včítane záväzkov nedostatočne zabezpečujú aj krytie potreby zemiakov na kŕmne ciele, a to:

Podobný stav je aj v zabezpečení ostatných kŕmnych okopanín. V jednotlivých rokoch je ich krytie takéto:

Takéto poňatie päťročnice nevytvára priaznivé podmienky pre rozvoj živočíšnej výroby na Slovensku ani do budúcna, ba naopak, existujúce vážne problémy na tomto úseku len prehlbuje. Samo konštatovanie však veci nepomôže a situáciu nevyrieši. Bude preto správne, keď v každom poľnohospodárskom závode preveria všetky rezervy a nájdu vhodné spôsoby a cesty na ich rýchle využitie. V našich podmienkach máme všetky predpoklady postaviť rozvoj živočíšnej výroby na bázu vlastnej krmovinovej základne.

V tomto roku je otázka zabezpečenia dostatku kvalitných krmovín osobitne náročná. Podľa súpisu osevov obilnín a viacročných krmovín je osevná plocha viacročných krmovín oproti rozpočtom plánu na rok 1961 nižšia o 35 000 ha, t. j. o vyše 11,4 %. Situáciu ešte zhoršuje tá skutočnosť, že v mnohých okresoch, ako napríklad v Trnavskom, Nitrianskom, Novozámockom, Topoľčianskom, Levickom, Michalovskom sa plochy viacročných krmovín v dôsledku zaorávok ešte ďalej znížili. Nesplnením úloh viacročných krmovín ochudobníme sa tohto roku najmenej o 20 000 vagónov plnohodnotných viacročných krmovín v suchom stave. Potreby plánovaného rozvoja živočíšnej výroby si preto vyžadujú urobiť také opatrenia, ktoré nám i pri tomto stave umožnia zabezpečiť dostatok krmív.

Treba povedať, že ešte aj v tomto období máme značné zdroje a možnosti zlepšenia krmovinovej základne v správnom sušení, silážovaní, uskladnení krmív a hospodárnom skrmovaní, ako aj v maximálnom využití všetkých vhodných plôch pre osev strnis-kových miešaniek.

Je známe, že pri sušení krmovín na zemi sú značne vysoké straty. Veď aj za priaznivého počasia sa sušením sena na zemi stráca asi 15 % stráviteľných bielkovín, a to za najpriaznivejšieho počasia. V nepriaznivom počasí straty na živinách dosahujú 50 - 60%. Len nesprávnym sušením na zemi strácame u nás každoročne najmenej 30-35 000 ton stráviteľných bielkovín. To predstavuje produkciu sena viacročných krmovín z asi 120 000 ha, čo je skoro polovica ich tohoročnej výmery. Tieto údaje veľmi jasne hovoria, že na sušenie treba v plnej miere využívať všetky sušiaky a snehové zábrany. Je pravda, že tento spôsob sušenia vyžaduje viac ľudskej práce a väčšie náklady na 1 ha. Získame však cenné živiny, a to je v súčasnej situácii rozhodujúce.

Druhým dosiaľ málovyužívaným spôsobom konzervovania krmovín je ich umelé dosúšanie, ktoré nielenže podstatne znižuje potrebu ľudskej práce pri zbere, ale necháva v sene aj všetky živiny a podstatnú časť vitamínov. Pri dosúšaní studeným vzduchom získame seno, ktoré obsahuje 12-14 % stráviteľných biel-kovín, kým pri sušení na zemi má to isté seno len okolo 6 % stráviteľných bielkovín. Okrem toho podľa Výskumného ústavu poľnohospodárskej techniky v Řepích pri umelom dosúšaní znížia sa výrobné náklady na 1 q sena z 20 na 16 Kčs a potreba ľudskej práce sa zníži z 2 hodín na štvrť hodiny na 1 q. O výhodách dosúšania krmovín studeným a predhrievaným vzduchom sa už presvedčili na mnohých miestach. Napríklad v JRD Sládkovičovo pracujú 3 ventilátory a jeden agregát na dosúšanie predhrievaným vzduchom. Aj tam, kde niet ventilátorov, si môžu dobre pomôcť senometmi a zrncmetmi. Z dosúšania pomocou senometov a zrnometov majú dobré skúsenosti napríklad v Štátnom ústave pre chov koní v Novom Tekove. V minulom roku získali tu týmto spôsobom seno s priemerným obsahom bielkovín 10,5 % a riaditeľ s. Mojžiš ušetril na nákladoch vyše 66 000 Kčs. Na južnom Slovensku, kde je nedostatok stodôl a kôlni pre umelé dosúšanie, možno krmoviny úspešne dosúšať aj voľne na roštoch a v stohu, ako to potvrdili najnovšie skúseností zo Západoslovenského kraja, ktorý doteraz zorganizoval v JRD a na štátnych majetkoch umelé dosušenie viacročných krmovín z viac ako 13 000 ha. Tento kraj má všetky predpoklady v budúcom roku umele dosušiť všetky dorobené viacročné krmoviny a prevažnú väčšinu lúčnych porastov.

Ďalšia rezerva pri znižovaní strát je silážovanie krmovín. Treba otvorene povedať, že v prospech silážovania viacročných krmovín a lúčnej trávy sme dosiaľ urobili len veľmi málo. Výhody silážovania sa doteraz u nás nedocenili a nevyužili.

Silážovanie je najlacnejší spôsob konzervovania krmovín, lebo všetky práce spojené so silážovaním môžeme mechanizovať, čo umožňuje plynulý zber krmovín aj za nepriaznivého počasia. Treba povedať, že napríklad Fínsko si po druhej svetovej vojne jedine týmto opatrením vyriešilo vôbec produkciu mlieka.

Silážovanie tráv a viacročných krmovín je v plnom súlade s požiadavkami súčasnej kŕmnej techniky. Výsledky pokusov ukazujú, že straty na živinách pri dodržiavaní zásad správnej techniky silážovania sú približne len 5 % ročne. Okrem toho v siláži sa zachovajú nielen všetky živiny, lež aj cenné vitamíny.

Prechod na senovo-silážny typ kŕmenia, ktorý sa ukazuje vo veľkovýrobe, najmä pri uplatňovaní novej technológie za najvhodnejší a najekonomickejší, vyžaduje uskutočňovať isté zmeny aj vo výrobe krmovín.

Na prvom mieste je to rozširovanie osevných plôch kukurice na siláž, kde dosahujeme dobré výsledky, ďalej zvyšovanie podielu bielkovitej siláže. Silážovanie trávnych porastov, ďatelín a strukovinovo-obilných miešaniek, to musí byť heslo každého agronóma i zootechnika. Už nestačí plánovať siláž v globále, treba - a to už teraz - členiť siláž podľa obsahu živín a bilancovať ju podľa druhov tak, aby vystihovala správny úživný pomer medzi škrobovými hodnotami a stráviteľnými bielkovinami.

V tomto roku je ďalšia možnosť zlepšiť krmovinovú základňu, najmä rozšírením plôch strniskových miešaniek. Skoršia vegetácia umožňuje veľmi dobre využiť strniskové miešanky. Treba len, aby sa včas zasiali a na čo najväčších plochách. Treba využiť všetky dostupné osivá, a to nielen kukurice, ale aj ciroku cukrového, sudanskej trávy, horčice a najmä kŕmneho kelu. Vážny stav v krmovinách vyžaduje zasiať tohto roku strniskové miešanky na ploche najmenej 100 000 ha. Nepriaznivá situácia v oseve viacročných krmovín, ktorá v dôsledku nedosevu asi 60 000 ha jarných podsevov v budúcom roku v časti poľnohospodárskych závodov môže situáciu ešte zhoršiť, nás priamo núti, aby sme toho roku podstatne rozšírili aj osev ozimných miešaniek. Okrem rozšírenia kŕmnej raži treba rozšíriť aj pestovanie ozimnej repky, ktorú môžeme skrmovať alebo spásať ešte v jeseni. Týmto spôsobom do značnej miery zmiernime aj súčasný nedostatok krmív.

Súdružky a súdruhovia,

nastáva čas, keď sa hlási o slovo tohoročná úroda - prvá úroda tretej československej päťročnice. Vykonať žatvu za 14-18 dní v každom poľnohospodárskom závode a vykonať ju kvalitne, to bezpodmienečne vyžaduje podstatne zlepšiť úroveň organizátorskej práce národných výborov a všetkých pracovníkov v poľnohospodárstve .

Rozbory priebehu žatvy na Slovensku v predchádzajúcich rokoch ukazujú, že najdôležitejším momentom celkovej prípravy a nástupu do žatvy je správne stanovenie počiatočného dňa žatvy. U nás sa spravidla do žatvy nastupuje pomaly - ťažko sa rozbiehame. Tak napríklad v roku 1960 špička v žatve sa u nás dosiahla v priemere až 25. júla. Čo však ukazujú 25-ročné záznamy o dozrievaní obilia u nás? Podľa stupňa dozrievania obilia špička žatvy pri raži by mala byť v našich podmienkach už okolo 5. júla, keď už dozrelo obilie asi na 20 % z celkových plôch. To ukazuje, že žatevné práce u nás nie sú v súlade s priebehom dozrievania obilia. Pomalý nástup do žatvy spôsobuje oneskorovanie sa v žatve a zvyšovanie zberových strát v dôsledku prezretia obilia. Ak uvážime, že v druhej polovici júla a v auguste sú u nás častejšie zrážky, nemôžeme sa diviť, že zberové straty pri obilninách sú také vysoké. Musíme sa usilovať obmedziť vplyv daždivého počasia na najnižšiu mieru. To je v našich klimatických podmienkach veľmi dôležité, lebo napríklad v období druhej päťročnice bola iba jediná žatva, a to v roku 1956, keď bolo priaznivé počasie. Očakávať slnečné dni v období žatvy v našich podmienkach je falošná ilúzia. Päťdesiatročné priemery zrážok ukazujú, že jún, júl a august sú naše najvlhšie mesiace, v ktorých naprší v prevažnej väčšine obilninárskych okresov Slovenska jedna tretina i viac celoročných zrážok. To znamená, že dažďové podmienky sú trvalým sprievodcom našich žatevných prác. Malovýrobná technológia zberu sa týmto podmienkam primerane prispôsobila. Pri hospodárení na rozsiahlych lánoch ide o maximálne skrátenie trvania žatvy tak, aby sme vplyv dažďov úplne obmedzili a vylúčili. Na tohoročnú žatvu sa pripravme tak, že bohatú úrodu musíme s čo najmenšími stratami doslovne "ukradnúť" z poľa.

Všetky prípravy na žatvu včítane patronátnej pomoci, ktorá má byť najintenzívnejšia v prípravnom období, treba ukončiť tak, aby sa umožnil čo najmohutnejší nástup hneď na začiatku žatvy. Nesmie sa premeškať ani hodina, pretože napríklad kosiť obilie o jeden deň neskoršie, ako dozrelo, znamená stratu na jednom hektári 0,8 q, o 7 dní neskoršie znamená mať straty o 3,2 q, o 11 dní neskoršie to znamená straty až o 5,2 q po ha. Treba povedať, že priemerne sme zberali o 10 dní neskoršie ako obilie dozrelo.

Tohto roku zoberieme dvojfázovým a trojfázovým spôsobom obilie z plochy 150 000 ha. Rozdelený zber obilnín je v súčasnom období najprogresívnejší a oproti doterajšiemu zberu vyžaduje iba polovicu pracovníkov. Svedčia o tom aj minuloročné výsledky napríklad zo ŠM Želiezovce, kde týmto spôsobom znížili náklady na každý hektár skoro o 340 Kčs.

Splnenie tejto náročnej úlohy vyžaduje cieľavedomú a sústavnú starostlivosť národných výborov a strojno-traktorových staníc, ktoré nesú priamu zodpovednosť za dobrú organizáciu dvojfázového a trojfázového zberu obilia, ako aj za včasnú prípravu a plné využitie kombajnov, samoviazačov a ostatných strojov potrebných pre žatevné práce.

Previerka priprav na žatevné práce však ukazuje, že niektoré národné výbory ani v tomto roku nepristúpili s plnou zodpovednosťou k príprave na včasný a bezstratový zber. Žatevné plány sa na mnohých miestach stali záležitosťou iba niekoľkých funkcionárov a neprerokovali sa s pracovnými skupinami a jednotlivcami. Nestali sa teda záležitosťou tých, ktorí ich majú priamo realizovať. A toto je vážny nedostatok, ktorý treba všade tam, kde sa vyskytuje, urýchlene odstrániť.

Aj keď sme už na prahu žatvy, k 20. júnu sa u nás neopravilo vyše 1000 samoviazačov a vyše 200 obilných kombajnov. Ako chceme potom ihneď od začiatku zapojiť do žatevných prác všetky sily a mechanizačné prostriedky a dosiahnuť špičku výkonu už v nástupe žatvy? Čas nás núti ukončiť prípravné práce na žatvu v najkratšom termíne, a to aj v okresoch, kde sa žatva začne až v júli.

Bolo by však nesprávne pokladať za súčasť letných poľnohospodárskych prác len žatvu, mlatbu a nákup. Veď v žatve nielen zberáme plody celoročnej práce, ale súčasne začíname pripravovať budúcu úrodu včasným a kvalitným vykonaním podmietky a prípravou dostatku hodnotných osív.

Podľa vládneho uznesenia z marca tohto roku za výrobu osív zodpovedajú v plnom rozsahu poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky. Ich poslanie a činnosť sa rozširuje o politicko-organizátorskú a odbornú prácu v nákupe a zabezpečovaní osív. Aj keď sú úlohy nákupu osív podnikovým plánom, nemožno pripustiť, aby im nákupné a zásobovacie podniky venovali menšiu pozornosť ako plneniu ostatných svojich úloh. Veď kvalitné osivo a sadivo sa na zvyšovaní hektárových úrod podieľa až 25 percentami.

V tohoročnej žatve pôjde o to, aby sme osivá zabezpečili nielen na množiteľských plochách a semenárskych dielcoch, ale aby sme podchytili všetky plochy, teda aj plochy bežného pestovania, ktoré sú osiate perspektívnymi odrodami, napríklad pri pšenici, ako je Košútska, Pavlovická 198, Kaštická osinatka, Diana, Hadmerslebenerka, ako aj talianske a sovietske odrody, a celú produkciu pripravili ako osivo pre jeseň tohto roku. Je to cesta, ako čo najrýchlejšie dostať do poľnohospodárskej praxe najlepšie rajonované odrody. Rovnako treba postupovať aj pri zabezpečovaní zemiakovej sadby, kde je situácia ako som už hovoril, ešte vážnejšia. Výber plôch pre zvýšenú produkciu sadby treba urobiť urýchlene, nakoľko tu treba vykonať ešte negatívne výbery a ošetriť porasty proti plesni zemiakovej.

Súčasťou letných poľnohospodárskych prác je aj zber porastov ďatelinovín ponechaných na semeno. Bez viacročných krmovín nemožno očakávať zlepšenie krmovinovej základne. Preto v každom poľnohospodárskom závode treba veľmi starostlivo vybrať najvhodnejšie plochy v rozsahu 15-20% plôch na semenárske ciele.                                                                                       

Pri agrotechnike semenných kultúr viacročných krmovín nemožno zabúdať ani na dôležitú funkciu včiel pri opeľovaní. Malo by byť zásadou na každý hektár semenných ďatelín mať k dispozícii 7 - 8 úľov včiel. Zvýšené hektárové úrody to iste zaplatia. Veľmi vážna úloha je zber a výmlat semenných ďatelín. Tu každoročne prichádza nazmar 30 - 50 % úrody.

Dnes už vieme, ako čeliť tým o ohromným stratám. A máme na to aj vhodné prostriedky. Je to desikácia lucerny a ďateliny lúčnej a dvojfázový zber pomocou upravených obilných kombajnov. Širokým uplatnením týchto nových spôsobov zberu, o výhodách ktorých sa už v minulom roku presvedčili napríklad v JRD Alžbetin Dvor, ŠM Bošany, na šľachtiteľskom podniku Radošina a inde, zachránime desiatky vagónov osiva a vytvoríme reálne podmienky pre potrebné rozšírenie plôch viacročných krmovín. Všetky tieto náročné úlohy v rastlinnej výrobe, najmä zabezpečenie bezstratového zberu obilia i krmovín výrazne ovplyvnia plnenie úloh v živočíšnej výrobe.

Záväzky upriamené na predčasné splnenie úloh tretej päťročnice mali priniesť obrat k lepšiemu v plnení nákupu živočíšnych produktov i v rozvoji stavov hospodárskych zvierat pri súčasnom zvyšovaní ich úžitkovosti už v tomto roku.

I keď sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku nakúpilo doteraz viac mäsa o 3356 ton, mlieka o 12,225 000 litrov a vajec o takmer 20 miliónov kusov, časový plán nákupu živočíšnych výrobkov sa plní k 20. júnu t. r. pri mäse na 95,7 %, mlieku 89,9 % a pri vajciach na 97,7 %.

Zabezpečením nákupu poľnohospodárskych výrobkov sa zaoberala Slovenská národná rada tohto roku na svojom marcovom zasadaní.

Od tohto zasadania Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vykonalo celý rad významných opatrení upriamených na podstatné zlepšenie plnenia úloh v nákupe.

Tak napríklad:

- prekontroloval sa rozpis plánu nákupu na sektory a okresy a tam, kde sa zistili nedostatky, a nebolo ich málo, uskutočnila sa náprava tak, aby pozmenený rozpis zodpovedal skutočným výrobným možnostiam,

-   mnohým okresom, najmä vo Východoslovenskom kraji, sa poskytuje pomoc osobitnými skupinami odborných pracovníkov Slovenskej národnej rady pri zabezpečovaní konsolidácie JRD a pri rozpracovaní úloh smerujúcich k zlepšeniu poľnohospodárskej výroby a nákupu,

-   národným výborom v každom okrese sa poskytuje pomoc prostredníctvom aktivistov Slovenskej národnej rady, ktorí majú natrvalo pridelené jednotlivé okresy a pomáhajú orgánom zabezpečovať plnenie úloh vo výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov.

Krajské a mnohé okresné národné výbory zlepšili a iniciatívne rozvíjajú svoju organizátorskú prácu. Dôsledok všetkých týchto opatrení sa oproti prvým mesiacom tohto roku prejavil v zlepšení plnenia úloh nákupu, najmä v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. V posledných dekádach si veľmi dobre počínajú v nákupe mlieka aj súdruhovia vo Východoslovenskom kraji, keď úlohy nákupu nielen plnia, ale aj prekračujú.

Niektoré okresy už zlikvidovali alebo postupne likvidujú resty v nákupe živočíšnych výrobkov a ďalej rozvíjajú úsilie za realizovanie svojich záväzkov - splniť tretiu päťročnicu v skrátenom termíne. Od marcového zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady vyrovnali resty v nákupe ošípaných okresy Dunajská Streda. Liptovský Mikuláš, Lučenec, Rimavská Sobota a Žilina. Plán nakúpu jatočných ošípaných časové plní 14 okresov na Slovensku, z toho 10 v Stredoslovenskom kraji. V plnení tejto úlohy naďalej vážne zaostávajú rozhodujúce okresy, a to Topoľčany, Trnava, Senica, Trebišov, Michalovce, Galanta a ďalšie. V nákupe mlieka vyrovnali svoje zaostalosti okresy Bratislava-mesto, Komárno, Banská Bystrica a Zvolen. Od poslednej májovej dekády - okrem okresov Trenčín, Trnava a Dolný Kubín - plnia a prekračujú svoje dekádne úlohy v nákupe mlieka všetky okresy na Slovensku, čo je dôsledok zlepšenej organizátorskej práce na dedine.

Som presvedčený, že hovorím za všetkých poslancov, za celú Slovenskú národnú radu, keď funkcionárom týchto okresov za ich úsilie a dobrú politickú i organizátorskú prácu pri plnení úloh v nákupe živočíšnych výrobkov úprimne ďakujem.

Čiastočné zlepšenie v nákupe živočíšnych výrobkov u nás však nesmie viesť k sebauspokojovaniu. Najmä v nastávajúcom období hlavných letných prác treba ďalej stupňovať úsilie o urýchlené vyrovnanie restov v nákupe živočíšnych výrobkov. Odporúčame, aby sa v období letných mesiacov, keď väčšina funkcionárov a pracovníkov sleduje zabezpečovanie žatevných prác a nákup rastlinných výrobkov, niekoľkí zodpovední pracovníci v okresoch poverili len organizovaním nákupu živočíšnych výrobkov a pravidelne informovali orgány, ako sa dekádne úlohy plnia.

Vzhľadom na vážnosť situácie v stavoch a úžitkovosti kráv, ako jedného z kľúčových problémov v poľnohospodárstve, dovoľujem si obrátiť vašu pozornosť, vážené súdružky a súdruhovia, aj na túto úlohu.

Vývoj stavov kráv po oslobodení bol vcelku priaznivý, avšak v poslednom období nežiadúco stagnuje.

Napríklad oproti roku 1937 poklesli do roku 1946 stavy kráv na Slovensku o 18 600 kusov,

v rokoch 1946 - 1950 došlo k vzrastu stavov o 22 400 kráv

v rokoch 1951-1955 stavy ďalej vzrástli o 75 000 kráv

v rokoch 1956 - 1960 došlo k vzrastu stavov už len o 6 152 kráv a za prvý štvrťrok 1961 stavy kráv poklesli o 6 882, to znamená o 730 viac, ako bol ich vzrast v druhej päťročnici.

V  stavoch kráv najviac zaostáva Západoslovenský kraj, kde chýba do plánu 24 300 kráv a Východoslovenský kraj, kde chýba 10 300. Takáto situácia už vzhľadom na to, že do splnenia plánu chýba tohto roku na Slovensku vyše 40 000 kráv a do roku 1965 sa podľa plánu majú stavy zvýšiť o ďalších 70 000 vyžaduje, aby sme rýchlejšiemu rozvoju stavov dojníc venovali skutočne najväčšiu pozornosť.

V  súčasnom období, keď už viac ako 80 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku obhospodaruje socialistický sektor, chová sa v tomto sektore iba 64 % z celkového stavu hovädzieho dobytka a zo stavov kráv len 51 %. Pritom socialistický sektor sa v minulom roku podieľal na trhovej produkcii jatočného hovädzieho dobytka takmer 79 percentami a na trhovej produkcii mlieka takmer 87 percentami. Z toho vyplýva, že takéto medzisektorové rozmiestenie stavov hovädzieho dobytka a najmä kráv

1. nezodpovedá úlohám tretej päťročnice hlavne v trhovej produkcii masa a mlieka, pretože súkromný sektor sa len v malej miere podieľa na dodávkach týchto produktov pre verejné zásobovanie,

2. nevytvára priaznivé predpoklady pre úspešný rozvoj stavov kráv, pretože v súkromnom sektore nie je záujem o ich rozšírenú reprodukciu,

3. upozorňuje na disproporcie medzi mäsovou a mliečnou štruktúrou stáda aj v socialistickom sektore, najmä v JRD, kde sa v chove hovädzieho dobytka orientujú viac na produkciu mäsa než na rozvoj základného stáda kráv, pretože sa týmto spôsobom dosahuje rýchlejšie speňaženie a návrat investovaných prostriedkov.

Príčiny tohto stavu treba vidieť v našej vlastnej organizátorskej práci, v práci krajských a okresných národných výborov, najmä ich pôdohospodárskych odborov a komisií, ktoré bezprostredne riadia poľnohospodársku výrobu, nezriedka v ich nesprávnom poňatí významu rozvoja chovu hovädzieho dobytka. Nie je to tak dávno, keď v starom okrese Galanta produkovali na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 34 kg hovädzieho mäsa a 351 litrov mlieka.

Dnes, keď je v okrese združstevňovanie v podstate ukončené, vyrábajú na každý hektár 59 kg hovädzieho mäsa a 543 litrov mlieka, čo znamená zvýšenie mäsa o 70 % a mlieka takmer o 55 %.

Takýmto príkladným spôsobom pristupujú k zaisťovaniu rozvoja stavov kráv napríklad aj okresy Komárno a Levice, v ktorých v chove hovädzieho dobytka ešte ani teraz nedosahujú krajský priemer. Súdruhovia v týchto okresoch obetavou organizátorskou a politickou prácou so zameraním na odchov jalovíc vytvárajú dobré perspektívy pre rýchle zvyšovanie stavov kráv a výroby mäsa a mlieka.

Tak napríklad v okrese Levice, kde sú pomerne nízke stavy kráv a kde sa v minulom roku na 100 kráv otelilo len 15 jalovíc, stavy kráv zabezpečujú zvýšenou starostlivosťou o všetky plemenice, najmä však o jalovice. Okresné orgány dokázali správne skoordinovať prácu všetkých zootechnikov, pracovníkov inseminačnej, ako aj plemenárskej služby, poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku a veterinárnych zariadení. Vytvorili také podmienky, že už teraz majú na každých 100 kráv 25 teľných jalovíc a v spoločných chovoch JRD až 32 jalovíc. To znamená, že už v tomto roku pri 12 % vyraďovaní kráv na jatočné ciele zvýšia ich stavy takmer o 3000 kusov.

Príklad okresu Levice potvrdzuje, že tam, kde odborné zložky poľnohospodárskej štátnej správy sú nástrojom ONV pri zaisťovaní úloh a kde ich doterajšia roztrieštenosť v riadení a zabezpečovaní rozvoja živočíšnej výroby je skoordinovaná a kontrolovaná z jedného miesta, dosahujú sa aj pozitívne výsledky, Ak si iniciatívu, organizáciu práce a disciplínu pri zabezpečovaní tejto úlohy z okresu Levice rýchle osvoja orgány a pracovníci v ostatných, najmä zaostávajúcich okresoch, sú reálne predpoklady, že úlohy tretej päťročnice v chove hovädzieho dobytka a prijaté záväzky na skrátenie týchto úloh sa splnia za štyri roky.

Doterajšiu nechuť a nestarostlivosť o rozvoj stavov kráv zdôvodňujú chovatelia aj tým, že chov kráv pri terajších cenách mlieka je nerentabilný. Je to len samozrejmé v tých chovoch, kde odchov dojníc trvá tri a viac rokov a ich dojivosť pre nesprávnu kŕmnu techniku je nižšia ako 5 litrov denne. Tu sa o nejakej rentabilite chovu kráv ani nedá hovoriť, najmä ak k tomu pripočítame ešte nestarostlivosť o krmoviny. Napríklad v JRD Drženice vyrábali v roku 1960 jeden liter mlieka za 1,70 Kčs a v Podlaviciach za 1,63 Kčs pri priemernej realizačnej cene 1,90 Kčs. Takéto výsledky dosiahli pri tradičnom ustajnení kráv s bežnou mechanizáciou, takže podiel mzdy na celkových nákladoch je pomerne vysoký. To značí, že pri uplatnení novej veľkovýrobnej techniky aj v týchto a im podobných chovoch máme ešte ďalšie rezervy v znižovaní nákladov vo výrobe mlieka.

Základným opatrením pre zvyšovanie rentability chovu kráv je zvyšovanie produktivity práce ošetrovateľov a znižovanie vlastných nákladov na výrobu. Cesty znižovania týchto nákladov treba hľadať v prvom rade v rastlinnej výrobe, ako základu živočíšnej výroby a jej ekonomiky, keďže náklady na krmivá sú vysoké. Zvyšovaním produktivity práce v rastlinnej výrobe, najmä dôsledným využitím mechanizmov pri zbere krmovín, možno náklady na krmivá podstatne znížiť. V živočíšnej výrobe treba hľadať znižovanie nákladov na krmivá v ich správnom uskladnení, v ich správnom využití pri kŕmení a najmä v plnohodnotnej výžive zvierat.

Ďalšou základnou výdavkovou položkou v chove dojníc sú náklady na mzdy, ktoré tvoria 25 - 30% z celkových nákladov. Ich znižovanie z hľadiska rentability chovu hovädzieho dobytka a najmä kráv zabezpečujeme veľmi dobre osvedčenou novou veľkovýrobnou technikou. Máme celý rad príkladov, kde voľným ustajnením mladého dobytka sa zvýšila produktivita práce ošetrovateľov oproti tradičnému spôsobu chovu až trojnásobne i viac, čo sa, pravda, bezprostredne prejavilo v znížení nákladov na mzdy ošetrovateľov.

Na Štátnom majetku Kvetoslavov, farma Blatná, ošetruje vo voľnom ustajnení 1 ošetrovateľ 110 kusov mladého dobytka. Dobytok je zdravý a denné prírastky činia 67 dkg na kus. Rozbor výrobných nákladov na 1 kg prírastku ukázal, že pri tradičnom ustajnení činili náklady na mzdy Kčs 2,60. Vo voľnom ustajnení klesli na 96 halierov.

Podobné úspešné výsledky dosahujú aj vo voľnom ustajnení kráv.

Náklady na mzdy na jeden liter vyrobeného mlieka tu poklesli zo 64 halierov pri tradičnom ustajnení pri tých istých kravách na 24 halierov vo voľnom ustajnení. Na Štátnom majetku v Zlatnej na Ostrove poklesli zo 48 halierov na 26 halierov. Dobré výsledky dosahujú aj na Štátnom majetku Štefan, Kľačno a inde. Už teraz možno povedať, že nová veľkovýrobne technika v chove hovädzieho dobytka a kráv, najmä voľné ustajnenie a mechanizácia všetkých pracovných procesov, bude základnou formou chovu v socialistickej veľkovýrobe.

Novú veľkovýrobnú techniku nemožno však vulgarizovať. Treba mať sústavne na pamäti, že pod pojmom novej veľkovýrobnej techniky rozumieme celý komplex opatrení, súvisiacich s kŕmením, ošetrovaním a ustajnením zvierat pri plnom rešpektovaní ich fyziologických a biologických požiadaviek. Voľné ustajnenie kráv alebo mladého dobytka neznamená otvorenú maštaľ i v zime pri nepriaznivom počasí, ako si to mnohí naši chovatelia pred- ; stavujú a ako ich to mnohí vedeckí pracovníci učili. S voľným ustajnením súvisí v prvom rade plnohodnotné kŕmenie, dostatočná zásoba objemových i jadrových krmív, starostlivosť o hlbokú podstielku, ako aj o reguláciu teploty v ležisku zvýšením vetrania v lete a uteplením maštale v zime.

Nová veľkovýrobná technika vyžaduje chovateľov znalých základných princípov novej veľkovýrobnej techniky, ktorí sa s láskou a s porozumením venujú ošetrovaniu zvierat, ako sú napríklad súdruhovia Czetli a Takáč z Blatnej na Ostrove, s. Gamčík z JRD Kráľová, s. Slezák z JRD Sobotište, kolektívy ošetrovateľov kráv zo Sásovej a Velčíc a celý rad ďalších.

Súdružky a súdruhovia,

splniť plánované úlohy v živočíšnej výrobe v skrátenom termíne tak, ako sa zaviazala prevažná väčšina JRD a štátnych majetkov na Slovensku, vyžaduje od okresných národných výborov podstatne zlepšiť riadenie jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov.

Súdruh Novotný na V. celoštátnom sjazde jednotných roľníckych družstiev povedal: "Ak chceme postaviť naše poľnohospodárstvo na vysokú odbornú a technickú úroveň, plne uplatniť najpokrokovejšie metódy hospodárenia a v súvislosti s tým podstatne zvýšiť úroveň organizácie práce a riadenia poľnohospodárskej výroby so súčasným prehĺbením hmotnej zainteresovanosti družstevníkov na výsledkoch výroby, potom je zrejmé, že potrebujeme ľudí, ktorí budú dobre poznať a ovládať techniku a budú schopní uplatniť v poľnohospodárskej výrobe najpokrokovejšie skúsenosti vedy a praxe."

Aby sa tieto zásady mohli dôsledne plniť, sú u nás vytvorené podmienky pre všetky formy štúdia pracujúcich v poľnohospodárstve. Napriek týmto opatreniam plán získavania mládeže do učebného pomeru v poľnohospodárstve sa aj v tomto roku plní nedostatočne. K 15. júnu t. r. sa do učebného pomeru získalo len 54 % z plánovaného počtu a do nadstavbových učebných odborov 77 %. Plán výberu funkcionárov na štúdium v poľnohospodárskych školách technických sa plní na 73 %, majstrovských na 52 % a na štúdium popri zamestnaní len na 47 %.

Niektoré poľnohospodárske podniky, najmä mnohé jednotné roľnícke družstvá, ešte stále nepochopili, že budúcnosť družstva a jeho trvalý rozvoj najlepšie zabezpečia sústavným získavaním mládeže za členov JRD a do učebného pomeru. Ich vlastnou úlohou je predsa starať sa o získanie mladých ľudí, venovať starostlivosť ich výchove a vytvárať im také pracovné, sociálne a kultúrne podmienky, aby v poľnohospodárstve zostali natrvalo. Správne v tomto smere postupujú tie JRD, ktoré venujú pozornosť kolektívom mládeže, zverujú im konkrétne výrobné úlohy a rozvíjajú medzi nimi socialistickú súťaž. Aj zo strany národných výborov nestačí robiť len administratívne zásahy na udržanie mládeže v poľnohospodárstve, ale majú skúmať príčiny jej odchodu, viesť a dôsledne kontrolovať poľnohospodárske podniky, aby vytvárali mladým ľuďom priaznivé pracovné podmienky a starali sa o ich politický a odborný rast.

Skúsenosti z roku 1960 a najmä tohto roku potvrdzujú, že JRD získavanie mládeže ponechávajú na školských pracovníkov, ktorých presviedčanie, je často málo účinné, pretože neukazuje konkrétnu perspektívu uplatnenia mladých ľudí v JRD. Len veľmi zriedka sa dosahuje, aby pri presviedčaní mládeže a ich rodičov na besedách a schôdzkach boli prítomní predsedovia alebo funkcionári JRD a riaditelia štátnych majetkov. Stávajú sa aj také prípady, že odborné učilištia získajú žiakov a až potom sa hľadá poľnohospodársky podnik, ktorý je ochotný zmluvu podpísať často bez toho, aby učňa poznal.

Úsilie školských pracovníkov o získanie plánovaného počtu mládeže do učebného pomeru v pôdohospodárstve a nedostatočný záujem poľnohospodárskych podnikov, najmä JRD o túto otázku viedli k tomu, že v niektorých učilištiach je aj teraz značný počet učňov, ktorí neuzatvorili učebnú zmluvu s poľnohospodárskym podnikom,, alebo ktorým poľnohospodárske podniky síce formálne učebnú zmluvu podpísali, avšak nepočítajú s tým, že po vyučení budú v podniku pracovať. Ide najmä o mládež z nepoľnohospodárskych rodín. Napríklad v Námestove žiaci učebné zmluvy s podnikmi vôbec neuzavreli, v Malackách väčšina učňov z 87 nepoľ-