13 škôl je umiestených v súkromných bytoch, skladoch a pod. a dokonca tri základné 9-ročné školy majú iba po jednej učebni a vyučuje sa na tri smeny. Myslím, že takáto situácia nie je v žiadnych ostatných krajoch našej republiky.
Na úseku materských škôl počet zaškolených detí je taktiež pod priemerom celoštátnym a pre nedostatok učebných priestorov v minulom roku, t. j. v r. 1963 nebol splnený plán rozvoja tried o 32 a nebolo zaškolených 2223 plánovaných detí.
Obdobná situácia je aj na úseku stravovania žiakov, kde napriek tomu, že pomerne najmenej žiakov je začlenených do školských družín, plán výkonov nebol splnený cca o 2000 žiakov v minulom roku, a to taktiež pre nedostatok priestorov.
Spomenuté dôvody, ako aj tá skutočnosť, že pre základné deväťročné školstvo je potrebné do roku 1970 vybudovať cca 2440 učební, pre materské školy cca 110 učební, pre osobitné školy 295, odborné školy 270, stredné všeobecno-vzdelávacie školy 270, poľnohospodárske cca 200 učební, učňovské školy 100 učební, to všetko nasvedčuje tomu, že ak chceme tieto úlohy do roku 1970 zabezpečiť, tak, ako je to zdôraznené vo vyhlásení s. predsedu SNR, musíme podstatne zrýchliť tempo výstavby a zvýšiť aj rozostavanosť školských akcií, a to už v roku 1965 a ďalej pripraviť sa na postupné zväčšovanie trendu tak, aby každoročne dostalo sa do plánu cca 550 - 600 učební. Na rok 1964 je plánované iba 183 učební a na rok 1965 iba 271 učební, pritom je otázka, či kapacita výroby stavebných organizácií, vychádzajúc z dnešnej úrovne, bude schopná tieto úlohy zabezpečiť.
Kritická situácia je i na úseku umiestenia žiakov v Domovoch mládeže. Kapacity doterajších Domovov mládeže vôbec nevyhovujú. V porovnaní s inými krajmi v republike aj v tomto smere situácia znovu je najhoršia vo Východoslovenskom kraji. Som presvedčený, že príslušné komisie SNR túto skutočnosť vezmú na vedomie a prijmú také opatrenia, ktoré by umožnili na uvedených úsekoch prekonať existujúcu zaostalosť vo Východoslovenskom kraji. Tým viac, že sa to týka našich detí a pre nich musíme postupne vytvárať rovnaké podmienky, bez ohľadu v ktorej časti republiky rastú.
Vo Východoslovenskom kraji v Košiciach, resp. v Prešove v súčasnosti po Bratislave sa buduje druhé najväčšie centrum vysokých škôl na Slovensku. Počet študujúcich na vysokých školách vo Východoslovenskom kraji sa zvýšil oproti 3608 v školskom roku 1957/58 na 8525 v školskom roku 1963/64. Pre porovnanie uvediem, že na všetkých fakultách za slovenského štátu študovalo menej poslucháčov ako dnes vo Východoslovenskom kraji, keďže celkový počet vtedy činil iba 5432 poslucháčov.
V perspektívnom pláne MŠK sa počíta, že v roku 1970 uvedený počet poslucháčov na všetkých fakultách vo Východoslovenskom kraji sa zvýši na 19 000 a v roku 1980 na 33 000 poslucháčov, t. j. oproti roku 1957/58 takmer desaťnásobne. Avšak Slovenská plánovacia komisia zastáva názor, že treba znížiť uvedené počty poslucháčov, a to z dôvodu, aby sa dosiahlo súladu medzi počtom poslucháčov a ich materiálnym zabezpečením. Je to vážny problém. Domnievam sa, že je to síce najľahšia cesta, ako existujúci rozpor riešiť, ale z hľadiska ďalšieho ekonomického rozvoja Východoslovenského kraja podľa môjho názoru táto cesta nie je správna. Veď netreba zabúdať, že situácia vo vysokoškolských kádroch a vôbec vo vzdelanostnej otázke obyvateľstva vo Východoslovenskom kraji je najhoršia v porovnaní s ostatnými krajmi v republike. Preto treba hľadať riešenie v urýchlenej investičnej výstavbe školských zariadení, konkrétne v tomto prípade u Vysokej školy technickej a Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach s detašovanými fakultami v Prešove. Možno proti tomu namietať a povedať, že o to, o čo sa zníži počet poslucháčov vo Východoslovenskom kraji, o toľko sa zvýši na iných školách s tým, že po skončení štúdia na týchto školách prídu pracovať na východné Slovensko. Nie je žiadnym tajomstvom, že z doteraz určených absolventov iných vysokých škôl prišli pracovať do Východoslovenského kraja v malom počte a aj z nich časť spravidla len na niekoľko rokov.
V súvislosti s výstavbou vysokých škôl treba poznamenať, že v našom kraji je veľmi neuspokojivý stav výstavby bytov pre perspektívny rozvoj vysokých škôl. Bolo by načase riešiť bytovú výstavbu pre vysoké školy zásadne, t. j. pridelením príslušného počtu bytov MŠK, pre potreby vysokých škôl vo Východoslovenskom kraji. Problém bytov je veľkým problémom aj pokiaľ ide o ubytovanie učiteľov na dedinách.
Je neodškriepiteľným faktom, že v porovnaní s minulosťou dosiahli sa aj pre ukrajinských pracujúcich veľmi významné zmeny na každom úseku života. Ukrajinskí pracujúci sa aktívne bok po boku so slovenskými a maďarskými pracujúcimi podieľajú na výstavbe našej socialistickej spoločnosti. Pritom však treba otvorene povedať, že sú ešte naďalej veľké rozdiely v ekonomike jednotlivých okresov Východoslovenského kraja a predovšetkým v tzv. málovyvinutých oblastiach, v ktorých prevažne žije ukrajinské obyvateľstvo. Sme hrdí na stavbu Východoslovenských železiarní a na ďalšie stavby vo Východoslovenskom kraji, ktoré prispejú k likvidácii relatívnej ekonomickej zaostalosti Východoslovenského kraja. Chcel by som však vyjadriť nádej, že v pripravovanom návrhu základných úloh do roku 1970 pre Východoslovenský kraj budú vytýčené také úlohy, po realizácii ktorých v podstate vyrieši sa aj problém tzv. málovyvinutých oblastí v našom kraji. Týka sa to predovšetkým okresu Humenné a Bardejov.
Vo vzťahu k ukrajinskému obyvateľstvu sú aj na iných úsekoch, ako napr. na úseku ukrajinského školstva, niektoré vážne problémy ešte nedoriešené. Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru malo by tieto problémy urýchlene vyriešiť tak, aby bol zabezpečený progresívny rozvoj škôl na ukrajinských dedinách.
V mene ÚV KSUPu ubezpečujem Slovenskú národnú radu, že vynaložíme všetko úsilie, aby sme úlohy aj vo vzťahu k ukrajinským pracujúcim čo najúspešnejšie zvládli. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi doc. Vasilovi K a p i š o v s k é m u za prejav.
Ďalej prehovorí poslanec Ján L i c h n e r. Dávam mu slovo.
Poslanec Lichner:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia !
Schádzame sa na plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady po prvý raz v novom volebnom období ako zástupcovia všetkého pracujúceho ľudu, ktorý nám 14. júna t. r. priam manifestačne odovzdal hlasy a dôveru. Táto dôvera nás však zaväzuje, aby sme zodpovedne zastupovali svojich voličov, boli ich svedomím a aby sme ako riadiaci a kontrolný orgán prispievali k tomu, aby naši občania pokojne a tvorivo pracovali za stále lepší život našej socialistickej spoločnosti.
Schádzame sa, aby sme zhodnotili doterajšiu prácu, vytýčili ďalšie úlohy, podľa uznesení XII. sjazdu KSČ.
Predseda Slovenskej národnej rady, minister s. Chudík vo svojom vyhlásení konkrétne hovoril o našej práci, pritom poukázal i na nedostatky, s ktorými sa v súčasnej dobe boríme a naznačil tiež akými cestami pôjdeme v budúcnosti, čo všetko budeme robiť, čo nás čaká v novom volebnom období, aby výsledky našej práce boli úspešnejšie. Dovoľte mi, aby som sa v tejto súvislosti zaoberal otázkami poľnohospodárskymi.
Naše poľnohospodárstvo v posledných rokoch prekonalo hlboký prerod. Z malých a stredných roľníkov so subjektívnym myslením vychovávame uvedomelých družstevných roľníkov so socialistickými vzťahmi k práci a k spoločnému majetku. Dokončiť tento prerod v myslení ľudí nebolo a nie je jednoduché, No vďaka neúnavnej práci našej vedúcej sily - Komunistickej strany Československa - ako i všetkých zložiek Národného frontu dosiahli sme tu značné úspechy. V tejto práci samozrejme nesmieme ustať, naopak: ďalej musíme ju stupňovať, lebo máme pred sebou dôležité úlohy: zapojiť všetkých družstevníkov i pracovníkov štátnych majetkov do plnenia náročných úloh na zvýšenie poľnohospodárskej výroby.
Poľnohospodárstvo je dôležitým ohnivkom v našom národnom hospodárstve, a preto mu poskytujeme náležitú pomoc a starostlivosť. XII. sjazd Komunistickej strany Československa dal zásadnú smernicu pre poľnohospodárstvo, ako do roku 1970 dosiahnuť úroveň priemyslu. Aby sme to dosiahli, musíme predovšetkým my poľnohospodári a s nami všetci pracujúci zapnúť všetky páky, nadšenie, srdcia i rozum do uskutočňovania týchto veľkých cieľov.
Základom pre zvýšenie poľnohospodárskej výroby je starostlivosť o pôdny fond. O tento sme sa však doteraz málo starali, ba niekedy sme boli voči nemu priam macošskí. Nie dosť dôsledne sme čelili jeho úbytku. Či sa muselo toľko pôdy i na takých dobrých miestach zaberať pre investičnú výstavbu? Mnohé nové závody mohli stáť o jeden-dva km ďalej, čo by si bolo vyžadovalo presunúť viacej zeminy a prípadne postaviť vlečku. Investor išiel cestou ľahšieho odporu, pričom nedbal, že závod zaberá nám i ďalším generáciám tisícky ton chleba, mlieka, mäsa a ostatných poľnohospodárskych výrobkov. Ba ani národné výbory nevedeli dostatočne čeliť tomuto nešváru a pre súkromnú bytovú výstavbu, najmä na dedine zaberali veľa pôdy. Ďalšou chybou bolo, že dediny sa stavali na dĺžku a úrodné polia v okolí domov sa stali pasienkami pre drobné domáce zvieratá. Naviac treba brať do úvahy ešte aj zvýšené náklady na verejné investície.
Skrátený pôdny fond sme nútení nahradzovať rekultiváciou lúk a pasienkov, čo si však vyžaduje značné náklady. Napríklad v okrese Martin náklady na tento účel činili v roku 1963 - 1964 2, 070 000 Kčs a na Štátnom majetku Turčianske Teplice, dvor Sklené, náklad na jeden hektár činí 12 - 15 000 Kčs.
Veľké finančné prostriedky vkladáme i do meliorácií. Žiaľ, často si tu počíname nehospodárne. Odvodňovanie robíme často nekvalitne, čoho dôkazom sú veľké kolaudačné závady. Šetríme tam, kde by sme nemali. Napríklad projektujeme o jeden hlavný vodný kanál menej, potom však perá ťaháme na neúmernú dĺžku, čo melioračnej stavbe neprospieva. Takto robené melioračné stavby sú na dedine predmetom kritiky i zo strany jednoduchých družstevných roľníkov, ale bohatých na životné skúsenosti, hoci stavbu vedú odborníci, inžinieri a technici.
Melioračné zásahy majú veľký vplyv na zúrodnenie pôdy, nemožno však zabúdať na ďalšieho dôležitého činiteľa, na hnojenie. Naše pôdy v horských a podhorských oblastiach sú chudobné na humus. Ak chceme dosahovať dobré hektárové výnosy, musíme pôdu hnojiť prírodným maštaľným hnojom, kompostom a rašelinou. Doteraz ešte na mnohých JRD a ŠM nevenujú patričnú pozornosť maštaľnému hnoju a jeho správnemu ošetrovaniu. Tým ochudobňujeme pôdu o živiny. Hádam by bolo účelné zriaďovať na JRD a ŠM hnojárske čaty, ktoré by sa starali o dobrú údržbu a ošetrovanie hnoja. Náklady s tým spojené vrátili by sa vo forme dobrej úrody.
Náš plán predpokladá zvýšenie výroby chlebovín, najmä pšenice, ktorá má dobré výnosy i v horských a podhorských oblastiach. Toto zvýšenie však predpokladá zmenu v oseve a slede kultúr. Pšenica potrebuje dobrú humusovú pôdu, dobré zakorenenie už v jeseni. V minulosti sme siali pšenicu po ďateline, po peluške alebo vike a úrody pšenice sme mali dobré. Potom sme však upustili od siatia pelušky a viky a do osevného postupu zaradili sme siatie pšenice po zemiakoch. Tento sled pre horské a podhorské oblasti nevyhovuje, keďže zemiaky sa kopú neskoro a je buď sucho, alebo veľké blato a hrozí nebezpečie včasných jesenných mrazov, čo úrodu pšenice ohrozuje. Nadhodený problém by si mali všimnúť naše poľnohospodárske výskumné ústavy, vyskúšať ho a doporučiť taký sled kultúr v osevnom postupe, aby výnosy boli dobré.
V našich horských a podhorských oblastiach nesmieme zabúdať ani na ošetrovanie a hnojenie lúk a pasienok. Tieto zaberajú na Slovensku takmer jednu tretinu poľnohospodárskej pôdy, dávajú minimálny úžitok a sú veľkou rezervou pre zvýšenie krmovinovej základne. Len v Martinskom okrese máme takýchto lúk a pasienok vyše 5000 hektárov. Močovkové a hnojovicové závlahy treba budovať všade, kde sa to dá. Chybou je, že odovzdávanie týchto prevádzok sa oneskoruje pre nedostatok niektorých strojových súčiastok. Do Martinského okresu ich bolo dodané desať kusov, v prevádzke sú zatiaľ len tri. Výrobné poľnohospodárske správy by mali preto dôslednejšie trvať na dokončení týchto zariadení. Mali by sa starať, aby ich pod šopami neničila hrdza, ale aby urýchlene slúžili tým účelom, pre ktoré boli vyrobené.
Ďalší rozvoj živočíšnej výroby je podmienený dobrou krmovinovou základňou či už v krmivách objemových alebo jaderných. Chov hovädzieho dobytka treba rozšíriť a skvalitniť. To preto, že nám zabezpečuje bohatú výživu obyvateľstva v mäse a v mlieku a že nám poskytuje suroviny pre náš priemysel. So súčasným stavom a úžitkovosťou hovädzieho dobytka nemôžeme byť spokojní. Ročná dojivosť 1600 - 1700 litrov mlieka je príliš nízka. Je pravda, že výber jedincov nebol možný pre veľké rozšírenie tbc u hovädzieho dobytka. Kravy sme preto porážali mladé, ich stavy klesali a pre dodržiavanie plánovaného stavu sme ponechávali aj kravy brakové. Vďaka dobrým zásahom veterinárnej služby je tbc u hovädzieho dobytka na ústupe, ba možno povedať, je pred likvidáciou.
V poľnohospodárskych závodoch, ktoré majú zdravé chovy, treba vyberať jalovičky od dobrých jedincov a chovať ich tak, aby sa rozvinuli dobré dedičné vlastnosti po rodičoch. Pri skvalitňovaní chovu hovädzieho dobytka dôležitú úlohu musia zohrať zootechnici JRD, ŠM ako i výrobných poľnohospodárskych správ.
V poslednom čase venujeme pozornosť chovu oviec. Život ukázal, že bolo nerozumné znižovať stavy oviec a ukázalo sa nepravdivým tvrdenie, že chov oviec je ekonomicky nerentabilný. V niektorých okresoch dokonca ovce nepočítali ani do plánovaného stavu hospodárskych zvierat. Administratívnymi zásahmi, ktoré viedli k znižovaniu stavu oviec a nevyužitiu horských pasienok bolo ďalej naše národné hospodárstvo ukrátené o cenné devízy napr. za vývoz povestnej liptovskej bryndze. Domáci priemysel stratil vlnu ako surovinu i ovčie kožky na výrobu hľadaných kožuchov. Len v Martinskom okrese stav oviec od roku 1959 do roku 1963 upadol o 3483 kusov. Strata vlny pri striži 2, 8 kg od ovce poklesla ročne takmer o 100 q a výroba syra pri 15 kg od jednej ovce o 522 q. Ovca je zviera nie veľmi náročné na pašu, produkuje kvalitný hnoj a v lete ovcami vykošarujeme pasienky inak ťažko prístupné pre oranie alebo hnojenie maštaľným hnojom. V Martinskom okrese vykošarovalo sa v r. 1963 na JRD a ŠM 507 ha pasienkov. Preto naši poľnohospodári uvítali vládne uznesenie, ktorým sa znovu prepočítava výroba ovčieho syra za mlieko, zvýhodnila sa i nákupná cena, aby v dôsledku toho už tento rok sa stavy oviec v Martinskom okrese i v celom Stredoslovenskom kraji zvýšili.
Rozvoj hospodárskeho zvieratstva, jeho rentabilita a zvyšovanie úžitkovosti podmieňuje dobré ustajňovacie priestory. Všetko živé potrebuje primerané teplo k svojmu životu. Projektanti poľnohospodárskych stavieb zabudli na to, že v stavbách budú žiť živé tvory. Namiesto teplých, suchých maštali postavili studené haly, v ktorých voda po zrazení pár padá na dobytok. Dôsledkom toho je strata v úžitkovosti, ako i na váhe dobytka.
Na pripomienky družstevníkov, kritizujúcich schválené a stavané typy, sa nereagovalo, ale len po sústredenej paľbe v dennej tlači, na rôznych poradách musela zasiahnuť Štátna kontrola a napokon vláda, aby sa zjednala náprava.
Takýchto chýb sa musíme v budúcnosti stoj čo stoj vyvarovať. Nie je predsa možné, aby sa po 10 - 12 rokoch musela na stavbe robiť generálna oprava, prípadne adaptácia, aby JRD znova muselo do takejto stavby investovať 280 000 Kčs, ako napríklad JRD v Slovenskom Pravne na kravín typu K 94. Na dvoroch JRD a štátnych majetkoch treba konečne stavať cesty a sociálne zariadenia. Doteraz v investíciách sa s ich výstavbou nepočítalo. Na hospodárskych dvoroch JRD a ŠM pracuje dnes už 100, ba i viac ľudí, ktorí, keď prší, musia sa brodiť po kolená v blate, nemajú sa kde umyť, a že práca v takomto prostredí nie je príťažlivá najmä pre mladých ľudí, je pochopiteľné.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Hoci by sme mali v poľnohospodárstve všetko zabezpečené po stránke materiálnej, ťažko by sme sa dostali ďalej bez kvalifikovaných ľudí v poľnohospodárstve. I keď poskytujeme veľké finančné prostriedky na poľnohospodárske školstvo a na hmotné zabezpečenie frekventantov po príchode do poľnohospodárskych závodov, predsa títo ľudia z poľnohospodárstva unikajú. Zdôvodňuje sa to nedostatočným vybavením športových a kultúrnych zariadení. Ja vidím chybu v niečom inom. Vidím ju v tom, že absolventov poľnohospodárskych škôl naši družstevníci, funkcionári družstiev i štátnych majetkov podceňujú. Ani pracovná doba, najmä v živočíšnej výrobe mladým nevyhovuje. Žiada sa tu zaviesť dvojsmennosť. Tieto opatrenia treba uskutočňovať hneď, najmä v oblastiach s rozvinutým priemyslom, lebo tu priemerný vek našich poľnohospodárov z roka na rok sa zvyšuje.
S rastúcou mechanizáciou javí sa v poľnohospodárstve vyššia potreba odborníkov. Ak niekedy bolo zvláštnosťou na ceste vidieť auto, dnes je zvláštnosťou vidieť na ceste konský záprah. Naše poľnohospodárstvo je vysoko mechanizované, niektoré stroje však nie sú dosť kvalitné a nie sú dosť kompletizované. Napríklad stroj na sadenie zemiakov je štvorriadkový, ale plečka, ktorou sa majú ošetrovať, je päťriadková. Pri plečkovaní sa stáva, že jeden riadok zemiakov sa vyoráva. Konštruktéri by si mali takýchto vecí viacej všímať.
Naši poľnohospodári sú za splnenie uznesení XII. sjazdu Komunistickej strany Československa. Sú odhodlaní zvládnuť všetky prekážky, ktoré sú im v ceste pri plnení úloh. Pred 20 rokmi prevažná väčšina našich roľníkov z horských a podhorských oblastí pred slávnym Slovenským národným povstaním zásobovala potravinami partizánov v horách. Keď prišiel čas, s nimi spolu sa postavili so zbraňou v ruke proti fašistickému vykorisťovaniu, za obnovenie Československej republiky. Po čiastočnom potlačení SNP znova zásobovali potravinami a šatstvom partizánske skupiny v horách, ukrývali partizánov vo svojich domoch a všemožne im pomáhali. Dnes svojou jednotou vo voľbách znova dokázali, že svoju vlasť - našu socialistickú republiku, za obnovu ktorej pred 20 rokmi bojovali - majú skutočne radi, a preto svoje úlohy chcú čestne plniť. Sami by ich však nezvládli. Potrebujú pomoc všetkých nás, pomoc všetkých spolupracovníkov v chemickom priemysle, pri výrobe dostatku priemyslových hnojív, pomoc distribúcie a expedície hnojív v čase, keď ich skutočne potrebujú.
Spoločným úsilím a spoločnou prácou splníme uznesenia XII. sjazdu KSČ. Pri ich uskutočňovaní čaká i nás poslancov ťažká, no radostná práca. Budeme ju robiť vo vedomí, že všetko, čo robíme, robíme pre blaho človeka, pre blaho celej spoločnosti, pre mier a jeho víťazstvo na celom svete. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Lichnerovi za prejav.
Ďalej prehovorí povereník SNR pre školstvo a kultúru súdruh dr. Matej L ú č a n.
Dávam mu slovo. Povereník dr. Lúčan:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
prihlásil som sa do diskusie, aby som podrobnejšie osvetlil niektoré tézy tej časti programového vyhlásenia predsedu SNR, ktorá hovorí o školstve a kultúre. Vychádzam z toho, že zabezpečovanie ďalšieho rozvoja vzdelávania a výchovy mládeže i dospelých, vytvárame podmienok pre nepretržitý kultúrny rozvoj celej našej spoločnosti budú aj naďalej tvoriť jednu z najdôležitejších oblastí v činnosti orgánov SNR, pričom pôsobnosť a súčasne s tým i zodpovednosť SNR za riešenie problémov a plnenie úloh sa významne zvyšujú aj na tomto úseku.
Chcem hovoriť predovšetkým o školstve jednak z časových dôvodov, ale najmä preto, lebo ako ukázali aj predvolebné zhromaždenia, týmto smerom sa sústreďuje značná pozornosť našich občanov voličov.
Je všeobecne známe, že v procese socialistickej výstavby československé školstvo za neustálej starostlivosti KSČ zaznamenalo aj na Slovensku prudký rozvoj.
V každom prípade za to, čo sme i na tomto úseku dosiahli, nemusíme sa hanbiť, ba právom sa môžeme týmito výsledkami pochváliť aj pred svetom. A predsa sa ukazuje, že najmä pokiaľ ide a rozvoj vysokého školstva, ale do určitej miery i školstva stredného, doterajšie tempo rozvoja nebolo celkom v súlade s potrebami národného hospodárstva a spoločnosti. Následkom toho, ako ukazujú publikované fakty, naše národné hospodástvo je dnes horšie vybavené vysokokvalifikovanými kádrami, ako niektorých socialistických krajín, ale i hospodársky vyspelých kapitalistických krajín. Kým napr. v SSSR pripadlo už v r. 1957 na 1000 pracovníkov v priemysle 28 inžinierov, v USA v r. 1956 20 a vo Francúzsku v roku 1955 10 inžinierov, tak v ČSSR pripadlo v r. 1960 na 1000 pracovníkov v priemysle 9 inžinierov. Ak vychádzame z toho, že predovšetkým cestou kvalifikácie veda a moderná technika ako najmocnejší činiteľ neustáleho rastu spoločenskej produktivity práce preniká do výroby, vidíme, že otázka prípravy vysokokvalifikovaných, ale i strednotechnických kádrov patrí dnes medzi prvoradé úlohy našej školskej politiky a že výkony na týchto školách ďalej prudko vzrastú. Prakticky to znamená, že musíme oveľa väčšiu pozornosť venovať rozvoju a budovaniu vysokého školstva i stredných odborných škôl, súčasne zvyšovať i počty študujúcich na stredných všeobecno-vzdelávacích školách, ktoré sú hlavným prúdom prípravy na vysoké školy.
Zložitosť súčasnej techniky i samotnej výroby, uplatňovanie pokrokových metód práce kladie však vysoké nároky na úroveň odbornej kvalifikácie robotníka, a to nielen na jeho zručnosť, ale aj teoretické znalosti a socialistické uvedomenie. Vzhľadom na to, že učňovské školstvo a zariadenia menovite z dôvodov vážnych ťažkostí v kádrovom a materiálnom vybavení, ale aj pre nedostatočné prepracovanie vzťahov teoretickej a odbornej prípravy učňov nezabezpečuje úroveň výchovy učňov podľa potrieb rozvoja národného hospodárstva; v našej práci, ale aj v práci rezortov, podnikov, závodov a národných výborov je nutné podstatne prehĺbiť starostlivosť aj o tento typ školy a pozdvihnúť ho na úroveň ostatných škôl II. cyklu.
Staviam veci takto veľmi cieľavedome, a to aj z toho dôvodu, že donedávna sa v starostlivosti o rozvoj školstva v praktickej
činnosti dostatočne neprihliadalo na poradie dôležitosti. Tým nijako nechcem povedať, že máme zanedbávať rozvoj základného školstva, predškolskej výchovy a iných školských zariadení. I tu popri riešení rôznych problémov vnútorného života týchto škôl zápasíme najmä na Slovensku s veľkými priestorovými problémami. Chceme to riešiť tak, že vyše 4/5 investícií venovaných na toto školstvo celoštátne pôjde v nasledujúcich rokoch na Slovensko.
Považujem za potrebné zdôrazniť, že v školskej politike základnou otázkou nielen z hľadiska zabezpečenia plánovaných výkonov v školstve v nasledujúcich rokoch, ale dnes už i z hľadiska zvyšovania kvality práce na školách všetkých stupňov a typov stáva sa riešenie materiálnych problémov školstva. Úloha je o to náročnejšia, že v tomto smere už v súčasnosti existujú závažné disproporcie, pretože výkony na školách rástli rýchlejšie, ako priestorové kapacity. Názorne to vidieť z týchto údajov: od oslobodenia sme na Slovensku síce dali do užívania v štátnej investičnej výstavbe 1256 nových škôl s 10 500 učebňami, ale počet tried na základných školách v dôsledku vyššej populácie a predĺženia školskej dochádzky sa zvýšil z 12 019 roku 1945 na 26 464 roku 1963, t. j. o 14 445 tried. Počet študujúcich na stredných školách vzrástol o 12 230 študentov, ale počet nových učební sa zvýšil len nepatrne. Počet študujúcich na vysokých školách vzrástol o 29 000 poslucháčov v dennom štúdiu, ale nové kapacity kryli potrebu len pre niečo viac ako 7000 študentov.
Situácia sa riešila zaberaním rôznych náhradných a provizórnych budov, zaberaním budov základných škôl pre školy vyššieho typu, znižovaním úžitkovej plochy na žiaka či študenta, zavádzaním dvojsmennosti na základných deväťročných školách, zvyšovaním počtu žiakov na triedu a ďalšími núdzovými opatreniami.
V dôsledku toho je dnes na Slovensku viac ako 26 %-ná smennosť v základných deväťročných školách, čo znamená, že sa na smeny vyučuje takmer 214 000 žiakov. Na vysokých školách úžitková plocha na poslucháča poklesla na 5, 4 m2 oproti norme 10, 6 m2. Počet ubytovaných v študentských domovoch relatívne klesol na necelých 71 % a v Bratislave takmer na 50 %. Pre nedostatok priestorov neplní sa plán v zaškoľovaní detí v materských školách, v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v detských domovoch.
Vychádzajúc z tejto situácie stranícke orgány uložili školskej správe a plánovacím orgánom vypracovať konkrétny plán opatrení na materiálne a kádrové zabezpečenie školstva do roku 1970 tak, aby sa pokryli nielen nové vyššie výkony škôl v nasledujúcich rokoch, ale súčasne sa odstránili doteraz existujúce najvážnejšie disproporcie. Chcem Vám oznámiť, že Ministerstvo školstva a kultúry i naše Povereníctvo spolu so Slovenskou plánovacou komisiou vypracovalo návrh príslušných opatrení a po vyjasnení niektorých otázok predložíme ho straníckym orgánom, vláde a orgánom SNR. Podľa týchto návrhov uvažujeme, že by sa do roku 1970 mali postaviť nové kapacity napr. pre Prírodovedeckú fakultu a Matematicko-fyzikálnu fakultu i Chemicko-technologickú fakultu v Bratislave, pre Vysokú školu technickú v Košiciach, Vysokú školu dopravnú v Žiline, pre Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici a v Prešove, nové priestory pre Lekársku fakultu v Bratislave, v Košiciach i v Martine a celý rad ďalších kapacít s menším nákladom. Začali sme s výstavbou novej Stavebnej fakulty v Bratislave.
Do užívania mienime do roku 1970 dať viac ako 18 000 lôžok vo vysokoškolských internátoch, z toho v Bratislave pre 11700 študentov. Počíta sa ďalej s výstavbou takmer 10 000 nových učební pre stredné odborné, učňovské i všeobecno-vzdelávacie školy a s výstavbou takmer 28 000 miest v stredoškolských študentských domovoch.
Aj v základnom školstve chceme v tomto období vyriešiť najzávažnejšie problémy, a to tak, aby sa predovšetkým nahradili staré havarijné a nevyhovujúce, hlinené a drevené učebne, aby sa znížila smennosť aspoň na 16 % a čiastočne i priemerný počet žiakov na triedy. V materských školách plánujeme zaškoliť aspoň 58 % detí a v školských družinách a kluboch zabezpečiť starostlivosť pre 12, 4 % žiakov základných deväťročných škôl. Okrem toho vláda už schválila uznesenie o výstavbe zariadení pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, vypracovali sme návrh na novú koncepciu starostlivosti o siroty, polosiroty a opustené deti v detských domovoch, ktorý sa opiera o najnovšie výsledky pedagogickej vedy i zahraničné skúsenosti. Z hľadiska oblastného plánovania uplatňuje sa zásada, aby sa do roku 1970 odstránili najzávažnejšie rozdiely, ktoré vo vybavení školstva existujú ešte medzi českými a slovenskými krajmi.
Uvedomujeme si, že riešenie týchto problémov v našom školstve (a to som nespomínal vybavovanie škôl modernými učebnými pomôckami, zariadeniami, strojmi a prístrojmi, kde je situácia tiež nie najlepšia) kladie na spoločnosť obrovské nároky a vyžaduje veľké finančné náklady. O to rozumnejšie musíme s nimi