sa je to znovu veľmi zlý štart aj v tomto roku a budeme mať čo doháňať.

Takýmto vývojom v investičnej výstavbe národných výborov vzniká celý rad disproporcií, ktoré nám budú robiť ťažkosti pri zaisťovaní investičného plánu v tomto roku. Preto sa plán na tento rok orientuje predovšetkým na dokončovanie rozostavaných stavieb a len v menšej miere počíta so zahajovaním nových akcií v bytovej výstavbe a niektorých naliehavých kapacít na úseku všeobecnovzdelávacích škôl. Možnosť začínania nových stavieb obmedzujú, pravda, i vysoké sklzy z minulého roku, ktoré bude treba vyplatiť z tohoročných investičných prostriedkov.

Plánovacie komisie krajských i okresných národných výborov budú musieť s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou pristupovať k riešeniu úloh v investičnej výstavbe v súvislosti so zaisťovaním akčného programu vlády a nepripustiť rozptyľovanie investičných prostriedkov na ďalšie rozdrobovanie stavieb a objektov.

V zabezpečovaní úloh akčného plánu, ktorý predpokladá bezpodmienečné dodržanie limitov investičných prostriedkov a ďalšie sprogresívnenie plánu, budú musieť plánovacie komisie, investorské útvary, komisie pre výstavbu a všetky odvetvové komisie národných výborov sledovať urýchlené odovzdávanie kapacít a podstatné zníženie rozostavanosti ako hlavný cieľ investičnej politiky.

Kým vláda pokladá za hlavnú úlohu národných výborov a podnikov v tomto období mobilizovať úsilie pracujúcich na vylepšenie úloh štátneho plánu na rok 1963, ktorého výsledkom musí byť sprogresívnenie plánu a plné zaistenie jeho úloh, pri rozpise plánu sme boli znova svedkami toho, že mnohé okresy a podniky nepodriaďovali svoje lokálne záujmy záujmom spoločnosti a podmieňujú prevzatie úloh štátneho plánu schváleného vládou ďalšími nárokmi na investičné prostriedky, materiál a pracovníkov miesto toho, aby na základe mobilizácie všetkých rezerv v zmysle uznesenia vlády riešili otvorené miesta v pláne.

Takéto tendencie treba v zárodku zamietnuť ako nesprávne a pre naše národné hospodárstvo škodlivé.

Tu bude treba opäť ako pri vypracúvaní plánu v posledných mesiacoch minulého roku vyvinúť maximálne úsilie všetkých funkcionárov, poslancov národných výborov, komisií národných výborov, poslancov SNR a všetkých odborov Slovenskej národnej rady v pomoci národným výborom a podnikom pri odhaľovaní rezerv, odstraňovaní slabých miest v pláne a pri zlepšovaní zvlášť kvalitatívnych ukazovateľov plánu.

Myslím, že slová súdruha Chruščova, prednesené pred tromi rokmi v Moskve na všesväzovej porade pracovníkov investičnej výstavby, že "žiaden nepriateľ nemôže spôsobiť nášmu národnému hospodárstvu väčšie škody ako nezodpovedný postup hospodárskych pracovníkov, ktorí vo svojej zaslepenosti presadzujú ďalšiu rozostavanosť do neúnosných rozmerov", možno v plnom rozsahu aplikovať i na naše podmienky.

Teda nie slepá honba za vysokými objemami investičných prostriedkov a začínaním nových akcií, ale treba sa sústrediť na zaisťovanie plánovaných úloh, ktoré nie sú malé, vyrovnať sa s nadmernou rozostavanosťou, so škodlivým lokálpatriotizmom, zabraňovať rozptyľovaniu investičných prostriedkov, skoncovať s predlžovaním doby výstavby, a najefektívnejšie, najracionálnejšie využiť každú investovanú sumu v súlade s celospoločenskými potrebami a záujmami. V tomto úsilí budeme musieť tým funkcionárom národných, výborov, ktorí správne presadzujú líniu v investičnej politike, účinne pomáhať aj my poslanci Slovenskej národnej rady.

Pre skrátenie doby výstavby máme tento rok dobré podmienky najmä v bytovej výstavbe, a to napriek tomu, že tohto roku máme odovzdať o 11 % bytov viac do užívania, ako sme odovzdali v minulom roku. Zo 17 327 bytov, ktoré sa majú v štátnej, družstevnej a podnikovej bytovej výstavbe odovzdať v tomto roku, mali sme k 1. januáru t. r. rozostavaných 15 400 bytov, čo je zhruba 90 %. Takúto priaznivú rozostavanosť sme ešte ani jeden rok nemali. Túto priaznivú rozostavanosť by sme mohli v stavebných organizáciách využiť nielen na skracovanie doby výstavby, ale aj na skvalitnenie odovzdávaných bytov, aby sme už konečne mohli do užívania prideliť byty obyvateľom bez kolaudačných závad.

Tohto roku máme v družstevnej bytovej výstavbe postaviť d 1300 bytov viac ako v minulom roku. To znamená, že bude treba - ako už bolo povedané - tejto forme výstavby venovať väčšiu starostlivosť a viac zainteresovať občanov do tejto výstavby. Bude treba oveľa pružnejšie ako doteraz riešiť výber staveniska, projektovú prípravu a urýchliť tempo družstevnej výstavby. Zdĺhavé riešenie uvedených problémov spôsobuje často pokles záujmu občanov o túto formu bytovej výstavby. Aby sa v širšej miere sprístupnila družstevná bytová výstavba Predsedníctvo Ústredného výboru našej strany už prijalo niektoré opatrenia, podľa ktorých sa podstatne zvýhodní družstevná bytová výstavba. V zmysle tohto uznesenia sa v oblastiach mimo väčších miest zvýši dlhodobý úver z dnešných 30 až na 50 % stavebných nákladov. Pritom úrok z tohto úveru sa zníži z doterajších 3 % na 1 %. Členský podiel v hotovosti by takto pri dvojizbovom byte činil približne 12 000 Kčs, čo je asi polovica doterajšieho podielu. Predpokladá sa, že pri takto upravených podmienkach stane sa družstevná výstavba hlavnou formou bytovej výstavby.

Vpredu som uviedol, že sa v roku 1962 nepreinvestovalo na komplexnosti sídlisk, 105 mil. Kčs. Napriek tomu sa v tomto roku počíta v pláne na tento cieľ 403 mil. Kčs, čo je o 40 % viac, ako sa preinvestovalo vlani s cieľom, aby sme už naše sídliská dali konečne do poriadku a utvorili podmienky pre ďalšiu výstavbu. Ak by sme však venovali našim sídliskám len takú malú starostlivosť ako v predchádzajúcich rokoch a tento objem by sme zasa nepreinvestovali, bude nespokojnosť obyvateľstva v sídliskách ďalej rásť a ohrozili by sme pre budúcnosť plynulý postup rozvoja miest a na niektorých miestach mohlo by dôjsť k situácii, že pre nedostatky v spoločnom vykurovaní a zásobovaní vodou by nebolo možné počítať s ďalšou výstavbou bytov na niekoľko rokov.

Vážené súdružky a súdruhovia,

už tu bolo povedané, že pre nebývalé mrazy, ktoré zasiahli celú Európu, napriek mimoriadnym opatreniam vlády a húževnatému boju našich železničiarov, vojakov a ostatných pracovníkov proti mrazom a snehovým fujaviciam, začo im patrí aj z tejto čestnej tribúny uznanie a poďakovanie, vznikli vážne ťažkosti v plnení plánu.

Napríklad len v hutách za december a január je schodok vo výrobe valcovaného materiálu 211 tisíc ton, s ktorým sa v bilanciách na rok 1963 počíta.

To znamená, že s touto skutočnosťou musíme pri plnení plánu počítať a o to viacej sa orientovať v celom našom národnom hospodárstve, teda i v hospodárstve národných výborov na dodržiavanie kvalitatívnych ukazovateľov, ako napríklad na dodržiavanie limitov v spotrebe materiálu, na produktivitu práce, znižovanie nákladov a v súvise s fyzickou inventúrou zásob na vyrovnanie sa s nadnormatívnymi zásobami.

Z toho vyplýva, že v tomto roku nebude možné pripustiť prekračovanie limitu hlavných druhov materiálových zásob, ako to bolo v minulom roku.

Tak napríklad podniky krajského združenia, stavebníctva v Stredoslovenskom kraji prekročili v minulom roku spotrebu betonárskej ocele o 53, 6 %, spotrebu cementu a reziva vysoko prekročili všetky kraje.

Napriek prekračovaniu spotreby materiálov podľa štatistických výkazov k 30. novembru minulého roku dosahujú ešte nadnormatívne zásoby y hospodárstve národných výborov na Slovensku vyše jednej miliardy 92 miliónov korún. Celkový objem zásob je takto o 37 % vyšší než určujú normy.

Podľa predbežných výsledkov fyzickej inventúry napríklad len v Západoslovenskom kraji mali ku koncu roka prekročené normované zásoby valcovaného materiálu - o ktorý je, pravda, veľká bieda - o 123 %, plechov z neušľachtilých ocelí viac než trojnásobne, oceľových rúr zhruba 2, 5-násobne, cementu o 37 % a podobne.

Tieto príklady názorne ukazujú na to, aké rezervy majú národné výbory pri správnom obhospodarovaní a využívaní materiálových fondov. Pôjde teraz o to, nezostať iba pri zistení konkrétneho fyzického stavu zásob v tých-ktorých organizáciách, ale dotiahnuť vec do konca, t. j. urýchlene presunúť zistené prebytky materiálov tam, kde je ich nedostatok, dať tieto umŕtvené hodnoty do obehu, aby čím skôr mohli priniesť potrebný úžitok pre celé hospodárstvo.

Vážené súdružky a súdruhovia,

ešte niekoľko slov k službám obyvateľstvu, najmä pokiaľ ide o pranie a čistenie šatstva.                  

V  úvode som hovoril, že úlohy v tomto obore služieb sa podstatne zvyšujú. Treba povedať, že sú to úlohy skutočne veľmi náročné. Keď sa však pozrieme na možnosti využitia existujúcich kapacít i z hľadiska nadväznosti na ostatné zariadenia, ako sú sušiarne a žehliarne, je možné tieto úlohy pri dobrej organizácii práce zaistiť. Keď berieme do úvahy nadväznosť práčovni, sušiarní a žehliarní, možno kapacity využiť na 70 %. Pri tomto využití je možno vyprať 17 617 ton bielizne. Plán na rok 1963 predpokladá vyprať 17 120 ton, teda o 500 ton menej.

Z toho vyplýva, že existujúce kapacity sú dostačujúce na plánované úlohy. Bude však potrebné, aby sme v zmysle uznesenia straníckych dokumentov a uznesenia vlády utvorili podmienky, aby sa mohli tieto významné služby poskytovať aj vidieckym ženám. To znamená, že bude potrebné vo všetkých okresoch rozšíriť sieť zberní na pranie a čistenie šatstva. Že je to pri dobrej organizátorskej práci možné, dokazuje aj príklad komunálnych služieb v okrese Galanta.                              

V   tomto okrese vyprali obyvateľstvu v roku 1960 11 ton a v roku 1961 12 ton bielizne. V čistení šatstva vyčistili v roku 1960 30 ton a v roku 1961 34 ton. V okrese mali v tomto čase len dve zberne, a to v sídle okresu. Vo IV. štvrťroku 1961 a začiatkom roku 1962 zriadili súdruhovia v tomto okrese v strediskových obciach ďalších 23 zberní, teda spolu majú 25 zberní. Výsledok toho je, že už v roku 1962 vyprali 84 ton bielizne, čo je sedemkrát toľko ako v roku 1961, a vyčistili 107 ton šatstva obyvateľstvu, čo je tiež 300 %-né zvýšenie.

Myslím, že niet žiadnych prekážok, aby sa aj v ostatných okresoch zriaďovali zberne na vidieku, tak ako to urobili v Galantskom okrese. Je to jednoduché. Tam súdruhovia poverili starých penzistov, staré ženičky, ktoré tam bývajú, za 200 - 300 Kčs, aby im v dedinách to šatstvo zbierali, a oni to veľmi vďačne robia.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Vychádzajúc z náročných úloh plánu na rok 1963, ktoré majú národné výbory zaistiť, pripadá i nám poslancom Slovenskej národnej rady veľmi zodpovedná úloha. Budeme musieť ešte viac ako doteraz v komisiách a vo volebných obvodoch iniciatívne a tvorivo pristupovať k rozpracúvaniu a zabezpečovaniu uznesení XII. sjazdu KSČ, akčného programu vlády, ako aj politicko-organizačných opatrení, ktoré budú na dnešnom plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady prijaté. Vo svojich volebných obvodoch budeme musieť energickejšie bojovať proti nedostatkom, využívajúc všetky možnosti, ktoré poslanec ako člen zákonodarného orgánu má.

Som toho názoru, že my poslanci Slovenskej národnej rady, máme byť vo svojich volebných obvodoch najlepšími agitátormi a nositeľmi nadšenia a elánu pracujúcich za splnenie plánu.

Vytýčené úlohy splníme len vtedy, keď si uznesenia plánu XII. sjazdu vezme každý občan k srdcu, keď si každý na svojom pracovisku bude plniť svoje povinnosti, obetavo a húževnato bude prekonávať všetky prekážky, ktoré mu prídu do cesty.

Som presvedčený, že keď sa budeme opierať b našich obetavých a neúnavných funkcionárov národných výborov, ktorí vo svojej práci nešetria časom, keď budeme využívať skúsenosti našich najlepších pracovníkov, majstrov a technikov, brigády XII. sjazdu, keď my poslanci budeme vo svojich volebných obvodoch, v podnikoch, družstvách a štátnych majetkoch i na ostatných úsekoch nadchýňať a zapaľovať pracujúcich za plnenie úloh, potom aj v hospodárstve národných výborov bude tento rok úspešnejší, ako bol rok minulý. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi Š t e n c l o v i za jeho prejav. Udeľujem slovo poslancovi Šimonovi Ž b i r k o v i.

Poslanec Žbirka:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Vo svojom diskusnom príspevku chcem sa zapodievať so súčasným stavom špecializácie poľnohospodárskej výroby v okrese Michalovce.

XII. sjazd Komunistickej strany Československa konštatoval, že aj v poľnohospodárstve zvíťazil socializmus, a vytýčil preto úlohu povzniesť do roku 1970 poľnohospodársku výrobu na úroveň priemyselnej výroby. Je to úloha, ktorá vyplýva nielen z objektívnej nutnosti, ale aj z reálnych možností, ktoré súčasný rozvoj výrobných vzťahov a výrobných síl v poľnohospodárstve dáva.

Treba povedať, že doteraz vynakladané prostriedky do poľnohospodárstva, ako to zdôraznila aj zpráva na XII. sjazde KSČ, neprinášajú potrebný efekt najmä preto, že výroba v poľnohospodárskych závodoch je všestranná, čo vedie k triešteniu výrobných síl, spomaľuje upevňovanie socialistických výrobných vzťahov a brzdí rozvoj a využitie novej techniky a technológie. Výnimkou nebol ani okres Michalovce, kde poľnohospodársku produkciu, najmä tržnú, zabezpečujú na 88, 7 % veľké socialistické závody - JRD a štátne majetky. Avšak skoro v každom socialistickom poľnohospodárskom závode tohto okresu sa dorábajú ešte všetky druhy poľnohospodárskych výrobkov, potrebné pre výživu obyvateľstva, ako i pre spracovateľský priemysel. Iba veľmi málo závodov má širšie špecializovanú výrobu, či už rastlinnú, alebo živočíšnu.

Uvediem niektoré príklady súčasnej štruktúry poľnohospodárskej výroby y kukuričnej oblasti Michalovského okresu.

V rastlinnej výrobe tam pestujú približne 20 poľnohospodárskych plodín. V živočíšnej výrobe sa chovajú všetky druhy hospodárskych zvierat, počínajúc hovädzím dobytkom, pokračujúc chovom ošípaných a končiac hydinou, nehovoriac už o tom, že pri každom druhu hospodárskych zvierat sa chovajú všetky jeho kategórie, ako napríklad pri hovädzom, dobytku od teliec až po kravy. Táto rozdrobená výroba vo veľkých ekonomických celkoch nepomáha zvyšovať úroveň riadiacej činnosti a nepomáha ani rýchlemu rastu výnosov a úžitkovosti a nakoniec ani celkovému efektu výroby. Táto rozptýlená výroba zvyšuje v prvom rade náklady na výrobu a ďalej sú za takýchto okolností málo priaznivé podmienky pre zvyšovanie kvalifikácie jednotlivých vedúcich pracovníkov. Je pochopiteľné, že za takéhoto stavu výroby sa nedostatočne využívajú i prírodné a ekonomické podmienky na zvyšovanie výroby tých produktov, pre ktoré sú optimálne výrobné podmienky.

Vychádzajúc z uznesení našej strany a vlády o smelšom zavádzaní špecializácie do poľnohospodárskej výroby a o lepšom rozmiesťovaní poľnohospodárskej výroby, pristúpili poľnohospodári v okrese Michalovce k riešeniu týchto problémov. V roku 1962 sa už urobili zásahy pri rozmiesťovaní niektorých poľnohospodárskych plodín podľa zásad lepšieho využitia prírodných podmienok s prihliadnutím na špecializáciu a koncentráciu výroby. Tak. napríklad v kukuričnej výrobnej oblasti sa pestovala raž na výmere až 3 % z ornej pôdy. Pre rok 1963 sa znižuje osev tejto plodiny v tejto oblasti až na 1/2 percenta a osev raži sa sústredí hlavne do častí zemiakárskej oblasti okresu. Oproti roku 1962 posunie sa pestovanie ozimnej repky z kukuričného výrobného typu vyššie do repárskej a zemiakárskej oblasti. Naopak sa skoncentrovalo vo zvýšenej miere v kukuričných podtypoch pestovanie ozimnej pšenice, ktorá na niektorých JRD, ako napríklad Lastomír, dosahuje až 30 % výmery ornej pôdy. Ďalej sa v tejto oblasti skoncentrovala výroba zeleniny, kukurice na zrno a cukrovej repy. Tak napríklad JRD Budkovce a Palín pestujú kukuricu na zrno až na 20 % ornej pôdy. Rovnako v tejto oblasti sa skoncentrovali technické plodiny, ako napríklad v JRD Falkušovce, kde ich pestujú na 18 % ornej pôdy a z toho nad polovicu konopí.

Tohto roku sa bude viacej JRD špecializovať na zeleninu napríklad Budkovce, kde sa bude pestovať zelenina na výmere 5, 5 %, JRD Palín na výmere 5, 4 %, JRD Vysoká na 8 % ornej pôdy. Uvedené JRD posiaľ pestovali zeleninu len na výmere približne 2 - 4% ornej pôdy. Zelenina sa tu skoncentrovala preto, lebo tieto družstvá majú veľmi dobré zdroje závlahovej vody a už vybudované i závlahové súpravy. Pri tejto príležitosti spomeniem aj hospodársko-ekonomický dopad pestovania zeleniny v uvedených JRD v roku 1962, kde pri zastúpení zeleniny na zhruba 3 % ornej pôdy mali tieto družstvá príjem zo zeleniny okolo 20 % všetkých tržieb z rastlinnej výroby, to znamená, že konkrétne niektoré JRD vykazujú tržnú produkciu 20 - 30 000 Kčs z jedného hektára.

Ďalej pristúpili v roku 1963 k presunu pestovania zemiakov z kukuričných subtypov, kde ponechali len pestovanie skorých zemiakov a pestovanie ostatných zemiakov rozmiesťujú do zemiakárskych oblastí okresu. Tak napríklad v JRD Kvakovce je skoncentrovaná výroba zemiakov na 15'% ornej pôdy. Taktiež pestovanie ľanu posunuli z repárskej oblasti do zemiakárskej. Pestovanie cukrovej repy sústredili prevažne v repárskej a kukuričnej oblasti. Týmito opatreniami podstatne odstránili nedostatky rozmiesťovania poľnohospodárskej výroby z minulých rokov. Napríklad ešte v roku 1962 pestovalo cukrovú repu v Michalovskom okrese 105 JRD, ľan 57, konope 73, repku ozimnú 93, tabak 52 a zeleninu 65 JRD. V roku 1963, ako som už skôr uviedol, došlo k zvýšenej koncentrácii a zníženiu počtu závodov pri cukrovej repe na 93, pri ľane na 50, pri konopiach na 65, pri repke ozimnej 52 a pri zelenine na 45 JRD.

Už som na začiatku uviedol, že sú na JRD a štátnych majetkoch rozmiestené takmer všetky druhy hospodárskych zvierat. Táto skutočnosť veľmi nepriaznivo vplýva na hospodárnosť výroby živočíšnych produktov. V roku 1963 aj v odvetví živočíšnej výroby pristupujú v okrese Michalovce k postupnej koncentrácii živočíšnych produktov z hľadiska plného využitia prírodných a ekonomických podmienok pri optimálnej koncentrácii zvierat v každom poľnohospodárskom závode. Predpokladá sa, že takto sa bude lepšie uplatňovať a rozvíjať veľkovýrobná technológia.

Aj investičnou výstavbou sa vytvorili predpoklady pre účelnú špecializáciu a koncentráciu živočíšnej výroby. Uvediem napríklad riešenie rozmiestenia živočíšnej výroby na štátnych majetkoch v okrese Michalovce. ŠM Michalovce má živočíšnu výrobu rozmiestenú na 10-tich farmách, ktoré okrem farmy Hunkovce majú zmiešaný charakter. Novou investičnou výstavbou účelových stavieb, zodpovedajúcich prevádzke podľa novej technológie, do konca roku 1963 sa zriadia a vybavia tri špecializované farmy a na ďalších farmách sa položia základy pre príslušné špecializácie. Farma Žabiany má špecializáciu na chov kráv a teliec. V jarných mesiacoch tohto roku sa ukončí na tejto farme kravín T-186-I a v existujúcom kravine sa skoncentruje 246 kráv. Na farme Meďov je skončená výstavba štvorradového kravina, kde spolu so starým kravinom sa skoncentruje 234 kráv. Táto koncentrácia zodpovedá špecializovaným potrebám výrobných stredísk. Ďalej na farme Vrbovec sa budú špecializovať na chov mladého dobytka a ošípaných. Na tomto oddelení počítajú s tým, že v roku 1964 dosiahnu koncentráciu 280 kusov prasníc. Po ukončení ošipárne T 1200 pre 1200 kusov v roku 1963 a novostavby T 418 pre 600 kusov v roku 1964 sa na predvýkrm a výkrm dosiahne koncentrácie 1800 kusov, čo zodpovedá taktiež potrebnej koncentrácii. V roku 1964 sa teda počíta s chovom na tejto farme 200 kusov mladého dobytka, 280 kusov prasníc a 1800 kusov ošípaných v predvýkrme a vo výkrme. Farma

Topoľany sa špecializuje z terajšej zmiešanej farmy všetkých druhov hospodárskych zvierat na chov nosníc. Na tejto farme sa buduje špecializované stredisko pre chov hrabavej hydiny s kapacitou 8 - 10 000 nosníc s celoročným odchovom kurčiat. Jestvujúca nová znášková hala a taktiež novostavba pre 15 000 kurčiat, ktorá sa buduje v tomto roku, vytvárajú z tejto farmy špecializovanú farmu hydiny celého majetku. Ostatné farmy Štátneho majetku Michalovce sú zatiaľ zmiešané a v priebehu roka 1963 ešte aj ďalej takto zostanú. Podobne sa budujú špecializované strediská aj na ostatných štátnych majetkoch v okrese.

Nedostatky pri zavádzaní špecializácie a koncentrácie hospodárskych zvierat treba dosiaľ hľadať aj v nekompletnom vybavovaní a zriaďovaní veľkokapacitných fariem. Tak sa stáva, že ukončená stavba maštali je niekedy dva roky po kolaudácii ešte nekompletizovaná. Chýba napríklad zariadenie na odpratávanie chlievnej mrvy, dojacie zariadenie, vodovod a podobne. V mnohých prípadoch aj v jestvujúcich zariadeniach sa prejavujú veľké závady. Napríklad nefunguje dopravný pás na chlievnu mrvu a nedokonalé prevedenie prakticky vyraďuje celý mechanizačný prostriedok z prevádzky. Nedostatok intenzifikačných zariadení, ako uskladňovacích priestorov, silážnych jám, sušiarní, senníkov atď. podstatne zdražuje výrobu a prináša i straty, ako napríklad pri siláži až do výšky 30 %.

Najväčší problém v okrese je so sušením kukurice na zrno, ktorú treba sušiť asi z 12 000 hektárov. Súčasná kapacita sušiarenských zariadení postačuje v okrese len na 15 %. Tieto problémy sa snažia v okrese riešiť, ale potrebujú v dodávkach materiálu na výstavbu uskladňovacích priestorov asi pre 2000 vagónov kukurice v klasoch. V pláne okresu je zahrnutá len výstavba na 420 vagónov. Pre kukuricu určenú na osivo treba rozšíriť sieť jestvujúcich sušiarní o nové kapacity, pretože okres napríklad tohto roku môže usušiť osivo len v množstve 120 vagónov. Tieto nedostatky v kapacitách značne brzdia zavádzanie špecializácie, najmä kukurice. Podobne pri cukrovke zvýšenie koncentrácie pestovania v jednotlivých poľnohospodárskych závodoch si vyžaduje pružnejšie vyriešiť jej komplexne mechanizovanú výrobu.

Zavádzanie špecializácie a s ňou i novej pokrokovej technológie výroby je spojené so zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov v pôdohospodárstve. Okrem jestvujúcich poľnohospodárskych škôl nie sú na Východoslovenskej nížine inštitúcie, poverené výskumom rozvoja doterajších poznatkov a riešením úlohy typickej a charakteristickej v poľnohospodárskej výrobe Východoslovenskej nížiny. Je nanajvýš potrebné brať ohľad na veľké miliardové investície na úpravu Východoslovenskej nížiny, budovať tu výskumné poľnohospodárske stredisko pre komplexné riešenie výrobných problémov. V tomto rozvoji výskumu zostali sme okresom na Východoslovenskej nížine veľa dlžní. Vybudovaním komplexného strediska pre Východoslovenskú nížinu by sa odstránili napríklad i rozdiely v týchto ustanovizniach medzi Západoslovenským a Východoslovenským krajom, lebo v Západoslovenskom kraji sú v niektorom okrese, ako napríklad v Trnavskom, i dva komplexne vybudované výskumné ústavy.

Okres Michalovce má vypracovanú dlhodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 1980. Aplikovanie tejto dlhodobej koncepcie do bežných ročných plánov je veľmi prácne a vyžaduje si skúsených odborníkov. Pomerne najväčšia ťažkosť je v tom, že koncepcia nie je rozpracovaná na jednotlivé etapy, ale len v konečných výsledkoch roku 1980. Ďalej sú navrhnuté v koncepcii nové poľnohospodárske veľkopodniky, ktoré v súčasnej dobe sa vôbec nekryjú s jestvujúcimi poľnohospodárskymi závodmi. To by však nebol podstatný problém. Problém je v tom, že pri týchto navrhovaných poľnohospodárskych veľkozávodoch nie je spracovaná vnútorná špecializácia pre jednotlivé strediská. Toto je jedna z úloh, ktorá sa bude musieť v okrese Michalovce v najbližšom čase riešiť.

Ďalej v súvislosti so zavádzaním koncentrácie a špecializácie sa vynárajú vážne problémy existujúcich cenových relácií a dosahovanej rentability jednotlivých produktov. Treba, prirodzene, vidieť, že príčinou niektorých disproporcií vo výnosnosti jednotlivých produktov je predovšetkým nízka intenzita ich výroby, ako napríklad výroba mlieka, hovädzieho mäsa a podobne. Pochopiteľne, pred problémom nesmieme zatvárať oči a myslieť si, že sa nám vyrieši. Pokladám za nevyhnutné v súčasnej etape rozvoja poľnohospodárskej výroby, pri zavádzaní špecializácie a koncentrácie poľnohospodárskej výroby, tento problém vyriešiť.

Nakoniec chcem povedať, že špecializáciu poľnohospodárskej výroby možno postupne realizovať i teraz, a to predovšetkým na podklade výhľadových plánov rozmiestenia rozvoja poľnohospodárskej výroby, ako to už začali realizovať v okrese Michalovce. Nesmieme však zabúdať na to, že špecializácia a koncentrácia v poľnohospodárskej výrobe je len jediným prostriedkom na dosiahnutie vyššej intenzity poľnohospodárskej výroby a produktivity práce. Súčasne je nevyhnutné zavádzať do poľnohospodárskej výroby všetky nové pokrokové poznatky vedy a techniky, organizovať prácu ľudí a odborne i politicky ich vychovávať tak, aby sa úloha povzniesť poľnohospodárstvo na úroveň priemyslu do roku 1970 v záujme rozvoja celého národného hospodárstva úspešne splnila. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi Žbirkovi za jeho prejav. Súdružky a súdruhovia poslanci!

Schôdzku Slovenskej národnej rady prerušujem.

V rokovaní budeme pokračovať o 14, 15 hodine.

Prvý prehovorí v diskusii poslanec Michal Martinkovič.

(Poludňajšia prestávka. )

(Po prestávke: ) Predseda Lenárt:

Súdružky a súdruhovia! Pokračujeme v prerušenej schôdzke.

Udeľujem slovo poslancovi Michalovi Martinkovičovi. Poslanec Martinkovič:

Vážené súdružky, súdruhovia!

Zpráva predsedu Slovenskej plánovacej komisie ukázala na nedostatky, ktoré sa prejavili v našom národnom hospodárstve cez predchádzajúce obdobie. Netreba sa nimi naširoko zaoberať. Závery k týmto nedostatkom urobil XII. sjazd KSČ. Teraz ide o nové úlohy, o nový postoj k práci i k zabezpečovaniu úloh na Slovensku, ktoré vychádzajú z nášho štátneho plánu na rok 1963.

Vo svojom príspevku chcem hovoriť k dvom otázkam. Je to bytová výstavba Pozemných stavieb Trnava a niektoré dobré výsledky, ktoré dosiahli, a k problémom výstavby Drôtovne v Hlohovci a výrobne kyseliny citrónovej v Leopoldove.

Pozemné stavby v Trnave v investičnej výstavbe sú prevažne zamerané na bytovú a občiansku výstavbu. Okruh pracoviska je v piatich okresoch. V posledných rokoch podnik dosiahol vzrast niektorých základných ukazovateľov plánu a kapacít -oproti roku jeho zriadenia.

V minulom roku sa podnik zaradil svojimi výsledkami medzi lepšie podniky než sú v Stredoslovenskom alebo Východoslovenskom kraji. Výzvu trnavských stavbárov o splnenie socialistického záväzku odovzdať plánovaných 1758 bytových jednotiek k začatiu XII. sjazdu našej strany, ktorý bol aj splnený, treba vysoko kladne hodnotiť. Splnili i prekročili sa úlohy v odovzdávaní učební. Splnili sa i ďalšie ekonomické ukazovatele. Z toho vidieť, že ľudia nám dokážu mnoho, že i podniky alebo závody vedia riadiť a organizovať prácu a že úlohy sa mnohokrát plnia i za sťažených podmienok.

Je len chybou, že dobrá riadiaca a organizátorská práca sa nám nedarí po celý rok na všetkých úsekoch našich pracovísk. Je správne, že súdruhovia na Pozemných stavbách v Trnave vychádzajú z dobrých minuloročných poznatkov a chcú sa zamerať v tomto roku na plynulé odovzdávanie bytov, čím chcú pokračovať na nastúpenej ceste.

Je potrebné kladne hodnotiť prechod podniku na nové progresívne metódy práce, a to popri liatom betóne na nízkopodlažný montovaný betón a byty z vibrotehelných panelov. V minulom roku sa odovzdalo týmito technológiami z celoročnej úlohy 265 bytových jednotiek, t. j. 15 %. V tomto roku plánujú odovzdať už 39 % a na rozostavanie pre odovzdávanie bytov v roku 1964 počítajú až so 64 %-ami.

Je vhodné povedať, že rok 1963, ktorý je nástupným rokom do našej sedemročnice, nebude ľahký, ako sa o tom hovorilo i v zpráve. V tomto roku sa prijímajú záväzky, vyhlasuje sa socialistická súťaž, ktorá má pomáhať plniť úlohy i v samej bytovej výstavbe. Sú dva ukazovatele na jej hodnotenie: keď je záväzok splnený kvalitne, získava spoločnosť, podnik i robotník. Je spokojnosť. Keď je záväzok splnený a ukážu sa po odovzdaní bytov do užívania závady, to neprispieva hlavne našej spoločnosti. V podniku to môže priniesť zvýšené náklady, nespokojnosť robotníkov pri opravách závad, nedôvera občanov k socialistickej súťaži po nasťahovaní sa do bytov a keď sa chce záväzok splniť za každú cenu, tak je to aj na úkor rozostavanosti. To by sa nemalo robiť. To možno povedať i k ostatnej investičnej výstavbe.

Aj v našej komisii pre výstavbu hovoríme o zavádzaní nových technológií i do bytovej výstavby. Pozemným stavbám v Trnave toto spomaľuje aj nedodávanie niektorých technologických súborov, napríklad oceľových batérií na výrobu panelov z n. p.