úlohy sa nezabezpečili, preto chcem sa dotknúť niektorých momentov, ktoré sú príčinou tejto skutočnosti. Bolo veľmi vážnou chybou, že pracovníci okresného národného výboru neboli dosť pružní pri organizovaní družstevnej bytovej výstavby. Základná chyba spočíva v tom, že nedostatočne presviedčali družstevníkov pre voľbu progresívnych typov stavaných v celom Východoslovenskom kraji, konkrétne typov O 1B. Vyjednávaním ohľadne voľby typov, zadovažovaním výnimky nastalo oneskorenie projekcie, v samej stavbe, a dnes je veľmi vážna situácia, ba je priam otázne, či sa ročná úloha na tomto úseku splní.
V otázke družstevnej bytovej výstavby ide nielen o splnenie úlohy na tento rok, ale aj o vytvorenie predpokladov pre splnenie úlohy roku 1962, ktorá je značne vyššia.
Práca na úseku organizovania družstevnej bytovej výstavby bola veľmi vážne kritizovaná a boli prijaté také závery, že je potrebné zintenzívniť najmä propagačnú prácu, a to nielen tak, že nositeľom tejto agendy budú dva odbory ONV, ale že zapoja sa do nej všetky odbory ONV, MNV v strediskových obciach, masové organizácie a orgány ROH. Zistené nedostatky sú nám vážnym ponaučením. Skutočná situácia je taká, že robíme všetky opatrenia, aby ďalšia práca takéto nedostatky nezaznamenala a aby sme aj na úseku družstevnej bytovej výstavby svoje úlohy splnili. V oveľa širšej miere zameriavame prácu orgánov okresného národného výboru aj na preberanie rozostavaných bytov družstevníkmi tak, ako to umožňuje uznesenie vlády č. 307 z 12. apríla tohto roku.
Vážne nedostatky sú aj na úseku bytovej výstavby JRD a individuálnej bytovej výstavby. V roku 1961 máme odovzdať v bytovej výstavbe JRD do užívania 17 bytov a ešte len v mesiaci máji sa robil výber staveniska pre tieto byty. Nie je ešte ani dostatočne ujasnené, či sa táto výstavba bude stavať dodávateľským spôsobom.
V individuálnej bytovej výstavbe nemôžeme sa uspokojiť s tým, že počet odovzdaných bytov tvorí len nepatrnú časť z toho, čo je rozostavané. Za celý rok 1960' sme odovzdali len 67 bytov, kým ku koncu mája t. r. je rozostavaných 598 rodinných domčekov so 607 bytovými jednotkami. Najväčšia chyba je v nesprávnej distribúcii materiálových fondov pre drobných stavebníkov. Nedostatok je však aj v tom, že stavebník si dokončí len časť domu, ktorý už obýva, a nie je vedený k tomu, aby v plánovanom termíne dokompletizoval výstavbu svojho domu. Aj tieto momenty boli v okrese riešené a boli urobené opatrenia, aby stavebný materiál bol prednostne predávaný najmä na ukončovanie stavieb, stavebné povolenia sa vydávajú len pre stavby čo najlepšie zabezpečené a robí sa dôsledná evidencia o skutočnom stave rozostavanosti.
Z ostatnej účelovej výstavby najväčšiu pozornosť venujeme výstavbe školských zariadení. Za priebeh tejto výstavby bol okres Rožňava veľmi vážne kritizovaný v dennej tlači. Skutočnosť je taká, že v roku 1961 máme preinvestovať na výstavbe školských zariadení 3 702 000 Kčs, z ktorej sumy do konca mája bolo prestavané 1 057 000 Kčs, to je 28,5 % z ročnej úlohy. Do užívania sa má odovzdať podľa harmonogramu 29 triedna jedenásťročná stredná škola v Rožňave. Táto stavba má byť ukončená v mesiaci auguste. V súčasnej dobe práce neprebiehajú podľa harmonogramu, omeškávajú sa remeselné práce. Doterajší sklz činí 381 500 Kčs. Pozemné stavby však potvrdili svoj záväzok, že škola bude odovzdaná v plánovanom termíne. Ďalšie finančné prostriedky sú určené na výstavbu školy v Gemerskej Polome, Muráni a na dostavbu školy v Revúcej (telocvičňa a družina). Pri výstavbe týchto objektov harmonogram počítal so začatím v mesiaci júli a v mesiaci auguste. Skutočnosť je však taká, že škola v Muráni a dostavba školy v Revúcej boli začaté už v mesiaci máji, vykonané práce však neboli fakturované, stavebná výroba ich eviduje ako rozostavanosť.
Problematická je úloha, ktorú nastolili zástupcovia KNV, totiž úloha dokončiť stavbu školy v Muráni ešte tohto roku bez fasádnych omietok, keď tento objekt, hoci bol začatý v predstihu, predsa len bol začatý až v mesiaci máji. Ide pritom o 9 triednu školu. O splnení tejto úlohy sa rokovalo so stavebnou výrobou, kde sa zistilo, že pri organizovaní prác na dve smeny by bola možnosť túto úlohu splniť.
Na úseku investičnej výstavby spoločných zariadení JRD máme úlohu preinvestovať v roku 1961 44 705 000 Kčs. V prvom štvrťroku sa z tohto objemu malo prestavať 4 613 000 Kčs, dosiahlo sa však len plnenie na 89,2 %. Nie je uspokojivé teda ani finančné plnenie, avšak ešte horšie je plnenie plánu kapacít. Kapacity pre ustajnenie dojníc boli splnené len na 78 %, pre odchov mladého dobytka na 57 % a pre prasnice len na 48 %. Príčina je v tom, že do roku 1961 sme prešli s veľkou rozostavanosťou a z tohto dôvodu nesplnili sme úlohu ukončiť prechádzajúce kapacitné stavby do 30. mája 1961. Pomalé tempo ukončovania stavieb spoločných zariadení JRD je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že JRD nevyužívajú v plnej miere svoju pomoc, nemajú stále stavebné skupiny a najmä zaostávajú pri kompletizácii stavieb strojovým vybavením, na čom však má značný podiel aj slabá práca STS. Daná situácia dala podnet k tomu, že organizujeme prehĺbenie socialistickej súťaže medzi jednotlivými JRD s cieľom urýchliť stavby spoločných zariadení. JRD v Rožňave dalo výzvu na všetky JRD v okrese ukončiť stavby o mesiac skôr, pred plánovaným termínom. Riadenie a zhodnocovanie tejto súťaže však má ešte svoje nedostatky, no napriek tomu veríme, že aj na tomto úseku prácu všetkých zainteresovaných zložiek zvládneme.
Vo svojom diskusnom príspevku som sa len stručne zmienil o priebehu investičnej výstavby v našom okrese. Sme si vedomí toho, akú dôležitosť pripisuje naša strana a vláda úspešnému priebehu investičnej výstavby, a preto tým viac sme povinní zaoberať sa nedostatkami. Je nespornou skutočnosťou, že máme všetky predpoklady na to, aby sme aj v investičnej výstavbe plnili plán jednak v tom o roku a jednak aby sme vytvorili podmienky na splnenie plánu v roku 1962. V stavebnej výrobe, aj na ostatných úsekoch, najmä v investorských organizáciách, máme už dostatok odborne vyspelých a uvedomelých kádrov, dobrých pracovníkov, a bude len na nás, aby sme častejšie kontrolovali ich prácu a aby sme im poskytovali účinnejšiu pomoc.
Budeme využívať dobré skúsenosti z práce kolektívov súťažiacich o titul Brigáda socialistickej práce, ako aj z práce tých pracovníkov, ktorí už tento titul dosiahli. Zameriame sa na rozširovanie novátorského hnutia, na lepšie využitie fondu pracovného času a na lepšiu organizáciu práce. Vynaložíme všetko úsilie, aby sme stavali lacno, kvalitne a v termínoch nové kapacity, nové byty a účelové objekty. Vytvoríme podmienky aj pre poľnohospodárstvo a ostatné významné stavby, najmä pre stavby centralizovanej investičnej výstavby, ktorých realizácia prispeje ku zvyšovaniu hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu a k celkovému rozvoju našej vyspelej socialistickej spoločnosti. (Potlesk.)
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslancovi Némethovi za prejav. Ďalej prehovorí poslankyňa Žofia P e š t o v á. Dávam jej slovo.
Poslankyňa Peštová:
Vážené poslankyne a poslanci!
V referáte ku komplexnému zabezpečeniu bytovej výstavby v treťom päťročnom pláne sa súdruh povereník inž. Takáč viackrát zmienil o našom Východoslovenskom kraji.
Nás poslancov z Východoslovenského kraja mrzí, že v mnohých problémoch, ktoré súvisia s úspešným vyriešením bytového problému Československej socialistickej republiky, ako je otázka zabezpečenia nových foriem bytovej výstavby, najmä neuspokojivá členská základňa družstevnej bytovej výstavby, náš kraj za ostatnými zaostáva.
Včasné a úspešné zabezpečenie bytovej výstavby tretej päťročnice vo všetkých jej formách je pre nás o to naliehavejšie, že vo Východoslovenskom kraji treba vo vyrovnávaní úrovne bytového fondu s ostatnými krajmi veľa čo doháňať.
Uvediem niekoľko príkladov z môjho volebného obvodu:
V Popradskom okrese sme si začiatkom tohto roku urobili rozbor súčasného stavu bytového fondu, podľa ktorého bytový fond okresu pozostáva z 23 866 bytov. I keď sa za posledných 13 rokov postavilo v našom okrese mnoho tisíc bytov, hustota obývania je v porovnaní s celoštátnymi i celoslovenskými uka-zovateľmi ešte stále veľmi vysoká. Napríklad v ČSSR obýva v priemere 3,39 obyvateľov jeden byt, na Slovensku pripadá na jeden byt v priemere 3.93 obyvateľov, kým v našom okrese obýva jeden byt 5,2 obyvateľov.
Ako ukázali predbežné výsledky zo sčítania ľudu v roku 1961, i kvalitou existujúceho bytového fondu zaostávame. Použitý stavebný materiál na 23 866 bytov je prevažne kameň na 41 % bytov, tehla na 23 % bytov, drevo na 30 % bytov, iný materiál, napríklad hlina na 6 % bytov.
Podľa vekového zloženia je v okrese 15 % bytov viac ako 100-ročných, 19 % bytov viac ako 60-ročných, 28 % bytov viac ako 20-ročných, 10 % bytov mladších ako 20 rokov, 28 % bytov mladších ako 10-ročných.
Pritom technicko-inžinierska vybavenosť bytového fondu je pomerne nízka.
Tento rozbor nás prinútil zamyslieť sa nad doterajšími formami riešenia bytového problému v našom okrese a hľadať cesty k rozšírenej reprodukcii bytového fondu urýchlením bytovej výstavby v treťom päťročnom pláne vo všetkých formách a obnovou prestarnutého, avšak užívania schopného bytového fondu, stavebnými podnikmi krajského a miestneho stavebníctva.
Návrh bytovej výstavby v treťom päťročnom pláne a do roku 1980 vychádza z potrieb spriemyselňovania oblastí nášho okresu, najmä Popradu, Kežmarku, Svitu a Starej Ľubovne. Základnými ukazovateľmi návrhu sú:
- vzrast počtu obyvateľov prirodzeným prírastkom pri odpočítaní uvažovaného odchodu obyvateľov, najmä do tých okresov Východoslovenského kraja, kde bude väčší rozvoj výrobných síl na báze Východoslovenských železiarní a na ne nadväzujúcich odvetví priemyselnej výroby,
- zníženie hustoty obývania z terajšieho priemeru 5,2 obyvateľov na 4,5 v roku 1965 a na 3,2 obyvateľov na jeden byt do roku 1980,
- náhrada za bytový odpad,
- náhrada za asanáciu 906 chatrčí v cigánskych osadách,
- zníženie bytového fondu v dôsledku uvažovaných vodných diel Hranovnica, Stará Ľubovňa, Poprad.
Bytový problém do roku 1970 bude v okrese Poprad vyriešený postavením 14 324 bytových jednotiek, čím sa dosiahne v priemere 4,1 obyvateľov na jeden byt oproti 5,2 obyvateľov na jeden byt v roku 1961, avšak ani týmto nedosiahneme celoštátny priemer 3,39 obyvateľov na jeden byt. V dôsledku toho v bytovej výstavbe v okrese budeme pokračovať tak, aby sme do roku 1975 dosiahli 3,4 obyvateľov na jeden byt, a v roku 1980 dosiahli 3,2 obyvateľov na jeden byt.
V období rokov 1971 - 1980 dôjde teda v bytovej výstavbe k zlepšeniu bytového fondu vrátane vyriešenia úplnej likvidácie cigánskych osád.
V tretej päťročnici sa v okrese Poprad celkove postaví 5249 bytov, z toho v štátnej výstavbe 1373 bytov, v družstevnej výstavbe 733 bytov, v podnikovej výstavbe 166 bytov, v bytovej výstavbe JRD 391 bytov, v drobnej bytovej výstavbe 2586 bytov.
Najväčšie problémy pritom budú pri zabezpečení nových foriem bytovej výstavby, najmä v družstevnej výstavbe a v drobnej bytovej výstavbe, a pri likvidácii terajších cigánskych osád.
Vo svojom referáte sa súdruh povereník pre výstavbu, inž. Takáč kriticky dotkol neuspokojivého stavu v zakladaní stavebných bytových družstiev vo Východoslovenskom kraji, kde nám celkove na počet bytov v družstevnej výstavbe, ktoré sa dokončia a začnú v tomto roku, chýba k 1. 4. 1961 1502 družstevníkov. V okrese Poprad máme v porovnaní s ostatnými okresmi Východoslovenského kraja pomerne najlepšiu situáciu v členskej základni družstevnej bytovej výstavby a máme zabezpečených dostatok členov pre byty, ktoré ukončíme a začneme v družstevnej výstavbe v tomto roku. A keďže plénum Slovenskej národnej rady je tiež miestom pre výmenu skúseností medzi poslancami, zmienim sa v ďalšom o poznatkoch, ktoré sme v našom okrese získali pri organizovaní družstevnej bytovej výstavby.
S organizovaním stavebných bytových družstiev sme započali v roku 1959. Začiatky boli veľmi ťažké a len obetavosťou MNV a ONV v Poprade sa nám podarilo založiť v roku 1959 tri stavebné bytové družstvá v Poprade, a to: Stavebné bytové družstvo pri Mestskom národnom výbore v Poprade, Stavebné bytové družstvo zamestnancov Vagónky Tatra v Poprade a Stavebná bytové družstvo zamestnancov ČSD v Poprade.
Tieto stavebné bytové družstvá sme zakladali len pomocou osobnej agitácie a navštevovali sme osobne do úvahy prichádzajúcich budúcich členov, ktorým sme vykladali a vysvetľovali stanovy a odpovedali na rozličné otázky. Neskoršie sme konali verejné schôdzky o družstevnej bytovej výstavbe, avšak nemali veľkého výsledku, lebo nikdy nedošiel väčší počet zamestnancov. Neskoršie sme od tohto upustili a začali sme akciu s letákmi, ktoré sme umiestili a rozdelili do všetkých závodov v našom okresnom meste a vo Svite. Táto akcia nám taktiež nepriniesla žiadnych výsledkov.
Preto v roku 1960 sme prikročili k ďalšej forme agitácie, a to besedami alebo priamo v podnikoch, alebo u istého miestneho národného výboru. Táto forma priniesla kladné výsledky.
Čo bolo príčinou dobrého výsadku týchto besied? Besedy boli dobre pripravované pred ich uskutočnením. So Závodným výborom ROH sme pred uskutočnením besied preskúmali, či sú v podniku záujemci o družstevnú bytovú výstavbu, ďalej na podniku sme preskúmali, akým spôsobom chce podporiť túto formu výstavby pre svojich zamestnancov a na príslušnom miestnom národnom výbore sme preskúmali, akým spôsobom bude družstevnú bytovú výstavbu podporovať. Predseda alebo tajomník MNV sľúbil pomoc, napríklad pridelením bezplatného pozemku, úľavy pri zadovážení štrku, piesku, kameňa a podobne. Až po týchto jednaniach tak so Závodným výborom ROH, ako s riaditeľom podniku, ako aj s predsedom alebo tajomníkom MNV sme sa dohodli s príslušnými menovanými činiteľmi a zástupcom organizácie KSS o zvolaní besedy. Zo strany uchádzačov družstevný byt boli dotazy ponajviac na veľkosť bytov, na pozemky a na rozličné druhy, finančnej pomoci a na základe konkrétnych preverení a často i za prítomnosti zástupcov podniku alebo miestneho národného výboru sme sľubovali pomoc, ktorú sme mali už vopred zabezpečenú u uvedených zložiek. A čo bolo najdôležitejšie: Vždy sme hovorili pravdu a v prípade, že by sa debata dostala na nesprávnu cestu, vždy sme vysvetľovali a uviedli záležitosť na správnu koľaj. Po takejto besede sme bezpečne došli k názoru, že na tom-ktorom mieste je pôda na založenie prípravného výboru. V krátkom čase potom sme za pomoci miestnych činiteľov zvolali už záujemcov o družstevnú bytovú výstavbu a navrhli sme zvolenie. prípravného výboru, ktorý bol aj zvolený.
Prípravný výbor si vytýčil za úlohu získať minimálne 12 čle-nov, ktorí odovzdajú podpísanú prihlášku a zaplatia zápisné. Na základe týchto prihlášok rozhodol sa prípravný výbor zvolať ustanovujúcu členskú schôdzku, na ktorej bolo zvolené predstavenstvo, dozorný výbor, a tak vošlo do života nové družstva Z toho sme získali tieto poučenia:
Po prvé nezakladať nikde stavebné bytové družstvo, kým nie je pripravená a prešetrená pôda preň.
Po druhé nesľubovať členstvu nič, čo sa nedá splniť, pritom sme získali poučenie u Stavebného bytového družstva pri ČSD, ktoré malo už 65 členov a pre nesplnené sľuby predsedu ČSD odišlo 20 členov.
Po tretie nepreťahovať založenie družstva, keď bol už založený prípravný výbor. Máme skúsenosti, že jedno stavebné bytové družstvo v Matejovciach bolo založené v priebehu jedného mesiaca a druhé pri Chemosvite, n. p. Svit do 14 dní.
Po štvrté voliť predstavenstvo a hlavne predsedu stavebného bytového družstva, súdruha obľúbeného, dôveryhodného tak zo stránky politickej, ako aj zo stránky vyhovujúcej podniku aj členstvu a takého, ktorý by mal skúsenosti v bytovej výstavbe. Máme skúsenosti, že aké je predstavenstvo a hlavne predseda, také budú aj výsledky stavebného bytového družstva.
Po piate javiť o každé založenie stavebného bytového družstva záujem z hľadiska okresu a stálym stykom so založeným družstvom usmerňovať celý vývoj družstevnej myšlienky.
Po šieste konať mesačné pohovory s predsedom stavebného bytového družstva a odstraňovať všetky prekážky, ktoré sa stavajú do cesty už založeným stavebným bytovým družstvám, pomáhať a vysvetľovať tam, kde je to potrebné z hľadiska okresnej organizácie.
Len tie stavebné bytové družstvá majú predpoklad na život a rozvoj, kde zložka organizujúca v okrese stavebné bytové družstvá bude v zásade postupovať podľa týchto našich poznatkov, koordinovať prácu medzi Štátnou sporiteľňou. Štátnou bankou a radou ONV.
Príkladom dobrej pomoci stavebnému bytovému družstvu je napríklad Tatrasmalt v Matejovciach, ktorý družstvu poskytol bezplatné pozemky pre výstavbu, technickú i fyzickú pomoc svojim aparátom, finančnú pomoc z podnikového fondu pracujúcich a umožnil členom družstva použiť získaný materiál z búračiek pre výstavbu. Bytové družstvo za výdatnej podnikovej pomoci je týmto u nás v okrese a možno i na Slovensku prvé, ktoré si stavia byty iba svojpomocou. Rozvoj družstevnej myšlienky nám ďalej 'umožní i vyhláška ministra financií z 28. apríla tohto roku o úprave v povoľovaní výnimiek, financovaní, úverovaní a kontrole družstevnej bytovej výstavby.
Myslím, vážené poslankyne a poslanci, že z týchto skúseností by sa mohli poučiť jednak vo Východoslovenskom kraji a najmä v Trebišovskom okrese, kde ako v poslednom okrese na Slovensku, nezmohli sa dosiaľ ani na jediné družstvo, ako aj v iných okresoch Slovenska, kde s organizáciou bytového družstevníctva zaostávajú. Majú v našom okrese sviežeho tatranského vzduchu otvorené dvere dokorán aj pre užitočnú výmenu skúseností. Túto si už konkrétne vymenili súdruhovia z ONV Spišská Nová Ves a Rožňava.
Individuálna bytová výstavba sa v našom okrese prevažne podieľa na riešení bytového problému. Veď z celkového počtu 5249 bytov, ktoré sa v našom okrese postavia v treťom päťročnom pláne sa drobnou bytovou výstavbou postaví 2586 bytov, čo je vyše polovice všetkých bytov.
Nesplnenie tejto formy výstavby v treťom päťročnom pláne v našom okrese by teda mohlo vážne ohroziť vyriešenie bytového problému do roku 1970. Je len prirodzené, že taký veľký rozsah individuálnej bytovej výstavby nesie so sebou celý rad sprievodných nedostatkov a problémov. Je to predovšetkým veľká rozostavanosť. K 1. júnu tohto roku máme v okrese rozostavaných 1165 rodinných domčekov, čo je viac než polovica bytov, ktoré sa plánujú dokončiť v celej päťročnici. V tomto roku plánujeme v okrese ukončiť 537 rodinných domkov.
Na zníženie rozostavanosti a hospodárnejšie využitie materiálov urobili sme v okrese opatrenia na zlepšenie dodávky základných stavebných materiálov na základe limitných listov vypracovaných jednotami - ľudovými spotrebnými družstvami podľa vydaných stavebných povolení, ktoré jednotám dáva v odpise odbor výstavby.
V tomto roku sme sprísnili i vydávanie stavebných povolení podľa individuálnej pripravenosti stavebníkov, s väčším použitím typových projektov. Výnimky požadujeme pre rázovité podtatranské obce, napríklad Ždiar, Osturňu a ďalšie v zmysle rajónu Vysokých Tatier.
Na riešenie bytového problému nadväzuje i vyriešenie likvidácie cigánskych osád. V Popradskom okrese žije celkom 1435 rodín cigánskeho pôvodu a počet obyvateľov cigánskeho pôvodu činí 10 037 osôb. Z celkového počtu obyvateľstva okresu je to 8,4 %. Na jednu rodinu pripadá v priemere 7 a pol osoby. V okre-se Poprad teda skoro každý 12 občan je cigánskeho pôvodu. Z tohto počtu rodín máme už 529 umiestených v obciach medzi ostatnými občanmi, avšak 906 rodín cigánskeho pôvodu žije ešte stále v cigánskych osadách a zväčša pod ľudskú dôstojnosť, Popradský okres je v oblasti Vysokých Tatier, kde turistika je veľmi rozšírená. Aj zahraniční hostia často navštevujú Vysoké Tatry, Pieniny, Červený Kláštor, Vyšné Ružbachy a pri tej prí-ležitosti fotografujú jednotlivé cigánske osady, ako napríklad v Nižných Ružbachoch, Vyšných Ružbachoch, Podhoranoch a inde. Toto nás núti, aby sme tomuto problému venovali zvýšenú pozornosť, čo, pravda, aj v okrese robíme.
V okrese máme ešte obce, kde je cez 50 % obyvateľov cigánskeho pôvodu, ako Nová Lesná a Forbachy. V obciach Toporec, Rakúsy, Krížová Ves, Spišské Bystré a inde občania cigánskeho pôvodu tvoria viac ako jednu tretinu obyvateľov obce.
Vyriešenie cigánskej otázky je nesmierne zložitý problém a jeho úplnú likvidáciu predpokladáme do roku 1980. Máme už teraz ťažkosti, pretože v obciach nášho okresu nemáme toľko stavebných pozemkov, aby sme mohli umiestiť 906 rodín cigánskeho pôvodu plus 10 % prírastok, aby boli doslovne pomiešané s ostatnými občanmi a na pokraj obce ich nechceme umiesťovať, pretože tým by sme len presunuli cigánske osady celkom bezprostredne k obciam a ich rýchla prevýchova by nebola zaručená.
Preto dávam na uváženie Slovenskej národnej rade, či by nebolo správne urobiť také opatrenie, aby asi 500 rodín cigánskeho pôvodu z okresu Poprad bolo presťahované do iných okresov a krajov v republike, kde nieto občanov cigánskeho pôvodu a kde by bola zaručená ich rýchla prevychová.
Vychádzame tiež z toho, že skoro jedna tretina občanov cigánskeho pôvodu je zamestnaná mimo okresu Poprad v rámci celej našej republiky. V okrese Poprad sme zrušili cigánsku osadu Miklušovce v obci Hôrka. Pre 21 rodín sme z tejto osady vyhliadli konfiškované domy v správe národných výborov, ktoré sa vhodnou generálnou úpravou prispôsobili ubytovaniu v rozptyle v niektorých obciach.
Ostatná nutná vybavenosť bola taktiež zabezpečená starostlivosťou okresného národného výboru.
V najbližšom období plánujeme podľa harmonogramu vykonať likvidáciu cigánskych osád 13 rodín v kúpeľnom prostredí Nižných Ružbachov a v obci Podhorany.
Len v krátkosti by som sa chcela zmieniť o kvalitatívnej stránke bývania. Ako to ukázala celoštátna diskusia o bývaní, organizovaná i na území okresu pri budovaní nových sídlisk, zaostávame v skorej kompletizácii občianskej vybavenosti sídlisk, a to v distribučnej sieti, v službách obyvateľstvu, zdravotníckych, kultúrno-osvetových a športových zariadeniach, výstavbe inžinierskych sieti, ako sú cesty, vodovody, kanalizácia, okrem toho zaostávame vo včasnom odstraňovaní kolaudačných závad a vo vlastnom vykonávaní úprav celkového prostredia.
V poslednom čase i na tomto úseku dochádza k zlepšeniu. Príkladne si počínal napríklad Miestny národný výbor vo Svite, kde zásluhou dobrej organizácie a pomoci uličných výborov aktívne zorganizovali občanov na úpravu sídliska. Ich pričinením sa na sídlisko vo Svite navozilo na jar tohto roku 4000 m3 zeminy, ktorú občania rozhrnuli, vyhrabali a osiali trávou. V niektorých častiach vysadili kvety. Celkove na sídlisku upravili cca 4500 m- verejných a vnútroblokových plôch. Podobne iniciatívne si počínali i MNV v Starom Smokovci na sídlisku Pod Lesom a MNV v Kežmarku. Starostlivosť o zlepšenie prostredia na sídlisku v Poprade sa však rozhýbala iba v poslednom čase.
Možno povedať, že celonárodné úsilie o zlepšenie vonkajšieho vzhľadu sídlisk dostáva sa na živú pôdu i u funkcionárov národných výborov a občanov sídlisk i v Popradskom okrese. A o to nám tiež musí ísť, veď stojíme za slovom "Budovať nielen lepšie, rýchlejšie a lacnejšie, ale i krajšie". (Potlesk.)
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslankyni Peštovej za prejav.
Ďalej sa do rozpravy prihlásil poslanec Jozef Dočkal.
Dávam mu slovo.
Poslanec Dočkal:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Bytová výstavba má neobyčajný význam pre Bratislavu, pre jej budúci vývoj. V našej socialistickej republike viac ako v minulosti stáva sa Bratislava strediskom politického a hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života, rastie jej medzinárod-ný význam. A preto, aby mohla uspokojivo plniť toto svoje významné poslanie, treba jej výstavbe venovať mimoriadnu pozornosť.
Dedičstvo minulosti, pokiaľ ide o bytový fond Bratislavy, nie je nijako radostné, potešujúce. Byty v domoch postavených do roku 1918 sú nekvalitné, nijako nezodpovedajú požiadavkám pracujúcich. Od roku 1919 do roku 1938 sa situácia o niečo zlepšila, postavilo sa asi 8270 domov, no obývať kvalitnejšie byty v nich mohli si dovoliť iba majetnejšie vrstvy meštianske, pre pracujúceho človeka však boli nedostupné.
Za vojny, od roku 1939 do roku 1944 postavili v Bratislave asi 1430 domov, no situácia v prospech pracujúceho človeka sa nijako nezmenila. Tento človek síce budovy staval, ale bývať musel tak, že to bolo často pod ľudskú dôstojnosť.
Do roku 1944 mala Bratislava asi 16 000 domov, no vzhľadom na počet obyvateľov, asi 150 000, bytový fond nijako nepostačoval, nevyhovoval. A vojnové udalosti priniesli ďalšie jeho zhoršenie. Bolo teda treba vyvinúť neobyčajné úsilie, aby sa bytová situácia v Bratislave zlepšila, a to tým viac, že počet jej obyvateľov neprestajne vzrastal.
V roku 1948 mala Bratislava 184 000 obyvateľov a v roku 1960 stúpol ich počet už na 268 000. Ročný prírastok obyvateľstva Bratislavy v rokoch 1950-1957 dosahoval 3000-4000 osôb, v posledných rokoch poklesol a bol okolo 2000 osôb. Do Bratislavy sa prisťahovalo asi 41000 osôb a od roku 1956 sa imigrácia ustálila na ročnom priemere 4000 osôb. Počíta sa, že do roku 1980 zvýši sa počet obyvateľov o ďalších 14,9 %.
V roku 1950 mala Bratislava 47 621 bytov a v roku 1960 už 62 500; to znamená, že ich počet sa zvýšil o vyše 31 %. Pravda, počet obyvateľstva sa za ten čas zvýšil o 36 %, čo znamená, že bytová situácia v meste sa podstatne zhoršila. Najlepšie sa to ukáže, ak porovnáme priemerný počet bytov na obyvateľa na Slovensku a osobitne v Bratislave. V roku 1950 pripadalo na Slovensku na jeden byt 4,03 obyvateľov, v Bratislave 4,15; v roku 1956 na Slovensku 4,08, v Bratislave 4,57; a v roku 1960 na Slovensku 3,93, v Bratislave 4,29. Pravda, v Bratislave je značný počet prechodne ubytovaných, najmä študentov, no ak by sme odrátali tých 7000 vysokoškolákov, i tak by v Bratislave pripadalo na jeden byt 4,17 obyvateľov.
Od roku 1945 postavilo sa v Bratislave asi 19 420 bytových jednotiek, nerátajúc do toho, pravda, individuálnu bytovú výstavbu. Nesporne, je to pekný kus práce, budovalo sa obrovským, v minulosti nikdy nevídaným tempom, i kvalita odovzdávaných objektov sa stále zlepšovala, no jednako pre rastúcu Bratislavu to všetko nepostačuje.
Preto v tretej päťročnici bytová výstavba sa sústredí v sídliskách, kde v štátnej, družstevnej a podnikovej výstavbe sa postaví 16 510 bytových jednotiek. Okrem toho individuálnou výstavbou sa získa ďalších 600 bytových jednotiek. To všetka bytovú situáciu v meste podstatne zlepší. Hustota obyvateľstva z doterajších 4,29 poklesne v roku 1965 na 3,7 na bytovú jednotku.
V minulosti, pravda, vyskytovali sa aj isté nedostatky v organizácii a práci stavebníctva. Mnohé z týchto nedostatkov sa však podarilo odstrániť, prípadne ich odstránenie sa pripravuje. Tak projektanti vítajú chystanú novelizáciu zákona číslo 152 z roku 1958, ktorá má odstrániť doterajšiu roztrieštenosť umožňujúcu dodávateľom tlačiť na projektantov, aby robili veci, s ktorými sa prípadne nestotožňujú. Projektanti očakávajú, že v budúcnosti sa neskončí ich investičná úloha vypracovaním projekcie, ale odovzdaním stavby. Väčšej zodpovednosti sa neobávajú, naopak si sľubujú, že ich väčšia právomoc bude len na prospech veci. Keď napr klad uvidia nekvalitné stavanie alebo nevyhovujúci materiál, budú môcť práce na stavbe zastaviť, a tak predísť väčším škodám. Dožadujú sa aj sústavných konferencií všetkých dodávateľov zainteresovaných na výstavbe, najmä chemického priemyslu. Tento priemysel síce chce pomôcť, ale nevie vždy, čo stavebníctvo potrebuje. Užšia spolupráca medzi hutníctvom, chémiou a stavebníctvom je prepotrebná, neosvedčuje sa však na báze výskumných ústavov; tie ostávajú v závese, za realitou.
Dnes sa v Bratislave na všetkých sídliskách usilovne, a čo treba vyzdvihnúť, radostne pracuje, prípadne už aj býva. Keď sa spýtate robotníka, ako sa mu pracuje, odpovie vám s úsmevom, že dobre, že je spokojný. Nuž, ako by aj nie, keď si zarobí, ak je výpomocný okolo 6 Kčs za hodinu, ak je odborník až 10 Kčs za hodinu. A keď sa spýtate toho šťastlivca, ktorý v sídlisku už býva, ako sa mu tam žije, počujete len slová nadšenia: "Výborne, nikdy som tak dobre nebýval, s mojím doterajším bytom sa to vôbec nedá porovnávať!" A tomu sa netreba čudovať, veď byty v nových sídliskách sú všade svetlé, dostatočne vetrané, majú všetky potrebné vnútorné náležitosti, majú balkóny, prípadne loggie, skrátka je naozaj radosť tam bývať. Len jednu maličkosť by som tu odporúčal: aby nábytkový priemysel nedodával komplety pre predizby a kuchyne, ale nakoľko možno jednotlivé kusy podľa vôle dodávateľa.
No, ako slnko nie je bez tieňa, ani sídliská v Bratislave nie sú bez tieňov, bez chýb a nedostatkov. A tie uvidíte hneď pri vstupe do vnútroblokových priestorov: všade prach a špina, neupravenosť a neporiadok, kde tu pohodený stavebný materiál, kde tu neodvezené zeminy. Vyzerá to, akoby si obyvatelia sídlisk na