Pátek 8. února 1963

ciele pre jednotlivé závody, pretože dobre vieme, že mnohé závody a väčšina závodov má vyššie hektárové výnosy. A istá časť závodov má nižšie, a preto manipulovať s takýmito číslami je dokonca nesprávne a nebezpečné. Preto keď ich používame, tak ich používame len z hľadiska porovnávania za celé Slovensko, o čo treba tie priemery a z toho vypočítané absolútne množstvá dopestovaných kultúr zvýšiť.

Porovnávajúc s doterajšími výsledkami, uvedené úlohy sú vysoko náročné a treba nám vynaložiť veľké úsilie, aby sme ich dôsledne splnili. O tom, aké výsledky v rastlinnej výrobe tohto roku dosiahneme, rozhodnú predovšetkým jarné poľné práce, ich včasné a kvalitné vykonanie. To vyžaduje, aby sme sa na ne dôkladne pripravili. Pritom musíme vychádzať zo situácie, aká sa vytvorila v dôsledku skorej a dlhotrvajúcej zimy. To znamená, že musíme vo svojich plánoch a opatreniach počítať tiež s rýchlym ukončením orby, ktorú sme neuskutočnili v jesennom období, ako aj počítať s tým, že oziminy a viacročné krmoviny boli najmä začiatkom zimy a na juhozápadnom Slovensku aj celý január vystavené silným holomrazom, takže možno predpokladať s ich väčšími vyorávkami. Treba sa pripraviť na prípadný náhradný výsev a na zvýšenú starostlivosť o ošetrenie a prihnojenie ozimín a viacročných krmovín.

Včasné a kvalitné vykonanie jarných poľných prác vyžaduje dobrú prípravu strojov, osív a sadby a umelých hnojív. Podľa prehľadov, ktoré máme k dispozícii, sú v tomto smere ešte vážne nedostatky. Zaostávajú opravy strojov a závesného náradia, neplnia sa úlohy v prísune umelých hnojív pre ťažkosti v doprave, zaostáva uznávanie osív a niet dostatočného prehľadu o čistení a prípravách vlastných osív na JRD a štátnych majetkoch Myslím, že bude správne, ak národné výbory, najmä ich poľnohospodárske komisie, v najbližších dňoch uskutočnia dôkladnú previerku prípravy na jarné poľné práce v každom socialistickom poľnohospodárskom závode a pomôžu odstrániť nedostatky, ktoré v prípravách na jarné práce zistia.

Osobitne by som chcel upozorniť na potrebu previerky pripravenosti traktoristov a ostatných mechanizátorov. V mnohých okresoch správne využili zimné obdobie na široké školenie traktoristov a pracovníkov pre prácu so závesným náradím. Nestalo sa tak však všade a nie všetky družstvá na toto školenie vyslali svojich členov. Preto treba osobitne preveriť aký je na družstvách stav traktoristov, či ich je dostatok aj pre prácu v druhých smenách, ktoré v záujme plného využitia strojov a rýchleho vykonania jarných prác musíme v širokom rozsahu organizovať. Bude správne tiež preveriť ako jednotliví družstevníci, najmä traktoristi, poznajú svoje úlohy v jarných prácach a ako sú pripravení na ich zvládnutie.

XII. sjazd KSČ i sjazd KSS zdôraznili nutnosť venovať v rámci rozvoja rastlinnej výroby zvýšenú pozornosť krmovinovej základni. V jarných prácach pôjde o to, aby sme predovšetkým rozšírili plochy pestovania plodín s vysokým obsahom kŕmnych hodnôt, to znamená, aby sme rozšírili plochy kukurice na zrno i siláž, cukrovej repy na kŕmenie, kŕmnych strukovín a dobrou agrotechnikou utvárali predpoklady pre ich bohatú úrodu. V horských a podhorských oblastiach osobitnú starostlivosť musíme venovať ošetreniu a hnojeniu lúk a pasienkov a zaisteniu plánovanej výroby zemiakov. Bude správne, keď rozvinieme iniciatívu družstevníkov a ostatných pracujúcich v poľnohospodárstve za dosiahnutie 50 q kukurice v zrne, alebo 500 q v zelenej hmote, keď ďalej budeme rozširovať Popradské hnutie za vysoké úrody zemiakov, Banskobystrické hnutie za zveľadenie lúk a pasienkov a hnutie nitrianskych poľnohospodárov za vysoké úrody obilia.

Včasné a kvalitné vykonanie jarných poľných prác bude vo veľkej miere závisieť od dobrého a organizovaného nástupu komplexne mechanizovaných brigád a čiat, ktoré najmä v našich najprodukčnejších poľnohospodárskych okresoch už v minulom roku obhospodarovali väčšinu poľnohospodárskej pôdy. Treba dosiahnuť, aby skúsenosti popredných komplexne mechanizovaných brigád a čiat sa čo najviac rozšírili a uplatnili v praxi na našich družstvách a štátnych majetkoch.

Súdružky, súdruhovia,

tu však chcem ešte urobiť poznámku, že našou úlohou, úlohou národných výborov a ostatných inštitúcií, ktoré sa poľnohospodárstvom zaoberajú a budú zaoberať, na Slovensku je, všímať, riadiť, viesť a pomáhať aj súkromnému sektoru, pretože úlohy sú rozpísané i naň. Vieme dobre, ako krýva tento súkromný sektor na obidve nohy, my počítame v pláne, že vyrobí, a keď my nepomáhame tomuto súkromnému sektoru, tak potom on nevyrobí a potom nemá ani z čoho dodať, živorí atď. Preto treba, aby národné výbory v tých okresoch, kde je ešte veľký súkromný sektor - a to je v horských a podhorských oblastiach, aj všade inde, kde sa vyskytuje, aby počítali, že sú to naši ľudia, že sú to výrobcovia, od ktorých závisí naša spoločnosť a ktorí závisia od nej, a preto treba aj spolupracovať s nimi, v príprave jarných prác im pomôcť, radiť im, viesť ich, vychovávať ich. Toto je tiež prvoradou úlohou, pretože ten podiel pôdy a ten podiel rúk tohto sektoru je ešte na Slovensku významný a nesmieme ho podceňovať v tej celkovej bilancii.

Úlohy v rozvoji poľnohospodárskej výroby tohto roku i v ďalších rokoch, ako ich vytýčil XII. sjazd KSČ, sú náročné. Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že družstevníci i súkromní roľníci i ostatní pracujúci v poľnohospodárstve na Slovensku za pomoci poľnohospodárskych odborníkov, funkcionárov a pracovníkov národných výborov pod vedením našich straníckych organizácií pristúpia zodpovedne k plneniu vytýčených úloh a zabezpečia plánovaný rozvoj poľnohospodárskej výroby. V tomto smere bude im aj Slovenská národná rada, jej poslanci a celý aparát účinne pomáhať, organizovať, koordinovať a v tomto myslím, že je naša hlavná funkcia v najbližšom období. (Potlesk. )

Podpredseda Benada:

Ďakujem predsedovi Slovenskej národnej rady súdruhovi Jozefovi Lenártovi za podanú zprávu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Cez prestávku dostanete návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k prednesenej zpráve, ktorý pripravila Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo.

Prosím, aby ste svoje pripomienky k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi Komisie SNR pre pôdohospodárstvo poslancovi Vojtechovi Cholevovi.

Teraz nasleduje 30-minútová prestávka.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Podpredseda Sabolčík:

Súdružky a súdruhovia poslanci! Nasleduje rozprava k prednesenej zpráve.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci Karol Tomaškovič, Alexander P a u l o v i č, Vilma Ď u r a t n á, Anton Ťažký.

Ďalej požiadal o udelenie slova predseda Západoslovenského krajského národného výboru súdruh Ján J a n í k.

Udeľujem slovo poslancovi Karolovi Tomaškovičovi. Poslanec Tomaškovič:

Vážení poslanci, súdružky a súdruhovia!

Dovoľte, aby som vo svojom diskusnom príspevku hovoril k otázke skvalitnenia pôdy. Jednou z hlavných úloh, ktoré vytýčil XII. sjazd KSČ na úseku poľnohospodárskej výroby, je dosiahnuť priemyselnú úroveň už v roku 1970. Vzostup poľnohospodárskej výroby vyžaduje v prvom rade rozhodný rast rastlinnej výroby, a to tak, aby sa dosiahla čo najvyššia produkcia z každého hektára pôdy, prirodzene so súčasným rastom produktivity práce a znižovania vlastných nákladov.

Ďalej uznesenia strany kladú mimoriadny dôraz predovšetkým na starostlivosť o pôdny fond, ktorý je základným výrobným prostriedkom poľnohospodárskej výroby. V súčasnom období, keď stojí pred našimi poľnohospodármi otázka zaisťovania čo najlepšej krmovinovej základne, je zvyšovanie úrodnosti pôdy nanajvýš aktuálne a musí sa dať do popredia v každom poľnohospodárskom závode. Veď od plného využitia fondu ornej pôdy je závislý i rast živočíšnej výroby. Táto zásada bola prijatá i februárovým zasadnutím ÚV KSČ a uznesením vlády, v ktorom sa hovorí a rozvíjaní masového hnutia, t. j. všenárodného hnutia za zúrodnenie pôdy v roku 1962 a v ďalších rokoch.

Toto hnutie dáva reálny predpoklad pre to, aby sa dosiahla vyššia produkcia na úseku rastlinnej výroby. Z toho sme vychádzali i v rámci nášho okresu pri zvyšovaní úrodnosti pôdy, ktorá dáva predpoklad pre splnenie vytýčených úloh na úseku poľnohospodárskej výroby.

V komplexe opatrení pri zvyšovaní úrodnosti pôdy neprestajne vzrastá i význam výživy rastlín, ktorý je daný samotným zameraním poľnohospodárskej výroby. V rámci nášho okresu pripadá na jedného obyvateľa 0, 7 ha ornej pôdy, čo ešte viac podčiarkuje tú skutočnosť, že sa pracovníci v poľnohospodárstve musia snažiť o to, aby sa využil nielen každý hektár pôdy, ale aby sa všetka poľnohospodárska pôda využila čo najefektívnejšie, aby sa z nej vyťažilo maximálne množstvo produktov potrebných na výživu obyvateľstva a na zásobovanie priemyselných odvetví, spracúvajúcich suroviny z poľnohospodárstva.

V celom komplexe opatrení na úseku zúrodňovania pôdy okrem správnej výživy a agrotechnických opatrení, treba vidieť i nutnosť úpravy vodného režimu v pôde, reakcie pôdy a, čo je najhlavnejšie, zaistiť zvýšenie trvalého humusu v pôde.

Prv ako pristúpim k hodnoteniu úloh určených v zúrodňovaní pôdy, hneď na začiatku musím povedať, že úlohy vytýčené v rastlinnej výrobe v minulom roku neboli splnené. A podľa bilancií sa ukazuje, že potreba krmív na JRD je krytá takto: seno 33, 9 %, siláž 75, 5 %, okopaniny 75, 8 %, jadro 53, 2 %. Na podklade tohto nepriaznivého stavu v krmovinách bol nepriaznivý v roku 1962 i stav v nákupe živočíšnych výrobkov, kde náš okres k 31. XII. 1962 nesplnil 10 804 242 litrov mlieka, 9556 q mäsa, 3 941145 ks vajíčok.

Nesplnenie úloh v rastlinnej a živočíšnej výrobe je dôkazom toho, že v predchádzajúcich rokoch sa otázkam zvyšovania úrodnosti pôdy a správnej výžive rastlín nevenovala náležitá pozornosť, ba v mnohých prípadoch sa tieto úlohy podceňovali. Tak napríklad správnemu ošetrovaniu a zaoraniu maštaľného hnoja sa stále ešte nevenuje taká pozornosť, ako by si zasluhoval.

Táto úloha je zvlášť dôležitá preto, že naše pôdy obsahujú len 1 - 1, 5% činného humusu, ktorý je základom pre udržanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy. Preto, keď chceme zvyšovať úrodu, musíme mať sústavne na zreteli zvyšovanie humusu v pôde.

Teraz uvediem, ako sme splnili hlavné úlohy za minulý rok na úseku zvyšovania úrodnosti pôdy.

Na úpravu vodného režimu v pôde sme mali prestavať 4 175 000 Kčs, skutočnosť bola 5 033 000 Kčs. Zaviesť prídvorské osevné postupy na 25 JRD. Založiť 205 000 m3 kompostov a založené bolo 207 555 m3. Urobiť zelené hnojenie na výmere 8000 ha a vykonalo sa len na 2100 ha. Nesplnenie tejto úlohy bolo spôsobené tým, že nebolo zabezpečené osivo a taktiež pre nedostatok zeleného krmiva.

Vápnenie pôdy na úpravu kyslých pôd malo sa urobiť na 2100 ha, uskutočnilo sa len na ploche 1600 ha. Táto úloha nebola splnená preto, že na území okresu nie sú vápenaté suroviny z miestnych zdrojov a poľnohospodári v tunajšom okrese zatiaľ prejavujú nedôveru k saturačným kalom, ktoré sa na území okresu vyskytujú. Preto sa povápnili len pôdy, na ktorých výmeru postačovala dodávka vápna a uhličitanu vápenatého. Bolo by potrebné, aby príslušné vedecké miesta zhodnotili používanie saturačných kalov v pôdnom fonde Galantského okresu.

Podľa stavu závlahových zariadení mali sme v pláne zavlažiť 5000 ha pôdy, skutočne bolo zavlažených 4700 ha. I keď sa táto úloha nesplnila, s výsledkami môžeme byť spokojní, pretože to bolo prvý raz v dejinách okresu, aby sa taká veľká plocha zavlažovala a pritom boli závlahy- zamerané na zavlažovanie cukrovej repy, kde sa zavlažovala plocha 1450 ha, viacročné krmoviny na 1420 ha a /ostatné plodiny na 1820 ha.

Kým v minulých rokoch sa zavlažovala prevažne zelenina, zatiaľ v roku 1962 prevládajú závlahy hlavných plodín.

Úloha v zavlažovaní nebola splnená z toho dôvodu, že v pláne sa počítalo i so stabilným závlahovým zariadením na JRD Sládkovičovo, kde sa mohlo zavlažovať odpadovými vodami z konopárskych závodov na ploche asi 250 ha. Uvedené zariadenie nebolo dané do prevádzky, pretože Krajský podnik meliorácií v Nitre svojou nezodpovednosťou nezaistil vybudovanie tohto zariadenia a zdá sa, že ani v roku 1963 nebude sa môcť pre ich ľahostajný postoj k výstavbe čerpacej stanice zariadenie odovzdať do používania.

V  tomto roku 1963 na úseku zúrodňovania pôdy je potrebné zaistiť tieto úlohy: v hydromelioračnej výstavbe prestavať 3 206 000 Kčs, čím sa má odvodniť 245 ha pôdy, vybudovať závlahy na 250 ha pôdy, upraviť toky a odpady 20 km, okrem toho sa má zaistiť 31 ks prenosných závlahových súprav.

V  rámci okresu sa má vyrobiť 200 000 m3 kvalitného kompostu, má sa povápniť asi 9000 ha pôdy s dávkou 10 q, na zeleno hnojiť plochu 4100 ha, podrývanie pôdy vykonať na ploche 1200 ha, ošetriť lúky na ploche 330 ha, pohnojiť organickými hnojivami 16 000 ha.

V  tomto roku máme podľa plánu okrem veľkoplošných závlah zavlažiť 6100 ha pôdy. Na splnenie tejto úlohy máme k dispozícii závlahové súpravy na výmere 4115 ha. Keď pripočítame 16 ks závlahových súprav 50 ha, ktoré máme dostať v I. polroku 1963, bude kapacita závlahových súprav stačiť na 5200 ha. Správnym využívaním súprav v priebehu vegetácie u medziplodín možno zvýšiť asi o 900 ha, čím sa dá dosiahnuť závlaha na ploche 6100 ha podľa plánu. V suchom období bude potrebné zaviesť nočné smeny na zavlažovanie.

Okrem uvedených miestnych závlah a prenosných závlahových súprav sa na území nášho okresu v oblasti Šaľa-Kolárovo buduje veľkoplošná závlahová sústava. Uvedená sústava podľa združeného záväzku dodávateľov mala byť k 1. IV. 1963 odovzdaná do prevádzky na ploche 1750 ha. Situácia v budovaní tejto sústavy v dôsledku toho, že v minulom roku nebolo prestavané 1 600 000 Kčs, je kritická a je nebezpečie, že uvedená plocha sa v roku 1963 neodovzdá podľa záväzku do prevádzky, čím vzniknú poľnohospodárskym závodom, hospodáriacim na plochách v tejto oblasti, značné ťažkosti, lebo tieto závody sa už na závlahu pripravujú.

Preto by som z tohto miesta žiadal, aby sa pracovníci Odboru SNR pre výstavbu o výstavbu tejto sústavy viac zaujímali a urobili s Doprastavom, ktorý je dodávateľom stavebnej časti, také opatrenia, aby sa plocha 1750 ha odovzdala do prevádzky načas.

Ešte by som mal pripomienku na Krajský podnik poľnohospodárskej techniky, aby sa prostredníctvom STS viacej starali o kompletizáciu a zaobstarávanie náhradných súčiastok pre závlahové súpravy. Je dosť častým zjavom, že závlahové súpravy starších typov, i keď by sa dali celkom používať, sú prevádzky neschopné len preto, že nám chýbajú súčiastky, ako sú gumové tesnenia, spojovacie hadice, rúry a pod.

Tak napríklad v našom JRD Selice máme 3 ks 20 ha súprav a nemohli byť v roku 1962 využité len preto, že nám chýbajú spomenuté súčiastky, ktoré sme sami a ani pomocou STS nemohli obstarať. Pritom so závlahami máme dobré skúsenosti, napríklad pri zemiakoch, hoci v priebehu vegetačného obdobia plocha vysadená zemiakmi trpela nedostatkom prirodzených zrážok, závlahami sme dosiahli, že dodávku skorých zemiakov sme načas a nadplán splnili, pričom hektárový výnos skorých zemiakov sa pohybuje okolo 110 - 120 q z 1 hektára.

Pre zabezpečenie plánovaných úloh na úseku zúrodňovania pôdy v roku 1963 bol na úrovni okresu vypracovaný reálny plán na zúrodnenie pôdy. Úlohy sa rozdelili na melioračné družstvá a poľnohospodárske závody. Pre splnenie úlohy zúrodnenia pôdy si dali záväzok ČSM a ostatné organizácie, že pomôžu pri zakladaní kompostov. Organizácie ČSM v rámci okresu založia 80 000 m3 kompostu a ostatné organizácie prostredníctvom patronátnych závodov založia na JRD 60 000 m3 kompostov. Aj jednotlivé poľnohospodárske závody majú rozpísané úlohy na úseku zúrodňovania pôdy a v súčasnom období si spracúvajú vlastné plány, ako tieto úlohy zabezpečia.

Plány na plnenie týchto úloh máme pripravené tak v relácii okresu, ako i na jednotlivých poľnohospodárskych závodoch. Je však potrebné plnenie plánov kontrolovať, a to nielen na konci roka, keď už máme len jedinú možnosť konštatovať splnenie alebo nesplnenie plánu, ale kontrolovať v krátkych časových úsekoch, keď je ešte čas pomáhať splniť plán. Kontrolovať, a to nielen zo stránky kvantitatívnej, ale i zo stránky kvalitatívnej, napríklad pri kompostoch.

Pokladám preto za nevyhnutné, aby sa do kontroly účinnejšie zapojili odborní pracovníci okresu, hlavne čo do kvality výroby a čo do použitia maštaľného hnoja, močovky, lepšieho využitia umelých hnojív, kvality kompostov a zeleného hnojenia.

Ak budeme všetci na svojich úsekoch plniť plánované úlohy na skvalitnení pôdy vážne a do všetkých dôsledkov a bez formálneho prístupu k veci, sú dané reálne predpoklady, že úlohy na úseku zúrodňovania pôdy v roku 1963 splníme, a tým dáme základ na splnenie progresívnych úloh v poľnohospodárskej výrobe tak, ako to predpokladá uznesenie XII. sjazdu našej strany. (Potlesk. )

Podpredseda Sabolčík:

Ďakujem poslancovi Karolovi Tomaškovičovi za prejav.

Ako nasledujúci prehovorí poslanec Alexander P a u l o v i č. Dávam mu slovo.

Poslanec Paulovič:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Uznesenia XII. sjazdu našej strany v súvislosti s riešením najvážnejšieho problému - zvýšenia poľnohospodárskej výroby - ukladajú národným výborom venovať osobitnú pozornosť zúrodňovaniu pôdy a intenzívnemu využitiu každého hektára pôdy. Zabezpečovaním tejto úlohy má sa dosiahnuť podstatný vzrast rastlinnej výroby ako základu pre rýchlejšie zvyšovanie živočíšnej výroby a tým aj tržnej produkcie pri súčasnom ekonomickom upevňovaní družstiev a zvyšovaní ich rentability.

V Stredoslovenskom kraji má starostlivosť o zúrodňovanie pôdy z hľadiska jej štruktúry osobitný význam. Z celkovej výmery 838 370 ha poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje socialistický sektor 578 054 ha, čo je 68, 9%. Z uvedenej výmery predstavuje orná pôda 273143 ha, lúky a pasienky 291911 ha, z toho 147 000 ha v horských a podhorských oblastiach.

Ako vidieť z tohto prehľadu, prevažujú v kraji lúky a pasienky. To nás musí viesť k tomu, aby sme ich skvalitňovaniu venovali osobitnú pozornosť a videli v nich veľkú rezervu pre ďalšie zvyšovanie rastlinnej výroby.

Túto skutočnosť si stranícke orgány a národné výbory v kraji plne uvedomujú. Robíme opatrenia, aby sme urýchlene dosiahli praktické výsledky i na tomto úseku.

Treba však povedať, že sa ešte stále nevyužíva v dostatočnom množstve maštaľný hnoj a močovka na zúrodňovanie pôdneho fondu, aj keď sa využívanie hnoja z roka na rok zlepšuje. Kým sme v roku 1960 pohnojili 12, 6 % z celkovej výmery ornej pôdy maštaľným hnojom, tak v roku 1961 15 % a v minulom roku 18 %. Avšak ani splnenie tejto úlohy nevyčerpáva ešte všetky naše možnosti, pretože dosiahnutie plánovaných výnosov predpokladá vyhnojiť maštaľným hnojom a močovkou najmenej 25 % ornej pôdy.

Ďalšie zdroje na zvyšovanie úrodnosti pôdy sa tiež ešte stále málo využívajú. Pomalé sú zásahy na znižovanie kyslej reakcie v pôde vápnením, na čo sa nedostatočne využívajú vlastné zdroje dolomitového vápenca, ktorý máme k dispozícii. V poslednom čase sa zvýšilo tempo úprav vodného režimu v pôde melioračnými zásahmi a úpravou hlavných tokov, ako aj závlahami. Za posledné 2 roky sa skvalitnil pôdny fond týmito zásahmi v rozsahu 12 600 ha. V pláne na rok 1963 počítame s úpravou vodného režimu v pôde 6397 ha a na melioračnú výstavbu počítame so 70, 2 mil. Kčs. Ide nesporne o správnu cestu, ktorú musíme dôslednejšie a efektívnejšie využívať. Chybou minulosti bolo, že plán melioračnej výstavby bol roztrieštený na veľké množstvo akcií, čo znižovalo efektívnosť zásahov do pôdy. Niektoré stavby boli nekvalitne urobené a nemohli byť dané na využívanie pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Naďalej trvá nedostatok, že sa celonárodné hnutie za zúrodňovanie pôdy dostatočne nerozvíja, že niektoré socialistické poľnohospodárske závody počítajú a spoliehajú sa prevažne na pomoc zo strany štátu. Podobná situácia je- vo výrobe kompostov, kde sa nevyužívajú všetky zdroje a možnosti. Plán výroby kompostov v socialistickom sektore v roku 1962 bol splnený len na 40, 5 %.

V súvislosti so zúrodňovaním pôdneho fondu treba väčší dôraz položiť aj na rozšírenie fondu ornej pôdy, hlavne rozorávkou málo výnosných lúk a pastvín. Od roku 1960 bol rozšírený fond ornej pôdy o 7500 ha. Plán minulého roku bol splnený na 179 %.

Treba však povedať, že vo všetkých okresoch a v mnohých poľnohospodárskych závodoch existujú možnosti ešte ďalej rozširovať fond ornej pôdy.

Zvýšiť všestrannú starostlivosť o pôdny fond, to je jedna zo základných úloh národných výborov, ktoré musíme riešiť v súvislosti s úlohou zvýšiť intenzitu poľnohospodárskej výroby.

V   jednotlivých poľnohospodárskych závodoch sú ešte stále veľké a doteraz nevyužité rezervy, ktoré spočívajú v štruktúre osevných postupov. Osevné postupy sa často narúšajú hlavne tým, že sa nedodržiava správna následnosť jednotlivých kultúr. Dodržiavanie správnej štruktúry osevných postupov spolu s používaním vysoko výkonných odrôd u obilnín a iných plodín, to je obrovská rezerva pre zvýšenie poľnohospodárskej výroby, ktorú ťažko vyčísliť. V súvislosti s ďalšou špecializáciou poľnohospodárskej výroby treba si všimnúť štruktúru osevných postupov na mnohých družstvách, ktorá bola vypracovaná pri zakladaní týchto družstiev, pretože v týchto osevných postupoch nie sú premietnuté zmeny, ktoré vznikli na základe rozšírenia pôdneho fondu. Postupne pristupujeme k preverovaniu správnosti osevných postupov vo všetkých JRD, a kde to situácia vyžaduje, robíme potrebné opatrenia. To je zvlášť dôležité robiť i preto, že postupne prichodíme k špecializácii poľnohospodárskej výroby.                                              

Pri zabezpečovaní úloh celonárodného hnutia za zúrodnenie pôdy osobitná pozornosť sa v Stredoslovenskom kraji venuje popri úprave vodných tokov Slanej, Rimavy, Blhu a ďalších najmä výstavbe hnojovicových závlah.

Zabezpečuje sa jednak výstavba močovkových závlah pri existujúcich hospodárskych dvoroch a v horských i podhorských oblastiach sa budujú hnojovicové závlahy s cieľom odkryť a využiť existujúce rezervy na našich lúkách a pašienkách, docieliť vyššie výnosy z lúk a pašienok, a tým zabezpečiť v týchto oblastiach dostatočnú krmovinovú základňu pre rozvoj chovu hovädzieho dobytka.

Doterajšie skúsenosti ukázali, že najosvedčenejším spôsobom intenzívneho zúrodňovania trávnych porastov, ktorý rieši problematiku najkomplexnejšie, je uplatňovanie systému hnojovicovej techniky.

V   južných okresoch, kde rastlinná výroba potrebuje veľa maštaľného hnoja, možno využiť čistú močovku nielen na trávne porasty, ale aj na poľné krmoviny v prídvorských krmovinových osevných postupoch.

Na základe t. č. vykonaných prieskumov je potrebné v Stredoslovenskom kraji vybudovať hnojovicové a močovkové závlahy na ploche 54 500 ha s celkovým nákladom 298 mil. Kčs. V systéme hnojovicovej techniky vidíme perspektívy a komplexný spôsob zúrodňovania trávnych porastov. K výstavbe hnojovicových závlah v širšom rozsahu sme pristúpili v roku 1959, kedy bolo vyhlásené celonárodné hnutie za zúrodnenie pôdy. Do konca roku 1962 sa v kraji vybudovalo 74 hnojovicových závlah na ploche 3430 ha. V tomto roku zabezpečujeme výstavbu močovkových závlah pri strediskách jednotných roľníckych družstiev, teda pri maštaliach už vybudovaných v počte 42 akcií o rozsahu 2008 ha. V horských a podhorských oblastiach sa zabezpečuje výstavba 11 hnojovicových závlah pre zavlažovanie horských lúk a pasienkov na výmere 513 ha.

V  tomto roku sa pristúpilo k výstavbe močovkových závlah vo väčšom rozsahu hlavne už pri existujúcich dvoroch. V pláne na tento rok nemáme dostatok zaistených prostriedkov a investičné prostriedky na výstavbu hnojovicových maštali, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou hnojovicového hospodárstva. Rozpočtované investičné prostriedky nám umožňujú v tomto roku dokončiť iba rozostavané objekty hnojovicových závlah a využiť existujúce letné prístrešky.

V  súčasnom období, keď ide o čo najefektívnejšie umiestenie investičných prostriedkov a o využitie všetkých zdrojov na zúrodnenie pôdy, osobitnú pozornosť zasluhuje výstavba močovkových závlah pri existujúcich hospodárskych dvoroch, pretože tu s pomerne nízkym investičným nákladom možno vybudovať močovkovú závlahu, ktorá čo najefektívnejšie umožňuje využiť vytekajúcu močovku. Žiaľ, poľnohospodárske závody jej venujú len malú pozornosť. Doteraz vybudované močovkové závlahy na JRD Zvolenská Slatina na výmere 120 ha, JRD Trstená na 100 ha a Badín na 100 ha, ako aj na ďalších ukázali vysokú rentabilnosť vykonaných investícií.                                  

Tak napríklad močovkovou závlahou na JRD Zvolenská Slatina, vybudovanou nákladom 550 tisíc Kčs, zavlažovaním krmovín na ornej pôde možno zvýšiť ich výnosy o 30 q na každom hektári, čím sa dosiahne zvýšenie čistého príjmu na celej zavlažovanej výmere o 126 000 Kčs, čo je o 1050 Kčs na každom ha viacej.              

V  tomto roku bude odovzdaná do užívania výstavba močovkovej závlahy na JRD v Očovej. Vybudovanou závlahou, vhodne kombinovanou s vodou, bude možné zavlažiť 240 ha poľnohospodárskej pôdy a zvýšiť tak výrobu krmovín o 7200 q.

V  priebehu tohto mesiaca robíme v kraji prieskum najvhodnejšieho rozmiestenia močovkových závlah, pričom pri zostavovaní plánu ich výstavby vychádzame hlavne z týchto zásad:

budovať močovkové závlahy na strediskách JRD, kde je sústredených viac ako 400 kusov hovädzieho dobytka. To preto, aby sme mali dostatok močovky, aby sa to rentabilnejšie mohlo využívať, aby bola návratnosť rýchlejšia, budovať závlahy iba tam, kde sú predpoklady, že výstavba a prevádzka závlah bude čo najefektnejšia, uprednostnene budovať močovkové závlahy na tých družstvách, kde je dostatočný vodný zdroj, ktorý umožní vykonávať závlahy v suchom vegetačnom období aj čistou vodou.

Na poľnohospodárskych závodoch s menším množstvom sústredeného dobytka sa i naďalej uvažuje o vývoze močovky fekálnymi vozmi.

Rozvoju Banskobystrického hnutia za zúrodnenie lúk a pastvín značne prispela naša mládež. V rámci letnej aktivity mládeže sa robila výstavba hnojovicových hospodárstiev už v roku 1958. Len v okrese Banská Bystrica v roku 1961 sa uskutočňovala za aktívnej účasti mládeže výstavba 10 hnojovicových závlah. V priebehu minulého roku za účinnej brigádnickej výpomoci mládeže sa vykonávala výstavba hnojovicových závlah v okresoch Banská Bystrica, Dolný Kubín a Prievidza. Brigádnická výpomoc prispievala pri výstavbe 24 močovkových a hnojovicových závlah v kraji v minulom roku. Na tejto výstavbe sa vystriedalo 1417 brigádnikov, ktorí odpracovali 30 097 brigádnických smien.

K rozvoju závlah v Stredoslovenskom kraji prijala cenný záväzok tiež fakultná organizácia ČSM z Vysokej školy stavebnej v Bratislave. Podľa prijatého záväzku v priebehu troch rokov táto fakultná organizácia ČSM sa bude podieľať na výstavbe 25 až 30 hnojovicových hospodárstiev.

Značným nedostatkom pri zaisťovaní výstavby hnojovicových závlah je skutočnosť, že dodávatelia niektorých zariadení, najmä pri výstavbe vodovodu a montáži súprav, si svoje úlohy neplnia, čím sa znemožňuje včasné ukončenie jednotlivých akcií, a na včasnosti výstavby jednotlivých akcií skutočne veľmi mnoho záleží.

V tomto roku chceme podstatne pokročiť vpred v dôkladnom využití vybudovaných závlah. Na prevádzku existujúcich hnojovicových závlah v okrese Banská Bystrica sa organizuje brigádnická výpomoc študentov Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorí budú od apríla do septembra pracovať priamo v prevádzke hnojovicových hospodárstiev v jednotných roľníckych družstvách v okrese Banská Bystrica. Vidíme v tom nielen prínos pre jednotné roľnícke družstvá a pre presné prehľady výnosov na tomto hospodárstve a možnosti, ale aj to,


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP