päťročného plánu bude splnenie plánu v poľnohospodárstve. Treba vidieť, že aj v tomto odvetví sú vytvorené priaznivé podmienky pre splnenie, ba aj prekročenie plánovaných úloh. Prevažná časť družstiev sa politicky, organizačne a ekonomicky upevňuje, zvyšuje sa uvedomelosť pracujúcich, a tým aj ich zodpovednosť za splnenie úloh štátneho plánu. K tomu pristupuje zvýšená starostlivosť o zúrodňovanie pôdneho fondu tak vo forme značného rozsahu meliorácií, ako aj v rastúcej výrobe organických hnojív i zvýšených dodávok hnojív umelých. Priaznivo pôsobia aj ekonomické podnety pre zvyšovanie a zhospodárňovanie poľnohospodárskej výroby vyplývajúce zo zavedenia nového systému výkupu.

Veľkovýrobný socialistický spôsob hospodárenia umožňuje efektívnejšie využívať nielen dané finančné a materiálové prostriedky, ale aj prírodné a ostatné výrobné podmienky. Prejaví sa to v lepšom využívaní vnútorných zdrojov poľnohospodárstva a v dôslednejšej orientácii na špecializáciu výroby. Tým dôjde i k čiastočnej zmene v štruktúre výroby so zameraním na väčšie zastúpenie intenzívnejších plodín v rastlinnej výrobe a vo zvýšení podielu živočíšnej výroby na celkovom objeme produkcie.

V  súlade s plánovanými výrobnými úlohami zabezpečujú sa pre rozvoj poľnohospodárstva aj potrebné prostriedky. V súlade s požiadavkou investovať prostriedky čo najefektívnejšie, použije sa takmer 54 % celkového objemu na nákup strojov a na riešenie úloh v zúrodňovaní pôdy.

V  roku 1961-1965 sa pre poľnohospodárstvo na Slovensku dodá okolo 41 tisíc traktorov, čo je o 24 tisíc viacej ako v rokoch druhého päťročného plánu. Aby sme si o takomto počte strojov mohli urobiť reálnejšiu predstavu, treba uviesť, že v priemere na každú obec pripadne dodávka 12 nových traktorov, 16 traktorových vlečiek, 4-5 kombajnov a desiatky ďalších strojov. Na melioračnú výstavbu spolu s prostriedkami určenými na základné vodné úpravy sa vynaloží viac ako 3 miliardy Kčs. Za obdobie tretej päťročnice poľnohospodárstvo ďalej dostane 19 tisíc odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním a približne o 100% viac umelých hnojív v porovnaní s úrovňou roku 1960. Záleží teda len na tom, ako sa všetky tieto prostriedky využijú pri plnení náročných úloh tretieho päťročného plánu.

Dosiahnuť obrat v poľnohospodárskej výrobe bude možné vtedy, keď dosiahneme obrat v úrovni riadiacej práce.

V  poslednom období sa vykonal celý rad opatrení na zlepšenie riadenia poľnohospodárstva, na zvýšenie právomoci národných výborov a na zvýšenie aktivity pracujúcich v poľnohospodárstve. Uskutočnenie novej územnej organizácie vytvára veľmi priaznivé podmienky pre celkové zlepšenie riadenia poľnohospodárstva, ale súčasne zvyšuje náročnosť na kvalitu a úroveň riadiacej práce poľnohospodárskej správy a národných výborov.

Hlavný článok riadenia tejto výroby - okresné národné výbory - nesú plnú zodpovednosť za komplexný rozvoj poľnohospodárskej výroby na svojom území, i keď tažisko operatívneho zabezpečenia úloh musí byť v JRD a ŠM. Okresné národné výbory, predovšetkým však ich poľnohospodárske odbory budú musieť upustiť od šablónovitého prístupu k riešeniu otázok týkajúcich sa jednotlivých družstiev a štátnych majetkov. Rôzne prírodné a ekonomické podmienky družstiev a štátnych majetkov v jednotlivých okresoch si vynucujú diferencovaný prístup k jednotlivým poľnohospodárskym závodom, prípadne skupinám závodov.

Inak treba pristupovať k družstvu, v ktorom je dostatok kádrov schopných výrobu samostatne riadiť, a inak k družstvu, v ktorom takýchto kádrov zatiaľ niet. Preto prvoradou úlohou riadiacej práce ONV v nových podmienkach je, aby družstiev so schopnými funkcionármi bolo čím viac a v čo najkratšom čase. Tak ako vo všetkých oblastiach našej práce i na úseku poľnohospodárskej výroby má školenie a správne rozmiestňovanie pracovníkov rozhodujúci význam pre splnenie stanovených úloh.

Národné výbory vo svetle nových úloh musia zmeniť dávno už zastaraný a málo účinný systém riadenia spočívajúci v šturmovčine pri zabezpečovaní veľkého počtu operatívnych úloh. Ustavične sa musí zvyšovať dôraz na dobre premyslené dlhodobé opatrenia, ktorých účinok je síce zdanlivo pomalší, zato však trvalý. Je to na prvom mieste výchova a rozmiestňovanie pracovníkov, budovanie vzorných družstiev a fariem ŠM, vytváranie podmienok pre rozvíjanie socialistickej súťaže medzi družstvami, štátnymi majetkami, medzi okresmi a krajmi navzájom, budovanie aktívu a pod. Pri zabezpečovaní operatívnych úloh musí sa zvyšovať váha takých organizácií, ako sú melioračné družstvá, cukrovary pri zabezpečovaní produkcie cukrovky a najmä všetky výkupné podniky, ktorých nízka aktivita má rozhodujúci podiel na vážnom neplnení výkupných úloh v tomto období.

Vo svojej praxi sa často stretávame ešte s prípadmi, že okresný národný výbor rozpis plánu robí mechanicky len ako distribučnú úlohu a nevidí v rozpise veľmi dôležitý nástroj riadenia poľnohospodárskej výroby. Riadiť v tomto prípade znamená vychádzať z dôkladného rozboru výrobných podmienok družstva či ŠM a z dosahovanej úrovne výroby, poznať úroveň organizácie práce v poľnohospodárskom závode, odborná kvalifikáciu vedúcich organizátorov výroby, stav mechanizácie, kvalitu štruktúry osevných plôch, faktory, ktoré priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvňujú situáciu a rozvíjanie výroby na družstve a pod.

Osobitné miesto starostlivosti o rozvoj poľnohospodárskej výroby na Slovensku prináleží našim horským a podhorským oblastiam. Okrem dokončenia kolektivizácie osobitný komplex problémov tvoria tu otázky správneho zamerania poľnohospodárskej výroby a predovšetkým jeho zavedenia do praxe družstiev a štátnych majetkov. Horské a podhorské oblasti na Slovensku zaberajú zhruba 38 % všetkej poľnohospodárskej pôdy, z čoho jedna štvrtina je vo výrazne horských, extrémnych pomeroch. Hrubá produkcia na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v horských a podhorských oblastiach na Slovensku je nižšia zhruba o 50 % ako v českých krajinách. Pritom aj na Slovensku niektoré jednotné roľnícke družstvá v horských a podhorských oblastiach vykazujú vysokú intenzitu poľnohospodárskej výroby. Možno niektoré uviesť ako príklad: Kráľová, Sásová, Necpaly, Blatnica, Leštiny, Blažovec, Dubnica a ďalšie iné. Niektoré z nich už dostali i vysoké štátne vyznamenania.

Tak napríklad JRD Sásová, nositeľ Radu práce, dostalo i v tomto roku štátne vyznamenanie za splnenie druhej päťročnice za 4 roky. Toto družstvo v typickej podhorskej oblasti už dnes dosahuje takú intenzitu výroby ako mnohé dobré družstvá v lepších výrobných oblastiach na južnom Slovensku. Hektárové výnosy obilovín dosiahlo 24-26 q a v živočíšnej výrobe nielenže každoročne prekračuje plánované stavy hospodárskych zvierat, ale dosahuje i vysokú úžitkovosť. Priemerná ročná dojivosť na kravu v tomto družstve robí viac ako 3000 litrov. Takúto dojivosť nedosahujú na väčšine štátnych majetkov, hoci majú i priaznivejšie výrobné podmienky. Je prirodzené, že na tomto družstve nemajú potom žiadne problémy s plnením plánu výkupu. Ba naopak úlohy vo výkupe si vo všetkých ukazovateľoch vysoko prekračujú.

Intenzívna spoločná výroba tohto družstva zabezpečuje vysoké príjmy družstevníkom, napríklad vlani dosiahli 28 Kčs na pracovnú jednotku a tohto roku bude ešte viac.

V čom spočíva tajomstvo úspechov týchto družstiev? Je to predovšetkým dobrá úroveň vedenia družstva. Z toho vyplýva dobrá organizácia a zameranie výroby spoločného hospodárstva. Je to uvedomelý postoj družstevníkov k úlohám v zúrodňovaní pôdy, k správnemu hnojeniu, k rozvoju vlastnej krmovinovej základne predovšetkým pre maximálny rozvoj a zveľadenie chovu hovädzieho dobytka.

Príklad JRD Sásová, Necpaly, Leštiny a mnohé iné príklady ukazujú, že i v horských a podhorských oblastiach, možno dosahovať vysokú intenzitu poľnohospodárskej výroby a vysokú životnú úroveň družstevníkov, keď členovia družstiev sú vedení k tomu, že len od nich, od ich iniciatívy a od ich práce závisí, ako bude rásť výroba a s ňou aj ich príjmy.

Treba doslovne hrať fakt, že horské a podhorské oblasti sa musia stať hlavnou zásobárňou vysoko kondičného a úžitkového dobytka pre ostatné výrobné oblasti. Preto bude správne postupne rozpracovať riešenie základných otázok týkajúcich sa zamerania rozvoja poľnohospodárskej výroby v ucelených horských oblastiach ako napríklad na Orave, na Kysuciach, na hornom Pohroní a pod.

Dosiahnuť rozhodujúci obrat v tempe rastu poľnohospodárskej výroby je veľmi nástojčivá politická a ekonomická úloha zvlášť na Slovensku.

Vyplýva to z dvoch základných skutočností:

Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva závisí predovšetkým od rastu výroby a spotreby potravín. Od toho taktiež najbezprostrednejšie závisí, zvyšovanie životnej úrovne samotného poľnohospodárskeho obyvateľstva.

Od zvýšenia poľnohospodárskej výroby vo veľkej miere závisí odstránenie rozdielov v ekonomickej a životnej úrovni medzi slovenskými a českými krajmi. Treba uviesť, že na Slovensku má hospodárstvo republiky pre rast intenzity poľnohospodárskej výroby najväčšie rezervy.

Zabezpečenie rozvoja hospodárstva investičnou výstavbou.

V budúcich piatich rokoch uskutočníme na Slovensku nevídaný program výstavby. Na rozvoj hospodárstva vynaložíme viac ako 100 mld. Kčs investičných prostriedkov. Znamená to, že za 5 rokov sa preinvestuje zhruba toľko ako za 12 predchádzajúcich rokov.

Investície sa použijú predovšetkým na rozvoj priemyslu. V priemysle na rozdiel oproti minulým rokom budeme oveľa viac investovať do surovinových odvetví hlavne metalurgie

a chémie. Vybudujú sa kapacity rozhodujúce pre rozvoj hospodárstva celej republiky, ako sú Východoslovenské železiarne, Slovnaft, Dusikáreň v Šali, chemické kombináty v Strážskom, Štúrove, Niklová huta, cementárne v Turni a Púchove, rekonštrukcia železiarní v Podbrezovej, priemyselný závod v Rudňanoch, továreň na tabuľové sklo v Maduniciach a ďalšie.

Pre zabezpečenie direktívy o vyriešení bytového problému a v súvislosti s vysokými cieľmi vo zvyšovaní vzdelanostnej úrovne ľudu a rastu odborníkov sa plánujú prostriedky na výstavbu bytov a škôl v sume viac ako 17 mld. Kčs. Ročne sa dokončí viac ako 38 tisíc bytov, kým za uplynulých 10 rokov sa postavilo v priemere 22 tisíc bytov ročne. Za 5 rokov sa odovzdá do užívania zhruba 10 tisíc učební, čo je skoro 3 krát viac ako za celú dobu predmníchovskej republiky.

Výrazné zmeny nastanú v územnom rozložení výstavby. Kým v minulosti sa výstavba sústreďovala prevažne do oblastí stredného Slovenska a Považia, v rokoch 1961-1965 sa jej ťažisko presunie predovšetkým na východné a juhozápadné Slovensko. V týchto oblastiach sa pristúpi k budovaniu veľkých priemyselných celkov a v súvislosti s tým sa tu vo väčšom rozsahu skoncentruje aj občianska a bytová výstavba.

Uskutočnenie veľkolepého programu výstavby bude veľmi náročnou úlohou. Náročnosť nie je len v celkovom rozsahu výstavby, ale aj v celom rade ďalších špecifických skutočností. Budeme stavať rad nových veľkých, technicky náročných priemyselných kapacít, ktoré doteraz u nás nemáme a pre ktoré sa rieši množstvo technických a technologických úloh. Pre znázornenie možno uviesť takéto porovnanie: veľké kapacity, ktoré sa doteraz vybudovali, ako napríklad Kapron v Humennom, Chemické závody W. Piecka v Novákoch, cementáreň v Banskej Bystrici a iné s výnimkou Žiaru nad Hronom, nepresiahli 300 mil. Kčs rozpočtovej ceny. V tretej päťročnici postavíme 20 stavieb, každú o rozpočtovej cene vyššej ako pol miliardy Kčs, pričom náklad na 4 stavby - Východoslovenské železiarne, Slovnaft, Dusikáreň Šaľa, Východoslovenský chemický kombinát bude ešte niekoľkonásobne vyšší. Tieto stavby musíme postaviť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, ako to bolo doteraz. Tak napríklad cementáreň v Banskej Bystrici sme postavili za 5 rokov, no kombinát v Turni o dvojnásobnej kapacite máme vybudovať za 4 roky a podobne je to pri všetkých ostatných celkoch. Ďalej treba mať na mysli skutočnosť, že nové kapacity vybudujeme prevažne v hospodársky menej vyvinutých oblastiach s doteraz nízkou intenzitou výstavby, kde nie je dostatočná kapacita stavebných podnikov a chýbajú aj potrebné skúsenosti.

Pozrime sa preto bližšie na niektoré problémy, na ktoré sa musíme sústrediť predovšetkým.

Rozhodujúcim predpokladom, od ktorého závisí úspešné plnenie úloh výstavby je zabezpečenie dokonalej prípravy stavieb.

Je známe, že práve samotná príprava je ešte jedným zo slabých miest, ktoré nám každoročne spôsobujú národohospodárske straty a narúšajú stanovené ciele vo výstavbe. V rokoch 1959 a 1960 sme nemohli včas do plánu výstavby z tohto dôvodu zaradiť takmer 20 dôležitých veľkých stavieb. Išlo pritom o také stavby, ako je Niklová huta, závod Rudňany, rozšírenie cementárne v Banskej Bystrici, Pórobetón Hencovce a ďalšie. Netreba zdôrazňovať, aké ťažkosti spôsobuje nedostatočná príprava v samotnom priebehu výstavby.

V prvých rokoch tretej päťročnice máme začať 134 veľkých stavieb. Z týchto celkov nemá zatiaľ napríklad schválené investičné úlohy 67 stavieb. Sú to napríklad i také stavby ako zlieváreň ocele v Nitre, Východoslovenský chemický kombinát, Keramický kombinát v Michalovciach a ďalšie. Hlavnú príčinu tohto stavu treba vidieť v nedostatočnej starostlivosti investorov hlavne pri riešení technologických otázok.

Novobudované kapacity musia byť na najvyššej svetovej úrovni, a to tak z hľadiska technického riešenia, ako aj celkových ekonomických výsledkov. Vyžaduje si to urýchlene riešiť rad výskumných a vývojových problémov. Len pri Východoslovenských železiarňach treba doriešiť 117 vývojových úloh, pri Niklovej hute technológiu spracovania kobaltu a luženca, pri Dusikárni v Šali technológiu výroby chlóroprénového kaučuku, pri Východoslovenskom chemickom kombináte efektívne využivanie koksárenského plynu. Podobne je to i pri ďalších závodoch. Bude treba splniť náročné úlohy vo vývoji a konštrukcii aj v strojárstve, keďže mnohé nové kapacity najmä v chémii a metalurgii budú vybavené zariadením, ktoré sa u nás doteraz nevyrábalo. Úspešné zvládnutie týchto zložitých otázok predpokladá nielen sústredenú starostlivosť investorov, ale aj podstatné zlepšenie práce výskumných pracovísk a ich lepšiu spoluprácu.

Náročné úlohy pripadajú projekčným ústavom. Pôjde o to, aby projekčné ústavy dôsledne dodržiavali progresívne parametre, s ktorými sa v tretej päťročnici počíta, a v maximálnej miere ich ešte zlepšovali. V tomto smere je stále veľa možností. Ide predovšetkým o využívanie najmodernejšej technológie výroby v nových závodoch pri minimálnych nákladoch na stavebná časť výstavby, o také rozmiestenie objektov, aby sa nemuseli budovať rozsiahle cestné, vodovodné spoje, ide o odstránenie zbytočného predimenzovania stavieb, používanie úsporných konštrukcií, hmôt a pod.

Možno uviesť aspoň jeden príklad z poslednej doby. Na drahom vodnom zdroji v Bratislave sa ukázalo, že sa dá znížiť spotreba betónu o 360 m3, cementu o 87 ton, a znížiť tak stavebné náklady o 6 mil. Kčs. Aké ohromné úspory by sme mohli získať v celej našej výstavbe, keby všetci projektanti dôsledne používali najekonomickejšie riešenie stavieb. Osobitnú pozornosť bude treba pritom venovať dodržiavaniu rozpočtových cien, kde už teraz sa pripravujú tendencie prekračovať určené limity, ako napríklad v bani Cígeľ, čistiarni chemických vôd v Bratislave, rekonštrukcii cementárne v Ladcoch a ďalších.

Popri vysokej kvalite riešenia výstavby budú sa musieť projekčné ústavy venovať oveľa viac včasnému vyhotoveniu dokumentácie, aby sa tak vytvoril dostatočný predstih v príprave výstavby pred jej začatím. K vytvoreniu predstihu sú z hľadiska celkovej kapacity ústavov dostatočné predpoklady. Bude, pravda, potrebné lepšie využívať vnútorné rezervy v ústavoch, hlavne dôsledne zamerať ich činnosť na plnenie rozhodujúcich úloh, to znamená na vyhotovovanie projektov v prvom rade pre najvýznamnejšie stavby. Nesmieme pripustiť, aby sa opakovali nesprávne tendencie z minulých rokov ako napríklad z roku 1959, keď projekčné ústavy splnili celkový plán prác na 106 %, no pre centralizované stavby dokončili projekty ani nie na 80 %. Obdobná situácia sa vytvára i v tomto roku.

Zabezpečenie úloh investičnej výstavby kladie mimoriadne náročné úlohy na stavebné organizácie. Výstavbu nových závodov, bytov, škôl bude treba uskutočniť v značne zvýšenom objeme, pritom, v čase kratšom o 30-40% ako sme stavali doteraz a pri súčasnom zabezpečovaní zhospodárňovania výstavby predovšetkým lepším hospodárením s materiálom.

Aké sú cesty a spôsoby na dosiahnutie týchto cieľov? Bude potrebné, aby stavebné podniky sústredili svoju pozornosť predovšetkým na tieto základné úlohy.

Je to v prvom rade rozvoj nových progresívnych metód výstavby. Treba operatívne a pružne uvádzať do masového používania tie formy a metódy výstavby, ktoré z výskumného a vývojového hľadiska boli doriešené a ukázala sa ich ekonomická efektívnosť. Ide hlavne o liaty betón, panelovú výstavbu, vakuovaný betón, používanie bytových jadier, blokov z pórobetónu a podobne. Tieto progresívne a hospodárne metódy výstavby používa len niekoľko podnikov na západnom Slovensku, napr. Pozemné stavby Bratislava, Nitra, Trnava a Žilina.

Zvládnutie úloh v stavebnej výrobe vyžaduje i plné využitie vnútorných rezerv, ktoré sú v doteraz nedostatočnej organizácii práce, v nízkej smennosti, v nedostatkoch samotnej prípravy výroby, v nízkom využívaní mechanizačných prostriedkov a podobne.

Stavebná podniky musia vynaložiť veľké úsilie na zlepšenie rovnomerného zásobovania stavieb materiálom, na plynulé prechádzanie jednotlivých čiat z objektu na objekt, na lepšiu koordináciu prác medzi čatami uskutočňujúcimi hrubú stavbu a dokončovacie práce. Musíme predovšetkým odstrániť ten stav, keď často po rýchlom vybudovaní hrubej stavby ďalšie práce dlhšiu dobu stagnujú.

Osobitnú úlohu musí zohrať lepšie využívanie stavebných mechanizmov, a to predovšetkým zvýšením smennosti. Je všeobecným zjavom, že sa v stavebnej výrobe, až na niekoľko výnimiek, pracuje len na jednu smenu, že sa spravidla nepracuje v sobotu a v pondelok dopoludnia, že takto drahé a produktívne stroje cez značnú časť pracovného času stoja nevyužité. Popritom i v dobe ich nasadenia sa plne nevyužívajú. I tak napríklad stratové časy dosahujú pri rýpadlách 30 - 60%, pri strojných omietačkách viac ako 50 % a pri scraperoch dokonca 80 %.

Splnenie veľkých úloh stavebnej výroby si preto vyžaduje, aby sme v organizácii prác stavebných podnikov dosiahli zásadný obrat a to už v najkratšom čase.

Zvyšovanie technickej úrovne a kvalifikácie pracovníkov základný predpoklad pre rýchly rast spoločenskej produktivity práce.

Najvýznamnejším činiteľom rozvoja materiálovej výroby bude i v rokoch 1961-1965 rýchly rast produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Zabezpečenie úloh tretieho päťročného plánu bude podmienené zvýšením jej úrovne v priemysle o 53 %, v stavebníctve o 64 % a v poľnohospodárstve o vyše 60 %. Táto úloha si vyžiada každoročne zvýšiť produktivitu práce v uvedených odvetviach o 9-11 %. Náročnosť týchto úloh sa pritom zvyšuje ešte skutočnosťou, že dôjde ku skráteniu pracovnej doby o 4-6 hodín týždenne, čo si vyžaduje zabezpečiť v priemysle i v stavebníctve ďalší vzrast hodinovej produktivity práce o 4-7 % pri súčasnom znížení nadmerného rozsahu nadčasovej práce.

Najvýznamnejším zdrojom ďalšieho rastu produktivity práce bude technický rozvoj. Tento činiteľ sa bude podieľať na zabezpečení celkových úloh v priemysle a v stavebníctve zhruba dvoma tretinami a jeho rozhodujúcou zložkou predovšetkým v spracovateľských odvetviach bude vzrast mechanizácie prác.

Predpokladaná úroveň mechanizácie značne zvýši podiel strojových prác, napríklad vo výrobe stavebných hmôt o plnú polovicu, v potravinárskom priemysle zhruba o štvrtinu, v uhoľných baniach objem mechanizovaných prác vzrastie až na trojnásobok.

Podľa rozhodnutia vlády sa vybuduje v treťom päťročnom pláne rad vzorových a pokusných závodov, v ktorých sa uplatní najmodernejšia svetová technika. V nich sa budú overovať nové technické a technologické procesy a zariadenia. Ako napríklad možno uviesť cukrovar v Rimavskej Sobote, atmosferickovakuovanú destiláciu ropy a výrobu polypropylénu v Slovnafte, výrobu gumárenských urýchľovačov v Chemických závodoch J. Dimitrova, výrobu viskózy v Chemosvite, prípravňu kaučuku v Gumárňach v Púchove, výrobu valivých ložísk v Kysuckom Novom Meste, prevádzku vlnených pletených výrobkov v Slovenke Banská Bystrica a ďalšie závody alebo prevádzky v priemysle i poľnohospodárstve.

Pre dosiahnutie predpokladaných cieľov v tomto smere je žiadúca účinná pomoc našich vedcov i technikov. Ide o významnú akciu technického rozvoja, kde sa majú postupne zavádzať všetky prvky komplexnej mechanizácie a automatizácie použitím i samočinných počítacích, regulačných a kontrolných prístrojov. Bude preto potrebná ť činná pomoc vysokokvalifikovaných pracovníkov pri riešení mnohých výskumných, vývojových a projekčných úloh. Súčasne budú tu možnosti učiť sa prenášať skúsenosti do ďalších závodov.

Nie menej významnou úlohou bude dôslednejšie využívanie danej techniky. V tomto smere máme ešte značné rezervy. Koeficient smennosti v priemysle na Slovensku robí 1, 4, z toho v potravinárskom priemysle 1, 24, vo výrobe stavebných hmôt a v ťažkom strojárstve 1, 35, pričom v druhej smene pracovalo v priemysle menej než tretina robotníkov hlavnej smeny. V stavebnej výrobe viacsmenná prevádzka zatiaľ prakticky nebola zavedená. Preto tretí päťročný plán predpokladá značné zvýšenie smennosti všade tam, kde je to ekonomicky účelné.

V úzkej súvislosti s týmito úlohami rozvoja v našom hospodárstve za prvoradú úlohu pokladať zvýšenie odbornej kvalifikácie pracovníkov.

Závažnosť tejto úlohy sa zvýrazňuje jednak tým, že nové priemyselné centrá a podniky budú vznikať v oblastiach, ktoré majú ešte slabú základňu kvalifikovaných robotníkov a technikov. K tomu pristupuje i tá okolnosť, že v budúcich rokoch podniky a závody prikročia vo veľkom rozsahu k výrobe nových výrobkov a sortimentov technologicky veľmi náročných. To si vyžiada vyššiu kvalifikáciu všetkých pracovníkov a z tohto hľadiska i zvýšenie pomoci a upevnenie spolupráce s mnohými technicky a organizačne vyspelými podnikmi na celom území republiky.

Rozhodujúcim predpokladom i pre zvládnutie úloh stavebníctva v treťom päťročnom pláne je podstatné zvýšenie počtu kvalifikovaných odborníkov. Odbornú kvalifikáciu má len asi 47 % všetkých robotníkov a podiel pracovníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním robí 45 % z celkového počtu technicko-hospodárskych pracovníkov. U niektorých stavebných podnikov je tento stav dokonca ešte horší.

Táto situácia je jednou zo základných príčin, prečo niektoré stavebné organizácie neplnia svoje úlohy. Tak napríklad je to u Pozemných stavieb v Košiciach. Nedostatok odborníkov najmä pre dokončovacie práce majú takmer všetky naše stavebné organizácie.

Vytvorenie predpokladov pre zvládnutie vysokých výrobných úloh a pre dosiahnutie plánovaného tempa rastu produktivity práce, najmä zvyšovaním technickej úrovne stavebníctva, vyžaduje napríklad zlepšiť kvalifikačnú skladbu pracovníkov tak, aby podiel kvalifikovaných robotníkov vzrástol z doterajších 47 % na 70 % v roku 1965. Tým sa vytvoria predpoklady i pre vyrovnanie produktivity práce i celkovej ekonomickej úrovne stavebníctva na Slovensku s úrovňou v českých krajoch.

Z týchto dôvodov bude treba do roku 1965 vyškoliť v odborných učilištiach, školských strediskách a v závodných školách práce okolo 30 tisíc kvalifikovaných stavebných robotníkov.

Splnenie tejto úlohy vo výchove je náročná a naliehavá úloha preto, že je potrebné dosiahnuť súčasne zmenu skladby jednotlivých profesií. Táto zmena si nutne vyžaduje spriemyselňovanie stavebníctva, zmeny v konštrukčných systémoch stavieb, zvyšovanie mechanizácie stavebných prác a pod.

Problémom kvalifikácie pracovníkov v stavebníctve sa v nedávnej minulosti zaoberali i najvyššie stranícke a vládne orgány, tort prijali rad opatrení pre jeho riešenie. Avšak úlohy vyplývajúce z týchto opatrení, stavebné podniky i krajské národné výbory plnia nedostatočne. Nezabezpečujú vždy dôsledne rozširovanie kapacít pre výchovu nových odborníkov a rozsah

úroveň školení nie je na želateľnej výške. Keď hovoríme o súčasných úlohách vo vybavenosti priemyslu stavebníctva odborníkmi, nezaznávame tým veľké výchovné výsledky nášho školstva. Od roku 1953 do roku 1959 vzrástol počet odborníkov zo 67 900 na 151 900, teda 2. 2 násobne. Pritom potreba odborníkov je stále veľmi naliehavá. Máme ešte stále veľkú potrebu najmä technikov, zvlášť strojných, stavebných poľnohospodárskych inžinierov.

Do roku 1965 sa kvalifikačná úroveň pracovníkov v hospodárstve na Slovensku podstatne zvýši. Podľa terajších stavov študujúcich plán určuje do pracovného procesu zaradiť zo škôl vysokých, stredných a z učebného pomeru 155 400 pracovníkov odborne pripravených. Veľký význam pripisujeme zvýšeniu kvalifikácie pracovníkov v poľnohospodárstve. Na každých tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy pripadne v tomto odvetví r roku 1965 2, 6 krát viacej odborníkov s vysokoškolským, vyšším a nižším odborným vzdelaním ako v roku 1959. V masovom rozsahu rozvinie sa tiež príprava odborníkov všetkých profesií, ktorí vstúpia do pracovného procesu po roku 1965. V súlade so smernicami našej strany zabezpečí sa odborná príprava už t prevažnej väčšiny mládeže po ukončení základnej školskej dochádzky. Viac ako deväť desatín chlapcov a dievčat nastúpi na výberové školy a do učebného pomeru. O akú veľkú úlohu výchovy učňov ide, dokazuje toto porovnanie. V roku 1955 bolo do učebného pomeru prijatých 13800 mladých ľudí, v tomto roku nastúpi okolo 20200, v roku 1965 55100. Celkové stavy učňov za toto desaťročie vzrastú z 32 460 na 124 000.

Ukazuje sa však, že mnohé podniky a závody nie sú pripravené na zvládnutie výchovy takýchto vysokých počtov učňov. Ťažkosti sú najmä so zabezpečovaním potrebných učební a zariadení, napríklad u Podpolianskych strojární, v Závode K. J. Vorošilova v Dubnici, v Závodoch J. V. Stalina v Martine, v Povážskych strojárňach Považská Bystrica, v gumárňach 1. mája v Púchove. v Severoslovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku, v podnikoch uhoľných bani, V Pozemných stavbách Žilina a Košice a v rade ďalších podnikov. Zlepšenie situácie na tomto úseku vyžaduje, aby podniky urýchlene doriešili problémy rozmiestenia učilíšť, potrebných kapacít učebni, internátov a dielní i kvalifikovaných učiteľských kádrov.

Je na mieste zmieniť sa stručne aj o ďalších predpokladoch výchovy učňov, o materiálnom vybavení učňovských dielní a kvalifikácii výchovných pracovníkov.

Rozšíreným zjavom u našich podnikov je, že sa pre učňovské dielne ponechávajú najzastaranejšie stroje, zatiaľ čo vo výrobe sa učni stretávajú s technicky oveľa dokonalejším zariadením. S takouto výukou mládeže, ktorá má ovládnuť najmodernejšiu techniku, môže sa spokojiť len ten vedúci závodu, ktorý stratil zmysel vidieť v sústavnom technickom rozvoji závodu hlavného činiteľa, ako dosiahnuť trvalý úspech vo svojej riadiacej práci.

V súvislosti s tým treba uviesť, že u našich učňov dosiahnu dostatočné výchovné výsledky len tí výchovní pracovníci vedúci učilíšť, vychovávatelia a majstri výcviku, ktorí majú požadovanú kvalifikáciu, alebo sa ju usilujú získať. Nateraz je situácia taká, že z 952 interných učiteľov vyhovuje kvalifikačným požiadavkám ani nie tretina.

Osobitnú pozornosť treba venovať náboru dievčat do učebného pomeru. Táto úloha je zvlášť dôležitá preto, že plán v rokoch tretej päťročnice predpokladá zvýšenie počtu dievčat v učebnom pomere v priemyselných podnikoch na viac ako trojnásobok.

Veľmi zodpovedná úloha kladie sa na naše vysoké a odborné školy a tiež na samotné podniky v príprave odborníkov pre technicko-hospodárske funkcie, ako aj pre potrebu vedy a kultúry. Do denných foriem štúdia v rokoch tretej päťročnice nastúpi 120600 poslucháčov, t. j. o 31700 viac ako v druhej päťročnici, pričom sa podstatne rozširuje výchova v technických odboroch.

Náročné úlohy vo zvyšovaní odbornej kvalifikácie našich pracujúcich je možné splniť za predpokladov dobrej spolupráce školskej správy a podnikov. Ako príklad dobrej starostlivosti o výchovu kádrov a spolupráce medzi školou a podnikom možno uviesť Závody K. J. Vorošilova y Dubnici nad Váhom. Súdruhovia v tomto podniku veľmi zodpovedne pristúpili k zabezpečeniu dostatku odborných kádrov, ktorých potreba z dôvodov