Podpolianske strojárne, Tesla Liptovský Hrádok, Vihorlat Snina a ďalšie. Rýchly rast výroby v týchto podnikoch vyžaduje vyrovnať sa s niektorými nedostatkami, ktoré do značnej miery ovplyvňovali priebeh plnenia plánu v roku 1960. Ide najmä o zabezpečenie včasnej prípravy výroby v predvýrobných etapách,, dodržanie plánovaných termínov, osvojenie si a zavádzanie nových druhov výrob a napokon i o zlepšenie plynulosti dodávok základných materiálov.

V budúcom roku sa má ďalej prehĺbiť stabilizácia a špecializácia výroby sústreďovaním celých výrobných odborov do jednotlivých výrobno-hospodárskych jednotiek a podnikov. Tak v Závodoch S. M. Kirova v Tlmačoch už viac ako 98 % objemu výroby bude tvoriť kotlárska výroba, v Závode Krížik Dukla v Prešove sa sústredí celoštátna výroba jednofázových a trojfázových elektromerov. Podobne je to v Podpolianskych strojárňach v Detve, v Závodoch K. J. Vorošilova v Dubnici a v ďalších. Nie menšiu starostlivosť si vyžiada dôsledné zabezpečovanie úloh v osvojovaní si a v zavádzaní nových druhov výrob, ako chladiarenských lodí v Slovenských lodeniciach v Komárne, drevoobrábacích strojov vo VSS v Košiciach, nových a technicky zlepšených elektrických lokomotív, ťažkých transportných zariadení, mostných žeriavov, strojov a zariadení pre veľkopráčovne a ďalších.

Pre zvládnutie týchto úloh plán na rok 1961 zaisťuje rýchlejšie zlepšovanie Kvalifikačnej štruktúry pracovníkov, keď počíta s tým, že z celkového prírastku takmer 5, 5 tis. pracovníkov v strojárstve bude mať 1/4 vysoké alebo vyššie odborné vzdelanie. Značná časť týchto pracovníkov je určená pre základné technické útvary, najmä pre útvary konštrukčné a technologické, ktoré majú riešiť problémy prípravy výroby.

S vysokými úlohami počíta plán v spotrebnom priemysle, hlavne v tých výrobných oboroch, v ktorých sa pociťoval istý nedostatok niektorých výrobkov, ako v pletiarskom a odevnom priemysle a vo výrobe nábytku. V roku 1961 sa naplno rozvinie výroba vo viacerých závodoch, ktoré sa len pred niekoľkými mesiacmi dali do prevádzky, ako napríklad vo Svidníku, v Bardejove, v Námestove. Ide o nové závody, v ktorých bude treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečovaniu kvality výroby, zvyšovaniu techniky a organizácie a zlepšovaniu kvalifikácie kádrov. Osobitnú starostlivosť si vyžiada zabezpečenie zvýšenia výroby nábytku o 19 %. Pôjde hlavne o riešenie otázok ako rozšíriť niektoré výrobné kapacity a skladovacie priestory a o zvýšenie smennosti zvlášť v podnikoch Mier v Topoľčanoch a Nový domov v Spišskej Novej Vsi. Vo všetkých odvetviach spotrebného priemyslu musíme viac ako doteraz sústrediť pozornosť na dodržanie kvality výroby, rozširovanie sortimentu a na vytváranie predpokladov pre plynulú dvojsmennú a v niektorých odvetviach i trojsmennú prevádzku.

V potravinárskom priemysle popri zvýšení spracovania mäsa, mlieka a sladu vážnou úlohou v budúcom roku bude vytváranie predpokladov pre rozširovanie kapacít cukrovarov. Ťažisko úloh spočíva v zabezpečovaní rekonštrukcie závodov v Šuranoch a v Trebišove a v príprave výstavby nového veľkého cukrovaru v Rimavskej Sobote, ktorými kapacitami sa do konca päťročnice umožní najhospodárnejšie zvládnuť spracovanie cukrovej repy.

Súdružky a súdruhovia!

Týmto plánovaným rozvojom priemyslu sa ďalej významne posilní priemyselný charakter Slovenska. Zabezpečenie tohto rozvoja však vyžaduje sústrediť úsilie hlavne na včasné uvádzanie nových kapacít do prevádzky. Nie menší význam bude mať technická príprava niektorých nových výrobkov, zvlášť v strojárstve. Pritom jednou zo základných úloh, predovšetkým v odvetviach hutníctva, chémie, strojárskeho a sklárskeho priemyslu bude starostlivosť o prípravu a zabezpečovanie dostatku kvalifikovaných pracovníkov, aby sa tak plne zvládli náročné úlohy, hlavne na nových kapacitách, ako sú Kapron v Humennom, Východoslovenské železiarne, Transporta v Medzilaborciach, Tesla v Stropkove a ďalšie.

Dosiahnuť rýchlejšie tempo rozvoja v poľnohospodárstve.

Veľmi vážne problémy v roku 1961 i v budúcich rokoch budú nesporne v poľnohospodárstve. To preto, že v prekonávaní jeho zaostávania za ostatnými odvetviami hospodárstva sa doteraz nedosiahol obrat. Treba opäť zdôrazniť, že proporcionálny rozvoj celého nášho hospodárstva v ďalšom období, neustály rast životnej úrovne nášho obyvateľstva závisí vo veľkej miere práve od tempa rastu poľnohospodárskej výroby. Doterajšie výsledky v jej rozvoji, hlavne v rokoch druhého päťročného plánu však vytvárajú reálne predpoklady pre jeho rýchlejší rozvoj už v prvom roku tretieho päťročného plánu.

Vďaka vytrvalému a cieľavedomému úsiliu našej strany dosiahli sme rozhodujúce víťazstvo v rozširovaní a upevňovaní socialistických výrobných vzťahov a v budovaní materiálnotechnickej základne poľnohospodárskej veľkovýroby. Socialistický sektor na Slovensku obhospodaruje dnes takmer 80 % všetkej poľnohospodárskej pôdy.

Podľa predbežných prepočtov zvýši sa objem hrubej poľnohospodárskej výroby v roku 1960 oproti roku 1955 o 17 % pri vyššom vzraste živočíšnej výroby. Významné úspechy sa dosiahli v pestovaní cukrovej repy, ktorej osevne plochy sa v rokoch druhej päťročnice zvýšili o viac ako 15 tis. ha, pričom hektárový výnos dosiahol tohto roku až 310 q oproti 200 q v roku 1956. Značný vzostup sa dosiahol i v trhovej produkcii poľnohospodárskych výrobkov: výkup do štátnych fondov tohto roku bude takmer o jednu tretinu vyšší ako bol v roku 1955. Pritom výkup mlieka sa v tomto období zvýšil skoro dvojnásobne, mäsa viac ako o jednu štvrtinu a vajec o 82 %.

Napriek týmto úspechom nesplnilo však poľnohospodárstvo niektoré dôležité úlohy päťročného plánu. Neplnenie spôsobuje nášmu hospodárstvu značné ťažkosti, a to vo výrobe, v zásobovaní obyvateľstva potravinami a zvlášť v oblasti zahraničného obchodu. I z tohto hľadiska treba, aby naši súdruhovia na krajských a okresných národných výboroch a celá poľnohospodárska správa s oveľa väčšou zodpovednosťou ako doteraz pristupovali k zaisťovaniu úloh tohto odvetvia hneď od prvého roku tretieho päťročného plánu. Pre splnenie plánovaných úloh máme pritom všetky predpoklady, a to predovšetkým v stavoch hospodárskych zvierat, v ďalšom vybavení poľnohospodárstva mechanizáciou, v dodávkach výrobkov chemického priemyslu, vo zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov a v značných prostriedkoch na zúrodňovanie pôdneho fondu.

Hlavné problémy celého rozvoja poľnohospodárstva tak v tomto roku, ako i v roku 1961 sa sústreďujú v rastlinnej výrobe, kde bude treba dosiahnuť významné zvýšenie hektárových výnosov. Zvlášť vysoké úlohy v tomto smere sú v chlebovom obilí: hektárový výnos pšenice sa má zvýšiť v porovnaní s rokom 1960 o 3, 7 q, raži o 2, 9 q, zemiakov o 60 q; ďalej v krmovinách, ktorých produkcia z jedného hektára sa má zvýšiť, a to produkcia viacročných krmovín a sena z lúk takmer o jednu pätinu.

Takýto rast výroby možno dosiahnuť len cestou ekonomického upevňovania hlavne ešte slabo hospodáriacich JRD, cestou intenzívneho zúrodňovania pôdneho fondu, zlepšovania výživy rastlín, dôsledného dodržiavania agrotechniky, zabezpečovania kvalitných osív a sadív. To vyžaduje - keď vychádzame i zo skúsenosti v roku 1960 - skoncovať v poľnohospodárstve s náhodnosťou, živelnosťou a improvizáciou v riadení prác hlavne na okresných národných výboroch.

Osobitne treba zdôrazniť nutnosť dosiahnutia zásadného obratu v pestovaní zemiakov. Doterajšie výsledky nútia nás vážne sa zamyslieť nad starostlivosťou, ktorú tejto plodine venujeme. Rozhodne nie je dobrým vysvedčením pre naše poľnohospodárstvo, že hektárové výnosy zemiakov z roka na rok klesajú a že v tomto roku sú dokonca nižšie ako v prvom roku druhej päťročnice. Pritom máme hlavne na Slovensku v pravom slova zmysle ideálne podmienky na dosiahnutie vysokej intenzity v produkcii zemiakov. Týka sa to takých oblastí, ako je celá severná oblasť Východoslovenského kraja, Orava, Liptov, Kysuce, Pohronie, horné Ponitrie a ďalšie.

Treba otvorene povedať, že mnohé poľnohospodárske závody a často ani funkcionári národných výborov a poľnohospodárskej správy nedoceňujú význam zemiakov pre podstatné zlepšenie krmovinovej bilancie, a tým aj pre ekonomické upevňovanie jednotných roľníckych družstiev, hlavne v horských a podhorských oblastiach. O význame pestovania zemiakov hovorí skutočnosť, že osevná plocha zemiakov na Slovensku predstavuje celých 10 % výmery ornej pôdy, z toho vo Východoslovenskom kraji 15 % a v Stredoslovenskom kraji až 16 %.

Reálnosť plánovaného hektárového výnosu zemiakov v budúcom roku, zhruba 150 q, potvrdzujú tohoročné výsledky mnohých družstiev i štátnych majetkov. Vo Východoslovenskom kraji môžu za príklad slúžiť mnohé družstvá Popradského okresu, ktoré dosiahli takéto hektárové výnosy: JRD Spišská Belá 225 q. JRD Huncovce 330 q a Šľachtiteľská stanica vo Veľkej Lomnici pri odrode Tatranka 256 q.

Tieto príklady dosviedčajú, že niet príčin pochybovať o tom, že sústavnou starostlivosťou možno podstatne zlepšiť stav v pestovaní tohto produktu. Treba len, aby otázky pestovania zemiakov v práci všetkých družstiev a štátnych majetkov, ako aj krajských a okresných orgánov zaujali prvoradé miesto. Pri zabezpečovaní výroby cukrovej repy sme v minulosti po viac rokov tiež zaznamenávali stagnáciu v hektárových výnosoch, avšak keď sa otázkam produkcie a agrotechniky cukrovej repy začala venovať sústavné a každodenná pozornosť všetkých zainteresovaných zložiek, dostavili sa skutočne veľmi dobré výsledky.

Je na mieste kriticky povedať, že produkcii zemiakov venujú doteraz skutočne minimálnu pozornosť mnohé národné výbory, poľnohospodárske inštitúcie i naša tlač. Pre túto problematiku sa nenašlo doteraz dosť miesta ani v ostatných formách vysvetľovacej a agitačnej práce, taktiež nie v dostatočnej miere ani v samotnej odbornej tlači rezortu.

Vonkoncom nedostatočnú pozornosť venujú pestovaniu zemiakov výkupné podniky. Miesto toho, aby sa starali o kvalitnú a vhodnú sadbu, správnu ochranu a ošetrovanie, zaujímajú sa o  zemiaky obyčajne len v období výkupu. Aké veľké a dosiahnuteľné rezervy pre rast poľnohospodárskej výroby máme len v pozdvihnutí úrovne produkcie zemiakov - svedčia tieto porovnania: JRD na Slovensku mali napr. v roku 1959 v pláne 63186 ha výsadby zemiakov. Rozdiel medzi vykazovaným výnosom 81, 7 q z ha a plánovaným výnosom 141 q z ha robí v produkcii stratu celkove 374 tis. ton. Toto množstvo by umožnila vyprodukovať 20 tis. ton mäsa, a tým len z tohto titulu zvýšiť hrubé príjmy JRD o 235 mil. Kčs. To isté možno hovoriť i o tomto roku.

Ďalším problémom rastlinnej výroby v budúcom roku, ktorému bude musieť venovať agrotechnická služba a celá poľnohospodárska správa oveľa dôslednejšiu pozornosť ako doteraz, je predovšetkým zlepšenie bilancie bielkovín.

Najväčšiu rezervu v krmovinách a v bilancii bielkovín predstavujú u nás lúky a pasienky. Doterajšie hospodárenie na trávnych porastoch nesvedčí o využívaní týchto rezerv, pretože napriek čiastkovým úspechom v ošetrovaní a prihnojovaní sa v posledných rokoch produkcia podstatnejšie nezvýšila. Straty pri sušení sena na zemi v tomto roku dosiahli zhruba 35 tis. ton bielkovín, čo predstavuje okolo 7 % celkovej ich potrebyTo by umožnilo vyprodukovať ďalších 300 mil. litrov mlieka, čo predstavuje tržbu 480 mil. Kčs.

I tieto spomenuté dva prípady veľmi jasne potvrdzujú, že pre splnenie úloh v raste poľnohospodárskej výroby máme stále veľké rezervy, ktoré sme doteraz ešte v nedostatočnej miere mobilizovali.

Hlavné problémy v živočíšnej výrobe vo všetkých krajoch na Slovensku sa sústreďujú na intenzitu výkrmu ošípaných a na zvyšovanie stavov a užitkovosti kráv. O mobilizačnosti týchto úloh svedčí to, že oproti tohoročným výsledkom je plán výkupu bravčového mäsa na rok 1961 vyšší takmer o 20 tis. ton, zatiaľ čo v minulých rokoch dosahovali ročné prírastky výkupu priemerne 3 tis. ton. Doterajšie nepriaznivé výsledky v plnení výrobných a najmä výkupných úloh ešte zvýrazňujú náročnosť plánovaných cieľov roku 1961.

Krajne neuspokojivý je vývoj predovšetkým v plnení plánu výkupu jatočných ošípaných. V tomto roku sme dosiahli zhruba len takú úroveň ako v minulom roku a vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji sa vykupuje toho roku dokonca menej. Pritom sa však stavy ošípaných vo všetkých krajoch značne prekračujú, hoci niektoré kategórie výrobcov, napríklad i mnohí jednotlivo hospodáriaci roľníci, potrebné stavy nechovajú. Naproti tomu sú nadmerné stavy ošípaných u tých chovateľov, ktorí podľa zásad nového systému výkupu dodávkam nepodliehajú. Vysoké stavy ošípaných v poľnohospodárstve nemožno hodnotiť kladne z hľadiska efektívneho využívania krmív, pretože pri danom objeme krmív sa chová neúmerne viac ošípaných, ako predpokladal plán. Tým sa predlžuje doba výkrmu a dosahujú sa neprimerane nízke váhové prírastky.

Na neuspokojivých výsledkoch výkupu ošípaných má rozhodujúci podiel nedostatočná úroveň organizátorskej práce národných výborov, no predovšetkým výkupného aparátu. Rady MNV a poľnohospodárske komisie miestnych i okresných národných výborov sa zaoberajú plnením plánu výkupu nepravidelne a bez podrobnejších rozborov.

Prijímané opatrenia sú často všeobecného charakteru, nezaväzujú adresne jednotlivých funkcionárov a pracovníkov, nedostatočne sa kontroluje ich plnenie. Podobne je to aj s výkupnými závodmi, ktoré majú výkup zabezpečovať nielen technicky, ale aj organizačne a v spolupráci s národnými výbormi riešiť aj všetky závažné problémy poľnohospodárskej výroby v okrese, v obci, na JRD a pod.

Splnenie plánovaných objemov výkupu jatočných ošípaných vyžaduje sústrediť osobitnú pozornosť na zavádzanie novej technológie výkrmu ošípaných. Priemerný denný prírastok ošípaných vo výkrme bude treba oproti roku 1960 zvýšiť v priemere aspoň o 20 %. Trhová produkcia na hektár ornej pôdy má v budúcom roku dosiahnuť v priemere za Slovensko 75, 9 kg oproti 65, 5 kg v tomto roku. Mnohé družstvá s dobrou organizáciou práce dosahujú po zavedení novej technológie výkrmu už nepomerne vyššiu trhovú produkciu. Napríklad za 9 mesiacov tohto roku dodalo JRD Jarná v okrese Trnava na každý hektár ornej pôdy 146 kg, JRD Nižná 136 kg a JRD Trnava 122 kg bravčového mäsa. Priemerná úroveň prírastkov ošípaných vo výkrme činí u JRD Jarná 48 dkg, Šípková 52 dkg. Nižná 53 dkg a Trnava 51 dkg. Sú to iste povzbudivé prírastky aj pre ostatné JRD v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji.

Ak pri ošípaných spočíva hlavná úloha v efektívnom využití vysokých stavov, pri kravách bude prvoradou úlohou zvýšenie stavov zhruba o 20 tis. ks. pričom celé tri štvrtiny tohto zvýšenia treba dosiahnuť v Západoslovenskom kraji.

Pokiaľ ide o plnenie úloh v tejto oblasti musia si zodpovední pracovníci na všetkých okresoch plne uvedomiť, že o výsledkoch bude rozhodovať predovšetkým pozdvihnutie úrovne práce zootechnickej plemenárskej služby. Pritom bude potrebné venovať potrebnú starostlivosť nielen úlohám vo zvýšení stavov kráv. ale aj rastu ich úžitkovosti, t. j. v odchove teliat, ktorého úroveň je zatiaľ u nás veľmi nízka, vo zvyšovaní dojivosti a pod.

Tam, kde na štátnych majetkoch, na JRD venujú týmto otázkam potrebnú starostlivosť, kde sa prešlo od slov k činom, kde vedia správne zainteresovať na zvyšovaní úžitkovosti aj kŕmičov a dojičov, dosahujú veľmi pekné výsledky. Napríklad v okrese Galanta na JRD Váhovce dosiahnu priemernú ročnú dojivosť okolo 2700 litrov oproti dosahovanému celoslovenskému priemeru v tomto roku 1750 litrov. A takýchto vzorných prípadov by sa mohol uviesť celý dlhý rad.

Na uskutočnenie vysokých úloh v poľnohospodárstve plán určuje primerané finančné i materiálové prostriedky. Objem investícií do poľnohospodárstva v slovenských krajoch dosiahne v b. r. 2, 9 mld. Kčs, čo je takmer o 500 mil. Kčs viac ako v tomto roku. Tieto prostriedky sú určené predovšekým na rýchlejšie budovanie ustajňovacích priestorov, na ďalšie technické vybavenie poľnohospodárstva a na zúrodňovanie pôdneho fondu, hlavne melioráciami. Na JRD sa odovzdajú ustajňovacie priestory pre 156 tis. kusov hovädzieho dobytka a pre 175 tis. kusov ošípaných. Výmera zmeliorovanej pôdy sa rozšíri v roku 1961 o viac ako 23 tis. ha, z čoho na závlahy pripadá viac ako polovica.

Pri tejto príležitosti treba uviesť, že pre urýchlenie investičnej výstavby na JRD sa nedostatočne využívajú subvencie poskytované od štátu prostredníctvom národných výborov. Napríklad okresy Západoslovenského kraja, ktoré majú na tento cieľ v roku 1960 k dispozícii 170 mil. Kčs, poskytli družstvám za prvých 9 mesiacov, včítane subvenčných doplatkov za minulý rok, len 53 mil. Kčs.

Osobitnú a dôslednú pozornosť v roku 1961 musíme všetci venovať ekonomickému upevňovaniu JRD, hlavne preto, že v tomto roku v mnohých okresoch podstatne vzrástol počet slabo hospodáriacich a preplatkových družstiev. Zaostávajúce družstvá sa sústreďujú prevažne do niekoľkých okresov. Napríklad z celkového počtu 416 JRD, v ktorých sa vo Východoslovenskom kraji podľa výsledkov za 3/4 roka očakávajú prepiatky, je v okrese Bardejov 88 JRD, v Humennom 60, v Košiciach 53 a v Michalovciach 58. V Stredoslovenskom kraji z cca 280 preplatkových družstiev je v okrese Rimavská Sobota 68, Lučenec 44, Považská Bystrica a Žilina po 29 družstiev. Tieto výsledky hovoria nielen o neuspokojivej práci okresných a miestnych národných výborov, ale súčasne udávajú aj krajským národným výborom smer, ktorým treba, a to neodkladne zamerať úsilie na zlepšenie tohto stavu.

Pre ekonomické upevňovanie družstiev v horských a podhorských oblastiach po zavedení nového systému výkupu má veľký význam poskytovanie priamej pomoci od štátu. Podľa vykonaných previerok v jednotlivých-krajoch a okresoch sa ukázalo, že niektoré okresné národné výbory porušujú zásady schválené vládou pre poskytovanie týchto prostriedkov ako súčasti finančného zabezpečenia plánu výroby. V niektorých okresoch rozpisovali prostriedky pomoci štátu horským družstvám nediferencované - teda všetkým rovnako. Iné okresy zasa nerozpisujú žiadnu priamu pomoc roľníckym družstvám a vydávajú ich až na základe nepriaznivých výsledkov pri polročných previerkach, kedy už nemajú obyčajne žiadnu účinnosť pre rozvoj výroby. Takýto postup pri poskytovaní pomoci horským a podhorským JRD zapríčiňuje mnohým z nich vážne finančné problémy a tak dobre myslená priama pomoc štátu prestáva plniť svoju ekonomickú funkciu, ktorej cieľom je vyrovnávať zvýšené výrobné náklady v družstvách podľa obťažnosti výrobných podmienok.

Takýto postup je v protiklade so zámerom, ktorý sledovali opatrenia najvyšších orgánov v štáte.

ÚV KSČ v posledných dvoch rokoch prijal rad dôkladne rozpracovaných opatrení ako v poľnohospodárstve dosiahnuť podstatný obrat vo vytváraní predpokladov pre zvýšenie rastlinnej výroby, ako hlavného článku rozvoja celého poľnohospodárstva. Pohotoví organizátori sa musia neprestajne vracať k týmto uzneseniam a premyslene, z roka na rok, od družstva k družstvu, dôsledne ich presádzať do praxe. Len takáto cieľavedomá práca nám pomôže dosiahnuť stanovené ciele. Bude napríklad treba dôkladne využiť zimné obdobie na to, aby sa na všetkých jednotných roľníckych družstvách a so všetkými družstevníkmi prerokovali celoročné výrobné plány, aby sa na družstvách a v okresoch vypracovali opatrenia na rozvinutie širokého hnutia za zúrodňovanie pôdneho fondu a za osvojenie nových technológií vo výrobe s cieľom zvýšiť efektívnosť celej živočíšnej výroby. Veľkú pozornosť pritom vyžaduje ďalšie rozpracovanie a konkretizovanie záväzkov na splnenie päťročného plánu za 4 roky. Je to veľká, náročná a z hľadiska stanovených politických a hospodárskych cieľov veľmi zodpovedná úloha v budúcich rokoch našej výstavby. Splnenie tejto úlohy bude veľkým víťazstvom našich družstevníkov a ostatných pracovníkov v poľnohospodárstve.

Vysoké úlohy investičnej výstavby.

Investičný plán tretej päťročnice má vytvoriť podmienky, aby sa na Slovensku ďalej prudkým tempom rozvinuli základné odvetvia priemyslu a podstatne zmenil hospodársky charakter najvýchodnejšej časti republiky. Pre splnenie týchto úloh budú rozhodujúce predovšetkým prvé roky tretej päťročnice.

Plán ukladá vynaložiť na Slovensku na štátnu výstavbu v r. 1961 takmer 12 mld. Kčs, čo je zhruba o 1, 3 mld. Kčs viacej ako v tomto roku a znamená zvýšenie o viac ako 12 %. Základnou črtou plánu investičnej výstavby v budúcich rokoch je veľká koncentrácia výstavby do rozhodujúcich úsekov v odvetviach ťažkého priemyslu.

V súlade s celoštátnymi cieľmi v rozvoji nášho hospodárstva a vo zvyšovaní životnej úrovne ťažisko výstavby bude v rozvoji priemyslu, na ktorý sa venuje takmer 40 % všetkých prostriedkov. Na ďalšie pozdvihnutie poľnohospodárstva sa vynaloží v štátnej i družstevnej výstavbe 2, 9 mld. Kčs. Osobitne treba poukázať na to, ako sa zvýši váha výstavby v odvetviach riadených národnými výbormi. V budúcom roku sa bude hospodárstvo národných výborov podielať takmer 40 % na celej výstavbe, pričom zodpovedné úlohy bude treba uskutočniť nielen vo výstavbe bytov a škôl, ale aj v zdravotníctve, v doprave a v miestnom hospodárstve.

Budúci rok je ďalej charakterizovaný širokým začatím výstavby nových významných kapacít hlavne v priemysle. Začnú sa práce na takých veľkých stavbách, ako je napríklad II. etapa dusikárne v Sali, veľký cukrovar v Rimavskej Sobote, Čistiaca a kompresorová stanica Východoslovenských železiarní v Košiciach, ďalej v magnezitovom priemysle IV. a V. etapa Lubeníku, lom v Podrečanoch a rad ďalších akcií. Okrem toho sa v širokej miere pristúpi k modernizácii a rozširovaniu jestvujúcich závodov, ako sú Tatra v Bánovciach, mostáreň v Brezne, závod na chladničky v Zlatých Moravciach, cementáreň v Ladcoch. Matador v Bratislave, Gumárne 1. mája v Púchove a ďalšie.

Vysoká náročnosť plánu investičnej výstavy v budúcom roku v porovnaní s doterajšími úlohami je hlavne vo vysokej koncentrácii na niekoľko rozhodujúcich stavieb hutníctva a chémie, ktoré sa dostávajú do vrcholných etáp výstavby a na ktorých sa má uskutočniť rozsah výstavby, aký sa doteraz na Slovensku neuskutočňoval; v územnom rozložení výstavby: váha sa veľmi výrazne presunie na východné Slovensko, kde bude treba vytvoriť i primerané rozloženie kapacity stavebnej výroby; v doriešení technológie výroby pri viacerých novootváraných závodoch, v urýchlenom dokončení ich projektovej prípravy, a tak v zaistení dôkladnej prípravy stavebnej výroby.

Základným problémom bude splnenie plánu na centrálne plánovaných stavbách. Objem prác na nich sa prudko zvyšuje o viac ako 23 %, t. j. o 900 mil. Kčs. To je doteraz na Slovensku najvyšší prírastok v centralizovanej výstavbe. Tento rast výstavby sa sústreďuje na niekoľko rozhodujúcich stavieb.

Ide hlavne o Východoslovenské železiarne, niklovú hutu, Slovnaft, ropovod, Duslo Šaľa, ktoré predstavujú takmer 65 % celej výstavby týchto odvetví. Rozsah prác, ktorý sa má na nich vykonať, je takmer dvojnásobný ako v tomto roku. Keďže tieto stavby - s výnimkou Východoslovenských železiarní - sa dostanú do konečného štádia, hlavnou náplňou budú tu montáže zariadení a strojov o celkovom rozsahu 800 mil. Kčs.

Pre splnenie týchto náročných úloh bude treba sústavne a komplexne vytvárať predpoklady tak u výrobcov zariadení montážnych organizácií, ako aj u stavebných podnikov. Je na mieste osobitne poukázať na úlohy, ktoré musia splniť pracovníci Hronstavu, Hydrostavu a Stavoindustrie už v prvých mesiacoch budúceho roku. Pôjde hlavne o to, aby práce v zime pokračovali v plnom tempe, aby sa dôsledne zaviedla dvojsmenná prevádzka a aby sa včas a dokonale pripravili objekty pre montážne práce.

Nie menej významnou úlohou bude sústavné zaisťovanie dodávok zariadení v určených termínoch zvlášť pre niklovu hutu a dusikáreň v Šali, ako aj ich plynulá montáž. Zvládnutie takého komplexu prác si vyžaduje aj podstatne prehĺbiť a zdokonaliť systém práce na stavbách a hlavne zlepšiť vzájomnú koordináciu všetkých zložiek. K úspešnému priebehu budú musieť oveľa viacej prispieť aj organizácie zabezpečujúce zásobovanie a ostatné služby budovateľom týchto veľkých diel ako aj národné výbory, od ktorých očakávame, že budú plne vo svojej práci doceňovať význam týchto stavieb pre celé naše hospodárstvo.

Pre splnenie úloh výstavby v budúcom roku dôležité je ďalej včasné zabezpečenie projektovej prípravy. Treba otvorene povedať, že príprava je stále najslabším miestom celej investičnej výstavby. Z toho dôvodu nebolo možné zaradiť do plánu napr. rekonštrukciu dielní na opravu elektrických lokomotív vo Vrútkach, rozšírenie plynárne v Bratislave a teplovod v Martine. Ďalších 7 stavieb z celkového počtu nových 40 stavieb je uvedených len v menovitej rezerve. Projekty na tieto stavby sa majú dokončiť až v L, resp. II. štvrťroku 1961. Pritom ide o významné a pre národné hospodárstvo potrebné kapacity, ako je rekonštrukcia mostárne v Brezne, Pórobetón v Bratislave, nadradené elektrické vedenia, čistiaca stanica Závodov J. Dimitrova v Bratislave a ďalšie.

V  čom sú príčiny tohto stavu? Je to v prvom rade nedostatočná kvalita a oneskorené spracovanie podkladov u samotných investorov, potom zdĺhavé schvaľovacie pokračovanie na nadriadených organizáciách a krajských národných výboroch a napokon v mnohých prípadoch aj dlhé a nekvalitné vypracúvanie projektov v niektorých projekčných ústavoch.

V popredí nášho záujmu ďalej musí byť aj odstránenie nadmernej rozostavanosti. O tomto probléme treba hovoriť osobitne, lebo sa jeho škodlivosť obyčajne značne podceňuje. Podľa výpočtu Štátnej plánovacej komisie spôsobila nadmerná rozostavanosť len v roku 1959 v celej republike stratu na národnom dôchodku takmer 4, 5 mld. Kčs. Ako je známe, stavom rozostavanosti zaoberali sa už viac ráz stranícke a vládne orgány a v poslednom období sa podarilo zastaviť jej ďalšie narastanie. No dosiahnuť podstatný obrat v tomto smere sa zatiaľ nepodarilo.

Platí to v plnom rozsahu aj pre Slovensko. Začiatkom tohto roku bolo rozostavaných viac ako 4 tis. stavieb a v uplynulých, mesiacoch ich počet vzrástol. Stavebné podniky miesto stanoveného zníženia okruh rozostavaných objektov zvýšili ešte o 400, a to hlavne podniky krajských združení. Takto sa kapacita stavebnej výroby rozptyľuje na veľké množstvo stavieb, ktoré potom nemôžu byť zásobené žiadúcim množstvom mechanizmov, pracovníkov, ani stavebným materiálom.

Treba sa zmieniť, akými cestami bude treba tieto nedostatky odstraňovať.

Ide v prvom rade o to, nepripustiť, aby sa sústavne zaostávalo v dokončovaní objektov, ako to bolo doteraz, keď plán dokončovania sa každoročne plnil len na 70 - 80 %. V tomto smere je nutné oveľa účinnejšie viesť stavebné podniky, ktoré zatiaľ často dokončovacie práce zanedbávajú vzhľadom na ich nízku