Ďalej Dohoda spočíva
na zásadách proletárskeho internacionalizmu
a upevnenia priateľských vzťahov medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou.
V Dohode sa jasne odzrkadľujú prednosti socialistických
štátov v riešení najzložitejších
problémov, ktoré vždy vedia sa vyriešiť
k vzájomnej spokojnosti zmluvných strán.
Nie je tomu tak v kapitalistických štátoch,
kde vzájomné rozpory stále nadobúdajú
väčších rozmerov a každá zo
strán chce dosiahnuť pre seba čo najväčšie
výhody, aby podľa zákona kapitalizmu vykoristila
druhú zmluvnú stranu.
Pravým opakom sú zmluvy a
dohody uzavierané medzi socialistickými štátmi,
pri ktorých najvyššie výhody vždy
a zásadne platia pre obe zmluvné strany. Takouto
je aj táto Dohoda, ktorá rieši otvorené
finančné a majetkové otázky medzi
Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou
republikou, o čom sa presvedčili pri usporiadaní
tak zložitých a dôležitých majetkových
problémov, ktoré tu boli nevyriešené
od konca druhej svetovej vojny. Táto Dohoda doplňuje
sústavu zmlúv, ktoré Československá
socialistická republika uzavrela s inými socialistickými
štátmi a vyjadruje vzájomné vzťahy
medzi socialistickým táborom.
Považujem za potrebné vysloviť
vďaku našej strane a vláde, že venuje tak
nevšednú starostlivosť k usporiadaniu finančných
a majetkových problémov medzi Československou
republikou a ostatnými štátmi socialistického
tábora. Takéto dohody a zmluvy prispievajú
k upevneniu mieru medzi národmi a hatia vzniku nových
vojen.
Vážené súdružky,
súdruhovia. Dňa 1. decembra 1960 zahraničný
výbor Národného zhromaždenia prerokoval
túto Dohodu aj s príslušnými dodatkami
a vzhľadom k tomu, že táto Dohoda definitívne
vyriešila a usporiadala otvorené finančné
a majetkové otázky medzi Československou
socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou,
zahraničný výbor Národného
zhromaždenia doporučuje Národnému zhromaždeniu
schváliť túto Dohodu v plnom znení aj
s príslušnými dodatkami. (Potlesk.)
Podpredseda NZ dr. Kyselý:
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme
hlasovať.
Ak nebudú proti tomu námietky,
dám hlasovať podľa prednesenej zpravodajskej
zprávy.
Sú nejaké námietky
proti tomuto spôsobu hlasovania? (Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby Národné
zhromaždenie Československej socialistickej republiky
vyslovilo podľa čl. 42 ústavy súhlas
s Dohodou o úprave niektorých otvorených
finančných a majetkových otázok medzi
Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou
republikou spolu s dodatkovými protokolmi k nej, ktoré
boli podpísané v Bukurešti dňa 3. augusta
1960, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné
zhromaždenie túto Dohodu spolu s dodatkovými
protokolmi jednohlasne schválilo.
Tým je prerokovaný tretí
bod poriadku schôdze.
Posledným bodom poriadku schôdze
je
4. Spoločná zpráva
výboru zahraničného a ústavnoprávneho
k vládnemu návrhu, ktorým sa predkladá
Národnému zhromaždeniu Československej
socialistickej republiky k prejavu súhlasu Dohovor medzi
Československou socialistickou republikou a Maďarskou
ľudovou republikou o úprave niektorých otázok
štátneho občianstva, podpísaný
v Prahe dna 4. novembra 1960.
Zpravodajcom je poslanec Chlebec,
dávam mu slovo.
Zpravodajca posl. Chlebec: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci!
Dovoľte, aby som dnešnému
zasadnutiu Národného zhromaždenia Československej
socialistickej republiky predložil návrh Dohody medzi
Československou socialistickou republikou a Maďarskou
ľudovou republikou. Dohoda pojednáva o úprave
niektorých otázok štátneho občianstva,
ktorá bola podpísaná v Prahe dňa 4.
novembra 1960.
Predložená Dohoda má
veľký význam pre obe zmluvné strany
a pomôže vyriešiť celý rad ťažkostí,
nejasností a dopytov, ktoré existujú u pracujúcich,
ktorých sa Dohoda týka.
Na území Československej
socialistickej republiky i Maďarskej ľudovej republiky,
aj na území tretích štátov, žije
určitý počet osôb, ktoré majú
súčasne československé i maďarské
štátne občianstvo.
Tieto prípady dvojeho štátneho
občianstva vznikli a dosiaľ vznikajú v dôsledku
doterajšej odlišnej úpravy nadobudnutia a pozbavenia
štátneho občianstva v oboch štátoch.
Najčastejšie dochádzalo
k dvojemu štátnemu občianstvu v tých
prípadoch, keď československým štátnym
občanom, žijúcim v Maďarsku, bolo udelené
maďarské štátne občianstvo bez
toho, že by boli uvoľnení z československého
štátneho občianstva alebo opačne. Ďalej
vznikali pri sňatku medzi občanmi oboch štátov,
pokiaľ manželka nadobudla štátnu príslušnosť
svojho manžela a súčasne nebola pozbavená
svojho štátneho občianstva. Konečne
vznikalo v niektorých prípadoch u detí, ktorých
rodičia v dobe narodenia dieťaťa mali rôzne
štátne občianstvo.
Snažiac sa uľahčiť
komplikované postavenie osôb, majúcich súčasne
štátne občianstvo Československej socialistickej
republiky a Maďarskej ľudovej republiky, teda oboch
štátov a odstrániť v zárodku príčiny
možných nedorozumení, dohodli se obidve zmluvné
strany vyriešiť otázky dvojeho štátneho
občianstva na zmluvnom základe.
Po predchádzajúcich jednaniach
bola preto v Prahe dňa 4. novembra 1960 podpísaná
Dohoda medzi Československou socialistickou republikou
a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých
otázok štátneho občianstva.
Dohoda vychádza zo zásady,
aby prípady dvojeho štátneho občianstva
boli odstránené tým spôsobom, že
si dotčené osoby zvolia štátne občianstvo
jednej z oboch zmluvných strán na základe
dobrovoľnosti, (ako o tom hovorí preambula a článok
1 Dohody). Pre podanie prehlásenia o zvolení si
štátneho občianstva je stanovená lehota
jednoho roku odo dňa, kdy Dohoda vstúpi v platnosť,
ako o tom hovorí článok 2 Dohody.
Za nezletilé deti podávajú
prehlásenia ich rodičia. Pokiaľ však rodičia
zomreli, alebo sú neznámeho pobytu, podržia
si nezletilé deti štátne občianstvo
tej zmluvnej strany, na území ktorej budú
žiť v deň skončenia lehoty pre podanie
prehlásenia.
Dohoda pamätá aj na prípady,
keď dotčené osoby prehlásenie v určenej
lehote nepodajú. Dohoda stanoví, že také
osoby budú považované výhradne za občanov
tej zmluvnej strany, na území ktorej žijú,
prípadne za občanov tej zmluvnej strany, na území
ktorej pred odchodom do tretieho štátu mali svoje
trvalé bydlisko, ako o tom hovorí článok
6 Dohody.
Dohoda vo svojom 8. článku
taktiež rieši prípady, keď dvoje štátne
občianstvo vznikne u detí po uplynutí jedného
roku odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody.
Dohoda bude po nadobudnutí platnosti
uverejnená oboma zmluvnými stranami v dennej tlači
pre informáciu dotčených osôb, ako
to vyplýva z 1. odstavca 10. článku Dohody.
Chcel by som pripomenúť, že
obdobným spôsobom a na tých istých
zásadách boli vyriešené otázky
dvojeho štátného občianstva vo vzťahu
k Sväzu sovietskych socialistických republík
Dohodou o úprave štátneho občianstva
osôb s dvojím štátnym občianstvom,
podpísanou v Prahe dňa 5. októbra 1957.
Dohodou medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave
niektorých otázok štátneho občianstva
sa menia aj niektoré ustanovenia zákona. Mení
sa zákon zo dňa 13. júla 1949 o nadobudnutí
a pozbavení československého štátneho
občianstva, to jest zákon číslo 194/1949
Zb. Ďalej zákon zo dňa 17. októbra 1958,
ktorým sa menia a doplňujú predpisy o nadobudnutí
a pozbavení československého štátneho
občianstva - zákon číslo 72/1958 Zb.
Pre tieto skutočnosti, ako aj závažnosť
veci Dohoda v zmysle článku 42 ústavy vyžaduje
súhlasu Národného zhromaždenia.
Vážené Národné
zhromaždenie!
Predložená Dohoda je dokladom
vzájomného porozumenia pri riešení všetkých
otázok spoločného záujmu a preto prispeje
k ďalšiemu rozvíjaniu priateľských
vzťahov medzi oboma bratskými socialistickými
štátmi.
Výbor zahraničný a
ustavnoprávny výbor Národného zhromaždenia
prejednali predloženú Dohodu medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
o úprave niektorých otázok štátneho
občianstva a doporučujú ju Národnému
zhromaždeniu na schválenie.
Podpredseda NZ dr. Kyselý:
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme
hlasovať. Ak nebudú proti tomu námietky, dám
hlasovať podľa prednesenej zpravodajskej zprávy.
Sú nejaké námietky
proti tomuto spôsobu hlasovania? (Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby Národné
zhromaždenie Československej socialistickej republiky
vyslovilo podľa čl. 42 ústavy súhlas
s Dohovorom medzi Československou socialistickou republikou
a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých
otázok štátneho občianstva, podpísaným
v Prahe dňa 4. novembra 1960, nech zdvihne ruku! (Deje
sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné
zhromaždenie tento Dohovor jednohlasne schválilo.
Tým sme prerokovali poriadok schôdze.
Končím schôdzu.