Předložený návrh nového školského zákona ztělesňuje potřeby pro naše zemědělské školy. My, pracovníci na úseku zemědělském, budeme dbát o to, aby školský zákon byl uveden plně do života. (Potlesk.)

Místopředseda NS Fiala: Dávám slovo ministru Biľakovi.

Minister Biľak: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky, súdruhovia!

Je celkom zákonitým zjavom, že po schválení socialistickej ústavy medzi prvými zákonmi, ktoré schvaľujeme, je zákon o novej sústave výchovy a vzdelávania mládeže a pracujúcich. Táto skutočnosť svedčí o tom, koľko starostlivosti venuje Komunistická strana Československa a naša Československá socialistická republika rozvoju vzdelanosti a kutúry ľudu.

Schválením nového školského zákona sa uzatvára jedna veľmi významná etapa v prestavbe sústavy i obsahu výchovy a vzdelania v našej socialistickej republike v zmysle uznesení XI. sjazdu KSČ a najmä aprílového uznesenia ÚV KSČ z minulého roku.

I keď sa nový školský zákon priamo nevzťahuje na naše vysoké školstvo, pri jeho schvaľovaní si všetci uvedomujeme, že otázky výchovy a vzdelania na všetkých školách sú úzko späté, a preto nie je možné nevidieť jeho veľký význam i pre vysoké školy.

Obsah, metódy a celý systém vzdelania a výchovy na vysokých školách bezprostredne naväzuje na úroveň vedomostí, zručnosti a návykov získaných na školách I. a II. cyklu. Na vysoké školy dnes neprichádzajú len žiaci všeobecnovzdelávacej strednej školy, ale aj zo škôl odborných a v budúcnosti budú mať prevahu žiaci z odborných škôl a absolventi stredných škôl pre pracujúcich, z ktorých väčšina prejde učebným pomerom. Rozmanitosť ich prechádzajúcej praxe a zručnosti sa do určitej miery odrazí aj v metódach práce na vysokých školách.

Keď sa z tohoto hľadiska dívame na naše vysoké školy vidíme, aký význam má prerokúvaný zákon pre naše vysoké školstvo a súčasne aké ohromné úlohy stoja pred nimi, aby úspešne v zmysle uznesenia ÚV KSČ "O úzkom spojení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania v Československu" zabezpečili odbornú prípravu vysokokvalifikovaných pracovníkov pre všetky úseky nášho hospodárstva, vedy a kultúry.

Uznesenie ÚV KSČ z minulého týždňa "O zabezpečení rýchleho rozvoja chemického priemyslu v III. 5RP" nám znovu ukladá vychovať popri vysokokvalifikovaných robotníkoch a stredných technikoch veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tempo zvyšovania produktivity práce vo výrobe a s tým súvisiaca automatizácia a chemizácia výrobných procesov v celom národnom hospodárstve by nemohla byť splnená, ak by sa nezabezpečila výchova vysokokvalifikovaných kádrov. Ukazuje to i fakt, že kým v roku 1960 má u nás 154 000 pracujúcich vysokoškolské vzdelanie, na konci III. 5RP bude to už vyše 200 000 a v roku 1980 okolo 600 000.

Terajší a budúci absolventi našich vysokých škol už aktívne zasiahnu pri výstavbe a formovaní komunistickej spoločnosti. O to nástojčivejšia je úloha vysokých škol vychovať všestranne rozvinutého, politicky a odborne pripraveného človeka, človeka s čtrtami komunistického uvedomenia a komunistickej morálky, človeka pripraveného pre život v spoločnosti s rozvinutou technikou, vedou a kultúrou, vychovať vysokokvalifikovaných odborníkov bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a odhodlaných nadšene bojovať za uskutočnenie veľkých a ušľachtilých ideálov marxizmu-leninizmu.

Možno zodpovedne prehlásiť, že sú k tomu vytvorené priaznivé podmienky.

Vysoké školy prešli v posledných rokoch obdobím veľkého jak kvantitatívního, tak i kvalitatívního vzrastu. Počet vysokých škol v republike sa oproti r. 1937 do r. 1960 zvýšil z 9 na 50 a počet študentov z 19 000 vzrástol na takmer 90 000. Ešte búrlivejší rozvoj vysokého školstva zaznamenalo Slovensko. V r. 1937 bola jedna a v roku 1945 dve neúplné vysoké školy. Dnes je ich 16. Počet fakúlt sa zvýšil 12-násobne a počet študentov 13-násobne oproti roku 1937 a koncom III. 5RP bude študovať takmer 40 000 poslucháčov. Veľký význam má i tá skutočnosť, že prevaha poslucháčov je technického a pedagogického smeru.

Príklad Slovenska najmarkantnejšie dokazuje pravdivost a správnosť politiky našej strany a vlády, že na konci všetkého snaženia stojí človek a jeho blaho. Bolo nemálo takých, čo sa neodvážili ani snívať o tom, že príde doba keď ešte nedávno utrápené chudobné a zaznávané Slovensko, z ktorého odchádzali pracovití ľudia po celom svete hľadať prácu, bude mať viac vysokoškolských poslucháčov v pomere na 100 000 obyvateľov ako má Belgicko, Dánsko, Taliansko, Švédsko, Švajčiarsko, alebo Rakúsko. V školskom roku 1958/59 ukončilo vysokú školu 1535 inžinierov, 410 lekárov, 1707 učiteľov a pod. Dnes máme na slovenských vysokých školách viac profesorov, docentov a asistentov, ako bolo všetkých vysokoškolských poslucháčov u nás za predmníchovskej buržoáznej republiky, alebo za slovenského štátu.

Pre splnenie úloh ďalších päťročníc nebude v prudkom rozvoji automatizácie, mechanizácie a vyspelej techniky postačovať len dostatočný počet vysokokvalifikovaných pracovníkov. Čím ďalej, tým viac sa dostáva do popredia aj otázka kvalitatívna.

Naše vysoké školy majú za úlohu súčasne s výchovou vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v úzkej súčinnosti s Československou akadémiou vied riešiť i závažné úlohy na vedecko-výskumnom úseku. Vysoké školy prispeli k vyriešeniu viacerých vedeckých problémov a ich objavy boli účinne využité v našom národnom hospodárstve. Významné vedecké úlohy budú riešiť naše vysoké školy aj v III. 5RP vo všetkých oblastiach.

Dôkazom toho, o aký významný úsek činnosti vysokých škol ide, je skutočnosť, že na zabezpečenie vedecko-výskumnej práce vysokých škôl prijala naša vláda osobitné uznesenie, ktoré rieši materiálové i kádrové otázky zabezpečenia vedecko-výskumnej činnosti našich vysokých škol.

Vychádzajúc z uvedeného môžeme vyhlásiť, že naše školy jak vo svojej výchovnej činnosti, tak i vo svojej vedecko-výskumnej činnosti pristupujú postupne v zmysle uznesenia ÚV KSČ k upevneniu školy so životom a praxou. Pravda, nejde tu len o prax výrobnú, ale i mnohostrannú činnosť našej socialistickej spoločnosti. Aj na vysokých školách sme začali uskutočňovať prestavbu a máme už dnes na niektorých fakultách jednoročné skúsenosti a poznatky. Revolučná prestavba vysokých škol je značne zložitá, a preto bola tiež stanovená 5 ročná lehota na jej zavŕšenie. Doterajšie výsledky však ukazujú, že je to jedine správna cesta pri výchove zdravej a schopnej socialistickej inteligencie. Na tých fakultách, kde sa začala uskutočňovat prestavba, sa získali dobré výchovné a vyučovacie výsledky. Účasť študentov na vytváraní materiálnych hodnôt má vliv nielen na ich pomer k práci, ale i k štúdiu. Vzrastá u nich pocit zodpovednosti. Ukazuje sa, že naučiť mladého človeka úcty k fyzickej práci je najlepším úvodom do vysokoškolského štúdia.

Spojenie školy so životom neznamená iba zapojiť študentov do fyzickej práce. Majú poznať život pracujúcich v širšom zmysle. Preto mnohé fakulty ukladajú študentom nielen výrobné, ale aj konkrétne kultúrno-politické úlohy. To našu študujúcu mládež ešte viac spája a zbližuje s robotníkmi a družstevníkmi a tento vzťah zpravidla trvá i po skončení výrobnej praxe.

Prvé kladné výsledky spojenia štúdia s výrobou, s prácou robotníkov a roľníkov sa najvýraznejšie prejavujú v oblasti ideovopolitickej a morálnopolitickej. Tak napríklad poslucháči Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorí pracovali na štátnych majetkoch v Žabokrekoch jednomysľne prehlásili, že po skončení štúdia pôjdu na štátne majetky, JRD a nie do kancelárií, ako ešte pred praxou si predstavovali.

Donedávna sa napr. absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave vyčítalo, že zle poznajú prax, že nie sú dostatočne pripravení na riešenie problémov modernej výroby a výroby a dlho im trvá, kým nájdu svoje miesto v pracovnom kolektíve.

Dnes je situácia iná. Poslucháči Slovenskej vysokej školy technickej boli v závode K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom na odbornej praxi a pracovali tam na diplomových prácach. Vedenie závodu má záujem, aby títo poslucháči boli po skončení štúdia pridelení do ich závodu. Poslucháči na druhej strane poznali prácu na závode, majú lepšie predstavy o tom, čo si majú osvojovať, čo budú pre prax potrebovať, lepšie si osvojujú učebnú látku a ďaleko radšej a smelšie budú nastupovať do práce po absolvovaní vysokej školy.

Výrobná práca pomáhá u študentov vytvárať dôležité pracovné a charakterové vlastnosti ako je pracovitosť, vytrvalosť, húževnatosť, zmysel pre presnosť a pod. Táto zásada platí pre všetky vysoké školy a všetky fakulty. To však neznamená, že nie sú určité zvláštnosti medzi jednotlivými fakultami, ktoré je nutné brať do úvahy a veľmi pozorne skúmať a určovať, v ktorom období štúdia a akú dlhú výrobnú prax zaradiť do programu výchovy a výuky.

Chcem sa ešte zmieniť o jednom negatívnom zjave na našich vysokých školách, ktorý školská správa rieši a som presvedčený, že i nový školský zákon ho značne ovplyvní v kladnom zmysle. Ide o pomerne vysoké percento poslucháčov, ktorí opúšťajú predčasne štúdium. Najväčší úbytok poslucháčov býva v I. ročníku. V posledných rokoch je vývoj priaznivejší, jednako ide tu o zjav veľmi povážlivý, ktorý spôsobuje značné škody nášmu národnému hospodárstvu. Nový školský zákon vytvára priaznivé predpoklady aj na zníženie tohto odpadávania, pretože zabezpečuje lepšiu prípravu poslucháčov na základných a stredných školách. Z celkového úbytku vysokoškolákov totiž 40 % je zapríčinené nedostatočným prospechom. Predčasný odchod študentov z vysokých škôl je v značnej miere výsledkom i niektorých chýb a nedostatkov v pedagogickej práci vysokoškolských učiteľov, jednako významnou príčinou je nedostatočná príprava na stredných školách.

Chcem ubezpečiť Národné zhromáždenie, že sa budeme starať o stále zvyšovanie pedagogickej práce medzi vysokoškolákmi. No chcem z tohoto miesta vyzvať aj naše podniky a závody, kde naši vysokoškoláci získavajú praktické skúsenosti, aby zodpovednejšie než dosiaľ pristupovali k zabezpečovaniu pracovísk pre našich vysokoškolákov tak, aby sme spoločnými silami zabezpečili výchovu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, pevne spätých so životom ľudu a oddaných veľkému dielu výstavby komunizmu.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Školský zákon, ktorý dnes prijímame, bude mať ďalekosiahly význam pre ďalší prudký vzrast vzdelanosti najširších más pracujúcich. Sme síce malý štát, čo do počtu, ale veľkosťou a ušľachtilosťou ideálov marxizmu-leninizmu, ktoré uvádzame do života a vysokou vzdelanosťou našich pracujúcich patríme už dnes medzi najpoprednejšie národy sveta. Pôjde o to, aby vychádzajúc z nového školského zákona, položili sme urýchlene jeho uskutočňovaním pevné základy pre ešte dôslednejšie plnenie úloh a cieľov, ktoré stoja pred nami. (Potlesk.)

Místopředseda NS Fiala: Děkuji soudruhu ministrovi Biľakovi, Konstatuji, že pořad řečníků je vyčerpán. Hlásí se ještě někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, je tedy skončena.

Dávám slovo zpravodajce posl. Kernerové k doslovu.

Zpravodajka posl. Kernerová: Soudružky a soudruzi poslanci!

Diskuse všech poslanců, kteří hovořili k osnově školského zákona, vyjádřila souhlas s návrhem výborů Národního shromáždění, které návrh zákona projednaly a Národnímu shromáždění doporučily ke schválení. Proto se vzdávám závěrečného slova.

Místopředseda NS Fiala: Zpravodajka poslankyně Kernerová se vzdává slova. Můžeme tedy přistoupit k hlasování.

Protože nebyly podány žádné pozměňovací návrhy, dám hlasovat o celém vládním návrhu zákona najednou podle předložené společné zprávy výborů.

Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Nejsou.

Kdo tedy souhlasí s celým vládním návrhem zákona o soustavě výchovy a vzdělávání (školský zákon) a to ve znění společné písemné zprávy výborů zdravotního, zemědělského, průmyslového, kulturního a ústavně právního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo vládní návrh zákona o soustavě výchovy a vzdělávání (školský zákon). (Dlouhotrvající potlesk.)

Tím jsme projednali první bod pořadu.

Přerušuji nyní na 15 minut schůzi.

(Schůze přerušena v 16 hod. 17 min. - opět zahájena v 16 hod. 32 min.)

Podpredseda NZ dr. Kyselý: Zahajujem prerušenú schôdzu Národného zhromaždenia.

Prikročíme k projednávaniu druhého bodu poriadku, ktorým je

2. Spoločná zpráva výboru zahraničného a ústavnoprávneho k vládnému návrhu, ktorým sa predkladá Národnému zhromaždeniu Československej socialistickej republiky k prejavu súhlasu Konzulárny dohovor medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou, podpísaný v Prahe dna 17. mája 1960.

Zpravodajcom je poslanec Wait, dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. Wait: Vážené Národní shromáždění!

Významným činitelem v upevňování jednoty zemí socialistického tábora, prohlubování jejich přátelství, spolupráce a těsného svazku se Sovětským svazem je aktivní československá zahraniční politika, řídící se zásadami proletářského internacionalismu.

V uplynulém období se v tomto směru příznivě rozvíjela zejména československo-polská spolupráce a návštěva stranické a vládní delegace ČSSR v čele s prvním tajemníkem ÚV KSČ, presidentem republiky A. Novotným v Polské lidové republice, která se uskutečnila začátkem září, byla významnou událostí v životě našich bratrských národů.

Tato cesta naší delegace po znovuvybudované zemi, a mohli bychom ji označit jako přehlídku úspěšného budování socialismu v bratrské zemi, vyvrcholila v mohutnou a vřelou manifestaci čs.-polského přátelství.

Těšíme se z těchto úspěchů, kterých dosáhl polský lid pod vedením Polské sjednocené dělnické strany při obnově politického a hospodářského života, neboť tyto úspěchy jsou velkým přínosem k posílení celého socialistického tábora. (Potlesk.)

Naše delegace si rovněž ověřila, jak významným činitelem mírové socialistické výstavby stala se naše spolupráce a naše společná politika, vycházející z ideologické jednoty a společných cílů, která učinila z našich států tvrz míru a stala se základem nezávislosti a bezpečnosti našich národů.

Jednotné zájmy a soustředění sil jako účastníků Varšavské smlouvy a členů RVHP vytvořily podmínky pro další rozšíření spolupráce mezi PLR a ČSSR na nejširší základně.

Pro spolupráci na mezinárodním poli byla důležitá schůzka ministrů zahraničních věcí ČSSR a PLR v lednu 1959 v Praze, na níž byly projednány možnosti další koordinace akcí na mezinárodním poli. Výsledkem této schůzky byla ještě užší spolupráce zejména při společném postupu v německé otázce a v boji proti západoněmeckému militarismu a revanšismu.