Předseda Národního shromáždění
Fierlinger a místopředsedové Valo,
Fiala, dr. Kyselý, Pospíšil, Beran,
dr. Škoda.
Členové předsednictva ÚV KSČ
předseda vlády Lenárt, Dolanský,
první tajemník ÚV KSS Dubček, Kolder;
tajemník ÚV KSČ Koucký; místopředsedové
vlády Krajčír, Piller; ministři
dr. h.c. Plojhar, dr. Neuman, David, Dvořák,
Korčák, Krutina, arm. gen. Lomský,
Machačová-Dostálová, Majling, Poláček,
inž. Takáč, Uher, inž. Krejčí,
Pešl, inž. Púčik, dr. Vlasák.
267 poslanců podle prezenční listiny.
Z Kanceláře NS: Vedoucí Kanceláře
NS Kováčik.
Předseda NS Fierlinger (zvoní): Vážené
Národní shromáždění, soudružky
a soudruzi! Zahajuji 26. schůzi Národního
shromáždění.
Sděluji, že došlo rozhodnutí presidenta
republiky ze dne 26. května 1964, kterým podle článku
50 odstavec 1 ústavy Československé socialistické
republiky svolává zasedání Národního
shromáždění.
Dovolte mi, abych vás seznámil s pořadem
dnešní schůze, na jehož návrhu
se předsednictvo Národního shromáždění
usneslo a který byl již poslancům Národního
shromáždění rozeslán:
1. Společná zpráva výborů ústavně
právního a zdravotního k vládnímu
návrhu zákona o sociálním zabezpečení.
2. Společná zpráva výborů zemědělského,
ústavně právního a zdravotního
k vládnímu návrhu zákona o sociálním
zabezpečení družstevních rolníků.
3. Společná zpráva výborů průmyslového,
zemědělského, ústavně právního
a pro plán a rozpočet k vládnímu návrhu
hospodářského zákoníku.
4. Zpráva výboru ústavně právního
k vládnímu návrhu zákona o určení
oborů státní správy, ve kterých
působí pověřenci Slovenské
národní rady a o souvisejících změnách
v organizaci některých ústředních
orgánů.
5. Zpráva výboru průmyslového k vládnímu
návrhu zákona o technické normalizaci.
6. Zpráva výboru pro plán a rozpočet
k vládnímu návrhu zákona o telekomunikacích.
7. Zpráva výboru pro plán a rozpočet
k vládnímu návrhu zákona o dani z
motorových vozidel.
8. Zpráva výboru zahraničního k návrhu
presidenta republiky, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
souhlasu Smlouva o přátelství a spolupráci
mezi Československou socialistickou republikou a Jemenskou
arabskou republikou, podepsaná v Praze dne 2. dubna 1964.
9. Společná zpráva výborů ústavně
právního a zahraničního k vládnímu
návrhu, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
projevu souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou
republikou a Socialistickou federativní republikou Jugoslávií
o úpravě právních vztahů ve
věcech občanských, rodinných a trestních,
podepsaná v Bělehradě dne 20. ledna 1964.
10. Zpráva výboru zahraničního k vládnímu
návrhu, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
projevu souhlasu Smlouva o obchodu a plavbě mezi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou lidovou republikou,
podepsaná dne 20. prosince 1963 v Praze.
11. Zpráva výboru zahraničního k vládnímu
návrhu, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
projevu souhlasu Smlova o obchodu a plavbě mezi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou lidovou republikou, podepsaná
v Bukurešti dne 16. prosince 1963.
12. Zpráva předsedy Národního shromáždění
podle článku 60 odstavec 2 ústavy o vydání
zákonného opatření předsednictva
Národního shromáždění
o Správě státních hmotných
rezerv.
Má někdo k tomuto návrhu denního pořadu
připomínky? (Nebyly.)
Nemá. Můžeme tedy přistoupit k hlasování.
Zjišťuji, že Národní shromáždění
je způsobilé se usnášet.
Kdo souhlasí s návrhem denního pořadu,
nechť zvedne ruku! (Děje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Děkuji. Tím Národní shromáždění
schválilo svůj denní pořad.
Předsednictvo Národního shromáždění
navrhuje, aby k 1. a 2. bodu pořadu byla provedena společná
rozprava, nebude-li námitek. Jsou nějaké
námitky? (Nebyly.)
Nejsou. Přikročíme k projednání
prvního a druhého bodu pořadu, jimiž
jsou
1. Společná zpráva výborů ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení
a
2. Společná zpráva výborů
zemědělského, ústavně právního
a zdravotního k vládnímu návrhu zákona
o sociálním zabezpečení družstevních
rolníků.
Ke slovu se přihlásil předseda Státního
úřadu sociálního zabezpečení
soudruh Štanceľ, který z pověření
vlády podá zprávu k předloženým
návrhům zákona o sociálním
zabezpečení.
Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
Štanceľ: Vážené Národne
zhromaždenie, súdruh predseda, súdružky
a súdruhovia poslanci, dnes pripadá Národnému
zhromaždeniu úloha prerokovať schválenie
dvoch osnôv zákonov o sociálnom zabezpečení
pracujúcích.
Dovoľte mi, aby som uviedol dôvody, pre ktoré
sa pristúpilo k novej úprave predpisov o sociálnom
zabezpečení. Sociálne zabezpečenie
sa významne dotýka životnej úrovne všetkého
nášho ľudu. Je prostriedkom, ktorým naša
spoločnosť poskytuje zo svojich fondov príspevok
pracujúcim pri narodení a výchove detí
a zabezpečuje ich v prípade nemoci, trvalej pracovnej
neschopnosti, v starobe a pri strate živiteľa. Socializmus
sa na rozdiel od kapitalizmu vyznačuje okrem iného
práve tým, že spoločenské opatrenia
na uspokojovanie životných potrieb pracujúcich
sa v súlade s rozvojom výroby neustále rozširujú
a novými formami obohacujú.
Dostatočné zabezpečenie práce neschopných
a starých občanov bolo od začiatku dôležitou
súčasťou programu našej Komunistickej
strany v jej boji za víťazstvo robotníckej
triedy nad kapitalizmom. Plne sa však tento program mohol
uskutočniť až v dobe, kedy sa Komunistická
strana stala vedúcou silou našej spoločnosti.
Pod jej vedením sa za celé obdobie výstavby
a rozvoja socialistickej spoločnosti cieľavedome budoval
komplexný systém všestrannej starostlivosti
o človeka a spoločenskej spotreby, ktorý
ako celok nemá obdoby v kapitalistickom svete. Tejto vysokej
úrovne sa mohlo dosiahnúť len na základe
postupného upevňovania socialistických výrobných
vzťahov, rozvoja výrobných síl a úsilia
miliónov pracujúcich o rozvoj socialistickej spoločnosti.
Na úplných príjmoch obyvateľstva sa
výdavky zo spoločenských spotrebných
fondov podieľajú zhruba 28 %. Najväčšiu
časť spoločenských spotrebných
fondov tvoria výdavky na školstvo a kultúru,
zdravotníctvo a hlavne na sociálne zebezpečenie,
ktoré v rozpočte na tento rok predstavujú
okolo 40 miliárd Kčs. Tieto prostriedky sa našim
občanom rozdeľujú z národného
dôchodku okrem alebo namiesto pracovných príjmov.
Naša spoločnosť venuje mimoriadnu pozornosť
výchove a vzdelaniu mládeže a zvyšovaniu
odbornej kvalifikácie pracujúcich. Vytvára
materiálne podmienky pre to, aby sa mohlo v praxi uplatniť
právo všetkých našich občanov na
vzdelanie. Preto sa podstatne rozširuje kapacita všetkých
škôľ, najmä vysokých, kde počet
študujúcich - okrem diaľkove študujúcich
- dosiahol zhruba štvornásobku v porovnaní
s predvojnovým obdobím. Zatiaľ čo za
buržoáznej republiky predstavoval podiel študentov
z rodín robotníkov a pracujúcich roľníkov
na celkovom počte vysokoškolských študentov
5 %, je dnes tento podiel 46 %. Podstatne sa zvýšil
tiež počet študujúcich žien; na stredne
vzdelávacích školách je dnes ich podiel
na celkovom počte študentov 66 %, na odborných
55 % a na vysokých 41 %. Štúdium na školách
všetkých typov je bezplatné a na hmotné
zabezpečenie študentov poskytuje štát
štúdijné príspevky v celkovej výške
211 mil. Kčs ročne a veľkú časť
školských pomôcok a učebníc. Čiastky
rozpočtované len na národných výboroch
na rozvoj školstva a kultúrnych zariadení dosiahnú
v tomto roku 8,8 miliardy Kčs.
Výrazným znakom našej spoločnosti je
tiež starostlivosť o zdravie človeka. Liečebná
a preventívna starostlivosť sa poskytuje prakticky
bezplatne celému obyvateľstvu, a to na takej úrovni,
aká zodpovedá vymoženostiam modernej medicíny.
Na 1000 obyvateľov pripadá 12,5 postelí v zdravotníckych
zariadeniach. Na jedného lekára pripadá dnes
520 obyvateľov, zatiaľ čo pred vojnou bol tento
pomer vyše 1200 obyvateľov na jedného lekára.
Počtom lekárov v pomere k obyvateľom zaujímame
dnes tretie miesto na svete. Pre zdravotníctvo sa v tomto
roku rozpočtu je 6,6 miliardy Kčs, to je o 1,7 miliardy
Kčs viac než v roku 1955.
Rozvoj zdravotnej starostlivosti sa prejavuje v zlepšení
celkového zdravotného stavu obyvateľov. Podstatne
sa napríklad znížil výskyt a závažnosť
prenosných chorôb. Úmrtnosť v dôsledku
týchto chorôb na 100 000 obyvateľov sa znížila
zo 179,5 v roku 1937 na 25,3 v roku 1963.
Vyspelosť a rozsah nášho socialistického
zdravotníctva pôsobí aktívne na predlžovanie
ľudského veku a upevňovanie pracovnej schopnosti.
K tomu prispieva tiež vysoká úroveň
hmotného zabezpečenia pracujúcich v dobe
nemoci a materstva. Na nemocenské a dávky v materstve
poskytované zamestnancom a družstevným roľníkom
sa v tomto roku rozpočtuje čiastka 3,5 miliardy
Kčs. Pre prevážnu väčšinu
pracujúcich dosahuje nemocenské 90 percent čistej
mzdy.
Prídavky na deti sa vyplácajú na 3,5 mil.
detí zamestnancov a družstevných roľníkov.
Sme jedným z málo štátov, ktorý
tieto prídavky poskytuje už od prvého dieťaťa.
Taktiež ich výška presahuje výšku
obdobných príspevkov poskytovaných vo väčšine
kapitalistických krajín. Výdavky na tieto
prídavky dosiahnú v r. 1964 čiastky okolo
4,8 miliardy Kčs. Po niekoľkokrát opakovanom
zvyšovaní prídavkov hradí sa touto formou
zo štátnych prostriedkov spolu s daňovými
úľavami 17,5 % priemerných nákladov
na výchovu jedného dieťaťa. 28,6 % nákladov
na dve deti, 41,5 % na tri deti a takmer 50 % nákladov
na päť detí.
Platená materská dovolenka pre zamestnankyne a členky
JRD je u nás najdlhšia na svete a toto prvenstvo sa
po poslednom predĺžení tejto dovolenky na 22
týždňov ešte viac upevnilo. Viac než
95 % všetkých detí sa rodí v najpriaznivejších
podmienkach a pod lekárskym dozorom v lôžkových
zariadeniach zdravotníctva. Za prvých 18 týždňov
dovolenky dosahuje peňažitá pomoc v materstve
u väčšiny matiek 90 % čistej mzdy.
Doterajšia úprava nie je konečná, pretože
XII. sjazd strany uložil predlžovať platenú
materskú dovolenku až do jedného roku veku
dieťaťa. Vzhľadom na postavenie žien v našej
spoločnosti, na stále vzrastajúcu úlohu,
ktorú hrajú v našom národnom hospodárstve
- v priemyselnej výrobe i poľnohospodárstve
- je proces predlžovania materskej dovolenky obzvlášť
významný.
Vysokej úrovne dosiahlo i naše dôchodkové
zabezpečenie, ktoré sa od roku 1948 vzťahuje
na všetkých občanov. Náklady na dávky
dôchodkového zabezpečenia a iné opatrenia
na uspokojovanie potrieb starých a invalidných občanov
a pozostalých po nich, predstavujú najväčší
podiel na celkových výdavkoch zo spoločenských
spotrebných fondov. V tomto roku sa na tieto účely
rozpočtuje 16,1 miliardy Kčs. Z toho pripadá
na dôchodky 14,7 miliardy Kčs, to je viac než
trojnásobok výdavkov z predvojnovej doby. Dôchodkovo
zabezpečení sú všetci pracovníci
v pracovnom pomere, družstevní i jednotlivo hospodáriaci
roľníci a ostatní občania samostatne
hospodáriaci v celkovom počte 6 a pol milióna
osôb.
Počet dôchodkovo zabezpečených osôb
práve tak ako počet všetkých vyplácaných
dôchodkov, ktorý dosahuje v tomto roku 2,6 milióna,
predstavuje dva a polnásobok v porovnaní s predvojnovou
dobou. Na 1000 obyvateľov v produkčnom veku pripadalo
v roku 1962 270 poberateľov základných dôchodkov.
Vyplácané starobné a invalidné dôchodky
činia v primere okolo 77 Kčs mesačne; dôchodky,
ktoré sa novo priznávajú, predstavujú
najmenej 50 % hrubých, tj. asi 60 % čistých
príjmov, ktoré robotníci a ostatní
zamestnanci mali v dobe pracovnej aktivity. Počet dôchodkov
vyplácaných bývalým družstevným
roľníkom zodpovedá viac ako štvrtine počtu
členov JRD a výška týchto dôchodkov
neustále stúpa.
Úrovňou sociálneho zabezpečenia sa
zaraďujeme medzi najvyspelejšie štáty sveta,
Veková hranica pre nárok na starobný dôchodok
je skoro vo všetkých kapitalistických krajinách
spravidla o plných 5 rokov vyššia. Napriek tomu,
že tieto štáty vyplácajú relatívne
menej dôchodkov, dosahuje ich výška len zriedkavo
polovice pracovných príjmov.
Tieto údaje som uviedol preto, aby sme si uvedomili, že
značnú časť toho, čo môžeme
rozdeľovať na uspokojovanie potrieb pracujúcich,
rozdeľujeme vo forme kultúrnych, zdravotných
a sociálnych opatrení ako doplňok k pracovným
príjmom. Súčasne si však treba uvedomiť,
že počas budovania socialistickej spoločnosti
podstatne vzrástli i pracovné príjmy, ktoré
tvoria hlavný zdroj uspokojovania životných
potrieb. Reálna mzda zamestnancov sa zvýšila
oproti roku 1937 v priemere zhruba o 60 % a reálna mzda
robotníkov v priemysle o viac než 120 %.
Tento prudký rast pracovných príjmov spolu
s rastom príjmov zo spoločenských spotrebných
fondov viedol k tomu, že socialistické Československo
patrí medzi krajiny s vysokou životnou úrovňou.
Zatiaľ čo v kapitalistických krajinách
existujú hlboké rozdiely v životnej úrovni
jednotlivých sociálnych skupín skryté
za priemernými číslami štatistík,
bolo dosahnutie súčasného stupňa životnej
úrovne v našej republike spojené s odstránením
markantných sociálnych rozdielov prevzatých
z buržoázneho Československa.
Pri celkovom raste životnej úrovne vzrástla
predovšetkým životná úroveň
robotníkov a družstevných roľníkov.
Hodnotením týchto významných výsledkov
v rozvoji životnej úrovne sa zaoberal XII. sjazd Komunistickej
strany Československa, ktorý súčasne
určil základné smery a ciele ďalšieho
rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Položil
v prvom rade dôraz na úlohy národného
hospodárstva; ich úspešné plnenie je
nevyhnutelným predpokladom ďalšieho rozvoja životnej
úrovne pracujúcich. V tejto súvislosti sjazd
poukázal na vzťah medzi úrovňou výroby
a spotreby, tak ako o tom hovoril v týchto dňoch
aj prezident republiky a prvý tajomník ústredného
výboru KSČ vo svojom prejave na celoštátnej
konferencii predsedov závodných organizácií
KSČ. Súdruh Novotný pri tejto príležitosti
povedal: "Napätie, ku ktorému v posledných
rokoch došlo medzi zdrojmi a potrebami, pokles efektívnosti
tvorby a užitia národného dôchodku, vyvolali
i narušenie správneho vzťahu medzi rastom národného
dôchodku a osobonej i spoločenskej spotreby. V podstate
boli dve možnosti ako tieto problémy riešiť,
ako sa vyrovnať s nižšími zdrojmi národného
dôchodku: buď také riešenie, ktoré
by sa plne a priamo odrazilo v životnej úrovni, alebo
snažiť sa o jej pomerné zachovanie a nápravu
hľadať jednako v znovu rozdelení národného
dôchodku, "ale hlavne v efektívnych opatreniach
vo výrobe a hospodárení."
V záujme životnej úrovne pracujúcich
bola zvolená možnosť druhá, ktorá
bola rozpracovaná uznesením ústredného
výboru KSČ z januára tohto roku.
V oblasti rozdeľovania ide predovšetkým o zvýšenie
hmotnej zainteresovanosti pracujúcich na plnení
výrobných úloh v najdôležitejších
odvetviach národného hospodárstva. Odmena
za kvalitne vykonanú prácu zostáva teda základným
prostriedkom na zabezpečenie a zvyšovanie životnej
úrovne pracujúcich. To ovšem súvisí
so sústavným zvyšovaním kvalifikácie
a odbornosti pracujúcich.