Vláda našej republiky prijala 3. októbra toho roku uznesenie č. 938, v ktorom zdôrazňuje potrebu bezpodmienečného, včasného dokončenia a odovzdania kľúčových kapacitných stavieb do prevádzky k stanoveným termínom do konca toho roku, resp. v 1. polroku 1963, z ktorých je na Slovensku 13. Sú to: Elektráreň Nováky III, Lom v Podrečanoch, Nový priemyslový závod v Rudňanoch, Slovenské magnezitové závody v Lovinobani, Nová huta v Seredi, Magnezitka v Lubeníku IV. a V. etapa, Dusikáreň v Šali I. etapa, Chemické závody Juraja Dimitrova - superfosfát v Bratislave, Slovnaft v Bratislave I. etapa, Gumárne 1. mája v Púchove, cementárne v Hornom Srní a Lietavskej Lúčke a prekladacia stanica v Čiernej nad Tisou.
Pred nami, ale najmä pred riaditeľmi stavebných podnikov, ktoré výstavbu týchto dôležitých stavieb uskutočňujú, je prvoradá povinnosť vykonať také opatrenia, aby sa tu všetky úlohy dochvíľne a vzorne plnili. V tejto súvislosti chcel by som poprosiť aj súdruhov poslancov, aby vo svojich volebných obvodoch, v ktorých sú tieto stavby, venovali zabezpečovaniu úloh na týchto stavbách osobitnú pozornosť, a tak pomohli úspešne splniť dôležitú úlohu, ktorú nám uložila naša vláda.
Pre zabezpečovanie hospodárskeho a kultúrneho rozvoja a zvyšovaniu životnej úrovne ľudu má svoj nemalý význam aj decentralizovaná investičná výstavba, ktorá je zverená národným výborom, a to predovšetkým preto, aby mohli priamo a komplexne pripravovať a realizovať plynulý a harmonický rozvoj obcí, miest, okresov a krajov. Za 9 mesiacov t. r. sme v decentralizovanej investičnej výstavbe splnili 65, 2 % z ročnej úlohy pri vzraste 0, 4 %; z toho v stavebných prácach 62, 7 % a v strojoch 71, 5 %.
Na prvom mieste v decentralizovanej výstavbe sú byty. Za tri štvrte roka sme odovzdali do užívania vo všetkých formách bytovej výstavby 19 193 bytov, čo je z ročnej úlohy len 56 % a v hromadnej bytovej výstavbe bolo manko 4750 bytov.
V štátnej výstavbe sa dokončilo z ročnej úlohy 52, 2 % (manko 2225 bytov), v družstevnej len 41, 5 % (manko 2228 bytov), v podnikovej 60, 5 % a vo výstavbe bytov pre JRD necelých 17 % (manko 537 bytov), v individuálnej bytovej výstavbe sa odovzdalo do užívania 66, 8 % z celoročnej úlohy.
Veľmi zlá a najhoršia situácia je v Stredoslovenskom kraji, kde dokončili za tri štvrte roka len 45 % bytov z celoročnej úlohy, takže v poslednom štvrťroku im zostáva odovzdať 55 % z celoročnej úlohy, to znamená 5901 bytov.
Aj vo Východoslovenskom kraji plnia bytovú výstavbu neuspokojivo, lebo od začiatku roka odovzdali len necelých 54 % z ročnej úlohy a na 3 mesiace im zostáva odovzdať ešte 4884 bytov. Zvlášť nedobrá situácia v tomto kraji je v družstevnej bytovej výstavbe.
V Západoslovenskom kraji z ročnej úlohy odovzdali skoro 67 % bytov, pričom aj plnenie v jednotlivých formách bolo rovnomernejšie. V tomto kraji sú predpoklady pre splnenie, azda i prekročenie plánu bytovej výstavby, lebo dobre pracujú v Pozemných stavbách v Trnave, kde majú záväzok splniť celoročnú úlohu do 2. decembra, i v Pozemných stavbách v Bratislave, kde sa zaviazali odovzdať 40 bytov nad plán.
Slovenská národná rada sa podrobne zaoberala bytovou výstavbou na svojom zasadnutí 30. júna minulého roku a v uzneseniach stanovila pre orgány Slovenskej národnej rady i národné výbory konkrétne úlohy. Tie sa, žiaľ, predovšetkým zo strany národných výborov, nezabezpečovali tak, ako si to situácia vyžadovala.
Preto sa problémami bytovej výstavby zaoberali vo februári a septembri toho roku aj celoslovenské aktívy, ktoré zvolali Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska a Slovenská národná rada a na ktorých sa podrobne rozobrala situácia a prijali aj opatrenia pre splnenie tohoročného plánu a pre prípravu plánu na rok 1963 a ďalšie roky.
Po tom všetkom treba povedať, že plnenie plánu v bytovej výstavbe na Slovensku je veľmi ohrozené, a to nie pre nedostatok materiálov potrebných na dokončovanie bytov (ako sú napr. parkety, radiátory, vykurovanie vôbec atd. ), ale pre vážne nedostatky v zabezpečovaní bytovej výstavby zo strany podnikov. Tak nás koncom tohto roku čaká taký šturm v dokončovaní bytov, aký sme už dávno nemali, a je ešte otázka, ako ho podniky zvládnu a ako pri tom zabezpečia i kvalitu.
V bytovej výstavbe zaostávame i v jej komplexnosti, v občianskej a technickej vybavenosti, a to aj v príprave, aj v realizácii.
V školskej investičnej výstavbe sme odovzdali do 30. septembra z ročného plánu 1694 učební 1119, čo je o 117 menej ako určoval plán.
Pri celkove nedostatočnom plnení úloh v školskej výstavbe dobre pracovali v Západoslovenskom kraji, kde odovzdali o 66 učební viac ako bol plán, no v Stredoslovenskom o 97 menej a vo Východoslovenskom kraji až o 186 učební menej ako bol plán.
Dobré výsledky v Západoslovenskom kraji dosiahli i vďaka zvýšenej, dobre organizovanej a ochotne poskytovanej pomoci občanov a rodičov pri výstavbe škôl, hlavne pri ich dokončovaní.
Značne zaostáva opätovne a znova aj v tomto roku výstavba zdravotníckych zariadení, lebo za 9 mesiacov sa v decentralizovanej investičnej výstavbe preinvestovalo necelých 59 % z ročnej úlohy a zaostávajú v tomto vo všetkých krajoch.
Popri nedostatkoch stavebnej výroby podieľajú sa na tomto stave v značnej miere aj investorské útvary národných výborov, ktoré nevenujú patričnú pozornosť ani príprave, ani realizácii stavieb, čo predlžuje čas výstavby a oneskoruje odovzdávanie zdravotníckych kapacít.
Pri nízkom finančnom plnení plánu v tomto roku situácia je o to horšia, že do konca roka treba dať do užívania viaceré zdravotnícke zariadenia, ako napr. nemocnice v Snine, Želiezovciach, v Kráľovskom Chlmci, chirurgický pavilón v Trnave, dojčenský ústav v Košiciach a ďalšie. Je potrebné spoločným úsilím investora a stavebnej výroby zaistiť také plnenie úloh, aby sa dodržali stanovené lehoty.
Ďalším slabým úsekom decentralizovanej investičnej výstavby je poľnohospodárstvo, kde sa úlohy za 9 mesiacov vo výstavbe pre JRD splnili celkove na necelých 66 %, z čoho stroje a zariadenia na 66, 5 % a stavebné práce na 64, 7 %.
Plán ustajňovacích kapacít pre hovädzí dobytok sa splnil iba na 38 % a pre ošípané na 61 %.
V ustajňovacích priestoroch sú vážne sťažnosti poľnohospodárov na rôzne nedostatky v typových projektoch, ktoré okrem iného neprihliadajú v možnej miere ani na miestne podmienky.
Lepšia situácia nie je ani v melioračných stavbách, lebo krajské melioračné podniky dlhovali k 1. X. t. r. do splnenia plánu takmer 22 mil. Kčs.
Tieto nepriaznivé výsledky ukazujú na nedostatočnú prácu okresných stredísk pre prípravu poľnohospodárskych investícií a okresných stavebných podnikov, ktoré spoločne zodpovedajú za plnenie úloh v poľnohospodárskej výstavbe. Žiaľ, ani poľnohospodárske a stavebné komisie okresných národných výborov dosť neusmerňujú túto výstavbu.
Chybou je, že ani investori nedotujú rozostavané stavby sumami potrebnými na dokončenie a i niektoré jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky presádzali stavby nepripravené alebo nepojaté do plánu.
Ako som už uviedol, plán na decentralizovaných stavbách sa zabezpečuje neuspokojivo a rozbor príčin tohto stavu ukazuje na premnohé a vážne nedostatky v oblasti investičnej prípravy i v jej realizácii, pričom ťažisko je v práci národných výborov, ktoré túto výstavbu riadia.
Na úseku plánovania a prípravy decentralizovanej investičnej výstavby sa aj v tomto roku, a to vo zvýšenej miere, nepriaznivo prejavili dôsledky nekvalitnej a oneskorenej plánovacej a projektovej prípravy, uplatňovanie miestnych a čiastkových záujmov pred záujmami celého národného hospodárstva neuváženým a nedomysleným presádzaním stavebných akcií do plánu. To všetko sa odrazilo v nedostatočnej stabilite investičného plánu, nadmernom počte novozačatých stavieb a v oneskorenom schvaľovaní a potom i v menení menovitého zoznamu stavieb. Na plnenie plánu zle pôsobilo rozptyľovanie prostriedkov a nedostatočné rešpektovanie zásad miestnej i časovej sústredenosti, zásad plynulosti a rovnomernosti investičnej výstavby a i pomalý rozvoj družstevnej členskej základne v bytovej výstavbe.
Základným nedostatkom decentralizovanej výstavby, hlavne v krajskom stavebníctve, bolo, že sa oneskorovalo schvaľovanie výrobného programu a že sa tu robili časté zmeny aj v priebehu roka.
Príprave investičného plánu na rok 1962 sa nevenovala dostatočná pozornosť. Potvrdila to i previerka a odsúhlasovanie jednotlivých fáz bytovej a školskej výstavby, ktoré sa v krajoch a okresoch značne oneskorili. Prístup k týmto prácam bol často formálny a bez rešpektovania záväznosti pre všetky orgány, ktoré zodpovedajú za túto výstavbu.
Veľkú rozostavanosť objektov zavinili aj časté zmeny menovitých zoznamov stavieb. Medzi druhou a treťou fázou okresných harmonogramov bytovej a školskej výstavby dochádzalo k značným rozdielom a k dodatočným úpravám tak, že sa menili termíny začínania a dokončovania stavieb, do zoznamu sa zaraďovali nové stavby, pričom presadené požiadavky okresných investorských útvarov neboli v súlade s výrobnými predpokladmi stavebných podnikov, najmä čo do plynulosti výstavby.
Tak napr. rada Stredoslovenského krajského národného výboru schválila pre Krajské združenie národných podnikov stavebníctva tzv. záväzný menovitý zoznam decentralizovaných stavieb na rok 1961 až 22. februára 1961 a v priebehu roka tento zoznam ďalej niekoľkokrát upravovali, takže dodatočne zaradili 123 stavieb a konečný záväzný menovitý zoznam stavieb na rok 1961 schválili vlastne až v decembri 1961.
Situácia v odsúhlasovaní a schvaľovaní výrobného programu sa podstatne nezmenila ani v tomto roku. Stredoslovenský a Východoslovenský kraj schválili menovité zoznamy stavieb až koncom I. štvrťroku a tieto zoznamy aj po schválení ďalej menili a doplňovali.
Do plánu decentralizovanej investičnej výstavby na rok 1962 zaraďovali národné výbory na nátlak rozličných orgánov aj také stavby, o ktorých bolo známe, že nemajú a ani nebudú mať načas projektovú a rozpočtovú dokumentáciu, a pre ktoré nemali zabezpečené zariadenia s dlhými dodacími lehotami.
Mnohé nedostatky boli a sú tiež v územníckej príprave. Chýba i základná koncepcia, ktorá by umožnila v predstihu a pritom definitívne a hospodárne budovať inžinierske siete, čo by rozhodne prispelo k urýchleniu a k zhospodárneniu celej výstavby.
Nijako sa nemôžeme uspokojiť ani so súčasným stavom technickej vybavenosti sídlisk, kde namiesto včasnej a s výstavbou bytov zosúladenej definitívnej výstavby sa veci riešia rozličnými nehospodárnymi provizóriami.
Príklady na Štrkovci v Bratislave a na Terase v Košiciach ukazujú, že sa veci dajú, najmä pokiaľ ide o predstihové budovanie inžinierskych sietí, riešiť v súlade so zásadami plynulosti a hospodárnosti.
V tomto roku sa plynulosť výstavby často narušovala aj oneskoreným odovzdávaním stavenísk, pričom v nezriedkavých prípadoch staveniska odovzdávali stavebným podnikom so závadami, v dôsledku čoho dochádzalo k odsunu začiatku a k narušovaniu plánovitej výstavby.
Vcelku treba konštatovať, že národné výbory vládne uznesenie č. 590 z minulého roku o znižovaní rozostavanosti, ktoré malo významne prispieť k zvýšeniu kvality investičného plánovania a celej prípravy i realizácie investičnej výstavby, dôsledne nedodržiavali.
Previerka Ústredného úradu štátnej kontroly a štatistiky zistila vážne porušovanie zásad vytýčených vládou na prípravu investičnej výstavby, a preto prijala vláda v septembri t. r. nové rigorózne uznesenie č. 864, v ktorom vyslovila nespokojnosť s plnením úloh v upevňovaní štátnej a plánovacej disciplíny a uložila všetkým ústredným investorom a organizáciám okrem iného nezačať po 31. auguste 1962 žiadne nové decentralizované stavby v rozpočtovej cene nad 1 mil. Kčs, okrem bytovej výstavby a jej technického vybavenia a banských diel a okrem stavieb menovite schválených predchádzajúcimi uzneseniami vlády.
K plneniu plánu bytovej výstavby v tomto roku treba ešte uviesť veľmi nepriaznivý vplyv, ktorý malo zaostávanie členskej základne pre družstevnú bytovú výstavbu v Stredoslovenskom, ale najmä vo Východoslovenskom kraji, čo zapríčinilo veľmi nepriaznivú východiskovú rozostavanosť v bytovej výstavbe, vynútilo si odsúvanie začínania nových družstevných bytov a veľmi vážne narušilo plynulosť bytovej výstavby.
I keď po aktíve o družstevnej bytovej výstavbe vo februári t. r. na Sliači, začali sa kraje cieľavedomejšie starať o tento úsek výstavby, dosiahnuté výsledky v rozvoji členskej základne sú stále ešte nedostatočné.
Vo Východoslovenskom kraji chýba pre splnenie tohoročných úloh v okresoch Bardejov, Humenné a Michalovce 128 družstevníkov, pre rok 1983 naďalej značne zaostáva členská základňa a to vo všetkých okresoch, a pre rok 1964 v tomto kraji nemajú ani jedného družstevníka.
V Západoslovenskom kraji, kde je vcelku dostatočná členská základňa, chýbajú pre rok 1963 členovia len v niektorých okresoch ako v Nitre a v Nových Zámkoch.
Vo všetkých krajoch sú okresy, v ktorých sa počíta so sústredenou bytovou výstavbou a ktoré pritom nemajú dostatočnú členskú základňu alebo rast jej členstva je pomalý.
Bude potrebné, aby národné yýbory účinnejšie organizovali rozvoj družstevnej bytovej výstavby, tým viac, že družstevná bytová výstavba sa stáva prevažujúcou formou bytovej výstavby vôbec.
V individuálnej bytovej výstavbe, ktorá má na Slovensku veľký podiel na riešení bytového problému, stále ešte vládne živelnosť, trvá vysoká rozostavanosť, rozostavaných máme vyše 43 000 rodinných domčekov a plán ukladá odovzdať ročne v priemere 15 000 domčekov, predlžuje sa čas výstavby a naprosto nedostatočne sa uplatňujú vzorové projekty.
Naliehavou úlohou národných výborov v tomto roku je pomáhať dokončovať rozostavané stavby a vydávať užívacie povolenia. V tomto smere by mali kraje Stredoslovenský a Východoslovenský nasledovať Západoslovenský kraj, ktorý chce prekročiť plán odovzdávania bytov v individuálnej výstavbe t. r. o 15 %, a tak celkove splniť plán bytovej výstavby a znížiť aj nežiadúcu rozostavanosť. Pritom v tomto kraji t. č. vari jedinom v republike sú aj dobré prvé výsledky vo výstavbe bytov pre jednotné roľnícke družstvá.
Zlepšiť situáciu v investičnej výstavbe, najmä na úseku krajského a okresného stavebníctva, znamená zlepšiť predovšetkým prácu národných výborov a ich orgánov, v prvom rade komisií KNV a ONV pre výstavbu. Ide o to, aby sa komisie sústreďovali na organizátorskú prácu, aby uplatňovali vo svojej činnosti viac metódu rozboru a venovali sa kľúčovým otázkam investičnej výstavby. Bude potrebné prehĺbiť kontrolnú činnosť komisií a na to náležite využívať kontrolné dni, zlepšiť spoluprácu medzi komisiami, hlavne s komisiou plánovacou a finančnou, dôslednejšie využívať i požadovať metodickú a konkrétnu pomoc Ministerstva výstavby i Slovenskej národnej rady. Bude tiež nutné viac sa starať o prehlbovanie politicko-ekonomických vedomostí členov komisií a pracovníkov odborov výstavby.
Krátko sa chcem zmieniť o investičnej výstavbe stavebníctva, ktorá vytvára jeho výrobno-materiálnu základňu a je bázou jeho spriemyselnenia.
Ťažisko investícií v stavebníctve je v rekonštrukciách a v rozširovaní cementárni (v Hornom Srní, Ladcoch, Lietavskej Lúčke), vo výstavbe nových závodov na ľahké hmoty (pórobetón v Bratislave, v Šaštínskych Strážach, v Hencovciach, expandit v Nižnej Šebastovej, perlit v Košiciach), ďalej vo výstavbe nových závodov na železobetónové prefabrikáty (v Čábe, Vlkanovej, v OrlovePlavči, Rovinke a v Geči), ako aj v rekonštrukciách a modernizáciách najmä kameňolomov a podobne.
Ide tu väčšinou o akcie, ktoré prešli do roku 1962 ako už rozostavané a mali byť v tomto roku tiež zväčša dokončené. No práve z hľadiska dokončovania a dodržiavania plánovaných termínov uvedenia kapacít do prevádzky, nie sú tohoročné výsledky uspokojivé. Dokončili sme síce v termíne rekonštrukciu cementárne v Hornom Srní a prvú etapu rekonštrukcie cementárne v Lietavskej Lúčke, ale posunuli sa o vyše pol roka termíny dokončenia závodov na výrobu pórobetónov v Šaštínskych Strážach a v Hencovciach.
V krajskom stavebníctve povážlivo zaostáva výstavba pref, ktoré sú už prakticky vyše 3 rokov rozostavané a ani tohto roku nebudú v definitívnej prevádzke, čo hamuje rozvoj materiálnovýrobnej základne najmä pre bytovú a občiansku výstavbu, ale aj pre výstavbu poľnohospodársku. Na výstavbe pref sa vo zvýšenej miere ukazujú azda všetky základné nedostatky, charakteristické pre našu investičnú výstavbu, ako aj malá starostlivosť investorov o všestrannú prípravu investícií, časté a závažné zmeny v pôvodnej koncepcii, pomalé tempo stavebných prác. Aj tu jednou z príčin zaostávania sú oneskorujúce sa dodávky strojného zariadenia, hlavne zo Stroj stavu v Bratislave.
Za 9 mesiacov sme na Slovensku splnili skoro 65 % celoročného plánu v decentralizovanej investičnej výstavbe, v krajskom stavebníctve sme nedosiahli ani 58 %, v stavebných prácach pritom dokonca len 52 %. Také sú dôsledky nedostatočnej starostlivosti krajov o vlastnú investičnú výstavbu stavebníctva.
Dovoľte mi, aby som sa teraz zmienil o niektorých ďalších problémoch stavebníctva.
Chyby, s ktorými sa stretávame v oblasti plánovania investičnej výstavby, vyvierajú aj z nedostatočného centrálneho riadenia investičnej výstavby, s čím súvisí i oslabenie a znižovanie autority plánu ako hlavného nástroja riadenia.
Prejavili sa tendencie u niektorých zodpovedných pracovníkov národných výborov, ale aj u hospodárskych orgánov vysvetľovať si rozvoj našej socialistickej demokracie po svojom a po zvýšení právomoci nižšieho orgánu viacej uplatňovali a uprednostňovali miestne čiastkové záujmy. Pozabudli, že demokratický centralizmus zostáva základným princípom riadenia výstavby našej spoločnosti.
Ak chceme, pravda, dôsledne riešiť všetky otázky, ktoré prináša naše napredovanie, musíme omnoho dôraznejšie vyzdvihnúť vysokú náročnosť a zodpovednosť riadiacich orgánov a vedúcich pracovníkov spojenú s konkrétnou a vecnou organizátorskou prácou.
Pri rozbore nedostatkov zisťujeme, že jedným z hlavných článkov a problémov stavebnej výroby je nízka úroveň riadenia.
Ak posudzujeme úroveň riadenia podľa plnenia úloh, a to je vari najsprávnejšie, ukazuje sa, že riadiaca práca podnikov Ministerstva výstavby na Slovensku je lepšia ako v krajskom stavebníctve, o čom svedčia výsledky v minulom i v tomto roku, o ktorých som už hovoril.
Nízka úroveň riadenia a organizácie práce v stavebných podnikoch sa výrazne prejavila najmä v tomto roku, kde sa plánované úlohy hlboko neplnia.
Nedostatočnú organizáciu práce podnikov krajského stavebníctva potvrdzuje okrem iného i napr. skutočnosť, že pri výstavbe bytov z takmer 15 tisíc bytových jednotiek, ktoré boli rozostavané začiatkom tohto roku, dokončili sme v priebehu 9 mesiacov len sotva 61 %, hoci plánovaný čas výstavby je v priemere 9, 8 mesiaca a percento odovzdaných bytov malo byť podstatne vyššie.
Zreteľné tendencie zhoršovania riadenia stavebných organizácií sa prejavujú aj vo zvýšenej nerovnomernosti v bytovej výstavbe. Odovzdávanie bytov sa sústreďuje na posledný mesiac v štvrťroku, resp. do posledného štvrťroku, a to v miere vyššej a podstatne zhoršenej v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Základným nástrojom riadenia je zodpovedne vypracovaný a v jednotlivých dieloch zladený plán. Už som uviedol, že príprava plánu najmä na úseku krajského stavebníctva, trpí oneskorovaným zostavovaním výrobného programu a jeho častými zmenami,
ďalej tým, že sa narušuje správna proporcia medzi hlavnou stavebnou výrobou a pridruženou výrobou, taká potrebná pre plynulosť výstavby; inak povedané, že tieto úlohy nie sú zladené už v pláne. Ako príklad možno uviesť Pozemné stavby Prešov, ktoré vlani pre nedostatočnú náplň prác pridruženej výroby mali vážne problémy práve tak, ako majú teraz v celom Východoslovenskom kraji opačne vážne starosti s nedostatkom stavomontážnikov.
Vo vnútropodnikovom riadení je príznačná malá účinnosť výrobných kalkulácií a nízka úroveň operatívneho plánovania, čo má za následok veľmi neuspokojivé bilancovanie prostriedkov na plánované úlohy, najmä pracovníkov, mechanizačných a dopravných prostriedkov a stavebných materiálov.
Slabou stránkou úrovne práce aparátov podnikov, stavebných správ a stavieb je, že nedostatočne využívajú operatívny plán ako nástroj vnútropodnikového riadenia, že potom je nízka aj disciplína zodpovedných pracovníkov, ktorí nezabezpečujú spoľahlivý, včasný a plánovaný prísun prostriedkov na stavby, včasný nástup subdodávateľských zložiek atď.
Živelnosť v zabezpečovaní výroby oslabuje, niekedy až znemožňuje úsilie lepšie využiť rôzne formy účasti pracujúcich na riadení, znižuje disciplínu na stavbách, oslabuje účinnosť výrobných porád a vedie často k formálnosti v socialistickom súťažení.
Nedostatkom v oblasti riadenia je i to, že organizačná štruktúra výrobno-hospodárskych jednotiek a ich podnikových útvarov sa len pomaly prispôsobuje meniacim sa konkrétnym podmienkam stavieb. Treba preto postupne uplatňovať vnútropodnikovú špecializáciu, postupne vytvárať špecializované vnútropodnikové jednotky, správne organizovať a starostlivo usmerňovať, budovať a rozvíjať potrebnú vedľajšiu výrobu.
Nedostatky v riadení neraz podporujú nadmernú rozostavanosť investičnej výstavby, s ktorou úzko súvisí predlžovanie času výstavby a oneskorované odovzdávanie objektov do užívania. Je to jeden z najvážnejších problémov našej výstavby, a hoci s ním zápasíme už dlhšie, predsa sme ho doteraz nezviedli a celému nášmu národnému hospodárstvu, ako aj samotnému stavebníctvu spôsobuje nemálo škôd, lebo pri vysokej rozostavanosti stúpajú náklady, zhoršuje sa produktivita práce, využitie pracovníkov, strojov a podobne. Najmarkantnejšie sa tieto nedostatky prejavujú v podnikoch krajského stavebníctva. Tak napr. podľa plánu na rok 1961 mala sa rozostavanosť v rámci krajských združení znížiť o 16, 3 %, v skutočnosti však nielenže sa neznížila, ale naopak, vzrástla o celé 3 %. Tento nepriaznivý vývoj pokračuje i v tomto roku. Začiatkom tohto roku mali stavebné podniky, riadené Ministerstvom výstavby a krajskými združeniami stavebníctva na Slovensku, rozostavaných 2098 stavieb v rozpočtovej hodnote 17, 5 mld. Kčs, pričom plán stanovil úlohu dosiahnuť koncom tohto roku zníženie počtu stavieb na 1494, to znamená viac ako 500 a rozpočtovej hodnoty na 14, 6 mld. Kčs.
Aký bol však stav k 30. júnu toho roku? Namiesto zníženia stúpol počet stavieb o ďalších 156 a celkový objem nedokončených stavieb ďalej vzrástol na 18, 9 mld. Kčs, t. j. o 1, 4 mld. Kčs. Predsjazdový materiál o výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti zdôrazňuje potrebu znížiť v najbližších 3 - 4 rokoch počet rozostavaných stavieb o 30 - 40 % a podstatne skrátiť priemerný čas výstavby. Tento cieľ si vyžiada mnoho zásadných opatrení a usilovnej práce všetkých, ktorí sa zúčastňujú na investičnej výstavbe. Ide predovšetkým o investorov, aby sa vzorne starali o plnenie svojich investorských povinností, t. j., aby včas zabezpečovali plánovaciu a projektovú prípravu nových stavieb, svedomité a dôkladne v predstihu vyjasňovali investičné zámery, rozsah a časový sled stavieb. Nie menej dôležité je zladiť postup stavebných prác s technologickou časťou výstavby, načas zadovážiť technologické podklady pre vypracovanie projektov a v projekte organizácie výstavby dôsledne uplatňovať všetky základné požiadavky, ktoré zabezpečujú maximálnu progresívnosť, efektívnosť, plynulosť a optimálny čas výstavby.
Ďalším dôležitým problémom stavebníctva je rozširovanie viacsmenných prevádzok. Ako ukazujú výsledky z minulého roku, takmer všetky stavebné organizácie na Slovensku v rozširovaní smennosti stagnujú, v podnikoch krajského stavebníctva došlo dokonca k poklesu. Tak napr. v krajskom združení stavebníctva v Košiciach z koeficienta smennosti 1, 06, dosiahnutého minulého roku, poklesli v tomto roku na 1, 03. To potvrdzuje, že rozširovaniu viacsmenných prevádzok vo väčšine stavebných podnikov nevenujú prakticky žiadnu pozornosť.
Dôkazom kladného vplyvu zvyšovania smennosti na zlepšenie kvalitatívnych ukazovateľov a celkové plnenie plánu stavebnej výroby je príklad Hydrostavu v Bratislave, ktorý dosahuje v rozširovaní smennosti najlepšie výsledky v celoštátnom meradle a je aj v celkovom plnení úloh na poprednom mieste. V Hydrostave dosiahli i v prvom polroku tohto roku koeficient smennosti 1, 22, čím sa priblížili úlohe danej plánom - 1, 27. Podnik úspešne zorganizoval viacsmenné prevádzky, najmä na takých dôležitých stavbách, ako je napr. širokopásová teplá valcovňa a päťstolicový tandem vo Východoslovenských železiarňach.
Skúsenosti ukazujú, že viacsmenné prevádzky treba starostlivo pripravovať a organizovať a že treba pre ne utvárať vhodné predpoklady a že na rozširovanie smennosti treba bezpodmienečne brať ohľad už v plánoch.
Viacsmennosť je dobrou a správnou cestou pre plné využívanie stavebných zdrojov a mechanizmov, a tým aj veľkou rezervou pre zvyšovanie objemu stavebných prác a zvyšovanie produktivity práce. Stav je však taký, že stavebné mechanizmy na Slovensku pracujú zväčša v jednej smene, v niektorých prípadoch v predĺžených smenách a len v malej miere na dve smeny. Tak napríklad veľmi nedostatočné je využitie vežových žeriavov, kde sa v minulom roku dosiahol koeficient smennosti 1, 12. Príčinou nízkeho využitia mechanizmov v druhých a tretích smenách je predovšetkým nedostatočná organizácia práce.
Neuspokojivá situácia je aj vo využívaní fondu pracovného času, či už vnútrosmenného, alebo 6-dňového pracovného týždňa. Kým v roku 1961, za obdobie prvých osem mesiacov sa v podnikoch riadených Ministerstvom výstavby využíval fond pracovného času na 91 %, zatiaľ v krajskom stavebníctve len na 86 %. V tomto roku nedošlo k zlepšeniu, ba naopak, využitie pracovného času ešte pokleslo.
Pre lepšie využitie fondu pracovného času treba predovšetkým odstrániť nedostatky v organizácii práce, v prísune materiálov, mechanizmov a nedostatky, ktoré priamo ovplyvňujú hodinovú produktivitu. Ďalej sú to celková pracovná disciplína, dodržiavanie pracovného času; treba odstrániť neskoré nástupy do práce v pondelok a skoršie odchody z práce v sobotu ráno alebo už v piatok a zaistiť dôsledné dodržiavanie 6-dňového pracovného týždňa. S využívaním fondu pracovného času sa zaoberalo i Politické byro ÚV KSČ v októbri minulého roku a prijalo aj veľmi dôležité opatrenia. Žiaľ, výraznejšie zlepšenie sa doteraz nedosiahlo.
Niekde nedodržiavanie 6-dňového pracovného týždňa je i dôsledkom toho, že stavebné organizácie nevenujú vždy plnú pozornosť utváraniu priaznivejších sociálnych a pracovných podmienok, ktoré sú jedným z rozhodujúcich činiteľov pre úspešnejšie napredovanie aj v tomto smere.
Zvládnuť úlohy vo výstavbe vyžaduje podstatne rýchlejšie napredovať v ďalšom spriemyselnení stavebníctva. Spriemyselňovanie stavebníctva nemožno uskutočňovať bez širokého uplatnenia technického rozvoja.
Vďaka iniciatíve stavbárov, či už z radov projektantov, alebo z výroby sa na Slovensku na niektorých úsekoch technického rozvoja dosiahli aj dobré výsledky.
V montáži priemyselných budov z veľkých prvkov dosiahli niektoré podniky na Slovensku pozoruhodné výsledky. Kým v roku 1960 sme zmontovali zo železobetónových konštrukcií 196 000 m2 hál, v roku 1961 bolo to už 256 000 a rovnakým tempom sa zvyšuje objem prác i v tomto roku. Prácnosť na tomto úseku sme znížili z 26 745 hodín na 1 mil. Kčs, v roku 1960 na 22 959 hodín na milión Kčs v roku 1961 a v tomto roku ju plánujeme 19 288 hodín. Priemstav Bratislava uskutočnil už koncom roku 1961 na výstavbe Východoslovenských železiarní montáž haly s väzníkmi z predpätého betónu o rozpone 30 m, hoci táto úloha bola v pláne rozvoja až na rok 1964.
I v mostných konštrukciách širším uplatnením mostných železobetónových prefabrikátov dosiahli sme dobrú úroveň a znížili sme prácnosť v roku 1961 oproti roku 1960 o viac ako 14 %.
Uplatnenie technického rozvoja sa výrazne prejavilo v bytovej výstavbe. Rozširovali sa progresívne technológie, pričom ich podiel 10 % v roku 1960 stúpol na 31 % v roku 1961 a v tomto roku máme dosiahnuť vyše 40 %. I pri týchto úspechoch zníženie prácnosti v bytovej výstavbe určené plánom sa nedosiahlo.
V panelovej výstavbe bytov stále ešte nedostatočne využívame panelárne vo Zvolene a v Žiline, kde z nijako nepodložených dôvodov kraje (myslím krajské národné výbory, i krajské združenia, i príslušné podniky) ani pre rok 1963 neplánujú ich plné využitie. Aj v kvalite panelovej výstavby sú ešte závažné nedostatky, a to najmä v stykoch panelov, v úprave povrchov, ako i v tepelnoizolačných vlastnostiach panelov.
Slabinou v technickom rozvoji je i zaostávanie v uplatňovaní a rozširovaní typizácie. Projekčné organizácie často nechápu potrebu širokého uplatnenia typizácie, upravujú i platné typové podklady pre bytovú výstavbu a vytvárajú bez pádneho opodstatnenia celý rad krajských variantov.
Technický rozvoj narušuje nedostatočná príprava investičnej výstavby, slabá stabilita plánu, jeho časté zmeny, ako i nedostatočné pochopenie úloh technického rozvoja od investorov. Napríklad pre malé pochopenie dôležitosti technického rozvoja zo strany národných výborov nedostala sa do plánu na rok 1962 experimentálna bytová výstavba v Pozemných stavbách v Nitre, ktorá je veľmi potrebná pre vyskúšanie vlastností veľkorozmerových prvkov z pórobetónu, a tieto prvky, vyrábané u nás v Zemianskych Kostoľanoch pri Novákoch, skúšajú v Ústí nad Labem a v Prahe.