Pátek 8. února 1963

Toto hnutie je zamerané na komplexné zveľadenie a využívanie horských lúk a pasienkov budovaním vysoko efektívnych hnojovicových, močovkových, košiarových hospodárstiev, na ktorých sa popri prirodzených hnojivách ekonomickejšie využívajú aj priemyselné hnojivá a uplatňuje sa správna organizácia pasenia a využitia krmu.

Hnojovicové hospodárstva utvárajú predpoklady, aby sa časť horských a podhorských oblastí na Slovensku v rámci špecializácie poľnohospodárskej výroby, ktorá plne rešpektuje prírodné podmienky a ich využitie, stala širokou základňou, pre chov hovädzieho dobytka.

O prednostiach tohto spôsobu hospodárenia na pôde svedčí príklad Jednotného roľníckeho družstva Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, kde vybudovali za pomoci mládeže štyri hnojovicové hospodárstva. Na hnojovicových plochách pásli y období pasenia prakticky dva kusy hovädzieho dobytka na 1 ha, čo je už štvornásobok oproti nehnojovicovým plochám. Vlastné náklady na 1 kg prírastku sa pohybovali od 6, 30 do 7, 60 Kčs.

Na -Jednotnom roľníckom družstve Podlavice je hnojovicové hospodárstvo vybudované v nadmorskej výške 900 m na ploche 60 ha. Z lúk, ktoré predtým dávali 15 - 18 q sena z hektára, dnes zberajú po 60 q. Výrobné náklady na 1 q sena tu boli zhruba 100 Kčs i viac. Po zavedení hnojovicového hospodárstva sa tieto náklady už podstatne znížili a dokompletizovaním tohto hospodárstva sa budú pohybovať od 15 do 30 Kčs na 1 q.

Získali sme prvé poznatky a skúsenosti. Ukázalo sa, že v súčasnom období tieto hospodárstva je správne budovať vo vhodných oblastiach na plochách nevyžadujúcich nákladné rekultivačné úpravy, s blízkym zdrojom vody a s možnosťou prívodu vody samospádom. Úzko s tým súvisí aj výstavba ustajňovacích priestorov, ktorá má byť čo najlacnejšia a najhospodárnejšia, pretože prevažne ide o sezónne ustajňovanie. Iba tam, kde sa počíta s celoročnou prevádzkou, možno budovať i náročnejšie stavby.

Tu by som chcel tiež urobiť takú poznámku z poznatkov. Bol som na služobnej ceste v Mongolsku vlani v lete. Mongolsko má zhruba 22 mil. kusov dobytka. V tom sú ovce, hovädzí dobytok, kone, ťavy a ďalší dobytok. Pritom po celom Mongolsku, ktoré má omnoho drsnejšie prírodné podmienky než my zimy tam dosahujú 40 stupňov mrazu a tento mráz trvá tam celé mesiace, pritom leto je veľmi krátke - nevidíte a nenájdete ani jednej takej luxusnej stavby ustajňovacieho priestoru, aké máme vybudované my. Nechcem povedať, že vzorom pre nás má byť Mongolsko, ktoré má extenzívny chov dobytka. Dobytok je tu pod holým nebom aj za mrazu, aj za tepla, nepripravujú mu v podstate krmoviny vôbec a preto je odkázaný vyhrabať si krmoviny spod snehu aj cez zimu. Chcel by som povedať len to, že tento extrém nám zasa hovorí niečo o tom, že zasa my sme upadli do druhého extrému v Československu. Nechali sme sa ovplyvniť projektantmi a niektorými tzv. vedátormi, ktorí nám vybudovali príliš nákladné stavby na ustajňovanie dobytka a že sme si tým spôsobom ekonomicky, technicky skomplikovali progres v technológii ustajnenia a v technológii živočíšnej výroby. Týmto spôsobom sme zabrzdili vývoj krmovinovej základne, keďže sme prostriedky vložili do stavieb, to znamená nad pôdu, miesto toho, aby sme vložili väčšiu časť prostriedkov priamo do pôdy, a tým získali väčšie množstvo krmív. A keď bude viac krmív, bude aj viac mlieka a mäsa. To je prirodzená vec. Zvlášť preto chcem tu akosi ilustrovať touto skúsenosťou z jednej krajiny - z Mongolska. Dobytok vydrží aj také zimné podmienky, ako sú 30 - 40 stupňové mrazy, prirodzene je tomu už privyknutý a netreba sa oň tak úzkostlivo starať. Naša vysoká škola poľnohospodárska v Nitre robila niekoľko rokov pokusy s voľným ustajnením kráv. Dokázala, že kravy voľne ustajnené v maštali, ktorá bola veľmi lacná a kde bolo v zime zima, pri splnení ostatných podmienok, sú omnoho zdravšie, ako tie ktoré boli ustajnené v tradičných maštaliach - priviazané vo vlhkom ovzduší, v betónových bunkroch atď. Tak isto súdruhovia z Výskumnej stanice vo Vigľaši dokázali, že býčky, ktoré chovali voľne na výpase cez celé obdobie vysoko na holinách, v porovnaní s býčkami pestovanými maštaľným spôsobom, majú omnoho vyššie kvalitatívne vlastnosti, ktoré sa požadujú od plemenných býkov. Hovorím to preto, že treba preventilovať našu prax takýmto prístupom a dobytok vo väčšej miere voľne púšťať na vzduch, maximálne umožňovať samovýkrm, a tým znížiť ľudskú prácu na obsluhu a radšej ľudskú prácu venovať do zavlažovania, do hnojovicovania, slovom do dobývania krmovín. Dobytok už sám nájde spôsob, ako krmoviny potom efektívne zhodnotí, a my budeme mať z toho prospech, pritom nielen v týchto oblastiach. Videl som to napríklad na Kubáni v Sovietskom sväze, kde sme boli aj so súdruhom Rázusom. Tam sme videli vo veľkom rozsahu budovanie voľných maštali a centrálnych dojární pre dobytok. Veľmi lacným spôsobom vybudovaná najprogresívnejšia metóda dojenia - centrálne dojárne a tým sa znižujú vlastné náklady na obsluhu a úspory sa môžu potom preniesť na krmoviny.

To isté možno povedať aj z poznatkov, ktoré som mal možnosť vidieť v Anglicku u veľkostatkárov, kde už 10 - 15 rokov tento systém lacného voľného ustajnenia dobytka používajú. Na základe toho dosahuje tento veľkostatkár vysoké zisky, vysoké výsledky a tým konkurenčne ubíja tých malých roľníkov, ktorí doteraz tradične pracujú s hovädzím dobytkom.

No a netreba chodiť ani po celom svete, máme takéto dobré príklady aj na Žitnom ostrove. My sme si dali do plánu, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pôjde sa na tieto veci podívať. V najbližších dňoch, keď sa trochu snehová kalamita zmierni, pôjdeme na exkurziu do týchto našich progresívnych prevádzok, a uvidíte, aké prekrásne veci sa dosahujú aj u nás. Sú to však predsa len prvé lastovičky, ktoré treba vidieť, ktoré je treba podporiť a propagovať, ich príklad organizovať a zavádzať do praxe v masovom rozsahu. Tam docielili to, že na liter mlieka znížili náklady o 45 - 50 halierov, a tým sa im umožňuje, že z tých 50 halierov môžu istú časť dať na stimuly materiálnej zainteresovanosti, istú časť môžu dať na rentabilitu podniku, istú časť môžu vložiť do investícií určených na výrobu krmív. To znamená do pôdy, vybudovať prifaremný účastok intenzívneho výpasu okolo farmy a takto docieliť lacné a intenzívne kŕmenie kráv.

Hovorím to v tejto súvislosti práve preto, aby sme my i v tých horských podmienkach, kde budeme budovať hnojovicové hospodárstva, kde budeme budovať maštale v horských podmienkach, boli dobrými gazdami. To znamená, aby sme sa neriadili nejakými predstavami, že tam musí byť aj hromozvod a že tam musí byť ja neviem čo všetko možné. Treba tak trochu po sedliacky, po gazdovský k týmto veciam pristupovať a hlavne tú korunu viackrát obrátiť v ruke, kým ju vynaložíme na tieto stavby. Stavby, to sú nevyhnutná zložka výroby v poľnohospodárstve, ale nie sú tou najaktívnejšou zložkou. To je skrátka ten obal a najdôležitejšia je krmovinová báza, plemenitba a semenné hospodárstvo. To sú najdôležitejšie punkty poľnohospodárskej výroby a na tie musíme vložiť viac práce, viac rozumu a tým docielime potom, prirodzene, aj väčší efekt. A nemusíme tieto stavby stavať s takou perspektívou, že sa musia 80 rokov amortizovať a že musia stáť sto rokov, lebo život sa vyvíja natoľko, že nám túto technológiu za niekoľko rokov zasa rozbúra. Preto treba, aby sme nestavali príliš nákladné stavby v oblasti ustajňovacích priestorov, a tým viac to platí, pravda, o týchto horských prístreškoch a o týchto horských maštaliach.

Prax dokazuje, že pri strediskách poľnohospodárskych závodov v horských, ale i v nížinných oblastiach je výhodné zriaďovať močovkové závlahy, to čo, pravda, je tiež vyskúšané u nás. V Uhřiněvsi neďaleko Prahy je tiež už stará pokusná stanica, ktorá už celé roky pracuje na takýchto prifaremných účastkoch, kde zavlažujú pomocou močovky. Používajú aj čpavok do tejto závlahy podľa okolností a dosahujú vynikajúce výsledky v úrode zelenej hmoty na hektár. Kravy sa tam vypásajú, je tam elektrický oplotok, je s tým najmenej práce a dosahujú mimoriadne vysoké výsledky v dojivosti, v prírastkoch mäsa a tak isto aj vo vlastných nákladoch. A tieto skúsenosti - hovorím znovu - netreba ani ísť objavovať kdesi ďaleko do Ameriky, ale sú už dnes u nás tieto príklady, len ich treba poznať. Úlohou nás pracovníkov štátnej správy, poslancov, hospodárskych pracovníkov je, aby sme tieto progresívne veci poznali a aby sme ich sprostredkovali a zorganizovali na tie miesta, kde o tom ľudia nemajú ani šajnu, ani poňatia.

V   tomto roku, po dokončení rozostavaných stavieb, budú v prevádzke hnojovicové a močovkové závlahy na ploche takmer 10 tisíc hektárov.

V   minulom roku boli brzdou pri budovaní hnojovicových a močovkových závlah najmä strojové a traktorové stanice, pretože neboli dostatočne pripravené na montáž závlahových zariadení. Tu budú musieť strojové a traktorové stanice a krajské podniky poľnohospodárskej techniky podstatne zlepšiť svoju činnosť, aby zavlažovacie zariadenia boli dané do prevádzky v tomto roku už pre vegetačné obdobie.

Na druhej strane skúsenosti ukázali, že mnohé zavlažovacie súpravy sa nevyužívali len pre nedostatočné odborné znalosti pracovníkov. Rovnako ako pri závlahách čistou vodou, aj pri závlahách hnojovicových treba starostlivosť o ich prevádzku zveriť určeným závlahárskym čatám. Očakávame účinnú pomoc pri budovaní a prevádzke týchto závlah od našej mládeže.

Už súdruh Futej tu včera o tom hovoril, že v minulosti mládež urobila na tomto poli veľa a urobí aj v budúcnosti. Chcem tu poznamenať toľko, že keď my organizujeme mládež na brigády do poľnohospodárstva - napríklad na žatvu alebo na nejaké bežné práce - je to užitočné a, keď treba, musíme to robiť. Organizovanie našej študujúcej mládeže, stredoškolákov, vysokoškolákov na budovanie hnojovicových hospodárstiev, má aj mimoriadne výchovný význam. Táto mládež vidí za sebou revolučný čin, pretože pomôže vybudovať v horských oblastiach niečo nové, čo zostane trvalým pamätníkom na túto jej prácu, na túto jej iniciatívu. To znamená nielen bežné práce, ktoré zapadnú a ktoré si hádam ani nikto nikdy nevšimne, ale také práce, ako je budovanie hnojovicových hospodárstiev na strednom a na severnom Slovensku, to je mimoriadny čin. Takýto čin má nielen ekonomický význam, ale aj výchovný, pretože táto mládež môže byť právom hrdá, že zasiahla do starej tradičnej zaostalej poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach u nás. Tým významne prispela k rozvoju výrobných síl na Slovensku, k povzneseniu poľnohospodárskej výroby na vysokú kultúrnu úroveň. A preto treba tieto veci organizovať tým húževnatejšie a náročnejšie.

V   budovaní hnojovicových hospodárstiev v horských a podhorských oblastiach sme sa už dostali krok dopredu, ako som spomínal. Tieto pokrokové formy hospodárenia začali realizovať družstevníci z okresu Banská Bystrica, najmä JRD Slovenského národného povstania, Podlavice, Poniky, Ľubietová, Šálková a niektoré ďalšie.

Na príklade a skúsenostiach z týchto družstiev organizuje sa výstavba hnojovicových hospodárstiev aj v ostatných horských okresoch. Pre názornosť ukazuje sa účelným mať vzorový, komplexne riešený hnojovicový poľnohospodársky závod, z ktorého budú čerpať skúsenosti ostatné horské a podhorské družstvá, pretože aj tu treba očakávať vývoj. Nič nie je meravé a dokonalé. Preto treba vybudovať a zriadiť jeden pokusný závod tohto typu, na základe ktorého by sme rozličné nové veci zo sveta i z domu mohli najprv odskúšať a takto potom by sme mohli na príklade učiť a viesť aj ostatné družstvá.

V   dohode s Okresným národným výborom Banská Bystrica bolo pre tento účel vybraté Jednotné roľnícke družstvo Podlavice, kde za pomoci Výskumného ústavu lúk a pasienkov v Poprade sa vypracuje komplexná sústava hospodárenia a doriešia sa všetky s ňou súvisiace problémy.

Od národných výborov, najmä v okresoch Liptovský Mikuláš, Poprad, Spišská Nová Ves, Bardejov, Dolný Kubín, Rožňava, Martin očakávame v tomto roku ešte aktívnejší prístup k príprave a k budovaniu nových a zabezpečeniu prevádzky jestvujúcich hnojovicových hospodárstiev.

Skutočne, súdruhovia, je to fakt, že keď to ide pionierskym spôsobom v okrese Banská Bystrica, no, prečo tí Liptáci a tí Martinčania a tí ostatní sú v tejto veci takí zaostalí? To predsa nijako si nemôžeme vysvetliť ani my, čo sme z Liptova tu poslanci atď. Musíme sa hanbiť za to, že taký typický horský okres a dodnes nemá vybudované vzory hnojovicových hospodárstiev. Hoci sa o tom už tam rozpráva od nepamäti sveta, ešte agrárnici starí hovorili o tom, luteráni, Šenšel a neviem kto to ešte propagoval a výsledky dodnes nie sú žiadne. To je chyba okresných funkcionárov, pravda, to je chyba aj odborníkov, ktorí dnes sú tam na výskumných staniciach, že príliš zdĺhavo tieto veci v Liptove, v Turci a na Spiši uskutočňujú.

V   rámci komplexných opatrení na zvýšenie výnosov našich lúk a pasienkov pokladám za potrebné upozorniť na ich rekultiváciu, ktorá znamená úplnú obnovu trvalej mačiny s 3 - 4 ročným pestovaním poľných plodín. Cieľom takejto obnovy je nielen rozorávka trvalého trávneho porastu, ale musí byť nevyhnutne spätá s opatreniami na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností pôdy.

Ide zhruba o 200 tisíc hektárov trávnych porastov, pritom táto úloha je sčasti závislá od rozsahu úpravy vlahových pomerov odvodnením. Preto v prvej etape sa treba orientovať na plochy, kde návratnosť vložených prostriedkov bude čo najrýchlejšia.

V   rekultivácii málo výnosných lúk a pasienkov veľmi dobre si počínajú družstevníci z Poník, Ľubietovej, Mengušoviec a ďalších. Väčšiemu rozmachu týchto základných úprav v horských a podhorských oblastiach iste prispeje i to, že tieto práce sa dnes už pokladajú za opatrenia dlhodobého charakteru. Možno teda na ne poskytovať dlhodobé úvery a počnúc rokom 1963 na tieto práce bude poskytovaná i priama finančná pomoc. Podobné možnosti sú aj v oblasti Východoslovenskej a Moldavskej nížiny, o čom hovorí aj uznesenie vlády 960 z minulého roku. Ako ukázali doterajšie skúsenosti, je tu široké pole pôsobnosti predovšetkým pre mládež. Aby pomoc-mládeže bola účinná, bude správne zladiť činnosť nielen jednotných roľníckych družstiev, ale aj melioračných družstiev a strojových a traktorových staníc, ktoré pri týchto úpravách vypomáhajú mechanizačnými prostriedkami.

Súdružky a súdruhovia!

Získané skúsenosti ukazujú, že zúrodňovanie pôdy sa musí komplexne vykonávať a vo väčšom rozsahu orientovať na agrotechnické opatrenia. Tieto v pomerne krátkom čase a bez nárokov na úzkoprofilový materiál prispievajú k rýchlemu zvyšovaniu úrodnosti pôdy. Najmä pri agrotechnických prácach možno plne využiť brigádnickú pomoc ČSM, masových organizácií, patronátnych závodov a všetkého obyvateľstva.

Celková potreba maštaľného hnoja na Slovensku je ročne asi 13 mil. ton. V súčasnom období je krytá iba z dvoch tretín. V dôsledku nedostatočného krytia potrieb maštaľného hnoja, úrodnosť našich pôd sa nezvyšuje, ale naopak, na mnohých miestach klesá. Zlepšenie možno dosiahnuť okrem starostlivejšieho hospodárenia s maštaľným hnojom využitím všetkých vhodných surovín na výrobu kompostov.

Úlohy v zakladaní kompostov sme nesplnili ani v roku 1961, ani v roku 1962. Naproti tomu poľnohospodári v českých krajoch dokázali založiť v priemere 3 m3 na hektár pôdy. V českých krajoch, kde je núdza o pracovné sily, dokážu 3 m3 na hektár pôdy kompostov vyrobiť, pretože vedia, že v tom je založený veľký prínos, materiálna zainteresovanosť a múdrosť roľníkov. Pre nás by mala byť tiež vzorom, pretože pracovníkov u nás na tieto roboty rozhodne musíme vedieť zorganizovať. To ukazuje, že neobstoja výhovorky na nedostatok pracovných síl, vhodných surovín, mechanizáciu, dopravné ťažkosti a podobne. Príčina je v tom, že mnohé poľnohospodárske závody stále ešte nedoceňujú význam zvyšovania humusu v pôde. Dívajú sa na vykonávané opatrenia len z hľadiska ich prínosu v bežnom roku. Za takéhoto stavu sa výroba kompostov nezaisťuje už vo výrobno-finančných plánoch, zakladajú sa nárazove, nekvalitne a neošetrujú sa.

Je potrebné, aby v každom jednotnom roľníckom družstve a štátnom majetku boli určení pracovníci, ktorí sa budú starať o vývoz a ošetrovanie maštaľného hnoja v poľných hnojiskách, o zakladanie kompostov a o vápnenie pôdy. Že takýto prístup k riešeniu je správny a potrebný a úlohy sa dajú splniť i vysoko prekročiť, to dokazuje celý rad poľnohospodárskych závodov, ako napríklad JRD Záhorská Ves, kde založili 10 m3 na každý hektár poľnohospodárskej pôdy, JRD Borinka 5 m3, rovnako na JRD Budmerice 5 m3 i v ďalších.

Aj doterajší rozsah vápnenia kyslých pôd je veľmi nízky a nezodpovedá potrebe. I tu sa žiada vynaložiť viac úsilia, aby sme úlohy určené na rok 1963 splnili. Surovinové zdroje máme. Lokality vápenatých hmôt sú na Slovensku na 143 miestach, z toho v Západoslovenskom kraji na 38, v Stredoslovenskom kraji na 61 a vo Východoslovenskom kraji na 44 miestach, pričom veľké rezervy máme aj v saturačných kaloch z cukrovarov.

Podľa terajšieho stavu kyslosti a štruktúry pôdy treba už v tomto roku a v ďalších, každoročne povápniť na Slovensku 385 000 ha, z tohto v Západoslovenskom kraji 75 000 ha, v Stredoslovenskom 150 000 ha a vo Východoslovenskom 160 000 ha.

Od národných výborov očakávame, že sa už v tomto roku rozpíšu tieto zvýšené úlohy na poľnohospodárske závody s ohľadom na potreby vápnenia a na základe bilancie prísunu vápenatých hnojív pomôžu poľnohospodárskym závodom pri organizačnom zaistení ťažby vápenatých hmôt z miestnych zdrojov.

V   tejto súvislosti treba upozorniť aj na závažné nedostatky vo využívaní umelých hnojív. Je známe, aké veľké straty na živinách vznikajú v dôsledku často nedbanlivého uskladnenia, nesprávneho používania umelých hnojív bez ohľadu na chemické zloženie pôdy a na potreby výživy tej-ktorej plodiny. Značné rezervy, ktoré máme v tomto smere, bude treba dôslednejšie využiť najmä v tých okresoch a poľnohospodárskych závodoch, kde bol dokončený komplexný pôdny rozbor. Očakávame, že poľnohospodárskym závodom účinne pomôžu vedecko-výskumní pracovníci a poľnohospodárski odborníci.

Veľké rezervy a možnosti máme tiež v správnom využívaní a zúrodnení piesočnatých pôd, ktorých je na Slovensku vyše 130 000 hektárov. Hospodárenie na týchto pôdach je ešte stále extenzívne s nesprávnym výrobným zameraním a nízkymi úrodami.

Skúsenosti z niektorých poľnohospodárskych závodov ukazujú, že vychádzajúc z daných podmienok treba hospodárenie na piesočnatých pôdach zamerať predovšetkým na pestovanie skorých zemiakov, zeleniny a na zakladanie trvalých kultúr, ako sú vinohrady, plantáže bobuľovín a intenzívne ovocné sady.

Pravda, pri riešení výrobného zamerania na týchto pôdach treba súčasne riešiť aj otázky sústavného zvyšovania úrodnosti pôdy a zavlažovania. Na Štátnom majetku v Bajči na piesočnatých pôdach nanesených rybničným bahnom dosiahli výnos 320 q kukurice na siláž aj keď predtým na týchto plochách neboli žiadne úrody. Dobré výsledky dosahuje tento majetok aj na piesočnatých pôdach vysadených viničom, keď priemerný výnos z jedného hektára dosiahol vyše 35 q hrozna. Na vojenskom majetku v Malackách priemerný výnos zemiakov už v prvých rokoch po zúrodnení sa zvýšil dvojnásobne až trojnásobne.

V  spolupráci so Západoslovenským krajským národným výborom budeme tohto roku sústreďovať našu pozornosť na postupné zúrodňovanie piesočnatých pôd, najmä v oblasti Záhoria. Na základe doterajších poznatkov a skúseností vypracovali odborníci metodiku na zúrodnenie piesočnatých pôd a Západoslovenský krajský národný výbor pripravuje školenie agronómov tak, aby sa čo najskôr pristúpilo k riešeniu tejto problematiky.

Bude správne, keď naša poľnohospodárska komisia oboznámi so skúsenosťami a poznatkami o zúrodňovaní piesočnatých pôd v Západoslovenskom kraji aj funkcionárov a pracovníkov v ostatných krajoch a okresoch s piesočnatými pôdami a pomôže im vo zvyšovaní výroby na týchto plochách.

Splnenie úloh, ktoré vyplývajú zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva pre poľnohospodársku výrobu na Slovensku si vyžaduje cieľavedomé a účinné politické, technické a organizačné opatrenia.

Pri organizovaní a zabezpečovaní komplexného zúrodňovania pôdy majú hlavné poslanie melioračné družstvá. V súčasnom období na Slovensku je 57 melioračných družstiev, ktoré združujú celkom 1668 členov, z toho 1563 JRD s výmerou 1 435 707 ha poľnohospodárskej pôdy. Melioračné družstvá vykonali v posledných rokoch 25 - 27 % z celkového rozsahu melioračnej výstavby.

Rozsah a druh prác plánovaných a vykonávaných ukazuje, že sa melioračné družstvá v prevažnej miere zamerali na výstavbu nových zariadení. Menšiu pozornosť už venujú využívaniu vybudovaných zariadení a ich údržbe. Doteraz len málo melioračných družstiev dôsledne zabezpečuje agromelioračné opatrenia a využívanie surovín z miestnych zdrojov. Taktiež starostlivosť o zavlažovaciu techniku a jej využívanie bola minimálna. Melioračné družstvá doteraz nedokázali plne zainteresovať svojich členov do účasti na riešení otázok komplexného zúrodnenia pôdy.

Príčina neuspokojivej práce melioračných družstiev je v tom, že sú to vcelku nové organizácie bez skúseností, nie sú dostatočne kádrove vybudované a ich vedúci pracovníci musia sami iniciatívne hľadať formy a spôsoby na zaisťovanie úloh. To vyžaduje, aby krajské a najmä okresné národné výbory, ktoré plne zodpovedajú za usmerňovanie a kontrolu činnosti melioračných družstiev, venovali ich práci väčšiu pozornosť a dbali na ich správne usmerňovanie a kádrové dobudovanie. Ich činnosť treba orientovať hlavne na údržbu a správnu prevádzku melioračných diel a zariadení, veď práve na tomto úseku sa najlepšie vie uplatniť svojpomocná práca družstevníkov, najmä v mimovegetačnom období pri použití materiálov z miestnych zdrojov. Úlohou národných výborov je tiež zabezpečiť, aby zodpovedné organizácie, predovšetkým okresné vodohospodárske správy, okresné strediská prípravy poľnohospodárskych investícií, plánovali potrebné sumy na údržbu hlavných kanálov a jednotné roľnícke družstvá počítali v celoročných výrobno-finančných plánoch s potrebným množstvom pracovných jednotiek na údržbu detailných melioračných zariadení.

Bude správne, keď národné výbory budú viac ako doteraz organizovať výmenu skúseností medzi melioračnými družstvami, zovšeobecňovať a propagovať najlepšie skúsenosti a metódy práce.

Naša starostlivosť o pôdu by nebola úplná, keby sme v budúcnosti oveľa vážnejšie ako doteraz neposudzovali každý prípad zaberania pôdy na stavebné a iné nepoľnohospodárske ciele, a to nielen pri umiesťovaní závodov a sídlisk, povoľovaní ťažby štrkov a pieskov, ale aj pri umiesťovaní individuálnych rodinných domčekov.

Je predsa všeobecne známe, že patríme medzi štáty, v ktorých výmera pôdy, najmä ornej, na jedného obyvateľa je veľmi malá. To vyžaduje, aby národné výbory cieľavedome, organizovane využívali na výstavbu rodinných domčekov pozemky v rámci intravilánov obcí, najmä tie pozemky, na ktorých sa likvidujú staré, dnes už nikomu nepotrebné hospodárske budovy bývalých súkromných roľníkov. Premysleným utváraním podmienok pre výstavbu vnútri dediny predíde sa živelnému umiesťovaniu výstavby domčekov povedľa štátnych ciest, čo na jednej strane spôsobuje stavebníkom také nevýhody, ako napríklad nebezpečenstvo pre deti zo strany vozidiel, prach, väčšiu vzdialenosť do školy, do obchodu, zdražuje, alebo priamo znemožňuje občiansku vybavenosť a na druhej strane takto neorganizovaná výstavba spôsobuje i neúmerné straty ornej pôdy.

Preto aj tejto otázke budú príslušné komisie a odbory Slovenskej národnej rady venovať v spolupráci s projektovými ústavmi, Štátnym ústavom pre rajónové plánovanie náležitú pozornosť a budú poskytovať národným výborom v tomto smere odbornú, kvalifikovanú pomoc.

V súvislosti s ochranou a správnym využitím pôdneho fondu pokladám za potrebné zmieniť sa o delimitácii pôdneho fondu a o evidencii pôdy.

Pri realizovaní delimitácie pôdneho fondu sa zistili prípady jednostranného chápania tejto úlohy v horských a podhorských oblastiach. Stav je taký, napríklad v okresoch Liptovský Mikuláš, Prievidza, Banská Bystrica i v niektorých ďalších, že síce zalesňujeme plochy podľa plánu delimitácie, ale fond ornej pôdy nerozširujeme rozorávaním málovýnosných lúk a pasienkov, hoci podľa návrhu delimitácie pôdneho fondu má sa orná pôda na Slovensku rozšíriť o 149 000 ha.

V nížinných oblastiach, najmä na Východoslovenskej nížine, v povodí Nitry, Žitavy a na Žitnom ostrove sme pristúpili v posledných rokoch k rozsiahlym rozorávkam lúk a pasienkov, avšak rozšírenie ornej pôdy sa v jednotnej evidencii pôdy doteraz neprejavilo. Nezrovnalosti svedčia o tom, že národné výbory a okresné strediská geodézie a kartografie neplnia si dostatočne svoju úlohu v evidencii pôdneho fondu a umožňujú tak špekulácie niektorých poľnohospodárskych závodov pri plánovaní výrobných a nákupných úloh.

Súdružky a súdruhovia!

Od politicko-organizačnej a masovo-politickej práce národných výborov bude v rozhodujúcej miere závisieť úspešné plnenie úloh v zúrodňovaní pôdy. Preto treba, aby v najbližšom období národné výbory, najmä okresné národné výbory, prekontrolovali zabezpečenie stanovených úloh v jednotlivých poľnohospodárskych závodoch, ich zahrnutie do výrobno-finančných plánov, ich projekčné, materiálové a pracovné zabezpečenie a pomohli vypracovať technicko-organizačné opatrenia na ich splnenie. Na zabezpečenie úloh v zúrodňovaní pôdy treba organizovať uzatváranie socialistických záväzkov, rozvíjať socialistické súťaženie a pravidelne kontrolovať a hodnotiť ich plnenie.

Poľnohospodárske komisie KNV, ONV a MNV musia pravidelne mesačne kontrolovať plnenie úloh v zúrodňovaní pôdy a sústrediť pomoc najmä tým poľnohospodárskym závodom, v ktorých plnenie úloh doteraz zaostávalo.

Splnenie vytýčených úloh vyžaduje, aby včas a dôsledne plnili svoje povinnosti a záväzky vodohospodárske projekčné organizácie, dodávateľské podniky, najmä krajské podniky poľnohospodárskych meliorácií, podniky krajských združení stavebníctva a národné podniky Doprastav, Hydrostav a Inžinierske stavby.

Uznesenia XII. sjazdu strany označili zabezpečenie rozvoja poľnohospodárskej výroby ako kľúčový problém rozvoja celej spoločnosti. Právom očakávame účinnejšiu pomoc najmä od podnikov a organizácií, ktoré dodávajú poľnohospodárstvu mechanizačné a technologické zariadenia, chemické prostriedky a iné potreby. Sme presvedčení, že v zmysle záverov XII. sjazdu strany budú si plniť v tomto roku svoje povinnosti voči poľnohospodárstvu v takom rozsahu a časových intervaloch, ako si to poľnohospodárska výroba vyžaduje.

Účinnejšiu a konkrétnu pomoc poľnohospodárstvu najmä pri zúrodňovaní pôdy očakávame od Revolučného odborového hnutia a od patronátnych závodov. Pôjde o to, aby nadväzujúc na výsledky v rokoch 1960 - 1961 rozvinuli široké hnutie záväzkov na brigádnickú pomoc pri plnení úloh v zúrodňovaní pôdy, najmä pri zakladaní kompostov, úprave lúk a pasienkov, ťažbe vápenatých hmôt a podobne. Bude treba, aby Slovenská odborová rada s osobitnou starostlivosťou organizovala socialistickú súťaž medzi jednotlivcami a kolektívmi na štátnych majetkoch, krajských podnikoch poľnohospodárskych meliorácií, vodohospodárskych organizáciách a projektových ústavoch na dôsledné plnenie úloh v zúrodňovaní pôdy.                                            

S radosťou vítame iniciatívu Československého sväzu mládeže v pomoci poľnohospodárstvu v tomto roku. Naša mládež bude ďalej pomáhať pri výstavbe hnojovicových a močovkových závlah, pri zabezpečovaní ich prevádzky a pri prevádzke veľkoplošných závlah, pri zúrodňovaní lúk a pastvín, zakladaní kompostov a výsadbe ovocných stromkov. Máme radosť z tejto iniciatívy a sme presvedčení, že naša mládež svojím zápalom za rozvoj poľnohospodárstva bude príkladom aj naďalej.

Účinnú pomoc pri plnení úloh v zúrodňovaní pôdy očakávame aj od ostatných spoločenských organizácií. S iniciatívou v tomto smere prišiel už Československý sväz požiarnej ochrany. Je len potrebné, aby aj ostatné spoločenské organizácie hľadali cesty a formy, ako v zmysle uznesení XII. sjazdu strany čo najúčinnejšie pomôcť pri zabezpečovaní rozvoja poľnohospodárskej výroby.

Nepochybne však treba dosiahnuť to, aby zúrodňovanie pôdy stalo sa predovšetkým vecou samotných poľnohospodárov a poľnohospodárskych odborníkov.

Súdružky a súdruhovia,

štátny, plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1963 predpokladá oproti minulému roku zvýšenie poľnohospodárskej výroby na Slovensku o 13, 4 %, ako už o tom hovoril súdruh Sabolčík, pričom rastlinná výroba má rásť rýchlejšie a zvýšiť sa o 21, 5 %. Splnenie vytýčených cieľov vyžaduje, aby sme pri hlavných poľnohospodárskych plodinách tohto roku dosiahli takéto úrody v priemere: pšenice 22 8 q z jedného ha, raži 19, 5 q, jačmeňa 22, 3 q, kukurice v zrne 30, 3 q, cukrovej repy 275, 5 q, zemiakov 120 q z jedného ha. Podstatne majú vzrásť tiež hektárové úrody sena, viacročných krmovín i z lúk. Pritom tieto čísla sú, prirodzene, priemerné a tieto čísla, keď ich i používame, tak ich používame len ako pomôcku, to nie sú žiadne


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP