Tretia skupina pripomienok boli pripomienky rázu zásadného, ktoré nakoniec viedli k upresneniu, resp. k zmene jednotlivých paragrafov zákona.

Chcem pripomenúť, že ani jedna pripomienka poslancov nezostala bez povšimnutia, pretože ústavnoprávny výbor i zdravotný výbor od minulého roku sa sústavne zaoberali vládnym návrhom zákona z tých dôvodov, aby boli rešpektované všetky pripomienky poslancov, ako aj pripomienky komisie expertov z vedy a praxe.

Veľmi priaznivý ohlas vzbudil u poslancov i u občanov článok VI zákona, v ktorom sa hovorí, že starostlivosť o zdravie ľudu poskytuje štát bezplatne všetkým občanom. Znamená to rozšírenie nároku na bezplatnú liečebno-preventívnu starostlivosť pre ďalších cca 50 000 občanov v našej vlasti, ktorí ju doposiaľ v plnom rozsahu zabezpečenú nemali. Takéto vymoženosti môže ľudu poskytnúť len štátne zriadenie, v ktorom definitívne zvíťazil socialistický spoločenský poriadok.

Nie menší význam má aj prvá časť zákona, ktorá hovorí o vytváraní a ochrane zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce. Zákon tu ukladá záväznou formou všetkým podnikom a organizáciám povinnosť a zodpovednosť za vytváranie takýchto podmienok. Vieme všetci veľmi dobre, že na tomto úseku, hlavne čo sa týka budovania hygienických a sociálnych zariadení v závodoch, vytvárania a ochrany zdravého ovzdušia a čistoty vôd, bolo mnoho nedostatkov. Napriek tomu, že bolo vydané nesčíselné množstvo právnych úprav, tieto sa nerešpektovali, pretože podniky neboli brané na zodpovednosť, prípadne pri finančnom postihu nešlo o postih zodpovedných hospodárskych pracovníkov, ale sa to hradilo zo štátnych prostriedkov. Na základe nového zákona v budúcnosti si to podniky dovoliť nemôžu, pretože akékoľvek poškodzovanie zdravia pracujúcich v dôsledku neplnenia povinností k vytváraniu a ochrane zdravých podmienok, pôjde na úkor hrubého dôchodku a nadriadené orgány budú povinné vyvodzovať z neplnenia týchto povinností hospodárske dôsledky.

Pôjde teda predovšetkým o to, aby upevňovanie socialistickej zákonnosti bolo účinne presadzované voči všetkým hospodárskym i rozpočtovým organizáciám, družstvám, ktoré ohrozujú svojou činnosťou životné a pracovné prostredie, či sa to už deje exhaláciami, nedostatočne čistenými odpadovými vodami, znečisťovaním vd, nadmerným hlukom, výfukmi z motorových vozidiel, nedodržovaním hygieny na pracoviskách atď. V tejto súvislosti by som chcela požiadať jednotlivé ministerstvá a ústredné orgány, aby v súhlase s vytvorením zdravých životných a pracovných podmienok vypracovali zoznamy pracovísk v jednotlivých rezortov vhodných pre zamestnávanie žien.

Prejednala to už plenárna schôdza Ústrednej rady odborov, ale ako sme boli informovaní zo strany Ministerstva zdravotníctva, termín na predloženie bol do 5. t. m. a mnohé ministerstvá a ústredné orgány sa dožadujú toho, aby sa to mohlo ďalej predlžovať, a aby - nie ako to bolo pvodne stanovené do konca roku 1967 - sa niektoré pracoviská pre ženy upravili, hlavne čo sa týka nosenia ťažkých bremien a pod., ale dožadujú sa ďalšieho predĺženia termínu.

To všetko má na pamäti nový zákon o starostlivosti o zdravie ľudu a bolo by ideálne, keby sa všetky ústredné orgány dôsledne ním riadili. Potom by sme sa nemuseli zaoberať hľadaním najúčinnejších sankcií, ale pretože tomu doposiaľ tak nie je, dáva zákon v § 7 veľkú právomoc národným výborom a očakávame, že aj novopripravovaný zákon o národných výboroch v tomto smere otázku sankcií voči podnikom upraví komplexne.

V druhej časti vládneho návrhu zákona je zdôraznená tá skutočnosť, že občania našej vlasti majú nielen právo na ochranu svojho zdravia, ale aj tomuto právu musí zodpovedať i snaha každého jednotlivca žít zdravo a vyvarovať sa vplyvov škodlivo pôsobiacich na zdravie vlastné i zdravie spoluobčanov. Preto kladie veľký draz i na zdravotnú výchovu obyvateľstva, ktorej cieľom má byť vysoké zdravotnícke uvedomenie každého jednotlivca. V návrhu zákona je zdôraznená i funkcia spoločenských organizácií, ktoré majú organizátorskou a výchovnou činnosťou viesť všetkých občanov k zdravému spôsobu života a k aktívnej účasti na opatreniach v starostlivosti o zdravie ľudí.

Tretia časť zákona sa týka úseku zdravotníctva.

Najviac pripomienok bolo vznesených v tejto časti k oddielu prvého § 14 (podľa nového číslovania § 11 ods. 3). Pvodné znenie tohoto odstavca si dovoľujem citovať: "Ministerstvo zdravotníctva mže stanoviť, ktoré zdravotnícke zaradenia a za akých podmienok môžu poskytovať zdravotnícke služby za úhradu".

Ponechanie takéhoto znenia by bolo v rozpore s článkom VI, kde sa vyslovene stanovuje zásada bezplatnosti zdravotníckych služieb pre všetkých občanov a znamenalo by to porušenie jednej zo základných zásad socialistického zdravotníctva - zásady bezplatnosti. Ďalej by to viedlo nutne pri nespokojnosti so svojím ošetrujúcim lekárom k vyhľadávaniu iného lekára za úplatu a k zavedeniu peňažných vzťahov medzi lekára a pacienta. S touto tendenciou vyslovili poslanci nesúhlas. Domnievame sa, že cesta k spokojnosti pacienta s poskytovaním zdravotníckych služieb nesmie ísť cestou finančnou, ale cestou skvalitnenia zdravotníckych služieb pri zachovaní podstaty obvodového systému, zvyšovaním erudície obvodných lekárov, zmenšením veľkosti zdravotníckych obvodov, a na čo nesmieme zabúdať, ľudským vzťahom medzi lekárom a pacientom. Na tento subjektívny činiteľ sa často zabúda.

V tejto súvislosti považujem za potrebné zmieniť sa o často diskutovanej slobodnej voľbe lekára. Z rozsiahlych polemických názorov od autorov mnohých článkov či už na stránkach zdravotníckej alebo dennej tlače, i na schôdzach spoločnosti J. E. Purkyně je vidieť, že každý si pod pojmom slobodná voľba lekára predstavuje niečo iného. To, že pacient vyhľadáva možnosť liečiť sa u iného než u svojho príslušného lekára, čo má príčinu v tom, že sú nedostatky v obvodovom systéme práce, ktoré som už vpredu uviedla, nie je nezanedbateľnou skutočnosťou, ako to ukázal i prieskum verejnej mienky prevádzaný ÚKLKŠ, ale je treba správne vymedziť pojem možnosti občana liečiť sa u iného než príslušného obvodného či závodného lekára bez toho, aby za to lekár dostával nejakú úplatu. Táto možnosť je daná každému občanovi, ktorý má možnosť - ako hovoril aj s. minister - vybrať si pri nespokojnosti so svojim ošetrujúcim lekárom iného obvodného, odborného lekára v rámci danej polikliniky alebo OÚNZ.

Súdruh minister oznámil, že v súvislosti s opatreniami smerujúcimi k skvalitneniu zdravotníckych služieb, poskytovaných v zdravotníckych obvodoch, bude tento prístup pacientovi umožnený a bude mu umožnený aj prístup na liečenie do inej, než príslušnej nemocnice, čo je obsahom prevádzacej vyhlášky o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorá bude vydaná tak, aby nadobudla účinnosti súčasne so zákonom. Som presvedčená, že veľká väčšina našich občanov si ponechá svojho príslušného ošetrujúceho lekára a že toto opatrenie je dočasné, vynútené existujúcimi nedostatkami na úseku zdravotníctva, ale je reálny predpoklad tieto nedostatky odstrániť a tým aj vrátiť vzájomnú dôveru pacientov k lekárovi.

Poslanci boli ďalej toho názoru, že je možné vyberať za niektoré služby, ktoré presahujú rámec liečebno-preventívnych úkonov, poplatky; mali pritom ovšem na mysli také služby, ako je kozmetika, vyžadovanie odborných expertíz pre podniky od hygienických staníc, ktoré sú nad rámec bežnej hygienicko-epidemiologickej činnosti, vydávanie rôznych potvrdení pre občanov, lekársky dozor, prípadne vyšetrovanie pri väčších športových a kultúrnych podujatiach, kde sa vyberá vstupné, vyšetrovanie vodičov a iné. V žiadnom prípade však poslanci nesúhlasili, aby za poskytovanie bežných liečebno-preventívnych úkonov bola požadovaná úhrada.

Myslím, že môžeme s uspokojením kvitovať, že súdruh minister zdravotníctva dr. Plojhar prisľúbil ako na zasadnutí zdravotného výboru, tak aj dnes, že bude otázky poskytovania niektorých služieb za úhradu predom konzultovať so zdravotným výborom NZ.

V dôsledku týchto skutočností bola zmenená štylizácia ods. 3 § 11 nasledovne: "Ministerstvo zdravotníctva môže stanoviť, že výnimočne možno za poskytovanie niektorých zdravotníckych služieb, ktoré nie sú nezbytné, požadovať úhradu." Takto bezplatnosť zdravotníckych služieb narušená nebude.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Záverom mi dovoľte, aby som poďakovala všetkým vám za aktívnu pomoc pri prejednávaní vládneho návrhu zákona, hlavne siedmim výborom Národného zhromaždenia, ktoré ho prejednávali, komisii SNR pre zdravotníctvo, ktorá jednak samostatne, jednak na našom spoločnom zasadnutí zákon prerokovala a uplatnila pripomienky, ako aj všetkým členom pracovnej skupiny pri zdravotnom výbore a expertom z vedy i praxe, ktorí sa zúčastňovali pri prácach na vládnom návrhu zákona.

Ako spoločná zpravodajka siedmich výborov NZ doporučujem plenárnemu zasadnutiu schváliť predkladaný zákon o starostlivosti o zdravie ľudu v znení predloženej spoločnej zprávy výborov s účinnosťou od 1. júla 1966, aby bola dostatočne dlhá doba na zoznámenie zdravotníckych pracovníkov a verejnosti so zákonom a s prevádzacími predpismi, aby takto hneď od nadobudnutia účinnosti stal sa zákon účinným pomocníkom v zabezpečovaní starostlivosti o zdravie človeka. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji zpravodajce posl. Petrusové.

Přistoupíme nyní k rozpravě. Uděluji slovo posl. Jedličkovi.

Posl. Jedlička: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci, v důvodové zprávě k předloženému vládnímu návrhu zákona o péči o zdraví lidu je správně zdůrazněno, že poskytování kvalitních zdravotnických služeb je přímo závislé na činnosti dalších zdravotnických organizací, především těch, které zabezpečují výrobu a zásobování léčivy a ostatními zdravotnickými potřebami. I když hlava pátá návrhu zákona srozumitelně stanovuje zásady materiálního zabezpečení zdravotnických služeb, dovolte mi, abych se zmínil o některých otázkách z této oblasti zdravotnické problematiky.

Nejčastějším motivem nespokojenosti nemocných s lékařskou službou bývá to, že v lékárnách není k dispozici předepsaný lék. Toto zjištění, které je dokonce uváděno i v materiálech Ústřední komise lidové kontroly a statistiky, jistě výstižně charakterizuje častou zásobovací situaci v léčivech.

Tato často nepříznivá situace v zásobování vyplývá především z toho, že lékárenské službě nejsou plně pokryty její zvýšené požadavky, i když zůstává skutečností, že tato v roce 1965 v porovnání s rokem 1964 obdržela více léčiv v hodnotě 180,7 miliónů Kčs, přičemž většinu ze zvýšených dodávek pokryla lékárnám farmaceutická výroba, která v minulém roce splnila obchodnímu podniku Zdravotnické zásobování plánované dodávky na 105,4 procent. Také zpevněný plán dodávek léků na export byl splněn, počítáno ve velkoobchodních cenách na 102,5 % a v obchodní paritě dokonce na 103,8 % i přes nepříznivý vliv poklesu světových cen některých substancí. Zvlášť hodnotný je podíl farmaceutického průmyslu na plnění vývozního úkolu na kapitalistické státy. Tento byl za rok 1965 překročen o 14,3 % a toto překročení představuje částku 5 miliónů Kčs obchodní parity.

Pro zajímavost jen čtyři údaje o vývozu léčiv. Export tvoří přibližně cca 20 % celé výroby léčiv ve velkoobchodních cenách. Naše léčiva vyvážíme do 55 států. Vývoz léčiv a farmaceutických surovin do kapitalistických zemí činí 27 % celkového vývozu a největšími odběrateli jsou NSR, Itálie, Dánsko, Anglie a Holandsko. Pokud jde o socialistické země, jen vývoz do SSSR činí 60 % celkového exportu do socialistických a rozvojových zemí.