Na Slovensku znamenalo vyriešenie roľníckej otázky získaním malých a stredných roľníkov pre JRD súčasne vyriešenie národnostnej otázky na dedine. Zjednotenie sa v družstvách, kolektívne hospodárenie utvorilo novú spoločenskú triedu, triedu družstevného roľníctva, ktorá sa v najužšom spojenectve s robotníckou triedou podieľa na ďalšom rozvoji socialistickej spoločnosti. Zjednotenie sa roľníkov v JRD a prechod na spoločné družstevné hospodárenie znamenali vyriešenie základného hospodárskeho problému roľníctva a súčasne vyriešenie národnostnej otázky. Robotnícka trieda a náš socialistický štát pri poskytovaní pomoci družstevnému roľníctvu nepoznajú národnostné rozlišovanie. Naša socialistická spoločnosť robí všetko v záujme hospodárskeho a kultúrneho pozdvihnutia dedín, či sú už obývané Slovákmi, alebo Maďarmi, ako aj v záujme toho, aby v duchu uznesení našej strany poľnohospodárska výroba na Slovensku dosiahla úroveň českých krajín. Plnenie tejto hospodárskej smernice prispieva k ďalšiemu prehĺbeniu bratstva našich národov a národností a súčasne k upevneniu zväzku robotníkov a družstevných roľníkov.
Úspechy dosiahnuté v upevnení poľnohospodárskej veľkovýroby umožnili, že naša strana si mohla vytýčiť cieľ: dosiahnuť do roku 1970 v poľnohospodárstve úroveň priemyslu. Naša strana si mohla vytýčiť taký ďalekosiahly cieľ, lebo náš ľud si ho berie za svoj, vedomý si toho, že splnením úlohy sa značne zvýši jeho blahobyt. Kde sa z roka na rok množia také družstvá, ako Dedina mládeže v okrese Komárno, čajakovského družstvo v okrese Levice, senecké družstvo v okrese Bratislava-vidiek, javorínske družstvo v okrese Galanta, družstvo Výčapy-Opatovce v Nitrianskom okrese, perínske a kechnecké družstvo v Košickom okrese, lelešské družstvo a Malé Trakany v Trebišovskom okrese a ešte mnoho iných, tam nič nezabráni tomu, aby plán vytýčený našou stranou a vládou, s ktorým naši roľníci súhlasili, bol splnený.
Je potrebné hovoriť o týchto úspechoch v našej práci preto, lebo ony sú základom nášho ďalšieho napredovania. Ide nám predovšetkým o to, aby sme pri uskutočňovaní uznesení sjazdu v praktickej, každodennej činnosti dokázali vyťažiť maximum z bohatstva skúseností, ktoré strana v priebehu socialistickej výstavby získala.
O ťažkostiach hovoríme denne, lebo za ich odstránenie stále bojujeme. I dnes, keď hovoríme o našich ďalších úlohách, uvádzame najmä to, čo brzdí náš postup vpred. Treba o nich hovoriť preto, aby sme sa im v budúcnosti vyhli.
Správnosť uplatňovania bratstva národov a národností sa zračí aj v mojom volebnom obvode na východe krajiny, v Trebišovskom okrese. V tomto okrese sú obce sčasti obývané Slovákmi, sčasti Maďarmi. JRD v južnej časti okresu mali vlani všeobecne dobrú úrodu a majú tam dosť krmovín. V severnejších Častiach bola úroda slabá, krmovín je málo. Vedenie okresu organizuje pomoc družstvám so slabšou krmovinovou základňou tak, aby im pomohli družstvá, ktoré majú dosť krmovín. Táto výzva sa stretla u južných JRD s porozumením. Vzájomne si pomáhajú a nečakajú pomoc od kraja alebo od vlády. Takto si pomáhali navzájom aj pri plnení úloh predaja obilia štátu. Spoločné záujmy zjednotia družstevníkov bez rozdielu národnosti. To je výsledok dobrej práce okresných straníckych a štátnych funkcionárov. Diskusia o minulých chybách a nedostatkoch slúži predovšetkým na to, aby sa z nich vyvodzovali správne závery, hlavne v riadiacej práci. Niet pochýb o tom, že všetky plány socialistickej výstavby splníme. Záruka toho je v nevyčerpateľnej tvorivej sile nášho ľudu a v jeho socialistickej uvedomelosti.
Pevná morálno-politická jednota našich národov umožnila, aby sme ešte lepšie a všestranne mohli prehlbovať socialistickú demokraciu. Zapájame všetkých občanov našej republiky - bez rozdielu národností - do riadenia štátu, do usmerňovania hospodárskej a kultúrnej výstavby, do zdokonaľovania práce štátneho aparátu, do upevňovania ľudovej kontroly. Netreba osobitne zdôrazňovať, že to svedčí najviac o úplnej rovnoprávnosti našich národov a národností, ako aj o tom, že v našej republike sa postupne utvára všeľudová demokracia, Všetko toto nám potvrdzuje tú veľkú pravdu, že naše národy a národnosti sa stali celkom novými, socialistickými národmi a národnosťami. Náš štát sa stáva nielen štátom triednej jednoty, ale aj bratskej jednoty národov.
Dajme všetky naše sily pod vedením našej strany do boja za. splnenie plánu, ktorý sa má stať programom celého pracujúceho ľudu našej socialistickej republiky. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem poslancovi Františkovi Dénešovi za prejav. Ako ďalší prehovorí poslanec Daniel F u t e j. Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec Futej:
Vážení poslanci, súdružky, súdruhovia!
Úlohy, o ktorých dnes rokujeme, sa plne dotýkajú života i práce, záujmov celej našej mladej generácie. Uvedomujeme si, aké úsilie a iniciatívu bude treba vyvinúť pri plnení národohospodárskeho plánu v roku 1963.
Náš Slovenský ústredný výbor ČSM vychádzajúc z týchto úloh, vypracoval plán svojej činnosti, akými spôsobmi a cestami bude organizovať iniciatívu a účasť mládeže na plnení týchto úloh.
V súčasnom období prebiehajú naše výročné členské schôdzky, pripravujú sa okresné, krajské konferencie i Slovenský sjazd Sväzu mládeže. Aktivita, ktorá bola pred XII. sjazdom KSČ v našich orgánoch a organizáciách, nám len potvrdila, že keď správne zameriame činnosť našich organizácií, potom dosiahneme aj dobré výsledky. Teraz, keď prerokúvajú chlapci a dievčatá na výročných členských schôdzkach ČSM závery XII. sjazdu strany, prijímajú nové záväzky. Napríklad sväzácky mládežnícky kolektív súdruha Tužinčina z Nováckych uhoľných baní prijal záväzok, že splní plán v ťažbe uhlia o dva mesiace skôr v tomto roku a z každej vyťaženej tony uhlia ušetrí 50 halierov. Zaujímavé hnutie sa rozvíja v Stredoslovenskom kraji, kde sväzáci znižujú počet pracovníkov a prijímajú do svojich kolektívov ako čestných členov sovietskych kozmonautov. Členov svojich kolektívov, za ktorých sa zaväzujú splniť plán, potom vysielajú na tie úseky, kde si to situácia najviac vyžaduje. V Žiari súdruhovia takto ušetrili štyroch pracovníkov a úsporu, ktorá vzniká na mzdách 110 000 korún, venujú na technický rozvoj závodu.
Sme si vedomí, že riešenie problémov, ktoré v rozvoji národného hospodárstva sú, bude úspešné len vtedy, keď každý pracovník, každý chlapec a dievča bude aktívne a tvorivým spôsobom uplatňovať v každodennej činnosti výzvu popredných pracovníkov "Za socialistický vzťah k práci, za robotnícku česť, za česť poľnohospodára". Veď zásady vyjadrené vo výzve sledujú, aby sa ani jeden pracovník na svojom pracovisku nemusel hanbiť za svoju prácu, pred svojimi spolupracovníkmi, aby každý pracoval čo najprogresívnejšími metódami, bojoval proti všetkým prejavom lajdáctva a nezodpovednosti.
To sú zásady z hľadiska výchovy mladej generácie veľmi dôležité. Veď keď skúmame príčiny nekvalitných výrobkov, prečo sa niekde neplní plán, nedostatočne sa využíva pracovný čas, prečo je nízka kvalifikácia, vidíme, že príčiny sú často v ľahostajnosti i u mladých ľudí, v. malom pocite zodpovednosti, nedisciplinovanosti. Preto na pracoviskách, kde sa medzi mladými tieto nedostatky vyskytujú, musíme predovšetkým vysvetľovať, čo znamená socialistický vzťah k práci, čo znamená pracovať po novom. Preto k majstrom, starším pracovníkom, technikom, inžinierom, keď vidia takéto prejavy, máme k nim prosbu, aby upozornili a poučili mladých ľudí, ako a prečo treba statočne pracovať. Neospravedlňujeme ani mládežnícke kolektívy a závodné organizácie ČSM, ktoré v tomto smere ešte veľmi málo robia. Veď uplatnenie tejto výzvy má mimoriadny dosah pri výchove mladej generácie.
Doteraz sa nám prihlásilo do hnutia "Za socialistický vzťah k práci" do 500 kolektívov. Ukazuje sa nám, že niekde mladí ľudia a organizácie pochopili túto výzvu ako jednorazovú akciu. Súdruhovia z odborov by mohli potvrdiť, že niekde to prijímali tak, že len spevnili svoje záväzky, ale hlboký zmysel tejto výzvy ešte stále neprenikol do našich závodov, do jednotlivých kolektívov.
Ide najmä o to, aby sme spoločne s Revolučným odborovým hnutím oveľa lepšie ako doteraz organizovali socialistickú súťaž, správne ju zhodnocovali, aby sme spoločne viedli boj proti formálnosti. Situácia je taká, že často prijmú naše kolektívy záväzky, avšak nekontrolujú ich nezhodnocujú, a tam sú práve obrovské rezervy, ktoré bude treba využiť pri plnení národohospodárskeho plánu. Na druhej strane sa často stáva, že tým, ktorí splnili záväzky, sa nie vždy vyjadruje uznanie. Niekedy diplomy dlho ležia v zásuvkách a nemá ich kto týmto kolektívom včas odovzdať. Preto rozvoju socialistickej súťaže v priemysle je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť ako doteraz. O socialistickej súťaži v poľnohospodárstve veľmi ťažko doteraz ešte hovoriť. Sú k tomu rôzne uznesenia, ale súťaž ako taká tam veľmi pomaly preniká.
V zpráve sa hovorilo, aký veľký význam má z hľadiska plnenia plánu využívanie vnútorných rezerv. Ukazujú to i príklady, ktoré naše organizácie odhalili pri organizovaní akcie,, Všadebol" alebo sväzácky reflektor. Na Slovensku túto iniciatívu uplatňujú sväzáci vo vyše 250 závodoch, kde odhalili stroje, zariadenia a nadnormatívne zásoby v hodnote vyše 111 miliónov korún. Hospodárski pracovníci často poukazujú, že majú nedostatok strojov, zariadení. Poukazujú na nedostatky surovín, materiálu atď. Pravdou je, že i takéto ťažkosti sa vyskytujú pri plnení plánu. Ale, ako ukazuje naša akcia, je v závodoch veľké množstvo strojov, zariadení, materiálov, ktoré sa už dlhú dobu nevyužívajú. Sú to často cenné stroje, dovezené zo zahraničia, alebo úzkoprofilový materiál, ktorý mnohým podnikom chýba. Len také maličkosti uvediem. V Turčianskych strojárňach v Martine je napríklad 20 vagónov konopí, ktoré vystačia pre potreby závodu na 15 rokov. Vo Východoslovenských strojárňach našli sväzáci materiál a stroje v hodnote 2 milióny korún. Vedenie podniku robí opatrenia, aby stroje boli zaradené do pracovného procesu.
Nechcem spomínať - lebo sme už niekoľkokrát o tom hovorili -, aké sa našli rezervy v strojoch v Slovenskej armatúrke, v Káblovke, v Slovnafte, v Dimitrovke, v Snine atď. Vrátim sa k tomu, čo hovoril súdruh poslanec Píš o Odevných závodoch. Vieme, že posledný experiment, ktorý uskutočnili súdruhovia na troch druhoch pánskych oblekov sa celkom vydaril, a špecialisti, ktorí sa pozerali na opravené výrobky súhlasili s tým, že tieto výrobky môžu ísť do úpravy. Išlo by asi o 3700 vlnených oblekov a náklady na úpravu jedného obleku by činili 20, 27 Kčs. Takto by sme mohli dostať do obchodov hneď ďalší materiál. O týchto otázkach vyjednával posledne i námestník ministra spotrebného priemyslu v závode a myslíme si, že sa dohodnú, ako tento problém riešiť.
Súčasne nám hlásia sväzáci, že v skladoch Združenia textilného obchodu odpočíva "vo večnom pokoji" už dlhší čas nepredajný tovar za 140 000 000 Kčs. Bolo by treba pozrieť, či je toto číslo správne a čo sa s tým textilom dá robiť, aby tam neležal zbytočne. Sama skutočnosť, že sa nám z roka na rok hromadia ležiaky, ukazuje na nepružnosť nášho obchodu, na zlú spoluprácu medzi výrobcami a obchodnými partnermi. Nejde len o staré hriechy, ktoré hlásia sväzáci, čo je v skladoch, nájdeme tam výrobky aj z minulej sezóny. Pritom vieme, že nedostať niektoré sortimenty tovarov, ktoré nám hlásia deti-pionieri, ako napríklad trenírky na cvičenie pre dievčatá, korčule a iné veľmi ťažko dostať. Boli sme v Bratislave svedkami, že sa vytvárali detské fronty na sane, lebo nikde neboli dostať a pritom si myslím, že takéto výrobky by malo byť tu dostať a malo by to aj význam z toho hľadiska, že by sme odčerpali príjmy, ktoré máme. Takéto otázky by sme mohli riešiť. Nej. de o mäso. Vieme, prečo sú tam nedostatky, ale keď už takých drobností často niet u nás v obchode, tak potom sa treba zamyslieť nad plánovaním, nad distribúciou, nad výskumom u nás a nad takýmito vecami. My totiž ako členovia Predsedníctva SNR o týchto nešvároch často hovoríme na zasadnutí, ale ukazuje sa, že toto hovorenie nič neprináša. Pôjde o to, aby sme túto otázku vyriešili. Je správne, že ministerstvo riadi obchod celoštátne. To je správne vyjadrená zásada, ale predsa je to v našej právomoci pomôcť krajským národným výborom z hľadiska plánovania a kontroly, sledovať, ako to u nás vyzerá s distribúciou a hneď by sme mohli riešiť niektoré problémy, ktoré tuná máme. Myslím, že by nebolo treba zvyšovať ani mzdové fondy, ani plán pracovníkov SNR. Sú tam niektoré opatrenia a návrhy, avšak sa veľmi pomaly uvádzajú do života, a myslím, že bude treba, aby sme sa nad týmito otázkami zamysleli, ako ich teraz riešiť. To je poznámka na okraj.
Sväzácke organizácie, keď objavia nevyužité stroje a nadnormatívne zásoby, nalepujú na ne svoj letáčik. Táto akcia nachádza veľmi dobrý ohlas a zvlášť ju podporujú v závode robotníci. Závodné organizácie ČSM takto získavajú autoritu a iniciatíva sväzáckej organizácie rastie. Je pravda, a s tým musíme počítať, že niekde v prílišnej horlivosti i v snahe ukázať na nevyužité stroje a materiály, poukáže sväzácka kontrolná hliadka aj na také materiály, ktoré sa nemôžu pokladať za nadnormatívne. A tu sa hneď spustí krik: čo sa do všetkého tuná miešate a strkáte nos.
Prečo o týchto otázkach hovorím? Pred niekoľkými dňami bol v Smene zverejnený článok pod názvom "Skúšačka je, aj nie je". V článku sa píše o strojoch, ktoré odhalili sväzáci v dielni ČSD na Vrútkach. Ako na to hospodárske vedenie reagovalo, hovorila nám súdružka Mojšová na aktíve funkcionárov v Trenčíne. Hovorí: "Len čo prišli noviny, u náčelníka dielne za účasti námestníkov, predsedu ZV ROH a niektorých ďalších funkcionárov sa čítal článok. Potom sa pustili do sväzáckych funkcionárov. Pozvali nás na zasadnutie technicko-ekonomickej rady, vraj keď sme sa už do toho dali, aby sme im poradili ako stroje využiť alebo odpredať. Hovorili nám, či sme si vôbec uvedomili, čo sme urobili, že im príde na krk štátna kontrola. (Keby tam šiel skôr súdruh Marček, nepoškodilo by. ) Od tej doby" - hovorí súdružka Mojšová - "prestali sa s nami rozprávať hospodárski pracovníci i ďalší funkcionári v závode". Ale robotníci sväzákov podporujú a majú chuť i odvahu ďalej hľadať rezervy, ktoré na závode sú.
Vidíme, že vedenie podniku má snahu o to, aby sa mladí ľudia do týchto otázok nemiešali. Miesto toho, aby ich pochválili a dali im za to uznanie, dávajú ich na pranier.
Keď takéto prípady poznáme, riešime ich na mieste. No rozhodujúce je, aby sme vedeli túto iniciatívu správne usmerniť, propagovať a využívať ju. Preto Predsedníctvo Slovenského ústredného výboru ČSM túto akciu zhodnotilo a po dohode so Slovenskou odborovou radou, Slovenskou plánovacou komisiou, Odborom SNR pre pôdohospodárstvo, redakciami tlače a televíziou, ustanovilo pri SÚV ČSM štáb sväzáckeho reflektoru Všadebol, ktorého úlohou bude rozvíjať iniciatívu mládeže na odhaľovanie a využívanie vnútorných rezerv. Obdobné štáby sa utvárajú pri krajských a okresných výboroch ČSM.
Pre najbližšie obdobie sme si vzali za úlohu, aby sväzácky reflektor posvietil v závodoch na nevyužité stroje, zariadenia a materiály, na nerealizované zlepšovacie návrhy, ktorých je nemálo v zásuvkách, aby sa s týmito otázkami urobil poriadok.
V poľnohospodárstve v tomto roku chceme, aby sa preverila príprava poľnohospodárskych strojov na jarné práce, a to už aj preto, lebo v poslednom čase veľmi často kritizujú predsedovia JRD prácu mladých traktoristov a mechanizátorov, že si dostatočne neplnia svoje povinnosti. Preto chceme posvietiť i na prácu našich mladých mechanizátorov. Ďalej chceme vytýčiť úlohu v súvislosti s pestovaním kukurice. Nejde nám len o to, aby sme odhalili nevyužité stroje, alebo o nejakú lacnú senzačnosť, ale aby sme súčasne mobilizovali mladých ľudí odstrániť a využiť vnútorné rezervy.
Táto akcia má aj veľký výchovný význam. Učí mladých ľudí hospodáriť. A je v tom aj kus zdravej romantiky. Práve tu pri práci nadobúdajú mladí ľudia také vlastnosti, ako je pevná vôľa, iniciatíva, zmysel pre zodpovednosť, disciplínu a kolektív. Bude potrebné organizovať burzy pre odpredaj odhalených rezerv a ešte užšie spolupracovať so štátnou kontrolou a štátnou bankou.
Len stručne by som chcel poukázať na to, ako budeme organizovať úsilie a iniciatívu mládeže na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby. Pôjde nám predovšetkým o to, aby sme získali mládež pre prácu v poľnohospodárstve, pre komplexnú mechanizáciu a pestovanie krmovín, najmä kukurice.
Našou prvoradou úlohou je získať vplyv na mládež v poľnohospodárstve, lebo práca našich dedinských organizácií je ešte stále slabým miestom. A tu by nám mohli často pomôcť súdruhovia poslanci, ktorí chodia na dediny, stretávajú sa s ľuďmi, sú na národných výboroch, keby sa niekedy opýtali: "Ako, chlapci, robíte, aký máte plán, čo chcete robiť, čo v kultúre?" - lebo aj kultúrne domy sme postavili prekrásne a sú často na dedinách nevyužité. Myslím si, že v tejto oblasti by nám ohromne pomohlo, keby súdruhovia poslanci si všímali, ako mládežnícke organizácie pracujú.
Na Slovensku máme získať do poľnohospodárstva asi 12 800 chlapcov a dievčat. Získavanie mládeže do poľnohospodárstva a poľnohospodárskych škôl sa veľmi pomaly zlepšuje. Nechcem o týchto problémoch hlbšie hovoriť, lebo v zpráve súdruha Sabolčíka sa o tom hovorí, i v Predsedníctve Slovenskej národnej rady sme niekoľkokrát o tomto hovorili a tiež v Informačných zprávach, ktoré má na starosti súdruh Benada, boli poslanci informovaní o týchto veciach.
V súčasnom období prebieha v Smene anketa pre chlapcov a dievčatá, ktorí skončili poľnohospodárske školy, prečo nenastúpili pracovať do poľnohospodárstva. Niektoré odpovede ukazujú, že jednotné roľnícke družstvá nejavia záujem o mladých ľudí, ktorí skončia poľnohospodársku školu. I v dnešnej Smene je o tomto článok.
Touto problematikou sa chceme širšie zaoberať na Slovenskom sjazde ČSM a predložiť niektoré návrhy na riešenie. Pritom vychádzame zo zásad, že majú to byť mladí ľudia, čo budú zápasiť s nedostatkami, ktoré sú v súčasnom období v jednotných roľníckych družstvách. Nebudeme samozrejme môcť očakávať, že sa všade vytvoria ideálne podmienky. Musíme počítať s ťažkosťami, ktoré tam sú. Budeme musieť zvádzať boj s konzervativizmom i s tým, že niektorí družstevníci, ktorí nemajú kvalifikáciu a zastávajú istú funkciu, nechcú pripustiť mladších odborníkov jednak preto, že majú zásluhu na tom, že niekedy zakladali jednotné roľnícke družstvo, ekonomické stimuly tu hrajú veľkú úlohu atd'., pravda sami si títo súdruhovia nezvyšujú kvalifikáciu a niekde nie je ani snaha pre to. Budeme musieť zviesť boj a nedopustiť, aby si niekto vyárendoval miesto, že on bude zootechnikom, i keď jeho kvalifikácia tomu nezodpovedá.
Cez prestávku niektorí súdruhovia poslanci mi hovorili, že to je pravda čo hovorím, ale že niekde zas príliš panské deti posielame na tie JRD, ktorým sa veľmi nechce s tými vidlami robiť v ošipárňach atď. Tieto problémy sú. Sú horšie. Ja ich tu zjednodušujem, ale myslím si, že sa budeme musieť na tieto otázky hlbšie pozrieť a povedať ako, pretože zvýšiť poľnohospodársku výrobu, zlepšiť živočíšnu výrobu - a ak si vezmeme vekový priemer v jednotlivých oblastiach a krajoch - ukazuje sa zákonite, že budeme tam musieť mať mladých ľudí.
Väčšiu pozornosť chceme súčasne venovať mechanizácii poľnohospodárstva. Máme 248 komplexne mechanizovaných čiat a brigád. Skúsenosti z ich práce nám potvrdzujú, že je to jedna z ciest, ako zvyšovať produktivitu práce, a je to aj cesta, ako získavať mládež pre trvalú prácu v poľnohospodárstve. K tomuto chcem poznamenať, že nie je problémom, že by sme dnes mali málo strojov v poľnohospodárstve, ale využitie týchto strojov. Na viacerých výročných schôdzkach sú pripomienky, že mladí ľudia jazdia veľa naprázdno s traktormi za svojimi záujmami a nevyužívajú ich riadne pri práci. Myslím, že hlavná vec, ktorá tuná je, je ekonomické zainteresovanie týchto súdruhov, aby sa starali o tieto stroje, aby boli načas opravené atď. Myslím, že v tejto oblasti budeme musieť zlepšiť starostlivosť o výchovu mladých mechanizátorov.
Naše úsilie upriamime v tomto roku na pestovanie kukurice. Minuloročné skúsenosti nám ukazujú, že tam, kde sme dobre organizovali prácu mládeže, vysvetlili význam pestovania kukurice, dosiahli sme aj dobré výsledky. Pravda, my sme navrhovali spoločnú súťaž - keby bol tu súdruh Chudík, by to potvrdil -, aby sme vyhlásili súťaž Slovenský ústredný výbor a Slovenská národná rada v pestovaní kukurice. My sme si to sami nevymysleli, vyčítali sme to v sovietskej tlači, že to robil Komsomol s Najvyšším sovietom. Ale vtedy sme dostali odpoveď, aby sme to premysleli, a tak sme súťaž premýšľali až sme nakoniec nedosiahli také výsledky, ako bolo treba.
Aké sú výsledky a čo nám ukazujú? Napríklad dobré výsledky dosiahli sväzáci v Kollárove, v Ipeľskom Sokolci, v Strednej poľnohospodárskej škole v Rimavskej Sobote, v Michalovciach, na JRD Marcelová atď. Sväzáci v Ipeľskom Sokolci vyhlásili záväzok zobrať z každého hektára 50 q kukurice na zrno alebo 500 q na siláž. Aj napriek tomu, že im počasie nežičilo, ako všetci dobre vieme, dosiahli priemerne z každého hektára 47 q kukurice v zrne a 670 q na siláž. Myslím, že i keď nie všade sme dosiahli takéto výsledky, predsa sme sa poučili a hodnotíme túto akciu kladne, najmä z toho dôvodu, že v tomto roku chceme znovu prijať záväzok na pestovanie kukurice na 40 - 60 tisíc hektároch na Slovensku.
Veľkú pozornosť chceme venovať účasti mládeže pri zúrodňovaní pôdy. Súdruh S a b o l č í k hovoril v referáte, že oproti minulému roku sa má podstatne zvýšiť starostlivosť o zúrodňovanie pôdneho fondu. Sväz mládeže pri zúrodňovaní pôdy má už svoje skúsenosti a tradície. Od roku 1958, kedy sa mládež zapojila do melioračných prác, jej účasť sa každým rokom zvyšuje. V minulom roku prijali sväzáci na Slovensku záväzok, že zúrodnia 10 000 ha pôdy. Táto úloha bola splnená. Vlani sa zúčastnilo na nej vyše 33 000 chlapcov a dievčat z vysokých a stredných škôl. Z tohto počtu takmer 12 000 pracovalo na stavbách mládeže pri zúrodňovaní pôdy. Tieto brigády mládeže majú veľký význam aj z výchovného hľadiska. Dievčatá a chlapci sa tam učia kolektívnemu životu, v širokom rozsahu sa rozvíja športová a kultúrna činnosť a nechýba tam ani romantika.
Sväz mládeže sa zúčastnil na výstavbe hnojovicových a močovkových zariadení v okresoch Banská Bystrica, Prievidza a Dolný Kubín. Za posledné roky v Stredoslovenskom kraji vybudovali brigády ČSM 46 hnojovicových hospodárstiev a močovkových závlah. Mnohé z nich pomáhajú zvyšovať hektárové výnosy doteraz málo úrodných lúk a pasienkov. Aby sme mohli naďalej účinne pomáhať pri budovaní hnojovicových hospodárstiev, budeme musieť s krajskými národnými výbormi riešiť projekčnú pripravenosť týchto stavieb a ako sú zabezpečené materiálovými fondami, lebo z minulých rokov vieme, že to boli najvážnejšie problémy, ktoré sa vyskytovali i pri melioračných prácach, i pri budovaní hnojovicových hospodárstiev. Dobrá projekčná pripravenosť je veľmi dôležitá i z toho hľadiska, aby sme budovali čo najlacnejšie hnojovicové hospodárstva. Vieme, že sme vybudovali niektoré, ktoré sú príliš drahé a bude treba veľmi dlho pracovať, aby sa rentovali a dve sme vybudovali také, že ani kultúrne domy na dedinách takéto nemáme. No ale boli to začiatky, takže sa to môže odpustiť. Pôjde o to, aby sme budovali viac hnojovicových hospodárstiev a účelných stavieb. Doteraz sa ukazuje, že z hľadiska ekonomického i samotnej prevádzky najlepšie hnojovicové hospodárstvo sme vybudovali na JRD Podlavice v obci Laskomerské. Plánované náklady na výstavbu hnojovicového hospodárstva, vodovodu, dvojbytovky, elektrickej prípojky, silážnych jám a na senníky boli 1 800 000 Kčs.
Brigáda ČSM urobila všetky práce za 43 dní, a to dobrou prípravou stavby, výbornou organizáciou práce, vzornou starostlivosťou jednotného roľníckeho družstva o brigády - to zvlášť zdôrazňujem, lebo niekde sme mali v tom vážne problémy. Náklady sa znížili oproti plánu takmer o 50 %. Tieto skúsenosti chceme uplatniť i v tomto roku pri budovaní nových hnojovicových hospodárstiev a močovkových závlah s tým, aby sa vybudovali v jednom letnom období, aby sa nepreťahovali na dlhý čas. I v tomto roku počítame, že mládež bude pracovať na výstavbe 40 hnojovicových hospodárstiev. Doterajší prieskum ukazuje, že je celkom reálne, keď budú stavby pripravené projekčné, materiálové a finančne, aby sme 40 hnojovicových hospodárstiev vybudovali. Okrem toho budeme naďalej pokračovať v práci v Stredoslovenskom kraji, mimoriadnu pozornosť chceme venovať Východoslovenskému kraju, pretože súdruh Ťažký nás už za to kritizoval, tak chceme na kritiku odpovedať činom. Doterajšia spolupráca s Odborom SNR pre pôdohospodárstvo bola dobrá, najmä v tom, že naše iniciatívne návrhy, s ktorými prichádzame, nám súdruhovia pomôžu realizovať a hľadajú, ako by sme ďalej tie veci, ktoré predkladáme, mohli úspešne uskutočňovať. Doteraz sme prerokovali na všetkých krajských národných výboroch možnosti, ako sa bude mládež podieľať pri zúrodňovaní pôdy.
Na stredných a vysokých školách v súčasnom období sa diskutuje o tom, na ktorých stavbách sa sväzáci zúčastnia brigád v letnom období. Mnohé sväzácke organizácie prijali záväzky, že sa zúčastnia nielen na budovaní, ale pomôžu tiež pri projekčnej príprave a technickom zabezpečení. Napríklad Vysoká škola technická v Bratislave urobí projekty a všetko zariadi, čo v tomto treba. V okrese Banská Bystrica vysokoškoláci z Vysokej školy poľnohospodárskej budú sa v tomto roku podieľať na využívaní hnojovicových hospodárstiev a zaistia, aby počas celého vegetačného obdobia bolo zavlažených 1500 hektárov lúk a pasienkov.
Sme presvedčení, že nepreberáme malé úlohy. Ale z histórie nášho Sväzu mládeže vieme, ako veľké, no pritom reálne úlohy mobilizujú naše sväzácke organizácie. Obetavá práca a iniciatíva našej mládeže i našich študentov ukazuje, že mladí chlapci a dievčatá vedia, kde je ich miesto. Sme hlboko presvedčení, že úlohy, ktoré si naše organizácie vytyčujú, uvedieme v čin. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem poslancovi Danielovi Futejovi za prejav. Súdružky a súdruhovia!
Hlási sa ešte niekto do rozpravy, alebo má dotaz k prednesenej zpráve súdruha Sabolčíka?
Pretože sa o slovo už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k 4. bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Slovenskej plánovacej komisie, že sa komisia zíde cez prestávku v zasadacej miestnosti č. 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prihliadnutím na odovzdané pripomienky a priebeh rozpravy.
Nasleduje 20-minútová prestávka.
(Prestávka), (Po prestávke: ) Predseda Lenárt:
Pokračujeme v rokovaní.
Súdružky a súdruhovia,
pretože Slovenská plánovacia komisia ešte pracuje na úprave konečného znenia návrhu uznesenia, prikročíme k 5. bodu programu, ktorým je zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre veci finančné Jozefa Gajdošíka k návrhu rozpočtu Slovenskej národnej rady, jej orgánov a ňou riadených inštitúcií na rok 1963.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova. Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Slovenská národná rada a jej orgány v sústave jednotného riadenia sa aktívne zúčastňujú na zabezpečovaní výstavby hospodárstva, školstva, kultúry a zdravotníctva na Slovensku.
V uplynutom roku poskytovala konkrétnu pomoc najmä národným výborom pri zaisťovaní závažných úloh nimi riadeného hospodárstva, pri rozvíjaní odvetví spoločenskej spotreby a zvyšovaní ich riadiacej a organizátorskej práce. V úzkej spolupráci s ministerstvami sa podieľala na riešení dôležitých problémov z hľadiska lepšieho využívania prírodných zdrojov a ekonomických podmienok Slovenska. Pri plnení svojich úloh docielila niektoré kladné výsledky.
Rozpočet Slovenskej národnej rady okrem finančného zabezpečenia úloh podriadených organizácií umožňoval Slovenskej národnej rade, jej orgánom a všetkým pracovníkom plne poskytovať a rozvíjať pomoc pri zaisťovaní úloh štátneho plánu a rozpočtu.
V súlade s plnením úloh Slovenskej národnej rady sa rozpočet Slovenskej národnej rady splnil v roku 1962
v príjmoch vo výške 9 281 tis. Kčs, t. j. na 113, 9 % a
vo výdavkoch vo výške 176 387 tis. Kčs, t. j. na 90, 3 %.
Priaznivé výsledky v plnení príjmov rozpočtu sa dosiahli tak-