Vážené súdružky a súdruhovia!
Na plnení úloh politického, hospodárskeho
a kultúrneho rozvoja Slovenska sa významnou mierou
podieľa Slovenská národná rada. Postavenie,
funkcia a úlohy Slovenskej národnej rady sú
bezprostredne spojené so špecifickým spôsobom
riešenia národnostnej otázky v našom československom
socialistickom štáte, resp. so štátoprávnym
vyjadrením zväzku českého a slovenského
národa v jednotnej ČSSR.
Slovenská národná rada od svojho revolučného
vzniku v podmienkach príprav Slovenského národného
povstania dodnes a bez akýchkoľvek pochybností
i do budúcnosti vystupuje v našom politickom a štátnom
živote vo funkcii politickej predstaviteľky samobytnosti
slovenského národa a z tohto postavenia plní
úlohy národného orgánu štátnej
moci a správy na Slovensku. Pre postavenie, úlohy
a metódy činnosti Slovenskej národnej rady
je charakteristické a tým i špecifické,
že pôsobí v podmienkach jednotného československého
štátu, inakšie povedané, že sa na
plnení úloh politického, hospodárskeho
a kultúrneho života zúčastňuje
v organickom začlenení do jednotnej sústavy
československých štátnych orgánov.
Z tejto skutočnosti vychádza aj Dokument, v ktorom
sa uvádza: "Slovenská národná
rada je v poňatí novej ústavy nielen slovenským
národným orgánom, do pôsobnosti ktorého
spadajú veci národnej a regionálnej povahy,
ale je súčasne v tomto svojom postavení aj
národným článkom celoštátneho
politického a hospodárskeho riadenia pre územie
Slovenska, ktorého úlohou je priamo spoluvytvárať
a aj spoluzabezpečovať celoštátnu politiku."
Skúsenosti získané z politickej a riadiacej
praxe potvrdzujú, že takéto poňatie
SNR vytvára priestor pre jej efektívnu účasť
na riadení politického, hospodárskeho a kultúrneho
rozvoja Slovenska a našej spoločnosti vôbec.
V našom živote sa, pravda, stretávame s ľuďmi,
ktorí voči Slovenskej národnej rade, resp.
jej miestu v sústave štátnych orgánov
nezaujímajú správny postoj. Vyskytujú
sa jednotlivci, ktorí význam SNR plne nedoceňujú,
vidia v nej len akýsi medzičlánok nášho
ústredného riadenia, ktorý podľa ich
predstáv iba veci "komplikuje". V praxi sa obyčajne
prejavujú ako odporcovia výraznejšieho zapájania
SNR do riadenia našej spoločnosti a štátu.
Druhí, najmä u nás na Slovensku, kritizujú
terajšiu ústavnú koncepciu postavenia SNR a
jediné riešenie mechanicky vidia iba vo federatívnej
forme usporiadania štátu, reklamujú formu prakticky
bez skúmania obsahu a aj bez zamyslenia sa nad možnosťami,
ktoré pre činnosť SNR vytvára ústava
a Dokument.
Oba tieto protipólne názory majú svoj spoločný
koreň mimo politiky našej strany, sú v rozpore
so záujmami nášho socialistického štátu
i v rozpore so záujmami slovenského národa.
Praktické uplatňovanie ústavy a dokumentu
hovorí presvedčivo o tom, že sme našli
riešenie zodpovedajúce naším osobitným
československým podmienkam, okrem iného tiež
podmienkam ekonomicky a kultúrne vyspelého štátu.
Preto my pôjdeme naďalej týmto smerom dôsledne,
zodpovedne a tvorivo.
Slovenská národná rada rozvíjanie
svojej pôsobnosti na báze ústavy a dokumentu
pokladá i pre budúcnosť jednoznačne
za správnu cestu a je presvedčená, že
i na strane Národného zhromaždenia a ostatných
ústredných orgánov nájde v tomto svojom
zámere plnú podporu a pochopenie.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci,
aby som vás informoval o plnení niektorých
základných záverov dokumentu. Aj keď
od jeho prijatia uplynula pomerne krátka doba, zvýšila
sa účasť Slovenskej národnej rady na
riadení hospodárskeho a kultúrneho rozvoja
Slovenska, na ústrednom riadení, ako i na úseku
činnosti národných výborov.
Najlepšie sa to prejavilo v organickom zapojení Slovenskej
národnej rady do celého procesu prípravy
a plnenia štátneho plánu a ďalších
dôležitých celoštátnych opatrení.
Pritom Slovenská národná rada v spolupráci
a v úzkom kontakte s ostatnými orgánmi ústredného
riadenia pristupuje k riešeniu všetkých naliehavých
problémov rozvoja Slovenska tak, aby jeho prírodné
a ekonomické zdroje sa plne využívali a jeho
ekonomický potenciál v maximálnej miere posilňoval
intenzívny rozvoj jednotnej celoštátnej ekonomiky.
Takýto aktívny prístup k postupnému
vyrovnávaniu hospodárskej a kultúrnej úrovne
Slovenska na úroveň českých krajov
považujeme za plne zodpovedajúci politike Komunistickej
strany Československa.
Rozbor práce Slovenskej národnej rady, obsiahnutý
v predloženej zpráve, ukazuje na rozsah úloh,
ktoré sme riešili, problémy, s ktorými
sme sa pri plnení úloh stretávali, ako aj
dosiahnuté výsledky. Nebudem preto tieto otázky
znovu podrobne rozvádzať.
K podstatnému oživeniu a zvýšeniu účinnosti
práce Slovenskej národnej rady prispelo predovšetkým
plnšie rozvinutie našej vzájomnej spolupráce
s Národným zhromaždením, vládou
a ostatnými celoštátnymi orgánmi, ako
aj so štátnymi a územnými orgánmi
na Slovensku.
Konkrétnymi prejavmi náväznosti práce
Slovenskej národnej rady na činnosť Národného
zhromaždenia a prehĺbenia vzájomných
vzťahov bola ich úzka súčinnosť
pri rozbore viacerých naliehavých ekonomických
a kultúrnych problémov. V tomto smere uskutočnil
sa celý rad spoločných rokovaní výborov
Národného zhromaždenia s príslušnými
komisiami SNR. Boli to najmä spoločne vykonané
analýzy využitia zdrojov pracovných siľ,
problémov hospodársky menej rozvinutých oblastí,
využitia strojárenských závodov na Slovensku,
bytovej výstavby, niektorých problémov rozvoja
poľnohospodárskej výroby, perspektív
rozvoja potravinárskeho priemyslu, obchodu, školstva
a zdravotníctva do roku 1970 na Slovensku a ďalšie.
Ukázalo sa, že takéto rokovania, najmä
ak sa pred ich realizovaním uskutočnila spoločná
previerka stavu veci, prispievajú k riešeniu tých
špecifických problémov Slovenska, ktoré
sa prejavujú ako dôsledok predchádzajúceho
vývoja. No aj pri kladnom hodnotení týchto
rokovaní bude našou spoločnou úlohou
usilovať sa o ďalšie zvyšovanie ich účinnosti.
Treba tiež vyzdvihnúť úzke a pružné
pracovné styky Predsedníctva SNR s vládou,
a to jednak pri predkladaní iniciatívnych návrhov
Slovenskej národnej rady a jednak pri zabezpečovaní
úloh vyplývajúcich z riadiacej funkcie vlády.
Rovnako tam, kde došlo k účelnej deľbe
práce medzi ministrami a povereníkmi SNR, dosahujú
sa pozitívne výsledky pri zabezpečovaní
spoločných úloh rozvoja hospodárstva
a kultúry na Slovensku. Spoločné rokovania
ministrov s orgánmi SNR na pôde Slovenskej národnej
rady stali sa v uplynulom období významným
článkom v systéme našej práce.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci!
Považujeme za potrebné povedať niekoľko
slov k otázke účasti Slovenskej národnej
rady na celoštátnom politickom a hospodárskom
riadení činnosti národných výborov
na Slovensku. Vyskytujú sa totiž niekedy obavy, či
zvýšenie zodpovednosti Slovenskej národnej
rady vo vzťahu k národným výborom na
Slovensku nenaruší ich postavenie a kompetenciu. Chcel
by som povedať, že v žiadnom prípade nejde
o to, obmedzovať právomoc národných
výborov na Slovensku, ale ide o naplnenie funkcie Slovenskej
národnej rady ako národného orgánu
štátnej moci a správy na Slovensku a organického
článku celoštátneho riadenia vo vzťahu
k národným výborom. Na objasnenie tejto otázky
by som tu rád citoval slová súdruha Novotného,
ktorý v referáte na XII. sjazde strany zdôraznil:
"Ako dôležitá súčasť
jednotnej sústavy štátnej moci a správy
sa bude rozvíjať činnosť slovenských
národných orgánov pri uplatňovaní
celoštátnych a celospoločenských záujmov
a potrieb. Tomu dávame praktický výraz tak
v centrálnych orgánoch, ako aj vo zvýšenej
zodpovednosti slovenských orgánov za prácu
národných výborov."
Tiež dokument výslovne stanovil, že treba súčasne
rozvíjať a uplatňovať úlohu Slovenskej
národnej rady, v súlade s ústredným
riadením štátu, vo vzťahu k územným
orgánom na Slovensku, predovšetkým k národným
výborom.
Teda, znovu opakujem, nejde tu o obmedzovanie právomoci
národných výborov a jej prenášanie
na Slovenskú národnú radu, naopak postavenie
národných výborov v súčasnom
období treba ďalej posilňovať a rozvíjať
ich činnosť, ale ide o upresnenie a konkretizovanie
úloh, vykonávaných inak celoštátnymi
ústrednými orgánmi vo vzťahu k národným
výborom, ktoré na základe delegovania vládou
by mala zabezpečovať a kontrolovať Slovenská
národná rada v oblasti hospodárstva riadeného
národnými výbormi.
V tomto zmysle by bolo možné za celú hospodársku
činnosť národných výborov, hlavne
pokiaľ ide o ich úlohy na úseku školstva
a kultúry, stavebníctva, poľnohospodárstva,
zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, obchodu,
miestneho hospodárstva a služieb, potravinárskeho
priemyslu a dopravy, až na niektoré malé výnimky,
zvýšiť zodpovednosť Slovenskej národnej
rady, pri zachovaní celoštátneho riadenia národných
výborov v zásadných otázkach ich výstavby
a pôsobnosti.
V doterajšej činnosti Slovenskej národnej rady
napriek určitým pozitívnym výsledkom
nepodarilo sa plne rozvinúť jej normotvornú
funkciu. Tento nedostatok si uvedomujeme. Hľadáme
cesty a skúmame návrhy na systematické uplatňovanie
jej zákonodarnej a vôbec politickej iniciatívy
voči Národnému zhromaždeniu, ako aj
vlastnej zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej
rady vo veciach národnej a regionálnej povahy. V
týchto otázkach dochádzame k názoru,
že za podmienok intenzívnej zákonodarnej činnosti
NZ je nutné, aby Národné zhromaždenie
v súlade s našou socialistickou ústavou vytváralo
priestor pre nevyhnutnú vlastnú zákonodarnú
činnosť SNR, predovšetkým realizovaním
ústavnej povinnosti zmocňovať Slovenskú
národnú radu zákonom Národného
zhromaždenia prijímať vlastné zákonné
úpravy v otázkach, pri ktorých - v súlade
s princípom jednotnosti právneho poriadku - treba
prihliadať na niektoré osobitosti podmienok ich riešenia
na Slovensku.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Skôr ako pristúpim k ďalším otázkam,
na riešení ktorých musíme sústavne
pracovať spoločne s ústrednými orgánmi,
chcem otvorene povedať, že v práci SNR sa vyskytuje
popri úspešných výsledkoch i celý
rad nedostatkov. Niekedy sa stáva, že orgány
SNR vo svojej politickej a organizačnej práci nevyužívajú
v plnom rozsahu všetky objektívne danosti pre rozvoj
jednotlivých odvetví. Prejavuje sa to potom, ako
to uvádzame i v predloženej zpráve, v neuspokojivom
plnení plánu výstavby často významných
investičných celkov. Väčšie úsilie
bude potrebné vynakladať i pri zabezpečovaní
výstavby zdravotníckych a školských
zariadení. Slabšia organizátorská a
kontrolná činnosť má svoje dôsledky
v kvalite výstavby a údržby bytového
fondu. V poľnohospodárstve sú niektoré
závažné úlohy, ktoré sa nám
nepodarilo doriešiť. Ide najmä o pomerne pomalé
rozširovanie najprogresívnejších prostriedkov
intenzifikácie, rozvoj horských a podhorských
oblastí, starostlivosť o jednotlivo hospodáriacich
roľníkov a pod. Problémy výchovno-vyučovacieho
procesu sme poväčšine riešili z hľadiska
kvantitatívneho rastu a menej pozornosti sme venovali kvalitatívnej
stránke výučby a zabezpečovaniu potrebného
počtu kvalifikovaných učiteľských
kádrov. V práci nášho aparátu
sa ešte niekedy vyskytujú prvky rezortníckeho
prístupu. Riešenie problémov nie vždy
vidia naši súdruhovia komplexne.
Obdobne by som mohol, súdružky a súdruhovia
poslanci, spomenúť i niektoré ďalšie
nedostatky v našej práci, s ktorými sa sústavne
zaoberáme a snažíme sa ich odstraňovať.
Popri operatívnom zabezpečovaní tohoročných
úloh plánu v terajšom i nastávajúcom
období sústreďujeme naše hlavné
úsilie na niektoré zásadné otázky
prípravy návrhu štvrtého päťročného
plánu. V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som
stručne poukázal na niektoré najvýznamnejšie
otázky.
V predloženej zpráve poukazujeme na vážne
problémy v oblasti efektívnejšieho využívania
zdrojov pracovných síl. Ako uvádzame, v rokoch
1966-1970 bude podiel Slovenska na celoštátnych prírastkoch
zdrojov pracovných síl činiť 57 %. Pritom
kvalitatívne sa zmení i štruktúra prírastku
zdrojov pracovných síl na Slovensku v porovnaní
s predchádzajúcimi obdobiami. V rokoch štvrtej
päťročnice bude možné začleniť
do pracovného procesu 28 tisíc absolventov vysokých
škôl, vyše 70 tisíc osôb s úplným
stredoškolským vzdelaním a asi 170 tisíc
absolventov učňovských učilíšť.
Tieto zdroje umožnia kryť celkovú potrebu národného
hospodárstva na Slovensku až z 80 % kvalifikovanými
pracovnými silami.
Zabezpečenie potrieb národného hospodárstva
republiky pracovnými silami v podmienkach ich veľmi
nerovnomerného oblastného rozloženia vyvoláva
nutnosť riešiť tento problém jednak vytváraním
predpokladov pre plnšie zosúladenie oblastného
rozloženia potrieb pracovných síl s ich zdrojmi,
jednak problém riešiť určitou reálnou
medzioblastnou migráciou.
Na riešení týchto problémov sa intenzívne
pracuje na príslušných plánovacích
orgánoch. Za spolupráce rezortov sa usilujeme dosiahnuť
zámery uznesenia vlády č. 175/1965, ktoré
ukladá rezortom správnym rozmiestňovaním
výroby a investícií, presunom výrobných
programov a uvažovanej investičnej výstavby
vytvoriť nevyhnutné predpoklady pre rovnomernejšie
krytie potrieb pracovných síl v národnom
hospodárstve.
Nemožno sa mi nezmieniť, vážené súdružky
a súdruhovia, o ďalšom závažnom probléme,
ktorý stojí nielen pred Slovenskou národnou
radou, ale aj ostatnými ústrednými orgánmi,
a to je zabezpečenie rýchlejšieho ekonomického
rozvoja niektorých málo rozvinutých oblastí.
Rozmiestňovanie výroby sa často robilo na
základe intervencií a rezolúcií bez
ohľadu na najvyššiu spoločenskú efektívnosť.
Mnohé menej rozvinuté oblasti s výhodnými
ekonomickými a prírodnými podmienkami pre
umiestnenie priemyselného závodu by nemali zostávať
pre hospodárske rezorty a plánovacie orgány
nezaujímavou oblasťou.
Vytváranie predpokladov pre lepšie využívanie
ekonomických a prírodných podmienok, najmä
domácej surovinovej základne, je vôbec cesta,
ako najrýchlejšie možno riešiť nielen
hlavné problémy ekonomického rozvoja doteraz
málo rozvinutých oblastí, ale i sústavný
rast podielu Slovenska na zabezpečovaní potrieb
a v prospech celého československého národného
hospodárstva. Osobitne treba poukázať na to,
že ešte stále - okrem magnezitu - nedostatočne
využívame naše bohatstvo nerudných surovín,
ako sú cementárske suroviny, vápence, keramické
a kameninové íly, haloyzit, bentonit, čadič,
kremelina, perlit, ktorý je výbornou surovinou pre
výrobu stavebných hmôt, kamenná soľ
a iné.
Jedným z najväčších našich
surovinových zdrojov je lesné bohatstvo, ktoré
tvorí pri správnom obhospodarovaní neustále
sa obnovujúcu surovinovú základňu,
zhodnocovanú predovšetkým cez drevársky
a celutózo-papierenský priemysel.
Táto surovinová základňa sa však
nedostatočne využíva i keď potreba dreva
je v disproporcii s ťažobnými možnosťami
lesa. Riešenie je možné len cestou intenzívneho
využitia, najmä komplexným spracovaním
vyťaženého dreva.