na každej rastline 1, 2 kláska, v priemere to je 48 000 kláskov, by táto kukurica, tento Lednický stredne pozdný hybrid, dal 106, 4 q zrna. Nakoniec poviem, ako na to.

A teraz dovoľte náš posledný dvojlíniový hybrid, vyšľachtený súdruhom Fojtíkom v Topoľníkoch. Ide o nový náš hybrid, veľmi výkonný, tzv. Topoľnícky N 1276. I toto je Fojtíkov, táto línia je tiež od neho. (Rečník ukázal tretí klas. ) Už vlani ho pestoval súdruh Králik v Dedine mládeže na nie veľkej ploche, i niektorí ďalší majstri vysokých úrod. Tento hybrid dáva 30 dkg zrna z každého klasu, opäť pri štandardnej vlhkosti 17 %. A zase, súdruhovia, 40 000 rastlín by dalo - či už bude kukurica sadená v hniezdach alebo v riadkoch - 120 q bez ťažkostí. A súdruh S e i f e r t i súdruh Tomaškovič a iní pestovatelia povedia, či už mali takéto klasy. Súdruh M a c ú c h takéto klasy. (Ukazuje klas a súdruh poslanec M a c ú c h hovorí: Urodí sa. ) A prečo teda, súdružky a súdruhovia, túto obrovskú rezervu nemáme najmä v Západoslovenskom kraji využitú ? Všetko, čo som uvádzal, je možné pri súčasnej agrotechnike, pri súčasnej úrovni hnojenia a bežnej starostlivosti, pokiaľ ide o pôdu. Pravda, najmenej 10 - 15 % z porastov kukurice zničia traktoristi pri plečkovaní lajdáckym plečkovaním, a najmä potom pri jednotení v hniezdach alebo riadkoch. Zostávajú miesta úplne prázdne, až volejbalové ihriská, bez kukurice, alebo v hniezde jedna rastlinka, a ani po vzídení kukurice nikto tu už rastliny nedosadí - rastie to tak ako to vzišlo, povedzme, za zlých povetrnostných alebo iných podmienok. Potom sa to prakticky končí tak, že namiesto 40 - 45 000 rastlín máme na hektári 20 - 25 000 rastlín a 50 % pôdy je de facta nevyužitých. Pôda je pooraná, pohnojená, pobránená, a nevyužitá.

A teraz sa podívajme na problém Západoslovenského kraja, ktorý v súčasnej dobe ťažko zápasí s jadrovým krmivom ako hlavným problémom, kľúčovou otázkou celej živočíšnej výroby a ďalšieho svojho rozvoja. Západoslovenský kraj vlani pestoval na 150 000 hektároch kukuricu na zrno. Tohto roku majú súdruhovia v pláne už 162 000 ha a pripadá im úloha pridať k tým 150 000 ešte 20 000. To znamená, že budú pestovať kukuricu na 170 000 hektároch. V pláne majú 32, 4 q z hektára - to znamená 55 000 vagónov kukurice. No nebudem veľmi odvážny - hovoril som o stovkách metrákov a o 90 a 80 q z hektára - keby mali iba o 10 q zvýšiť hektárové výnosy, žiada sa iba, aby túto mizernú kukuricu len poriadne vysadili po 40 000 jedincov- a získali by o 10 q na každom hektári zrna viac.

A teraz vám poviem, čo tých 10 q v Západoslovenskom kraji znamená, nehovoriac o tomto hybride (ukazuje) alebo nehovoriac o LSP. Dopestovalo by sa na tých 150 000 ha o 17 000 vagónov kukuričného zrna viac oproti plánu. A keď je tu koeficient 1, 33 na ovsené jednotky, tak by dopestovali 22 600 vagónov ovsených jednotiek, čo je 9, 2 % z celkovej potreby jadra pre všetky na tomto území kraja žijúce zvieratá. Prepočítané na výrobu mäsa - 5, 5 kg ovsených jednotiek na 1 kg výroby bravčového mäsa - by to dalo, vážené súdružky a súdruhovia, 41 000 ton jatočných ošípaných, inak povedané 411 tisíc stokilových ošípaných. Len toto zvýšenie hektárových výnosov. Západoslovenský kraj má v pláne kúpiť tohto roku 79 550 ton ošípaných a len týmto dôkladným zásahom v produkcii kukurice by vyrobil vyše polovice predpísaných dodávkových množstiev.

Tak teda stojí otázka, súdružky a súdruhovia. Zanedbali sme pestovanie kukurice. Nielen Západoslovenský kraj, my spolu s nimi. Uspokojili sme sa s tým, že sme si, alebo naši poprední súdruhovia, vyšľachtili dvojlíniové vysoko výkonné hybridy, uspokojili sme sa s tým, že vieme umele sušiť osivo kukurice, a agrotechnike sme nevenovali pozornosť. My sme pomerne úspešne vyriešili problém jedincov na hektári u cukrovej repy. Dôsledným učením každej ženičky s motykou, ktorá jednotlila cukrovku, aby sa ju naučila pestovať. Toto nás čaká u kukurice. A keď to dôkladne urobíme, nehovorme o 17 000 vagónoch zrna, ale každý musí priznať, že polovičku z toho je možné už uskutočniť v tohoročnej úrode kukurice. My spolu so Západoslovenským krajom, a, samozrejme, aj s Východoslovenským a Stredoslovenským musíme túto úlohu teraz veľmi poctivo začať uskutočňovať.                                                                          

Teraz dovoľte poukázať na spôsob riešenia úlohy v stavoch i úžitkovosti kráv v Západoslovenskom kraji.

Kde a aké sú zdroje v chove hovädzieho dobytka tohto najvýznamnejšieho poľnohospodárskeho kraja republiky, aby konečne výroba mlieka i hovädzieho masa bola podľa plánu tretej päťročnice zabezpečená ?

V Západoslovenskom kraji sa mali v roku 1961 zvýšiť stavy kráv podľa plánu o 20 500 kusov. Už na začiatku roku mali k dispozícii 107 000 jalovíc starších ako jeden rok a z nich vyše 45 300 zapustených. Okrem týchto bolo v prvom štvrťroku 1961 zapustených ďalších 12 900 jalovíc. Otelilo sa však v priebehu minulého roku z týchto 58 200 pripustených jalovíc len 36 200, pričom sa na jatočné účely vyradilo 37 200 kráv, takže sa v roku 1961 nedosiahla ani jednoduchá reprodukcia kráv, a stavy miesto zvýšenia poklesli zhruba o 1000 kusov. K poklesu stavov došlo v okresoch Dunajská Streda, Galanta, Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Trenčín a Trnava. Naproti tomu súdruhovia v okrese Levice zabezpečili zvýšenie stavov kráv o 1400, pričom nákup hovädzieho dobytka splnili na 117 % a mäso celkom na vyše 100 %. V čom treba vidieť teda úspechy súdruhov z Levického okresu? Nie je to, súdruhovia poslanci, nič také, čo by sa v ostatných okresoch nedalo urobiť.

V   minulosti ani Levický okres, ani pri územnej organizácii k nemu pripojený Želiezovský okres, nemal o nič lepšiu chovateľskú tradíciu ako ostatné okresy južného Slovenska. Vedúce orgány Želiezovského okresu pred 5 - 6 rokmi si uvedomili, že bez rozvoja hovädzieho dobytka nebude rozvoj poľnohospodárskej výroby. Pustili sa do svedomitej práce. V prvom rade presvedčili družstevníkov o správnosti svojich názorov. Práca sa im začala dariť. Po pripojení k Leviciam rozšírili svoje úsilie aj systém práce na všetky obce tohto významného poľnohospodárskeho okresu.

Pod odborným vedením okresného veterinára súdruha dr. Kováča sa rozdelili úlohy všetkým zložkám. Presne a adresne sa rozdelili. Dôkladne vedená a sústavne kontrolovaná evidencia umožňovala robiť konkrétne opatrenia. Zároveň s úsilím o zvýšenie stavov súdruhovia pristúpili k ozdravovaniu hovädzieho dobytka. Využili možnosť kooperácie s horskými JRD. V roku 1958 prvýkrát mali na výpase v JRD Veličná v Dolnokubínskom okrese 160 jalovíc, v roku 1959 už aj v ďalších JRD 565 kusov, v roku 1960 1412 kusov a v roku 1961 805 kusov jalovíc. V kooperujúcich JRD podstatne znížili tuberkulózu hovädzieho dobytka a za vlaňajší rok znížili TBC u hovädzieho dobytka v celom okrese o 6, 7 %, čo je najlepší výsledok Západoslovenského kraja.

V  úsilí za splnenie úloh, samozrejme, prekonávali, a i teraz musia prekonávať, veľa ťažkostí. Nešlo to ľahko. Napríklad dr. Kováč o tom píše:

"Napriek nášmu snaženiu veterinárna služba nedosiahla ten cieľ, ktorý si vytýčila, - dosiahnuť 25 kusov prevod v rámci celého okresu, pretože v súkromnom sektore a u záhumienkárov na stav kráv k 1. I. 1961 v počte 5526 kusov sa prevedie len 200 jalovíc, čo znamená 3, 6 % miesto plánovaných najmenej 8, 8 %. Hlavná príčina väzí v tom, že na MNV nie je vedená riadna evidencia o prevode jalovica zvlášť v tých obciach, kde je prirodzená plemenitba. Ďalej z okrajových obcí nášho okresu, hlavne z obce Kozárovce, kde je najviac súkromného sektoru, z obcí Rybník, Čajkov a Uhliská, boli odpredané teľné jalovice do iných okresov a kraja. "

Ťažisko svojho úsilia za rozvoj hovädzieho dobytka v okrese vidia súdruhovia v socialistickom sektore. A aj tu je veľa ťažkostí, ktoré treba prekonať. Tak napríklad pri živelnej pohrome a pre neznámu chorobu stratili v štyroch chovoch 150 kusov teľných jalovíc, k zmetaniu došlo u 122 ďalších prípadov. Práca okresnej inseminačnej služby v okrese Levice tiež nie je bez závad. Na zasadnutí našej poľnohospodárskej komisie SNR si dr. Kováč sťažoval, že osem stád jalovíc, ktoré boli na vzdialených pastviskách, bolo bez býka a z pastvy sa vrátili, prirodzene, nezabreznuté.                    

Dôležitým poznatkom, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, je, že cieľavedomá organizátorská práca, dôsledne vedená evidencia a húževnatý boj zodpovedných funkcionárov a odborníkov, ktorí dokázali pre vytýčené úlohy získať pracovníkov priamo vo výrobe, to je základ každého, a teda i levického úspechu v rozvoji chovu kráv.

Keby si všetkých 11 okresov Západoslovenského kraja ihneď osvojilo metódy levických súdruhov, zvýšili by ročne stavy kráv v tomto kraji o 15 000. Dajme si spoločne otázku, prečo to tak nie je? Rovnaké štáby ľudí, rovnaké počty odborníkov, rovnaká krmovinová základňa, v podstate rovnaké, ba niekedy ešte lepšie výrobné podmienky, a predsa vyše polovičky okresov stavy miesto zvýšenia za minulý rok znížila. Je to výlučne organizátorská práca, a doteraz nie je správny pomer okresných orgánov a nezriedka i niektorých krajských orgánov k plneniu tejto významnej a pre Západoslovenský kraj, a tým aj pre Slovensko, kľúčovej úlohy.

V   Stredoslovenskom kraji základným problémom, ktorý sa musí ihneď začať riešiť, je aj nutnosť radikálneho zvýšenia stavov hovädzieho dobytka a kráv tak v nížinných, ako i v horských poľnohospodárskych závodoch. Veľmi nízke stavy hovädzieho dobytka i kráv v socialistickom sektore tohto kraja totiž zapríčiňujú neporovnateľne nižšiu úroveň poľnohospodárskej výroby, než sa dosahuje v horských či podhorských podmienkach v českých krajoch (to prirodzene platí i o podhorských a horských JRD Východoslovenského kraja).

Dovoľte uviesť porovnanie:

V  roku 1960 bola takáto hustota hovädzieho dobytka a kráv v horských a podhorských oblastiach:

V spoločných-chovoch JRD v okresoch Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a najmä v Banskej Bystrici nedosiahli ani priemernú hustotu hovädzieho dobytka a kráv v celej oblasti.

Výroba mlieka a jatočného dobytka bola napríklad v roku 1960 na 1 ha polnohospodárskej pôdy

V horských a podhorských oblastiach Slovenska sú stále vysoké stavy ošípaných, čo je v rozpore so správnym zameraním výroby, ktorej tažisko musí tvoriť chov hovädzieho dobytka. V roku 1960 chovalo sa v týchto oblastiach na 100 ha ornej pôdy ošípaných celkom (v kusoch):

Pritom napríklad v okrese Liptovský Mikuláš sa chovalo na 100 ha ornej pôdy 133 ošípaných.

Prechod na správne výrobné zameranie v horských a podhorských JRD, t. j. na chov hovädzieho dobytka, Výrobu mlieka a hovädzieho masa pri únosnom chove ošípaných, ako to odporúčala ČSAZV, treba uskutočňovať postupne, rozvážne ale cieľavedome.

Nesprávne sú aj tendencie v chove oviec, ktoré - už to bolo tu uvádzané - v porovnaní s rokom 1957 poklesli v horských oblastiach Slovenska do roku 1960 zo 41 kusov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy na 20 kusov v spoločných chovoch JRD a z 51 kusov na 36 kusov na štátnych majetkoch.

Často počuť úvahy, že jednotné nákupné ceny zavedené pred dvoma rokmi nie sú pre poľnohospodársku výrobu v horských podmienkach Slovenska dostatočne rentabilné.

Prirodzene, tam, kde chovajú 25-30 kusov hovädzieho dobytka a 8 - 12 kráv na 100 ha poľnohospodárskej pôdy, tam by ani omnoho vyššie ceny poľnohospodársku výrobu rentabilnou neurobili.

Na dôkaz, ako tie isté ceny pôsobia v horskom JRD s rozvinutou rastlinnou i živočíšnou výrobou, dovoľte uviesť list družstevníkov z obce Mengušovce, kde sa pozemky jednotného roľníckeho družstva nachádzajú v nadmorskej výške 846 metrov.

"Minulý rok - píšu - bol pre naše podmienky mimoriadne priaznivý, lebo pôda v našom katastri lepšie znáša sucho, ako priveľa zrážok. Táto skutočnosť sa značne prejavila aj na hospodárskych výsledkoch, ktoré v porovnaní s rokom 1960 i s priemernými rokmi predchádzajúcimi boli podstatne lepšie. O priaznivosti minulého roku svedčí aj tá skutočnosť, že vlani sa nám po prvý raz od založenia nášho JRD podarilo dopestovať d'atelinové semeno s dobrými hektárovými výnosmi. "

"Zatiaľ čo sme v roku 1960 dosiahli na jednom hektári 25 q jačmeňa, 17, 5 q ovsa, 55 q zemiakov a 30 q sena z lúk, v roku 1961 sme dopestovali 27, 59 q jačmeňa (to je v nadmorskej výške 900 m) 25, 18 q ovsa, 192, 40 q zemiakov a 36, 60 q sena z každého hektára lúk. "

"K uvedeným číslam pokladáme za potrebné uviesť nasledujúce vysvetlenie: výnosy sena na našich rekultivovaných lúkách boli oveľa vyššie, ako je uvedený priemer. Tak na 16 ha, ktoré sme postrekovali močovkou v rámci činnosti nášho nového hnojovicového hospodárstva, dosiahli sme až 72 q vysoko kvalitného sena. Na ďalších rekultivovaných plochách urodilo sa 45 - 50 q hodnotného sena. Po zbere krmovín poskytovali tieto lúky ešte veľmi dobrú pastvu až do neskorej jesene. Toto je v hrubých rysoch obraz výsledkov namáhavej a veľmi nákladnej práce spojenej s prevádzaním rekultivácie lúk - spomínam aj na negatívne veci, ktoré súdruhovia uvádzajú, kde si ťažkajú, aby sme mali pravdivý obraz o možnostiach v horských oblastiach; tak hovoria napr. o veľmi nákladnej práci spojenej s uskutočňovaním rekultivácie lúk, - na uskutočnenie ktorých má naše JRD ešte ku dňu 1. I. 1962 úver na zakladacie náklady a rekultiváciu vo výške 93 800 Kčs. Splátky tohto úveru nám každým rokom znižujú celkové výnosy družstva. Presvedčili sme sa však, že možnosti zvyšovania výroby sú podmienené dôsledným vykonaním takýchto rekultivácií, a preto i naďalej chceme sa uberať cestou, ktorú sme nastúpili využívaním rezerv v pôdnom fonde robením rekultivačných prác. "

"Iste vás prekvapí priemerný hektárový výnos zemiakov dosiahnutý v roku 1961. Veď v roku 1960 osobne ste sa presvedčili, keď ste nás navštívili na poli pri zbere zemiakov, akú sme mali slabú úrodu napriek aj tomu, že sme pri ich ošetrovaní vynaložili mnoho úsilia na dosiahnutie čo najlepších výnosov. No nedali sme sa odradiť týmto neúspechom v roku 1960 a s ešte väčšou húževnatosťou pustili sme sa do boja za vysoké hektárové výnosy - v rámci popradského hnutia - u tejto typickej kultúry nášho kraja. Výsledky našej práce sme zberali v jeseni minulého roku s radosťou nad tým, že naše úsilie nebolo daromné. "

"I napriek všetkému nášmu úsiliu na úseku zúrodňovania pôdy, nie je možné zlepšiť nepriaznivý pomer ornej pôdy k celkovej výmere pôdohospodárskej pôdy. Výmera ornej pôdy predstavuje len 35 % z celkovej výmery. Pre túto príčinu nie sme schopní zabezpečiť si dostatok jaderných krmív pre pomerne vysoké zaťaženie hospodárskymi zvieratmi na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. "

Pravda, tu súdruhovia - hneď vám prečítam - majú jednu veľkú zvláštnosť.

"Na 100 ha poľnohospodárskej pôdy chováme 62, 73 kusov HD - to už sa blíži úrovni českých JRD v horských oblastiach -, z toho kráv 25, 73, ošípaných na 100 ha ornej pôdy 211, 90 ks, z toho prasníc 18, 39 ks, sliepok 334, 36 ks. Tieto stavy sú podstatne vyššie oproti roku 1960 a približujú sa stavom, ktoré sú u HD a ošípaných v celookresnom priemere plánované dosiahnuť v priebehu tretej päťročnice. "

Tu vidíme vtipnú orientáciu tretieho päťročného plánu v horských oblastiach na takú vysokú výrobu ošípaných. Možno, že pri dôkladnej starostlivosti o zemiaky budeme musieť revidovať výrobný zámer, ktorý nám odporúčala akadémia vied. To sa ešte, samozrejme, musí potom v priebehu päťročnice upraviť.

"Veľkú starostlivosť venovali sme v uplynulom roku ozdraveniu hovädzieho dobytka od brucelózy. "

A teraz popisujú súdruhovia svoje úspechy v ozdravovaní dobytka, nebudem ich uvádzať, pritom sa priznávajú, že majú pomerne nízku dojivosť kráv - len 1656 litrov, čo pripisujú veľmi zlej kvalite sena z úrody roku 1960. Od každej prasnice však odchovajú takmer 15 prasiec a hynutie majú u prasiat iba 5, 54. Ako splnili dodávky mäsa, to už uvádzať nemusím, to je jasné zo stavov, ktoré majú a z ich krásneho hospodárenia. Bodaj by naše južné družstvá mali dodávky tak zabezpečené. Na hektár dodali 126 kg mäsa. Celkom prirodzene plnili sa aj dodávky v jačmeni a ovse, kde ešte dodali nadplán - čo je už ale zbytočné a je chyba, že prekračujú svoje tržné úlohy v kŕmnom obilí, lebo ho majú málo - a aj zemiakov dali hodne nad plán. A pritom súdruhovia čestne sledujú svoj záväzok - splniť päťročnicu v skrátených termínoch. A preto teda aj prekračujú svoje dodávky - to už potom, samozrejme, nemožno označiť za chybu. Príjmy splnili a prekročili, a tak im vyšlo za tento rok - a podčiarkujem bez akejkoľvek pridruženej výroby - 19, Kčs za každú pracovnú jednotku. Fondy dotovali krásne.

A teraz dovoľte záver; ten je trochu smutný:

Najväčšie starosti máme na úseku zabezpečenia pracovných síl, ktorých je na našom JRD veľmi málo. Členská základňa pozostáva zo 49 členov, väčšinou zostarnutých a chorľavých. Nijako sa nám nedarí omladiť rady družstevníkov, a to iste najviac preto, že v blízkosti našej obce je veľké priemyselné stredisko vo Svite a my v daných podmienkach ešte nie sme schopní súťažiť s priemyselným podnikom v zabezpečovaní sociálnych a pracovných vymožeností. "

Prečítal som podstatnú časť listu súdruhov z Mengušoviec. Aj tie ich ťažkosti preto, aby sme mali pravdivý obraz; pravda, v zameraní ich výroby, v rozvoji ich výroby, vo finančných príjmoch je to príklad, ktorý hodno a bezpodmienečne treba nasledovať v každej obci našej horskej a podhorskej oblasti.

To, čo som prečítal z listu mengusovských družstevníkov, je skutočne návod, čo a ako treba robiť v našich horských a podhorských poľnohospodárskych závodoch, aby sa už v tomto roku výrazne uplatnilo správne zameranie tak živočíšnej, ako i rastlinnej výroby, a aby sa postupne i v týchto podmienkach rozvinula vysoko intenzívna socialistická poľnohospodárska veľkovýroba, ktorá zabezpečí vysokú životnú úroveň členov JRD.

Dovoľte, súdružky a súdruhovia ešte malú zmienku o jednom probléme Východoslovenského kraja. Kladiem si otázku čo robiť, aby sme čo najrýchlejšie rozvinuli poľnohospodársku výrobu vo Východoslovenskom kraji, najmä v oblasti Východoslovenskej nížiny, ktorá rozhodujúcou mierou ovplyvňuje úroveň plnenia úloh Východoslovenského kraja v poľnohospodárstve.

Rozsiahle melioračné práce sú v plnom prúde. Vlani sa vykonali melioračné práce vo Východoslovenskom kraji za 82, 7 mil. Kčs, z toho na Východoslovenskej nížine za 45, 6 mil. Kčs. Tohto roku plánované práce v kraji sú zabezpečené čiastkou ďalších vyše 80 mil. Kčs, z toho na Východoslovenskej nížine sumou vyše 36 mil. Kčs. Začína sa výstavba Vihorlatskej nádrže a desiatky kilometrov dlhých odvodňovacích kanálov, hrádzí, budujú sa čerpacie stanice a vo výstavbe je i veľkoplošná závlaha Medzibodrožie. To, čo bolo ešte v nedávnej minulosti, ba pred niekoľkými rokmi iba nesmelou túžbou, skoro odvážnou fantáziou, dnes, vďaka starostlivosti Komunistickej strany Československa o rozvoj aj východného Slovenska, sa stalo skutočnosťou, meranou kubíkmi zeme, kilometrami hrádzí, tisíckami odvodnených hektárov pôdy a rozoraných celín. A predsa je to len prvý krok k výraznému pozdvihnutiu poľnohospodárskej výroby v okresoch Trebišov, Michalovce a Košice. Spútanie karpatských riek a ostatné vodohospodárske zásahy by boli takmer úplne zbytočne uskutočnené, ba niekedy až škodlivé, keby sa na hektároch Východoslovenskej nížiny ihneď nezačalo so základnou premenou v systéme využívania pôdneho fondu.

Doterajšiu úroveň rastlinnej a živočíšnej výroby, spôsob využitia v podstate veľmi kvalitnej pôdy možno charakterizovať takto: rozsiahle, kyslé lúky a pasienky s vahadlovou studňou na čerpanie vody pre ľudí i pre dobytok, žltostrakatý hovädzí dobytok, a donedávna i stepný, máloúžitkový hovädzí dobytok, sústavne chorý červivosťou pľúc. Ornica, pripravovaná pod kultúry na jar atď. Skrátka, je to taký istý systém extenzívneho hospodárenia, ako sme ho poznali pred 10 - 15 rokmi aj neďaleko Bratislavy na južnom Slovensku.

Teraz ide o to, aby sme učili ľudí hospodáriť na pôde vysoko intenzívne, aby sme využívali všetok pôdny fond na Východoslovenskej nížine ako ornú pôdu. Už v začiatkoch tejto premeny treba používať závlahy a rýchle zvyšovať stavy a kvalitu hovädzieho dobytka.

Čo nám to prinesie?

Súdruh Michal V i r č í k z Jednotného roľníckeho družstva v Paline, okres Michalovce, ktorý sa zapojil pred dvoma rokmi do hnutia majstrov vysokých úrod podľa príkladu agronóma Jednotného roľníckeho družstva v Ivanke pri Dunaji súdruha Hlásneho, sa zaviazal, že dopestuje na jednom hektári 100 q priemerný výnos kukurice. Súdruh V i r č í k dopestoval 102 q a spolu s ním členovia v JRD Palín dosiahli na ďalšej ploche 4 hektárov osiatej kukuricou výnos po 81 q kukurice v zrne. Na ostatných 64 hektároch dopestovali po 48 q kukurice v zrne. Ako prehlásil tento následovník súdruha Lopatníka, východoslovenského priekopníka v pestovaní cukrovej repy, Palínske JRD dnes nemá starosti s jadrovými krmivami. A to palínski družstevníci dokázali, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v centre oblasti vlani tak ťažko postihnutej katastrofálnym suchom.

Odpoveď na otázku, ako a čo robiť v oblasti Východoslovenskej nížiny, aby úroveň poľnohospodárskej výroby rýchle vzrástla, a aby sa tak riešili aj pálčivé problémy životnej úrovne východoslovenských družstevníkov, odpoveď na túto otázku dávajú pokusy súdruha Lopatníka, Virčíka a ďalší priekopníci intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Som presvedčený, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, že keď riešenie týchto článkov rozvoja poľnohospodárstva našich troch slovenských krajov nepustíme spolu s národnými výbormi zo zreteľa po celý rok, ale budeme ich dôsledne propagačne a najmä organizačne zabezpečovať, som presvedčený, že sa nám úlohy v poľnohospodárstve budú plniť omnoho úspešnejšie ako doteraz. (Potlesk. )

Podpredseda Biľak:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi Chudíkovi za prejav. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Hlási sa ešte niekto o slovo, alebo má niekto otázky k prednesenej zpráve ?

(Nikto. )

Pretože sa o slovo už nikto nehlási,

vyhlasujem rozpravu k prvému bodu programu za skončenú.

Upozorňujem členov Slovenskej plánovacej komisie, že sa komisia počas prestávky zíde v zasadacej miestnosti č. 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prihliadnutím na odovzdané pripomienky a priebeh rozpravy.

Nasleduje 20-minútová prestávka.

(Prestávka 20 minút. ) (Po prestávke: )

Predseda Strechaj:

Pokračujeme v rokovaní.

Prosím zpravodajcu Slovenskej plánovacej komisie, poslanca Štefana B r e n č i č a, aby podal zprávu o výsledku rokovania komisie a o konečnom znení návrhu uznesenia k prvému bodu programu.

Zpravodajca Brenčič:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

z poverenia Slovenskej plánovacej komisie predkladám pripomienky k návrhu uznesenia o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1962 v rámci štátneho plánu schváleného vládou.

Návrh uznesenia bol predložený v priebehu rokovania všetkým poslancom Slovenskej národnej rady. Odporúčam preto, aby sa nečítal. Uvediem len úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci.

Navrhujem urobiť tieto úpravy:

na 1. strane v odseku 1 vypustiť 2. vetu, ktorá znie: "Plán rozvoja národného hospodárstva vychádza z hospodársko-politických direktív Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z novembra minulého roku. ", a to preto, lebo toto konštatovanie je už obsiahnuté na strane 2, v odseku 4; na strane 2 navrhujem v 3. odseku v poslednom riadku nahradiť. "rozvoj hospodárstva na Slovensku" slovami "štátneho plánu";

na strane 3 v odseku 1 navrhujem vypustiť druhú vetu a nahradiť ju takto: "Poskytovať všestrannú pomoc brigádam komplexnej mechanizácie. " Ďalej poslednú vetu tohto odseku navrhujem upraviť takto: "V zemiakárskych oblastiach je potrebné v masovom meradle rozširovať skúsenosti popradského hnutia v pestovaní zemiakov. ";

na strane 4 v časti o investičnej výstavbe v odseku 2 doplniť 1. vetu, ktorá bude potom znieť takto: "Zvýšiť starostlivosť národných výborov a stavebných organizácií o rovnomerné plnenie úloh a vyrovnanie doterajších schodkov najmä v občianskej výstavbe, na dokončovaní výstavby škôl a zdravotníckych zariadení tak, aby tieto boli odovzdané do užívania v plánom stanovených termínoch. ";

na strane 6 za 1. vetu posledného odseku vsunúť toto: "V rozvoji socialistického súťaženia v širokej miere využívať jeho nových pokrokových prvkov, hlavne brigád socialistickej práce a brigád na počesť XII. sjazdu KSČ. ";

na strane 7 v 1. odseku v druhej vete vypustiť slovo "jubilejného".

Okrem týchto úprav poslanci Slovenskej národnej rady predložili komisii ešte ďalšie návrhy na niektoré úpravy štylistického charakteru. Tieto úpravy komisia rešpektovala a prijala do návrhu uznesenia. Keďže ide o drobné úpravy, nebudem ich uvádzať.

Navrhujem takto upravené znenie schváliť.

Predseda Strechaj:

Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Štefanovi Brenčičovi za prednesenú zprávu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia ?

(Neboli. )

Pretože viac pripomienok niet, dávam hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie Michala Sabolčíka o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1962,

a to s podanými doplnkami tak, ako ich odporučil zpravodajca komisie.

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.

Vážená Slovenská národná rada! Nasleduje druhý bod programu, a to

zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre veci finančné súdruha Jozefa Gajdošíka k návrhu rozpočtu Slovenskej