Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby pre náš okres boli dodávané pre osev na siláž v budúcnosti skoré odrody kukurice.

Záverom k poslednému bodu musím hovoriť o najväčšom zdroji krmovín, a to sú pre nás lúky a pasienky.

Hektárové výnosy na lúkách z roka na rok stúpajú a svedčia o dobrom ošetrovaní a hnojení.

Dobre sa osvedčilo močovkovanie. Močovkovače nie sú však v požadovanom počte a keď tak iba na STS a STS si za to žiadajú dosť veľký poplatok. Idú iba vtedy vyvážať, keď sa im to hodí, a tak na JRD drahocenná močovka zostáva nevyvezená.

Veľké plechy pasienkov prešli u nás v rámci delimitácie pôdneho fondu na zalesnenie, avšak zalesňovacie práce sa v mnohých prípadoch pre nedostatok sadeníc vykonávajú nedostatočne. Chcem uviesť príklad naše JRD Hontianske Nemce, ktoré malo 60 ha pasienkov na zalesnenie. Z toho sa zalesnilo asi 5 ha a týchto 5 hektárov sa zalesnilo tak, že by tam nemohla ani jedna krava vkročiť. To sa zalesnilo od cesty, kadiaľ bol príchod na ten pasienok a potom krížom-krážom a paše je tam po kolená. Tých 5 hektárov keby boli do jedného kúta strčili, na ostatnej ploche sa mohli i za 10 rokov kravy pásť.

Bývalé lesné škôlky, čo majú štátne lesy - prešli do štátnych lesov - sú zaburinené, vôbec sa neobrábajú a na týchto výmerách, čo aj menších, by sa mohli dopestovať sadenice. Navrhuje sa dočasu využívať aj staré škôlky pre dopestovanie sadeníc.

Ešte v krátkosti využijem na konci svoj diskusný príspevok na to, aby som hovoril o práci s poslancami. Pomoc, ktorá sa poskytuje na ONV vo Zvolene, je do tohto času nie najlepšia, a to preto, že keď tam poslanec príde, nikdy vedúci činitelia nemajú času dohodnúť, poradiť sa s poslancami, nikdy tam času nieto, a preto by som žiadal, aby s poslancami Slovenskej národnej rady títo okresní činitelia začali lepšiu spoluprácu, aby sa radili spolu atď.

Svoj diskusný príspevok som zameral hlavne na zdroje dostatočného zabezpečenia dobrej krmovinovej základne, bez ktorej je rozvoj živočíšnej výroby nemysliteľný. Verím, že ak sa nám podarí zaistiť dobrú krmovinovú základňu, ktorej zdroje máme v spomínaných problémoch, možno splniť úlohy tretej päťročnice za štyri roky, čo je hlavným našim cieľom. (Potlesk.)

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslancovi Jozefovi Rondíkovi za prejav. Ďalej prehovorí poslankyňa Anna Popovičová. Dávam jej slovo.

Poslankyňa Popovičová:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Vo svojom diskusným príspevku chcela by som nadviazať na tú časť referátu s. Chudka, v ktorej sa dotkol problémov investičnej vodohospodárskej výstavby na Východoslovenskej nížine a zúrodňovania postupne ochránenej pôdy. Na území okresu Michalovce rozsiahlymi vodohospodárskymi úpravami sa pred záplavami ochráni poľnohospodárska pôda medzi riekami Uh a Laborec. Popri ochrane pred povodňami, cieľom tejto vodohospodárskej investičnej výstavby je vykonať základné vodohospodárske úpravy pozemkov ohrozených vnútornými a spodnými vodami, ktoré nám umožnia lepšie využiť pôdny fond a zvyšovať hektárové výnosy v rastlinnej výrobe.

Plnenie úloh vytýčených v treťom päťročnom pláne je na východnom Slovensku do istej miery závislé cd tempa výstavby vodohospodárskych úprav. Preto sa my, východoslovenskí poľnohospodári, nie celkom pokojne môžeme dívať na neuspokojivé plnenie plánu na Východoslovenskej nížine. Investor spolu s dodávateľmi stavebných prác si postavili plán pre prvý polrok veľmi nízko. Aj keby ten o plán splnili na 100 %, plnenie k ročnému plánu bude iba 33,5 %. S ohľadom na veľké úlohy poľnohospodárov a v samej vodohospodárskej investičnej výstavbe, bude potrebné uvažovať o zvýšení tempa výstavby. Splnenie celoročných úloh vyžaduje zásadný obrat v zabezpečovaní stavby potrebnou ďalšou mechanizáciou a v jej lepšom využití. Národné výbory by mali prejavovať taktiež väčšiu starostlivosť o túto výstavbu a pomáhať pri zabezpečovaní pracovných síl, najmä pre Pozemné stavby Prešov a Inžinierske stavby Košice.

S postupujúcimi úpravami na Východoslovenskej nížine veľmi dôležité je sledovať možnosti rozorávok na ochránenej pôde. V Michalovskom okrese už v minulom roku sa vykonali rozorávky ochránených lúk a pasienkov na značnej výmere. Ešte však zaostávajú po základných vodohospodárskych úpravách rozorávky veľkých komplexov lúk a pasienkov, ktoré treba previesť do fondu ornej pôdy. V tempe rozorávok a uskutočňovania následných agrotechnických opatrení musia pridať najmä JRD a ŠM hospodáriace v katastroch týchto obcí:

Topoľčany, Suché, Lesné, Petrovce n/L., Nová Ves, Pustí Čemerné, Laškovce, Šamudovce, Žbince, Hatalov. Sliepkovce, Bud-kovce, Petríkovce, Malčice a Falkušovce.

Pri získavaní novej výmery ornej pôdy neslobodno však zabúdať na ebrebenie starej ornej pôdy. Napríklad JRD Lesné rozoralo 12 ha pasienkov, ale na druhej strane ponechalo úhorom viac ako 50 ha ornej pôdy, aby zabezpečilo pastvu pre ovce. Užitočnejšie by bolo obrobiť celých 62 ha pôdy a ovce pásť v prilesnených enklávach. Aj v chotári obce Budkovce nebolo obrobené t. r. väčšie množstvo pôdy. Súdruhovia dôvodia, že táto pôda ostala preto úhorom, lebo ju idú meliorovať. Ak je to pravda, v tom prípade mali mať zostavený harmonogram prác a časove zosúladený s rastlinnou výrobou na tejto ploche. Je opravdu škoda ponechať celú plochu úhorom, keď vlani sa na nej dosiahla pekná úroda kukurice. Ani na jednotnom roľníckom družstve v Petrovciach nepostupujú súdruhovia správne, keď nevyužili príležitosť získať 100 ha novej pôdy, z čoho asi 40 ha pasienkov by sa dalo ihneď rozorať. Stačilo by len prečistiť existujúce kanály. Vínu na pomalom tempe následných agro-technických opatrení nesie čiastočne aj Okresný národný výbor v Michalovciach, keďže jeho organizátorská činnosť v tomto smere je nedostatočná. Radiť a mobilizovať jednotné roľnícke družstvá za lepšie využívanie ochránenej pôdy na Východoslovenskej nížine musí byť v tomto období popredná úloha pracovníkov aparátu ONV.

Veľmi vážnym nedostatkom je zlé využívanie čerpacej stanice v Kamennej Molve. Táto čerpacia stanica bola postavená nákladom 50 mil. Kčs a má umožniť odvodnenie na 10 000 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej väčšia časť sa nachádza na území okresu Michalovce. Na odvedenie prebytočných vôd z tohto územia bol vypracovaný projekt, ktorý počíta so sústavou kanálov smerujúcich k čerpacej stanici. Z navrhovaných kanálov je hotový iba kanál D. Okresná vodohospodárska správa v Michalovciach si zle plní povinnosti hospodára, keď tento nákladný objekt neuvedie do funkcie. Navrhované kanále E a F nie sú doteraz vyhotovené a aj kanál D je zatarasený a neslúži svojmu cieľu. Aký význam pre zúrodňovanie pôdy má vybudovanie a prevádzka tohto základného odvodňovacieho systému vyplýva zo skutočnosti, že detailné odvodnenie pozemkov bude možno vykonať až po zabezpečení plnej prevádzky základného systému. V súvislosti s veľkými investíciami do základných vodohospodárskych úprav treba zosúladiť aj kvalitu a spôsob vykonávanej agrotechniky, najmä pri rozorávkach. Je všeobecne známe, že na Východoslovenskej nížine sú zväčša nepriepustné ťažké až polo-ťažké pôdy. Preto doterajší spôsob orby bude potrebné nahradiť orbou s predradličkami a podrývaním. Treba pripraviť JRD na to, aby sa touto formou prikročilo k letným a jesenným rozo-rávkam už v priebehu t. r. Za tým účelom treba už v predstihu vypracovať politicko-organizačné opatrenia a materiálové zabezpečenie týchto úloh. Preto by mal investor na Východoslovenskej nížine najmenej raz za polrok odovzdávať ONV zoznam úsekov ochránených pred záplavami a podmáčaním.

Opravy Východoslovenskej nížiny sa uskutočňujú na veľmi rozsiahlych plochách. Ak má poslanec sledovať pulz svojho volebného obvodu a pritom si plniť povinnosti na vlastnom pracovisku, musí byť veľmi pohyblivý. Je preto potrebné, aby okresné národné výbory vychádzali v ústrety poslancom pri plnení ich povinností, najmä v zaisťovaní dopravného prostriedku na miesta spojené riedkou sieťou verejných dopravných prostriedkov. Z vlastných skúseností viem, ako ťažko sa pracuje, keď v tomto smere niet pochopenia. Ja sama som ONV v Michalovciach iba dvakrát požiadala o dopravný prostriedok a dvakrát som dostala iba prísľub, avšak žiadne auto.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Záverom svojho diskusného príspevku by som sa chcela dotknúť tohoročnej žatvy a mlatby. Už skoro tradične bývajú u nás cez žatvu prekvapujúce búrky a prehánky, sťažujúce priebeh žatevných prác a znehodnocujúce výmlat. Toto obdobie je pre nás poslancov obdobím veľmi záväznej práce. Navrhujem, aby každý z nás, vo svojom volebnom obvode nepripustil preťahovanie žatvy, mlatby a výkupu obilia. Musíme od všetkých svojich voličov požadovať aktívnu účasť pri zbere úrody a od JRD a súkromne hospodáriacich roľníkov presné a rýchle plnenie povinností voči spoločnosti, t. j. voči nášmu štátu. Od okresných národných výborov budeme požadovať, aby si v tomto smere plnili svoju organizátorskú povinnosť. (Potlesk.)

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslankyni Anne Popovičovej za prejav. Ďalej prehovorí poslanec Martin H r a š k o. Dávam mu slovo.

Poslanec Hraško:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

V súčasnej dobe aj naďalej zostáva na prvom mieste ďalší rozvoj a zvyšovanie poľnohospodárskej výroby, ktorá stále zaostáva za výrobou priemyselnou. Naše zriadenie už roky poskytuje na rozvoj poľnohospodárstva obrovské materiálne a finančné prostriedky. Štát vytvoril všetky predpoklady, aby poľnohospodárstvo do roku 1970 dosiahlo úroveň priemyslu. Každé či už stranícke alebo vládne uznesenie sleduje tento cieľ. Spomeňme len vybavenie JRD strojmi, zavedenie nového nákupného systému, nový spôsob zdaňovania, plánovanie v poľnohospodárskych závodoch a posilňovanie JRD dodávkami ďalších strojov atď. Výrazným dôkazom toho je, že v tretej päťročnici štát poskytne na rozvoj poľnohospodárstva vyše 40 miliárd Kčs. To je však iba jedna stránka veci.

Na druhej strane treba hľadať možnosti zlepšenia aj na samých jednotných roľníckych družstvách. To sledoval a odporučil aj V. celoštátny sjazd jednotných roľníckych družstiev.

Dovoľte, aby som sa dnes zaoberal opatreniami, ktoré vyvodil Lučenský okres z uznesení V. celoštátneho sjazdu JRD. O sjazdových materiáloch hovorili sme podrobne v jednotných roľníckych družstvách aj v Lučenskom okrese. Ukázalo sa, že úlohy tretieho päťročného plánu nemôžeme plniť, keď nezmeníme doterajšie spôsoby organizácie práce a výroby. Skúsenosti nám potvrdili, že správna organizácia práce je len vtedy, keď ju staviame na stálych výrobných pracovných skupinách. Tieto skupiny v našom okrese sú síce ustanovené v 80 %, ale zväčša len na papieri. A prečo ? Nemajú pridelených stálych pracovníkov, živý a mŕtvy inventár spolu s pôdou ani v polovici družstiev. V dôsledku toho prejavili sa nedostatky v organizácii práce aj v tohoročných jarných prácach. Zaostávalo najmä jednotenie cukrovej repy, okopávka zemiakov a kukurice. Hlavná príčina je v tom, že jednotné roľnícke družstvá nedokázali využiť všetky pracovné sily na včasné ukončenie týchto prác.

Nuž a pozrime prečo? Je to predovšetkým nesprávna organizácia práce pri kultivácii okopanín. Mnohé družstvá v Lučenskom okrese majú dostatok mechanizačných prostriedkov a nájdu sa aj ľudia, ktorí by ich hravo ovládali. To znamená, že keby sme namiesto individuálnej kultivácie organizovali komplexné mechanizačné čaty, mohli sme v okrese značne urýchliť a aj zlacniť priebeh jarných poľných prác. Tieto nedostatky sa očividne prejavovali najmä v JRD Bulhary, Šávoľ, Fiľakovské Kováče, Lipovany a v rade ďalších. Pravda, je však potrebné oveľa viac sa starať o výchovu mechanizátorských kádrov. Je to jedna z hlavných úloh ,ktorú vidíme na úseku rastlinnej výroby. Plne to potvrdilo aj hodnotenie druhej etapy jarných poľných prác na zasadnutí Okresného národného výboru. Preto ONV odporučil družstvám, aby za pomoci STS vytvorili v tomto roku predpoklady uplatniť túto novú formu práce už v budúcom roku.

Nedostatky v organizácii práce sa prejavujú aj v celkovom nepriaznivom riadení družstiev. Najlepšie to vidieť pri vypracúvaní celoročných výrobno-finančných plánov, plánov dlhodobých i sezónnych. V mnohých prípadoch tieto práce robia dvaja-traja funkcionári družstva. A to je veľmi nesprávne. Na zostavovaní takýchto vážnych úloh musia sa predsa podielať všetci družstevníci, najmä vedúci jednotlivých skupín a najlepší pracovníci tej-ktorej skupiny. A nielen to. Dokonca jednotlivé úlohy v plánoch nie sú rozpísane až na výrobné skupiny, čo má za následok, že sa znižuje aj osobná zodpovednosť vedúcich skupín alebo jed-notlivých družstevníkov. Ináč to ani nemôže byť, lebo nepoznajú, čo majú kedy a kde robiť. Potom nik nepremýšľa o tom, ako najlacnejšie vyrobiť metrák obilia, liter mlieka, kilo mäsa atď. Takéto nedostatky videli sme v riadení a organizácii práce v JRD Bulhary, Olováry, Čakanovce. Podkriváň, Trebušovce a v ďalších.

Máme však aj pekné príklady družstiev - ako JRD Muľka, Buzítka, Vinica, Želovce a iné družstvá. Na týchto družstvách zostavovaniu plánov venujú sami funkcionári mimoriadnu starostlivosť. Úlohy celého družstva prerokúvajú za účasti družstevníkov zo všetkých výrobných úsekov, ktorým rozpisujú aj čiastkové úlohy. Tak napr. v JRD Buzitka pred zostavením plánu veľký dôraz kladú na správne určenie výkonových noriem. Presvedčili sa, že ony sú základným predpokladom odmeňovania v družstve a správneho ohodnotenia jednotlivých prác. Preto aj vlani už v mesiaci novembri pred započatím plánovacích prác oboznamovali členov družstva s novými výkonovými normami. Porovnávali ich so starými a družstevníci na vlastné oči videli, že práce sú zaradené do pracovných tried podľa skutočnej obťažnosti a kvality.

Úroveň organizácie práce a riadenia záleží od dobrých organizátorov v družstvách. Sú to práve spomínané družstvá, v ktorých aj vedúci funkcionári chcú vedieť čoraz viacej, svoje vedomosti si doplňujú v družstevných školách práce, ktoré navštevujú v hojnom počte aj s ostatnými družstevníkmi. Preto dobré výsledky hospodárenia týchto družstiev nie sú náhodné.

Pravda, pri správnom riadení družstva treba dbať aj na kontrolu hospodárenia. V tomto smere je situácia v našom okrese neuspokojivá. Viaceré družstvá nepravidelne a len povrchne hodnotia výsledky svojej práce. Kontrolu obmedzujú iba na finančnú stránku hospodárenia. Porovnávajú len plán s dosiahnutou skutočnosťou v príjmoch a nákladoch za celé družstvo. Aj na členských schôdzkach hovoria iba o týchto ukazovateľoch a nehodnotia, prečo na jednotlivých úsekoch neplnia plánované úlohy, napr. vo výrobe mlieka, mäsa, v doplňovaní stavov zvierat a zvyšovaní ich úžitkovosti. V dôsledku toho v organizácii výroby a práce je veľa živelnosti a výroba je veľmi nehospodárna. Takáto situácia je najmä na JRD Šiatoroš, Bukovinka, Šavoľ, Prša, Fiľakovo a na iných.

Správne si počínajú družstevníci v JRD Veľká Ves, Vieska, Poltár, Kokava nad Rimavicou, Rapovce, Divín a ďalšie družstvá. Vedúci funkcionári - ako agronóm, zootechnik, mechanizátor, vedúci stavebnej skupiny - zhodnocujú plnenie plánu štvrťročne. Mesačne zase vo výrobe a dodávke mlieka, mäsa, vajec, ďalej vo vykonávaní jednotlivých druhov poľných prác vo výrobných skupinách a chovoch za účasti družstevníkov. Najlepší družstevníci z jednotlivých výrobných úsekov zúčastňujú sa pri hodnotení na zasadnutí správy družstva. Takáto forma hodnotenia najlepšie ukáže, v čom sú nedostatky, aké opatrenia treba vykonať, kde sú ešte rezervy pre zvýšenie výroby. A aj sami družstevníci majú prehľad o hospodárení družstva, môžu sa vyjadriť k spôsobu zaisťovania plnenia úloh a navrhovať konkrétne zlepšenia vo výrobe.

V týchto družstvách sú nevyhnutnou súčasťou operatívneho riadenia výrobné porady predsedu družstva a vedúcich funkcionárov, ktoré sa konajú denne, najmä v období sezónnych prác.

Podľa príkladu týchto družstiev budeme aj v ostatných družstvách okresu zavádzať takéto formy riadenia a hodnotenia hospodárenia, aby sa zvyšovala aktívna účasť družstevníkov na riadení ich spoločného hospodárstva. Chceme to dosiahnuť školením agronómov, zootechnikov a usporadovaním aktívov, na ktorých budú hovoriť najlepší organizátori z družstiev a budú odovzdávať svoje skúsenosti iným.

Významná úloha v poskytovaní pomoci jednotným roľníckym družstvám pripadá aj miestnym národným výborom. Doterajšia pomoc vo väčšine prípadov v okrese Lučenec bola viac-menej formálna, z čoho družstvá nemali osoh. Zvýšená právomoc zaväzuje miestne národné výbory a činí ich zodpovednými za upevňovanie a plnenie výrobných a nákupných úloh družstiev. Práca miestnych národných výborov v našom okrese nie je ešte taká, akú si vyžaduje súčasná situácia v novovytvorených podmienkach. Nedostatočná spolupráca miestneho národného výboru a družstva odvracia pozornosť tak funkcionárov MNV, ako aj družstevníkov od hlavných problémov družstva. Tak napr. v obci Veľká Ves nad Ipľom si funkcionári MNV a družstvá vzájomne neporozumeli, začali na seba zazerať a o dobrej spolupráci nemohlo byť u nich ani reči. Tieto vzťahy mali odraz aj v hospodárení družstva. Predtým dohodnuté opatrenia na likvidáciu nadmerných stavov zvierat na záhumienkách sa neuskutočnili. Toto ovplyvnilo nákupné úlohy v mlieku, ktoré sa časove plní len na 28 %, ďalej v bravčovom mäse na 54 % a v hovädzom mäse a vajciach na 66 %. Neuspokojivá situácia v zodpovednosti miestnych národných výborov za hospodárenie družstiev je takmer v jednej štvrtine obci Lučenského okresu.

Pravým opakom toho je napríklad dobrá pomoc miestnych národných výborov poskytovaná JRD Divín a Šurice. Ukázala sa v tom, že družstvá v priebehu dvoch rokov podstatne zlepšili svoje hospodárenie a dostali sa zo skupiny úpadkových na priemerne hospodáriace družstvá. Aj miestne národné výbory v Bu-dinej, Podrečanoch, Poltári, Českom Brezové, vo Vinici a v ďalších obciach účinne pomáhajú družstvám pri zlepšovaní organizácie práce a výroby a pri plnení úloh v investičnej výstavbe. Členovia miestnych národných výborov cieľavedome presadzujú v družstvách najmä nové, veľkovýrobne formy hospodárenia. Osobným stykom medzi družstevníkmi vysvetľujú význam a dosah týchto foriem na zvyšovaní produktivity práce a na odstraňovaní ťažkej a namáhavej fyzickej práce.

Už sa dostavili aj pozoruhodné výsledky. Vlani na JRD Buzitka v samovýkrmniach so suchým krmivom dosiahli priemerné denné prírastky ošípaných 72 dkg. Tento príklad nabáda zavádzať podobné formy aj do iných družstiev. Koncom tohto roku hodláme vykrmovať suchým a mokrým výkrmom 8500 kusov ošípaných v okrese. Priestory pre túto technológiu vo výkrme ošípaných zaisťujeme aj prerábaním zariadení pre mokrý výkrm do existujúcich výkrmní.

Aj v chove hydiny razia si cestu na našich družstvách veľkovýrobne formy. Už v tomto roku začali jednotné roľnícke družstvá Divín, Nenice a Vinica s výstavbou hál, kde budú chovať 6000 kusov hydiny na hlbokej podstielke. Chybou však je, že výstavba hál sa oneskoruje. Vinu majú dodávatelia železných konštrukcií. Družstvá sa obávajú, že preto nebudú môcť nasadiť 26 000 kusov kurčiat do týchto hál.

Je pravdou, že mnohé jednotné roľnícke družstvá ťažko pristupujú na nové formy, ktoré im podstatne uľahčujú prácu a zvyšujú hospodárnosť. Napríklad z 89 dojacích súprav v celookresnom meradle je v prevádzke len 19. Prečo? Najmenšie nedostatky, ktoré sa vyskytnú pri zavádzaní nových foriem, vzbudzujú hneď u družstevníkov nedôveru k novotám a robia radšej po starom. Práve tu budeme musieť vyvinúť najväčšie úsilie," aby sme na dobrých príkladoch presvedčili družstevníkov o ich nesprávnych názoroch na nové formy práce a zabezpečili sme ich široké uplatňovanie v praxi. OV KSS a ONV vychádzajúc z minuloročných skúseností hlavne z nedostatkov pri žatve a mlatbe a pri zabezpečovaní trhovej produkcie, pristúpili zodpovedne k dôslednému zabezpečeniu letných poľnohospodárskych prác. Na našich obciach uskutočnili sa výborové a členské schôdzky straníckych organizácií, spoločné zasadnutia výborov a správ JRD, na ktorých sa prerokovali otázky nákupu (hlavne mlieka, mäsa a vajec) a robia sa prípravy na včasný a bezstratový zber obilnín. Veľkú pozornosť venovali príprave strojov, ich opravám, ktoré sa pomaly končia. Je vypracovaný okresný plán žatvy a mlatby a na 89 JRD máme už vypracované žatevné plány. Plénum ONV v prvej polovici júna prerokovalo zabezpečenie letných poľnohospodárskych prác, úlohy investičnej výstavby, meliorácií, doplňovania stavov hospodárskych zvierat a zvyšovania ich úžitkovosti a upevňovania JRD.

V  prvej polovici júna spoločné zasadnutie byra OV KSS a Rady ONV venovalo mimoriadnu pozornosť zberu krmovín z lúk a ornej pôdy. Do dedín boli vyslaní aktivisti, ktorí pomáhajú dokončiť zber zaostávajúcim JRD. Organizujú plné využitie miestnych zdrojov a strojového parku, aby krmoviny boli zobraté v čo najlepšej kvalite a bez stratovosti. Opatrenia sledovali, aby zber krmovín sa bezpodmienečne ukončil do začiatku žatevných prác.

V  našom okrese po prvý raz uplatníme v zbere obilia novú technológiu - dvojfázový a trojfázový zber obilnín. Tým o spôsobom zoberieme úrodu obilia z 8000 ha, a to zo 7300 ha dvojfázovým zberom a zo 700 ha trojfázovým. Pre splnenie tejto úlohy máme zaistených 67 kombajnov, 80 riadkovačov, 50 veľkoobjemových vozov a 10 dávkovacích stolov. To nám postačí, aby jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky úlohy v delenom zbere nielen splnili, ale aj prekročili. Novou technológiou podstatne sa zvýši produktivita práce. Po vypracovaní žatevných plánov zabezpečíme, aby každý družstevník bol oboznámený s dennými úlohami a aby sa dosiahla potrebná súhra ľudí a strojov.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Máme všetky predpoklady na to, aby sme zlepšenou organizáciou práce a riadenia výroby a plným využitím strojov tohtoročnú žatvu a mlatbu vykonali rýchlejše a kvalitne. Verím, že i my svojim podielom vo volebných obvodoch prispejeme k zdarnemu vykonaniu letných prác, k splneniu nákupných úloh, k upevneniu celkového hospodárenia našich jednotných roľníckych družstiev. (Potlesk.)

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslancovi H r a š k o v i za prejav.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Schôdzku Slovenskej národnej rady prerušujem.

V rokovaní budeme pokračovať dnes popoludní o 14,30 hodine.

(Poludňajšia prestávka.)

(Po prestávke.) Podpredseda Benada:

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Otváram prerušenú schôdzku Slovenskej národnej rady.

Pokračujeme v rozprave.

Ďalším rečníkom je poslanec Karol Tomaškovič.

Dávam mu slovo.

Poslanec Tomaškovič:

A galántai járás túlnyomórészt mezogazdasági körzetben fekszik. Az állattenyésztési termelés legfőbb ágazatának, a szarvasmarhatenyésztésnek járásunkban éppen ezért kello fontosságot tulajdonítunk. Az állattenyésztés termelési feladatainak teljesítése nagymértékben a szarvasmarhatenyésztés fejlesztésétol függ. Szükségesnek tartom tehát, hogy legalább röviden foglalkozzam azokkal a súlyponti kérdésekkel, amelyek járásunkban a szarvasmarhatenyésztésre és a legközelebbi években várható fejlodésre vonatkoznak, s megemlítem azokat az eredményeket, amelyeket elértünk, valamint azokat a fogyatékosságokat, amely nálunk ezen a termelési szakaszon elofordulnak.

Harmadik ötéves tervünk járásunk számára eloírja, hogy az 1960-as esztendo tényleges helyzetéhez képest, a szarvasmarha állományát 1965-ig 6662 darabbal, ebbol a tehenek mennyiségét 3381 darabbal gyarapítsuk. Ugyanebben az idoszakban arra is számítunk, hogy lényegesen több vágómarhát, vágóborjút és tejet állítunk elo. Ezek a feladatok megkövetelik, hogy minden vonatkozásban törődjünk a szarvasmarha tenyésztésének fejlesztésével, éspedig a takarmányalapra fordított gondoskodástól a tenyészállatok minoségének feljavításán és a még meglevó fertoző betegségek felszámolásán át egészen az új technológia gyors bevezetéséig és tökéletesítéséig. Ha a harmadik ötéves terv termelési mutatóit egy évvel korábban akarjuk elérni, amire minden igyekezetünk irányul, ennek a szándéknak a megvilágításában az elottünk álló feladatok igényessége még átütobben megmutatkozik.

Nálunk a szarvasmarha tenyésztés jelenlegi helyzete arra vall, hogy a legfőbb feladatok nem kielégíto teljesítésének okait a tehénállományban kell keresnünk. Az 1961. április l-i állapot szerint a szarvasmarha állománytervét csupán 99 százalékra, a tehénáll.mány tervét meg éppenséggel mindössze 91 százalékra teljesítsük. Ez az említett naphoz képest több mint 2000 tehénnel kevesebbet jelent.

De a tehénállományok és általában a szarvasmarhaállomány tervezett fokozása ésszerű alapokon nyugszik, s arányban áll átlagos lehetoségeinkkel. Ha 1961-ben elérjük a 16 460 újszülött borjút, ha helyes nevelómunkát folytatunk és a tehénállományból évente 14 százalékot selejtezünk ki, ez esetben tervezett feladatainkat meg kellene oldanunk. Minnyájan tudjuk, hogy a helyes borjúnevelés az állatállományok gyarapításának elofeltétele. Az 1961-es év első negyedének borjúnevelési eredményei szerint valamennyi szektorban 19,6 borjút neveltünk föl, ebből az állami gazdaságok 19,9 db-ot, az EFSZ-ek pedig 19,3 db-ot.

A tehénállományok távlati gyarapításának értékelésekor fontos mutató az üszok vemhessége. Járásúnkban 1961 elso negyedében 100 tehenenként 6,9 üsző ellett átlagban. A további fejlodést ezen a téren az 1960-as év utolsó negyedében és az 1961-es év elso negyedében megtermékenyített üszokre alapítjuk, mégpedig azért, mert az említett időszakban megtermékenyített üszők még az idén leborjaznak és átkerülnek a tehenek állományába. Az említett évnegyedekben a járás területén 2601 üsző került megtermékenyítésre. Ha 80 százalékos ellési arányra számítunk, akkor ebben az esztendoben több mint 2000 üszovel szaporodik a tehénállomány. De még ezekkel az eredményekkel sem lehetünk elégedettek, s jól tudjuk, hogy ha biztosítani akarjuk az állományokat és meg akarjuk szabadítani állatainkat a fertozo betegségektol, sokkal nagyobb figyelmet kell fordítanunk az üszók megtermékenyíttetésére és ilyen vonatkozásban lényegesen meg kell javulnia a helyzetnek.

Az állományok a különböző szektorok közt úgy oszlanak meg, hogy a szocialista szektorhoz tartozik már a szarvasmarha 91,7 százaléka és a tehenek 86,2 százaléka.

Ami a szarvasmarhaállományok suruségét illeti, ezen a téren a galántai járás Szlovákia élenjáró járásai közé tartozik. Az ál-lománysuruség 100 hektáronként átlagban 60,5 darab körül mozog, ugyanakkor a legnagyobb szövetkezetek, mint például a Dolné Saliby-i EFSZ, 100 hektáronként 86 szarvasmarhát, s ebből 31,8 tehenet tart. Az állcmánysüruség tekintetében a különbözo szövetkezetek közt még aránylag nagy eltérés tapasztalható: például a nededi EFSZ a mezogazdasági talaj 100 hektáraként 48,1 szarvasmarhát és mindössze 16 6 tehenet, a tešedikjvói EFSZ pedig 40,8 szarvasmarhát és ebbol 22,2 tehenet tart, úgyhogy a legközelebbi esztendok feladataként egyenle' esen kell majd megterhelnünk az egész talajterületet számosállatokkal.

Magas termelékenységet elsosorban egészséges állatoktól várhatunk. Ezt a kérdést kissé bovebben szeretném elemezni, mivel olyan körzetről van szó, ahol ez ido szerint még mindig figyelmen kívül hagyjuk azokat a nagy tartalékokat, amelyek lehetőségeket adnának az állati eredetű, teljes értéku élelmiszerek eloállításának fokozására. Állategészségügyi szempontból a galántai járásnak komoly prjblémákkal kell megbirkóznia. A szarvasmarhaállomány 45,4 százaléka gümókórban szenved. A tehenek esetében még rosszabb a helyzet, mivel a fertozöttség 67,4 százalékos. Ilyen vonatkozásban az állami gazdaságok állnak a legrosszabbul, amelyek teheneibol 78,3 százalék gümokóros. Ez a nagyarányú fertozöttség igen súlyos akadályokat jelent a szarvasmarhaállományok nagyobb termelékenységének és gyarapításának útjában, mivel a gumókór felszámolása gyakorla ilag azt jelenti, hogy minden fertozött állatot - legalább bizonyos fokú gazdasági kihasználás után - vágóhídra kellene küldenünk.

Csehszlovákia Kommunista Pártja Központi Bizottságának ez év februárjában hozott határozata feladatul tűzte ki, hogy államunkban a szarvasmarha gümokórját 1968 végéig el kell fojtani. Bár a tervezettebb harc a gümokór ellen járásunkban már néhány évvel ezelott megkezdődött, s megtettük az elso intézkedéseket a baj fokozatos felszámolására, mégis a föntebb említett rövid határidő komoly probléma elé állítja a galántai járást: rövid ido alatt kell fölszámolnunk a gümokórt, márpedig - amint mondottam - nálunk a fertozöttség százalékaránya igen magas. További probléma ezzel kapcsolatban, hogy a gümokórt a szarvasmarha állományainak csökkentése nélkül kell felszámolnunk, sot ellenkezőleg: az állományokat még gyarapítani is