President republiky a první tajemník ÚV KSČ
Antonín Novotný.
Předseda Národního shromáždění
Fierlinger a místopředsedové Valo,
Fiala, dr. Kyselý, Pospíšil,
Beran, dr. Škoda.
Členové předsednictva ÚV KSČ
předseda vlády Lenárt, první tajemník
ÚV KSS Dubček, Hendrych, místopředseda
vlády Šimůnek; tajemník ÚV
KSČ Koucký; místopředsedové
vlády Černík, Krajčír,
Piller; ministři dr. h. c. Plojhar, dr. Neuman,
Dvořák, Chudík, Indra,
Krutina, arm. gen. Lomský, Machačová-Dostálová,
Majling, Poláček, dr. Štrougal,
inž. Takáč, Uher, inž. Krejčí,
inž. Burian, dr. Císař, Hamouz,
Krahulec, Odvárka, Pešl, inž.
Púčik, dr. Vlasák.
269 poslanců podle prezenční listiny.
Z Kanceláře NS: Vedoucí Kanceláře
NS Kováčik.
Předseda NS Fierlinger (zvoní): Vážené
Národní shromáždění, soudružky
a soudruzi! Zahajuji 21. schůzi Národního
shromáždění.
Jménem Národního shromáždění
Československé socialistické republiky vítám
mezi námi co nejsrdečněji presidenta Československé
socialistické republiky a prvního tajemníka
ústředního výboru Komunistické
strany Československa soudruha Antonína Novotného.
(Shromáždění povstává
a vítá presidenta republiky dlouhotrvajícím
potleskem. - Shromáždění usedá.)
Sděluji, že došlo rozhodnutí presidenta
republiky ze dne 16. září 1963, kterým
podle článku 50 odst. 1 ústavy. Československé
socialistické republiky svolává zasedání
Národního shromáždění.
Soudružky a soudruzi poslanci,
dovolte mi především, abych oznámili,
že předsednictvu Národního shromáždění
došel dopis presidenta republiky ze dne 20. září
1963, v němž sděluje, že podle článku
62 ústavy Československé socialistické
republiky odvolal
poslance Viliama Širokého z funkce předsedy
vlády,
poslance dr. Jaromíra Dolanského z funkce
místopředsedy vlády a z funkce předsedy
Státní komise pro rozvoj a koordinaci vědy
a techniky,
poslankyni inž. Ludmilu Jankovcovou z funkce
místo. předsedkyně vlády,
poslance Julia Ďuriše,
poslance dr. Františka Kahudu,
poslance Josefa Krosnáře a
Františka Vokáče z funkcí
ministra,
jmenoval předsedu Slovenské národní
rady a poslance Jozefa Lenárta předsedou
vlády (potlesk),
Jiřího Buriana ministrem a pověřil
jej řízením ministerstva zemědělství,
lesního a vodního hospodářství,
Čestmíra Císaře ministrem a
pověřil jej řízením ministerstva
školství a kultury,
Richarda Dvořáka ministrem a pověřil
jej řízením ministerstva financí,
Michala Chudíka a
Vincence Krahulce ministry,
Josefa Odvárku ministrem a pověřil
jej řízením ministerstva paliv,
dr. Františka Vlasáka ministrem a předsedou
Státní komise pro rozvoj a koordinaci vědy
a techniky,
zprostil ministra Oldřicha Černíka
řízení ministerstva paliv a jmenoval jej
místopředsedou vlády a předsedou Státní
plánovací komise,
ministra Aloise Indru odvolal z funkce předsedy
Státní plánovací komise a pověřil
jej řízením ministerstva dopravy,
ministra Vratislava Krutinu zprostil řízení
ministerstva zemědělství, lesního
a vodního hospodářství a pověřil
jej řízením ministerstva potravinářského
průmyslu a
místopředsedu vlády Jana Pillera jmenoval
předsedou Státní komise pro investiční
výstavbu.
Ke slovu se přihlásil předseda vlády
Jozef Lenárt, dávám mu slovo.
Predseda vlády Jozef Lenárt: Vážené
Národné zhromaždenie, súdružky
a súdruhovia - poslanci!
Požiadal som predsedníctvo Národného
zhromaždenia, aby som na dnešnej plenárnej schôdzi
mohol stručne informovať Národné zhromaždenie
o tom, ako bude vláda v svojom terajšom zložení
naďalej postupovať pri uskutočňovaní
politiky výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti
tak, ako to vyplýva z uznesení XII. sjazdu
Komunistickej strany Československa.
Vláda republiky bude dôsledne rozpracovávať
a uskutočňovať líniu XII. sjazdu strany
a vynaloží všetko úsilie pre to, aby sa
jej práca ďalej prehlbovala a skvalitňovala.
Pevne verím, že tak ako dosiaľ, bude mať
vláda v tomto úsilí plnú pomoc
a podporu zo strany Národného zhromaždenia.
Súčasne chceme ubezpečiť Národné
zhromaždenie, že vláda ako najvyšší
výkonný orgán štátnej moci Československej
socialistickej republiky bude pristupovať k plneniu
úloh v plnom vedomí zodpovednosti z výkonu
svojej funkcie Národnému zhromaždeniu v zmysle
našej socialistickej ústavy.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
v oblasti medzinárodných vzťahov bude
vláda ČSSR i naďalej ako svoju generálnu
líniu dôsledne uskutočňovať leninskú
politiku mierového spolunažívania štátov
s rôznym spoločenským zriadením,
ako to vyplýva z cieľov a zásad politiky
KSČ.
Všetky skúsenosti posledných rokov potvrdzujú,
že v podmienkach existencie zbraní hromadného
ničenia nemôže byť iná alternatíva
riešenia medzinárodných problémov a
konfliktov. Politika mierového spolunažívania,
ktorej výrazom je úsilie o riešenie sporných
otázok cestou rokovania, presvedčivo dokázala
svoju opodstatnenosť a účinnosť. Priniesla
životodarné výsledky tak pri mimoriadnom zostrení
medzinárodnej situácie v čase karibskej
krízy, ako i pri riešení osobitne ťažkého
a závažného problému zákazu skúšok
s nukleárnymi zbraňami.
Touto politikou chceme na medzinárodnom fóre spolu
s ostatnými socialistickými krajinami a všetkými
mierumilovnými silami vo svete prispievať k záchrane
ľudstva pred termonukleárnou vojnou.
S radosťou sme uvítali Moskovskú zmluvu
uzavretú medzi Sväzom sovietskych socialistických
republík, Spojenými štátmi americkými
a Veľkou Britániou o zákaze jadrových
pokusov v ovzduší, v kozmickom priestore
a pod vodou, ku ktorej naša vláda medzi prvými
pripojila svoj podpis a ktorú vláda predkladá
na prerokovanie Národnému zhromaždeniu, aby
s ňou podľa ústavy prejavilo súhlas.
Hodnotíme túto zmluvu ako veľký úspech
politiky Sovietskeho sväzu a ďalších socialistických
krajín i mierumilovných síl, ktoré
sa usilujú o dosiahnutie širších cieľov
v tejto oblasti, predovšetkým o zákaz
všetkých zbraní hromadného ničenia,
uskutočnenie všeobecného a úplného
odzbrojenia a zabezpečenie trvalého mieru vo svete.
Podpísaná zmluva je po dlhoročnom rokovaní
zúčastnených strán prvým reálnym
výsledkom, ktorý aj keď sám neodstraňuje
nebezpečenstvo nukleárnej vojny, otvára cestu
pre riešenie ďalších naliehavých
otázok k upevneniu mieru a medzinárodnej bezpečnosti.
Preto so zmluvou vyslovila v súlade s túžbami
všetkých národov plný súhlas
prevážna väčšina štátov
vo svete. Neudivuje, že najagresívnejšie a extrémistické
imperialistické kruhy prijali tento významný
mierový čin len nenávistným nadávaním,
ale je zarážajúcou pozícia vedúcich
činiteľov Čínskej ľudovej republiky,
ktorí namiesto toho, aby aktívne prispeli k novým
úspechom politiky mierového spolunažívania,
snažia sa všemožne ohovárať a obviňovať
leninskú mierovú politiku Sovietskeho sväzu
a mariť zmierňovanie napätie vo svete.
Vláda ČSSR sa bude naďalej aktívne usilovať
o to, aby na Moskovskú zmluvu nadviazali ďalšie
dohody, ktoré by krok za krokom prispievali k ozdraveniu
medzinárodného ovzdušia a tým i k utváraniu
priaznivých podmienok pre uskutočnenie všeobecného
a úplného odzbrojenia.
V tomto smere oceňujeme dva nové významné
návrhy, ktoré vláda SSSR predložila
na 18. Valnom zhromaždení OSN s cieľom uľahčiť
dosiahnutie pokroku v rokovaní o tejto najnaliehavejšej
otázke súčasnosti. Mám na mysli návrh
týkajúci sa spôsobu uskutočnenia likvidácie
nosičov jadrových zbraní a týchto
zbraní samotných a návrh na zvolanie konferencie
členských krajín Výboru osemnástich
na najvyššej úrovni.
Vláda ČSSR vyslovuje obidvom návrhom svoju
plnú podporu a oceňuje ich ako konštruktívny
prínos pre ďalšie rokovanie o všeobecnom
a úplnom odzbrojení, ako aj o opatreniach pre zmiernenie
medzinárodného napätia.
Za súčasnej situácie prikladáme osobitný
význam návrhu na uzavretie paktu o neútočení
medzi členskými štátmi NATO a členskými
štátmi Varšavskej zmluvy a podporujeme i ďalšie
konkrétne opatrenia na zmiernenie napätia, ktoré
v priebehu moskovských rozhovorov troch mocností
predložil Sovietsky sväť. Nazdávame sa,
že uzavretie paktu o neútočení medzi
štátmi NATO a Varšavskej zmluvy významne
zlepšilo ovzdušie pre riešenie všetkých
otvorených otázok, ktoré sú aj pre
ČSSR mimoriadne závažné.
ČSSR považuje za nevyhnutné skoncovať
s pozostatkami druhej svetovej vojny, ktorá sa skončila
pred viac ako 18 rokmi, lebo tieto sú balastom sťažujúcim
konsolidáciu pomerov v Európe. Pred nami vystupuje
tento problém vo zvláštnom svetle v týchto
dňoch, keď si pripomíname 25. výročie
mníchovského diktátu. Duch tohto hanebného
činu sa - žiaľ - ešte dodnes prejavuje vo
vystúpeniach niektorých oficiálnych predstaviteľov
vlády Nemeckej spolkovej republiky, ktorá sa doteraz
mníchovskej dohody výslovne nezriekla.
Spomienky na udalosti okolo Mníchova a na nasledujúcu
hitlerovskú okupáciu našej vlasti nabádajú
naše národy k mimoriadnej vnímavosti ku
všetkým prejavom militarizmu a revanšizmu, ktoré
prichádzajú z nášho bezprostredného
susedstva na západe. So znepokojením sledujeme tendencie
zahranično-politickej aktivity v Nemeckej spolkovej
republike, prejavujúce sa v jej úsilí
o vedúce pozície v NATO, ako i jej snahu o
získanie nukleárnych zbraní. Dokladom týchto
tendencií boli aj rozpaky vlády NSR okolo podpisu
Moskovskej zmluvy a je ním i nezakryte prejavovaný
úmysel brzdiť ďalšie kroky, ktoré
na zmluvu majú nadväzovať. Rozhodne tiež
odmietame snahu bonnských kruhov o riešenie nemeckej
otázky cestou pohltenia Nemeckej demokratickej republiky.
Existencia dvoch nemeckých štátov je historickou
a nezvratnou skutočnosťou, z ktorej treba pri
riešení nemeckej otázky vychádzať.
Znovu prehlasujeme, že náš ľud neprechováva
nepriateľstvo k nemeckému ľudu. Dokazujú
to naše vzťahy úprimného priateľstva
a spolupráce s NDR, ktoré sa neustále
upevňujú a rozvíjajú. Sme tiež
ako sme to už v minulosti prehlásili - pre normalizovanie
stykov s Nemeckou spolkovou republikou. K jej pracujúcemu
ľudu i k všetkým mierumilovným a
demokratickým silám. prejavujeme priateľské
city a chceme s nimi spolupracovať v boji proti
revanšizmu, proti politike ohrožujúcej bezpečnosť
a mier v Európe.
Aj naďalej sme presvedčení, že najúčinnejším
prostriedkom pre likvidáciu pozostatkov druhej svetovej
vojny ako i pre riešenie nemeckej otázky je podpísanie
mierovej zmluvy s Nemeckom a normalizovanie situácie
v západnom Berlíne na základe tejto
zmluvy.
Sme si vedomí, že celkové medzinárodné
postavenie našej socialistickej republiky je neporovnateľne
priaznivejšie ako kedykoľvek v dejinách
našich národov. Je to predovšetkým preto,
že národná sloboda českého a
slovenského ľudu a nezávislosť ČSSR
je zabezpečená všestrannou starostlivosťou
vlády a strany o zvyšovanie obranyschopnosti republiky,
je zabezpečená našou príslušnosťou
k štátom Varšavskej zmluvy a osobitne našimi
bratskými a spojeneckými zväzkami so Sovietskym
sväzom. Ich základ položila Zmluva o priateľstve,
vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.
20. výročie uzavretia tejto zmluvy si tohto roku
s úprimnou vďakou a láskou pripomenie
všetok náš ľud ako dôležitý
medzník v našich vzťahoch so Sovietskym
sväzom, ktorý určil základnú
orientáciu zahraničnej politiky oslobodeného
Československa. Bratská spolupráca a nerozlučná
jednota, ktorá nás spojuje so Sovietskym sväzom,
je súčasne zdrojom našej istoty pri budovaní
vyspelej socialistickej spoločnosti i komunistickej budúcnosti
našich národov. (Potlesk.) Je základným
pilierom našej príslušnosti k veľkému
spoločenstvu svetovej socialistickej sústavy.
Spolu s úsilím o ďalšie prehĺbenie
našej spolupráce so Sovietskym sväzom budeme
sa i naďalej všemožne usilovať o upevnenie
jednoty a zomknutosti všetkých socialistických
krajín a budeme rozhodne vystupovať proti všetkým
pokusom o narušenie týchto zväzkov.
Svetová socialistická sústava, jej ekonomické
a politické úspechy sú v súčasnej
etape rozhodujúcim činiteľom ďalšieho
rozvoja ľudskej spoločnosti, ďalších
úspechov veci mieru, socializmu a komunizmu vo svete.
Dôležitým smerom rýchleho rozvoja socialistických
krajín je rozširovanie ich hospodárskej spolupráce.
Vláda ČSSR sa bude i naďalej usilovať
o rozvíjanie vyšších foriem ekonomickej
spolupráce medzi členskými krajinami Rady
vzájomnej hospodárskej pomoci. Dôsledne bude
vychádzať z uznesení vlaňajšej
i tohtoročnej Moskovskej porady prvých tajomníkov
ústredných výborov komunistických
a robotníckych strán a šéfov vlád
členských krajín RVHP, na ktorej sa prijal
záver, že ďalšie prehĺbenie medzinárodnej
socialistickej deľby práce, rozšírenie
špecializácie a kooperácie výroby, výmeny
tovarov a vedecko-technickej spolupráce, je životne
dôležité pre existenciu socialistických
krajín.
Práve tak budeme všestranne rozvíjať úsilie
o ďalší rozvoj hospodárskej a vedecko-technickej
spolupráce s ostatnými socialistickými
krajinami - s Juhosláviou, Kubou ako aj s ázijskými
socialistickými krajinami.
Sme presvedčení, že ďalšie prehĺbenie
hospodárskej spolupráce v rámci RVHP
súčasne dáva široké možnosti
pre rozvoj našich hospodárskych stykov s nesocialistickými
krajinami.
Budeme pokračovať v rozvíjaní vzájomne
prospešnej politickej, hospodárskej i kultúrnej
spolupráce s krajinami Ázie, Afriky a Latinskej
Ameriky a pomáhať im podľa našich možností
v úsilí o rozvoj národného hospodárstva
a upevnenie štátnej nezávislosti. Československý
ľud vždy prejavoval k národnooslobodzovaciemu
boju týchto krajín úprimné sympatie
a nejednej z nich poskytol aj účinnú
pomoc v boji proti kolonializmu i po dosiahnutí nezávislosti.
S mnohými sme uzavreli hospodárske a kultúrne
dohody a s niektorými i zmluvy o priateľstve
a spolupráci. Rozvíjame osobné styky s predstaviteľmi
rozvojových krajín a uskutočňujeme
vzájomné návštevy na najvyššej
úrovni. To všetko prispieva k upevneniu našich
priateľských vzťahov, k boju proti imperializmu
a kolonializmu, za slobodu národov, za upevnenie mieru
vo svete. V duchu tejto politiky poskytujeme tiež plnú
podporu úsiliu tých národov, ktoré
ešte nedosiahli nezávislosť. Budeme rozhodne
na všetkých medzinárodných fórach
presadzovať okamžitú likvidáciu zvyškov
hanebného koloniálneho systému.
Vychádzajúc z našej politiky mierového
spolunažívania bude sa vláda naďalej usilovať
o zlepšenie vzťahov medzi ČSSR a kapitalistickými
krajinami a o mierovú spoluprácu s nimi na
zásadách rovnosti, vzájomnej výhodnosti,
rešpektovania zvrchovanosti a nevmešovanie sa do vnútorných
záležitostí. S uspokojením sme
prijali niektoré rozvážne prejavy štátnikov
týchto krajín prednesené v duchu mierového
spolunažívania a želali by sme si, keby po prejavoch
nasledovali tiež primerané činy. Nazdávame
sa, že v pomere ku kapitalistickým krajinám
sú ešte ďalšie dosiaľ nevyužívané
možnosti spolupráce, najmä v oblasti obchodných
a hospodárskych stykov. Dôležitým predpokladom
pre rozvoj týchto stykov bolo by zrušenie diskriminačných
opatrení, ktoré v obchode so socialistickými
krajinami ešte mnohé kapitalistické krajiny
uplatňujú.