tomuto podniku majú krátiť objednávky materiálu a prečo nemôžu byť plánované výrobné úlohy pokryté fondmi v žiadúcej miere? Veď je to strojársky podnik v najvýchodnejšom cípe republiky a najvzdialenejší od všetkých zdrojov materiálu. Ľahšie sa v tomto smere dýcha napríklad závodom v Martine, Považským strojárňam a Dubnici, ktoré sú blízko pri sebe a môžu si často chýbajúci materiál navzájom vymeniť, a okrem toho sú blízko pri Vítkovických železiarňach. Tomuto mladému podniku treba viac pomáhať a nesťažovať mu plnenie plánu v uvedenom smere.
Podnik okrem materiálových ťažkostí narážal i na nedostatok odborných kádrov - frézárov, horizontkárov, zváračov a iných. Nedostatok týchto pracovníkov pociťuje aj teraz, najmä zváračov so štátnymi skúškami pre výrobu žeriavov a žeriavových dráh, traktorových vlečiek a iných výrobkov. Podnik robil potrebné opatrenia na zvýšenie odbornosti pracovníkov. V závodnej škole práce len V uplynulom roku získalo odbornosť v strojných profesiách 199 robotníkov, z toho 17 žien. V roku 1962 má podľa plánu nadobudnúť odbornosť 275 robotníkov.
Veľkým pomocníkom pri zabezpečovaní odborných robotníkov je odborné učilište, ktoré od začatia činnosti podniku pripravilo pre podnik 1200 učňov absolventov. Z týchto až 30. % ukončilo vyššiu a nižšiu priemyselnú školu a sú kostrou závodu. Odborné učilište pripravuje odborníkov aj pre iné strojárske závody v kraji. V učilišti sa teraz vychováva 517 učňov a do roku 1965 má sa stav zvýšiť až na 1450. Musí pripraviť odborníkov i pre závod, ktorý sa začne stavať v Ulici a ktorého výstavba je už vládou schválena.
V učilišti sa zlepšuje úroveň výuky a výchovy, pravda, naráža sa aj na veľké ťažkosti, pretože učilište nemá vyhovujúce učebne a nemá dostatok ubytovania. Podnik na výstavbu týchto akcií nemá finančné prostriedky. V rámci podnikovej hmotnej zainterovanosti nemôže vyprodukovať také zdroje, aby mohol budovať uvedené zariadenia. Ak nejaké vyprodukuje, musí ich investovať do bežných výrob. Podnik v rámci decentralizovanej investičnej výstavby začal s výstavbou učňovskej školy, ale na jej dokončenie nemá prostriedky. Nadriadené orgány, či už VHJ, alebo plánovacia komisia ONV, podniku v tomto smere nepomáhajú. Odborné učilište vychováva odborníkov nielen pre Vihorlat Snina, ale i pre iné závody v kraji. Prečo teda nemožno dať podniku pomoc v tom smere, aby aspoň internát bol postavený z investičného rozpočtu kraja alebo ONV?
Podnik tým, že splnil plánované úlohy v roku 1961 predčasne, vytvoril si pomerne dobré predpoklady pre plnenie plánovaných úloh v roku 1962, pravda reálnych. Reálnych hovorím preto, lebo smernica, ktorú podnik dostal na rok 1962 z VHJ, t. j. z Považských strojární, bola taká tvrdá, že sa nedalo hovoriť o reálnosti. Tak napríklad vzrast hrubej výroby v roku 1962 oproti skutočnosti roku 1961 bol smernicou určený o 41, 1 %. Produktivita práce o 38, 6 % a zníženie vlastných nákladov o 4, 7 %. Naproti tomu Považským strojárňam určila VHJ rast hrubej výroby o 7, 8 %, produktivitu práce o 2, 9 % a zníženie vlastných nákladov o 1, 5 %.
Vedenie podniku, masové zložky, i všetci pracujúci podniku pri previerke efektívnosti, ktorá bola pomerne dobrou prípravou na zostavenie technicko-hospodárskeho plánu na rok 1962, aj po podaní mnohých TOO a zlepšovacích návrhov museli konštatovať, že úlohy určené smernicou na rok 1962 sú nezvládnuteľné. Odkrytím rezerv a podávaním konkrétnych návrhov a opatrení pracujúcich podniku vytvorili predpoklady na to, že objem hrubej výroby v roku 1962 zvýšia oproti roku 1961 o 25, 8 %, vyrobený tovar o 25, 5 % a produktivitu práce o 16, 2 %.
Darmo vedenie podniku namietalo proti uvedeným disproporciám smerníc na VHJ a predkladalo rozličné rozbory a prepočty. VHJ na ne nereagovala.
Pri zostavovaní návrhu plánu na tretiu päťročnicu bola určená zásada, že medziročné rasty objemu výroby a ekonomických ukazovateľov pri zostavovaní ročných plánov sa v záujme zabezpečenia a dodržania podnikovej i osobnej hmotnej zainteresovanosti majú pohybovať podľa návrhu plánu na tretiu päťročnicu a môžu byť len menšie zmeny. Pravda VHJ podniku tieto ukazovatele z neznámych príčin často zvyšuje až o 100 %. Tak napríklad podľa návrhu plánu na tretiu päťročnicu by mal podnik v roku 1962 zvýšiť produktivitu práce o 19, 5 %, a VHJ určila zvýšenie na rok 1962 o 38, 6 %. Takýto vzrast produktivity práce by podnik musel zabezpečiť znížením prácnosti o 1 127 000 normohodín, čo z celkovej potreby normohodín na rok 1962 predstavuje 27, 9 %. Pri takomto znížení prácnosti by podnik u niektorých výrobkov, najmä u sériovo zabehnutých, ako je napr. traktorová vlečka T 3, 5 S, postrekovač P -900 a u kotlov pre ústredné kúrenie musel znížiť normohodiny cca o 45 - 50 %. A keď zoberieme do úvahy, že v roku 1962 pomer kusovej výroby sériovej v porovnaní s rokom 1961 sa značne zvyšuje, je takáto smernica viac ako nereálna.
Zaujímavé je to, že podnik rok čo rok prekračuje mzdové fondy cca o 1 - 2 milióny korún, a to aj keď splnil plán výroby na 98 % alebo ho prekročil napríklad na 101 alebo 102 %. Prečo je to? No preto, že VHJ nesprávne určuje normatív, resp. reláciu tempa rastu produktivity práce a priemerných zárobkov. Priemerné zárobky sú tak nízko určované, že nestačia pokryť platné tarifné triedy robotníkov na strojných profesiách. Reálna potreba priemerného zárobku pre podnik na rok 1962 je 1438, Kčs a VHJ určila len 1393, - Kčs.
Ako som uviedol, podnik ešte stále zápasí s nedostatkom odborných robotníkov a technických pracovníkov, nemôže však stabilizovať ani tých, ktorých v podniku má, pretože pre nízke zárobky radšej odchádzajú do iných strojárskych a nestrojárskych podnikov, ako napríklad do Transporty Medzilaborce, do Východoslovenských strojární Košice, do Kapronu Humenné a inde, kde, i keď je výroba menej zložitá dostanú lepšie platy. Tak napríklad priemerný zárobok v malom opravárskom závode v Michalovciach, kde vyrábajú obracače sena, majú priemerný zárobok 1428, - Kčs, vo Východoslovenských strojárňach Košice 1532, - Kčs, v strojárňach v Piesku 1591, - Kčs. Tak by som mohol menovať rad ďalších menších i väčších podnikov, kde i pri menej zložitej výrobe a menšej náročnosti na odbornosť a kvalifikáciu sú vyššie priemerné zárobky ako vo Vihorlate Snina.
Na uvedené rozpory v pláne výroby, v pláne pracovníkov a priemerných zárobkov VHJ nereagovala ani po viacerých žiadostiach. Z toho teda vysvitá, že bližšia je košeľa ako kabát, alebo každé hrable k sebe hrabú.
Vec pokročila tak ďaleko, že CZV KSS, ZV ROH a vedenie podniku požiadali OV KSS, KV KSS a cez nich ÚV KSS o riešenie uvedených rozporov. Z príkazu straníckych orgánov prišla v tomto mesiaci do podniku komisia, ktorá na tvári miesta zistila, že požiadavky v podniku sú v prevažnej miere oprávnené a opodstatnené.
Povedal som, že v roku 1961 mal podnik veľké ťažkosti pri zabezpečovaní materiálu. Je začiatok roku 1962 a materiálové ťažkosti sú znova. Už teraz má podnik krátené objednávky v množstve 475 ton hutného materiálu, následkom čoho je ohrozená výroba kotlov pre ústredné kúrenie, žeriavov, žeriavových dráh, postrekovačov i traktorových vlečiek. Ohrozené sú tiež dodávky roštníc z MEZ Mohelnice v počte 500 000 kusov, pretože dodávateľ ich nechce vyrábať pre nedostatok kapacitných brusiarní. Ohrozené sú aj odliatky na výrobu lisov, ktoré Šmeralove závody Brno odmietajú vyrobiť, pretože ich VHJ nepokryla fondmi, resp. fondy pridelila závodom v Martine, ktoré ich zasa pre technickú náročnosť nevedia vyrobiť. Ohrozené sú aj ventily na lisy, ložiská na žeriavy a disky na traktorovú vlečku atď. Tak teda vyzerá materiálová situácia na rok 1962. Vedenie podniku robí všetky opatrenia, aby materiál pre výrobu bol zabezpečený. Je tu, pravda, nutná pomoc zo strany nadriadených orgánov. Keď sa v tomto smere dosiahne pomoci, pracujúci podniku vynaložia všetko úsilie, aby výrobné úlohy v roku 1962 splnili. Prevažná časť pracujúcich podniku je zapálená za vec splnenia plánu. Veľkým pomocníkom tu budú kolektívy súťažiace o hrdý titul BSP. Týchto kolektívov je v podniku založených 44 s počtom 453 členov, z ktorých už 5 kolektívov s počtom 55 členov dostalo titul. Ďalších 5 kolektívov bude v najbližšej dobe založených z príležitosti XII. sjazdu KSČ.
Výroba podniku by sa mala v budúcich rokoch zamerať na tri nosné výrobné programy, resp. obory, a to na výrobu transportného zariadenia, t. j. žeriavov a žeriavových dráh, zlievarenského zariadenia, t. j. lisov na liatie kovu pod tlakom a na výrobu kotlov pre ústredné kúrenie. Spomenul som, že výrobné priestory na ich výroby nevyhovujú, pretože boli postavené pre celkom iné účely. Bude treba haly rekonštruovať, pravda pre výrobu žeriavov je nutné uvažovať s výstavbou haly, ktorá by vyhovovala technológii tejto výroby. Je nám známa skutočnosť, že požiadavky národného hospodárstva na výrobu žeriavov sú pokryté len cca na 50 %. Je známe aj to, že sa uvažuje na Slovensku s výstavbou závodu na výrobu žeriavov. Podnik je ochotný pustiť sa do výroby žeriavov takým tempom, aby požiadavky národného hospodárstva boli maximálne uspokojené. Treba mu však na to vytvoriť podmienky. A jedna z hlavných podmienok Je vystavať halu na výrobu žeriavov. Podnik má nevyužité tepelné a energetické zdroje (tepláreň a elektráreň), v obvode sú veľké pracovné rezervy, a preto načo stavať inde nový závod a vynaložiť veľké investičné náklady na pomocné zariadenia? Treba, aby nadriadené hospodárske i štátne orgány zvážili tieto otázky, aby pomohli podniku, a tak aj celému národnému hospodárstvu. Pomohli by tak zvýšiť zamestnanosť v Humenskom okrese, a najmä v sninskom obvode, kde pracovných príležitostí je ešte stále málo.
Vážené súdružky a súdruhovia,
hovoril som o rozvoji a práci Vihorlatu v Snine. V ďalšej časti by som chcel hovoriť, ako žijú pracovití a húževnatí ľudia tohto závodu a občania môjho volebného obvodu a aké im vytvárame podmienky na zlepšenie životnej a kultúrnej úrovne.
Je radosť pozerať, ako sa zo dňa na deň zlepšuje život predtým zaznávaného lesného robotníka, pastiera a maloroľníka. Ako sa mení jeho myslenie a vedomie, ako sa zvyšuje jeho odbornosť, zlepšuje obliekanie, bývanie a vôbec kultúrnosť žitia. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že v roku 1961 v porovnaní s rokom 1960 v Humenskom okrese sa nakúpilo viac pračiek o 37 %, chladničiek o 125 %, televízorov o 319 % a nábytku o 107 % atď.
Aj keď z roka na rok rýchle stúpa životná úroveň našich občanov, predsa sme nevytvorili všetky podmienky, aby sme úroveň zvýšili aspoň na celokrajový priemer.
Jedným z veľkých nedostatkov je nedostatočné vybudovanie obchodov. V mnohých obciach sú ešte obchody umiestené v rodinných domčekoch, v jednej miestnosti spolu so skladom. Už toto je príčina, že sa nedodržuje hygiena, čistota a kultúrnosť predaja. Takých obcí by som mohol menovať celý rad - napríklad Šmigovec, Berezovec, Ruská Volova, Ruský Potok atď.
V samej Snine, kde je dnes už takmer 10 000 obyvateľov, je obchodná sieť veľmi nedostatočná. Okrem toho, že na sídlisku je 8 predajní, v starej Snine po oslobodení sa nevybudovala ani jedna predajňa. Predajne sú spolu so skladom v jednej miestnosti, nemôže sa v nich dodržiavať predpísaný sortiment, ani hygiena.
Komunálne služby v Snine majú celkom nevyhovujúce lokality a nemôžu rozširovať služby podľa požiadaviek obyvateľstva, avšak výstavba domu služieb sa odďaľuje z roka na rok už takmer 5 rokov. Plánovacia komisia ONV nereaguje na požiadavky pracujúcich Sniny, a ani v blízkej budúcnosti neuvažuje s výstavbou obchodných predajní a domu služieb.
Veľa sme dlžní našej školskej mládeži Nedostatok učební je taký kritický, že v samej Snine hrozí 3-smenné vyučovanie. Deväťročná základná škola (17-triedna), ktorej výstavba sa mala začať ešte v roku 1960, začala sa stavať až tohto roku. Ani roku 1961 v rámci okresu nebola začatá výstavba škôl v Ruskej Porube, Oľke, Habure a v Ubli. Predstavuje to 41 tried pre 1640 žiackych miest. Nezačatie výstavby uvedených škôl zapríčinil Chemkostav Humenné, ktorý sa ohradzuje vládnym uznesením č. 590 a 511, že jeho poslaním nie je stavať školy, ale zabezpečovať centralizovanú a sústredenú investičnú výstavbu. Podľa informácií získaných na odbore výstavby ONV v Humennom táto otázka ani doteraz nie je doriešená. Následkom toho je ohrozená školská výstavba aj v roku 1962, keď sa má na školských akciách prestavať 11 377 000, - Kčs. Je preto potrebné urobiť rázne opatrenia zo strany nadriadených orgánov, aby bol určený generálny dodávateľ pre školskú výstavbu a aby naše deti nemuseli najmä v zimnom období v drevených barakoch trpieť zimou, čím je ich vyučovanie sťažené.
Ako som už spomenul, otázky zvýšenia životnej úrovne, odstránenie biedy a nedostatkov v Uličskej doline, boli riešené vo vláde. Bolo rozhodnuté, že sa prikročí k výstavbe závodu v Uliči, kde by našlo zamestnanie aspoň 500 občanov. Je nutné, aby sa výstavba závodu urýchlila, pretože až podnes sme obyvateľstvu tejto doliny vytvorili prakticky len veľmi malé podmienky pre zlepšenie životnej úrovne.
V samej Snine máme veľké problémy a ťažkosti so zvyšovaním zamestnanosti žien. V závode Vihorlat je zamestnaných len 16 % žien z celkového počtu pracovníkov. V závode je 420 žiadostí žien o prijatie do zamestnania. Závod má výrobu; ktorá je v prevažnej miere charakteru ťažkého strojárstva, a preto sú ťažkosti s umiesťovaním žien. Bude to nutné riešiť výstavbou takého závodu, ktorý by svojím charakterom výroby poskytol pracovné príležitosti aspoň pre 500 žien. Energetické a tepelné zdroje by sa tomuto závodu poskytli z nevyužitých kapacít, ktoré má závod Vihorlat. Je žiadúce, aby o tomto návrhu pouvažovali vyššie hospodárske i štátne orgány, čím by pomohli vyriešiť zamestnanosť žien v sninskom obvode.
Som presvedčený, že nadriadené orgány poznajú ťažkosti sninského obvodu, pomôžu riešiť uvedené problémy a naši pracujúci sa zaväzujú, že na nich stranou a vládou kladené úlohy budú svedomite plniť. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi P a ň k o v i za prejav.
Ako ďalší rečník prehovorí člen Predsedníctva SNR Vojtech D a u b n e r.
Dávam mu slovo.
Poslanec Daubner:
Vážené súdružky, súdruhovia!
Pracujúci v priemysle napriek veľkým ťažkostiam splnili minuloročný plán hrubej výroby na 100, 1 %. Znovu sa potvrdila stará skúsenosť našej komunistickej strany, že aj najťažšie problémy a úlohy možno úspešne zvládnuť, ak vieme na to získať najširšie masy pracujúcich. Komplexná previerka efektívnosti vyvolala veľkú vlnu iniciatívy pracujúcich, ktorá sa odrazila hlavne v uzatváraní a plnení socialistických záväzkov na počesť XXII. sjazdu KSSS.
Výsledkom tejto iniciatívy bolo, že pracujúci mnohých závodov, najmä v odvetví baní, chémie, hút, spotrebného priemyslu, stavebníctva a potravinárskeho priemyslu (okrem mliekárskeho a mäsospracujúceho) svoje záväzky čestne splnili. Súčasne vyvinuli veľké úsilie, aby odkryli a využili ďalšie rezervy, čo im umožnilo zodpovedne pripraviť a vypracovať plán na rok 1962.
Je veľkým kapitálom, že úlohy plánu na tento rok, o ktorých referoval súdruh S a b o l č í k, si naši pracujúci osvojujú a podávajú množstvo individuálnych socialistických záväzkov na počesť XII. sjazdu Komunistickej strany Československa na ich splnenie a prekročenie. Pracujúci sa v nich zaviazali v prvom štvrťroku prekročiť plán hrubej výroby o vyše 31 miliónov, plán výroby tovaru o vyše 27 miliónov korún, na vlastných nákladoch výroby ušetriť 14, 8 milióna korún oproti plánu a dosiahnuť zisk vyšší o 5, 9 milióna korún.
Celozávodné a celopodnikové socialistické záväzky sa v minulosti uzatvárali prevažne na dlhšie časové obdobia - na polrok alebo celoročne. Táto prax má viac nevýhod ako výhod. Viacročné skúsenosti ukazujú, že u polročných a najmä ročných záväzkov je kontrola ich plnenia formálna, záväzky dostatočne nenaväzujú na úlohy plánu a riešenie problémov vo výrobe a vnútrozávodné socialistické súťaženie stagnuje. Preto sa ROH v tomto roku usiluje, aby celozávodné a celopodnikové záväzky úzko nadväzovali na úlohy plánu a potreby výroby a uzatvárali sa v zmysle uznesenia vlády a ÚRO na jednotlivé štvrťroky.
Usilujeme sa tiež o to, aby sa okrem socialistických záväz' kov uvádzali aj cesty a prostriedky, ako ich plniť. Preto žiadame, aby sa v každom celozávodnom a celopodnikovom záväzku hovorilo o tom, čo sa urobí v oblasti technického rozvoja, zvyšovania kvalifikácie, zhospodárňovania výroby, zvýšenia akosti výrobkov, čo urobia súdruhovia pre rozvoj jednotlivých súťažných hnutí, pre vzájomné súťaženie jednotlivcov a kolektívov vo vnútri závodu, ako budú kontrolovať záväzky, vymieňať a zovšeobecňovať pokrokové skúsenosti.
Pravda, nedarí sa nám to všade. Najmä v Stredoslovenskom kraji viaceré závody, ako sú napríklad Závody Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, uzavreli celoročný záväzok, ktorý sa dá ťažko kontrolovať podľa mesiacov a nehovoria v ňom, akými prostriedkami ho budú plniť.
Januárové a februárové výsledky ukazujú, že viaceré podniky svoje plány a socialistické záväzky neplnia. Táto situácia je o to vážnejšia, že sme s neplnením plánu vkročili do takého významného roku, v ktorom sa koná XII. sjazd KSČ. Slovenská odborová rada už urobila opatrenia zamerané na mobilizáciu pracujúcich na dohnanie zameškaných úloh. V týchto dňoch všetky naše krajské výbory odborových zväzov rokujú o situácii a opatreniach v závodoch, ktoré nesplnili plán. Táto situácia a opatrenia sa súčasne prerokúvajú na výrobných poradách, na aktívoch a členských schôdzkach v samých závodoch. Je snaha našich pracujúcich, najmä kolektívy a brigády socialistickej práce, získať pre uzatváranie a plnenie socialistických záväzkov zameraných na dohnanie januárových a februárových restov pokiaľ možno do konca marca.
Pri tejto práci potrebovali by sme však účinnú pomoc zo strany hospodárskych orgánov, národných výborov aj od vás súdruhov poslancov; pomoc pri získavaní všetkých technickohospodárskych pracovníkov na uzatváranie socialistických záväzkov zameraných na vytváranie technicko-hospodárskych podmienok pre plnenie plánu a záväzkov vo výrobe.
Takéto záväzky už vo viacerých závodoch existujú. Napríklad v Západoslovenských konzervárňach a liehovaroch, v Slovenských lodeniciach v Komárne takmer všetci technicko-hospodárski pracovníci prijali veľmi cenné záväzky, v ktorých hovoria, čo urobia v oblasti zásobovania, v technickej príprave výroby, pri rozvíjaní techniky, čo vykonajú pre rýchlu realizáciu zlepšovacích návrhov, pre masové rozšírenie nových metód práce, aby pomohli pracujúcim vo výrobe.
Naše spoločné úsilie za dohnanie zameškaných úloh môže výdatne podporiť aj Československý rozhlas, televízia, film a denná tlač. Napríklad veľmi by pomohlo, keby sa v rozhlasovom a televíznom vysielaní organizovali zaujímavé a príťažlivé besedy zamerané na mobilizáciu a získavanie širokých más pracujúcich na dohnanie zameškaných úloh. Môže byť napríklad beseda s účastníkmi vybraných brigád socialistickej práce, zameraná na to, aké záväzky prijali na dohnanie zameškaných úloh a ako pomáhajú zaostávajúcim kolektívom. Ďalšie besedy so zástupcami vybraných závodov mohli by byť zacielené na propagovanie výsledkov a skúseností z hnutia. Každý po novátorsky a z hnutia za vytvorenie Zlepšovateľského fondu tretej päťročnice.
V referáte bolo správne zdôraznené, že technický rozvoj, ktorý je hlavným zdrojom vysokej produktivity spoločenskej práce a hospodárnosti, stal sa predmetom našej všestrannej starostlivosti a kontroly. Možno povedať, že význam techniky si naši pracujúci plne uvedomujú a vyvíjajú veľkú iniciatívu pre jej rozvoj a uplatňovanie.
Zaiste je vám všetkým známe, že v snahe pomôcť technickému rozvoju zrodilo sa v Závodoch 29. augusta v Partizánskom podľa vzoru sovietskych ľudí hnutie za vytvorenie Zlepšovateľského fondu tretej päťročnice. Pracujúci na Slovensku sa už zaviazali ušetriť v tretej päťročnici v rámci tohto hnutia jednu miliardu 400 miliónov korún zavedením zlepšovacích návrhov a vynálezov.
Mnohé naše závody dosahujú vďaka tomuto hnutiu vynikajúce výsledky v zlepšovateľstve. Napríklad v závode Palma v Bratislave sa zvýšil v roku 1961 oproti roku 1960 počet podaných zlepšovacích návrhov o 60, 9 %, realizovaných o 76, 3 %. Týmito návrhmi ušetrili viac ako 720 tisíc korún, čo je o 116 % viac ako v roku 1960. Pracujúci v Závodoch K. J. Vorošilova v Dubnici ušetrili v minulom roku zavedením zlepšovacích návrhov a vynálezov vďaka hnutiu zlepšovateľského fondu vyše 15 miliónov korún, čo je o 62, 1 % viac ako v roku 1960.
Slovenská odborová rada a všetky ostatné orgány ROH na Slovensku budú v tomto roku vyvíjať veľké úsilie, aby hnutie zlepšovateľského fondu bolo organizované v každom závode. Z praxe vidíme, že všade tam, kde sa hnutie zlepšovateľského fondu neorganizuje, panuje v zlepšovateľstve živelnosť a náhodilosť, dosahujú sa malé výsledky. Uvediem príklad Veľkobane v Handlovej, kde sa odborovej organizácii a závodnej pobočke ČS VTS do dnešného dňa nepodarilo rozvinúť hnutie zlepšovateľského fondu. V tomto podniku počet podaných zlepšovacích návrhov poklesol v roku, 1961 oproti roku 1960 z 80 na 56, počet prijatých návrhov z 31 na 20 a úspory zo zavedených návrhov z 314 800 Kčs na 93 600 Kčs, čiže zhruba o 71 %.
Slovenská odborová rada urobila v minulom roku celý rad opatrení na ďalší rozmach hnutia Každý po novátorsky, ktoré je tiež osvedčenou formou boja za technický pokrok. Preštudovali a zovšeobecnili sme napríklad skúsenosti pracujúcich Závodu Kl. Gottwalda v Považskej Bystrici Sústavne inštruujeme funkcionárov ako organizovať toto hnutie nielen v strojárstve, ale aj v chémii, v stavebníctve, potravinárstve a v ďalších odvetviach. V tomto čase dokončujeme opatrenia na rozvoj hnutia Každý po novátorsky na všetkých štátnych majetkoch na Slovensku.
Aj pri tejto činnosti potrebovali by sme však výdatnejšiu podporu zo strany vyšších hospodárskych orgánov, najmä z ministerstiev. Máme veľa nových metód práce, ktoré prinášajú veľké hospodárske výsledky. Napríklad vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom súdruh inž. Štefan Švehla vyriešil novú technologickú metódu pocínovania hliníka ultrazvukom, ktorá znižuje spotrebu deficitných farebných kovov. Iba závod Pal Gbely uvádza, že uplatnením tejto metódy môžu ušetriť v tretej päťročnici 300 ton medi v hodnote okolo 5 miliónov Kčs.
V našej republike máme takú situáciu, že veľa nových metód práce, ktoré prinášajú takéto obrovské úspory, sa vôbec nerealizuje. Ich zavádzanie do výroby spočíva prevažne na princípe uvedomenia, iniciatíve a dobrovoľnosti. Nazdávame sa, že treba presadzovať povinné rozširovanie osvedčených nových metód práce. Uplatňovanie a rozširovanie nových metód práce by sa malo stať nedeliteľnou súčasťou štátneho plánu. Aj kontrola, vyhodnocovanie a odmeňovanie nových metód práce by sa malo opierať o plán.
Už bolo povedané, že plán technického rozvoja patrí medzi tie časti štátneho plánu, ktoré sa najslabšie plnia. Má to viac príčin. V závodoch sa napríklad nedoceňuje dôležitosť účasti širokých más pracujúcich pri zostavovaní plánu technického rozvoja. Aj prerokúvanie tejto časti plánu je často formálne. Je veľmi málo takých prípadov, že by závodný výbor odmietol dať súhlas takému plánu technického rozvoja, ktorý dostatočne nezabezpečuje rast produktivity práce a zníženie fyzickej námahy pracujúcich.
Naše odborové organizácie nevyužívajú tiež svoje právo, ktoré im dáva zákon o závodných výboroch ROH a v súvislosti s kontrolou plnenia plánu a kolektívnej zmluvy nedôsledne kontrolujú plnenie plánu technického rozvoja a nevyvodzujú závery zo zistených nedostatkov.
Tieto nedostatky už odstraňujeme. Usilujeme sa aj o to, aby splnenie každej úlohy technického rozvoja bolo zabezpečované pomocou socialistických záväzkov, pomocou komplexných brigád, na čo orientujeme všetku činnosť našich závodných pobočiek ČS VTS.
Lenže by sme tu potrebovali aj pomoc zo strany hospodárskych orgánov. Naprostá väčšina našich vedúcich technickohospodárskych pracovníkov nevie na výrobných poradách alebo členských schôdzach ukázať robotníkom napríklad to, aký podiel má technika na zvyšovaní výroby, produktivity práce, na znižovaní nákladov a zvyšovaní zárobkov. Väčšinu našich riaditeľov privedie do rozpakov otázka "Akým podieľom sa zabezpečuje rast produktivity práce pomocou techniky?".
Takáto situácia nám nepomáha pri rozširovaní účasti pracujúcich v boji za technický rozvoj. Nepomáha ani pri kontrole a vyhodnocovaní výsledkov technického rozvoja.
Súdružky, súdruhovia, úlohy na rok 1962 sú veľké. Naši pracujúci sú odhodlaní všetky nedostatky prekonať a pozdraviť XII. sjazd KSČ splnením a prekročením tohtoročného plánu. Ich úsilie musíme však všestranne podporiť, poskytnúť im maximálnu, nielen materiálnu, ale aj politickú a morálnu pomoc. A to je úloha nás všetkých. Niet dôležitejšej úlohy funkcionárov, ako pomáhať odstraňovať ťažkosti a prekážky, s ktorými zápasia naši pracujúci v snahe plniť čo najlepšie úlohy tohoročného plánu rozvoja národného hospodárstva. Keď všetci dennodenne budeme organizovať, usmerňovať a hlavne pomáhať v socialistickom súťažení v zmysle výzvy ÚV KSČ a ÚRO, veľké dielo našej päťročnice sa podarí. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem členovi Predsedníctva SNR súdruhovi Daubnerovi za prejav.
Ďalej sa o slovo prihlásil povereník SNR súdruh Michal C h u d í k.
Prosím, aby sa ujal slova.
Povereník Chudík:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Mám iste nie veľmi vďačnú úlohu pri všeobecnej únave hovoriť ešte o poľnohospodárstve, ktoré bolo skutočne zoširoka a spravodlivo kriticky rozobrané ako v referáte súdruha S a b o l č í k a, tak aj v diskusnom príspevku súdruha Š i m ú n k a.
Chcel by som preto orientovať vašu pozornosť už nie na analýzu plánu, na predpoklady jeho zabezpečenia tohto roku, ale uviesť niekoľko príkladov, ktorých širokým uplatnením môžeme vyriešiť hlavné problémy nášho poľnohospodárstva, alebo ich riešenie prinajmenšom urýchliť.
V Západoslovenskom kraji sú dva rozhodujúce články, ktorých správne riešenie výrazne ovplyvní plnenie plánu poľnohospodárskej výroby kraja v tomto roku a vytvorí dobré predpoklady pre úlohy budúcich rokov. Pravda, ich podčiarknutím nechcem odpútať vašu pozornosť aj od ostatných politických, organizačných, technických, či technologických opatrení.
Tieto dva články, v nemalej miere rozhodujúce o úrovni rastlinnej i živočíšnej výroby, a teda aj o splnení plánu, sú v Západoslovenskom kraji kukurica a kravy. Kukurica predstavuje najväčšiu rezervu tohto kraja.
Dovoľte, aby som pre toto potvrdenie použil aj faktické argumenty. Málokto z pestovateľov kukurice, keď sa podíva na tento klas (rečník ukázal klas), by sa k nemu a k takejto úrode hlásil. Slabý, mizerný. A pozrite sa, vážené súdružky a súdruhovia, keby sme pestovali kukuricu s náležitým dodržaním všetkých agrotechnických zásad, to znamená, že by sme na každom hektári - či už v krížových sponoch, alebo v riadku 70 X 70 cm dve rastliny v hniezde, alebo v riadkoch na 70 cm vzdialenosť a po 35 cm od seba - mali 40 000 jedincov a na každej rastline len jeden taký klas, dopestovali by sme, keď zrno z tohto klásku má 8, 85 dkg, 35, 40 q čistého zrna pri štandardnej vlhkosti 17 %. To znamená o 3 q na každý hektár viac, ako produkoval pred dvoma rokmi Západoslovenský kraj. Pri akej-takej úrode na každej rastline je nie jeden klas, ale v priemere 1, 2 klasu, lebo niektorá rastlina má dva klásky. To znamená, že by bolo 48 000 rastlín. I tieto mizerné klasy by v tom prípade dávali 42, 5 q na hektári. Pravda, takúto kukuricu - poľnohospodári, kto pestuje takúto kukuricu? Nikto u vás.
A teraz, vážené súdružky a súdruhovia, druhý príklad. Na 60 % plôch kukurice na Slovensku sejeme tzv. Lednický stredne pozdný dvojlíniový hybrid. To je tento. (Rečník ukázal druhý klas. ) Súdruh Seifert a ostatní naši členovia komisie povedia: No, to tiež nie je žiadna rekordná kukurica. To je priemerný, skôr podpriemerný klas. Túto odrodu dvojlíniového hybridu, hovorím, pestujeme na 60 % plôch na Slovensku. Pri 17 % vlhkosti má tento klas 22, 16 dkg zrna. Pri úrode opäť 40 000 jedincov, by dal tento klások 88, 6 q zrna na hektári. Pritom, keď vieme, že dobrý pestovateľ bez ťažkostí dopestuje