nohospodárskych rodín uzavrela iba formálne. V dôsledku takéhoto stavu časť mládeže vychovávaná v odborných učiliš- tiach, po získaní možnosti iného umiestenia, z poľnohospodárstva odchádza často už v priebehu učebnej doby.

V  posledných rokoch vývoj pracovných síl v poľnohospodárstve charakterizuje zvyšovanie ich vekového priemeru. Tento stav je zvlášť nepriaznivý v jednotných roľníckych družstvách. Kým napríklad v roku 1956 z trvalé činných osôb v JRD vo vekovej skupine do 20 rokov bolo 7,1 % mladých ľudí, v roku 1960 už len 4,5 °/o. V roku 1956 vo vekovej skupine nad 60 rokov bolo 12,3 % družstevníkov, v roku 1960 - o štyri roky neskoršie - už 15,3 °/o. Zvlášť nepriaznivá situácia vo vekovom zložení je v Stredoslovenskom kraji, kde z trvalé činných osôb v JRD počet mladých ľudí do 20 rokov predstavuje len 3,1 %, kým družstevníkov starších ako 60 rokov je celých 17 %. So zreteľom na' tento stav vystupuje osobitne do popredia úloha, aby družstvá získali mladé pracovné sily a takto zlepšili vekovú štruktúru svojich členov.

Osobitnú pozornosť vyžaduje zvyšovanie odbornej kvalifikácie žien.

V  poľnohospodárstve pracuje z celkového počtu pracovníkov 53 % žien a prevažná väčšina z nich nemá odbornú kvalifikáciu pre poľnohospodársku veľkovýrobu. Najmä ženy z praxe sa nezískavajú s dostatočným úsilím do škôl a kurzov. Podľa predstáv niektorých súdruhov by sa naše ženy v poľnohospodárstve skutočne odsúdili len k hrabliam, motyke a ďalším, najmä fyzicky namáhavým prácam. Ale aj samy ženy sú málo náročné a často sa funkciám vyhýbajú. Naskytuje sa otázka, kde ženy zaradíme a aké pracovné príležitosti poskytneme im v poľnohospodárstve, keď všetky práce dokonale zmechanizujeme alebo novými výrobnými formami odbúrame jednoduchú fyzickú prácu? Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná. Je našou povinnosťou rovnako ako mužov pripravovať i ženy na ovládnutie mechanizácie tak v rastlinnej, ako i v živočíšnej výrobe, na ovládnutie všetkých tých nových foriem práce v poľnohospodárstve, ktorými v súčas-nom období úspešne začíname nahrádzať zastarané, malovýrobné, fyzicky namáhavé spôsoby práce.

Podceňovať ženy v poľnohospodárstve je nesprávne a škodlivé o to viac, že vo väčšine prípadov sú práve ony strojcami úspechov v jednotných roľníckych družstvách. Máme celý rad príkladov, takmer v každom JRD, že práve ženy sú iniciátorkami zvyšovania poľnohospodárskej výroby. Je veľa príkladov, keď práve ženy vynikajú ako dobré organizátorky práce a dôsledné uplatňovateľky najpokrokovejšej veľkovýrobnej technológie.

Podporovať iniciatívu našich žien v rozvoji poľnohospodárstva znamená starať sa o ich odborný rast nielen v družstevných školách práce, lež aj štúdiom na poľnohospodárskych školách.

Je pravdou, že mnohé naše družstevníčky, ktoré majú maloleté deti, nemôžu využívať možnosti štúdia na poľnohospodárskych školách, najmä v takých prípadoch, keď v sídle nie je poľnohospodárska škola, a to preto, že deti by zostali bez opatery a dozoru. Uvedomujeme si však, že to nie je hlavná prekážka.

Za predpokladu, že naše družstevníčky-matky s deťmi prejavia záujem o zvyšovanie svojej kvalifikácie, uvažuje sa o zriadení osobitnej poľnohospodárskej majstrovskej školy a jednoročnej poľnohospodárskej technickej školy pre funkcionárky JRD, kde by sa okrem internátu zriadili jasle a škôlka, v ktorej by sa umiestili deti študujúcich žien.

Starostlivosť o ľudí, ako hovoríme o kádre, o ich výchovu, materiálne a kultúrne potreby, je rozhodujúcim a hlavným predpokladom pre úspešné splnenie všetkých úloh i prijatých záväzkov v poľnohospodárstve. Od úrovne družstevných roľníkov a pracovníkov štátnych majetkov, od politickej a odbornej úrovne ich funkcionárov v nemalej miere závisí i plné využitie podmienok, ktoré sa vytvorili novou územnou organizáciou štátu. V týchto nových podmienkach aj riadenie poľnohospodárskej výroby nadobúda nové, kvalitatívne vyššie formy. Treba pritom vychádzať zo slov súdruha Novotného, ktoré povedal na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v júni tohto roku. Citujem:

"Treba si uvedomiť, že s rozvojom našej spoločnosti musíme stále zdokonaľovať riadenie a jej organizáciu. Uskutočnili sme novú územnú organizáciu, teraz treba, aby všetky články tejto organizácie plne uplatnili svoj vplyv na rozvoj spoločnosti. Základným článkom v sústave našich štátnych orgánov sú okresné národné výbory. Preto, ak chceme zabezpečiť, aby nová organizácia dobre pracovala, aby sa národné hospodárstvo dobre rozvíjalo, aby socialistické uvedomenie ľudu rástlo, musíme venovať svoje úsilie predovšetkým okresom. Ich hlavnou úlohou teraz je pracovať tak, aby sme úroveň poľnohospodárstva vyrovnali do roku 1970 na úroveň priemyslu." (Koniec citátu.)

Náš spôsob a formy riadenia musia vychádzať zo skutočnosti, že územnou prestavbou štátu došlo k podstatnému rozšíreniu právomoci, ale i zodpovednosti národných výborov, pričom ťažisko riadenia je v okresoch.

Aj keď štát poskytuje potrebnú materiálovú, finančnú a kádrovú pomoc v záujme rozvoja nášho poľnohospodárstva všetkým jednotným roľníckym družstvám, predsa v dosahovaní výsledkov medzi poľnohospodárskymi závodmi sú veľké rozdiely. Sú v spôsobe a metódach práce ľudí, ktorí sú zodpovední za usmerňovanie a podnecovanie pracovnej aktivity a iniciatívy našich družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov, teda v riadení poľnohospodárskej výroby.

Byrokratizmus a papierovanie je hlavnou prekážkou účinnosti riadenia, tak na ústredných úradoch a orgánoch, ako i na okresných národných výboroch a krajských národných výboroch.

Pre všetky stupne riadenia platí zásada riadiť poľnohospodársku výrobu priamo prostredníctvom pracovníkov a funkcionárov z výroby. Dobre sa osvedčili napríklad aktívy dojičiek, ošetrovateľov ošípaných, vedúcich krmovinárskych alebo mechanizačných skupín, aktívy kombajnistov, traktoristov, ekonómov a podobne. Niekedy ani tieto úzko zamerané aktívy nebudú môcť byť celookresné, ale výhodnejšie je organizovať ich oddelene pre obce a JRD s rovnakými podmienkami, ako to robia napríklad v okrese Trnava.

Čestné splnenie záväzkov, ktoré prevzali jednotlivci, kolektívy, JRD, štátne majetky a okresy, predpokladá čoraz väčšiu účasť každého družstevníka i pracovníka štátnych majetkov na zvyšovaní úrovne poľnohospodárskej výroby. Pre túto účasť treba však vytvárať podmienky a predpoklady. Medzi nimi čelné miesto patrí vnútrodružstevnej súťaži, uplatňovaniu prvkov vnútropodnikového chozrasčotu a osobné i skupinové zainteresovanie.

Pomerne dobré podmienky pre aktívnu účasť družstevníkov na rozvoji družstevnej výroby vytvorili tie JRD, ktoré prešli na pevnú peňažnú odmenu. Správne určená výška základnej odmeny a správne volený systém prémií pomohol mnohým JRD s pevnou peňažnou odmenou zvýšiť úroveň tak rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby. Medzi tieto JRD patrí napríklad JRD Hrušov, Devínska Nová Ves a mnohé ďalšie. Aj v ostatných družstvách, ktoré prešli na pevné peňažné odmeňovanie už v minulom roku, výsledky sú také povzbudivé, že v tomto roku počet JRD, ktoré odmeňujú pevnou peňažnou odmenou, stúpol z 21 na 170.

Uplatňovaním tejto pokrokovej formy odmeňovania zvyšuje sa osobná i hmotná zainteresovanosť a osobná zodpovednosť tak vedúcich funkcionárov družstva, ako aj jednotlivých družstevníkov na plnení výrobných úloh. Preto vytvárame predpoklady pre zavedenie pevnej peňažnej odmeny v roku 1962 do väčšiny jednotných roľníckych družstiev na Slovensku.

V uplatňovaní nových prvkov v systéme riadenia družstiev majú významnú úlohu i pobočky Štátnej banky. 0 dobrej práci banky môžeme hovoriť len tam, kde je v družstvách poriadok v evidencii, kde družstvá sledujú a hodnotia vlastné náklady, uplatňujú prvky chozrasčotu a kde sa upevňuje finančná disciplína. A to nie je všetko. Pracovníci pobočiek banky majú byť jednotným roľníckym družstvám sústavným odborným poradcom vo finančných otázkach a starostlivo strážiť záujmy JRD v prípadoch, keď ich rozličné podniky a organizácie nezákonne poškodzujú. Našej spoločnosti preukážu bankoví pracovníci veľa užitočného aj tým, že pomôžu prekonávať - i keď už len ojedinelé, ale predsa sa vyskytujúce tendencie, že sa voči jednotným roľníckym družstvám vystupuje ako voči neplnoprávnym socialistickým podnikom. Pracovníci pobočiek štátnej banky a pracovníci našej finančnej sústavy vôbec môžu pri ekonomickom upevňovaní jednotných roľníckych družstiev vykonať naozaj veľa dobrého.

Veľmi dôležitým predpokladom pre zvýšenie osobnej a hmotnej zainteresovanosti a najmä osobnej zodpovednosti v systéme pevnej peňažnej odmeny je vytvorenie stálych výrobných skupín e ich stabilizácia, pretože sú v našich družstvách základným článkom v organizácii práce.

Osobitnú pozornosť venujeme vytváraniu komplexne mechanizovaných čiat v rastlinnej výrobe, ktoré sa stávajú významným organizačno-technickým prvkom novej organizácie práce v JRD. V tejto novej forme spája sa práca mechanizátora a poľnohospodára. Jej význam je v tom, že mechanizovaním výroby sa sústavne zlepšuje kvalita agrotechnických úkonov, znižujú sa straty pri zbere úrody, podstatne sa zvyšuje produktivita práce, znižujú sa náklady a najmä odstraňuje sa ťažká a namáhavá fyzická práca.

Dobré skúsenosti z práce komplexne mechanizovaných čiat má JRD Gabčíkovo v okrese Dunajská Streda, ktoré za pomoci strojnej a traktorovej stanice utvorilo dve mechanizované čaty. Vedúci prvej čaty je súdruh Eugen Bokroš a jeho pomocníci sú: Alexander Čóka, Ján Ptachy, Ján Štrbka mladší, Ondrej Čiba, Imrich Čergó a Arpád Mészároš. Vedúci druhej čaty je súdruh Michal Vida a pomocníci sú: Zoltán Nagy, Imrich Horváth, Štefan Varga, Ján Lörint, Dezider Kozmér, Tivadar Béli.

Každej z uvedených čiat pridelili 100 ha ozimnej pšenice, 100 ha jarnej pšenice, 100 ha kukurice na zrno, 60 ha kukurice na siláž, 50 ha cukrovej repy, 40 ha ďateliny, 20 ha ozimných a 30 ha strniskových miešaniek. Každá z uvedených čiat má teda celkom 500 ha. To znamená, že na jedného príslušníka čaty pripadá niečo viac ako 71 ha poľnohospodárskych plod/n.

Na obrobenie a zber plodín z týchto plôch má každá čata k dispozícii jeden traktor DT-54, jeden Zetor-35, jeden Zetor 25, jednu Škodu 30, jeden univerzálny nosič náradia RD-09, ďalej dva kombajny, dva veľkoobjemové vozy, dva pokosové stroje, jeden repný kombajn, 4 silážne a 2 kukuričné kombajny, jednu mláťačku MÁR-90 a 1 trajler. Okrem týchto základných mechanizmov má každá z uvedených čia t ešte ďalšie pomocné zariadenia.

Prvá aj druhá čata zasiala kukuricu do 30. apríla podľa plánovaných agrotechnických termínov. Plečkovanie cukrovej repy prvá čata skončila do 25. a druhá do 28. apríla. Jednotenie cukrovej repy obe čaty skončili do 30. apríla.

Na plánovaných nákladoch prvá čata od začiatku roku usporila 9146 Kčs a druhá 7498 Kčs. Pohonných hmôt prvá čata ušetrila 1799 litrov a druhá 440 litrov.

Komplexne mechanizované čaty sa v JRD Gabčíkovo veľmi dobre osvedčili, čo vidieť aj z uvedených výsledkov.

Pracovné čaty sa schádzajú každé ráno, prerokujú denné úlohy a prehliadnu stroje, ktoré sú zverené jednotlivým členom do socialistickej opatery. Poruchovosť strojov je úplne malá a sami ju i odstraňujú. Absencia aj v období nárazových prác je v týchto mechanizovaných čatách minimálna.

V takomto organizačnom útvare možno veľmi úspešne uplatniť hľadisko osobnej a hmotnej zainteresovanosti a zodpovednosti za dosahovanie dobrých výsledkov. Organizácia práce v rastlinnej výrobe na základe komplexne mechanizovaných čiat vychádza z princípov organizácie výroby a práce v priemysle. Je nesporne významným opatrením v zabezpečovaní úlohy vyrovnať úroveň poľnohospodárstva s úrovňou priemyslu. Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo bude v ďalšej svojej činnosti komplexne mechanizovaným čatám v rastlinnej, ale postupne i v živočíšnej výrobe venovať sústavnú starostlivosť.

Jedným z predpokladov pre splnenie úloh v poľnohospodárstve v skrátenom termíne je aj dobrá príprava plánu na rok 1962 a dôsledné uplatnenie zásad nového systému plánovania výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Pri spresňovaní rozmiestenia plánu na rok 1962 treba vytvoriť podmienky pre plnšie uplatnenie rajonizácie, koncentrácie a potom účelnej špecializácie poľnohospodárskych závodov.

Akých chýb sa národné výbory dopustili pri rozmiesťovaní plánu poľnohospodárskej výroby a nákupu pre tento rok, hodnotili sme na minulom plenárnom zasadaní Slovenskej národnej rady. Skúsenosti a poznatky z tohto roku ukazujú, že hlavne okresné národné výbory musia venovať väčšiu pozornosť príprave ročných a perspektívnych plánov a vlastnému prerokúvaniu plánovaných úloh s jednotlivými JRD, štátnymi majetkami a miestnymi národnými výbormi.

Treba povedať, že najmä v praxi okresných národných výborov sa nepodarilo zatiaľ plne využiť prednosti nového spôsobu plánovania poľnohospodárskej výroby a nákupu. Doterajšie rozmiestenie plánovaných úloh nie je v súlade s rajonizáciou a v jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch nevytvára dostatočné predpoklady pre postupnú koncentráciu a špecializáciu výroby.

V tomto smere možno však dosiahnuť značný pokrok. V rastlinnej výrobe pôjde o účelnú koncentráciu plôch kultúr pestovaných zatiaľ na malých výmerách a vo veľkom počte poľnohospodárskych závodov. Príklady z vypracovaného návrhu rozmiestenia poľnohospodárskej výroby na rok 1962 až 1965 v okrese Košice ukazujú, že v oblastiach s najvhodnejšími podmienkami možno postupne uplatniť koncentráciu pestovania plodín. Pestovanie repky olejnatej sa v okrese Košice sústredí zo 67 JRD v tomto roku postupne do 25 JRD v roku 1965, pričom sa priemerná plocha tejto plodiny, pripadajúca na jedno JRD, zvýši viac ako dvakrát. Účelná koncentrácia v okrese sa dosiahne aj pri pestovaní ľanu, maku, zeleniny a cukrovej repy.

Okresy majú už teraz v širšej miere vytvárať podmienky pre špecializáciu v plemenárstve, semenárstve i v chove hydiny, ako aj pre organizovanie mliečnych hospodárstiev v okolí veľkých miest.

Smernicou pre prípravu plánu na budúci rok je uznesenie Ústredného výboru KSČ z tohto roku, ktoré stanovilo úlohu využiť rajonizáciu tak, aby sa do konca roku 1962 plne premietla do plánov poľnohospodárskych závodov. V súčasnom období sa rozpracúvajú niektoré koncepčné materiály a vo vybraných okresoch sa spracúvajú projekty špecializácie poľnohospodárskej výroby. Tieto materiály budú pomôckou pre vypracovanie výhľa-dových plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby v každom okrese.

Dobrá úroveň plánovania poľnohospodárskej výroby a nákupu na okresných národných výboroch a prerokovanie úloh s jednotlivými poľnohospodárskymi závodmi sú predpokladmi pre kvalitné vypracovanie celoročných výrobno-finančných plánov jednotných roľníckych družstiev. Musíme dosiahnuť to, aby si družstvá a štátne majetky plánované úlohy osvojili a v svojich výrobno-finančných plánoch plne zabezpečovali. Dosiahneme to tak, keď úlohy štátneho plánu prerokujú v každom jednotnom roľníckom družstve vo výrobných skupinách tak, aby každý družstevník poznal úlohy, mohol sám navrhnúť spôsob ich zabezpečovania a prijal ich za svoje. Veľkú zodpovednosť majú okresné národné výbory v tom, aby v žiadnom družstve nepripustili nezdravé tendencie pri zostavovaní výrobno-finančných plánov v súvislosti s pracovnou jednotkou pri rozdeľovaní naturálií a vylúčili nesprávnu pridruženú výrobu, ktorá nenadväzuje na poľnohospodársku výrobu.

Plánované úlohy nestačí však len prijať. Dobre a starostlivo vypracovaný plán splní svoje poslanie ako hlavný nástroj výroby len vtedy, keď vytvoríme podmienky pre jeho sústavnú kontrolu a postavíme kontrolu plnenia plánu na jedno z hlavných miest v systéme riadenia výroby v družstve.

Súčasťou prípravy plánu je sledovanie vlastných nákladov, vykonávanie rozborov a postupné uplatňovanie prvkov vnútro-družstevného chozrasčotu. V tomto smere dobrú iniciatívu rozvinuli súdruhovia v Dunajskej Strede, kde za pomoci učiteľov z poľnohospodárskych škôl a aktívu odborníkov prispôsobili účtovnú evidenciu v družstvách potrebám sledovania vlastných nákladov a pristúpili k pravidelnému hodnoteniu hospodárenia za účasti členov, aktivistov a odborníkov.

Správnym uplatňovaním poznatkov získaných z rozborov zvýšilo napríklad JRD Devínska Nová Ves hospodárnosť najmä účelným vynaložením nákladov, čo sa prejavilo v tom, že kým ešte v roku 1956 výrobné náklady bez pracovnej jednotky na 100 Kčs celkových príjmov činili 53 Kčs, v roku 1960 už len 31 Kčs. Aj Jednotné roľnícke družstvo Lamač v Bratislave a celý rad ďalších družstiev rozbormi v priebehu minulého roku vedeli odhaliť rezervy vo výrobe a určiť príčiny vysokých nákladov na výrobu a postupne ich riešiť.

Nie všade však venujú týmto účinným prvkom riadenia primeranú pozornosť. Národné výbory by mali poskytovať družstvám účinnejšiu pomoc. Obdobie prípravy plánu na rok 1962 je vhodné aj na riešenie týchto základných prvkov upevňovania družstevnej ekonomiky.

Vážené súdružky a súdruhovia!

V riadiacej práci národných výborov a orgánov, ktoré riadia poľnohospodárstvo, je ešte veľa vážnych nedostatkov. Medzi iným svedčí o tom i prípad Jednotného roľníckeho družstva Nový Liptov.

Čo sa vlastne, vážené súdružky a súdruhovia, v Jednotnom roľníckom družstve Nový Liptov stalo?

Toto jednotné roľnícke družstvo založili v roku 1956 v obci Malatiny, okres Liptovský Mikuláš v prevažnej miere na pôde po úpadkových hospodárstvách, ktorú pred založením družstva obrábali štátne majetky.

Predsedom družstva, ktoré na začiatku hospodárilo na 217 ha poľnohospodárskej a z toho na 120 ha ornej pôdy sa stal vedúci závodnej jedálne národného podniku Stavoindustria, bývalý fabrikant Herceg, ktorého už dovtedy dvakrát potrestali za rozkrádanie národného majetku.

Tento bývalý vykorisťovateľ založil prosperitu družstva na rozvoji špekulačnej pridruženej výroby, z ktorej získaval v prvom rade prostriedky na vysokú odmenu pre seba i pre ostatné kapitalistické živly v jednotnom roľníckom družstve. Vysoká hodnota pracovnej jednotky slúžila na maskovanie tejto protizákonnej činnosti. Špekulačná pridružená výroba sa jej organizátorom vyplácala preto, že hoci mala charakter priemyselnej výroby, družstvo neplatilo ani priemyselnú daň, ani neodovzdávalo akumuláciu.

JRD Nový Liptov v roku 1957 začalo stavať štátnu cestu Podbansko-Tri studničky. Bývalý povereník dopravy súdruh Fajnor za súhlasu bývalého Povereníctva financií navrhol, aby výstavba jedného úseku štátnej cesty Pribilina- Štrbské Pleso sa zadala Jednotnému roľníckemu družstvu Malatiny. I Pred-sedníctvo bývalého Sboru povereníkov dopustilo narušenie štátnej disciplíny a socialistickej zákonnosti tým, že schválilo návrh bývalého povereníka dopravy s. Fajnora na výstavbu tejto cesty jednotným roľníckym družstvom.

Okrem výstavby štátnych ciest Jednotné roľnícke družstvo Nový Liptov postupne vykonávalo celý rad ďalších špekulačných činností, ako sú diaľková autodoprava, výroba železných konštrukcií, ťažké zemné práce, údržba výškových stavieb a komínov, stavebné a nábytkové stolárstvo, spracúvanie textilu a šitie chráničov na odevy z umelých hmôt a vybudoval sa tzv. vzorový salaš, v ktorom okrem žinčice a liptovských halušiek predávalo sa i poskupované víno. Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši umožnil JRD Nový Liptov zabíjať ošípané a v tomto tzv. salaši predávať výrobky.

S rozvojom špekulačnej výroby začal Herceg zhromažďovať okolo seba bývalých kapitalistov, vykorisťovateľov, fašistických prisluhovačov, statkárov, kulakov, ktorí ovládli družstvo, potláčali družstevnú demokraciu, sústavne porušovali platné mzdové i finančné predpisy, robili rozličné machinácie, vyplácali si mimoriadne vysoké odmeny, získavali nezaslúženú, falošnú popularitu a družstvo priviedli do ťažkej hospodárskej situácie okrem iného i tým, že rozšafárili všetky družstevné fondy.

Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši nielenže trpel týchto vykorisťovaleľov v JRD, ale i napomáhal ich špekulácie tým, že poskytoval družstvu rozličné neoprávnené finančné pomoci, prideľoval neúmerné množstvo krmovín zo štátnych fondov na úkor ostatných družstiev a umožnil falšovanie výsledkov generálnej inventarizácie, keď nezamedzil podhodnoteniu základných prostriedkov, čím umožnil JRD odvádzať menej prostriedkov na odpisy. ONV schvaľoval družstvu každoročne výrobno-finančné plány, v ktorých sa príjmy počítali z rozličných špekulačných činností, hoci ich JRD nemalo vo vlastných stanovách.

Napriek tomu, že orgány ONV v Liptovskom Mikuláši vedeli o nedostatkoch a špekuláciách v JRD Nový Liptov, nielenže ich nezakázali, ale naopak, túto činnosť podporovali a vyhodnotením JRD v socialistickej súťaži na prvé miesto dávali ho ostatným družstvám za vzor.

Ďalej sa Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši a bývalý KNV v Žiline dopustili veľkej chyby a porušovania straníckej línie, keď súhlasili a podporovali špekulačné tendencie Hercega pri zlučovaní JRD. Rovnako nesprávne po územnej organizácii štátu konal Stredoslovenský KNV v Banskej Bystrici, keď týmto tendenciám nezabránil, ale ďalej ich podporoval. Takto sa stalo, že do Jednotného roľníckeho družstva Nový Liptov sa zlúčilo 10 JRD a vytvoril sa neúčelne veľký poľnohospodársky závod o výmere 5221 ha poľnohospodárskej, z toho 2568 ha ornej pôdy.

Toto zlučovanie JRD nesledovalo cieľ zvyšovať a zlacňovať poľnohospodársku výrobu, ale na jednej strane špekulačné tendencie kapitalistických živlov v družstve a na druhej strane administratívne riešenie problémov zaostávajúcich družstiev.

Nesprávne a neúmerné zlučovanie zaostávajúcich JRD a ponechanie vysokej odmeny na pracovnú jednotku - 30 Kčs bez ohľadu na úroveň poľnohospodárskej výroby zlúčených JRD - spôsobilo ďalší rozvoj špekulačnej pridruženej výroby. Tak sa stalo, že v JRD Nový Liptov sa pridružená výroba stala hlavnou výrobou, nielenže hlavnej výrobe nepomáhala, ale naopak, hamovala ju.

Pridružená výroba a poskytovanie rozličných služieb v tomto družstve z roka na rok rástli. Kým v roku 1958 bol ich objem 3 711 000 Kčs, v roku 1960 dosiahol už 12 382 000 Kčs a podieľal sa na celkových príjmoch JRD viac ako 68 %. V pôvodne vypracovanom pláne na rok 1961 počítali už s príjmami z tejto špekulačnej pridruženej výroby a poskytovania služieb vo výške 20 334 000 Kčs.

Vedúci funkcionári a pracovníci ONV existujúcu pridruženú výrobu ospravedlňovali tým, že podporuje rozvoj poľnohospodárskej výroby a umožňuje v horských oblastiach dosahovať vysokú odmenu na pracovnú jednotku. Pritom táto vysoká odmena nebola len výsledkom vykonávania pridruženej výroby, ale sa umožnila predovšetkým aj tým, že orgány ONV poskytovali družstvu rozličné nesprávne finančné pomoci, zakrývali a v niektorých prípadoch i podporovali rozličné machinácie, ktoré v JRD vykonávali nepriateľské živly.

Všetky tieto nedostatky vyplývajú z nesprávneho politického prístupu k zabezpečovaniu úloh v rozvoji poľnohospodárskej výroby a z nedostatočnej riadiacej a kontrolnej činnosti najmä ONV v Liptovskom Mikuláši.

Vážené súdružky a súdruhovia,

prípad JRD Nový Liptov ukázal, aké obrovské politické i hospodárske škody nám zapríčiňujú nedostatky v práci orgánov, ktoré riadia poľnohospodársku výrobu. Pritom treba povedať, že špekulačnú pridruženú výrobu nevykonávalo len JRD Nový Liptov, ale že máme na Slovensku okolo 500 jednotných roľníckych družstiev, v ktorých pridružená výroba je nesprávne zameraná, a dokonca okolo 60 JRD je takých, kde pridružená výroba je neprípustné rozsiahla a vykonávaná v rozpore so zákonmi. Tak je tomu napríklad v JRD Bzince pod Javorinou, Sološnica, Lubiná, Kostolište, Stará Turá, Šaľa nad Váhom, Vajnory. Podtúreň, Liptovský Mikuláš, Nováky, Rimavská Sobota, Kežmarok, Spišská Stará Ves a Chminianske Jakubovany.

V týchto a v ďalších JRD sa s vedomím okresných a krajských národných výborov vykonáva v rámci pridruženej výroby dokonca kladenie elektrických káblov, inštalovanie miestnych rozhlasov, stavba vodovodov, zemné vrty, projektová činnosť, montáž továrenských hál, montáž ústredného kúrenia, výroba transformátorov, výroba predmetov dennej potreby, stavebného kovania z hliníka, diaľková doprava, stavebná činnosť mimo JRD, maliarstvo, výroba malinoviek, obchodná činnosť, predaj mäsových výrobkov a poskupovaného vína vo viechach a podobne. To svedčí tiež o nedostatočnej iniciatíve našich okresných národných výborov v rozvíjaní tejto činnosti a služieb podnikmi miestneho hospodárstva a výrobných družstiev.

Pritom treba povedať, že v JRD s takýmto rozsahom pridruženej výroby sa nerieši problém zamestnávania družstevníkov v období vegetačného pokoja, ale v prevažnej miere pracujú tu námezdné pracovné sily. Tak to bolo i v JRD Nový Liptov, kde namiesto ozajstných družstevníčok bolo prijatých vyše 400 pracovníčok, ktoré prevažne nemali s JRD nič spoločné a ktoré na prihlášky za členky JRD zväčša výslovne uviedli, že z družstva vystúpia, ak by mali robiť niečo iné ako šiť.

Podobne napríklad 8 JRD v okrese Poprad zamestnávalo v pridruženej výrobe 350 nečlenov a len 5 členov. V okrese Prešov v 18 JRD pracovalo 218 nečlenov a 33 členov. V 49 JRD Stredoslovenského kraja zamestnávajú 644 námezdných pracovných síl, čo je 92 % celkového počtu pracovných síl v pridruženej výrobe. V mnohých týchto JRD v rámci pridruženej výroby sa zamestnávajú najmä vo vedúcich funkciách bývalí kapitalisti a rozliční špekulanti, ktorí vykonávajú rozmanité neprípustné špekulačné činnosti a machinácie, poškodzujú naše národné hospodárstvo a sami sa na úkor pracujúcich obohacujú.

Keď skúmame príčiny nesprávneho rozvoja pridruženej výroby, chcem, súdružky a súdruhovia, otvorene povedať, že za nezdravý rozvoj pridruženej výroby v JRD nesie zodpovednosť i bývalé Povereníctvo pôdohospodárstva. Napriek tomu, že v posledných 4 rokoch bývalé Poverníctvo pôdohospodárstva predložilo návrhy a vykonalo viaceré opatrenia na likvidáciu nesprávnej pridruženej výroby, neustrážilo a nezamedzilo nesprávny a špekulačný rozvoj pridruženej výroby v mnohých JRD na Slovensku.

Už v marci 1958 na okresnej družstevnej konferencii vo Vrábľoch sme kriticky vystúpili proti rozvoju rozličných špekulačných pridružených výrob. Spolu s orgánmi štátnej kontroly a finančnými orgánmi sme vykonali previerku tých JRD, kde pridružená výroba nadobudla nesprávne, najmä špekulačné rozmery. Vykonali sme opatrenia na zastavenie tejto činnosti a špekulantov pohnali pred súd.

Materiál z okresnej konferencie vo Vrábľoch, ako i riešenie niektorých nesprávnych pridružených výrob sa zverejnili v dennej tlači a slúžili ako pomôcka a návod okresným a krajským orgánom pri riešení nesprávnych tendencií v rozvíjaní pridruženej výroby v jednotných roľníckych družstvách. Okresom a krajom boli známe i opatrenia, vykonané proti niektorým JRD v bývalom okrese Kežmarok, ktoré skupovali a spracovávali mäsové výrobky, v okrese Bratislava-okolie proti podvodným súkromným autodopravcom, ktorí sa zgrupovali v JRD Čuňovo, Jarovce a Rusovce a pod menami týchto JRD vykonávali autodopravu atď. Niektoré národné výbory si však z týchto príkladov nevzali dostatočné poučenie na zamedzenie šírenia nesprávnej špekulačnej pridruženej výroby.

Pri svojich pracovných cestách boli naši odborní pracovníci i v Jednotnom roľníckom družstve Nový Liptov. A čo tu videli? Jeden tu našiel dobrú starostlivosť o pôdu, upravované lúky a pasienky, dobré hektárové úrody. Druhý zas pekný hovädzí dobytok. Každý niečo podľa svojej úzkej špecializácie. Súdruhovia sa však na veci v družstve nepozreli hlbšie a komplexne. O JRD Nový Liptov na okrese i v kraji počuli len dobré. Napomáhala tomu i denná tlač. Redaktori na základe niektorých svojich čiastkových poznatkov robili falošné závery a vyhľadávali slová chvály na družstvo. A tak potom ani na list námestníka generálneho prokurátora, ktorý hovoril o niektorých nedostatkoch v družstvách a spomínal medzi iným aj JRD Nový Liptov, sa nevyvodili rázne závery.

Súdružky a súdruhovia, poučené z vlastných chýb a nedostatkov musia krajské a okresné národné výbory, ale i s pomocou orgánov Slovenskej národnej rady, najmä Komisie pre pôdohospodárstvo a jej výkonného aparátu podľa novej vyhlášky o pridruženej výrobe, ktorú v najbližších dňoch vydá Ministerstvo poľnohospodárstva, urýchlene vykonať opatrenia na zamedzenie nesprávnej špekulačnej pridruženej výroby. Pridruženú výrobu v jednotných roľníckych družstvách treba upraviť v najbližších dňoch a prísne dbať na to, aby sa rozličným špekulačným elementom pod kepienkom JRD neumožňovalo vykonáva t nesprávnu činnosť.

Súdružky a súdruhovia, naša strana sústavne zdôrazňuje, že jedinou a správnou cestou k trvalému zvyšovaniu životnej úrovne družstevného roľníctva je rozvoj spoločnej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Vychádzajúc z uvedených prípadov v rozvíjaní nesprávnej pridruženej výroby JRD je potrebné, aby sme si aj my, poslanci Slovenskej národnej rady. vo svojich volebných obvodoch tieto otázky starostlivo všímali, aby sme spolu s miestnymi orgánmi dohodi opatrenia, ako sa s nedostatkami vyrovnať, a dobrou politicko-organizačnou prácou, rozvíjaním socialistického súťaženia a záväzkového hnutia brali aktívnu účasť na zabezpečovaní splnenia úloh tretieho päťročného plánu v poľnohospodárstve za štyri roky.

Vážené súdružky a súdruhovia,

Ústredný výbor Komunistickej strany Československa listom z mája minulého roku všetkým straníckym organizáciám na de-