akarjuk. A gümokór elfojtásának tervét minden mezogazdasági üzem számára kidolgozták, s ez két fontos alapelven nyugszik, mégpedig: a gümokóros állatokat el kell különítenünk az egészségesektol, s a borjak és nóvendékmarha nevelését a fertozött állatiktól távol kell folytatnunk. Ezekre az alapelvekre kapcsoló-dik a többi probléma megoldása is. mint például a borjak itatása egészségileg kifogástalan tejjel, kifutók és legelok létesítése, a gazdasági kérdések megoldása, a fertotlenítés, a fertőzött környezetben dolgozó állatgondozók egészségének védelme, stb.
Immár elmondhatjuk, hogy a gümokór felszámolásának kérdése majdnem valamennyi állattenyésztési dolgozó közös ügyévé vált. Ez esztendo elso negyedében a tehenek fertozöttsógét 1,6 százalékkal mérsékeltük. Joggal feltételezzük, hogy az év végéig a szarvasmarha gümokóros fertozöttségét 5.5 százalékkal és a tehenek fertozöttságét 4 százalékkal csökkenijjk. Igyekezetünk fokénl az egészséges növendékmarha felnevelésére irányul, mivel a tehenek nagy százalékát vagyunk kénytelenek kiselejtezni vágóhídi célokra, ezeket viszont egészséges üszokkel keil potol-nunk.
A másik komoly egészségügyi probléma járásunkban a szarvasmarha fertozo elvetélése, amelyet - ugyancsak Csehszlovákia Kommunista Pártja Központi Bizottságának februári határozata értelmiben - az egész ország területén 1964 végéig kell fölszámolnunk. Miután járásunkban az állami gazdaságok 23 farmján, továbbá az EFSZ-ek 8 farmján és a szocialista szektor 2 más farmján találunk fertozo elvetélésben szenvedo szarvasmarhát, amelyek száma együtt 13 664 darabot tesz ki, ami a járási szarvasmarhaállemány 26,8 százalékának felel meg, ezekből az adatokból láthatjuk, hogy milyen nagy feladatok várnak ránk a legközelebbi esztendokben, ha biztosítani akarjuk a szarvasmarhatenyésztés komplex fejlesztését. Viszont az említett alapveto egészségügyi kérdések megoldása nélkül nem juthatunk elobbre.
Feladataink teljesítésének elokészítéseként mindenekelott az egészséges állományok mielobbi kialakítására törekszünk, s persze ezt a munkát az egészséges borjak felnevelésével kezdjük. Ebben a munkában nagy segítséget jelent számunkra a borjak itatásos nevelése, éspedig egalizált tejjel. A galántai járásban ezt egyelore kísérletileg végezzük, mégpedig a köztársaság néhány további járásával együtt, s ma már bizenyos fokig értékelhetjük is ilyen irányú munkánkat. A 2 százalékos zsírtartalmú egalizált tejjel, amelyet pasztorözés után 1,25 koronás kedvezményes áron a galántat tejüzemtol kapunk, egyelőre 585 borjút itatunk, mégpedig a selicei, Horné Saliby-i, Dolné Saliby-i, trsticei, kosútyi, matúškovói, šintavai, topol'nicai EFSZ-ekben és sládkovičovói cukorgyár két gazdasági udvarában. Az 1961-es esztendo végé[g további fóldművesszöve kezetek és állami gazdaságok is csitla-koznak ehhez az akcióhoz. Meg kell azonban mondanunk, hogy ha a borjakat egalizált tejjel itatjuk, föltétlenül be kell tartanunk az itatásra vonatkozó útmutatásokat, főként ami a tej egészségügyi követelményeire, hőmérsékletére és kezelésére vonatkozik.
Az a célunk, hogy minél több szopós borjú egalizált tejet igyék. Ez a nevelési mód ugyanis gazdaságilag rendkívül elonyös, s ugyanakkor nálunk eddig semmilyen komolyabb egészségügyi zavart nem okozott. Továbbtmenoleg az egalizált tej itatásával számottevo teljes tejet takarítottunk meg, úgyhogy az egalizált tej itatásának kezdete óta, vagyis ez év március 21-tól május 10-ig annyival több teljes tejet küldhetünk piacra, amennyi ösz-szesen 113 497 zsíregységnek felel meg. Az állategészségügyi szolgálat az egalizált tejjel itatott borjakat szüntelenül ellenőrzi, s az előforduló hiányosságokra haladéktalanul felhívja figyelmünket. Mondan:m sem kellene, hogy az egalizált tejjel végzett borjúnevelés megköveteli a borjú jobb gondozását, a tej körültekintő kezelését és - még egyszer hangsúlyozom - az állatgondozók fokozott munkafegyelmét. Ahol a gondozott borjak egészségi állapota bizonyos kilengéseket mu atott, ott mindig a gondozás módja ellen eshetett kifogás, viszont ellenkezoleg: ahol a borjakra megfelelő figyelmet fordítottak, ott nem maradtak el a jó eredmények, a borjak szépen gyarapodtak és egészségi állapotuk is kitúnónek bizonyult, örvendetes tény, hogy az ilyen módon felnevelt borjak, ha biztosítottuk elkülönített nevelésüket, mentesültek a gümökóros fertőzéstől.
Említettem már, hogy állataink termelékenységének fontos tényezője a jó takarmányalap. Járásunkban ez ido szerint az évelő takarmányok termesztése számára a szántóterület 16,1 százalékát biztosítjuk. Ügy gondolom, ez nagyon kevés arra, hogy erről a területről az egész évi szükségletet fedezhessük. Változatlanul hiányzik nálunk a legfontosabb takarmányféleség, éspedig az, amely a fehérjeszükségletet fedezhetné. Elsosorban a lucernáról és lóheréről van szó. Egész sor EFSZ-ben az évelő takarmányokat még kisebb területen termesztik, mint az előbb említett járási átlag. Például a nededi EFSZ-ben csak a szántóföld 6,7 százalékán, a vlčany-i EFSZ-ben a szántók 11 százalékán termesztenek évelő takarmányokat. Reánk vár az a feladat, hogy a legrövidebb idon belül megoldjuk ezt az igen komoly kérdést. Azt ajánlottuk, hogy a hereféléket a szövetkezetek egyéb fehér-jés növényekkel (hüvelyesekkel, szudáni fuvel stb.) pótolják és a leghatározottabban korlátozzák nyár idején a zöldhere etetését. A takarmánytermelésben fokozatosan áttérünk a betakarítás és tartósítás új módszereire. Foleg a kaszálás gépesítésére, a mesterséges utánszárításra stb. gondolok. Noha ezen a téren bizonyos javulás észlelhető, s annak ellenére, hogy azok közé a járások közé tartozunk, amelyek idén az elsők között végezték el a takarmányok betakarítását, mindezek ellenére a takarmánytermesztésben nehezen haladunk előbbre. A kedvezotlen idojárás idén ismét megtanított bennünket arra, hogy a takarmányok új betakarítási technikájának kérdése még mindig nem került az ot megillető helyre.
A szarvasmarhatenyésztés jövedelmezoségének biztosítása érdekében igyekezetünk arra is kiterjed, hogy úgynevezett farmtáji legeloket és kifutókat is létesíthessünk. Itt az ideje, hogy állatainkat végre kiszabadítsuk életfogytiglan tartó börtönükbol, az istállókból, s olyan természeti körülményeket nyújtsunk nekik, amilyeneket körzetünkben számukra biztosíthatunk. Az új technológia rendszeresítése is erre az útra vezet, ezt a célt szolgálja a növendékmarha vagy a tehenek nyitott istállózása. A galántai járás kezdeményezoleg érvényesiti a nyitott istállózás elonyeit, jollehet nem mindenütt tartják be a takarmány minoségével és mennyiségével szemben támasztott összes követelményeket, nem mindenütt tartják be azokat az elveket sem, amelyek megkövetelik a szarvasmarha egészséges istállózását, az állandó kifutók létesítését, a fekvohelyek kellő hőmérsékletét stb. A járás területén a növendékmarhát 35 tenyészetben, a teheneket pedig 11 tenyészetben istállózzák nyitottan. De sok más tenyészetben épülnek már az új nyitott istállók. A legfőbb hiba, amellyel járásunkban a nyitott istállózás körül találkozunk, hogy állattenyésztőink alábecsülik a nyitott istállőzás problémáinak komplex értelmezését. ĺgy van ez például a Pokrok EFSZ-ben, amely a közös istállóban helyezte el mind az egészséges, mind a gümőkóros üszoket, s így az egészséges állatokat is kitették a közvetlen fertozés veszedelmének. Vagy említsük meg például a Kráľová nad Váhom-i szövetkezetet, ahol a takarmányozás megszervezése, a gondozás és a trágyakihordás épp olyan kezdetleges, mint megelőzőleg, s persze, ilyen és hasonló esetekben a nyitott istállózás hatékonysága nem mutatkozhat meg, s ezt nem is várhatjuk.
Röviden igyekeztem felvázolni síksági galántai járásunk szarvasmarhatenyésztésének legfobb problémáit. Meggyozodésem, hogy azokat a nehézségeket, amelyekkel most még találkozunk, sikerül legyoznünk. Mindent elkövetünk, hogy a járásunk részére ezen a téren előírt termelési terveket lerövidített határidoben teljesítsük, s elősegítsük átvinni az életbe ezt a jelmondatot: Négy év alatt az ötéves tervet! (Potlesk.)
(Slovenský preklad reči, poslanca Karola T o ma š k o v i č a :)
Okres Galanta ako prevažne poľnohospodárska oblasť zaujíma na Slovensku v živočíšnej výrobe dôležité miesto. Hlavnému odvetviu živočíšnej výroby - chovu hovädzieho dobytka - prikladáme preto v našom okrese zaslúžený význam. Od rozvoja chovu hovädzieho dobytka v značnej miere závisí plnenie výrobných úloh celej živočíšnej výroby. Pokladám preto za potrebné zmieniť sa aspoň v krátkosti o ťažiskovej problematike, týkajúcej sa chovu hovädzieho dobytka v našom okrese, jeho rozvoja v najbližších rokoch, spomeniem klady a nedostatky, ktoré na tomto úseku u nás jestvujú.
V našom okrese určuje tretí päťročný plán v porovnaní so skutočnosťou roku 1960 zvýšiť stavy dobytka do roku 1965 o 6662 kusov, z toho kráv o 3381 kusov. V tom istom období počíta sa s podstatným vzrastom výroby jatočného dobytka, jatočných teliat a mlieka. Tieto úlohy predpokladajú venovať všestrannú starostlivosť rozvoju chovu hovädzieho dobytka, a to počnúc starostlivosťou o krmovinovú základňu cez zlepšovanie plemien a likvidovanie jestvujúcich nákazlivých chorôb po rýchle zavádzanie a zdokonaľovanie novej technológie. Vo svetle úsilia skrátiť tretí päťročný plán o jeden rok, o čo sa aj u nás usilujeme, vystupuje náročnosť úloh, ktoré stoja pred nami ešte vypuklejšie.
Súčasná situácia v chove hovädzieho dobytka u nás ukazuje, že sa nedostatočne plnia hlavne úlohy v stavoch kráv. Plán stavov k 1. IV. 1961 sa plní na 99 % pri hovädzom dobytku a len na 91 % pri kravách. To predstavuje k 1. IV. manko vyše 2000 kusov kráv.
Plánované zvýšenie stavov včítane kráv je však plne reálne a zodpovedá našim priemerným možnostiam. Pri plánovanej pôrodnosti 16 460 teliec v roku 1961, pri správnom odchove a pri ročnom vyraďovaní kráv do 14 % stavu plánované úlohy by sme mali dosiahnuť. Odchov teliat je - ako je všeobecne známe - prvým predpokladom pre rozšírenie stavov. Podľa výsledkov v odchove teliat za I. štvrťrok 1961 sa vo všetkých sektoroch odchovalo 19,6 teliat, z toho na štátnych majetkoch 19,9 kusov a na JRD 19,3 kusov.
Dôležitý ukazovateľ pri hodnotení perspektívy zvyšovania stavov kráv je telenie jalovíc. V našom okrese sa na 100 kráv otelilo v I. štvrťroku 1961 6,9 jalovíc. Predpoklad pre ďalší vývoj v roku 1961 nám dáva množstvo pripustených jalovíc v poslednom štvrťroku 1960 a v I. štvrťroku 1961, a to preto, lebo v tomto období pripustené jalovice sa ešte v tomto roku otelia a prevedú do stavu kráv. V spomínanom období sa pripustilo v okrese 2601 jalovíc. Pri predpokladanej 80 percentnej pôrodnosti jalovíc možno očakávať, že toho roku prevedieme do stavu kráv vyše 2000 jalovíc. Ani s týmito výsledkami nemôžeme byť spokojní a sme si plne vedomí toho, že ak chceme zabezpečovať zvyšovanie stavov a ozdravovanie stád od maštaľných nákaz, musíme venovať sústredenú pozornosť pripúšťaniu jalovíc a dosiahnuť v tomto smere podstatné zlepšenie.
Stavy sú v jednotlivých sektoroch rozmiestené tak, že v socialistickom sektore sa nachádza už 91,7 % stavov hovädzieho dobytka a 86,2 % stavov kráv.
Čo do husto ry hovädzieho dobytka patrí okres Galanta medzi popredné okresy na Slovensku. Hustota zvierat sa pohybuje na 100 ha v priemere 60,5 kusov, pričom najväčšie družstvá, ako napríklad Dolné Saliby, majú až 86 kusov hovädzieho dobytka na 100 ha, z toho kráv 31,8 kusov. Medzi jednotlivými družstvami ešte stále jestvuje dosť veľká nevyrovnanosť v hustote dobytka, napríklad JRD Neded má na 100 ha poľnohospodárskej pôdy 48,1 kusov hovädzieho dobytka, kráv len 16,6 kusov, JRD Teše-díkovo 40,8 kusov hovädzieho dobytka, z toho kráv 22,2 kusov, takže v tomto smere bude našou úlohou v najbližších rokoch zaťažiť celú pôdu rovnomerne dobytčími jednotkami.
Ak majú byť naše zvieratá vysoko úžitkové, musia byť v prvom rade zdravé. Tohto momentu sa chcem dotknúť trošku obšírnejšie, lebo je to oblasť, ktorá sa doteraz ešte stále prehliada a v zvyšovaní produkcie plnohodnotných potravín živočíšneho pôvodu predstavuje veľké rezervy. Zo zdravotnej stránky existujú v okrese Galanta vážne problémy. 45,4 % z ceľkového stavu hovädzieho dobytka je napadnuté tuberkulózou. Pri kravách je percento zamorenia ešte vyššie a dosahuje 67,4 %. Najhoršia situácia je v chovoch na štátnych majetkoch, kde je postihnuté tuberkulózou 78,3 % stavu kráv. Toto vysoké zamorenie predstavuje veľmi vážnu prekážku pre ďalší rozvoj úžitkovosti a zvyšovanie stavov hovädzieho dobytka, pretože likvidovať tuberkulózu prakticky znamená odsunúť všetky postihnuté zvieratá po ich aspoň čiastočnom hospodárskom využití na jatočné ciele.
Uznesenia pléna ÚV KSČ z februára t. r. uložilo utlmiť tuberkulózu hovädzieho dobytka v našom štáte do konca roku 1968. Hoci plánovitejší boj proti tuberkulóze sa začal aj v našom okrese už pred niekoľkými rokmi a vykonali sa prvé opatrenia na jej postupnú likvidáciu, predsa v súvislosti s takýmto skráteným termínom vyvstal pre okres Galantu veľmi vážny problém - vyrovnať sa s tuberkulózou v skrátenom čase pri takom vysokom percente zamorenia, ako som uviedol. Pritom sme postavení pred problém likvidovať tuberkulózu bez narušenia stavov hovädzieho dobytka, naopak pri urýchlenom ozdravení súčasne stavy zvyšovať. Plány tlmenia tuberkulózy pre každý poľnohospodársky závod sú vypracované, pričom sú založené na dvoch hlavných zásadách tlmenia, a to na oddelení tuberkulóznych zvierat od zdravých a na odchove teliat a mladého dobytka oddelene od nakazených zvierat. Na tieto zásadné otázky nadväzuje riešenie ostatných problémov, ako napájanie teliec zdravotne bezchybným mliekom, zriaďovanie výbehov, pasienkov, riešenie ekonomických problémov, dezinfekcia, ochrana pracujúcich v zamorenom prostredí atď.
Dnes môžeme povedať, že otázka tuberkulózy sa stala spoločnou vecou takmer všetkých pracujúcich v živočíšnej výrobe. Za prvý štvrťrok tohto roku sme znížili zamorenie kráv o 1,6 %. Je predpoklad, že do konca roka znížime tuberkulózu hovädzieho dobytka o 5,5 % a kráv o 4 %. Našou snahou je odchovávať hlavne mladý zdravý dobytok, pretože veľké percento kráv sme nútení vyraďovať na jatočné ciele a nahrádzame ich zdravými jalovicami.
Druhý vážny zdravotný problém v našom okrese je brucelóza hovädzieho dobytka, ktorá má byť tiež podľa uznesenia februárového pléna ÚV KSČ zlikvidovaná celoštátne do konca roku 1964. Keďže v našom okrese je toho času 23 fariem štátnych majetkov, 8 fariem JRD a dve farmy ostatného verejného sektoru zamorených brucelózou a v týchto farmách sa spolu nachodí 13 664 kusov hovädzieho dobytka, t. j. 26,8 % z celkového stavu hovädzieho dobytka v okrese, vidíme, aké veľké úlohy stoja v najbližších rokoch pred nami, keď chceme zabezpečiť komplexný rozvoj chovu hovädzieho dobytka. A bez riešenia týchto zásadných zdravotných otázok by sme sa nepohli dopredu.
Prípravou na plnenie týchto úloh je u nás v prvom rade starostlivosť o rýchly obrat zdravého stáda, pričom začíname samozrejme od odchovu zdravých teliec. Pritom nám je veľkým pomocníkom aj napájanie teliec egalizovaným mliekom. Okres Galanta vykonáva túto akciu zatiaľ pokusne ešte s niektorými ďalšími okresmi v republike a dnes už môžeme podať isté zhodnotenie tejto akcie. Egalizovaným mliekom o tučnote 2 %, ktoré sa dováža po pasterizácii za zvýhodnenú cenu 1,25 Kčs z galantskej mliekárne, napájame zatiaľ 585 teliec na JRD Selice, Horné Saliby, Dolné Saliby, Trstice, Košúty, Matúškovo, Šintava, Topoľnica a na dvoch dvoroch cukrovaru Sládkovičovo. Do konca roku 1961 sa do tejto akcie zapoja ešte ďalšie JRD a štátne majetky. Treba vopred povedať, že predpokladom úspešného odchovu teliat používaním egalizovaného mlieka je bezvýhradné dodržiavanie návodu pre jeho skrmovanie, a to najmä hygienického a teplotného režimu mlieka a manipulácie s ním. Chceme, aby sa egalizované mlieko podávalo čo najväčšiemu počtu cicavých teliec. Pretože tento spôsob odchovu je veľmi výhodný zo stránky ekonomickej, pričom sa nevyskytovali u nás doteraz závažnejšie zdravotné nedostatky. Zvýšenie tržných množstiev mlieka, ktoré sa usporilo skrmovaním egalizovaného, a nie plnotučného mlieka pre teľce, predstavuje od začiatku skrmovania, t. j. od 21. marca tohto roku do 10. mája 1961, celkove 113 497 tukových jednotiek. Veterinárna služba akciu skrmovania egalizovaného mlieka sústavne sleduje a na nedostatky ihneď upozorňuje. Je samozrejmé, že spôsob odchovu egalizovaným mliekom vyžaduje veľkú starostlivosť o teľatá samotné, o ošetrovanie mlieka a - ešte raz zdôrazňujem - zvýšenú pracovnú disciplínu ošetrovateľov. Tam, kde došlo k istým výkyvom v zdravotnom stave ošetrovaných teliec, zistili sa vždy závady v spôsobe ošetrovania, naopak, kde sa odchovu teliec venuje náležitá starostlivosť, dosiahli sa dobré výsledky, tak v prírastkoch na váhe, ako aj v zdravotnom stave teliec. Potešiteľná je skutočnosť, že u takto odchovávaných kusov pri zabezpečení izolácie teliec nedochádza k ich nakazeniu tuberkulózou.
Spomenul som už, že dôležitým faktorom pre úžitkovosť našich zvierat je dobrá krmovinová základňa. V našom okrese máme toho času zabezpečené pre viacročné krmoviny 16,1 % ornej pôdy. Myslím, že je to príliš málo na to, aby sme mohli touto plochou kryť celoročnú potrebu. Chybuje nám stále hlavný druh krmiva, a to ten, ktorý nám kryje bielkovinnú potrebu. Je to v prvom rade lucerka a ďatelina. Je celý rad JRD, ktoré majú ešte menší podiel viacročných krmovín, ako je okresný priemer. Napríklad JRD Neded len 6,7 %, JRD Vlčany 11 % a pod. Bude našou úlohou vyrovnať sa v najkratšom čase aj s týmto veľmi vážnym problémom. Odporúčali sme nahrádzať nedostatok ďatelinovín náhradnými bielkovitými plodinami (strukoviny, sudanská tráva atď.) a radikálne obmedziť spotrebu zelených ďatelinovín cez leto. V dorábaní krmív postupne prechádzame na nové spôsoby zberu a konzervovania. Mám na mysli hlavne mechanizáciu kosby, umelé dosúšanie a pod. Vo väčšine obcí aj napriek istému zlepšeniu, a aj napriek tomu, že patríme medzi okresy, ktoré v tomto roku medzi prvými ukončili zber krmovín, sa však ťažko hýbeme týmto smerom vpred. Nepriaznivé počasie toho roku nás znovu poučilo o tom, že otázka novej techniky pri zbere krmovín ešte stále veľmi zaostáva.
Pre zabezpečenie rentability chovu hovädzieho dobytka vyvíjame úsilie tým smerom, aby sme zaistili aj plochy pre tzv. prífaremné pasienky a výbehy. Musíme naše zvieratá konečne oslobodiť z doživotného zajatia v maštaliach a dožičiť im také prirodzené podmienky, aké im v našej oblasti môžeme poskytnúť. Takouto cestou je aj zavádzanie novej technológie, či už vo voľnom ustajnení mladého dobytka alebo kráv. Okres Galanta v tomto smere iniciatívne využíva prednosti voľného ustajnenia, aj keď sa všade ešte nedodržiavajú všetky zásady kvality a množstva krmív, dodržiavania zdravotných zásad pri ustajňovaní dobytka, zriaďovania trvalých výbehov, utepľovania ležísk atď. V okrese je zavedené voľné ustajnenie mladého dobytka v 35 chovoch a kráv v 11 chovoch. Rozostavené sú voľné ustajnenia v mnohých ďalších chovoch. Najčastejší nedostatok, s ktorým sa pri existujúcich voľných maštaliach v našom okrese stretávame, je podceňovanie komplexného chápania problémov voľného ustajnenia. Prejavuje sa to napríklad na JRD Pokrok tým, že do spoločnej maštale umiestili tak zdravé, ako aj tuberkulózne jalovice, a tak vystavili nebezpečiu bezprostredného nakazenia aj zdravé kusy. Alebo na JRD Kráľová n/Váhom, kde spôsob organizácie kŕmenia, ošetrovania a odstraňovania hnoja zostal primitívny ako predtým, v takýchto a podobných prípadoch sa efekt voľného ustajnenia nemôže prejaviť a nemožno ho ani očakávali.
V krátkosti som načrtol hlavnú problematiku chovu hovädzieho dobytka v nížinnom okrese Galanta. Som presvedčený, že ťažkosti, s ktorými sa teraz stretávame, podaria sa nám úspešne prekonať. Pričiníme sa o to, aby sme výrobné plány stanovené pre náš okres aj na tomto úseku splnili v skrátených termínoch, a tak pomohli uskutočniť do života heslo "Päťročnicu za 4 roky". (Potlesk.)
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslancovi Tomaškovičovi za prejav. Ďalej prehovorí poslanec Viliam Mészáros. Dávam mu slovo.
Poslanec Mészáros:
Náš okres Dunajská Streda patrí medzi produkčné okresy v poľnohospodárskej výrobe. Socializáciu poľnohospodárstva sme ukončili na 100 % ešte v roku 1958. Ukončením socializácie sa vytvorili hlavné podmienky na rozvoj poľnohospodárskej výroby. Do roku 1960 vzrástla tržná produkcia v JRD na 4284 Kčs na 1 ha, hodnota základných prostriedkov vzrástla počas druhej päťročnice o 58 % a dosahovala v roku 1960 7060 Kčs na 1 ha. Stavy hovädzieho dobytka vzrástli do konca roku 1960 na 62,7 kusov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy a stavy kráv na 25,3 kusov. Tržná produkcia mlieka v roku 1960 bola 490 litrov na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, mäsa celkom 209 kg, z toho bravčového mäsa 128 kg.
Dosiahnutý rozvoj výroby, ale hlavne list ÚV KSČ a uznesenie celoštátnej konferencie KSČ boli veľkým podnetom na odkrývanie rezerv a mobilizáciu všetkých síl na splnenie a prekročenie úloh v tretej päťročnici. Tieto dôležité dokumenty podnietili všetky JRD a štátne majetky v okrese k socialistickej súťaži o predčasné splnenie tretieho päťročného plánu. Celookresný socialistický záväzok splniť tretiu päťročnicu v skrátenom termíne prijalo 69 JRD a 4 štátne majetky. Záväzok je podložený 73 kolektívnymi a 586 individuálnymi záväzkami. V rastlinnej výrobe socialistické záväzky sú zamerané na zvyšovanie hektárových výnosov, a to do roku 1965 takto:
pšenica |
29,9 q |
jačmeň |
29,8 q |
kukurica na zrno |
42 q |
kukurica na siláž |
482 q |
cukrová repa |
390 q. |
V živočíšnej výrobe socialistický záväzok je zameraný na zvyšovanie stavov hlavne hovädzieho dobytka a kráv, na zvyšovanie úžitkovosti. Plánovaná intenzita hovädzieho dobytka vo výške 76,6 kusov a intenzita kráv 29,2 kusov na 100 ha sa dosiahne už v roku 1964. Prekročením plánovaných stavov a zvýšením úžitkovosti dosiahne sa tržná produkcia na 1 ha v roku 1964 takto:
mäso celkom |
230 kg |
mlieko |
627 litrov |
vajcia |
301 kusov |
Plnenie úloh v tomto roku však ukazuje, že mnohé JRD a štátne majetky neurobili všetky opatrenia, aby úlohy tretej päťročnice sa plnili hneď od začiatku. Tak napríklad dodávky mlieka k 10. júnu 1961 sa plnia len na 94,2 %, dodávky bravčového mäsa na 98,9 %, vajíčka na 93,2 %. Podobne na všetkých JRD nevytvorili sa podmienky na dosahovanie vysokých hektárových výnosov. V jeseni minulého roku nepohnojila sa celá plocha pod cukrovú repu a kukuricu, preto 4500 ha sa oralo a hnojilo maštaľným hnojom až na jar tohoto roku. Tu musím pripomenúť, aby strojársky priemysel už konečne vyrobil potrebné množstvo takých rozmetadiel maštaľného hnoja, ktoré by mali dobrý výkon, netrpeli poruchami, lebo mechanizovať rozmetávanie maštaľného hnoja treba, pretože je to práca namáhavá, vyžaduje mnoho ľudí a keď ich je nedostatok, potom sa stáva, že pre nával iných prác maštaľný hnoj sa nestačí v jeseni rozmetať.
Podobne neplní sa úloha vo výrobe kompostov. V roku 1961 má sa v okrese vyrobiť 213 000 m3 kompostov. Polrok je už takmer za nami a úloha je splnená na 49 %.
Mnohé JRD, ako napríklad Šamorín, Macov, Štvrtok na Ostrove, Mliečno, Janíky a ďalšie nevytvorili si na uplynulé zimné obdobie potrebné zásoby krmív hlavne jaderných a sena. V dôsledku toho kŕmna bilancia v tomto roku bola krytá v jaderných krmivách v okrese len na 52,5 %, v sene 41,6 %, a v okopaninách 52,2 %. Keď sme zisťovali príčiny takého veľkého nedostatku krmív, zistili sme, že jednou z príčin nedostatku bolo zlé hospodárenie s krmivami. Na mnohých JRD veľké množstvo krmív bolo rozdelené na naturálie. Na jednu pracovnú jednotku sa vydávalo 2,5 - 3 kg zrnín. Na JRD šamorín, Štvrtok na Ostrove jaderné krmivá zo spoločných fondov unikli aj tým, že zber kukurice robili za 8. čiastku. V dôsledku toho, že funkcionári mnohých JRD povolili vydávať vysoké dávky naturálií a tiež zber kukurice za istú čiastku výnosu, zásoby krmív sa nevytvorili a potom sa stávali prípady, že správy JRD si museli vypožičiavať jaderné krmivá od členov ako napríklad na JRD Janíky, Šamorín, Macov atď. Podobne veľkým nedostatkom pri zaisťovaní krmív je nízke percento viacročných krmív, ktoré sa pestujú v tomto roku len na ploche 14,4 %.
Uvedené ako i ďalšie nedostatky, ktoré brzdia plnenie úloh sme rozobrali na okrese a tiež na JRD a na ich odstránenie robíme opatrenia, hlavne tieto:
Veľkú pozornosť venujeme úprave vodného režimu v pôde, a to odvodňovaním a závlahami. V priebehu tretej päťročnice plánujeme odvodniť 1109 ha a zavlažovať 9200 ha pôdy. Na vykonanie týchto prác v okrese máme založené 2 melioračné družstvá, v ktorých je združené 47 JRD, t. j. 71 % z celkového počtu JRD. Zvyšujúce JRD zapojíme do melioračných družstiev do konca tohto roku. Melioračné družstvá už v tomto roku vykonajú práce na zlepšenie pôdneho fondu v hodnote za 3 635 000 Kčs. Zvýšenú pozornosť budeme venovať i využívaniu pôdy a to tým spôsobom, že na 13 % plochy budeme zberať dve úrody do roka.
Mimoriadnu pozornosť venujeme krmovinovej základni. Na tomto úseku robíme celý rad organizačných opatrení. Už v tomto roku zabezpečíme pestovanie kukurice na ploche 28,7 % a do roku 1965 plochu kukurice zvýšime na 30 %. Rovnako robíme opatrenia na zvýšenie výmery viacročných krmív, ktorých výmeru do roku 1965 zvýšime z terajších 14,4 % na 22 %. Pritom zabezpečíme hektárový výnos kukurice na zrno 42 q, kukurice na siláž 486 q a sena z viacročných krmovín 64 q.
Veľkú pozornosť venujeme silážovaniu, hlavne výrobe špeciálnej siláže, s ktorou máme veľmi dobré výsledky pri kŕmení ošípaných. Osvedčila sa predovšetkým na tých JRD, kde bol nedostatok jaderných krmív.
Pri zabezpečovaní krmovín okrem agrotechnických opatrení už teraz vykonávame organizačno-politické opatrenia, pomocou ktorých dosiahneme to, že naturálie členov JRD znížime na minimum. Vo všetkých JRD zavedieme samozásobiteľské dávky chlebového obilia, a to 250 kg na jednu osobu, kŕmne obilie sa vydávať nebude. Znížime počet chovaných zvierat u členov JRD a napríklad dojnice u členov do konca roku 1961 sa -úplne zlikvidujú. Na tomto úseku sme už dosiahli výsledky na mnohých JRD. Opatreniam na zníženie stavov zvierat u členov venujeme veľký dôraz, lebo znížením stavov zvierat znížia sa i požiadavky na naturálie.
Jaderné krmivo sa bude skrmovať len vo forme kŕmných zmesí. Na ten cieľ máme v okrese vybudované 4 miešárne krmív. Obsah bielkovín v kŕmnych dávkach zvyšujeme pomocou výroby kvasničných krmív. Mnohé naše JRD kvasničné krmivo si vyrábajú doma vo vlastných výrobniach. Musím povedať, že s ďalším rozširovaním výroby kvasničného krmiva nemáme problémy, lebo výsledky s jeho skrmovaním urobili veľmi dobrú propagáciu.
V živočíšnej výrobe hlavnú pozornosť venujeme rozvoju chovu hovädzieho dobytka. Robia sa opatrenia na zlepšenie zdravotného stavu. Máme vytýčenú úlohu a súčasne vykonávame i opatrenia, aby sme do roku 1965 znížili zamorenosť na TBC u hovädzieho dobytka najviac na 10 %. Pre splnenie tejto úlohy zamorený dobytok od zdravého izolujeme, teľatá odchovávame v zdravom prostredí a možno povedať, že na mnohých JRD a ŠM sme na tomto úseku dosiahli dobré výsledky. No, treba povedať, že sú JRD, ktoré zdravému odchovu teliat a mladého dobytka nevenujú potrebnú starostlivosť, ako napríklad JRD Vojka n/D, Eliašovce, Šamorín.
Veľkú pozornosť v našom okrese venujeme zavádzaniu novej techniky a technológie v rastlinnej i v živočíšnej výrobe.
V rastlinnej výrobe tohoto roku sme prikročili k najprogresívnejšiemu spôsobu mechanizácie poľných prác - k organizovaniu komplexných mechanizovaných čiat. Toho času máme v okrese zorganizovaných celkom 59 komplexných mechanizovaných čiat, čo predstavuje 328 špecialistov, ktorí touto metódou v roku 1961 obrobia 18 735 ha, t. j. 25 % z celkovej výmery pôdy v okrese. Každá čata sa skladá zo 4 až 7 ľudí, ktorí majú pridelené 300-500 ha pôdy. Všetky práce na tejto ploche vykonávajú pomocou pridelených mechanizmov s výnimkou špičkových prác pri zbere, kedy sa im pridelia dopravné prostriedky s obsluhou. Takouto organizáciou práce dosiahneme už tohto roku zníženie nákladov na 1 ha o 81 Kčs, čo v celookresnom rozsahu znamená úsporu v nákladoch 6 000 000 Kčs.
Tohoročnú žatvu uskutočníme v maximálnej miere pomocou kombajnov a dvojfázovým a trojfázovým spôsobom. Kombajnami zoberieme až 80 % obilia, z toho najmenej 15 000 ha dvojfázovo a trojfázovo, čo je 60 % z celkovej výmery obilovín. V tomto roku v žatevných prácach bude pracovať celkom 236 obilných kombajnov, 247 samoviazačov, 235 mláťačiek, do dvojfázového a trojfázového zberu bude zapojených 144 riadkovačov obilia, 130 zberacích zariadení, 9 skladovacích stolov a 45 veľkoobjemových vozov. Uvedené stroje sú všetky pripravené. Na osvojenie si novej technológie zberových prác a na zvládnutie nových strojov bolo v uplynulom období školenie traktoristov, kombajnistov, ako i ďalších pomocníkov. Od januára toho roku bolo celkom preškolených 365 traktoristov, 185 kombajnistov, 388 pomocných kombajnistov, 127 mláťačkárov v 10 až 14 denných kurzoch. Uvedené mechanizmy ako i príprava a vyškolenie po-