Předseda Národního shromáždění Fierlinger a místopředsedové Valo, Fiala, dr. Kyselý, Pospíšil, Beran, dr. Škoda.

Členové předsednictva ÚV KSČ předseda vlády Lenárt, Dolanský, první tajemník ÚV KSS Dubček, Kolder; tajemník ÚV KSČ Koucký; místopředsedové vlády Krajčír, Piller; ministři dr. h.c. Plojhar, dr. Neuman, David, Dvořák, Korčák, Krutina, arm. gen. Lomský, Machačová-Dostálová, Majling, Poláček, inž. Takáč, Uher, inž. Krejčí, Pešl, inž. Púčik, dr. Vlasák.

267 poslanců podle prezenční listiny.

Z Kanceláře NS: Vedoucí Kanceláře NS Kováčik.

Předseda NS Fierlinger (zvoní): Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi! Zahajuji 26. schůzi Národního shromáždění.

Sděluji, že došlo rozhodnutí presidenta republiky ze dne 26. května 1964, kterým podle článku 50 odstavec 1 ústavy Československé socialistické republiky svolává zasedání Národního shromáždění.

Dovolte mi, abych vás seznámil s pořadem dnešní schůze, na jehož návrhu se předsednictvo Národního shromáždění usneslo a který byl již poslancům Národního shromáždění rozeslán:

1. Společná zpráva výborů ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení.

2. Společná zpráva výborů zemědělského, ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení družstevních rolníků.

3. Společná zpráva výborů průmyslového, zemědělského, ústavně právního a pro plán a rozpočet k vládnímu návrhu hospodářského zákoníku.

4. Zpráva výboru ústavně právního k vládnímu návrhu zákona o určení oborů státní správy, ve kterých působí pověřenci Slovenské národní rady a o souvisejících změnách v organizaci některých ústředních orgánů.

5. Zpráva výboru průmyslového k vládnímu návrhu zákona o technické normalizaci.

6. Zpráva výboru pro plán a rozpočet k vládnímu návrhu zákona o telekomunikacích.

7. Zpráva výboru pro plán a rozpočet k vládnímu návrhu zákona o dani z motorových vozidel.

8. Zpráva výboru zahraničního k návrhu presidenta republiky, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva o přátelství a spolupráci mezi Československou socialistickou republikou a Jemenskou arabskou republikou, podepsaná v Praze dne 2. dubna 1964.

9. Společná zpráva výborů ústavně právního a zahraničního k vládnímu návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Československé socialistické republiky k projevu souhlasu Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federativní republikou Jugoslávií o úpravě právních vztahů ve věcech občanských, rodinných a trestních, podepsaná v Bělehradě dne 20. ledna 1964.

10. Zpráva výboru zahraničního k vládnímu návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Československé socialistické republiky k projevu souhlasu Smlouva o obchodu a plavbě mezi Československou socialistickou republikou a Maďarskou lidovou republikou, podepsaná dne 20. prosince 1963 v Praze.

11. Zpráva výboru zahraničního k vládnímu návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Československé socialistické republiky k projevu souhlasu Smlova o obchodu a plavbě mezi Československou socialistickou republikou a Rumunskou lidovou republikou, podepsaná v Bukurešti dne 16. prosince 1963.

12. Zpráva předsedy Národního shromáždění podle článku 60 odstavec 2 ústavy o vydání zákonného opatření předsednictva Národního shromáždění o Správě státních hmotných rezerv.

Má někdo k tomuto návrhu denního pořadu připomínky? (Nebyly.)

Nemá. Můžeme tedy přistoupit k hlasování.

Zjišťuji, že Národní shromáždění je způsobilé se usnášet.

Kdo souhlasí s návrhem denního pořadu, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění schválilo svůj denní pořad.

Předsednictvo Národního shromáždění navrhuje, aby k 1. a 2. bodu pořadu byla provedena společná rozprava, nebude-li námitek. Jsou nějaké námitky? (Nebyly.)

Nejsou. Přikročíme k projednání prvního a druhého bodu pořadu, jimiž jsou

1. Společná zpráva výborů ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení

a

2. Společná zpráva výborů zemědělského, ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení družstevních rolníků.

Ke slovu se přihlásil předseda Státního úřadu sociálního zabezpečení soudruh Štanceľ, který z pověření vlády podá zprávu k předloženým návrhům zákona o sociálním zabezpečení.

Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia Štanceľ: Vážené Národne zhromaždenie, súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci, dnes pripadá Národnému zhromaždeniu úloha prerokovať schválenie dvoch osnôv zákonov o sociálnom zabezpečení pracujúcích.

Dovoľte mi, aby som uviedol dôvody, pre ktoré sa pristúpilo k novej úprave predpisov o sociálnom zabezpečení. Sociálne zabezpečenie sa významne dotýka životnej úrovne všetkého nášho ľudu. Je prostriedkom, ktorým naša spoločnosť poskytuje zo svojich fondov príspevok pracujúcim pri narodení a výchove detí a zabezpečuje ich v prípade nemoci, trvalej pracovnej neschopnosti, v starobe a pri strate živiteľa. Socializmus sa na rozdiel od kapitalizmu vyznačuje okrem iného práve tým, že spoločenské opatrenia na uspokojovanie životných potrieb pracujúcich sa v súlade s rozvojom výroby neustále rozširujú a novými formami obohacujú.

Dostatočné zabezpečenie práce neschopných a starých občanov bolo od začiatku dôležitou súčasťou programu našej Komunistickej strany v jej boji za víťazstvo robotníckej triedy nad kapitalizmom. Plne sa však tento program mohol uskutočniť až v dobe, kedy sa Komunistická strana stala vedúcou silou našej spoločnosti. Pod jej vedením sa za celé obdobie výstavby a rozvoja socialistickej spoločnosti cieľavedome budoval komplexný systém všestrannej starostlivosti o človeka a spoločenskej spotreby, ktorý ako celok nemá obdoby v kapitalistickom svete. Tejto vysokej úrovne sa mohlo dosiahnúť len na základe postupného upevňovania socialistických výrobných vzťahov, rozvoja výrobných síl a úsilia miliónov pracujúcich o rozvoj socialistickej spoločnosti.

Na úplných príjmoch obyvateľstva sa výdavky zo spoločenských spotrebných fondov podieľajú zhruba 28 %. Najväčšiu časť spoločenských spotrebných fondov tvoria výdavky na školstvo a kultúru, zdravotníctvo a hlavne na sociálne zebezpečenie, ktoré v rozpočte na tento rok predstavujú okolo 40 miliárd Kčs. Tieto prostriedky sa našim občanom rozdeľujú z národného dôchodku okrem alebo namiesto pracovných príjmov.

Naša spoločnosť venuje mimoriadnu pozornosť výchove a vzdelaniu mládeže a zvyšovaniu odbornej kvalifikácie pracujúcich. Vytvára materiálne podmienky pre to, aby sa mohlo v praxi uplatniť právo všetkých našich občanov na vzdelanie. Preto sa podstatne rozširuje kapacita všetkých škôľ, najmä vysokých, kde počet študujúcich - okrem diaľkove študujúcich - dosiahol zhruba štvornásobku v porovnaní s predvojnovým obdobím. Zatiaľ čo za buržoáznej republiky predstavoval podiel študentov z rodín robotníkov a pracujúcich roľníkov na celkovom počte vysokoškolských študentov 5 %, je dnes tento podiel 46 %. Podstatne sa zvýšil tiež počet študujúcich žien; na stredne vzdelávacích školách je dnes ich podiel na celkovom počte študentov 66 %, na odborných 55 % a na vysokých 41 %. Štúdium na školách všetkých typov je bezplatné a na hmotné zabezpečenie študentov poskytuje štát štúdijné príspevky v celkovej výške 211 mil. Kčs ročne a veľkú časť školských pomôcok a učebníc. Čiastky rozpočtované len na národných výboroch na rozvoj školstva a kultúrnych zariadení dosiahnú v tomto roku 8,8 miliardy Kčs.

Výrazným znakom našej spoločnosti je tiež starostlivosť o zdravie človeka. Liečebná a preventívna starostlivosť sa poskytuje prakticky bezplatne celému obyvateľstvu, a to na takej úrovni, aká zodpovedá vymoženostiam modernej medicíny. Na 1000 obyvateľov pripadá 12,5 postelí v zdravotníckych zariadeniach. Na jedného lekára pripadá dnes 520 obyvateľov, zatiaľ čo pred vojnou bol tento pomer vyše 1200 obyvateľov na jedného lekára. Počtom lekárov v pomere k obyvateľom zaujímame dnes tretie miesto na svete. Pre zdravotníctvo sa v tomto roku rozpočtu je 6,6 miliardy Kčs, to je o 1,7 miliardy Kčs viac než v roku 1955.

Rozvoj zdravotnej starostlivosti sa prejavuje v zlepšení celkového zdravotného stavu obyvateľov. Podstatne sa napríklad znížil výskyt a závažnosť prenosných chorôb. Úmrtnosť v dôsledku týchto chorôb na 100 000 obyvateľov sa znížila zo 179,5 v roku 1937 na 25,3 v roku 1963.

Vyspelosť a rozsah nášho socialistického zdravotníctva pôsobí aktívne na predlžovanie ľudského veku a upevňovanie pracovnej schopnosti. K tomu prispieva tiež vysoká úroveň hmotného zabezpečenia pracujúcich v dobe nemoci a materstva. Na nemocenské a dávky v materstve poskytované zamestnancom a družstevným roľníkom sa v tomto roku rozpočtuje čiastka 3,5 miliardy Kčs. Pre prevážnu väčšinu pracujúcich dosahuje nemocenské 90 percent čistej mzdy.

Prídavky na deti sa vyplácajú na 3,5 mil. detí zamestnancov a družstevných roľníkov. Sme jedným z málo štátov, ktorý tieto prídavky poskytuje už od prvého dieťaťa. Taktiež ich výška presahuje výšku obdobných príspevkov poskytovaných vo väčšine kapitalistických krajín. Výdavky na tieto prídavky dosiahnú v r. 1964 čiastky okolo 4,8 miliardy Kčs. Po niekoľkokrát opakovanom zvyšovaní prídavkov hradí sa touto formou zo štátnych prostriedkov spolu s daňovými úľavami 17,5 % priemerných nákladov na výchovu jedného dieťaťa. 28,6 % nákladov na dve deti, 41,5 % na tri deti a takmer 50 % nákladov na päť detí.

Platená materská dovolenka pre zamestnankyne a členky JRD je u nás najdlhšia na svete a toto prvenstvo sa po poslednom predĺžení tejto dovolenky na 22 týždňov ešte viac upevnilo. Viac než 95 % všetkých detí sa rodí v najpriaznivejších podmienkach a pod lekárskym dozorom v lôžkových zariadeniach zdravotníctva. Za prvých 18 týždňov dovolenky dosahuje peňažitá pomoc v materstve u väčšiny matiek 90 % čistej mzdy.

Doterajšia úprava nie je konečná, pretože XII. sjazd strany uložil predlžovať platenú materskú dovolenku až do jedného roku veku dieťaťa. Vzhľadom na postavenie žien v našej spoločnosti, na stále vzrastajúcu úlohu, ktorú hrajú v našom národnom hospodárstve - v priemyselnej výrobe i poľnohospodárstve - je proces predlžovania materskej dovolenky obzvlášť významný.

Vysokej úrovne dosiahlo i naše dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa od roku 1948 vzťahuje na všetkých občanov. Náklady na dávky dôchodkového zabezpečenia a iné opatrenia na uspokojovanie potrieb starých a invalidných občanov a pozostalých po nich, predstavujú najväčší podiel na celkových výdavkoch zo spoločenských spotrebných fondov. V tomto roku sa na tieto účely rozpočtuje 16,1 miliardy Kčs. Z toho pripadá na dôchodky 14,7 miliardy Kčs, to je viac než trojnásobok výdavkov z predvojnovej doby. Dôchodkovo zabezpečení sú všetci pracovníci v pracovnom pomere, družstevní i jednotlivo hospodáriaci roľníci a ostatní občania samostatne hospodáriaci v celkovom počte 6 a pol milióna osôb.

Počet dôchodkovo zabezpečených osôb práve tak ako počet všetkých vyplácaných dôchodkov, ktorý dosahuje v tomto roku 2,6 milióna, predstavuje dva a polnásobok v porovnaní s predvojnovou dobou. Na 1000 obyvateľov v produkčnom veku pripadalo v roku 1962 270 poberateľov základných dôchodkov. Vyplácané starobné a invalidné dôchodky činia v primere okolo 77 Kčs mesačne; dôchodky, ktoré sa novo priznávajú, predstavujú najmenej 50 % hrubých, tj. asi 60 % čistých príjmov, ktoré robotníci a ostatní zamestnanci mali v dobe pracovnej aktivity. Počet dôchodkov vyplácaných bývalým družstevným roľníkom zodpovedá viac ako štvrtine počtu členov JRD a výška týchto dôchodkov neustále stúpa.

Úrovňou sociálneho zabezpečenia sa zaraďujeme medzi najvyspelejšie štáty sveta, Veková hranica pre nárok na starobný dôchodok je skoro vo všetkých kapitalistických krajinách spravidla o plných 5 rokov vyššia. Napriek tomu, že tieto štáty vyplácajú relatívne menej dôchodkov, dosahuje ich výška len zriedkavo polovice pracovných príjmov.

Tieto údaje som uviedol preto, aby sme si uvedomili, že značnú časť toho, čo môžeme rozdeľovať na uspokojovanie potrieb pracujúcich, rozdeľujeme vo forme kultúrnych, zdravotných a sociálnych opatrení ako doplňok k pracovným príjmom. Súčasne si však treba uvedomiť, že počas budovania socialistickej spoločnosti podstatne vzrástli i pracovné príjmy, ktoré tvoria hlavný zdroj uspokojovania životných potrieb. Reálna mzda zamestnancov sa zvýšila oproti roku 1937 v priemere zhruba o 60 % a reálna mzda robotníkov v priemysle o viac než 120 %.

Tento prudký rast pracovných príjmov spolu s rastom príjmov zo spoločenských spotrebných fondov viedol k tomu, že socialistické Československo patrí medzi krajiny s vysokou životnou úrovňou. Zatiaľ čo v kapitalistických krajinách existujú hlboké rozdiely v životnej úrovni jednotlivých sociálnych skupín skryté za priemernými číslami štatistík, bolo dosahnutie súčasného stupňa životnej úrovne v našej republike spojené s odstránením markantných sociálnych rozdielov prevzatých z buržoázneho Československa.

Pri celkovom raste životnej úrovne vzrástla predovšetkým životná úroveň robotníkov a družstevných roľníkov.

Hodnotením týchto významných výsledkov v rozvoji životnej úrovne sa zaoberal XII. sjazd Komunistickej strany Československa, ktorý súčasne určil základné smery a ciele ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Položil v prvom rade dôraz na úlohy národného hospodárstva; ich úspešné plnenie je nevyhnutelným predpokladom ďalšieho rozvoja životnej úrovne pracujúcich. V tejto súvislosti sjazd poukázal na vzťah medzi úrovňou výroby a spotreby, tak ako o tom hovoril v týchto dňoch aj prezident republiky a prvý tajomník ústredného výboru KSČ vo svojom prejave na celoštátnej konferencii predsedov závodných organizácií KSČ. Súdruh Novotný pri tejto príležitosti povedal: "Napätie, ku ktorému v posledných rokoch došlo medzi zdrojmi a potrebami, pokles efektívnosti tvorby a užitia národného dôchodku, vyvolali i narušenie správneho vzťahu medzi rastom národného dôchodku a osobonej i spoločenskej spotreby. V podstate boli dve možnosti ako tieto problémy riešiť, ako sa vyrovnať s nižšími zdrojmi národného dôchodku: buď také riešenie, ktoré by sa plne a priamo odrazilo v životnej úrovni, alebo snažiť sa o jej pomerné zachovanie a nápravu hľadať jednako v znovu rozdelení národného dôchodku, "ale hlavne v efektívnych opatreniach vo výrobe a hospodárení."

V záujme životnej úrovne pracujúcich bola zvolená možnosť druhá, ktorá bola rozpracovaná uznesením ústredného výboru KSČ z januára tohto roku.

V oblasti rozdeľovania ide predovšetkým o zvýšenie hmotnej zainteresovanosti pracujúcich na plnení výrobných úloh v najdôležitejších odvetviach národného hospodárstva. Odmena za kvalitne vykonanú prácu zostáva teda základným prostriedkom na zabezpečenie a zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich. To ovšem súvisí so sústavným zvyšovaním kvalifikácie a odbornosti pracujúcich.