Čtvrtek 30. ledna 1964

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Aj keď v roku 1963 bol štátny plán úspešne splnený, nijak to neznamená, že by sme už prekonali nedostatky, ktoré sa v našom národnom hospodárstve nahromadili. V minulom roku sme urobili len podstatný krok k odstráneniu existujúcich nedostatkov. Bude vyžadovať ešte veľkého úsilia na všetkých úsekoch v našom národnom hospodárstve, prekonať nepriaznivé javy v našom hospodárstve.

Na nepriaznivý začiatok a nebezpečné zaostávanie začiatkom roku 1963 a na výzvu ÚV KSČ najpohotovejšie reagovali naši baníci a zvlášť baníci v uholnej bani, nielenže dohonili výpad, ktorý v prvých štyroch mesiacoch roka bol, ale do konca roku dali republike dva milióny ton uhlia nad stanovený plán. Za toto vyslovili baníkom vďaku orgány vlády a prezident republiky súdruh Antonín Novotný na Pražskom hrade. Myslím, že hovorím v plnom súhlase Vás všetkých, celého Národného zhromaždenia, keď z tohoto miesta vyslovujem srdečnú vďaku našim statočným baníkom (Potlesk.) Áno, súdruhovia baníci, vy ste odpovedali na výzvu KSČ tak po banícky. Keď zo všetkých úsekov našej výroby dostane republika takúto odpoveď, potom urýchlene prekonáme každú prekážku, ktorá sa nám postaví do cesty nášho napredovania.

Súdružky a súdruhovia poslanci, skúmajme rozvoj našej výroby. V niektorých rozhodujúcich priemyselných odvetviach sme nielen dohonili, ale aj predhonili nejvyspelejšie kapitalistické štáty vo výrobe na hlavu. Tak napríklad vo výrobe ocele a surového železa sme pred Spojenými štátmi severoamerickými. Teda pred najvyspelejšou kapitalistickou krajinou. A tiež v iných produktoch sme pred celým radom vyspelých kapitalistických štátov. Týmto naším snažením sme dosiahli nesporne veľkých úspechov. A životná úroveň našich pracujúcich má svetový štandard. To sú nesporné úspechy, ktoré by za kapitalistického spoločenského poriadku boli nemysliteľné. No pritom je treba zdôrazniť, že sme v tomto snažení vyčerpali všetky ľudské rezervy. U nás niet nezamestnaných, ba naopak, zápasíme s nedostatkom pracovných síl. To nám zároveň ukazuje, že nové kapacity, ktoré budeme budovať, nemôžu počítať s tým že budú čerpať z pracovných rezerv. Nie, nebudú, pretože ich niet. Ani populácia, ktorá sa postupne zlepšuje, nedá nám nejaký významný prírastok. To znamená, že je nutno hľadať nové pracovné sily inde. Za prvé je nesporné, že veľká rezerva je vo využívaní pracovného času. Nechceme sa hrať a operovať so štatistickými číslami. Jedna skutočnosť je známa a do očí bijúca. Vo veľkej väčšine závodov sa na začiatku mesiaca plán plní na 40-50 % a ku koncu sa šturmuje a ide sa na 130 % až 160 % - Len si premietnime túto skutočnosť, koľko pracovných síl rezervných je tu skrytých. O čo menej pracovníkov by potreboval závod, keby plán rovnomerne plnil. Ako by taký závod s dobrou organizáciou práce pomohol riešiť nedostatok pracovných síl. Ako by uľahčil novým kapacitám, aby nezápasili s nedostatkom pracovných síl. A ako by uľahčil aj nášmu poľnohospodárstvu, ktoré už roky zápasí s nedostatkom pracovníkov a je odkázané mnohokrát na prestárlych ľudí. Na tomto úseku sú nesporne veľké rezervy a naši vedúci hospodárski pracovníci musia nášmu národnému hospodárstvu tieto sily nielen nájsť, ale aj poskytnúť - uvolniť. Druhá taká skupina, kde rezervy sú - je v administrativnom aparáte. Administratívny aparát je v našom štáte prekrvený. Administratíva, to je bezodná studňa na požieranie pracovných síl. Keď v úrade vytvoríte jedno oddelenie, to vám okamžite vyvolá potrebu iného oddelenia, lebo jedny papiere a ich publikovanie vyvolá potrebu nového oddelenia, ktoré ich bude spracovávať, distribuovať, registrovať. A celý ten byrokratický kolotoč novými kolieskami vyzbrojený mele na plné obrátky. V záujme zjednodušenia celého nášho spoločenského života je žiadúce, odbúrať administratívu a tým aj znížiť početnosť aparátu. Tým pomôžeme jak administratíve, tak aj výrobe. A výrobe pomôžeme dvakrát, keď ju zbavíme prebujnelosti rôznych hlásení, zpráv, výkazov a dáme jej nové pracovné sily.

No, najväčšia rezerva je v našich závodoch a výrobniach. Je nutno priznať, že keď sme predbehli vyspelé kapitalistické štáty v množstve výrobkov, zaostávame za nimi v technike. Preto sú naše výrobky drahé a v dôsledku nízkej technickej úrovne spotrebujú veľa drahej ľudskej práce. Jediným slovom, vyrábame draho a na trhu sa nik nepýta a nebude pýtať, začo a ako sme to vyrobili, ale koľko to stojí a aká je kvalita. My na svetovom trhu v súťaži s kapitalistickým táborom zvíťazíme len vtedy, keď budeme vyrábať lacnejšie a kvalitnejšie ako kapitalisti. Nestačia len heslá, predbehnúť kapitalistov v množstve, ale predbehnúť ich v technike a v kvalite, ináč budeme bití na všetkých stranách. A o zvyšovaní životnej úrovne môžeme len snívať a nie ju zvyšovať. To znamená, že musíme našu výrobu pozdvihnúť na vyššiu technickú úroveň. Mechanizácia, automatizácia a chemizácia, to nesmejú byť len krásne slová do referátu na závodných konferenciách, ale táto technika musí byť urýchlene zavádzaná do života. Musia sa prebudovať dielne, fabriky, závody a musia prechádzať na pásovú výrobu. Pravda, pásová výroba žiada veľkovýrobu, výrobu vo veľkých sériách. Tento úkol, vyrábať ve veľkých sériách, by sme nemohli uskutočniť v našich štátnych rozmeroch. Uskutočniť sa však dá v rámci socialistickej spoločenskej sústavy. Náš socialistický spoločenský poriadok je najlepšou základňou pre takúto spoluprácu. Každý, kto sa bude uzatvárať do vlastnej ulity, bude skôr alebo neskôr porazený.

Socialistický tábor vytvoril Radu vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá práve v tieto dni bude sláviť 15. výročie svojej existencie. Za túto krátku, povedal by som za dobu ustavujúcu, boli vytvorené diela, ako je ropovod družby, jednotný energetický systém, a ako to blahodárne pôsobí na našu republiku, mnohokrát to ani dostatočne nevieme oceniť. Stojíme na prahu započatia vybudovania plynovodu z SSSR do ČSSR. To sú diela mimoriadného významu, ale sú to predsa len prvé krôčky na poli možnosti, ktoré nám systém socialistickej spolupráce ponúka. Je len žiadúce, aby sa na tejto ceste urýchlene pokračovalo. Tam, kde je to možné, prejsť na celú šírku možností spolupráce a tam kde to nejde z akýchkoľvek príčin, ísť po ceste dvoj a viacejstranných dohôd. Táto cesta nám vytvorí možnosti vyrábať vo veľkých sériách. Vyrábať za pomoci techniky s minimálnou potrebou ľudskej práce. Táto cesta nám vytvorí pracovné rezervy pre nové kapacity. To sú najväčšie zdroje pre skrátenie pracovného času. Ale to je aj cesta, kde môžeme predbehnúť kapitalistický svet v technike. Budeme musieť vyrábať nielen množstvo, ale aj lacnejšie ako kapitalisti

To je smer a jedine správny smer nášho ďalšieho úspešného napredovania. A pre nás, pre Československú socialistickú republiku, to platí dvojnásobne. A to preto, ako to už bolo na rôznych miestach správne zdôraznené, že sme štátom bez veľkých surovinových zdrojov, že musíme dovážať suroviny, aby sme mohli vyvážať hotové výrobky. Vyvážáme teda prácu. Je treba, aby sme vyvážali produkty vysoko kvalitné, produkty vyrobené s pomocou najnovšej techniky s malým obsahom ľudskej práce a preto vyrobené lacno, schopné konkurovať s ktorýmkoľvek kapitalistickým výrobcom.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

V tieto dni zasadal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa. Ako ste sa už mali možnosť zoznámiť s výsledkami tohoto uznesenia, jednal ÚV KSČ o ďalšom rozvoji životnej úrovne. Nebudem sa vo svojej zpráve zaoberať celou problematikou, ktorá bola na ÚV KSČ nastolená. Dnes, keď prejednávame štátny plán a rozpočet na rok 1964 sa žiada, aby sme sa zaoberali aspoň s jedným úsekom uznesenia ÚV KSČ, a to s redistribúciou národného dôchodku. A to preto, že je to mimoriadne vážnym problémom v našom. národnom hospodárstve.

Otázka odmeňovania za prácu. Na tomto poli nie je všetko tak, ako by to naše hospodárstvo vyžadovalo. Odmena za prácu nie je dosť zvýraznená v našom mzdovom systéme. V socialistickom spoločenskom poriadku, ako už klasikovia marxizmu zdôraznili, každý má byť odmeňovaný podľa množstva a významu vykonanej práce. My sme niekedy podľahli názorom, že každý má rovnaký žalúdok. Ale pri práci sa má hovoriť o práci a pri mise o žalúdku a nie naopak.

Z usnezenia ÚV KSČ bude treba vyvodiť závery v praxi. To je - zaviesť také odmeňovanie, ktoré bude najlepšie vyjadrovať zásluhy. To musí prísť k výrazu na každom stupni výroby. Závod, ktorý bude úspešne plniť jak kvalitatívne, tak i kvantitatívne, výrobné úlohy a tieto prekračovať, musí byť za to honorovaný, musí sa to objaviť na jeho príjmoch. V dielni, ktorá bude úspešne plniť a prekračovať výrobné úlohy, musí sa to objaviť v podobe odmien u pracovníkov. A jednotlivec, ktorý bude plniť a prekračovať plán, bude za to aj zvlášť honorovaný. Slovom, osobná zainteresovanosť na hospodárskych výsledkoch, od robotníka počínajúc, až po riaditeľa. Zvláštnu pozornosť pri odmeňovaní bude treba venovať majstrom, vedúcim dielní a cechov.

Musíme opustiť anonymitu ve výrobe, aby sme neprichádzali k výsledkom, že keď závod dobre plní úlohy, tak sa honoruje celý závod. V tom sa skrýval aj ten, kto sa o splnenie úkolov buď vôbec nezaslúžil, alebo len veľmi málo, aj ten, ktorý do práce dal celý svoj um a celé svoje srdce. Prebudovať našu mzdovú politiku na pevný základ hmotnej zainteresovanosti je dlhodobým, ale nadmieru dôležitým úkolom.

Snáď najlepšie sa ukazuje, jak správna je táto poučka v našom poľnohospodárstve, na našich jednotných roľníckych družstvách. V tých družstvách, kde vedeli správne odmeňovanie zaviesť na základe hmotnej zainteresovanosti, tam družstvo dobre prosperuje, výroba rok od roku stúpa, družstevníci žijú družným životom aj pri ťažkej práci. A naša spoločnosť to plne oceňuje. A tak sme svedkami toho, že z roka na rok, práve vďaka dobrej práci drobných družstevných roľníkov, požíva družstevník všetkých výhod robotníckej triedy. Aj tento rok stavia plán pred naše jednotné roľnícke družstvá veľkú úlohu, zvýšiť výrobu v poľnohospodárstve o 6,5 % - Je to úkol nemalý. Naši poľnohospodári môžu tento úkol splniť, keď budú naše poľnohospodárske správy a národné výbory venovať väčšiu pozornosť a poskytovať viacej pomoci zaostávajúcim a slabo prosperujúcim jednotným roľníckym družstvám.

Štátny rozpočet na rok 1964 počíta sa zvýšením rozpočtu na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva o 5,4 %, pritom sa ráta so zvýšením prostriedkov na dlhodobé investičné úvery pre jednotné roľnícke družstvá.

Rozpočet na rok 1964 ďalej zvyšuje prostriedky na kultúrnom a sociálnom úseku. Tak výdavky na školstvo a kultúru sa zvyšujú o 5,9 %, výdavky na zdravotníctvo sa zvyšujú o 3,9 % a výdavky na sociálne zabezpečenie sa zvyšujú o 6,7 %. Toto je najlepší dôkaz toho, jak i pri sťaženej hospodárskej situácii ďalej zvyšujeme prostriedky na spoločenskú spotrebu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Vy všetci ste sa zúčastnili prejednávania štátneho plánu a rozpočtu a vo výboroch ste preberali plán a rozpočet každého rezortu, ako aj plán a rozpočty krajských národných výborov. Vo vašich výboroch ste mali širokú možnosť nielen sa zoznámiť s plánovanými úkolmi rezortov a s ich finančným zaistením, ale mali ste možnosť aj posúdiť, ako jednotlivé ministerstvá a ústredné úrady plánované úkoly plnia.

Vo svojich rozboroch, kritických posudkoch, doporučeniach a uzneseniach ste vyslovovali názory a ukazovali ste na nedostatky, kvitovali ste dobré výsledky na niektorých úsekoch. No, zo všetkých výborov znelo jednotné poznanie a jednotný hlas, že je treba väčšej disciplíny a zodpovednosti v celom našom hospodárskom živote a na všetkých úsekoch nášho života.

Všetci sme si boli vedomí, že veľkú vec, vybudovanie vyspelej socialistickej spoločnosti, môžeme úspešne splniť, pretože máme k tomu spoľahlivého vodcu, Komunistickú stranu Československa, ktorá nás vedie k tomuto cieľu. Máme vyspelú robotnícku triedu, vyspelé družstevné roľníctvo, oddanú a schopnú inteligenciu. Slovom, všetky podmienky pre rýchle a úspešné vybudovanie vyspelej socialistickej spoločnosti a prechodu k vybudovaniu komunistickej spoločnosti. Patríme do veľkého tábora socialistickej spoločenskej sústavy. To sú skutočnosti, na ktorých môžeme spoľahlivo budovať. My v Československu sme už vo výrobe množstva produktov v celom rade predstihli kapitalizmus. No, zaostávame ešte za vyspelými kapitalistickými štátmi v technike a v produktivite práce. A zaostávame podstatne a preto ako úkol dňa musíme postaviť úlohu, dosiahnuť a predstihnúť vyspelé kapitalistické štáty v technike a produktivite. Sme si plne vedomí toho, že tento úkol by sme sami nikdy neboli v stave splniť. Môžeme aj tejto méty dosiahnuť len po boku nášho veľkého spojenca, Sovietskeho sväzu, v rodine socialistických štátov. S nimi spoločne môžeme dosiahnuť vybudovania komunizmu, s nimi spoločne môžeme sebe a ľudstvu ubrániť mier. (Potlesk.)

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Z poverenia výboru pre plán a rozpočet predkladám Vám štátny plán a rozpočet Československej socialistickej republiky na rok 1964, tak ako ho schválil výbor na svojom zasadnutí v dňoch 23. a 24. januára 1964, a to

v príjmoch
130 414 335 000 Kčs,
vo výdavkoch
130 318 335 000 Kčs,
s prebytkom
96 000 000 Kčs,

na prejednanie a schválenie. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger:

Ke slovu se přihlásil místopředseda vlády Černík. Žádám soudruha Černíka, aby se ujal slova.

Místopředseda vlády Černík: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi,

vláda předkládá Národnímu shromáždění návrh zákona o státním plánu rozvoje národního hospodářství na rok 1964. Plán byl schválen vládou a jeho hlavní úkoly byly projednány ve dnech 21. a 22. ledna t. r. ústředním výborem Komunistické strany Československa, který - jak je Vám známo - přijal řadu konkrétních opatření k zabezpečení rozvoje československé ekonomiky. Přijatá opatření jsou dalším výrazem cílevědomého postupu ÚV KSČ při zabezpečování úkolů XII. sjezdu.

Lednové zasedání orientuje pracující naší země na řešení klíčových otázek národohospodářského plánu roku 1964, na obnovení růstu společenské výroby, na všestrannou mobilizaci rezerv k rychlejšímu rozvoji produktivity práce, na konkrétní věcné řešení problémů rozvoje národního hospodářství a zajišťování úkolů životní úrovně obyvatelstva.

Soustavná pozornost celé strany k hospodářským otázkám se výrazně projevila v uplynulých letech. Můžeme s oprávněnou hrdostí pohlédnout zpět na uplynulá léta budování materiálně technické základny socialismu v naší zemi.

Za posledních deset let ekonomický potenciál Československa se podstatně zvýšil. Objem hrubé výroby průmyslu vzrostl od roku 1953 o 122 %. Za stejné období vzrostl společenský produkt o 83 % a národní důchod o 67 %.

Při rychlém rozvoji národního hospodářství docházelo k přednostnímu rozvoji těžkého průmyslu. To vedlo k růstu podílu výroby výrobních prostředků na vytvořeném společenském produktu. Při celkovém růstu vytvořeného společenského produktu v posledních 10 letech o 83 %, vzrostla produkce výrobních prostředků o 109 %, a spotřebních předmětů o 65 %. Podíl průmyslu na národním důchodu se neustále zvyšoval a dosáhl v roce 1963 67,3 %. V těžbě uhlí na jednoho obyvatele jsme první na světě.

Ve výrobě elektřiny na 1 obyvatele jsme předstihli takové vyspělé kapitalistické státy jako je Belgie, Francie, ve výrobě oceli Velkou Británii a USA. Významných úspěchů jsme dosáhli i ve strojírenství, kde podle objemu výroby v přepočtu na 1 obyvatele jsme ve výrobě obráběcích strojů třetí na světě, ve výrobě chemického a hutního zařízení na úrovni předních kapitalistických států.

Naše země pod vedením Komunistické strany Československa zaujala jak úrovní výroby, tak i životní úrovní obyvatelstva jedno z předních míst na světě. Životní úroveň se za posledních deset let podstatně zvýšila. Osobní spotřeba vzrostla o 78,7 %, výdaje státu na nemocenské a důchodové zabezpečeni vzrostly o 115 %, na školství a kulturu o 74,5 % a na zdravotnictví o 33,3 %.

Úspěchy ve výrobě umožnily zvýšení spotřeby potravin i průmyslového zboží. Lze to doložit těmito čísly: Spotřeba na jednoho obyvatele dosáhla v roce 1962 u masa 58,5 kg, u tuků a olejů 21,3 kg, cukru 38,5 kg, pšeničné mouky 89,2 kg, vajec 179 kusů. Spotřeba potravin je dnes podstatně větší než v předválečné době a dosáhla úrovně nejvyspělejších kapitalistických států. Rovněž spotřeba průmyslového zboží je jedna z nejvyšších. Ve spotřebě textilních vláken dosáhli jsme úrovně Belgie a Švédska, naše spotřeba obuvi je nejvyšší na světě. Také ve vybavenosti domácností ve většině druhů strojírenského zboží spotřebního charakteru se můžeme směle měřit s vyspělými státy na Západě.

Mezi nejdůležitější podmínky, které umožnily dosažení těchto úspěchů patřil plánovitý rozvoj našeho národního hospodářství, při kterém byly zdroje cílevědomě soustřeďovány na rozvoj rozhodujících úseků ekonomiky a při kterém jsme se opírali o stálé prohlubování naší spolupráce se socialistickými státy, zejména se Sovětským svazem.

Přes nesporné úspěchy, kterých jsme v rozvoji ekonomiky dosáhli, docházelo v posledních letech ke zvyšování napětí mezi zdroji a potřebami.

Zvyšování napětí bylo způsobováno:

- převážně extenzívním zaměřením rozvoje výroby, který se projevoval neúměrným zvyšováním nároků na suroviny, investice a pracovní síly a zpomalováním tempa růstu společenské produktivity práce;

- předstihem rozvoje zpracovatelského průmyslu před možnostmi zabezpečovat tento rozvoj potřebnými surovinami a materiálem;

- širokým sortimentem výroby provázeným pomalým vzestupem technické úrovně i kvality výrobků, což dále ztěžovalo jejich směnu na světových trzích za suroviny a potraviny.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP